Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou o pridružení medzi Slovenskou republikou a Európskou vesmírnou agentúrou, tlač 1082, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1134 z 10. augusta 2022 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávania, vedu, mládež a šport, ktorý je zároveň aj gestorským výborom a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie v gestorskom výbore do 12. septembra 2022.
Výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
K návrhu na vyslovenie súhlasu zaujali výbory tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor odporúčal v uznesení č. 557 z 9. septembra 2022 vysloviť súhlas so zmluvou, rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 176 z 13. septembra 2022 odporúča vysloviť súhlas so zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas so Zmluvou a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Predmetná správa o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport 13. septembra 2022 č. 178.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania gestorského výboru a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.
Ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, tlač 1105. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ja budem veľmi stručný. Ďakujem všetkým, ktorí ste zostali až takto do neskorého večera. Chcem len povedať, že si veľmi vážim politikov, ktorí vecne diskutujú o týchto otázkach, pretože je tu veľa pokrytcov, farizejov, či už na jednej strane, ktorí sa tvária ako konzervatívci, ale aj na strane liberálneho spektra. Máme tu ľudí, ktorí používajú kresťanské hodnoty a obhajobu kresťanstva len ako záštitu, pritom žijú úplne iným životom a využívajú to len ako nejaký štít v politike, aby si nazbierali nejaké percentá a body. A to isté, sú tu aj niektorí liberálni politici, ktorí úplne kašlú na tú komunitu, ale vedia, že im to nahrá nejaké politické body, tak sa tvária ako ich obhajcovia. A títo ľudia sa podobajú ako nejakým obieleným hrobom, ktorí navonok vyzerajú fajn, úžasne, ale popritom zvnútra sú plní hniloby. Takže ja si vážim každého politika, ktorý dnes vecne diskutoval o tejto téme, bez urážok, takže chcem sa vám poďakovať.
A hlasovanie, pán predsedajúci, zajtra o jedenástej hodine.

Ďakujem pekne. Snáď trošku vydržíme aj po devätnástej hodine, ale musím zareagovať jednak na kolegu Šeligu a jednak by som aj v záverečnom slove chcel povedať dve vety.
Keď som v rozprave rozprával o ľuďoch, čiže o chlapcoch a o dievčatách a o tých, ktorí nevedia, čo sú, tak v politike sú takíto ľudia pre mňa symbolom ty, pán kolega Šeliga. Ty nevieš, čo si. Ty pochádzaš z kresťanskej Oravy, sám seba vyhlasuješ za konzervatívca a v júni a teraz odchádzaš, pretože pravda sa počúva ťažko, v júni, keď sme predložili tento návrh zákona, si povedal, že tým zakážeme aj vyvesovanie krížov. Ináč nikto ich nevyvesuje, ale si povedal jednu totálnu hlúposť, aby si sa zapáčil liberálnemu mainstreamu. (Reakcia z pléna.) Ty, ty, ešte raz, ešte raz, ty, ktorý sám seba vydávaš za konzervatívca, si tvrdil celkom falošne, že vraj týmto sa zakáže vyvesovanie krížov, aby si sa zapáčil niekomu, kto do teba teraz kope. A teraz ty nevieš, že čo si. To je po prvé.
Po druhé. Aký je problém v druhom čítaní upraviť tento zákon do podoby, aby vyhovoval aj vám, ktorí ste na pomedzí, či to podporiť, alebo nie. Aký je problém? Treba to vysvetliť. Máme na to druhé čítanie. (Reakcia z pléna.) To je, to je po, to je po druhé.
A po tretie. Ak si myslíš, že týmto svojím postojom, lebo vo vnútri s ním nesúhlasíš, ak si myslíš, že týmto si nájdeš sympatie liberálnych médií, tak sa veľmi mýliš. Tí ťa už odpísali dávno.
A teraz mi dovoľte, kolegovia, najmä z hnutia OĽANO, jednu poslednú vetu, ktorú by som chcel namieriť k vám. Úspech alebo neúspech tohto zákona bude závisieť od hlasov, ktoré získa alebo nezíska tento návrh práve v našom poslaneckom klube. Poslanecký klub hnutia OĽANO alebo jeho konzervatívna časť v tomto pléne si veľa úspechov nezažila a ja by som im chcel dopriať, ja by som chcel nám dopriať aspoň jeden úspech v podobe zákona, ktorý bude vyhovovať konzervatívnym kruhom. A preto ma, mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto zákona napriek veľmi malej, ale o to ukričanejšej menšiny v našom klube, pretože si myslím, že tento zákon, dajme tomu aj po úpravách v druhom čítaní, môže byť veľmi prospešným a veľmi účinným zákonom v slovenskom právnom poriadku.
Ďakujem pekne. Toľko je, čo som chcel povedať v záverečnom slove.

