Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Jarmily Halgašovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1048, v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 1504 z 15. júna 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 559 z 9. septembra 2022 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 329 z 12. septembra 2022. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 339 z 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v posledných desaťročiach sme svedkami postupného demografického prepadu a z toho vyplývajúceho neudržateľného priebežného financovania dôchodkov. Predchádzajúce vlády tento problém riešili, povedal by som, individualisticky zavedením II. a III. piliera, čím prehĺbili nedostatok finančných prostriedkov pre priebežné financovanie a podporili myšlienku, nech sa stará každý o seba sám. Pokračovaním tohto prístupu bolo postupné zvyšovanie dôchodkového veku alebo v realite skracovanie doby vyplácania dôchodku. Rodičovský dôchodok, aj keď vychádza z priebežného financovania a z myšlienky postarať sa o seba sám, je lepší v tom, že môže pomôcť zabrániť dôchodcovskej osamelosti a opustenosti, môže pomôcť dať život novej generácii, našej skutočnej budúcnosti, lebo kde niet detí, niet ani budúcnosti. Preto vyzdvihujem aj tento prodemografický rozmer návrhu.
Pronatálny efekt rodičovského dôchodku dúfajme, že sa prejaví v horizonte možno 20 – 30 rokov. Pretože často od mladých počúvame, že oni sa už dôchodku nedožijú, lebo ho nebude mať kto platiť. Takto pripomíname, že to, či ho bude mať kto platiť, alebo nie, záleží práve od nich. Obávam sa ale, že v spoločnosti, kde dieťa je záťaž, nepriateľ, pred ktorým sa chránime, na ktorého používame antikoncepciu, ktorý vyžaduje obetu matky, otca, kde nehovoríme o láske a jej raste v rodine. Kde mať sa lepšie znamená mať viac majetku, pohodlia, väčšie novšie auto, exotickejšiu dovolenku, kde všetko chceme mať hneď tu a teraz. Je to pekné gesto, možno symbol preferencií štátu, ale problém to ani z dlhodobého hľadiska nevyrieši. Tento pozostatok socialistického materializmu „mám, teda som" alebo „som úspešný, teda som", by sme mali odprevadiť na smetisko dejín, kam patrí. Nikto nebol spokojnejší, šťastnejší, nežil lepší život len preto, že viac zarobil, že bol dlhšie v práci, že spoznal viac krajín, že si viac užil. Spokojnosť, šťastie, dobrý život nám vedia dať iba vzťahy manželské, rodičovské, súrodenecké, priateľské, skutočné vzťahy.
Vytriezvenie z naháňania sa za statkami nepríde hneď budúci rok od 1. januára 23 alebo od posunutej účinnosti, ani o 10 rokov, ale isto príde. Kým na tejto zmene budeme pracovať alebo skúsenosťou ako spoločnosť ju objavíme, mohli by sme zmeniť nazeranie na dôchodkový odvod. Mali by sme sa zamýšľať aj zmenou zdrojov financovania dôchodkov. Stroje, roboty, umelá inteligencia nás už od vynálezu parného stroja výrazne oberajú o prácu. Kým sme používali iba techniku, ktorá uľahčovala a zväčšovali výnosy ľudskej práce, bol dopad na financovanie dôchodkov pozitívny. Keď ale nastúpili automaty, zvýšili produktivitu fabriky, ale nezvýšili odvody na dôchodky.
Možno by sme si mohli zobrať príklad z mne prvého známeho dôchodkového zabezpečenia, ktoré mali rímski vojaci. Za službu v armáde dostali kus poľa. Na základe analógie môžeme povedať, že neprispievali do dôchodkového systému a dostali štátny dôchodok. K tomu sme sa už v realite priblížili aj my, keď 15 až 20 % výplaty dôchodkov je hradených zo štátneho rozpočtu. Berieme to ale ako nechcené riešenie problému chýbajúcich platiteľov. Štát je donútený doplatiť. Je pravda, že v čase zavádzania dôchodkového zabezpečenia aj 15 pracujúcich financovalo dôchodok jednému dôchodcovi. Momentálne sme blízko troch pracujúcich, keď sa ale pozrieme na výkonnosť našej ekonomiky po vojne a rast HDP alebo HDP na obyvateľa, zistíme, že stále menší kus koláča sa dostáva dôchodcom. Lebo napriek stále väčšiemu počtu dôchodcov a menšiemu počtu zamestnancov nám HDP rastie.
