Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.5.2023 o 15:34 hod.

PhDr.

Ľuboš Krajčír

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2023 15:34 - 15:36 hod.

Krajčír Ľuboš Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, vo svojom prejave ste povedali, že nebojme sa pomenovať veci tak, ako sú. Tak nalejme si čistého vína, veď vy ste boli ministerkou spravodlivosti, boli ste tam aj za vlády SMER-u štátnou tajomníčkou štyri roky. Čo ste spravili vtedy? Prečo to už nie je? Prečo dnes ako bývalá ministerka tu sedíte a teda v tej opozícii viete dávať tie najlepšie návrhy, ako by to mohlo byť. Prečo tú komunitu teraz zavádzate? Veď vy ste mali všetky nástroje v rukách, aby ste im vyšli v ústrety, aby ste im pomohli. A nespravili ste to. Takže to potom je buď vaše zlyhanie, alebo teda možno vo faktickej budete vedieť vysvetliť, prečo to tak nebolo.
Čo sa týka tej tolerancie a ľudskosti, áno, treba byť absolútne, myslím si, že tá tolerancia a tá nenávisť je veľmi-veľmi vysoká v našej spoločnosti, určite treba byť maximálne tolerantný medzi sebou ako ľudia, nielen preto, že je niekto opačného alebo rovnakého pohlavia, ale naozaj medzi všetkými, či to je rasová nenávisť, je to tu šialené, čo sa tu deje. Ale ak sa tu bavíme o tomto návrhu, je to, je to krok vpred a ja ďakujem pánovi ministrovi, že to pripravil, lebo nie je to len pre LGBT komunitu, ak to je nejaký dôverník, ale je tu mnoho mladých párov, ktorí sa nechcú brať, majú na to určitý nejakým spôsobom dôvod a tiež prišli od nich rôzne dopyty, ako by vedeli vyriešiť si nejaké dedičské konanie, nejaký náhľad zdravotnej starostlivosti. A toto je pomoc aj pre nich, aj pre tú LGBT komunitu, aj pre týchto ľudí, ktorí v podstate nejakým spôsobom nechcú ísť do toho sňatku. Takže ja si myslím, že je to nejakým spôsobom krok vpred, ale ešte raz, treba sa zamyslieť, prečo vy ste pre to nič nespravili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.5.2023 18:26 - 18:34 hod.

Svrček Miloš Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám v krátkosti nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Tým dôvodom je predovšetkým to, že v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady sa upravujú príslušné ustanovenia, stanovuje sa počet vozidiel evidovaných v inom členskom štáte Európskej únie, ktoré je možné prenajať a používať pre účely nákladnej dopravy, zároveň týmto pozmeňujúcim návrhom ustanovujeme obdobie, na ktoré bude možné prenajať a používať pre účely nákladnej dopravy vozidlá evidované v inom členskom štáte. V prenajatých vozidlách musia byť v listinnej alebo elektronickej podobe doklady uvedené v § 32 ods. 1 zákona č. 56/2012. Zároveň upravujeme kompetenciu okresného úradu v sídle kraja, ktorý bude rozhodovať o používaní vozidla evidovaného v inom členskom štáte EÚ a viesť evidenciu týchto vozidiel, ktorými dopravný podnik disponuje. Evidenčné čísla takýchto vozidiel budú vedené v neverejnom registri prevádzkovateľov podľa príslušných ustanovení zákona.
Ďalej sú tými dôvodmi predloženia pozmeňujúceho návrhu legislatívno-technické pripomienky, takže idem predniesť nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka a Jaroslava Karahutu k vládnemu návrhu zákona o dopravných prostriedkoch a prepravných prostriedkoch používaných na prepravu skaziteľných potravín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1457).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dopravných prostriedkoch a prepravných prostriedkoch používaných na prepravu skaziteľných potravín a doplnení niektorých zákonov.
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia, citujem:
1. Čl. IV sa dopĺňa bodom 3, ktorý znie:
„3. Príloha č. 5 sa dopĺňa bodmi 11 a 12, ktoré znejú:
„11. Delegovaná smernica Komisie Európskej únie 2020/1833 z 2. októbra 2020, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES, pokiaľ ide o prispôsobenie vedeckému a technickému pokroku (Úradný vestník Európskej únie L 408, 4.12.2020).
12. Delegovaná smernica Komisie Európskej únie 2022/2407 z 20. septembra 2022, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES, aby sa zohľadnil vedecký a technický pokrok (Úradný vestník Európskej únie L 317, 9. december 2022)."
2. Za článok IV sa vkladá nový článok V, ktorý znie:
„Čl. V
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 123/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 176/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 9/2019 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 55/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 146/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 473/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 132/2021 Z. z., zákona č. 214/2021 Z. z., zákona č. 222/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z. a zákona č. 246/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V poznámke pod čiarou k odkazu 30f sa za slová „Čl. 5 ods. 1 písm. g)" vkladajú slová „a čl. 16 ods. 2 písm. g)".
2. V § 32 ods. 1 úvodná veta znie: „Na prepravu v nákladnej doprave môže prevádzkovateľ cestnej dopravy usadený v Slovenskej republike použiť aj prenajaté vozidlo, ktoré je evidované v Slovenskej republike, a sú v ňom tieto doklady v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe:".
3. V § 32 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo na vlastný účet" a na konci sa pripája táto veta: „Prenajaté vozidlo môže počas platnosti zmluvy o nájme vozidla používať výhradne prevádzkovateľ cestnej dopravy."
