Videokanál klubu

Ja by som asi zareagoval najprv na pána kolegu Mičovského o nepotrebnosti tohto zákona, resp. o nevhodnosti a časovej, časových súvislostiach. Ja by som chcel upozorniť napríklad na to, že nedávno sa, a prosím o ospravedlnenie, ak poviem nesprávne mesto, ale myslím, že v Charkove, vo vojnou zmietanej Ukrajine uskutočnil gay pride. Takže ak na Ukrajine môžu v čase vojny poriadať gay pride a takto demonštrovať za svoje práva, tak si nemyslím, že takýto zákon nemôžme predložiť aj my, kde, chvalabohu, Slovensko vo vojne ešte nie je.
A ináč ďakujem kolegom za fakt vecnú diskusiu, ale ona sa trošku posunula inde, než smeruje tento zákon. My sa v skutočnosti nebavíme o tom, že my tu teraz ideme pranierovať príslušníkov LGBTI komunity, lebo oni, oni existujú, oni sú, sú tu medzi nami, a to je neodškriepiteľný fakt. My len hovoríme o tom, že ak vy nás nazývate netolerantnými ľuďmi preto, lebo povieme, že na štátnych budovách to tam nemá viať, tak chceme od vás, aby ste tolerovali náš názor, že to tak, že sa tak cítime, že chceme sa viazať na nejaké naše národné korene a nechceme, aby tá ideológia, ktorá sem skutočne prúdi zo západu, bola propagovaná na tých budovách.
Pani kolegyňa Halgašová Jarka, prosím ťa, čo má spoločné zmena môjho mena s prerokovanou problematikou. Ja som sa nemohol od narodenia stať Györgyom preto, lebo v 1980 roku komunistická moc neumožňovala, aby rodičia deťom dali maďarské mená, lebo jednoducho to nebolo možné. Keď to možné bolo, bol rok ´98... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)