Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne.
Pán kolega Vašečka, krásnym spôsobom si vstúpil do rozpravy, pretože máš to umožnené a otvoril si naozaj aj tú možnosť nám reagovať prostredníctvom tvojej rozpravy na kolegov zo SaS, ktorí aj v predchádzajúcej, v predchádzajúcich minútach reagovali na to, čo môžeme a čo nemôžeme, zákazy a príkazy, a tak isto napríklad kolegyňa, ktorá rozprávala o tom, že je nekorektné sa rozprávať o nejakom kolegovi, ktorý tu nie je. No tak buď to majú kolegovia Alzheimera alebo retrográdnu amnéziu. Nejdem sa už ďalej ku tomu vyjadrovať, pretože ctím tu trošku aj kultúru.
Zákazy. Zákazy sú pozitívne a negatívne. Pozitívne zákazy sú zákazy, ktorými spôsobujeme pozitívne dopady, napríklad zákaz fajčenia. Keby sme nezakázali fajčiť, okolie, ktoré je v podstate nevinné, spôsobuje im rôzne ochorenie, tak v podstate dovoľme záka... dovoľme všetkým fajčiť, dovoľme aj malým deťom, dovoľme. Čo tým spôsobíme? Ochorenie, zánik spoločnosti, budem už expresívna naozaj, to nejdem do takýchto detailov. Sú zákazy, ktoré sú negatívne. Áno, ktoré zakazujú, napríklad obmedzujú slobodu, slobodu prejavu a tie vytvárajú odpor. Ale pozitívne zákazy sú na prospech celej spoločnosti a myslím si, že keď zakážeme nedeľný predaj, bude to mať pre spoločnosť len prospech. A preto sme tu. Pre občanov a pre prospech tejto spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Richard Vašečka, ty si vystúpil a v jednom momente si hovoril o mojich emóciách a racionalite a potom chvíľu na to si ty dal emócie do toho, keď si sa rozčúlil nad tým, že nám predsa alebo tebe nikto nebude diktovať, čo ty máš, čo ty nemáš predkladať. No ja by som sa tohto momentu chytil a upozornil na jednu vec. Zo strany liberálov zaznieva, že aj teraz to pred chvíľou jeden z nich povedal, treba rešpektovať náš názor. A ja hovorím, že my rešpektujeme ten názor. Nemusíme s ním za každú cenu súhlasiť predsa, ale na druhej strane si pamätáme, keď tu aj jeden z predrečníkov hovoril o tom, že by sme sa mali venovať iným veciam, lebo strácame čas.
My si pamätáme, ako strana SaS na istých veciach bola ochotná na niekoľko dní zablokovať parlament a nerokovali sme niekoľko dní. Nie niekoľko hodín, niekoľko dní sme nemohli rokovať, alebo museli sme rokovať až na ďalší deň, pretože spravodajkyňa odišla domov a takýmto spôsobom, nemyslím teraz vás, ale spravodajkyňa vtedy zablokovala takýmto spôsobom parlament. Takže ten argument neobstojí. Áno, zopakujem, nech zaznie váš názor, ale my nie sme povinní s ním za každú cenu súhlasiť. Nech sa páči. Rešpektujeme a my chceme, aby ste rešpektovali aj vy náš názor a keď bude väčšinový, tak chceme, aby ste rešpektovali aj to, keď prejde.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skutočne už bolo veľa, veľa tu povedaného ohľadom otvorenia alebo zatvorenia obchodov. Niekedy mi to pripadá, že sa tu naťahujeme ako pes a mačka, kto má pravdu, kto koho presvedčí. Nezaznelo alebo nepočul som, že možno do tohto procesu otvorenia obchodov má čo povedať aj miestna samospráva, či už je to ohľadom otváracích hodín, poriadku, všetko, čo súvisí s prevádzkou v obci, v meste. Častokrát vidíme okolo seba tvrdý marketing, tvrdú reklamu, kto koho presvedčí, aby prišiel do nákupného centra a takto aby prilákali zákazníkov, nových alebo staronových. Bavíme sa o Zákonníku práce. Nebavíme sa o cenách energie, koľko stojí osvetlenie alebo zákon o štátnych sviatkoch. Bolo to tu povedané. Niekedy bolo otvorené v sobotu do dvanástej hodiny. Aj to tu bolo povedané. Dnes môžte nakupovať v sobotu do večera. To len chcem podčiarknuť, že aj tí, čo majú smenu v sobotu a sú v takom zamestnaní, na takom pracovisku, kde musia ísť aj v sobotu do práce, tak skutočne tá možnosť nakupovať je tu do samého večera. Takže nie celkom obstojí, že preto musia byť otvorené tie obchody.
