Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ja vás chcem požiadať o termínovanie bodu č. 117, je to tlač 1641, jedná sa o zákon o hmotnej núdzi, na stredu 21. 6. po bode 233, čo je ráno o deviatej. Ide tam o to, že máme tam účinnosť pätnásteho a potrebujeme to z tohto dôvodu prerokovať, aby sme to neprešvihli.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako už v úvodnom slove povedal aj pán minister, máme na stole veľmi dôležitý zákon o verejnej osobnej doprave. Tento návrh zákona bol pripravovaný doslova roky. Tá myšlienka bola riešená ešte v predchádzajúcich volebných obdobiach a ja som veľmi rád, že v druhom čítaní tu máme už tento zákon, ktorý bol prerokovaný so všetkými dotknutými subjektmi, ako aj s VÚC-kami, správne bolo podotknuté, že aj s SK8, ktorý bol výrazný partner pri rokovaniach o tomto návrhu zákona a ja aj v rámci otvorenej rozpravy prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vzišiel aj z ďalších rokovaní ešte pred druhým čítaním k tomuto návrhu zákona.
Podpora verejnej osobnej doprave zo strany štátu vychádzala aj z programových vyhlásení vlády, ktorá tu bola aj v roku 2020 do ´21. a od ´21. do ´23. V rámci programového vyhlásenia vlády vnímala vláda Slovenskej republiky verejnú osobnú dopravu ako ekologickejšiu a bezpečnejšiu alternatívu k individuálnej automobilovej doprave. Jedným z tých základných predpokladov na podporu verejnej osobnej dopravy je vytvorenie podmienok na rozširovanie integrovaných dopravných systémov, zlepšenie podmienok hromadnej dopravy v mestách a pokračovanie v budovaní záchytných parkovísk na najvyťaženejších dopravných uzloch. Je to téma, ktorá sa otvára dlhé roky, a fakt môžem povedať, keď sa pozrieme aj do okolitých štátov, tak verejná osobná doprava je veľký fenomén alebo inštitút, ktorý výrazným spôsobom podľa môjho názoru pomôže zlepšiť dopravu na Slovensku. V rámci toho zatraktívnenia verejnej osobnej dopravy je určite veľmi dôležitým podkladom, aby došlo k zjednodušeniu a sprehľadneniu podmienok využívania bezplatnej dopravy pre vybrané kategórie cestujúcich. A práve v tejto súvislosti je potrebné zaviesť aj v rámci dopravy vo vlakoch, regionálnych autobusoch, v mestskej hromadnej doprave pre študentov, dôchodcov, vozičkárov to jednotné cestovanie.
V rámci prehlbovania harmonizácie verejnej osobnej dopravy vláda Slovenskej republiky bola aj zaviazaná, aby pripravila vládny návrh zákona o verejnej osobnej doprave, ktorý práve mal vytvoriť tie podmienky pre zjednotenie tarifných prepravných podmienok medzi železničnou dopravou, prímestskou autobusovou dopravou, mestskou hromadnou dopravou a mal stanoviť aj podmienky, pravidlá a štandardy tejto dopravy zohľadňujúce spoločenskú pridanú hodnotu a hlavne aj finančnú udržateľnosť. Tým cieľom, tým primárnym cieľom pri koncipovaní, kreovaní tohto zákona bolo to, aby sa umožnilo pre cestujúcich cestovať na jeden prepravný doklad všetkými prostriedkami verejnej osobnej dopravy vo verejnom záujme. Práve z toho dôvodu aj vláda pokračovala v aktivitách na zabezpečenie koordinácie osobnej vlakovej, prímestskej autobusovej a mestskej hromadnej dopravy.
V tejto súvislosti som aj rád, že nová vláda, ktorá vzišla v máji z menovania pani prezidentkou, pokračuje pri predkladaní a pri presadzovaní tohto zákona, pretože práve aj vláda Slovenskej republiky, aj keď je dočasne poverená, by mala zabezpečiť spravovanie a implementáciu aj národného plánu dopravnej obsluhy, ktorý určí želaný rozsah verejnej osobnej dopravy na jednotlivých trasách objednávaných na základe zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme.
V tejto snahe o zefektívnenie výdavkov na verejnú dopravu je dôležité utvoriť aj ďalšie otázky, ako napr. možnosti primerane zjednotiť objednávanie dopravných služieb vo verejnom záujme či už v železničnej doprave, prímestskej autobusovej doprave do jediného subjektu, ktorého organizačná štruktúra umožní efektívnu spoluprácu a spolurozhodovanie medzi štátom a regiónmi. Čiže aby som zbytočne aj nenaťahoval čas, tak laicky povedané, konečne tu budeme mať jednu národnú dopravnú autoritu, ktorá bude pod jednou strechou zabezpečovať všetky tieto procesy, postupy pri zabezpečovaní jednotnej dopravnej politiky v tejto oblasti.
V tejto súvislosti, ako som povedal aj začiatkom pri mojom vystúpení, je riešenie aj otázky národnej dopravnej autority. Vo viacerých strategických a plánovacích dokumentoch, ako aj v príslušných programových vyhláseniach vlády sa uvádza to, čo som povedal, že vláda Slovenskej republiky v tej snahe o zefektívnenie výdavkov na verejnú dopravu by mala zvážiť primerane zjednotiť všetky tie druhy vykonávania dopravy. Tento záväzok je možné objektívne splniť len v prípade, ak bude kreovaný, ak bude vytvorený samostatný a nezávislý subjekt. Pre garanciu odborného, nezávislého a všeobecne akceptovateľného postavenia národnej dopravnej autority je nevyhnutné zabezpečiť pre všetkých objednávateľov verejnej osobnej dopravy existenciu schvaľovacieho orgánu pre národnú dopravnú autoritu. Všeobecný súhlas s objednávateľom s návrhmi a zásadnými rozhodnutiami národnej dopravnej autority je nevyhnutnosťou, nakoľko ich následná realizácia bude mať priamy vplyv na život obyvateľov, rozvoj regiónov, miest a rozpočty samospráv.
V tejto súvislosti preto podávam aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý bol kreovaný a vytvorený medzi Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a združením SK8, ktorá zastrešuje všetky vyššie územné celky, samosprávne kraje a z toho dôvodu je tu aj vzniknutý konsenzus medzi jednotlivými poslaneckými klubmi. Ja som rád, že aj v rámci opozície je tu zhoda na tom, aby došlo k predloženiu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, na ktorý je pripísaný aj predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Takže ja to veľmi pozitívne vnímam, že je tu široká politická dohoda a široký politický konsenzus na predložení tohto pozmeňujúceho návrhu a hlavne, keďže už nemôžem sa vyjadrovať po predložení pozmeňováku, tak aj ctené plénum chcem poprosiť o podporu tomuto návrhu, pretože je to určite veľký míľnik, veľký krok pre dopravu na Slovensku, aby sme mali už konečne prijatú legislatívu schválenú, aj keď v tomto búrlivom politickom období je veľmi ťažké sa zhodnúť na niečom v tomto pléne, ale myslím si, že toto je tak dôležitý zákon, pán minister určite súhlasí, že je veľmi dôležité, aby sme sa posunuli dopredu aj v rámci tejto legislatívy aj v praktických krokoch.
Takže za mňa všetko. Teraz by som predložil teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Petry Hajšelovej, Jaroslava Bašku a Ľuboša Krajčíra k vládnemu návrhu zákona o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1587).
Vládny návrh zákona o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I § 6 ods. 11 písm. e) sa slová „stav, priepustnosť infraštruktúry alebo bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky" nahrádzajú slovami „stav a kapacita zastávok a infraštruktúry verejnej dopravy".
2. V čl. I § 15 ods. 6 prvej vete sa slová „§ 40" nahrádzajú slovami „§ 41".
3. V čl. I § 22 ods. 3 sa slová „vyhotovuje národná dopravná autorita" nahrádzajú slovami „sa vyhotovuje".
4. V čl. I § 28 ods. 9 sa slová „§ 33 písm. d)" nahrádzajú slovami „§ 34 písm. d)".
5. V čl. I § 31 ods. 2 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:
„b) Národná dopravná autorita,".
Nasledujúce písmená sa primerane prečíslujú.
6. V čl. I § 32 ods. 1 písm. s) a t) sa za slovo „určuje" vkladajú slová „na návrh Národnej dopravnej autority".
7. V čl. I § 32 ods. 1 písm. v), § 34 písm. k) a § 35 písm. k) sa slová „§ 39 a 40" nahrádzajú slovami „§ 40 a 41" a slová „§ 40" sa nahrádzajú slovami „§ 41".
8. V čl. I § 32 sa vypúšťajú odseky 2 a 3. Zároveň sa zrušuje označenie odseku 1.
9. V čl. I sa za § 32 vkladá § 33, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠33
Národná dopravná autorita
(1) Zriaďuje sa Národná dopravná autorita ako národný koordinátor verejnej osobnej dopravy. Národná dopravná autorita je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva dopravy.
(2) Sídlom Národnej dopravnej autority je Bratislava.
(3) Národnú dopravnú autoritu riadi a za jej činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého na návrh Rady objednávateľov vymenúva a odvoláva minister dopravy Slovenskej republiky.
(4) Národná dopravná autorita
a) v súvislosti s národným plánom dopravnej obslužnosti
1. vypracúva návrh národného plánu dopravnej obslužnosti a návrhy na jeho zmeny,
2. dohliada nad vykonávaním národného plánu dopravnej obslužnosti, hodnotí stav a výsledky jeho vykonávania a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,
3. posudzuje súlad organizácie pravidelnej dopravy, plánov dopravnej obslužnosti a strategických a plánovacích dokumentov v oblasti verejnej osobnej dopravy s národnou stratégiou verejnej osobnej dopravy a národným plánom dopravnej obslužnosti,
4. koordinuje zámery objednávateľov a organizátorov v oblasti dopravnej obslužnosti územia,
5. vypracúva návrhy na zlepšenie technického stavu dopravnej infraštruktúry a zvýšenie kapacity dopravných ciest na účel uprednostňovania verejnej osobnej dopravy a predkladá ich príslušnému cestnému správnemu orgánu,⁵⁴⁾
6. vypracúva návrhy pravidiel a štandardov dopravnej obslužnosti územia pre uplatňovanie nadväzností cestovných poriadkov pravidelnej dopravy s cieľom obmedziť paralelné trasy a súbežné spoje po dohode s objednávateľmi a organizátormi,
7. vypracúva návrhy pravidiel zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia pre dané záujmové územie alebo pre prepravný vzťah s uprednostnením takého druhu verejnej dopravy, ktorý optimálne spĺňa prepravné požiadavky vzhľadom na kapacitu, cestovnú rýchlosť, ekonomickú efektívnosť, životné prostredie a dochádzkovú vzdialenosť,
b) v oblasti riadenia rozvoja a realizácie integrovaného dopravného systému najmä
1. zabezpečuje koordináciu a integráciu pravidelnej dopravy, navrhuje a vykonáva činnosti, ktoré umožnia prepojenie tarifných, predajných a kontrolných systémov s cieľom cestovať v rámci celej pravidelnej dopravy v Slovenskej republike na jeden cestovný lístok,
2. spolupracuje pri tvorbe strategických dokumentov a koncepčných dokumentov týkajúcich sa pravidelnej dopravy v Slovenskej republike,
3. spravuje a prevádzkuje národný informačný systém integrovaných cestovných lístkov,
4. navrhuje a vykonáva činnosti, ktoré vedú k zvyšovaniu kvality a atraktívnosti pravidelnej dopravy s cieľom zvyšovania počtu cestujúcich v pravidelnej doprave,
5. pripravuje podklady k návrhom cestovných poriadkov verejnej osobnej dopravy,
6. vypracúva návrh integrovanej tarify a integrovaného prepravného poriadku a spôsobu predaja národného integrovaného cestovného lístka a v spolupráci s organizátormi spracováva návrh jednotného rozsahu tarifných skupín s nárokom na kompenzácie, zľavu a spôsoby dokladovania príslušnosti cestujúcich v rámci nich a predkladá ich ministerstvu dopravy,
7. vykonáva odborný dozor nad dodržiavaním povinností dopravcov pri implementácii národného integrovaného cestovného lístka, integrovanej tarify a integrovaného prepravného poriadku a spôsobu predaja národného integrovaného cestovného lístka a ukladá pokuty v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona,
8. vypracúva návrh rozúčtovania tržieb z predaja národného integrovaného cestovného lístka,
9. zabezpečuje rozúčtovanie tržieb z predaja národného integrovaného cestovného lístka a na základe žiadosti objednávateľa tiež rozúčtovanie cestovného regionálnych integrovaných dopravných systémov,
c) v súvislosti s koordináciou pravidelnej dopravy
1. je koordinačným a integračným orgánom v oblasti pravidelnej dopravy a multimodálneho cestovania,
2. spolupracuje s orgánmi verejnej správy, objednávateľmi, organizátormi a dopravcami poskytujúcimi dopravné služby vo verejnom záujme v oblasti svojej pôsobnosti,
3. spolupracuje s orgánmi Európskej únie a s inými medzinárodnými orgánmi alebo organizáciami v oblasti svojej pôsobnosti,
4. vypracúva návrhy štandardov technického zabezpečenia vydávania a kontroly cestovných lístkov v pravidelnej doprave vykonávanej na základe zmluvy o dopravných službách s cieľom zabezpečiť interoperabilitu elektronických systémov platieb a vybavenia cestujúcich, používaných pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti územia, a predkladá ich ministerstvu dopravy,
5. vykonáva dohľad nad implementáciou jednotného technického zabezpečenia vydávania a kontroly cestovných lístkov,
6. vykonáva funkciu národného prístupového bodu podľa osobitného predpisu.³⁰⁾
(5) Minister dopravy Slovenskej republiky zriadi odborný orgán Radu objednávateľov, ktorej Národná dopravná autorita predkladá návrhy podľa odseku 4 písm. a) bodov 1, 5 až 7, písm. b) bodov 1, 4, 6 a 8 a písm. c) bodu 4 na schválenie.
(6) Rada objednávateľov má deväť členov, troch zástupcov ministerstva dopravy, troch zástupcov Združenia samosprávnych krajov, dvoch zástupcov Únie miest Slovenska a jedného zástupcu Ministerstva financií Slovenskej republiky. Člen Rady objednávateľov musí byt' odborne spôsobilý v oblasti osobnej cestnej dopravy⁵⁵⁾ alebo dopravy na dráhe⁵⁶⁾ alebo mať 5 rokov praxe v oblasti verejnej osobnej dopravy. Rada objednávateľov rozhoduje nadpolovičnou väčšinou členov. Členstvo v Rade objednávateľov nezakladá nárok na odmenu. Podrobnosti o zložení Rady objednávateľov a postupe pri jej rozhodovaní upravuje štatút, ktorého súčasťou je rokovací poriadok. Štatút schvaľuje minister dopravy Slovenskej republiky.
(7) Národná dopravná autorita je na účely plnenia svojich úloh podľa tohto zákona oprávnená požadovať od objednávateľov informácie a súčinnosť a objednávatelia sú povinní požadované informácie a súčinnosť bezodplatne poskytnúť."
Poznámky pod čiarou k odkazom 54 až 56 znejú:
"54) § 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.
55) § 6 ods. 6 zákona č. 56/2012 Z. z.
56) § 11 ods. 3 zákona č. 514/2009 Z. z. v znení zákona 259/2015 Z. z."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.
10. V čl. I § 33 písm. b) sa slová „§ 39 a 40" nahrádzajú slovami „§ 40 a 41".
11. V čl. I § 36 ods. 2 sa slová „§ 37" nahrádzajú slovami „§ 38".
12. V čl. I § 36 ods. 3 sa slová „4 až 9" nahrádzajú slovami „4 až 10".
13. V čl. I § 36 ods. 4 sa vypúšťa posledná veta.
14. V čl. I § 36 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5) Národná dopravná autorita vykonáva dozor nad dodržiavaním povinností dopravcov, najmä pri implementácií národného integrovaného cestovného lístka, integrovanej tarify, integrovaného prepravného poriadku a spôsobe predaja národného integrovaného cestovného lístka a kontroluje súlad plánov dopravnej obslužnosti s národným plánom dopravnej obslužnosti."
Nasledujúce odseky sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I § 36 ods. 10 sa slová „4 až 7" nahrádzajú slovami „4 až 8".
16. V čl. I § 38 ods. 1 sa slová „§ 39" nahrádzajú slovami „§ 40" a slová „§ 40" sa nahrádzajú slovami „§ 41".
17. V čl. I § 40 ods. 1 úvodnej vete sa slová „Ministerstvo dopravy" nahrádzajú slovami „Národná dopravná autorita" a v ods. 11 písm. c) sa vypúšťajú slová „podľa § 21 ods. 4 alebo ods. 5".
18. V čl. I § 40 ods. 11 písm. d) sa slová „§ 34" nahrádzajú slovami „§ 35" a slová „§ 35" sa nahrádzajú slovami „§ 36".
19. V čl. I § 41 ods. 2 sa za slovo „dopravy," vkladajú slová „Národnou dopravnou autoritou,".
20. V čl. I § 42 písm. e) sa slová „§ 34" nahrádzajú slovami „§ 35" a slová „§ 35" sa nahrádzajú slovami „§ 36".
21. V celom čl. I sa slová „národná dopravná autorita" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „Národná dopravná autorita" v príslušnom tvare.
22. V čl. VIII sa slová „1. augusta 2023" nahrádzajú slovami „1. januára 2024".
V tejto súvislosti sa
– v čl. I v § 43 ods. 1 slová „do 31. júla 2023" sa nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023",
– v čl. III v 4. bode v § 23h v nadpise sa slová „1. augusta 2023" nahrádzajú slovami „1. januára 2024" a v texte 23h sa slová „do 31. júla 2023" nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023",
– v čl. V v 49. bode v § 46h v nadpise sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. januára 2024" a v texte § 46h sa slová „do 31. júla 2023" nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023",
–v čl. VI v 57. bode v § 56k v nadpise sa slová „1. augusta 2023" nahrádzajú slovami „1. januára 2024" a v texte § 56k sa slová „do 31. júla 2023" nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023",
– v čl. VII v 20. bode v § 43i v nadpise sa slová „1. augusta 2023" nahrádzajú slovami „1. januára 2024" a v texte v § 43i sa slová „do 31. júla 2023" nahrádzajú slovami „1. januára 2024" a v texte § 43 sa slová „do 31. júla 2023" nahrádzajú slovami „do 31. decembra 2023".
V súvislosti s týmto bodom žiadam vyňať zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie kolidujúci bod 78 a v súvislosti s bodom 8 žiadam vyňať zo spoločnej správy bod 62. Takže ešte pre pána spravodajcu, bod 78 a bod 62.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel vyjadriť k tomu pozmeňujúcemu návrhu pána predsedu výboru, lebo mám ho vytlačený, ktorý bol predložený k tomu bodu 1.
Tak podľa môjho názoru tam je doplnená veta nadbytočná vzhľadom na fakt, že prístup k fyzickej infraštruktúre je riešený osobitnými ustanoveniami zákona, a to § 25, 26, 29. Tieto vychádzajú aj zo smernice Európskej únie o znižovaní nákladov a nie zo smernice, ktorou sa ustanovuje európsky kódex pre elektronické komunikácie. Tento je základom pre rámec, pre prístup v § 57.
Ďalej, ten bod 2 ohľadne § 87 ods. 10. Táto úprava podľa môjho názoru bude v praxi horšia ako to, čo je v súčasnom znení zákona, pretože v praxi to môže znamenať, že podniky pošlú v SMS iba jednu vetu o tom, že menia podmienky, a nič viac. A to už bude naozaj v rozpore so smernicou Európskej únie 2018/1972, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex pre elektronické komunikácie.
No a potom v bode 4, "navrhovanou úpravou sa dopĺňa sankcia za ustanovenie § 87 ods. 9". Tento odsek však opäť neobsahuje žiadne povinnosti podniku, ale práva účastníka. V praxi to spôsobí, že regulačný úrad bude mať ťažkú situáciu pri odôvodňovaní rozhodnutia o uložení sankcie podľa tohto ustanovenia tak, aby to nezakladalo dôvod na zrušenie takéhoto rozhodnutia na druhom stupni.
Čiže, pán predseda výboru, na jednej strane kvitujem, že si mal priestor si tu kopnúť do SME RODINA, ale tento pozmeňujúci návrh určite SME RODINA nemôže podporiť, pretože dodržujme európske právo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som v rámci svojej, svojho vystúpenia sa dotkol svojho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil na ústavnoprávnom výbore. Tu by som chcel poprosiť v rámci otvorenej rozpravy o vyňatie na osobitné hlasovanie jednotlivo o týchto troch bodoch spoločnej správy – 1, 5, 8, 5a, a to v bodoch 5, 8 a 10. Vysvetlím prečo.
Tieto body sme schválili na ústavnoprávnom výbore a boli aj vopred odkonzultované s predkladateľom. Podľa môjho názoru je v záujme Slovenskej republiky, aby sa predišlo infringementu, čo som riešil v bode 5 spoločnej správy výborov. A pôjdem jednotlivo po tých bodoch, prečo žiadam o osobitné hlasovanie.
V prvom rade bod 5 spoločnej správy výborov; tento bod sa týka povinnosti predložiť dokumentáciu, ponuku na pripojenie a umožniť každému záujemcovi vstup do priestorov, budov a zariadení elektronických komunikačných sietí. Takáto nesystémová povinnosť ohrozuje integritu a bezpečnosť sietí a nie je v záujme spotrebiteľa. Ak regulátor aj v súčasnom právnom stave analýzou trhu zistí zlyhanie trhu, môže aj teraz takúto povinnosť uložiť, ale nie plošne. Jej plošné rozšírenie je goldplating a nepridáva hodnotu spotrebiteľovi, naopak, zaťažuje poskytovateľov služby a zvyšuje ich riziko. Aj Slovenskej republike pritom hrozí procedúra infringementu, výzva na nápravu, keďže ide o nesúlad so smernicou. Práve aj z toho dôvodu úplne aj logicky vystúpil vo svojom úvodnom slove pán minister, vo svojej úvodnej reči, a navrhol ho vypustiť. Na tomto vypustení, to chcem aj prízvukovať, je zhoda s predsedom regulačného úradu. Preto prosím, môj návrh v bode 5 spoločnej správy výborov 1, 5, 8, 5a na vypustenie bodu 38 podporiť.
Operátori sa riešia v bode 8 spoločnej správy výborov, čiže ten druhý bod, ktorý žiadam aj pre spravodajcu, je bod 8. V tomto chcem prízvukovať nasledovné. Operátori môžu zákazníkom posielať informácie buď vo viacerých esemeskách, čo môže byť päť až niekoľko desiatok esemesiek naraz, alebo môžu poslať link napríklad www.adresa.sk, kde spotrebitelia, ktorí používajú mobilné služby a dáta, nájdu podrobnejšie informácie. Rovnako ako to robí štát, banky, aj mobilní operátori chcú posielať svojim dátovým zákazníkom SMS s informáciou, kde nájdu podrobnosti, to znamená ten link na www, na tú webovú adresu.
V dnešnej digitálnej dobe je to aj záujem spotrebiteľa, buď ďalší list v obálke na pošte bude nedoručený, len žltý lístok, papier alebo elektronická správa, SMS s odkazom na podrobnosti, ktoré sú často aj pre spotrebiteľa pozitívne, napríklad zvýšenie rýchlosti pripojenia na internet, čiže preto poprosím aj týmto, tento pozmeňujúci môj návrh v bode 8 spoločnej správy výborov na znenie § 87 ods. 10 podporiť.
No a posledný bod, ktorý som žiadal na osobitné hlasovanie, bod 10 spoločnej správy výborov, v tomto prípade ide podľa môjho názoru o neopodstatnené rozšírenie definície spotrebiteľa aj na fyzické osoby, podnikateľov, živnostníkov pri ochrane ich telefónneho čísla, pritom fyzické osoby podnikatelia zverejňujú sami svoje telefónne čísla pre účely svojho podnikania. Preto je nelogické, aby tento ich údaj operátor chránil viac, než ho chránia sami podnikatelia. Preto prosím, môj návrh alebo môj pozmeňujúci návrh v bode 10 spoločnej správy výborov k tlači 1585a na vypustenie bodu 65 novely podporiť, a tým pádom aj návrhy pána predsedu výboru Kremského, týkajúce sa tiež týchto troch bodov, nepodporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán kolega, že sme mohli zmeniť tento, toto poradie.
Kolegyne, kolegovia, v rámci môjho vystúpenia chcem predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý sa týka výhradne potravín a úpravy, úpravy podmienok, čo sa týka, čo sa týka zverejňovania akcií a nakladania s cenami počas týchto akcií. Tento zákon, tento pozmeňujúci návrh bol odkonzultovaný s kolegami z ministerstva hospodárstva, čiže jedná sa o to, aby ten zákon bol vykonateľný aj v sekcii potravinárstva.
Čo sa týka odôvodnenia, sú tam tri body. Prvý bod je o tom, že, že povinnosť uviesť v každom oznámení o znížení ceny tovaru predchádzajúcu cenu sa nevzťahuje na tovar, ktorý podlieha rýchlemu zníženiu kvality alebo skaze. To znamená, ináč povedané, pokiaľ, pokiaľ sa predávajú čerstvé potraviny, môžme uviesť ako príklad zeleninu, tak viete, vždycky na konci dňa tá zelenina sa predáva v nejakej výpredajovej cene, ktorá je niekedy aj nižšia ako o 50 % ako pôvodná cena, a v prípade, že na druhý deň by bola akcia na takúto mrkvu, tak tá akciová cena, ktorá je zverejnená aj v letáku, by musela byť nižšia ako tá posledná výpredajová cena tejto zeleniny alebo hocijakého iného ovocia, ktoré rýchlo podlieha skaze. Nejedná sa o ochranu obchodníkov, jedná sa výlučne o predchádzanie potravinovému odpadu, lebo pokiaľ by toto ustanovenie platilo tak, ako bolo pôvodne navrhnuté, tak títo obchodníci by nemali záujem dopredávať za nižšie ceny a tie výrobky, ktoré na konci dňa, to sa nemôžu predávať na ďalší deň, museli by skončiť v koši. A urobili by sme nič, by sme urobili len to, že by sme zvýšili množstvo potravinového odpadu, ktorý už dnes je zhruba 30 % z celkových potravín, ktoré sa predajú na trhu.
Čo sa týka druhého bodu, druhého bodu, tak to odôvodnenie je také, že z podmienok o predajných akciách by mali byť vylúčené akcie, ktoré uskutočňujú obchodníci s potravinami, nakoľko podmienky ich predajných akcií sú špeciálne upravené v zákone o potravinách. Jedná sa o to, že každá akcia by sa mala hlásiť 14 dní dopredu. U bežného tovaru v obchodoch to nie je problém, ale čo sa týka potravín, bol by tam problém, pretože zase, nejedná sa o nejaké, nejaké potraviny s dlhou dobou spotreby, ale špeciálne u čerstvých potravín, a znovu sa vrátim k dopredaju tej mrkvy, ten dopredaj mrkvy by sa musel hlásiť na obchodnú inšpekciu. A teraz si zoberte, stovky obchodov alebo tisícky malých predajní by každý deň zavalili obchodnú inšpekciu, že znižujú cenu mrkvy o 10 %. Alebo druhá vec, väčšina z vás chodí na rôzne akcie, ako napr. vínna cesta, a pri vínnej ceste sa predáva víno za nižšiu cestu, tak aj toto by museli hlásiť, museli hlásiť na obchodnú inšpekciu pod hrozbou pokuty, čo si myslím, že nie, nie je zdravé. Takže myslím, že má to opodstatnenie.
A tretí bod sa týka úpravy, úpravy prechodného obdobia za účelom dostatočnej časovej prípravy pre osoby, ktoré, ktoré sú predme... ktorý predmetný zákon reguluje, z dôvodu plnohodnotného zavedenia procesu znižovania cien z hľadiska uspokojivej informácie verejnosti.
Takže toto je k odôvodneniu a teraz prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1584).
1. V čl. I § 7 ods. 4 sa slová „Odsek 1 sa nevzťahuje" nahrádzajú slovami „Odsek 1 a 2 sa nevzťahujú" a nad slovo "skaze" sa umiestňuje odkaz 43.
Poznámka pod čiarou k odkazu 43 znie:
„⁴³) Napríklad čl. 24 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011."
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I § 18 sa dopĺňa... v čl. I § 18 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11) Odseky 1 až 10 sa nevzťahujú na tovar podľa osobitného predpisu.⁶⁷⁾"
Poznámka pod čiarou k odkazu 67 znie:
„⁶⁷) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. "
Nasledujúce odkazy a poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I § 53 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Povinnosť podľa § 7 je obchodník povinný splniť najneskôr od 1. januára 2024."
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za faktické poznámky.
K prvej faktickej pani poslankyne Kozelovej. Áno, tak ako v nadpise tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je napísané, že to dávam k vládnemu návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska, tak to logicky nedávam do ústavného zákona, čiže dávam to do tohto, ktorý je napísaný v nadpise. Absolútne s tebou súhlasím, že aby sme sa dostali na tú úroveň aj ostatných okolitých štátov, pretože vieme, že Tlačová agentúra Slovenskej republiky podľa predmetu a úloh, zákonných úloh, ktoré má v zákone uložené, má riešiť oblasť spravodajstva a zhromažďovať a riešiť všetky tieto okolnosti a oblasti, ktoré ukladá zákon, a v rámci ich služby verejnosti v oblasti spravodajstva aj plní svoje úlohy. Čiže na to, aby mala aspoň zabezpečené to financovanie v zákone, tak preto je predložený tento pozmeňujúci návrh, ktorý som pôvodne predložil na ústavnoprávnom výbore. Ale aby to bolo prekonzultované ešte aj s odborom legislatívy a aby o tom vedela aj pani ministerka, tak som to stiahol a predložil teda tuto v pléne.
Čo sa týka tej transparentnosti, o ktorej rozprával pán poslanec Čekovský, tak môžete si to dať do tohto programu v rámci volebnej kampane, keďže od 2020 si bol predseda výboru, čiže mal si možnosť otvoriť túto otázku a mal si možnosť aj riešiť, pretože bol si tou hlavou toho výboru, takže mal si tie možnosti na to, aby si otvoril túto tému. A čo sa týka toho prílepku, ja si to nemyslím, pretože, tak som uviedol v tej dôvodovej správe a v dôvodoch predloženia, je to verejnoprávne médium, ktoré by malo mať zabezpečenú možnosť financovania. V minulosti ti poviem rad príkladov, ktorými sa riešili presne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Nebudem sa veľmi dlho vyjadrovať k téme financovania RTVS, pretože predo mnou tu vystúpili viacerí páni poslanci a pani poslankyne, ktorí otvorili túto tému. Ja by som sa skôr chcel venovať problematike financovania Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. V rámci rozpravy predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorým chcem upraviť spôsob financovania Tlačovej agentúry Slovenskej republiky zo štátneho rozpočtu formou nárokovateľného príspevku, ktorého výška sa bude odvíjať od hrubého domáceho produktu. Dôvodom navrhovanej úpravy je skutočnosť, že táto inštitúcia je rovnako ako Rozhlas a televízia Slovenska verejnoprávnou inštitúciou, verejnoprávnym médiom, takže tiež by mala mať zabezpečené financovanie touto formou.
Predkladám teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Milana Potockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 6 ods. 1 písm. b) znie:
„b) nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu (ďalej len „nárokovateľný príspevok") podľa § 6a,".
2. V § 6a ods. 1 sa vypúšťa písm. c).
Doterajšie písm. d) až i) sa označujú ako písm. c) až h).
3. V § 6 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 2.
4. Za § 6 sa vkladá § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠6a
Nárokovateľný príspevok
(1) Nárokovateľný príspevok je určený na finančné zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, ktoré tlačová agentúra vykonáva v rámci hlavnej činnosti podľa § 3 ods. 5.
(2) Nárokovateľný príspevok sa poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,0029 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje. Ak je nárokovateľný príspevok na príslušný kalendárny rok určený podľa prvej vety nižší ako nárokovateľný príspevok poskytnutý za predchádzajúci kalendárny rok, poskytne sa nárokovateľný príspevok najmenej v sume nárokovateľného príspevku za tento predchádzajúci kalendárny rok.
(3) Nárokovateľný príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov alebo výdavkov vynaložených na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, ktoré tlačová agentúra vykonáva v rámci hlavnej činnosti podľa § 3 ods. 5 v kalendárnom roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje alebo v nasledujúcich rokoch.
(4) Nárokovateľný príspevok sa poskytuje v celej sume bezhotovostne na účet tlačovej agentúry do 31. januára kalendárneho roka, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.
(5) Nárokovateľný príspevok sa pripísaním finančných prostriedkov na účet tlačovej agentúry považuje na účely podľa osobného predpisu¹⁵⁾ za vyčerpaný na určený účel.
(6) Náklady a výdavky vynaložené na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme, ktoré tlačová agentúra vykonáva v rámci hlavnej činnosti podľa § 3 ods. 5 uhradené z nárokovateľného príspevku, sa sledujú oddelene od iných nákladov a výdavkov.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15) znie:
„¹⁵⁾ § 19 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
5. V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).
Doterajšie písmeno n) sa označuje ako písmeno m)."
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Novovložený čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. V súvislosti s vložením nového čl. II sa primerane upraví názov zákona.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Monika, musím ťa naozaj pochváliť, bola tam naozaj emócia. Trošku mi to pripomenulo, keď som aj ja bol v rozprave pri tejto téme a už som si tiež svoje emotívne výlevy tu nechal, takže som rád, že aj niekto iný. Vieš dobre, ja som to už možno aj spomínal, že k tej hádzanej som mal veľmi blízko, lebo som bol generálny manažér jedného profesionálneho európskeho klubu a, presne ako si povedala, v tej dobe bolo v československej lige alebo v interlige, ktorá sa hrala ako jediná v rámci Slovenska a Česka ako spojená liga, bolo najskôr osem slovenských tímov, štyri české a postupne sa to tak preklápalo, že je to teraz úplne opačne, že máme len štyri alebo päť tímov, ktoré sú vlastne konkurencieschopné v česko-slovenskej lige, čo je úplne nešťastné.
Ale chcel som povedať ešte jednu vec, si mi trošku tak pripomenula, keď sa aj, a teraz nehovorím len o pani prezidentke, ale aj iní politici, a keď máme olympijských víťazov, Maťa Tótha, Nasťu Kuzminovú alebo Zuzanu Rehák Štefečekovú, tak všetci sa s nimi pýšime, všetci sa s nimi fotíme a všetci sme radi. Ale keď títo istí ľudia nahrajú video a nahrajú video o podpore troch hodín telesnej výchovy, tak už zrazu to tým politikom, ktorým to nevyhovuje, už to zrazu nezdieľajú alebo už zrazu nie sú k nim tam blízko. Takže budem veľmi rád, keď si tí politici, ktorí sú proti tomu, aby si pozreli videá, podporné stanoviská aj týchto osobností, ktorí niečo v športe, v živote dokázali, ktorí nás reprezentujú oveľa lepšie ako my, bohužiaľ.
A keby som mohol reagovať na pani kolegyňu Zemanovú, tak by som sa jej spýtal, že koľko mala ona hodín telesnej výchovy a že či boli vtedy lepšie podmienky a či náhodou nebolo oveľa viac vtedy detí v školách. Odpovede asi všetci veľmi dobre poznáte.
Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Absolútne s tebou súhlasím. Normálne sa mi páčila tvoja rozprava, pretože všetko, čo si povedala, tak s tebou súhlasím do bodky. Len je mi trošku tak smutno a ľúto, že my tu diskutujeme de facto o tomto návrhu zákona ešte viac ako napríklad o celom štátnom rozpočte. Keď si to spočítam, že koľko tu bolo rozpráv v prvom čítaní, druhom, treťom, vrátený zákon, výbory. No fakt, že keď som si spočítal tie hodiny, tak oveľa viac diskutujeme tu k trom hodinám telesnej ako k návrhu štátneho rozpočtu na celý kalendárny rok. To je šialené. Toto ľudia keď sledujú vonku a pozerajú, že tu vôbec diskutujeme o takejto normálnej veci, o pohybe pre naše deti, tak to je šialené. Ako ja som aj v rozprave v prvom čítaní, aj v druhom, že my sa de facto vraciame naspäť. Lebo tu bola tretia hodina, ako aj okolitých štátoch, aj v Európskej únii, kde majú dokonca aj päť hodín. Čiže my sa vraciame naspäť, ideme spätných chodom a ešte aj toto je vytýkané, že sa dostávame naspäť do roku 2007, tuším. To je, to je úplne šialené a pritom máme aj odporúčania z Európskej únie, máme aj odporúčania ľudí, odborníkov, ktorí sa tomu venujú, že fakt pohyb je veľmi dôležitý. Ja súhlasím aj čo kolegovia predo mnou rozprávali vo faktických, aj ty v rozprave, že tak lepšie je, keď sedia naše deti a pozerajú do mobilov, akoby sa mali hýbať? A presne tak, súhlasím s tebou tiež. Nech sa radšej prechádzajú okolo školy alebo nech hrajú nejakú vybíjanú, alebo nech hrajú nejaké kolky, ale nech sa aspoň hýbu. Veď je možnosť vymyslieť nejaké spôsoby na to, aby sa hýbali. Len toto mi je už trošku trápne, že tu sedíme a diskutujeme o normálnych veciach, ktoré by mali byť normálne a automaticky prijaté. To je šialené.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán predseda výboru, ty si na jednej strane povedal nejakých zástupcov siedmich organizácií, len pri všetkej úcte si myslím, že oni nezastupujú úplne všetkých tých, ktorých sa to týka, pretože viac ako polovica tých zriaďovateľov alebo škôl, alebo učiteľov s tým nemá absolútne žiadny problém. Môžeme hovoriť o desiatkach primátorov, o stovkách učiteľov, môžeme hovoriť o desiatok tisíc detí a o státisícoch rodičov, ktorí to chcú a ktorí si to želajú a pre ktorých je to veľmi dôležité, a aj pre nás, lebo zdravie a pohyb detí je najviac. A rozumiem tým školám, že každá zmena je bolestivá, ale, tak ako tu už povedal aj môj predrečník, tak, bohužiaľ, ministerstvo školstva nás od roku 2020 úplne ignorovalo. Už v roku 2021 sme dali jednohlasne žiadosť na ministerstvo a uznesenie výboru, aby takéto niečo pripravili od roku ´22, aby tri hodiny telesnej výchovy boli v rámcových učebných plánoch. Len, bohužiaľ, tí, ktorí mali za to najviac bojovať, tak tí na ministerstve boli vždy proti tomu a proti zvyšovaniu trom hodinám. Nehovoriac o tom, o Rakúsku, kde je od septembra z troch na päť, v Maďarsku päť, v Poľsku štyri a tak ďalej. Takže čakali sme tri roky. Určite to nie je narýchlo, určite to tie školy vedeli a vedia. Veď vo februári alebo v marci sa už schvaľovalo prvé čítanie. Hovoríme o tejto téme už naozaj tak strašne dlho, že čakať ďalej už nemá význam. A posúvať tento termín o ďalšie roky by zase znamenalo to, že by k tomu nikdy nemuselo dôjsť.
A ty, pán predseda výboru, si ešte povedal veľmi dobrú vec, že už keď sa to teraz schváli, tak už sa to bude ťažko rušiť potom v ďalšej vláde. A to si presne trafil klinec po hlavičke. Takže aj to je jeden z tých dôvodov, kedy to treba urobiť naozaj teraz. Každá škola sa s tým určite vysporiada a nemusí to byť len v telocvičniach, ako tu je niekedy umelo podsúvané.