Videokanál klubu

Vďaka za slovo.
Pán minister, úplne súhlasím s vami, že tá situácia je naozaj dramatická a môže sa každú chvíľu zmeniť. Takže naozaj nechápem pána predsedu SMER-u Fica, že chce ešte tu tento zákon vyštrngať a chce ešte diskutovať a zvolávať tripartitu. Tak na jednej strane tu do nás búšite niekoľko mesiacov a týždňov, že robte niečo, ochráňte slovenské domácnosti a firmy, a zrazu, keď je takýto zákon na stole, tak vy sa chcete ešte baviť a ďalej viesť tripartitu a diskutovať. Pán minister to povedal jasne. Tento zákon o energetike má chrániť naše domácnosti a firmy a ide proti obchodníkom s energiami, ktorí sú v Lichtenštajnsku alebo Švajčiarsku. Takže neprinášajte rôzne obštrukcie, ale pridajte sa a schváľte tento zákon čím skôr.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán predseda, ja súhlasím s tým, že toto je naozaj veľmi náročná situácia a vyžaduje si urgentné riešenie. Asi viacerí dostávame, ja ako predseda hospodárskeho výboru asi o to častejšie listy, telefonáty, maily od firiem, ktoré sú vo veľkých problémoch a v postate rozhodujú sa dni, sú, majú na rozhodnutia, či znížia výrobu, zrušia výrobu, zavrú firmu, prepustia ľudia a tých ľudí ak prepustia, tak budeme mať na úradoch práce a štát ich bude musieť platiť namiesto firiem. Čiže toto je naozaj vážna situácia, ktorú, ktorú sme si nezapríčinili sami, ale dostali sme sa do nej ako celá Európa, pretože toto je tlak vlastne z Moskvy, ktorý manipuluje ceny plynu, manipuluje cez ne ceny elektriny. A táto urgentná situácia si vyžaduje aj urgentné riešenie.
Ja si myslím, že ten zákon máme dobre vyriešený, je tam niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré ho vylepšujú, ktoré upravujú niektoré legislatívne veci. A myslím si, že nie je dôvod, aby sme odkladali jeho schvaľovanie. Myslím si, že máme dosť času na jeho prerokovanie. Môže sa tu o tom diskutovať, je tu pán minister, ktorý určite zareaguje aj na niektoré také trošku nepravdivé alebo neúplné vyjadrenia. Takže myslím si, že neodďaľujme to, lebo to prinesie len týždeň pochybovania, zneisťovania, hovorenia o tom, že štát nič zase nerobí, koalícia nie je schopná schváliť zákon a podobne. Ja si myslím, že toto tu nepotrebujeme. Myslím si, že ten zákon je dostatočne pripravený na to, aby prešiel touto Národnou radou. A myslím si, že ťahať čas naozaj nemá zmysel.

Pán kolega Kéry, vy ste tu hovorili o tom, že keby tu Olaf Palme, tak by sme tu asi neboli. No, poviem vám tak, keby tu dnes bol Vasiľ Biľak, tak tiež by sme tu asi neboli. Dnes by sme tu asi nesedeli a leštili by sme niekde, niekde delá na ruských tankoch. Mnohí by nosili na klope nejak krásne vyleštené zetko, deti by sa učili azbuku a všetci by sme písali jedným perom, lebo iná farba nebude, takže... Možno by sme miesto Volswagenu, Kie, Citroënu a Range Roverov skladali dnes žiguláky a naďalek by sme tu celoročne vydržiavali asi 145-tisíc ruských vojakov aj s celými rodinami. Takže takto by to možno vyzeralo. Vy si to, pán Kéry, nemôžete pamätať, ale ja si to pamätám a ďakujem, neprosím. Takže jediné, čo môžeme pre Švédov a Fínov spraviť, aby nedopadli rovnako ako my v šesťdesiatom ôsmom, je zahlasovať za.

Ďakujem za slovo.
Pán Kéry, ja som od vás čakal ako odborníka na zahraničnú politiku strany SMER, že budete vašu, v rozprave budete rozprávať o výhodách vstupu Švédska a Fínska do NATO, ale namiesto toho ste si aj, ste tu dali aj spŕšku nezmyslov, klamstiev a tak ďalej. A nič som nepočul alebo máločo o tom, aké to výhody prinesie NATO, ale aj Slovensku to, že bude Švédsko a Fínsko členom NATO, ale v závere som veľmi rád, že ste podporili teda, že celá strana SMER podporí vstup Švédska a Fínska do tejto organizácie, a tým pádom aj SMER tvrdí, že NATO je garancia bezpečnosti a ochrany nášho územia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Chcem pripomenúť poslancom, ktorí sú v hospodárskom výbore, že zasadáme dnes o trinástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len pripomínam členom ústavnoprávneho výboru, že rokujeme dnes o dvanástej k bodom programu, ktoré vám boli zaslané. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja len veľmi krátko. Keby to nebolo smutné a do plaču, tak to je fakt smiešne, pán Mizík. Vzhľadom na prítomnosť diplomatov zo Švédska a z Fínska sa ospravedlňujem za to, čo teraz pred chvíľou odznelo.

Pán kolega Mizík, ja som tak hrdá na to, že vy ste člen výboru pre kultúru. Ani si neviete predstaviť ako, lebo takýto krásny literárny útvar (povedané s pobavením), to tu už dlho nebolo a fakt som na vás hrdá. Ešte keby ste chodili na výbor, tak by to bolo fajn. No a myslím si, že krásne ste hovorili a teraz by mohla nastať tá o Červenej čiapočke. Tá by bola tiež fajn.
V každom prípade, pán minister, ja zahlasujem za.

Uprieť túto možnosť Fínsku a Švédsku by znamenalo uprieť suverénnym štátom ich suverénne právo rozhodnúť o svojej bezpečnosti. Teraz je čas ukázať na konkrétnom hlasovaní, či volanie po zahraničnopolitickom konsenze z úst predstaviteľov predchádzajúcich slovenských vlád boli len slová, alebo ich dokážeme v tomto parlamente potvrdiť aj skutkami. (Potlesk.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
46.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán minister, táto rozprava krásne ukazuje, ako by sa zachovali jednotliví politici z tohto parlamentu, keby Slovenská republika bola napadnutá cudzou veľmocou s úmyslom odkrojiť si z nášho suverénneho teritória. Nebrániť sa, kapitulovať, to je, to je stratégia. Klobúk dolu, gratulujem! Ak nás naozaj sledujú predstavitelia diplomatického zboru zo Švédskeho kráľovstva a z Fínska, tiež by som ich chcel pozdraviť a chcem sa im na úvod veľmi pekne poďakovať, že aj bez členstva v Severoatlantickej aliancii sa rozhodli pomôcť Ukrajine brániť sa. Lebo je ľahké posielať protiraketovú obranu, zbrane a ďalšie systémy, keď viete, že nad vami stojí ten pomyselný dáždnik Severoatlantickej aliancie. Ale nad Fínskom a Švédskom tento dáždnik nie je a napriek tomu sa obidve krajiny rozhodli pomôcť Ukrajine brániť svoje suverénne teritoriálne územie. To je podľa mňa správny prístup.
Svoju rozpravu som chcel začať jednoduchou otázkou. Spomínate si, kolegovia, čo ste robili 24. februára tohto roka? Ono to tak totiž býva, že pri mimoriadnych udalostiach si zvykneme pamätať, kde sme boli, čo sme robili, ako sme sa cítili, keď sme sa o nejakej mimoriadnej udalosti dozvedeli. Ako príklad sa zvykne používať 11. september, vražda Jána a Martiny, a žiaľ, od 24. februára tohto roka aj neakceptovateľná a neospravedlniteľná invázia Ruska na Ukrajinu, na nášho priameho suseda. Za seba poviem, že ten pocit bol nepríjemný. Takýto agresívny ozbrojený útok nepredpokladali mnohí politici, diplomati, analytici. O čo horší by ten pocit bol u nás na Slovensku, v bezprostrednom susedstve napadnutého štátu, keby sme neboli členom Severoatlantickej aliancie? Ako bezpečne by sme sa dnes cítili? Tá dilema je veľmi jednoduchá. Zvyšuje alebo znižuje pocit bezpečia členstvo v NATO? Zvyšuje alebo znižuje schopnosť štátov čeliť podobnej agresii, ak zachovávajú neutralitu mimo Severoatlantickej aliancie?
Odpovede sú veľmi jednoduché. 24. február nám všetkým ukázal, aké dobré rozhodnutie bolo pred 18 rokmi vstúpiť do Severoatlantickej aliancie. Rozšírenie NATO o nové členské štáty je v súlade s bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky. Silnejšia Severoatlantická aliancia rovná sa silnejšie členské štáty. Teda silnejšie a bezpečnejšie Slovensko.
Vstup Fínska a Švédska do NATO je v našom strategickom záujme. Čo sú tie naše strategické záujmy? Tie sú napríklad zadefinované v bezpečnostnej stratégii, ktorú tento parlament schválil v januári minulého roka nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. V tomto strategickom dokumente sa o Severoatlantickej aliancii píše okrem iného toto: "Slovenská republika je súčasťou historicky najefektívnejšej politicko-vojenskej aliancie. V rámci Severoatlantickej aliancie, ktorú považujeme za základný pilier bezpečnosti v transatlantickom priestore a rozhodujúce fórum pre bezpečnostné konzultácie medzi spojencami, zdieľame bezpečnostný a obranný dáždnik vo forme kolektívnej obrany. Slovenská republika bude podporovať akcieschopné, politicky súdržné a vojensky silné NATO, prispôsobujúce sa a účinne reagujúce na tradičné a nové bezpečnostné hrozby a výzvy, s efektívnym odstrašujúcim konvenčným aj jadrovým potenciálom," píše sa v bezpečnostnej stratégii, ktorú sme schválili rok pred inváziou na Ukrajinu.
Členstvo v NATO ako strategickú záruku našej bezpečnosti nespochybňovala žiadna z doterajších vlád Slovenskej republiky, naopak, všetky sa zhodovali v tom, že Aliancia je spolugarantom našej bezpečnosti. Stačí sa pozrieť do programových vyhlásení jednotlivých vlád, ktoré tu boli pred nami. Počas osemnástich rokov nášho členstva v NATO tu panoval v tejto otázke absolútny konsenzus.
Pre našu dnešnú diskusiu je celkom užitočné si pripomenúť stanoviská jednotlivých predchádzajúcich vlád Slovenskej republiky. Citujem z programového vyhlásenia prvej vlády Roberta Fica, 2006 – 2010: "Vláda Slovenskej republiky považuje NATO za hlavného garanta euroatlantickej bezpečnosti. Vláda Slovenskej republiky bude podporovať pokračovanie transformácie Aliancie a politiku otvorených dverí NATO."
Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej, 2010 – 2012: "NATO je hlavným garantom bezpečnosti Slovenskej republiky. Vláda sa bude usilovať o posilňovanie spojeneckých väzieb v rámci organizácie a o jej úspešnú transformáciu tak, aby bola schopná reagovať na nové výzvy a hrozby."
Druhá vláda Roberta Fica, 2012 – 2016: "Základom bezpečnosti Slovenskej bezpečnosti je Severoatlantická aliancia. Udržanie silnej transatlantickej väzby zostáva naším životným záujmom. Vláda bude aktívne presadzovať politiku otvorených dverí ako prostriedku na rozšírenie priestoru bezpečnosti a stability."
A nakoniec tretia vláda Roberta Fica, 2016 – 2020: "Za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO. Pre bezpečnosť Slovenskej republiky majú zásadný význam systém kolektívnej obrany NATO a spoločná bezpečnostná a obranná politika EÚ. Vláda bude prispievať k zvýšeniu ich potenciálu a kredibility. V rámci NATO bude presadzovať ako prioritu kolektívnu obranu a odstrašenie pri zachovaní ich flexibility vo vzťahu k plneniu ostatných základných úloh." Koniec citátu.
Dámy a páni, pristúpenie Fínska a Švédska je plne v súlade s politikou všetkých doterajších vlád Slovenskej republiky od nášho vstupu do NATO. To, že táto ambícia vyrušuje niekoho na východ od Ukrajiny, môže byť akurát tak zaujímavý argument do diskusie, ale každý štát má suverénne právo rozhodnúť, kam chce patriť a kde vidí záruky svojej bezpečnosti. Po surovom napadnutí Ukrajiny sa minuli všetky argumenty na opatrnosť v otázke rozširovania Severoatlantickej aliancie. Konflikt u nášho východného suseda, naopak, posilňuje pocit neutrálnych štátov, že ak sa nechcú stať terčom vojenského útoku, najvyššiu záruku aj ich bezpečnosti môže znamenať členstvo v NATO.