Pán kolega Vašečka, podporujem tento návrh takisto, keď sa dostatočne odôvodní, a myslím, že už sa dostatočne odôvodnil. Samozrejme, treba ho dopracovať, tak ako už bolo povedané. Sú tu výnimky a tiež sme to už počuli, že sú tu nepretržité prevádzky, bezpečnostné služby, polícia, zdravotníctvo, lekárne, ktoré majú službu aj cez soboty, nedele, záchranári na akomkoľvek úseku, alebo potom oblasť gastra, cestovného ruchu. Čiže je tu celá plejáda pracovísk, ktoré majú otvorené aj teraz, aj predtým a aj budú mať, keď by aj tento zákon bol, čerpacie stanice a podobne. Takže ešte raz, podporujem a želám si, aby bol takto dopracovaný a priechodný cez celé... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja chcem vyzdvihnúť, Rišo, tie tvoje slová a o tom čase. Lebo to je, myslím si, že to, a už to je možno aj nejaké desaťročia, ešte keď som robila na Linke detskej istoty, tak čas bolo presne to, čo deťom chýbalo, čas s rodičmi. A tento zákon, ktorý prináša vlastne tu to nastavenie toho pravidelného sedemdenného cyklu, že vlastne tá nedeľa sa znovu vyzdvihne ako deň pokoja, si myslím, že to je dobrý krok k tomu, aby sme si aj my ako spotrebitelia, ako zamestnávatelia atď. nastavili nejaké limity. A myslím si, že nastaviť ich je treba aj takto zvonku, lebo môžme si tu hovoriť o tom, že kto nechce pracovať v nedeľu, nemusí, ale v tých prevádzkach obchodných to jednoducho sa tí zamestnávatelia veľmi nepýtajú, či tá mamička s tými deťmi chce v tú nedeľu pracovať. Buď pracuje, alebo ide preč. Čiže ja si myslím, že z hľadiska psycho-hygieny a z hľadiska aj umožnenia toho pravidelného kontaktu a pravidelného času a vôbec takého, takej nejakej predvídateľnosti tej práce a organizácie je pre tie rodiny naozaj takáto možnosť dobrá a preto tento zákon aj podporujem, aj som jeho spolupredkladateľkou.

Nechcem som byť nekorektný a reagovať vo faktickej na faktické, takže takto krátko.
