Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

7.12.2022 o 15:10 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 15:25 - 15:25 hod.

Vons Peter Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja rovnako ako kolegovia verím, že tento návrh bude podporený. Hlasovať budeme o tom o sedemnástej. Ja rovnako som určité obdobie pracoval v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Turiec a zároveň aj v krajskej organizácii v Žilinskom samosprávnom kraji, takže vieme, o čom hovoríme. Vieme, koľko trvalo kým sa nejakým spôsobom, dá sa povedať, zapojilo čo najviac subjektov do tohto projektu, ktorý je naozaj vítaný. A v tejto dobe to je jedno z ďalších nástrojov, ako môžeme pomôcť cestovnému ruchu, gastru aj v tomto období, ktoré prichádza. Takže verím, že na tom hlasovaní o sedemnástej tento návrh prejde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 15:10 - 15:10 hod.

Vons Peter Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda.
Vážení kolegovia, kolegyne, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 1232) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1764 z 8. novembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 662 z 24. novembra 2022, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 402 z 24. novembra 2022 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením 384 z 28. novembra 2022.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Petra Pčolinského a Ľudovíta Gogu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 1232), schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 388 z 29. novembra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 15:10 - 15:10 hod.

Drdul Dominik
V rámci posledného bloku hlasovaní. Na konci schôdze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 15:10 - 15:10 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Začnem teda od konca.
Miloš Svrček, no jasne, rozumieme si v tom, že to nie je povinnosť. Ja som to hovoril ani nie tak kvôli tebe, ako kvôli tomu, aby tu nedošlo k nejakému nedorozumeniu, že my teraz musíme robiť túto právnu úpravu. Lebo nie ty, ale niektorí poslanci tuná v parlamente to tak interpretujú, čiže to len aby bolo jasné. Keby bolo na SME RODINE a OĽANO, tak podľa mňa v programovom vyhlásení vlády je aj posilnenie inštitútu referenda, to som presvedčený, a preto si myslím, že ak máme urobiť nejakú kvalitnú novelu ústavy, tak by sme sa mali v prvom rade dohodnúť my medzi sebou – OĽANO, SME-RODINA, lebo tí ostatní ti nebudú z opozície hlasovať za to, pretože, že či máš kvalitný, alebo nekvalitný návrh. Tí ostatní ti podporia čokoľvek, aby sa čo najskôr dostali k moci, lebo im nikdy na tom referende nezáležalo, tak ako si presne povedal, že toto skôr naznačujem, že mali by sme my najskôr spraviť kvalitnú úpravu a tú potom ponúknuť ostatným.
K pánovi Kočišovi, my sa len nerozumieme. Ja hovorím o tom, že ak chceme mať odborne dobre spravený návrh aj v zmysle judikátu Ústavného súdu, tak by sme nemali hovoriť o referende, ale mali by sme ľuďom ponúknuť ľudové hlasovanie, tak ako ho máme pri prezidentovi. Čiže ľudia budú mať možnosť rozhodovať, ale urobme to tak, aby to bolo aj v duchu judikatúry Ústavného súdu. Čiže ľudové hlasovanie a potom aj nejaká sankcia za to, že to ľudové hlasovanie bude neúspešné. Pretože to nemôže byť tak, že každú chvíľu tu bude niekto zneužívať tento inštitút, lebo on sa dá aj zneužívať a vždy, keď budú voľby, tak vždy bude skupina na, 350-tisíc ľudí vždy bude, pokiaľ to nebude totalita, ktorá bude nespokojná s tými výsledkami volieb. O tomto hovorím a predpokladám, že všetci, ktorí tu chcú mať nejaký štandardný rozvoj krajiny, nebudú chcieť mať taliansku demokraciu u nás.
Pán Suja, demagóg, alebo jednoduchý. No tak, pokiaľ ste si čítali náš volebný program, tak ste demagóg, lebo klamete. My to tam máme jasne povedané osem rokov, že o predčasných voľbách nie referendum. A pokiaľ neviete čítať, tak potom ste asi ten jednoduchý.
Ďakujem za slovo. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 14:55 - 14:55 hod.