4. § 32 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4) Odchylne od odseku 1 môže dopravný správny orgán na základe žiadosti prevádzkovateľa cestnej dopravy usadeného v Slovenskej republike povoliť používanie prenajatého vozidla evidovaného v inom členskom štáte. Doba prenájmu takéhoto vozidla nesmie presiahnuť šesť mesiacov počas jedného kalendárneho roka. Prevádzkovateľ cestnej dopravy môže počas celej doby prenájmu používať len taký počet prenajatých vozidiel, ktorý tvorí k prvému dňu používania prenajatých vozidiel najviac 25 % z celkového počtu nákladných vozidiel, ktorými prevádzkovateľ cestnej dopravy disponuje podľa osobitného predpisu.30f) Ak prevádzkovateľ cestnej dopravy disponuje celkovo viac ako jedným nákladným vozidlom alebo menej ako štyrmi nákladnými vozidlami, môže používať jedno prenajaté vozidlo. V prenajatom vozidle, ktoré je evidované v inom členskom štáte, musia byt' doklady v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa odseku 1 a originál povolenia dopravného správneho orgánu o používaní prenajatého vozidla evidovaného v inom členskom štáte alebo jeho overená kópia."
5. § 42 sa dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n) rozhoduje o používaní prenajatého vozidla evidovaného v inom členskom štáte a vedie evidenciu podľa § 7a ods. 3 písm. c)."
6. Príloha sa dopĺňa bodmi 11 a 12, ktoré znejú:
„11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2022/738 zo 6. apríla 2022, ktorou sa mení smernica 2006/1/ES o používaní vozidiel prenajatých bez vodičov na cestnú prepravu tovaru (Úradný vestník Európskej únie L 137, 16.5.2022).
12. Delegovaná smernica Komisie Európskej únie 2022/2407 z 20. septembra 2022, ktorou sa menia prílohy k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES, aby sa zohľadnil vedecký a technický pokrok (Úradný vestník Európskej únie L 317, 9.12.2022)."
Nasledujúce články sa prečíslujú.
Nový čl. V nadobúda účinnosť 6. augusta 2023, čo sa premietne do článku o účinnosti zákona.
Toľko predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.5.2023 16:51 - 16:53 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nakoľko k zvýšeniu finančných pásiem ministerstvom školstva prišlo v decembri 2022 s účinnosťou od januára 2023, bolo z môjho pohľadu nutné reagovať ihneď, pretože pásma si jednotlivé zastupiteľstvá schvaľovali už počas obdobia január až marec. Minulý rok mali rodičia možnosť si vybrať, či budú poberať daňový bonus, alebo dotáciu na obed. Ale vzhľadom na nové finančné pásma, a tým pádom zvýšenú cenu obedov, som expresne a prioritne riešila obedy pre deti na základných školách a v poslednom ročníku materskej školy, pretože na dotáciu na stravu pre deti som mala sľúbené financie aj podporu v parlamente. Súčasne som však vedela, že bude potrebné urobiť ďalšiu novelu, ktorou zavediem dotáciu na stravu aj žiakom osemročných gymnázií. Tieto deti nikdy dotáciu na stravu nedostávali, takže ide o úplne novú úpravu a ďalšie finančné vplyvy a potrebnú hlbšiu analýzu. Ak by som deti navštevujúce osemročné gymnázia riešila spolu s deťmi navštevujúcimi základnú školu a posledný ročník materskej školy, nemohla by som návrh presadiť tak, aby bol pre drvivú väčšinu detí účinný od 1. mája. Takže s týmto návrhom prichádzam hneď, ako to bolo možné. Ako som už spomínala, finančný vplyv je zabezpečený z rozpočtu kapitoly ministerstva práce.
Ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 2.5.2023 16:49 - 16:50 hod.

Krištúfková Petra Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona je vypracovaný ako podpora rodiny, ktorá je základnou bunkou spoločnosti, a je súčasťou opatrení na zlepšenie finančnej situácie rodín s nezaopatrenými deťmi. Hlavným cieľom návrhu zákona je zavedenie dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa aj pre deti navštevujúce prvé štyri ročníky škôl osemročných vzdelávacích programov, tzv. osemročné gymnáziá. Predkladaný návrh zákona zrovnoprávňuje deti, ktoré navštevujú klasickú základnú školu, a deti, ktoré navštevujú osemročné gymnázia, a sú v rovnakom veku. Tento návrh zákona pomôže približne 11-tisíc deťom.
Finančný vplyv návrhu zákona je zabezpečený z rozpočtu kapitoly ministerstva práce Slovenskej republiky a pre rok 2023 predstavuje sumu 101 200 eur, pre roky 2024, 2025 a 2026 to bude 303 600 eur ročne.
Ďakujem a hlásim sa do rozpravy.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.5.2023 16:34 - 16:38 hod.