Prvá vec, že rozprávame sa o faktoch. Pán poslanec Viskupič vo svojej poznámke povedal, že to svietenie je zanedbateľné. Tak práve pri dnešných cenách energií vysvietiť obrovský supermarket isto nie je zanedbateľné. Ja sa o tieto veci veľmi zaujímam. Neviem, z akého dôvodu majú médiá pocit, že nás zaujímajú len potraty, prípadne ešte neviem čo. Pochopiteľne zabíjanie nenarodených detí ma naozaj nenecháva chladným, ale drvivú väčšinu volebného obdobia sa venujeme iným veciam a napríklad som aj predsedom výboru, ktorý má na starosti nielen školstvo, aj vedu. A napríklad ak sa zaoberám kúrením v rodinnom dobe, tak si k tomu pozriem odborné štúdie. A napríklad zníženie vykurovacej teploty o jeden stupeň znamená úsporu 6 % na vykurovacích nákladoch. To znamená ak jeden deň, to je jedna sedmina, to je zhruba 14 %, ušetríte len na jednom stupni, ktorým znížite teplotu o 6 %, tak to nie je zanedbateľné pri vykurovaní. Tak isto chladenie. Ja chodím do obchodu a predpokladám, že aj vy. Keď sa stále otvárajú a zatvárajú tie dvierka, tak to chladenie beží ako blázon. To je to, čo hovoríme doma deťom, to neni lednice, to neni televize, to je lednice, hej, že sa stále nemajú otvárať tie dvierka. A to isté, keď je teda deň predajný, tak chladenie má úplne iné náklady ako, ako počas dňa, keď je to tam zatvorené. To len na margo toho, že to je úplne praktická, finančná, ekonomická vec a odborná záležitosť. Ale ako to povedali niektorí kolegovia, prečo si niekto, povedzme strana SaS, ale ktokoľvek, uzurpuje právo rozhodovať, že to, čo nás zaujíma v parlamente alebo v spoločnosti, sú číro ekonomické veci.
Ja vám poviem jeden citát. Venujem sa výchove mládeži, teda výchove v rámci rodiny, manželstva a, samozrejme, prezentujeme sa aj na sociálnych sieťach. Mňa samého prekvapilo, že jeden z najúspešnejších motivačných citátov, teda čo sa týka zdieľania a záujmu ľudí, bol citát od jednej, myslím, že to bola americká literátka, vôbec nebol nejaký náboženský, a znel takto: "Ak chcete dobre vychovať deti, venujte im raz toľko času a raz toľko menej peňazí." Čo to znamená? Ja hovorím, že je to citát nejakej literátky, ale mňa prekvapilo, že ľudia si to uvedomujú, že to, čo je najcennejšie, nie sú peniaze, ale čas. Peniaze sú dôležité, rodina potrebuje peniaze. Preto sme napríklad výrazne rodinám posilnili príjem. Ja s tým absolútne súhlasím. Ale peniaze nie sú to jediné a absolútne najhlavnejšie v živote. A my tu hovoríme o rodinách, hovoríme tu o matkách, o ženách, ktoré pracujú v tom maloobchode, a nehovoríme o tom, že to povedala nejaká pani Anna z takej obce a pani Mária z takého okresného mestečka.
Ja vám prečítam, čo je v dôvodovej správe. Drvivá väčšina slovenských spotrebiteľov sa podľa medializovaného prieskumu vyjadrila, že maloobchodné predajne potravín môžu ostať zatvorené v nedeľu aj do budúcna, keď boli zatvorené počas covidu. Jednoznačne s tým súhlasilo 59 % a skôr s tým súhlasilo 21 % opýtaných, spolu teda súhlasilo s uzavretím predajní potravín v nedeľu až 80 % respondentov. Medzi pracovníkmi v maloobchodných predajniach bol tento pohľad zastúpený ešte výraznejšie, keď až 88 % z nich si prialo, aby ostali obchody v nedeľu zatvorené.
Ja toto nepokladám za sväté písmo. Je to nejaký prieskum, ale predpokladám, že to nebude úplne naopak, že 88 % zamestnancov si praje, že chcú do zamestnania chodiť. A v tom prípade ak rátame počty a znova matematika, krát ľudia pracujúci v maloobchode, hovoríme o desať tisícoch ľudí, ktorí si to prajú, ktorých sa to priamo týka. A my nemáme len zákony, ktoré riešia, ja neviem dane, ale máme aj Zákonník práce a toto je práve novela Zákonníka práce.