Vetrák Milan Zobrazit prepis
Tak, vážení páni kolegovia, hľadám, či tu je nejaká pani kolegyňa, aktuálne nie, ale aj vážení hostia, ktorí ste hore na balkóne, v prvom rade musím konštatovať, že mi je ľúto, že je nás tu naozaj málo na to, aká vážna téma sa rozoberá. Lebo jedna vec je, že môžme tuto rozoberať aj z takého odborného hľadiska, ale ono deje sa táto diskusia práve v čase, kedy, kedy máme v utorok budúceho týždňa hlasovanie o dôvere vláde, čiže nedá sa to od toho nejakým spôsobom oddeliť a je to aj vysoko aktuálne politická otázka. Ale ja som sa skôr tým politickým otázkam venoval v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona a dnes by som chcel, mám na to aj pomerne krátky čas, necelých desať minút, zareagovať skôr odbornejšie alebo venovať sa tým otázkam, ktoré majú skôr charakter odborný ako politický.
Začnem tým, že OĽANO dlhodobo má vo svojom volebnom programe ustanovenie, kedy hovorí, že chce síce posilniť inštitút referenda, ale predmetom referendovej otázky by nemali byť predčasné voľby. A prečo by nemali byť to aj vysvetlím v tom svojom vystúpení a nakoniec vy sami viacerí ste už poukázali presne na tie problémy, kvôli ktorým sme si dali do volebného programu, že predmetom referenda by nemali byť predčasné voľby. Odhliadnem ale teraz teda, čiže my máme legitímny postoj, ak hovoríme, že my za takýto návrh zákona nezahlasujeme, lebo my budeme postupovať len v duchu nášho volebného programu. Ale teraz si odmyslím, lebo tým by som v zásade mohol aj skončiť, ale odmyslím si teraz, že to máme vo volebnom programe a venujme sa teda naozaj že odbornej diskusii o takomto návrhu zákona, ako keby sme to vo volebnom programe nemali teda. Lebo padajú tu rôzne otázky a podľa mňa nie všetko je riešené práve najšťastnejším spôsobom.
Začnem tým, že slovenská ústava, škoda, že nás opustili teraz poslanci za stranu SaS, že naša ústava hovorí veľmi jasne, že ľud vykonáva moc dvomi rovnocennými spôsobmi. Jedným spôsobom je prostredníctvom zastupiteľov v parlamente a druhý spôsob je prostredníctvom referenda, teda priamou účasťou na rozhodovaní o veciach verejných. Ústava nerobí podmienku, že referendom iba vtedy, ak si to zástupcovia rozmyslia a nechce sa im hlasovať v parlamente. Takto ústava nič takéhoto nehovorí. Čiže naozaj referendum je úplne rovnocenný nástroj, je to jedna z dvoch nôh, na ktorých stojí demokracia.
A pokiaľ by sme sa pozreli aj do ostatných členských štátov Európskej únie alebo do ostatných krajín, hovorilo sa tu o Švajčiarsku, tak ani nie je pravda to, čo povedal napríklad pán Benčík, že väčšina členských štátov nepracuje s inštitútom referenda. Práve naopak, väčšina členských štátov Európskej únie pracuje s inštitútom referenda a dokonca takým spôsobom, že každá novela ústavy, ktorú prijme ich parlament, je obligatórne povinne schvaľovaná v referende. Dokonca až také silné postavenie referenda majú vo väčšine členských štátov Európskej únie. Čiže ak pán Šebej v minulosti robil nejakú analýzu, možno že robil analýzu z osemnásteho, devätnásteho storočia, ale určite nie z dvadsiateho, dvadsiateho prvého storočia, lebo väčšina členských štátov má inštitút referenda ako povinný inštitút, ktorým sa potvrdzuje novela ústavy.