Péter Monika Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh zákona sa predkladá z dôvody, z dôvodu potreby úpravy nastavenia výšky príspevku na bývanie a potreby skoršej valorizácie súm pomoci v hmotnej núdzi. Predmetné opatrenie môže v aktuálnej situácii čiastočne zmierniť nepriaznivé následky inflácie na najodkázanejšie skupiny obyvateľov. Na neadekvátnu výšku a nastavenie príspevku na bývanie dlhodobo upozorňuje široká odborná verejnosť. Vzhľadom na súčasnú energetickú a inflačnú krízu môže toto opatrenie výrazne pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam udržať si primerané bývanie. V návrhu zákona sa navrhuje rozčleniť príspevok na bývanie na viac úrovní a zároveň zvýšiť jeho výšku, čím sa jednak zvýši disponibilný príjem domácností, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, a zároveň sa zvýši počet týchto domácností. Návrhom zákona sa zároveň navrhuje dočasne upraviť valorizačný mechanizmus súm pomoci v hmotnej núdzi, a to tak, že predmetné sumy a koeficienty sa navrhujú valorizovať už od 1. októbra 2023 a nie od 1. januára 2024.
Cieľom návrhu je pokrytie zvýšených výdavkov na bývanie, energie, stravu, základného vybavenia a potrieb pre dieťa z dôvodu zvýšenej miery inflácie, ktorú spôsobili ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a taktiež vojnový konflikt na Ukrajine. V nadväznosti na zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi sa v záujme zachovania účelu inštitútu minimálneho dôchodku žiada opätovne nastaviť hodnoty odvodené od sumy životného minima. Minimálny dôchodok slúži na zabezpečenie príjmu poberateľa starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku za splnenia zákonom definovaných podmienok v takej sume, aby poberateľ dôchodku nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Od 1. júla 2023 sa v zmysle zákona č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sumy minimálneho dôchodku opäť odvíjajú od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Základná suma, na ktorú sa od 1. júla 2023 zvýši starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je opäť 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a zvýši sa, ak poberateľ dôchodku získal viac ako 30 rokov dôchodkového poistenia.
Vychádzajúc z doteraz dostupných údajov možno predpokladať, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2023 bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie, sa od 1. októbra 2023 zvýši na 262,30 eur. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje zvýšiť aj základná suma minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti. Navrhované zvýšenie je určené tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.5.2023 15:20 - 15:22 hod.

Svrček Miloš Zobrazit prepis
Ja sa tiež čudujem, ale musel som.
Pán poslanec, v čom konkrétne nepodporujeme výstavbu, ale v čom konkrétne ideme okliešťovať výstavbu? V oklieštení právomocí ÚHP? Vy ste si čítal ten návrh? Čítal ste stanoviská jednotlivých odborných profesných organizácií? No evidentne nie. Jednoducho týmto návrhom, týmto poslaneckým návrhom sa činnosť ÚHP neokliešťuje. ÚHP sa bude vyjadrovať pri územnom konaní. Jednoducho sa nebude vyjadrovať štyrikrát, bude sa vyjadrovať dvakrát. A doteraz stanovisko ÚHP bolo záväzné, alebo malo odporúčací charakter? Rozprávať tu o tom, ako čo som sa aj dočítal v niektorých blogoch alebo v médiách, že tu ideme urvať nejaké peniaze alebo ideme kradnúť, toto si myslím, že je za hranicou. A rozprávať tu o tom, že preto, lebo tu nefunguje právny štát, no čo ste vy konkrétne spravili pre to, aby sa bojovalo za právny štát? Že ste predložili pred troma rokmi zmenu ústavy, návrh pozmeňujúceho návrhu? Že ste chceli zrušiť Generálnu prokuratúru a dať ju pod povereného člena vlády? To je ten váš boj za právny štát?
Je veľmi jednoduché sedieť na zadku a mudrovať o tom, že ako by sa rýchlejšie stavali diaľnice. Ale musím vám jedno kvitovať. Veľmi sa mi páči, že ste odborník na všetko, na právny štát, justíciu, cestnú infraštruktúru, výstavbu. My ostatní sa máme čo učiť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.5.2023 15:12 - 15:13 hod.

Svrček Miloš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem všetkým pánom poslancom za faktické poznámky.
Tu si musíme normálne položiť jednu zásadnú otázku, a to, či hodnotenie projektov ostáva. Samozrejme, že ostáva, kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze nie sú nijakým spôsobom obmedzené. Stále na záver budete mať stanovisko Útvaru hodnoty za peniaze. Preto tu hovorím o tom, že niekto tu umelo vyvoláva nejaký politický konflikt, politickú demagógiu zapája do nejakej odbornej diskusie, a preto mi to je ľúto, a preto som vystúpil aj tuto v rozprave, že takéto, takéto diskusie by mohli byť niekde v politických diskusiách, ale nie na tejto pôde.
Stále hovorím, že hodnotenie zostáva, nikto tu nejde útočiť na Útvar hodnoty za peniaze. Jednoducho chceme sa posunúť do Európy 21. storočia. A sám som povedal aj v rozprave, že ako to funguje v iných štátoch, že postupujú podľa žltého FIDIC-u, naprojektuj a stavaj. Tak tam to vie fungovať a na Slovensku tuná furt študujeme? Furt testujeme? Vraciame štúdie uskutočniteľnosti zase druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát. Dobre, však môžeme tu mať aj prašné cesty namiesto rýchlostných ciest a môžeme tuná byť za pajácov celej Európy. Alebo sa posuňme ďalej. Toto je teraz možnosť, že vieme zrýchliť proces výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. A teraz sa všetci ukážte! Teraz sa všetci ukážte, či podporíte tento zákon, či len chodíte po regiónoch a rozprávate, že áno, potrebujeme rýchlostné cesty alebo diaľnice, alebo zahlasujte za tento zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.5.2023 15:05 - 15:06 hod.

Goga Ľudovít Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Miloš, veľmi správne si to opísal, situáciu, ktorá je. Ja sa divím, musím, musím povedať, že častokrát aj keď sme boli na pracovných cestách s pánom ministrom Doležalom na medzinárodnom fóre, tak hlavne kolegovia z, ministri z Maďarska a hlavne z Poľska stále poukazovali na to, že Via Carpatia má 2 600 km a chýba len nejakých 60 km od Prešova hore po Svidník, takže vidím, že, vidím, že tu je kontraproduktivita a z prezidentskej kancelárie, pokiaľ 137 poslancov schválilo zrýchlený proces, neviem, načo je dobré toto veto. A takisto si musíme uvedomiť, že je tu už, aj po tridsiatich rokoch samostatnej Slovenskej republiky my nie sme schopní spojiť východ so západom. Takže keď je aj nejaký proces alebo keď sa aj niečo schvaľuje, niečo, čo môže urýchliť výstavbu ciest a príde vlastne takéto poleno pod nohy, tak tomu vôbec nerozumiem.
Tak dúfam, že zase zvíťazí zdravý rozum a pohneme sa ďalej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.5.2023 14:39 - 15:04 hod.

Svrček Miloš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, máme opätovne na stole novelu zákona č. 669/2007 o jednorazových opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Táto novela bola spracovaná s cieľom zefektívniť a skrátiť procesy prípravy najmä pri výstavbe diaľničnej siete v rámci Slovenskej republiky. Tento zákon bol predložený v rámci marcovej schôdze v druhom čítaní ako prostriedok na to, aby došlo k urýchleniu procesu výstavby a rekonštrukcie dopravnej infraštruktúry na Slovensku. Investičná a projektová príprava diaľničnej siete na Slovensku je z časového hľadiska nesmierne zdĺhavá a komplikovaná a neefektívna. To nehovorím ja, to hovoria odborníci dlhé, dlhé roky.
Schvaľovacie procesy prípravy sú duplicitne zaťažované a spomaľované vstupom a hodnotením mnohých subjektov vrátane duplicitných opakovaní ekonomických hodnotení. Činnosti a procesy prípravy sú neúmerne predlžované a z dôvodov narastajúcej administratívnej záťaže na investorov stavieb diaľnic v kontexte jednotlivých fáz získavania rôznych povolení a vyjadrovaní, ako som povedal aj v úvode, sú neúmerne zdĺhavé. Takúto záťaž predstavujú aj opakované ekonomické hodnotenia zo strany Útvaru hodnoty za peniaze, v každej fáze procesu prípravy, ale aj neúmerné požiadavky dotknutých subjektov. Prejdeme k príkladom.
Takým veľmi dobrým príkladom tejto situácie je napríklad križovanie diaľnic D4 a R7, kde Útvar hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií Slovenskej republiky musel opakovane posudzovať vzájomné prepojovanie týchto dvoch križovatiek alebo diaľnic, čo niekoľko rokov predlžovalo proces dokončenia obstarávania a realizácie prác napriek tomu, že vzájomné prepojenie diaľnic bolo už predmetom posudzovania v rámci projektu výstavby samotných diaľnic, už to bolo dávno predtým posudzované. Uvedené v krajných prípadoch následne spôsobuje až stratu platnosti niektorých skôr vydaných rozhodnutí, čo vedie k duplicitnému a k zdĺhavému procesu ich obnovovania. Častokrát dokonca dochádza k spochybňovaniu technickej prípravy profesionálnych odborných subjektov tak z hľadiska projektovej, ako aj inžinierskej prípravy. Pritom sa neberie do úvahy skutočnosť, že ekonomicky najvýhodnejšie riešenie, čo sa týka obstarávania nákladov na prípravu a výstavbu diela, v tomto prípade diaľničnej a cestnej infraštruktúry, z dlhodobého prevádzkového hľadiska nie je vždy ekonomicky najvýhodnejšie. Častokrát nízke vstupné náklady na realizáciu stavieb súvisia s neúmerne vysokými nákladmi na prevádzku a údržbu. Dochádza tu teda k výrazným časovým stratám v rámci investičnej prípravy a výstavby diaľnic, a to spôsobuje aj z pohľadu zhotoviteľov neefektívne vynakladanie finančných prostriedkov, a to z dôvodu rýchlo rastúcich nákladov na výstavbu a limitovaných realizačných kapacít. Jednoducho každá diaľnica, ktorá je postavená o rok, o päť, o desať rokov ako dnes, je určite drahšia.
Prípravná fáza musí rešpektovať viaceré ďalšie požiadavky. Veľmi dobre viete, že popri ekonomickom je to určite ekológia územia dotknutého výstavbou, ochrana životného prostredia, rešpektovania vlastníckych vzťahov, geologické a geomorfologické pomery a celý rad ďalších. To všetko musí riešiteľský kolektív, to znamená investori aj projektanti, zohľadniť a nájsť prienikom všetkých vstupných faktorov najvhodnejšie riešenie. Stále na začiatku dochádza k realizácii štúdií uskutočniteľnosti alebo štúdie realizovateľnosti, pričom tento finálny návrh, poprípade alternatívne variantné riešenia štúdie stavby je následne zohľadnený v ďalších procesoch a v ďalších fázach. Po tej štúdii veľmi dobre viete, že prichádza na rad posudzovanie vplyv na životné prostredie, tzv. EIA, pričom vydané záverečné stanovisko je pre ďalší postup projektových prác záväzné. Podobné ekonomické hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze, ktoré má, prízvukujem, to je veľmi dôležité podotknúť, odporúčací charakter, je predmetom zohľadnenia v ďalšej fáze prípravy stavby.
Tento poslanecký návrh, ktorý bol predložený a schválený v druhom čítaní na marcovej schôdzi, nespochybňuje potrebu ekonomického zhodnotenia projektu. Zohľadňuje len skutočnosť, že ak v minulosti sa takéto hodnotenie projektovej dokumentácie uskutočnilo, je možné pokračovať v procesu prípravy stavby obstaraním ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie, a t. j. projektu pre územné konanie. Aktualizované ekonomické hodnotenie Útvaru hodnoty za peniaze je možné realizovať súbežne, respektíve pri spracovaní ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie.
Na adresu ekonomických expertov, ktorí sa postavili na stranu Útvaru hodnoty za peniaze, musím povedať nasledovné. Ide podľa môjho názoru o nepochopenie tohto návrhu. Je to podľa môjho názoru tzv. skratkovité myslenie, jednoducho ministerstvo dopravy Slovenskej republiky úzko spolupracuje s Útvarom hodnoty za peniaze a výsledkom je napríklad prioritizácia diaľničných a železničných projektov v spolupráci. V minulosti bol spracovaný takýto, jednoducho harmonogram. A je tu určite dobrý základ, na základe ktorého môžeme budovať ďalšie, ďalšie projekty. Chcem preto prízvukovať, že ekonomické hodnotenie ostáva. Nová legislatíva by sa dotkla len troch nových projektov, ktoré boli v prílohe č. 2 k tomuto návrhu zákona, a to v úseku D1 Turany – Hubová s tunelom Višňové, taktiež alebo rýchlostná cesta R4 Via Karpatia na východnom Slovensku smerujúca z Poľska na Slovensko a taktiež diaľnica D3 na Kysuciach. V žiadnom prípade nechceme zobrať kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze. Naďalej budú hodnotiť a analyzovať cestné projekty. Avšak po novom by malo byť v rámci stavebného konania a nie ešte počas územného konania, ktoré predchádza stavebnému.
Cieľom teda nie je obmedziť činnosť Útvaru hodnoty za peniaze, ale rýchlejšie a plynulejšie pokračovať v procesoch už aj tak meškajúcej prípravy výstavby diaľničnej siete Slovenska, čo je veľmi dôležité pre ekonomiku Slovenska. Mnohí sa pýtate, to sa ma pýtali aj ľudia v rámci regiónov, ako je to v iných krajinách, lebo tuto na Slovensku prebieha taká živá diskusia. Hovoríte, že chcete obmedziť, teda niektorí ekonomickí experti alebo blogeri vypisujú, že chceme obmedziť kompetenciu Útvaru hodnoty za peniaze. Ako to funguje v iných krajinách? No pre úplnosť môžem konštatovať, že v mnohých najmä zakladajúcich krajinách Európskej únie je proces posudzovania prípravy stavieb najmä cestnej infraštruktúry oveľa jednoduchší, oveľa rýchlejší ako na Slovensku. Podstatná väčšina diaľničnej infraštruktúry sa rieši v zmysle tzv. žltého FIDIC-u. To znamená, naprojektuj a postav. A je tam kontrakt aj za paušálne dohodnutú cenu. Čiže je to oveľa rýchlejšie.
Po základnej príprave posúdení vplyvov na životné prostredie a podobne sa realizuje v niekoľkých etapách výber potom zhodnotiteľa alebo zhotoviteľa stavby. Rozhodujúcim kritériom nie je spravidla najnižšia cena zhotovenia diela. Významným podielom je hodnotenie ponúknutých benefitov uchádzačov vo výberovom procese na zhotoviteľa stavby. Sem patria napríklad také fakty ako ekológia, šetrnosť zásahov na územie a ochrana životného prostredia, potom napríklad použité technológie, celkové náklady na výstavbu potom čo vie zhotoviteľ napríklad ponúknuť pri nejakých kruhových križovatkách alebo napojeniach pri jednotlivých dotknutých obciach. Čiže je tam rad ďalších benefitov, ktoré sa posudzujú pri výbere zhotoviteľa.
Ďalším silným argumentom, prečo by sme mali prijať túto novelu zákona v pôvodnom znení, sú medzinárodné zmluvy. Slovenská republika je signatárom viacerých medzinárodných zmlúv, kde sme sa v minulých rokoch, v minulých vládach, v minulých vládnych garnitúrach zaviazali, aby sme rýchlejšie stavali diaľnice a rýchlostné cesty, ako je to napríklad s Poľskou republikou pri prepojení Via Karpatia. V 2018 bola podpísaná medzinárodná zmluva medzi Poľskom a Slovenskom, kde sme sa zaviazali, aby sme do 10 rokov, tuším je to do roku 2028, prepojili jednotlivé krajiny Via Karpatiou rýchlostnou cestou. No dnes už môžeme povedať, že Poliaci sú výrazne pred nami. Dokonca možno aj o dva roky skôr postavia jednotlivé úseky od Rzeszówa po Vyšný Komárnik. My pri tomto, ako máme nastavenú legislatívu, možno ani nezačneme v danom roku riešiť túto cestnú infraštruktúru.
Môžem povedať jednoznačne aj z rokovaní, keď som chodil buď do Poľska, alebo do Maďarska, alebo z rozhovorov s predstaviteľmi ministerstva dopravy, povedal to aj pán minister dopravy Doležal, keď bol na jednotlivých rokovaniach napríklad s poľským rezortným ministrom infraštruktúry, že sa nám doslova smejú. Smejú sa nám Poliaci, smejú sa nám Česi, laická verejnosť stále poukazuje na ten príklad, že dobre, v Poľsku majú rozostavaných 700 kilometrov diaľnic. Dávajú nám príklad Chorvátsko, že za pár sezón dokázali na Makarskú postaviť diaľnicu. A my sa stále nevieme pohnúť. Tak buď chceme zrýchliť túto prípravu, za čo sme teraz, som veľmi prekvapený, kritizovaní, alebo potom jednoducho tvárme sa, že ideme len študovať a nepohneme sa nikde.
Ďalší silný argument je uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 688/2022 zo 7. novembra 2022. Vláda Slovenskej republiky vtedy súhlasila na svojom rokovaní, že ide riešiť zabezpečenie postupu prípravy rýchlostnej cesty R4 na štátnu hranicu medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou až po Kapušany k Prešovu. Tam jednoznačne bola daná podmienka a povinnosť, úloha, úloha z uznesenia vlády pre ministra dopravy pripraviť takúto novelu, ktorou by sa zrýchlili procesy pri príprave a výstavbe rýchlostnej cesty R4, a pre ministra financií a vtedajšieho podpredsedu vlády, aby taktiež dal spoluprácu, alebo vytvoril spoluprácu medzi ministerstvom dopravy a bol spolusúčinný spolu s Útvarom hodnoty za peniaze pri príprave takejto legislatívy.
Toto, čo máme teraz na stole, tento poslanecký návrh, ktorý bol predložený po spolupráci a bol aj vytvorený, to hovorím otvorene, bol vytvorený, samozrejme, na ministerstve dopravy, pretože tam sú tí experti, ktorí na tom pracovali, ktorí to komunikovali aj na vláde, lebo to je predmetom tohto uznesenia vlády spolu, v spolupráci s ministerstvom financií, tak toto je výsledok tejto úlohy z uznesenia vlády, konkrétne č. 688/2022.
Nemáme tu však Via Karpatiu len, máme tu aj ďalšie úseky, ako napríklad diaľnica na Kysuce, tam je tiež medzinárodná zmluva, tiež sme sa zaviazali, že budeme výraznejšie postupovať pri prepojení severu s južnou Európou cez Slovensko. Taktiež je to diaľnica na Zemplín. Diaľnica na Zemplín, momentálne sa tvorí štúdia realizovateľnosti a v najbližších mesiacoch by mala byť zverejnená táto štúdia, ako aj výsledky, že kadiaľ bude postupovať táto diaľnica, aké bude trasovanie, aká je tam intenzita dopravy. Čiže táto, táto diaľnica je určite veľmi tiež dôležitým signifikantným prvkom, ktorý by mal byť zapracovaný v rámci, v rámci tohto návrhu.
Možno sa nám tu natíska aj trošku otázka, že prečo sa niekto snaží vytvoriť nejaký konflikt medzi ministerstvom dopravy a Útvarom hodnoty za peniaze, pretože tento návrh je absolútne o niečom inom. Počas posledných troch, štyroch týždňov trošku tak so zdvihnutým obočím sledujem, že prečo tuná dochádza k vytváraniu nejakého konfliktu. Tento návrh rieši úplne niečo iné. Bohužiaľ, teraz v posledných dňoch a týždňoch sa dostávame skôr z tej odbornej témy do politickej. Chápem, možno niektorí, niektorí ľudia, ktorí vidia niekde svoju politickú budúcnosť, práve využívajú toto, tento návrh na politikárčenie, čo je mi veľmi ľúto, ale čo sa týka postupu Útvaru hodnoty za peniaze, ja hovorím stále a hovorí to aj minister dopravy, je to veľmi potrebný útvar, je to veľmi dôležitý útvar a, samozrejme, treba aj presne špecifikovať, že kto má aké kompetencie. Ja by som mohol, samozrejme, aj dlhšie tu rozprávať, že, bohužiaľ, aj v rámci Útvaru hodnoty za peniaze nedochádza k rešpektovaniu územných plánov, nerešpektovania technických noriem, keďže odporúčajú napríklad návrhy trojpruhových ciest. Pri stavbách vo vyššom stupni prípravy, t. j. dokumentácie, ktoré už boli v minulosti spracované, navrhujú zmeny, na základe ktorých je potrebné obstarať aktualizovanú projektovú dokumentáciu. Pri odporúčaní polovičných profilov sa v rámci ekonomického posúdenia nepočíta s nákladmi na dobudovanie plného profilu do budúcna, že pri posudzovaní rozpočtu počítajú s minimálnymi cenami pri jednotlivých položkách z databáz vytvorených na základe už vysúťažených zákaziek z minulosti. To znamená, že do nových súťaží sú predpokladané hodnoty zákaziek určované z minimálnych víťazných cien predchádzajúcich súťaží. Pritom za to obdobie, keď sa riešia, a dokumentácie, keď sa posudzujú tieto vplyvy, tak, samozrejme, že tie náklady, stavebné náklady sú ďaleko vyššie, ako keď ste to posudzovali pred rokom alebo pred dvoma.
Mám za to, že tu dochádza k duplicitnému posudzovaniu, keďže máme na jednotlivých stavbách aj protokoly z rezortnej a štátnej expertízy. Odporúčania, je to môj názor, odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze spôsobujú podľa môjho názoru zmarené finančné prostriedky za roky práce v príprave stavieb, za projektové dokumentácie, za majetkovoprávne usporiadanie, čas, vrátane vrátenie sa o niekoľko rokov späť v príprave, kde v konečnom dôsledku budú projektové dokumentácie neaktuálne a budú stáť ešte väčšie finančné prostriedky.
Nový proces prípravy až do termínu realizácie trvá štandardne aj v súvislosti s lehotami verejného obstarávania projektových dokumentácií, a tu si nalejme čistého vína, desať rokov. Vážení, desať rokov. Tým sa oddiali realizácia stavby a stavebné náklady budú o iks rokov ďaleko vyššie, ako úspora pri inom riešení v tomto čase. Furt sa tu hovorí o nejakej úspore, však chvalabohu, keď ušetríme, ja neviem, štyri, päť, šesť miliónov. Výborne! Ale keď sa posunie tá výstavba tej diaľnice o päť, desať rokov, tak tie náklady sú ďaleko-ďaleko-ďaleko vyššie.
Ja by som možno aj spomenul také stanovisko, lebo bavme sa, ja som skôr za tú odbornú diskusiu, stanovisko napríklad Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska alebo Slovenskej komory stavebných inžinierov, slovenskej technickej univerzity, oni sú toho názoru, že tento zákon podporuje efektívnejší systém posudzovania hodnotenia projektov pri zachovaní potrebnej transparentnosti. Urýchlenie procesu prípravy a výstavby nevyhnutnej cestnej infraštruktúry podľa nich prispeje k zlepšeniu životného prostredia a podnikateľských podmienok na Slovensku a zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach by takéto potrebné opakované posudzovanie a hodnotenie eliminoval, čím by sa zrýchlil proces výstavby a znížili náklady. Právomoci, opakujem, a to, toho názoru sú presne aj títo odborníci, právomoci ÚHP nikto neobmedzuje.
Čo sa týka pripomienok pani prezidentky, že bol prilepený pozmeňujúci návrh k tomuto, k tomuto návrhu, kde sa dali ďalšie úseky rýchlostných ciest, no v prvom rade treba povedať, že právo poslancov je v druhom čítaní dávať pozmeňujúce návrhy. Je to ich legitímne právo. Treba si aj uvedomiť, že aj keď sa do tej prílohy dostanú ich úseky diaľnic, tak šesť šesť deviatka im nepomôže. Tie pozmeňujúce návrhy, ktorými sa dali tieto nové úseky, jednoducho na začiatku, to si treba povedať normálne otvorene, nemajú ani čiarku, nemajú štúdiu uskutočniteľnosti, jednoducho táto novela im nevie pomôcť. Preto sa musí na začiatku vytvoriť štúdia, počkať tých 12 – 18 mesiacov, tuším, 18 mesiacov je v priemere tá lehota, kedy sa, dokedy sa môže predložiť finálny návrh štúdie uskutočniteľnosti. Samozrejme, závisí to od toho úseku, ktorého sa týka, tak vtedy táto novela vie pomôcť, ale teraz určite nie.
Ja osobne rešpektujem rozhodnutie pani prezidentky, je to jej legitímne právo. Mám aj informáciu a čítal som to, že pani prezidentka veľmi dobre chápe zámer zákona, ktorý bol predložený. Povedala, že ju vyrušuje len to, že tam poslanci doplnili iné rýchlostné cesty. Je však potrebné povedať, ako som aj povedal pred chvíľočkou, že vo výsledku to nič nemení na tom, že to nijako nepomôže urýchliť týmto úsekom, lebo v prípade všetkých nových úsekov sa začína vždy štúdia uskutočniteľnosti, ktorú hodnotí, a tu sa zase vraciame, Útvar hodnoty za peniaze.
Ja osobne nerozumiem týmto debatám a obavám, lebo keby si aj jednotliví, jednotlivé tieto subjekty prečítali túto novelu alebo tento zákon šesť šesť deväť, tak pochopia, že to je absurdné, lebo hovoríme o dvoch konkrétnych stavbách, ktorým vieme pomôcť. Ja som ich aj presne špecifikoval. Tam sa jedná o stavby predovšetkým, ktoré idú z uznesenia vlády, ktoré bolo prijaté v novembri minulého roka.
Môžem vám osobne povedať, že trošku ma mrzí táto debata, pretože ak, možno viete, ktorí sa venujete infraštruktúre, tak s diaľnicou D1, ktorá mala prepojiť Bratislavu s Košicami, sa začalo v roku 1972. Dnes máme rok 2023. Ja osobne som sa narodil v roku 1983. Ako štyridsiatnik, čerstvý štyridsiatnik je mi trošku trápne tu stáť a normálne žobroniť o to, aby ste vôbec podporili tento návrh zákona. V tejto situácii, keď sa máme jednoducho dostať do bodu, aby sme vôbec začali rýchlejšie s výstavbou diaľnice, tak my tu jednoducho riešime, že či-alebo, či sa pustíme vôbec, vôbec do nejakej rýchlejšej výstavby malou zmenou zákona.
Bohužiaľ, v posledných týždňoch bolo adresovaných na mňa aj viacero útokov, viacero blogov, niektorí ekonomickí experti, niektorých si vážim a bol som trošku prekvapený ohľadne ich blogov, napríklad Ivan Mikloš, áno, to je ten pán, ktorý bol viackrát ministrom financií, podpredsedom vlády pre ekonomiku, to je pán, ktorý aj povedal, že Slováci zarábajú príliš veľa na to, čo robia, to bol taký prekvapujúci tento citát, tak tento pán, ktorý mal roky možnosť riešiť tiež svojou váhou a svojou funkciou pomoc pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, tak podľa môjho názoru napísal blog, ktorý je ďaleko-ďaleko od reality, ja neviem, skadiaľ mal tie informácie, skadiaľ čerpal tieto informácie, dokonca napísal, že tento návrh má predražiť výstavbu diaľnic o 2,6 miliardy eur a dokonca môj návrh je pre ľudí šialenstvom a ľudia ho majú chápať tak, že prečo sa od 28. marca 2023, kedy bol schválený tento návrh zákona, ani nečuduje, že sme zabudli prepojiť dve pretínajúce sa diaľnice. To je pán minister, opakujem, ktorý mal možnosť pomôcť týmto diaľniciam, mal možnosť dokonca mi zavolať alebo sa spojiť so mnou, a jednoducho mohli sme si to vysvetliť. Čiže z toho hľadiska mi je to trošku ľúto, že namiesto odbornej diskusie a normálne ľudskej diskusie že sa vypisujú takéto blogy, ktoré sú ďaleko-ďaleko od reality.
Môžem na záver povedať, mi ostáva pár minút, že z môjho hľadiska, ja som vám aj povedal aj v prvom čítaní, aj cez výbory, aj v druhom čítaní, však som tu mal pomaly hodinovú rozpravu a vystúpenie, prečo je tento zákon dôležitý. Nielen preto, že máme podpísané medzinárodné zmluvy a dohovory, prostredníctvom ktorých sme zaviazaní, aby sme rýchlejšie prepojili diaľnice a rýchlostné cesty, aby sa vôbec dostali nielen na papieri, ale aj realitou do toho 21. storočia, do Európy, aby sme dosiahli to, aby ľudia mohli normálne chodiť po diaľniciach, rýchlostných cestách, aby sa rýchlejšie mohli dostať do práce, aby rýchlejšie mohli byť pri svojich rodinách, aby sa menej ľudí zabíjalo na cestách I. triedy, pretože na cestách ako diaľnice a rýchlostné cesty máte oveľa vyššiu bezpečnosť, tak vy tu dnes v dvadsiatom, v ´23. riešime vôbec to, že či ideme rýchlejšie stavať diaľnice.
V tom druhom čítaní celkovo tento návrh podporilo 137 zo 139 poslancov, zákonodarcov. Ja pevne verím, že aj pri hlasovaní o vete pani prezidentky o pôvodnom znení tohto návrhu že zvíťazí zdravý rozum, žiadna politická demagógia a že tento návrh zákona podporíte, pretože nie je potrebný a prospešný pre Svrčeka, pre Doležala, pre Matoviča, pre Kollára alebo ďalších, je dôležitý pre ľudí, aby sme sa vôbec dostali do 21. storočia aj diaľnicami a cestami, ktoré si ľudia zaslúžia, pretože doteraz sa o nich len rozprávalo. Ale ľudia si už konečne zaslúžia tie cesty, aby sme mohli bezpečnejšie jazdiť po cestách a diaľniciach, rýchlostných cestách na Slovensku.
Opakujem, vážim si vašu podporu, ktorí ste podporili tento návrh zákona, a normálne prosím vás, posuňte tento zákon ďalej, aby mohol byť účinný a aby sa mohli stavať diaľnice a rýchlostné cesty rýchlejšie na Slovensku.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2023 10:54 - 10:56 hod.

Krajčír Ľuboš Zobrazit prepis
Pán kolega, hovoríte, že môj príspevok bol mimoriadne agresívny, tak sa vám ospravedlňujem, neviem čím, či to bolo tým, že som si dovolil slušne vás napomenúť, aj keď máte na to právo, samozrejme, ústavné, že tu hodinu preberáme vaše pocity a vaše nejaké pohľady na situáciu miesto toho, aby sme rokovali naozaj o množstvo zákonov, ktoré ešte máme, aby sme čím skôr doručili pomoc ľuďom. Ja som toto si dovolil nejako vás osloviť a vy ma teda nazvete, že nejakým spôsobom tu agresívne jednám. Ja som slušne povedal, že kľudne si vezmite nejaké okienko v rádiu, môže sa to volať Zaspávajme s Alojzom Baránikom, ja neviem, čo je na tom agresívne, však to sú fakty. Ale zrovna vám sa divím, lebo vy máte vo svojom klube niektorých kolegov, ktorí by mohli byť naozaj etalónmi agresívneho správania sa politikov.
Keď ideme ešte k tým novinárom, ja neviem, či sa vám zdá byť normálne, že tu máme nejakého predstaviteľa politického hnutia, jeho otec je novinár a pozrite sa, ako ich neobjektívne vyzdvihujú a ostatných oponentov absolútne vozia pod čiernu zem. Ak sa vám zdá byť toto objektívna žurnalistika a toto je to, za čo tu chcete bojovať, tak ja si myslím, že toto určite správne nie je, lebo tu by mala byť naozaj nejaká objektivita názorov a mali by sa tu tí novinári držať faktov a nie svojimi pocitmi tak, ako teda to tu predvádzate už hodinu vy.
Ďakujem.
Skryt prepis