A poviem, poviem ešte jednu vec, že zo strany SaS tu sedeli včera pán poslanec Benčík, aj dneska od rána, jak sme prišli, o deviatej tu sedel. Tak isto bol veľmi dôsledne prítomný a vystupoval a musím povedať, že aj korektne, pán predseda finančného výboru Viskupič. Aj keď sme sa nezhodli na veciach, ale bola to debata. Objavili sa tu nejakí kolegovia, medzi tým už väčšinou odišli aj z SaS, ktorí asi si mysleli, že o jedenástej bude hlasovanie, a začali nám tu rozprávať, čo my máme predkladať alebo nemáme predkladať. Ja vám poviem, na to sú také slová, cudzím slovom je to arogancia a po slovensky je to drzosť. Vy si predkladajte, čo chcete a neopovažujte sa hovoriť, čo je dôležité, nám. Spokojne, vy keď prídete s nejakým návrhom, presaďte si ho. Ak chcete povedať nejaký konkrétny odborný argument, nech sa páči. Pokladám vás za odborne fundovaného na to, aby ste to povedali. Ale nie také, čo my máme, alebo nemáme predkladať. Lebo tým naozaj vyznievate veľmi arogantne.
Takže nech sa páči, povedzte, pán predseda Viskupič tu vystupoval. Ak chcete, ak vám táto, ak vám táto debata prekáža, nech sa páči, môžte ísť domov, hlasovanie nebude a môžme to skrátiť. Ale ja som rád, že tá debata prebieha. Rokovali sme tu alebo debatovali sme so sociálnou demokraciou, teraz SaS má nejaké návrhy. Len rozdiel je v tom, že tí, ktorí chceli, tak sme sa dohodli, že čo urobíme, čo im tam prekáža na tom zákone. Ale vy ho nechcete. No tak hlasujte proti a choďte domov. Ak chcete niečo vylepšiť, povedzte, čo konkrétne by sme mohli zlepšiť pre tých zamestnancov, pre tých zamestnávateľov, kde sme, na čo sme zabudli a to budem počúvať a napriek tomu, že by som mal možno iný názor. Som ochotný ustúpiť až úplne dozadu ku stene, ale nie počúvať, že mi tu bude niekto dirigovať ako poslancovi Národnej rady, čo ja mám predkladať a čo nemám predkladať.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. No ja som spolupredkladateľom tohto zákona a preto chcem poďakovať aj Rišovi Vašečkovi, ktorý je hlavným predkladateľom, že prisľúbil, že sa bude venovať aj tým veciam, ktoré odzneli. Pretože ja vo faktickej nemám možnosť zareagovať na všetko. Ale v tomto sme s Richardom Vašečkom na jednej lodi, takže súhlasím s tým, s tými jeho rozpravami, ktoré tu boli. A tak preto iba krátko.
Pán Oravec, pán poslanec Oravec, hovoríte, že mali by sme sa venovať dôležitejším a podstatnejším veciam. No tento argument je taká podpásovka, pretože ho používajú vždy tí, ktorí chcú odmietnuť nejaký zákon. Veď tento parlament sa zaoberá všeličím možným a mohol by som tu menovať hocijaké zákony, ktoré nie sú prioritou, a aj vaši kolegovia zo SaS, pozrite si, čo všetko navrhovali počas tých troch rokov, takže tento argument ja vôbec neberiem. Nie vy určujete, čo je dôležité a čo nie.
Pán Baránik a ďalší, ktorí hovorili o tých krajinách, že my nie sme tam ako tie krajiny. No tých krajín je v podstate viac, ako len Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Rakúsko, sú tam ďalšie Poľsko, Grécko, Malta, Španielsko, veď nebuďme takí, že sme úplne niekde na chvoste vyspelosti a my to nemôžme. Oni všetci môžu a my to nemôžme zaviesť.
Ostatným kolegom ďakujem za faktické poznámky.