Pokiaľ ide o Švajčiarsko, tam je, samozrejme, ten inštitút referenda v určitom zmysle dohnaný až do extrému alebo je, dalo by sa povedať, súčasťou rozhodovania aj o bežných zákonoch, ale tam zase platí jedna vec, a to tá, že musí byť nejaký odstup od toho, kedy sa prijme zákon a od toho, kedy ľudia hlasujú v referende, aby tí ľudia nehlasovali pod vplyvom emócií z toho, aká diskusia sa viedla k prijatiu zákona. To znamená, že tam viete hlasovať v referende až o pol roka, o rok neskôr, ako sa zákon prijme, aby ste neboli, aby ste si dali odstup, aby ste si to s chladnou hlavou premysleli a vedeli ten zákon ratifikovať alebo tú ústavnú zmenu. Čo, samozrejme, u nás na takýto spôsob nie sme zvyknutí a u nás je aj problém vôbec diskutovať o tom, či chceme mať povinné referendum, ktorým by sa potvrdzovala novela ústavy, hoci takto to pozná väčšina štátov Európskej únie.
OĽANO vo svojom volebnom programe má, dovolím si povedať, najviac rozpracovaný inštitút referenda, jeho posilnenie, s výnimkou tejto jednej konkrétnej otázky o predčasných voľbách. OĽANO bolo jediné, ktoré aj v minulosti predkladalo v parlamente návrhy zákonov, ktoré terajšia opozícia vždy odignorovala, a to, aby sa posilnil inštitút referenda. To znamená, aby malo silu ústavného zákona, aby sa znížilo kvórum referendové, aby tu bola aj nejaká referendová kampaň, ktorá dnes v zákonoch nie je upravená. My máme upravenú len volebnú kampaň, nie referendovú kampaň, aj keď sa hovorí, že referendová je ako keby volebná. Ale ona nie je, proste chýba táto právna úprava.
Hovorili sme aj o tom, aby sa spojilo napríklad referendum s najbližšími celoštátnymi voľbami, aby bola vyššia účasť. Čiže OĽANO bolo naozaj jediné, ktoré najčastejšie a najrozsiahlejšie chcelo upraviť inštitút referenda tak, aby bolo skutočne tým nástrojom, ktorý sa bude aj využívať. Lebo nemusíme si tu nejako zahovárať, dnes pri inštitúte referenda je najväčšou prekážkou to že vysoké kvórum. Keby bolo znížené kvórum, tak my budeme mať aj oveľa lepšiu skúsenosť s tým, že sa bude rozhodovať v referende. No ale prečo to nie je v programovom vyhlásení vlády, OĽANO to navrhovalo do programového vyhlásenia vlády. No preto, lebo SaS neuznáva inštitút referenda takým spôsobom, aký je zakotvený v ústave, a to, že je to rovnocenný nástroj rozhodovania v rukách ľudí, že si zvolia aj svojich zástupcov do parlamentu a že o dôležitých otázkach verejného záujmu alebo aj teda o úprave, ktorú by chceli prijať, budú rozhodovať aj v referende.
Dotknem sa teraz toho, čo hovorí Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí povedal, že síce je loptička na strane parlamentu, ako to tvrdí predkladateľ, ale Ústavný súd nepovedal, že to musíme riešiť. Ústavný súd povedal, že keď to chcete riešiť, tak je loptička na strane parlamentu. Takže čiastočne súhlasím, čiastočne nie a otázka je, či to chceme riešiť. Niektorí to chcú riešiť, niektorí to nechcú riešiť, ale nie je povinnosť, aby sme to riešili. Ústavný súd tak isto aj povedal, a to je dosť vážna vec, v posledných svojich rozhodnutiach, že inštitút referenda má slúžiť iba na schvaľovanie otázok, ktoré majú normatívny charakter. Teraz teda to preložím do možno do takého jednoduchšieho, ľudovejšieho jazyka. Referendum nemá slúžiť na rozhodovanie o otázkach, ktoré sú otázkami dôležitého verejného záujmu a nemajú charakter ako keby zákona alebo zákonnej právnej úpravy, čo je inak výrazný posun aj oproti tomu, čo hovorí ústava.