Človek vymyslel stroje, umelú inteligenciu, aby zvýšil produktivitu práce. Ale nie preto, aby sa ovocie investovalo iba do ďalšej práce, do inovácií, uložilo do bánk. Pôvodne bolo cieľom zlepšenie života.
Zavedieme dôchodkový odvod z práce? Veď každý pracujúci platí dôchodkové zabezpečenie. Zavedieme dôchodkový odvod z hodnôt vyprodukovanými automatmi? Zavedieme dôchodkový odvod z práce robotov? Alebo len prestaneme nazerať na dôchodcov optikou výkonu a uvedomíme si, že v prvom rade je človek a jeden z troch grošov sa má vracať rodičom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcel poďakovať za ten návrh, ktorý prichádza ohľadom toho generálneho pardonu, pre tých ľudí, ktorí aj v čase pandémie museli pozatvárať svoje prevádzky a nevládali splácať to, čo mali a narástli im, samozrejme, dlhy. Mnohí to, mnohí tak tajne dúfali, že príde takéto nejaké opatrenie. Ja osobne, skôr ako som sa stal týmto poslancom Národnej rady, som sám podnikal vyše tridsať rokov a zažil som tiež takýto generálny pardon. A veru padlo nám to vtedy vhod, keď sme nemuseli tie penále zaplatiť. Takže verím, že to bude veľká pomoc pre mnohých, ktorí zostali dlžní a ktorým možno, ak by to nevládali splácať, aj čo sa týka toho, tých penálov, že by im hrozili možno zase ďalšie exekúcie a ďalšie mnohé zatvorené cesty na to, aby mohli sa nejako vzchopiť a pokračovať v tom podnikaní ďalej. Takže verím, že to prejde, že to schválime a že zároveň ministerstvo to bude vedieť odkomunikovať aj cez sociálne poisťovne, aby sa títo ľudia dozvedeli o tom, že majú takúto možnosť, aby sa nejakým spôsobom zmobilizovali a poplatili si to, aby sa mohli zbaviť tých penálov. Takže ja osobne za toto ďakujem a podporím to.

Chcem tiež pripomenúť členom ústavnoprávneho výboru, že dnes o siedmej večer je rokovanie výboru v zasadačke výboru. Ďakujem.

Vážený pán predseda, chcem uviesť do zápisu, že v prípade hlasovania č. 181 o parlamentnej tlači 1147 o jedenástej hodine ma zariadenie vykázalo, že som hlasovala za predčasné voľby, pričom som hlasovala, že sa zdržiavam. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, chcela by som vyjadriť podporu tomuto zákonu aj pozmeňovacím návrhom, ktoré predniesli moje kolegyne. Náš pozmeňujúci návrh, ktorý neskôr prednesiem, sa nebude síce týkať otcovskej starostlivosti, keďže máme otvorený tento zákon, chcela by som do zákona zakotviť legislatívnu iniciatívu spočívajúcu v implementácii inštitútu duchovných v Hasičskom a záchrannom zbore Slovenskej republiky. Táto sa explicitne opiera o základnú zmluvu medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou čl. 14 a následným implicitným opretím sa o štatút ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky čl. 2 a nasledujúce, kde sa priamo rieši pastorácia príslušníkov v záchranných zboroch.
Fakticky už od roku 2009 sa reálne činnosť duchovných v Hasičskom a záchrannom zbore vykonáva, avšak s doposiaľ neriešenou oficiálnou legitimitou duchovnej služby v legislatíve Hasičského a záchranného zboru. Keďže ide o službu potrebnú a pozitívne vnímanú najmä v krízovej intervencii, mediátorskej činnosti, duchovno-náboženskej a kultúrno-spoločenskej službe na tuzemskej, ale aj medzinárodne reprezentovanej úrovni, navrhujeme zmenu a doplnenie citovaného zákona.