A ešte keď stihnem, pani Zemanová, toto nie je žiaden ideologický zákon a vy ste použili nekorektnú vec, že nikto nenúti tú predavačku s pištoľou, aby tam sedela. Samozrejme, ale ona to zamestnanie má, chce si ho zachovať a ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Odznelo tu už veľmi veľa pripomienok, naozaj z toho cítiť také to politikárčenie, kde sa politici vyjadrujú ku tomu, že či, áno, otvorené, zatvorené nedele. Keby sme tu možnože mali ten exaktný prieskum typu spotrebiteľ verzus zamestnanec alebo zamestnávateľ a ako vnímame tie jednotlivé aspekty, tak by sme možno teda sa vedeli skutočne vyjadrovať exaktne. Toto tu je čisto politikárčenie a presadzovanie si toho svojho.
Ja som určite za to, aby v nedele boli zatvorené už len z toho titulu, že som vyše dvadsať rokov pracovala v nepretržitej prevádzke, kde som to svoje povolanie praktizovala, lebo to bolo nevyhnutné. Soboty a nedele sú víkendové. Nedele by mali byť prirodzeným oddychom po šesťdňovom pracovnom týždni, naozaj pracovnom, už len čisto z toho psycho-biologického hľadiska. Naozaj, nenúťme tých ľudí, aby sa stávali otrokom konzumu, otrokom spotrebiteľského statusu, ekonómie, proste o tomto by to nemalo byť. A keďže sme tu zákonodarci, tak hlasujme podľa toho, aký mandát nám dali títo občania. A pokiaľ občania chcú, aby soboty, nedele boli zatvorené, tak sa ku tomu, nie soboty, teda pardon, nedele, tie víkendy, aby to nebolo len o tej otrockej práci, aby to bolo aj o tom, že naozaj tie peniaze, ktoré si dokážu zarobiť v tých šiestich pracovných dňoch, aj keď už sa hovorilo o sobote, že to je nejaký taký pracovný pokoj, kedysi, tak im to dajme tú možnosť a ja určite sa prikláňam ku tomu, aby nedeľa bola dňom oddychu a pokoja.

Ďakujem za slovo.
Kolega Marek, tak ako ty a niektorí ďalší, aj ja som si pred niekoľkými mesiacmi urobil prieskum medzi niekoľkými predavačkami. Neboli ich stovky, ale tých pár desiatok oslovených mi stačilo utvrdiť sa v tom, že drvivá väčšina, hlavne pracujúcich žien a matiek chce mať nedele voľné, chce byť doma so svojimi deťmi. Ani jedna z oslovených mi nepovedala, možno to bola náhoda, ale ani jedna mi nepovedala, že chce v nedeľu pracovať. Ale naopak, chce byť so svojimi deťmi, chce tráviť čas, nedeľný čas inak ako, ako v práci.
Ja viem, že niektoré, niektoré ženy nemajú, nemajú takú možnosť vyberať si, že či v nedeľu pracovať, alebo nie, lebo sú profesie ako zdravotné sestry, policajtky, ženy - matky pracujúce v záchranných zložkách a v iných profesiách, v nedeľu musia ísť do práce, či sa im to páči, alebo nie. V mojej rodine som mal aj sestru, ktorá, moja sestra pracovala v nemocnici. Napriek tomu, že milovala túto profesiou, túto prácu brala ako službu a viem ako každú nedeľu, keď jej vyšla služba alebo sviatok, ako ťažko sa jej odchádzalo od svojich detí, hlavne malých, keď boli neplnoleté a potrebovali ju aspoň v nedeľu mať pri sebe. A takýchto profesií je omnoho viac.
Ďalšia časť mojej rodiny pracuje a podniká v gastre a aj po rokoch tejto služby viem, že čo by dali za to, keby v nedeľu nemuseli ísť do práce. Ale berú to, samozrejme, ako službu, ako súčasť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Marek, tvoje vystúpenie bolo emotívne, alebo pridané k nemu emócie a podstata, ale jadro bolo racionálne, o to viac ma udivujú mimoriadne iracionálne poznámky na neho, preto sa hlásim do rozpravy a chcem reagovať v rozprave po skončení faktických poznámok.