My sme dneska v stave, keď Ústavný súd vysvetľuje referendum spôsobom, akým ústava, teda užším spôsobom, akým to ústava umožňuje, ale to v praxi znamená, že my by sme nemali hovoriť pri predčasných voľbách o referende, ale my by sme mali hovoriť o inštitúte, ktorý nazveme ľudovým hlasovaním. My to ľudové hlasovanie už v ústave poznáme, poznáme pri prezidentovi. Čiže ak by sme chceli byť odborne pevne na zemi, tak nebudeme hovoriť o referende, ale budeme hovoriť o ľudovom hlasovaní, v ktorom budeme odvolávať vládu. Tak ako odvolávame prezidenta. Lenže potom s tým budú súvisieť aj ďalšie otázky. Pretože keď máme ľudové hlasovanie o prezidentovi a prezident nie je v ľudovom hlasovaní odvolaný, no tak potom mu začína plynúť nové funkčné obdobie. Čiže je tam určitá sankcia, aby sa to nezneužívalo. Čo bude sankciou za to, že sa tu budú konať referendá každú chvíľu alebo, povedzme, raz do roka a budú neúspešné? Bude sankciou to, že bude parlamentu znova plynúť nové funkčné obdobie? Naozaj takto to bude ako pri prezidentovi? Alebo keď nie, tak potom prečo to máme pri prezidentovi? Prečo aj prezident nemôže byť každý rok odvolávaný? Prečo to tak zrazu u prezidenta môže byť a u parlamentu alebo u vlády to tak nebude. To je naozaj odborná otázka, ktorú tak isto treba riešiť.
Ďalšia odborná otázka je tá, alebo dá sa táto otázka riešiť aj inak, už to tu niektorí poslanci naznačovali, že aby sme zamedzili tomu, že tu bude každý rok referendum a že sa tu tými referendami úplne stane demokracia talianskeho typu, no tak sa to obmedzí na prvý a posledný rok, že sa nemôže a môže sa to len druhý, tretí rok, že pôjdeme do nejakých obmedzení buď časových, alebo iných. Čiže to je tak isto relevantná otázka, ktorú treba rozobrať. No a keď o tom hovoríme, tak určite patrí do ústavy aj to, že referendum má silu ústavného zákona, lebo to konštatoval už Ústavný súd. A tiež by sme sa mali asi zamyslieť nad tým, že keď v zmysle ústavy nie je možné výsledok referenda prelamovať počas najbližších troch rokov zákonnou úpravou, a hovoríme o dvoch nohách toho, demokracie a právneho štátu, tak potom by to malo platiť asi aj naopak, že keď sa, povedzme, ak to má silu ústavného zákona, že keď sa niečo prijme ústavným zákonom, tak tiež by to nemalo byť prelamované referendom, lebo inak potom to referendum, ak to úplne zrovnoprávňuje, dostane navrch. Ono by nemalo mať navrch.
Čiže my sme za referendum, ale v zmysle volebného programu, nie o predčasných voľbách, aj kvôli tomu, čo som teraz povedal, že my nechceme, aby tu bola demokracia talianskeho typu, ale my chceme, aby sa mohlo v referende rozhodovať. Čiže my nesúhlasíme s tým návrhom, ktorý má SaS, že by sa to zúžilo len na hlasovanie v parlamente a nedali by sme aj ľuďom možnosť o tom rozhodovať. S tým určite nesúhlasíme. A ja som to hovoril len pre prípad, že by sme išli čisto do odbornej diskusie a urobili by sme naozaj odbornú, takú odbornú novelu ústavy, ktorá by aj zohľadňovala charakter toho hlasovania v zmysle toho, ako to hovorí Ústavný súd. To znamená nie do referenda, ale poďme hovoriť o ľudovom hlasovaní, poďme tam dať aj nejaké sankcie, poďme tam dať aj nejaké časové obmedzenia a potom sa bavme o tom odborne. Potom v princípe čisto formulačne nebude platiť, my hovoríme o referende vo volebnom programe, ale nie o ľudovom hlasovaní. Aj keď teda môže to byť o slovíčkach, ale je to naozaj aj o tom charaktere toho celého a o tom odbornom poňatí problému, ktorý tu pred sebou máme.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

