Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, v rozprave už odzneli aj veľmi konkrétne čísla a fakty, veľmi konkrétne návrhy a pridám k tomu len veľmi krátko svoj pohľad. Tým, že som pracovala na charite aj v centre pomoci pre rodinu, tak som sa s takýmito príbehmi stretávala a boli to vždy skutočné príbehy. Niekde v pozadí stálo možno detstvo v detskom domove, niekde to bol alkohol, niekde to bol rozvod alebo inak rozbitá rodina, ale jednoducho rôzne okolnosti a aj rôzne to detstvo a návyky z detstva priviedli toho človeka k tomu, že skončil buď na ulici alebo na ubytovni alebo v nejakom lacnom bývaní, ktorého máme, žiaľ, nedostatok.
Ja vidím v takom širšom mojom obraze a chápaní tejto problematiky, vidím túto oblasť poradenstva ako veľmi dôležitú a podčiarkujem, že tá interdisciplinarita je naozaj veľmi kľúčová. My sme na charite pracovali tiež v podobnom zložení, že riešili sa sociálne, právne, ale aj psychologické otázky, pretože tá bieda, v ktorej sa človek ocitne v kombinácii s psychickou chorobou alebo alkoholizmom alebo rôznymi vzťahovými problémami, je naozaj veľkou záťažou a ten človek potrebuje sa s tým vysporiadať aj psychicky.
Ja osobne toto veľmi kvitujem a chcela by som ešte tak možno spomenúť pár ďalších rámcov, ktoré vnímam, ako tu už bolo viackrát spomenuté. Je to tá finančná gramotnosť, ktorej miesto vidím v celoživotnom vzdelávaní a myslím si, že už od materskej školy postupne pomaličky primeraným jazykom veľmi konkrétnym spôsobom učiť deti praktickým zručnostiam, učiť ich, čo sú to percentá, čo to znamená mám-nemám, čo si môžem dovoliť, čo si nemôžem dovoliť, lebo tá výchova je rôzna. A možno aj vplyvom reklamy sme mnohí zvyknutí na to, že chceme mať všetko a tie pôžičky sú relatívne dostupné. Čiže to je veľmi, veľmi kľúčové z môjho pohľadu.
Potom je tam, samozrejme, tá adresná sociálna práca a osobitne so zraniteľnými skupinami, ako sú deti v detských domovoch, ako sú zdravotne ťažko postihnutí ľudia, dôchodcovia, osamelí ľudia. Jednoducho ľudia, ktorí sa častokrát stanú aj vlastne obeťou rôznych veľmi lákavých ponúk. Tou konkrétnou pomocou je naozaj aj to poradenstvo, aj tie konkrétne kroky, ako je napríklad ten osobný bankrot, alebo mnoho ľudí ani nevie, že si môžu nastaviť nejaký splátkový kalendár. Čiže toto je pre nich veľmi dôležité. Ja tam vidím naozaj, ako toto je taká nadrezortná vec, kde bude dobré, keď sa bude spolupracovať aj so samosprávami, aj na neziskovom poli už pôsobí viacero subjektov, ktorí sa snažia pomáhať týmto ľuďom. Ale vidím jednu takú zložku aj v rámci represie, či už sú to poskytovatelia pôžičiek, ktorí klamlivými informáciami alebo zavádzajúcimi informáciami natiahnu ľudí do nevýhodných zmlúv, či sú to priamo úžerníci, ktorí, o ktorých sa vie a ktorých sa možno všetci boja, a ľudia v tej biede sa k nim utiekajú. Čiže myslím si, že treba veľmi jasne a tvrdo pomenovať a postihovať aj takéto veci, keď niekto naozaj zneužíva biedu týchto ľudí.
A potom ako osobitne dôležitú vidím oblasť liečby závislosti a prevenciu bezdomovectva. Sociálna práca, poradenstvo nie je jednoduchá vec, nie je to projektová vec, je to dlhodobá mravenčia práca. Ja si spomínam na také vtipné príhody, pretože niekedy sa čudujeme, že prečo ten človek je na tom zle, ale častokrát ten človek nemá návyky a nevie narábať s peniazmi a mali sme klienta v charite, ktorý keď dostal 700 eur, zrazu sa mu nejako dostali, tak bol schopný ísť s rodinou na mesiac do hotela. Iný si zase kúpil drahé hodinky a tešil sa z nich asi tak jeden deň. Takže je to, je to naozaj niekedy aj o takom dlhodobom sprevádzaní. Čiže ja chcem vysloviť veľkú vďaku a rešpekt všetkým tým ľuďom, ktorí podávajú pomocnú ruku a veľmi sa teším, že, že prišiel tento návrh a verím, že prinesie aj dobré ovocie.
Ďakujem.