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja som si spravil pár poznámok a chcel by som na to zareagovať. Najskôr poviem, že verím, že tento parlament v takom zložení, ako je, aj z tejto diskusie vyplýva, že má na to, aby tento návrh prešiel, aby tento návrh schválil. A poviem niektoré veci, dotknem sa niektorých vecí, ktoré ma v tejto diskusii od včera zaujali, pretože veľmi dobre argumentoval v prospech tohto zákona hlavný predkladateľ Richard Vašečka a ja sa stotožňujem s jeho argumentami a niektoré veci nebudem zbytočne po ňom opakovať, ale niektoré by som predsa len chcel vypichnúť.
Najviac kto tu bojuje proti prijatiu tohto zákona, je strana Sloboda a Solidarita a jej zástupcovia a práve, práve oni si často berú príklad dobrej praxe zo zahraničia. Tak tu treba spomenúť niektoré krajiny a znova to dookola opakovať, ktoré majú obmedzenie alebo zákaz predaja v nedeľu. Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Poľsko, Grécko, Malta, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko. Predsa nechceme tvrdiť, že to sú nejaké nie vyspelé krajiny. Jednu máme tu za rohom, Rakúsko. Informoval som sa, tam to funguje úplne normálne, prirodzene, ľudia si zvykli na to, že sú obchody v nedeľu zatvorené, veľké nákupné centrá zívajú prázdnotou, môžu mať nejaký možno sanitárny deň vtedy, alebo majú, ako spomínal už Rišo Vašečka, pozhasínané, šetria energiou, oddýchnu si, oddýchne si životné prostredie, je to ekologický návrh zákona. Nemecko, aj odtiaľ mám informácie, že ľudia si na to vo vyspelom demokratickom Nemecku ľahko zvykli, prispôsobili sa, funguje to tam, neviem, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku. Francúzsko to isté. Švajčiarsko, veď ja menujem vyspelé krajiny Európy.
Nikomu ten zákaz neprospeje, to spomínal Marián Viskupič, že nikomu ten zákaz neprospeje. Ja si dovolím oponovať, pretože som komunikoval priamo s predavačkami v nákupných centrách a pýtal som sa ich na to a ony mi, ani jedna mi nepovedala, že dobre, okej, ja rada chodím v nedeľu do práce, napriek tomu, že majú stopercentný príplatok. Ako bolo spomínané, to je odškodné za to, že tam musia byť a my sa nebránime ani tomu, aby ten stopercentný príplatok sme prehodili na sobotu, prečo nie? Zamestnávatelia, aj na to sme sa informovali. Konkrétne ja pomenujem aj niektorý reťazec, a je to Jednota, tak oni spomenuli, oni spomenuli, že v pohode, my to zatvoríme v nedele, my nemáme s tým problém, ale musí to spraviť aj naša konkurencia. Jedine v tom prípade je to kóšer, je to v poriadku.
Bolo tu spomínané a tiež nekorektne, Marián Viskupič hovoril, že on sa potom, potom opravoval, ale mňa to zarazilo, že čo idete zakazovať, a potom zakážete ešte pracovať hasičom, záchranárom v nedeľu? No tak to je absurdné! Samozrejme, že zdravotníctvo, pekárne, vodiči autobusov, hasiči, policajti, zamestnanci v gastre, v kultúre, v športe, to všetko ostáva, aby nedošlo k nedorozumeniu. Hovoril ďalej aj o tom, že zákazy nič neprinesú, ale to je takisto blud. Veď my máme zákony plné zákazov, usmernení, všelijakých príkazov. A je to zlé? Nie, je to potrebné, v mnohých veciach treba veci regulovať aj zákazmi, príkazmi a usmerneniami. Veď to je prirodzená vec. Keby to nebolo, bola by to anarchia, samozrejme.