K bodu 1, všeobecne sa v zákone zakotvuje inštitút hasičského duchovného a v Hasičskom záchrannom zbore, a k bodu 2 je odôvodnenie okrem všeobecných podmienok, ktoré musí spĺňať príslušník zboru pri prijatí, sa zakotvuje špeciálna podmienka súhlasu príslušnej cirkevnej autority pre osobu vykonávajúcu činnosť hasičského duchovného.
A odôvodnenie k bodu 2. Vzhľadom na špecifický charakter činnosti hasičského duchovného sa dopĺňa spôsob skončenia služobného pomeru príslušníka, ktorý vzhľadom na rozhodnutie príslušnej cirkevnej autority prestal spĺňať podmienky pre výkon tejto činnosti. Teraz prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zity Pleštinskej, Anny Andrejuvovej, Evy Hudecovej a Jozefa Lukáča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1039).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1039) sa mení a dopĺňa takto.
1. V čl. III sa za úvodnú vetu vkladajú nový 1. a 2. bod, ktoré znejú:
„1. § 3 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie:
„(8) Zbor v spolupráci s príslušníkmi cirkevnými autoritami^4a) vytvára podmienky na duchovný život a vykonávanie náboženských aktivít prostredníctvom hasičských duchovných pre príslušníkov zboru a potrebných situáciách spolu zasahujúcimi príslušníkmi aj iným osobám."
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:
^4a) Napríklad základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001 Z. z.), zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zborov Slovenskej republiky (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 648/2002 Z. z.), zmluva č. 250/2002 Z. z. medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami."
2. § 17 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie:
„(8) príslušníkom vykonávajúcim službu hasičského duchovného môže byť iba osoba, ktorá okrem podmienok uvedených v ods. 1 predloží aj súhlasné písomné stanovisko príslušnej cirkevnej autority^4a) s vykonávaním služby hasičského duchovného."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. III sa za bod 1, alebo 1. vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
„2. v § 63 sa ods. 1 dopĺňa písm. j), ktoré znie:
„j) odvolania súhlasného písomného stanoviska príslušnej cirkevnej autority^4a) s vykonávaním služby hasičského duchovného."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Pán predsedajúci, skončila som a ďakujem pánovi ministrovi za jeho podporu a za to, že sme to mohli vlastne vložiť do Zákonníka práce.

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela na záver povedať len tak krátko možno. Som veľmi rada, že sa podarilo vyjednať v pláne obnovy a odolnosti aj kapitoly, ktoré sa týkajú dlhodobo zanedbávanej sociálnej starostlivosti. Mali sme tu už zákon o hospicovej starostlivosti, paliatívnej a ja ju považujem za veľmi dôležitú aj práve túto oblasť dostupných sociálnych služieb, kde jednak potrebujeme naozaj tých poskytovateľov. My s tým napríklad aj v Trnavskom kraji veľmi zápasíme, v našom okrese, ktorý je najrýchlejšie starnúcim, okres Piešťany, takéto dostupné zariadenia nemáme. Máme súkromné zariadenia, ktoré sú veľmi drahé. Naozaj tie poradovníky sú veľké a ja som rada, že je možnosť využiť a že sa pripravuje tá, táto výzva, ktorá si myslím, že padne na úrodnú pôdu.
Na druhej strane je potrebné aj zabezpečiť, aby tie zariadenia fungovali tak, ako fungovať majú. A ja už som tak dávnejšie, pred polrokom možno, evidovala mnoho otázok a mnoho obáv, ktoré sme potom vlastne komunikovali. A chcem poďakovať ministrovi Krajniakovi za naozaj stretnutie, kde spolu s ním aj s mnohými pracovníkmi ministerstva sme mohli prejsť jednotlivé otázky. Či už sa to týkalo aj sociálnych služieb a neskôr som vlastne hovorila aj ohľadom tej kompenzácie pre fyzické osoby. Pretože bolo tam veľa otázok. Jednak tých neformálnych poskytovateľov, jednak tých poberateľov tých príspevkov na kompenzáciu. Sú to naozaj reálne, reálne veci, že sa tieto zneužitia dejú. Je to za mňa také trochu smutné, že vždy tak musíme uvažovať nad tým, že akým spôsobom tie prostriedky budú využité a či nebudú zneužité.
Na druhej strane treba aj s tým rátať a ako hovoril minister, je tam istá tá odstrašovacia úloha. Každá, každá existencia nejakej inšpekcie a možnosti kontroly môže eliminovať počet ľudí, ktorí by chceli nejakým spôsobom do toho vstupovať. Mne osobne na osobnom stretnutí potešil vlastne taký prísľub toho, že jednak bude táto inšpekcia dohliadať a kontrolovať, ale bude tam aj tím ľudí, ktorí budú už priamo, ale hlavne teda s tými fyzickými osobami hľadať možnosti nejakej nápravy. Nejakú, poskytovať nejakú metodiku, ako riešiť danú vzniknutú situáciu pri nejakom neoprávnenom narábaní s týmito prostriedkami z verejných financií.
Takže ja verím a dúfam, že táto legislatíva ako aj ďalšie, ktoré by mali nasledovať, napomôžu k tomu, aby sociálne služby a vôbec pomoc ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím na Slovensku sa posunula o niekoľko levelov dopredu.
Takže ešte raz chcem poďakovať za prípravu aj za tie rokovania, ktoré som mala možnosť aj tuto v priestoroch Národnej rady a na ministerstve mať za zodpovedanie otázok aj za možnosť vlastne upraviť také tie sporné, sporné veci v zákone. A teda verím a prosíme o podporu tohto zákona. Ďakujem. A hlasovanie by som dala teraz o sedemnástej.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, chcem využiť tento priestor v záverečnom slovo a to z titulu toho, že sa pre zdravotníckych pracovníkov má schváliť ich v podstate najdôležitejší zákon, a je to zákon o poskytovateľov. Naozaj tento zákon alebo o tento zákon boli vždy zvádzané také dosť ťažké rokovania. Mnohokrát rokovania až nad rámec ľudských síl. Trošku si tu pripomeňme históriu, kedy to všetko začalo.
Áno, v roku 2019 na konci kalendárneho roka lekári začali podávať výpovede, pretože to brali ako posledný možný čin nejakého rokovania, vyjednávania o platových podmienkach lekárov. Potom prišiel na rad zákon o platoch sestier v roku 2012, ktorý bol podaný na Ústavný súd a, bohužiaľ, akurát lekárom. Čo je veľmi smutné, pretože povolania zdravotnícke by mali byť povolania, ktoré sú vykonávané v tíme. Ak môžem poprosiť kolegu, aby ma nevyrušoval. Ďakujem. Je to veľmi vážna otázka a je mi to ľúto v podstate. Je mi to ľúto, že mnohokrát aj tieto povolania medzi sebou ako keby bojovali alebo si závideli, alebo útočili na seba, a to je veľmi smutné, pretože v tých ústavných zdravotníckych zariadeniach bez tímovosti neurobíte nič. Lekár bez ostatného zdravotníckeho aj nezdravotníckeho pracovníka nevykoná svoju prácu dobre, a to je fakt, to sú holé fakty. Preto nikdy nerobme to, my zdravotnícki pracovníci, že budeme útočiť na svojich kolegov.
Stav sa stále zhoršoval, to sme ešte stále v roku 2012. Sestry nemali zákon, nemali žiadne platové garantované mzdové nároky. Pokračovali ďalšie nespokojnosti, a to hovorím o roku 2012. Je rok 2022. Čiže spred desiatich rokov. Prišli turbulentné roky takisto, kde to zúfalstvo zdravotníckych pracovníkov, zhoršujúca sa situácia v zdravotníctve nútila zdravotníkov sa mobilizovať, organizovať a riešiť nie pre seba, pre svoje platy, lebo tí, čo to chceli rieši individuálne, odišli. Odišli z tohto prostredia, z nášho Slovenska, z nášho zdravotníctva a išli za lepšími pracovnými a platobnými podmienkami do zahraničia. Či už to boli Čechy pre tých, ktorí nechceli bojovať s jazykovou bariérou, alebo tí, čo boli zdatnejší v jazyku, tak, samozrejme, Rakúsko a ostatné krajiny smerom na západ. Potom sa situácia stále nelepšila. Menili sa ministri, ministerky, ale situácia sa stále nezlepšovala. Potom prišli výpovede sestier ako čin, ktorý už chcel komplexne riešiť zdravotníctvo, pretože ten dopad toho personálu má najväčší práve na pacientov, a keď si už tí zdravotnícki pracovníci nevedia dať rady, tak naozaj to riešia aj takýmto nátlakom. To musíme všetci chápať.
V roku 2015, tiež na sklonku kalendárneho roka, začali sestry podávať výpovede a bolo ich nejako okolo 1 400, tie počty sa dynamicky menili, avšak to bolo počas vlády SMER-u, kedy to bola vládna strana, ktorá mala naozaj parlamentnú väčšinu, ktorá mohla toto všetko riešiť. Mali tam lekárov, aj majú stále kolegov, bohužiaľ, je pravda, že vtedy v parlamente nebola žiadna sestra, ktorá by aspoň sa ozvala alebo aspoň ako sestry by mohli vystúpiť pre toto ctené plénum a povedať svoje nároky, sťažnosti, svoju krivdu, ktorú pociťovali, a zároveň aj slová, ktoré by sa zastali pacienta. Prečo to teda robia? Aby si ich niekto vôbec vypočul, slušným spôsobom. Rokovania boli do rána, boli náročné, ale ten priestor sme nikdy nemali. A ja tu možno aj z nostalgie teraz hovorím tieto veci, ale mám tu morálnu povinnosť to v podstate povedať, aby ste všetci vedeli, ako to bolo. A vtedy práve, pán kolega Baláž, vaše vystúpenie bolo naozaj že na úrovni, ale vtedy ste povedali, že my riešime niečo povýšenecky až arogantne. Ja by som vám nepriala byť na tých rokovaniach, ktorých sme boli účastné. To povýšenie, arogancia, vyhrážky, kde sestry vlastne v podstate vyše 90 % zastávajú povolanie ženy. Nechcite vedieť, aké to boli praktiky. Bohužiaľ, veľmi smutné.
Sestry neuspeli, pretože v mnohých prípadoch práve lekári ich prosili, aby sa vrátili a ponúknu sa im takéto skratové riešenie vo forme individuálnych platov. Mnohé sestry vydržali vo výpovediach a posunuli sa do iného sektoru. Utrpeli naše nemocnice, z ktorých sa ešte doteraz mnohé nespamätali, pretože veľa oddelení sa pozatváralo a už sa nanovo neotvorilo. A to je holý fakt.
My teraz sme poctivo viedli všetky rokovania. Iniciovali sme rokovania, nieže len viedli. Iniciovali. Všetci zástupcovia tam boli. Naozaj sme prešli analyticky všetky dáta, ukazovatele, ako to je. A pán minister tu hovoril o príplatkoch, je to moja srdcová záležitosť, pán minister. Prepáčte, ale príplatky, neviem, či to je až také vhodné hovoriť zdravotníkom o príplatkoch, lebo sú zo Zákonníka práce a to má každé jedno povolanie, ktoré robí soboty, nedele alebo nočné. Ja viem, že ste to nemysleli zle, ale môže to v tých zdravotníkoch evokovať, že v podstate to nie je minimálny mzdový nárok. Aby sme ich neosočili tých zdravotníkov, ale by sme ich doslova neurazili, tak hovorme to, čo naozaj bolo. Máme ťažkú dobu naozaj, aj energetickú, post-covidovú, vojna na Ukrajine, je to veľmi ťažké, ale ja stále si myslím, že je to pravda, že zdravotníctvo má táto vláda na prvom mieste, pretože venovala príprave aj tohoto zákona veľa času a súhlasím so všetkými, že každý si zaslúži viac, naozaj viac.
Je vždy lepšie mať z čoho rozdávať a dávať tým ľuďom, ako teraz hasiť tú situáciu, kedy v minulosti v čase hojnosti sa nedalo, nedalo a systematicky nezvyšovalo, to je holý fakt. To môže si každý povedať čokoľvek, ale je to tak. Teraz by nám bolo omnoho lepšie, mali by sme lepšie zabezpečené stavy, nemali by sme ľudí v zahraničí a aj vyššiu motiváciu študovať. A keď hovoríme o tých zdravotníckych školách, ako prepáčte, kolegovia, ktorí ste zahlasovali aj za ten, za to názvoslovie, viete, vôbec nie je dobré meniť názvoslovie typu praktická sestra – zdravotnícky asistent. Jednej profesii sestry to ubližuje a profesii zdravotníckeho asistenta, ktorého my všetci potrebujeme, ktorého si vážime zase ako ten tímový hráč, vytvárame v podstate chaos a ani pacient nevie, kto je kto, aké má kompetencie. Neprispieva to. Malo to byť jasne zadefinované a možnože by to bolo aj tá časť motivujúca. Profesiu zdravotnícky asistent, už teraz pomlčka praktická sestra alebo naopak, veľmi potrebujeme. A povedzme si, prečo sú neni v tých našich zdravotníckych zariadeniach? Pretože naozaj až 80 % týchto absolventov ide na vysokú školu. Sú to mladí ľudia, chcú sa vzdelávať, možnože nechcú ísť rovno už do pracovaného procesu. Idú na vysokú školu, je to tak. Takže to nie je problém, že by sme nemali nárast na zdravotníckych školách, máme a dokonca sa to aj zlepšilo. Ale buďme féroví a v tom zdravotníctve dajme pacientom jasne zadefinovaných zdravotníckych pracovníkov. A to je o tom, že presne potrebujeme na toto všetko tie financie.
My sme teraz v zúfalom stave, jednak finančnom a jednak aj tými okolnosťami, ktoré sa stali. Post-covidový stav. Vieme, čo sa tu dialo. Ja ďakujem z tohto miesta všetkým zdravotníckym pracovníkom za covid, pretože vďaka ich obete sme... nemôžem už hovoriť ďalej? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
To je záverečné slovo, takže časomiera nemá opodstatnenie, môžete pokračovať, pani poslankyňa.

Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Ste ma chceli vystrašiť, ale nebojte sa, teda nebudem hovoriť akože dlhšie. Ale prešli sme plynulo k tejto dobe, k tejto ťažkej dobe. Ja osobne stále zastávam názor, že zdravotnícki pracovníci si zaslúžia to finančné ohodnotenie nie za to vykonávanie tej práce fyzickej a psychickej, ktoré sú v každom jednom povolaní, ale za to, že to je obetavé povolanie. Je to obetavé povolanie, tak ako je obetavé povolanie či už policajný zbor, armáda, pretože tam mnohokrát nastavujete svoj vlastný ľudský život. A vieme, že v covide mnohí zdravotníci prišli pri výkone svojho povolania práve o to najcennejšie, čo mali, a to je život. Preto je to také dôležité, lebo v tomto povolaní nie každý vie toto povolanie vykonávať z toho dôvodu, že sú to ťažké stavy, ide tam o zdravie a životy ľudí a pozeráte sa práve tým ľuďom do očí, ktorí upierajú na vás zrak a žiadajú pomôcť. Možno že hovorím sentimentálne, emočne, ale je to tak. Preto pochopte aj tých zdravotníkov, že nie je to o tom, že robia, že proste žiadajú mnohokrát tie nároky z nejakého rozmaru, ale z toho, aby udržali svojich kolegov a kolegyne, aby neboli samé, aby neostali v nedostatočnom počte, a tým pádom by bola nebezpečná tá zdravotnícka starostlivosť. A to nikto nechceme. Nikto nechceme to, aby zdravotnícka starostlivosť bola nedostatočne poskytovaná.
Takže v tej krátkosti času som chcela zhrnúť vlastne celé, celú tvorbu tohto zákona. Dá sa naozaj vylepšovať, dá sa mnohokrát prisunúť peniaze, pokiaľ na to máme. Garantovali sme skokové navýšenie, neviem, či je to dostatočné, možno že čas ukáže, ale práve pri kategórii sestra je to skokové. Bohužiaľ, ale ten odrazový mostík je veľmi nízko nastavený. Veľmi nízko napriek tomu, že sme chceli urobiť vysoký skok. Takže v ponímaní nad, do dnešných časov to možno neukazuje také vysoké percento alebo konečný finálny výsledok. Napriek tomu, že nás je to tak málo kolegov, tak si vážim, že ste prišli kvôli tomuto zákonu, že ste si to prišli vypočuť v priamom prenose. Ešte raz vám ďakujem a určujem hlasovanie na zajtra na sedemnástu hodinu.
Ďakujem veľmi pekne.