Ďakujem pekne za slovo.
Ďakujem aj za tento príspevok, Juraj. Ja by som chcel k tomuto zákonu, k tomuto zákonu tiež niektoré veci vytknúť a dotknem sa aj toho, čo pán poslanec Šeliga hovoril v svojej rozprave. Hovoril o tom, že zaňho by mala byť na úradných budovách, na vládnych budovách a podobne vlajka štátna, Európskej únie a v prípade, že sa stane niečo zlé, tak čierna. Súhlasím s tým a ja by som to doplnil, že na týchto úradných budovách podľa mňa by sme mohli vyšpecifikovať úplne v pohode, že by tam ešte mohli byť vlajky iných štátov, keď príde napríklad návšteva, alebo vlajky obcí a miest, prípadne erby obcí, miest Slovenskej republiky. A takto keby to bolo vyšpecifikované, že dobre, majme tam tieto vlajky, tieto symboly, tak ja s tým súhlasím.
Ja som takisto konzervatívny, konzervatívne zmýšľajúci človek a takisto sa mi nepáči, že na vládne, úradné budovy sa môže vešať hocičo, hej, hocijaké vlajky. Nie som s tým stotožnený. Ale súhlasím s tým, že ten zákon by mal byť naformulovaný takto jasne, exaktne vymenovať tieto-tieto vlajky, ktoré spomínal Juraj s doplnením tých, čo som hovoril, by mohli byť vymenované, že tie tam môžu byť a jasné by bolo, že iné, čo poľovnícke združenia a neviem aké ďalšie, dúhové a neviem čo všetko, by tam tým pádom byť nemohli.

Ja doplním poslanca Gyimesiho, že návrh tohto zákona, to nejde len o nejaký politický rozmar predkladateľov, ale naozaj na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorým sa nepáči, ak sú takéto symboly sexuálnych menšín vešané na štátne budovy.
Ja vám uvediem aj príklad, keď raz bol deň, nedávno, deň otvorených dverí v Národnej rade a prišli niektorí obyvatelia Slovenska tak na Hrad a boli tam z niektorých kancelárií vyvesené vlajky LGBTI, títo ľudia, sa im to nepáčilo, že vlastne na takýchto miestach sú tieto vlajky vyvesené. A ja si myslím, že treba akceptovať, Slovensko je prevažne kresťanské a konzervatívne, je to proste fakt. Ja som to už hovoril aj niekedy v predchádzajúcich rozpravách, si vezmete, na Slovensku máme len jeden liberálny dom, ten je v Bratislave. Ale máme vyše 3 700 obcí a miest a v každom je nejaký kostol. A tieto kostoly sú každú nedeľu plné tisíckami ľudí a veriacich. A my hájime záujmy týchto ľudí. Takže treba to tiež rešpektovať.
Ďakujem.

Ja by som asi zareagoval najprv na pána kolegu Mičovského o nepotrebnosti tohto zákona, resp. o nevhodnosti a časovej, časových súvislostiach. Ja by som chcel upozorniť napríklad na to, že nedávno sa, a prosím o ospravedlnenie, ak poviem nesprávne mesto, ale myslím, že v Charkove, vo vojnou zmietanej Ukrajine uskutočnil gay pride. Takže ak na Ukrajine môžu v čase vojny poriadať gay pride a takto demonštrovať za svoje práva, tak si nemyslím, že takýto zákon nemôžme predložiť aj my, kde, chvalabohu, Slovensko vo vojne ešte nie je.
A ináč ďakujem kolegom za fakt vecnú diskusiu, ale ona sa trošku posunula inde, než smeruje tento zákon. My sa v skutočnosti nebavíme o tom, že my tu teraz ideme pranierovať príslušníkov LGBTI komunity, lebo oni, oni existujú, oni sú, sú tu medzi nami, a to je neodškriepiteľný fakt. My len hovoríme o tom, že ak vy nás nazývate netolerantnými ľuďmi preto, lebo povieme, že na štátnych budovách to tam nemá viať, tak chceme od vás, aby ste tolerovali náš názor, že to tak, že sa tak cítime, že chceme sa viazať na nejaké naše národné korene a nechceme, aby tá ideológia, ktorá sem skutočne prúdi zo západu, bola propagovaná na tých budovách.
Pani kolegyňa Halgašová, Jarka, prosím ťa, čo má spoločné zmena môjho mena s prerokovanou problematikou. Ja som sa nemohol od narodenia stať Györgyom preto, lebo v 1980 roku komunistická moc neumožňovala, aby rodičia deťom dali maďarské mená, lebo jednoducho to nebolo možné. Keď to možné bolo, bol rok ´98... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)