No a potom v tejto diskusii, ktorá sa viedla aj včera, aj dnes korektne, vystúpili niektorí poslanci SaS, ktorí do toho vniesli alebo chceli vniesť troška ohňa na silu. Prečo? Janka Bittó Cigániková hneď urážky a stredovek a neviem, čo začala vyťahovať. Prečo? Veď Sloboda a Solidarita, ak sa plénum demokraticky rozhodne, že to podporí, len preto, že s tým nesúhlasí SaS-ka, tak to musí byť zlé? Podobne bol som v relácii s pánom Gröhlingom, a teraz troška odbočím, hovoril tam o stredoveku, o nejakom tmárstve, neviem už si presne odcitovať ten jeho výrok, čo sa týka zákona o pomoci tehotným ženám a pýtal som sa ho, to len preto tak reagujete, že to predkladá Záborská? Len preto? Alebo máte aj argumenty, čo je v tom zákone zlé. Ja som mu niektoré sociálne opatrenia v tom zákone vymenoval, on nevedel ani zaťať. On nevedel, o čom ten zákon je, ale napriek tomu v tej relácii vytiahol, že je to tmárske, že je to stredovek a zopakoval to dvakrát, trikrát.
Pýtam sa ho, pán Gröhling, čo konkrétne je v tom zákone zlé? Neodpovedal, iba sa usmial. Nevedel. A to je SaS-ka. Tak je nastavená.
Prišiel sem Krúpa na chvíľu, náš bývalý kolega, teraz už v SaS-ke, a pri tomto zákone o nedeliach začal hovoriť o materniciach len preto, aby šľahol ten oheň na strechu. Prečo, prečo takýmto spôsobom? Som presvedčený o tom, teraz si to možno naštuduje, že ani sám Krúpa nevie, čo je v tom Záborskej zákone. Len potreboval proste to tu rozohniť troška.
Tomáš, odchádzaš, Tomáš povedal, že neviem si predstaviť, že sa polovica Slovenska zdvihne a pôjde nakupovať do Maďarska. Ale však to nikto nechce, to ani sa nestane. Prečo? Veď môže tá polovica Slovenska ostať doma s rodinami, môže ísť na kultúru, na šport, prečo by mali ísť nakupovať do Maďarska? Prečo? Veď môžu si nakúpiť v sobotu, pondelok, utorok, stredu, štvrtok, piatok, v sobotu, a v nedeľu úplne v pohode ostať doma, nemusia ísť si nakúpiť práve v nedeľu. Chodia do roboty?
Vy nepozeráte, pán Baránik, na tých, ktorí sú tam zamestnaní?
Pani Zemanová, však prečo vykrikujete už dobré dve minúty, prečo? Sloboda a Solidarita, buďte solidárni so mnou, že sa chcem vyjadriť a vy ha-ta-ta-ha-ta-ta, furt, ha-ta-ta-ha-ta-ta, faktická, bum, faktická.
Ja viem, aj ja niekedy som emočný a vykríknem, aj ja, beriem to na seba, áno, niekedy nevydržíte, ale buďte solidárni aj s tými, ktorí tam pracujú v tých, v tom maloobchode a my sme sa ich pýtali a oni by chceli ostať so svojimi deťmi, chceli by ísť na šport, chceli by ísť na kultúru so svojimi deťmi a 88 % z nich sa takto vyjadrilo.
Ja verím, že toto brojenie proti zákonu SaS-ke nevyjde, že tie argumenty, ktoré tu umelo podsúvajú, nepresvedčia toto plénum, aby nepodporilo tento zákon. Som presvedčený o tom, že tento návrh zákona je správny, súhlasím s tým, že sa môžme baviť o pozmeňovacom návrhu, ktorý tu bol spomínaný, a presaďme ten zákon.
Ďakujem.