7.12.2022 13:55 - 13:55 hod.

Mierna Anna Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenej spravodajkyni výboru predniesť informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o mimoriadnych štátnych zárukách vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 1899 zo 6. decembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – ústavnoprávny výbor. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný. Výbor pre financie a rozpočet o návrhu spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru nerokoval, pretože nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru pre financie a rozpočet určil za spravodajkyňu výboru mňa, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.12.2022 12:25 - 12:25 hod.

Drdul Dominik Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada pridelila návrh ústavného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor, a určila lehotu na jeho prerokovanie.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh ústavného zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor uvedený návrh zákona prerokoval na svojej 136. schôdzi, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých členov výboru. Návrh správy výboru vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval ústavnoprávny výbor na 137. schôdzi.
Stanovisko gestorského výboru ani návrh správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej trojpätinovej väčšiny členov ústavnoprávneho výboru. Predseda ústavnoprávneho výboru ma zároveň určil za spravodajcu, preto predkladám túto informáciu a budem navrhovať ďalší postup.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2022 11:40 - 11:40 hod.

Nemec Richard Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Juraj, akože ja som ti v tomto veľmi zatlieskal a spomínam si pred pár dňami, keď sme chodili po chodbe a nie sme zasmradení asi ničím, sme noví politici, ty si trošku možno skúsenejší, lebo si aj vo vedení, ale a povedal si, že pome bojovať. A mne zo športu to slovo bojovať a hlavne som vždycky vysvetľoval svojim trénerom a svojim takým tým klubom, ktorí boli moji protivníci, že bojujme na ihrisku, ale nebojujme v zákulisí, lebo tam sa to dialo tiež parádne a toto ma, toto ma ničilo a chcel som bojovať len na ihrisku a potom už nebojovať a ísť s nimi trebárs na pivo.
Ale chcem povedať jednu vec. Znova to zopakujem. Premiér tejto krajiny strane SaS nič neurobil zlého. A to, že nám tu je vytýkané, že niektorí nehlasovali za vydanie Fica, pri takom veľkom klube sa to nedá vylúčiť na sto percent, a vy to dobre viete. Čiže, a potom tu je vyčítané tri šesť trojka, pán Baránik, my sme za to hlasovali a veľkou, veľkou väčšinou a mali sme aj my vlastnú tri šesť trojku, ktorú predkladal pán Vetrák. Takže neni to úplne tak, jak hovoríte. Ale vravím, toto sú tie závažia na tú misku váh, ktoré treba dať a ktoré si treba fakt dobre zvážiť, že čo sa ide urobiť s touto krajinou.
Pán špeciálny prokurátor, ďakujem za vašu prácu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.12.2022 11:40 - 11:40 hod.

Šefčík Marek
 

7.12.2022 11:25 - 11:25 hod.

Nemec Richard Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Takto vymäknúť, ajajaj, to je škoda, nevadí. Ale ďalej, ja chcem, ja chcem hlavne pánovi špeciálnemu prokurátorovi tiež vzdať obdiv a hlavne tí skúsení politici na tej druhej strane vedeli, kto ráno o deviatej vystupuje. To, že neprišli do práce a potom sa vyhovárať a vy im ešte dáte tú možnosť, aby sa mohli prihlasovať do diskusie do faktických a ani jeden z nich vám za to nepoďakoval, tak to je tá kultúra, ktorú vidia ľudia, síce málo to sledujú, sledujú to tí, čo sú doma, ale však okej, veď však ten obraz nech si ľudia povedia.
A jeden taký malý odkaz trošku strane SaS. Treba to dať na takú, na také váhy. Edo Heger, premiér tejto krajiny, vám nič nespôsobil a ani pánovi Sulíkovi. Tak si trošku, je to náročné to na tie misky váh dávať, čo, kam s touto krajinu. Tak ja nehovorí, nehovorím, že aj my sme bez viny, ale si to vyčistiť a zvážiť, ako pôjdeme ďalej. A myslím si, že je to hodne dôležité teraz v tomto momente a hlavne v utorok to bude hodne dôležité.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis