Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

4.11.2020 o 11:33 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 4.11.2020 11:33 - 11:34 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Príjemný, dobrý deň, pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedla krátku a malú novelu, ale veľmi podstatnú Zákonníka práce... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani poslankyňa. Páni poslanci, ktorí máte záujem rokovať o tomto bode, prosím, aby ste si našli svoje miesta, a ostatní, ktorí máte záujem diskutovať, aby ste išli diskutovať mimo sálu.
Zároveň, pán poslanec Pčolinský, prosím, príďte k predsedajúcemu. Ďakujem.
Nech sa páči, pani poslankyňa.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Poprosím, pán predsedajúci, nie som Vaňová, ale Vaľová. Tu kolegynka ma upozornila, tak ja som si to nevšimla.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Ospravedlňujem sa. Ja sa ospravedlňujem.
Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi, aby som uviedla novelu Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, novelu. A cieľom tohto návrhu je podporiť darovanie krvi ako úkon vo všeobecnom záujme, prejavu vzájomnej pomoci a o spolupatričnosti, podporiť ochranu zdravia darcov a zjednotiť prax pri poskytovaní pracovného voľna pre darcov krvi.
Od právnej úpravy, podľa platnej právnej úpravy Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi a aferézy a darovaní ďalších biologických materiálov.
Pracovné voľno však patrí na nevyhnutne potrebný čas, a to na čas cesty na odber a späť a za čas na zotavenie po odbere. Od právnej úpravy, alebo takáto právna úprava je od roku 2003, ktorú zmenil ešte bývalý minister Ľudovít Kaník, kto..., kde prax ukázala, že táto právna úprava nie je správna a nie je jednoznačná a zamestnávatelia pri poskytovaní pracovného voľna k darcom krvi postupujú rozdielne, počet darcov krvi nie je dostatočný, v dôsledku čoho sa dlhodobo opakuje situácia, že Národná transfúzna stanica a služba musí vyzývať obyvateľov na darovanie krvi, čo môžme nájsť aj na rôznych stránkach alebo aj často vídavame v spravodajských reláciách rôznych televízií. Ale o tom sa vrátim v rozprave.
Nepriaznivú situáciu v darcovstve krvi si uvedomujú aj tzv. poisťovne, zdravotné poisťovne, ako i zamestnávatelia, ale aj samostatné orgány, napr. vyššie územné celky, ktoré sa snažia rôznymi benefitmi pre darcov krvi motivovať poistencov a zamestnancov k darovaniu krvi, ako napríklad možno uviesť informácie verejne dostupné na stránkach zdravotníckych poisťovní, ako aj na stránkach zamestnávateľov, vyšších územných celkov a podobne. Aj pod vplyvom epidémie koronavírusu, ako aj z dôvodu potreby prehodnotenia zákonnej úpravy poskytovanie pracovného voľna pre darcov krvi, ktorá sa ukázala ako jednoznačne a ktorá zabezpečuje nerovnaký postup zamestnávateľov pre všetkých darcov krvi pri poskytovaní darcovského voľna a zároveň za účelom podpory darcovstva krvi a ochrany zdravia.
Viac poviem v rozprave, pretože už dnes existujú kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktorý presne túto úpravu, ktorú my sme dneska navrhli v tomto zákone alebo v novele tejto zákona, upravujú, a ktorí ju už majú v svojich kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, preto považujeme za veľmi dôležité úpravu tejto novely a túto novelu navrhujeme upraviť v znení miesto „na potrebný čas z práce a domov“ za „nevyhnutne potrebný čas podľa predchádzajúcej vety sa považuje pracovný deň, v ktorom sa uskutočnil odber“.
Viac o tejto novele poviem v rozprave, je to naozaj nepolitická novela, myslím si, že by ju mohol podporiť parlament, a teda by som aj poprosila naprieč politickým spektrom, a aby sme si všetci poslanci uvedomili, že ľudia, ktorí darujú krv, dneska nemajú ani základný benefit, a to jest možnosť zotavenia pri darovaní krvi, a títo ľudia nám všetkým a možno aj v tejto ťažkej dobe práve zachraňujú život.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 10:50 - 10:52 hod.

Blaha Ľuboš
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 10:36 - 10:37 hod.

Petrák Ľubomír Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, myslím si, že je veľmi dobré, že tento príspevok zaznel dnes v pléne Národnej rady, lebo, myslím si, že bola podaná dobrá analýza problému, tak ako, ako to vidíš ty, a, a bola podaná analýza problému taká, ktorá nie je úplne totožná s analýzou Európskej únie, prípadne iných mocností.
Stotožňujem sa s tým, čo bolo povedané, že situácia v Náhornom Karabachu nie je jednoduchá, ale zase na druhej strane treba povedať, že tento typ politiky, ktorý robí v tejto chvíli aj Európska únia, v zásade ku ktorej sa prihlasujeme aj dnešným návrhom na uznesenie, ktoré by sme boli radi, keby bolo doplnené, ale v prípade, ak nebude doplnené, tak, samozrejme, že každý zahlasuje za výzvu, aby sa upustilo od násilia a nevinných obetí z radov civilistov, ale treba povedať, že takáto bezzubá politika Európskej únie v zásade nerieši nič vo svete. Ak sa staviame a chceme stať globálnym hráčom, tak musia byť naše kroky úplne jednoznačnejšie.
Ak hľadáme odpoveď na otázku, ako von z tohto problému, tak treba povedať, že pri angažovanosti Turecka v tomto probléme s obrovskou 1,5-miliónovou armádou s vynikajúcou vyzbrojenosťou pravdepodobne bez zainteresovania dvoch hlavných hráčov, ktorými sú Ruská federácia a Spojené štáty americké, tam sa nedosiahne žiadne riešenie. Čiže ak by sme mali, ak by sme chceli hľadať reálne riešenie, tak pravdepodobne by sme mali hľadať aj vyzývanie týchto mocností, aby sa podieľali na efektívnom riešení tohto problému.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2020 10:27 - 10:34 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ešte raz, páni kolegovia a pani kolegynky, ja si naozaj nemyslím, že toto je téma, ktorá by nás mala rozdeľovať, a necítim ani nejaké argumenty, ktoré by boli rozporné. My sa v zásade zhodneme. Aspoň čo počúvam kolegov, že srdcom sme na strane Arménov a že cítime, že došlo k násiliu, ktoré treba odsúdiť.
Jediné, čo hovoríme my v našej rezolúcii SMER-u – sociálnej demokracie alebo v tom, čo chceme doplniť do vášho uznesenia, lebo to uznesenie je v tejto podobe v poriadku, chceme doplniť, že to malo genézu, že to bol Azerbajdžan, ktorý vojensky zaútočil na Náhorný Karabach. Taká je genéza.
Pán Valášek to povedal veľmi presne. Tam sú obrovské spory, komplikácie, jedna strana bude hovoriť to, druhá to, ale v jednej veci morálne nemal pravdu, že Azeri budú hovoriť, že tak diplomatické riešenie tu 30 rokov nefungovalo, tak skúsime násilie. Toto my chceme zakryť? To je v poriadku, keď niekto povie, že tak diplomacia nefunguje, tak poďme do násilia? Veď toto, preboha, musíme odsúdiť. Toto je ten zásadný rozdiel, ktorý tu my vedieme. Odsúďme tú agresiu, odsúďme ten vojenský útok Azerbajdžanu. Že im došla trpezlivosť? A to máme teraz prikryť morálne? No nemôže im dôjsť trpezlivosť, nemôže sa to stať. Nemôže sa stať, že teraz budeme pritvá..., zatvárať oči nad tým, že Azerbajdžan nech si aj myslí, že to je jeho územie, ale 30 rokov je spravované väčšinovou populáciou Arménov, že Azerbajdžan si povie, že už má dosť tých diplomatických jednaní a on to tam proste ide aj vymlátiť. A toto je ako postoj Azerbajdžanu a my sa tvárime, že je rovnocenný tomu postoju Arménov, ktorí sa bránia. Toto nemôžme, preboha, prijať. Toto je jediné, čo v tých doplneniach hovoríme, že musíme odsúdiť Azerbajdžanskú agresiu. Toto je jediný rozdiel a to je reálny fakt a potvrdil ho aj pán poslanec Valášek.
To, že ten problém nevyriešime našou rezolúciou, to je úplne zjavné a ja som ani nemal ambíciu a myslím, že nikto z nás dopĺňať teraz riešenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu v Náhornom Karabachu. Však na to sú práve tie Minské skupiny, na to sú práve tie jednania, o ktoré sa usilujeme všetci ich podporiť, a chceme to podporiť, je to v tej rezolúcii pôvodnej, s tým nemáme žiaden problém, samozrejme.
A áno, pán Valášek hovorí správne, jedna strana bude hovoriť o svojich krivdách, druhá o svojich krivdách, bude to veľmi, veľmi dlhý a komplikovaný proces, ale my sa v tejto chvíli bavíme v rámci našich dopĺňaní iba o tejto aktuálnej veci, že Azerbajdžan spáchal agresiu a že to odsúďme a že ho podporujú Turci a že tam sú tí islamskí džihádisti a že tam je aj ten problém moslimského expanzionizmu, ktorý môže nejakým spôsobom veľmi vážne poškodiť náš bratský arménsky národ, a toto je podľa mňa niečo, čo by sme mali vedieť urobiť.
Viete, keď sa dokáže Slovenská republika alebo ministerstvo zahraničných vecí natoľko oddať veci v zahraničnej politike povedzme v Bielorusku, že ide podporovať bieloruskú opozíciu ťažkými peniazmi, ale tuto má pocit, že sa nemôže do tohto zapojiť, lebo toto už je vec čisto ich, Arménov, ktorí sú vraždení, tam nemožno pomôcť, tak kde je tu tá logika, kde je tu tá konzistentnosť. Tak potom hrajme na mŕtveho chrobáka pri všetkých veciach, ale potom sa vykašlime na všetky naše podporné gestá pre bieloruskú opozíciu alebo pre iné naše medzinárodné postoje, alebo sa potom snažme byť konzistentní, a keď vidíme, že vraždia Arménov a že začali Azerbajdžanci, tak to odsúďme a podporme tých Arménov. Čiže nie je to ani konzistentnosť.
Ja ešte by som zareagoval na možno niektoré tie veci, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Šefčík hovoril o tom, že ako sa ja môžem zastávať kresťanov, keď som teda obhajoval bývalý režim. Ale vy ste ma včera asi zle počúvali, pán kolega. Ja som jednoznačne povedal, že odsudzujem, že bývalý režim prenasledoval kresťanov. To som jednoznačne povedal a vždy to hovoriť budem. Je to chyba, je to zlé. Ešte raz to hovorím. Dobre? Aby sme si rozumeli a aby ste už nabudúce nemuseli plytvať slovami.
Ďalšia vec. Pán poslanec Kuffa má úplnú pravdu v tom, že je nám ľúto aj obetí na jednej strane, aj obetí na druhej strane. To je v poriadku, to v tej rezolúcii je, aj v tej pôvodnej, ktorú predložili kolegovia Valášek a..., neviem teraz, kto bol ten druhý. Vy, pán, pán Krúpa, pardon. To tam bolo. A to je v poriadku, to som nespochybňoval, to je fajn, to je dobre. Iba pomenujme vinníka a vinníkom v tejto chvíli naozaj je ten, kto spustil tú agresiu, a to je Azerbajdžan, či sa to niekomu páči, alebo nie.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Osuský, viete, to nadšenie z toho volebného zázraku v Arménsku. V poriadku, arménsky národ sa rozhodol, je to v poriadku, ale aby sme chápali tie súvislosti aj mimo tejto entuziastickej predstavy pána poslanca Osuského, tak geopoliticky sa asi najviac tešil tej zmene v Arménsku režim v Turecku, pretože arménsky nový prezident je mimoriadne prozápadný a de facto hostilný voči Ruskej federácii. Dovtedy Rusko chránilo Arménsko aj Náhorný Karabach. To bol ten hlavný pilier bezpečnosti. Prišiel nový prezident, z ktoré..., z ktorého je nadšený pán poslanec Osuský, nech sa páči, a začal, samozrejme, vysielať signály, že on je teda najväčším milovníkom západnej Európy a nemá až taký, takú chuť ďalej spolupracovať s Ruskou federáciou.
No tak Ruská federácia zareagovala, Erdogan to, samozrejme, vedel, Azerbajdžan to vedel, čo sa bude diať, a stiahla sa. A dneska máte výsledok. Okamžite využili príležitosť, tzv. okno príležitosti. A to vie každý, kto geopoliticky rozmýšľa a nebude teraz zredukovať celú tú situáciu na to, že sme nadšení z toho, že tam je prozápadný prezident, a vbehli tam so svojimi džihádistami do Náhorného Karabachu. Vybavené. Takto to využili. A teraz jediné, čo mohla spraviť Európska únia, že tam je prezident, ktorý je ako ich deklarovaný partner, ktorý ich miluje, ktorý sa snaží im vopchať do priazne, a čo spravila Európska únia na oplátku, kedy mala tú možnosť nejakým spôsobom sa zapojiť do tohto regiónu, vykašlala sa naňho. Vykašlala sa naňho.
Čiže prepáčte, myslím si, že sa veľmi silne popálil pán prezident Arménska a došlo to, čo nazývajú dneska arménski predstavitelia, určite ste čítali rozhovor jedného z nich, Mníchovskou zradou. Oni varujú pred tým, aby sa západná Európa nepostavila k Arménsku a k Náhornému Karabachu, ako kedysi sa postavili k Československu západné mocnosti v roku 1938. On použil príklad Mníchovskej zrady, lebo presne to sa dneska deje, a myslím si, že najviac z toho ryžuje práve Turecko, práve Azerbajdžan a práve tí predstavitelia islamizmu, ktorí chcú expandovať a ktorí, ak im v tom nezabránime, keď vidím tie reakcie alibistické, tak im v tom nezabránime, ak im v tom nezabráni Rusko, lebo to je naozaj jediná nádej pre Arménov, tak možno znova zopakujú genocídu, ktorú sme tu už raz odsúdili, a potom sa konečne kolegovia možno postavia a nájdu odvahu a túto genocídu svojich kresťanských spoluvercov odsúdia. A to bude ten morálny výkon, ku ktorému vám vopred gratulujem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 10:13 - 10:15 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky, pôjdem postupne.
Pán poslanec Krúpa, to, čo vy nazývate obhajobou Stalina, bolo to, že som poďakoval Sovietskemu zväzu za naše oslobodenie a za vojenskú taktiku, ktorá bola zvolená. Ak toto je, prepáčte, obhajoba Stalina, tak zakaždým, keď idete asi aj vy, predpokladám, položiť vence našim osloboditeľom na Slavín, a pevne verím, že to robíte, lebo sú to naši osloboditelia, tak vlastne vyjadrujete podporu Stalina, to je absurdná argumentácia.
Teraz. Vy ste potvrdili, že v kultúrnom spore, ktorý tu je, a je tu kultúrny spor a ľudia to vidia a je to spor medzi islamom a kresťanstvom, ste sa vy postavili na stranu moslimov. Ste tu hovorili o arménskych zločinoch a podobne, no nech sa páči. Treba to oznámiť vašim voličom, OĽANO.
Pán poslanec Vašečka, naopak, pán poslanec Vašečka sa zjavne stavia na stranu kresťanov a cením si to, ale treba to aj potvrdiť hlasovaním, nestačí len povedať slová, treba to potvrdiť aj činmi.
Pani Drábiková, Národná rada nie je ministerstvo zahraničných vecí, my si nemusíme nevyhnutne dopriavať iba diplomatické konštatácie, my môžme byť politickí a môžme vyjadriť solidaritu tým, ktorým je ubližované a ktorí boli napadnutí. A to sú Arméni.
Pán poslanec Osuský, vraj ste rozprávali o Rusku a ruskom postoji, veď ste vlastne de facto vyvrátili, že by som zastával proruský postoj. Toto nie je o proruskosti alebo neproruskosti, toto je o Arménoch. Áno, máte pravdu, samotní Rusi v tejto chvíli nechcú zasahovať, kým ide o Náhorný Karabach, ale až keby došlo na Arménov, však práve preto to dokazuje práve tú výčitku pána Vašečku, že moje postoje sú v tomto prípade proruské. Nie, toto je naozaj o Arménoch. Iba tvrdím, že Rusko je jedinou nádejou, jediný, kto sa ich reálne zastane, jediný, kto ich môže zachrániť pred tým vyhladzovaním.
A potom, neviem, koľko mám ešte času, asi už žiaden, chcel som ešte na pána Valáška, mrzí ma to, skúsim ešte potom v ústnej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2020 9:44 - 10:01 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, nebuďme alibisti. Nebuďme alibisti v takejto vážnej veci. Umierajú ľudia, umierajú Arméni, náš bratský - a poviem to - kresťanský národ. A my sa teraz ideme oháňať textom, ktorý vyzýva k svetovému mieru ako nejaká Miss Universe. Však pomenujme, o čo ide, pomenujme vinníka.
Kto začal toto, túto masakru, kto začal toto vyhladzovanie Arménov? No boli to Azeri s podporou Turecka, bol to Azerbajdžan s podporou Turecka. Prečo to nevieme povedať? My navrhujeme za stranu SMER - sociálna demokracia, aby toto uznesenie bolo doplnené, pretože ono samo osebe nie je zlé, tak je tam napísané, že odsudzujeme boje, odsudzujeme teda všetky tie nevinné obete. No, kto by to neodsúdil, že? Ale je to tak vágne a je takým spôsobom alibistické, keď vieme, že tu je agresor, a vieme, že tu je obeť.
Opakujem ten príklad z roku 1939. No Hitler napadol Poľsko a predstavte si, že my spravíme rezolúciu, že tak ako odsudzujeme, že sa tu dvaja bijú, a nezastaneme sa ani jedného, však je nám ľúto nevinných obetí a možnože je nám ľúto aj tých nemeckých. Toto chceme? Toto chceme, takýmto spôsobom nevedieť odsúdiť agresiu zo strany Azerbajdžanu?
A rozumiem, že diplomaticky je to nepríjemné a rozumiem pánovi poslancovi Valáškovi, ktorý sa snaží mať dobré vzťahy aj tam, aj tam, no s každým budeme mať dobré vzťahy. Aj s tými agresormi z Turecka a Azerbajdžanu, jasné. A keď nabudúce napadnú zase niekto niekoho, tak budeme mať so všetkými dobré vzťahy. Keby si toto povedali kolegovia poslanci, o ktorých hovoril pán poslanec Vašečka, v roku 2004, no tak nebudú podporovať toto uznesenie, lebo chceli mať dobré vzťahy s Tureckom. A treba zase povedať, že v tom čase Turecko bolo úplne iné Turecko, ako je dnes.
A dneska treba povedať úplne na rovinu. Dneska sa už netreba ničoho báť, však vidíme, čo ten Erdolan robí. Vidíme, čo robí Cyperčanom, vidíme, čo robí Grékom. Tak dneska sa bojíme povedať, že pácha zločiny na Arménoch a že tam posiela džihádistov?! To nevieme my pomenovať na Slovensku?! Tak rozprávame o tom, aká hrozba je džihádizmus, aká hrozba je terorizmus, aká hrozba je islamizmus, a nevieme povedať na rovinu, že džihádisti vraždia kresťanov v Arménsku, resp. v Náhornom Karabachu, ktorý je obývaný z 97% Arménmi?!
Prepáčte, páni kolegovia, ja na konci prečítam náš návrh doplnenia uznesenia, a ale začnem už teraz, aby ste vedeli, o čom hovorím. A zamyslite sa. Mnohí z vás sú kresťania a vedia, že tam je to aj kultúrny spor, kde moslimovia vraždia kresťanov. A vy sa ich nezastanete?
Ja len prečítam, že v našom doplnení uznesenia nie je nič, čo by bolo urážajúce voči niekomu. Iba pomenúvame presné príčiny, čoho..., toho, čo sa deje, a odsudzujeme to, čo sa deje. Doplnili by sme toto uznesenie týmito bodmi. Je ich dokopy päť:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. Národná rada so znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamských džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Národná rada varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Národná rada vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Povedzte mi jediný dôvod, prečo by vládna koalícia a vládni poslanci nemohli podporiť tieto naše body. A podotýkam, že o každom z týchto bodov žiadam pána spravodajcu, aby sa hlasovalo zvlášť. A pri každom sa, prosím, zamyslite nad tým, komu ubližujeme tým, že Národná rada povie, že išlo o azerbajdžanský vojenský útok. No to je fakt, išlo o vojenský útok Azerbajdžanu voči Arménom. Komu ubližujeme, keď hovoríme Turecku, aby prestalo vojensky alebo deklaratívne podporovať vojenský útok? Tak hádam, keď niekto podporuje agresiu a nenávisť a vraždenie arménskych kresťanov, tak s tým asi nebudeme súhlasiť, že nie? Zamyslite sa pri každom bode, či naozaj niečo porušíme tým, že povieme svoj názor.
Ja, opakujem, chápem dlhoročných diplomatov, ako je pán Valášek, že chce mať dobré vzťahy tam aj tam, ale niekedy treba jednoducho povedať politicky jasne, sme proti vraždeniu našich bratov. Je to taký problém povedať? Viete, pustite si niekedy pieseň, neuveriteľne smutnú pieseň Arthura Meschiana Kde si bol, Bože? keď spieva o arménskej genocíde, o ktorej hovoril aj pán poslanec Vašečka, 1,5 mil. Arménov boli vyvraždených Turkami, 1,5 mil. - a nikto ani nemukol, nikto v celom svete. Chceme opäť mlčať? Zase vraždia - v stovkách zatiaľ - Arménov a chceme opäť mlčať? Vypočujte si tú pesničku a potom stláčajte gombíky, ako vám prikážu. Turecko je dneska členským štátom NATO, Severoatlantickej aliancie. A my nemáme dosť odvahy našemu úžasnému partnerovi, ako to hovoril pán Kiska, ostrovu stability, povedať, že páchajú zločiny? Nemáme tú odvahu to povedať? Ja nehovorím, že teraz Slovensko vyrieši tento konflikt, nehovorím, že Turci teraz po našej výzve odídu. Ale majme aspoň tú morálnu silu to, preboha, povedať.
A opakujem, apelujem aj na tú vašu vieru. Ja ako ateista mám kresťanov vyzývať, aby sme chránili Arménov, kresťanský národ obklopený moslimami? Ja to tu musím robiť? Neuveriteľné.
Viete, je tu aj geopolitický rozmer. To, čo dneska robí Turecko v mene tzv. neoosmanianizmu alebo panturkizmu, je expanzionizmus. A áno, je to aj kultúrny, moslimský expanzionizmus. O čo sa snaží Turecko na čele s Erdolanom? Snaží sa vyhladiť celý priestor po Kaspické more a dostať sa potom k turkickému obyvateľstvu, ktoré tvorí väčšinu v strednej Ázii. Jediný, kto im tam prekáža, de facto sú Arméni. Jediný neturkický národ, jediný národ, ktorý je kresťanský v tom priestore. Čiže oni to potrebujú tú cestu vyhladiť a vytvoriť si panturkický priestor. Toto je veľmi nebezpečný cieľ Erdolana a my sa nemôžeme jednoducho prizerať.
Áno, je tam geopolitika. To znamená, že má tam svoje záujmy aj Rusko, Ruská federácia, ktorá de facto, a vidíme to dnes v priamom prenose, jediná môže zachrániť Arménov, jediná, pretože, asi to bude dezilúzia pre aktuálneho arménskeho prezidenta, ktorý je mimoriadne proeurópsky a prozápadný, Európa nerobí nič, Európa nerobí nič. Okrem - to oceňujem - francúzskeho prezidenta Macrona, ktorý išiel do sporu s Tureckom, ale iní veľkí európski politici nerobia jednoducho pre prospech Arménov a záchranu Arménov, ktorých tam vyhladzujú, absolútne nič. Opakujem, je mi to veľmi ľúto, ale napokon aj Arméni zistia, že jediný, kto ich môže zachrániť, je Rusko. Ak toto je cieľom Európskej únie, nech sa páči, gratulujem.
Opakujem, ide aj o nielen geopolitický, ale aj o kultúrny stret. Treba to pomenovať a musíme to povedať veľmi, veľmi pravdivo. Je to stret moslimskej, islamistickej verzie moslimu, islamu a kresťanskej kultúry. A opakujem, my na Slovensku sme súčasťou tradícií, ktoré sú humanistické a kresťanské, ale určite nie moslimské. A vieme, kde je naše miesto v tomto spore, vieme to, každý z vás to vie. Každý z vás vie, že je to na strane kresťanského bratského arménskeho národa.
Viete, je to aj otázka úplne elementárnej spravodlivosti. Mňa rodičia učili, buď na strane tých slabších. V tomto spore sú Arméni jednoznačne slabší. Je to trojmiliónový národ, malinký národ obklopený nepriateľskými krajinami. Je to 3-miliónový národ, ktorý čelí 9-miliónovej presile Azerbajdžanov, ktorý je neuveriteľne bohatou krajinou, lebo majú ropu, a 80-miliónovej prevahe Turkov. Však ich udupú, keď im nepomôžeme, tak ich udupú. Čiže prosím, postavme sa na stranu slabšieho. Tuto nekalkulujme, netaktizujme, nerobme tu – aj tam chceme byť dobrí, aj tam chceme byť pekní –, ako to tu snažil sa naznačiť diplomaticky pán poslanec Valášek. Takýmto spôsobom to jednoducho teraz nejde. Prosím, majme to srdce a postavme sa na stranu slabších.
Ono je to z historického hľadiska veľmi komplikovaný spor. A toto uznávam, že, samozrejme, je veľmi ťažké dneska povedať a deklarovať, že sme za právo na sebaurčenie Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, lebo oni si vyhlásili republiku Arcach a táto republika prakticky funguje už 30 rokov, má všetky svoje rysy štátu, jediné, čo chýba, je uznanie od iných veľmocí a iných štátov vo svete, len ono, tá história naozaj súvisí s rozpadom Sovietskeho zväzu.
To ste mali územie, ktoré 2-tisíc rokov obývali Arméni. To je ten Arcach. My tomu hovoríme Náhorný Karabach, to je azerský pojem. Ale hovorme tomu chvíľku Arcach. To je ten arménsky výraz pre tento región. Región Arcach 2-tisíc rokov obývajú Arméni, kresťania. To boli kresťania v čase, kedy tu ešte o kresťanstve ani nevedeli. Arméni tam žijú a je to ich vlasť, ich domovina. Oni nemajú kam ísť, nemajú kam ísť. A Azeri a Turci sa snažia dobyť nové územie, pre nich to je vojenská korisť, ale pre Arménov je to boj za vlasť. Oni naozaj nemajú kam ísť.
A stalo sa, áno, stalo sa to v Sovietskom zväze v čase a už to tu spomínal pán poslanec Vašečka, kedy sa Stalin snažil riešiť národnostný problém tými politikami rozdeľuj, panuj, že on to pridelil toto územie úplne arbitrárne Azerbajdžanskej sovietskej socialistickej republike. To sú také tie veci, ktoré sa diali v Sovietskom zväze, ktoré dneska ale nemôžeme, preboha, brať ako sväté. Tvárime sa, že toto je medzinárodné právo, keď sa Stalin nejako rozhodol, a toto povie pán Vašečka? No nebola nikdy táto oblasť súčasťou Azerbajdžanu, ktorý vznikol v roku ’92. Nebola. Ona bola súčasťou Azerbajdžanskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu, čo nebol Azerbajdžan v dnešnom chápaní. Čiže tá interpretácia Azerbajdžanu je absurdná. Oni sa neustále odvolávajú - akí, asi najväčší stalinisti na svete - na to Stalinove rozhodnutie. A to my im máme teraz pritakať? No jednoducho ten Arcach je arménsky a oni iba žiadajú právo na národné sebaurčenie, tak ako sme ho žiadali my v roku 1918 a potom v roku ’93. Ja si myslím, že buďme spravodliví, buďme spravodliví.
Ja viem, že je tam obrovská sila zo strany azerských, azerbajdžanských peňazí. Tí majú také zdroje, že to si ani neviete predstaviť. Ja som chodil niekoľko rokov do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy ako vedúci našej delegácie a jeden z hlavných sporov v tomto, v tomto prostredí bol práve arménsko-azerbajdžanský konflikt a asi cítite, na ktorej strane som sa väčšinou ocitol. Viete, Azerbajdžan takým spôsobom financoval a loboval za svoje záujmy, že dokonca muselo prísť k vyšetrovaniu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, či nedošlo k podplácaniu mnohých poslancov, ktorí mali proazerbajdžanské postoje, a vyzeralo to tak, že došlo k mnohým. Tam prakticky Azerbajdžanci dokázali zafinancovať také množstvo politikov, lebo majú tú ropu, majú tie peniaze.
Ja teraz nechcem obviňovať nikoho tuto z kolegov, že prijímali azerbajdžanské peniaze, aj keď tá pôvodná (povedané so smiechom) rezolúcia, prepáčte, napísať tam úplne na hulváta, že Náhorný Karabach patrí Azerbajdžanu, čo je vlastne predmet sporu, tak toto je naozaj (povedané so smiechom) niečo, čo si neviem vysvetliť, ale nebudem nikoho obviňovať, iba hovorím, že Azerbajdžanci majú dramaticky viac peňazí a využívajú ich na to, aby lobovali za svoje záujmy. Robili to aj v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a väčšinou to boli tí ľudia, ktorí mali ideály a ktorí nechceli ich peniaze, ktorí boli sa ochotní postaviť na arménsku stranu, na stranu toho slabšieho. Na arménsku stranu, ktorú, verím to, verím tomu, podporíte aj vy a ukážete, že vám nezáleží na azerbajdžanských peniazoch, ale na spravodlivosti.
Páni kolegovia, majme srdce. Majme srdce, všetci chceme mier. Všetci v tom regióne chceme mier, to je v poriadku, to je v tej rezolúcii, to určite podporíme všetci. Všetci chceme, aby sa dohodli a aby tam zohrávala úlohu Minská skupina a aby tam bolo zapojené Rusko, Francúzsko a ďalšie krajiny. Všetci to chceme. Ale zároveň, prosím, zahoďme taktizovanie, zahoďme alibizmus, zahoďme to, čo nazýva tak eufemisticky pán kolega Valášek diplomatický prístup. Buďme tak ako v roku 2004 spravodliví a nájdime tú odvahu postaviť sa za náš bratský arménsky kresťanský národ, lebo to nie nie je len o tom, aby sme vyjadrili, opakujem, naše odsúdenie vojny. Áno, kto by chcel vojnu? Je to aj o tom, aby sme pomenovali vinníka, a tým je Azerbajdžan a Turecko, a aby sme pomenovali obeť, a tou je náš drahý arménsky národ.
Podľa všetkých procedúr, ktoré sú tu v parlamente bežné, by som mal teraz na záver svojho vystúpenia prečítať ešte raz moje doplnenie návrhu uznesenia k prebiehajúcemu konfliktu v Náhornom Karabachu, (parlamentná tlač 322).
Tu ešte predtým, než začnem, upozorním na to, že je tu taký procedurálny chaos, že ja som veľmi zvedavý, ako to vyriešime, pretože ja som mohol reagovať svojimi doplnkami iba na pôvodnú verziu, ktorú už medzitým si kolegovia rozmysleli, a dneska tam predložili úplne novú verziu, na ktorú som už ja ale reagovať nemohol, čiže toto je naozaj niečo, čo by sa nemalo diať, ak chceme dodržiavať nejaké základné princípy parlamentnej kultúry. Ja reagujem svojimi bodmi plynulo na to, čo bolo napísané v pôvodnej, ale aj teraz je dodržaná tá štruktúra, aj keď nie je už opísmenkovaná, že ide o tých pár bodov, na ktoré viem plynulo nadviazať. Čiže vieme to vyriešiť tým, že sa bude hlasovať o pozmeňovacích návrhoch mojich ako o doplnení toho, čo kolegovia predložili dneska alebo včera na poslednú chvíľu.
Takže toto sú moje doplnenia a opakujem, dávam žiadosť, aby sme hlasovali o každom z týchto doplnení zvlášť. Ešte raz ich prečítam.
Návrh uznesenia sa dopĺňa bodmi F, G, H, I a J:
„F. Národná rada odsudzuje azerbajdžanský vojenský útok proti arménskemu obyvateľstvu v regióne Náhorného Karabachu.
G. So znepokojením vníma informácie o prítomnosti islamistických džihádistov, ktorí vraždia v Náhornom Karabachu nevinných ľudí.
H. Vyzýva Tureckú republiku, aby bezodkladne prestala s akoukoľvek podporou azerbajdžanského vojenského útoku.
I. Varuje pred moslimským expanzionizmom, ktorý by v regióne mohol vyústiť k ďalšiemu vyhladzovaniu nášho bratského kresťanského arménskeho národa.
J. Vyjadruje solidaritu s arménskym obyvateľstvom v regióne Náhorný Karabach, ako aj so všetkými nevinnými obeťami tohto konfliktu.“
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:38 - 9:40 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Pán poslanec Vašečka, absolútne súhlasím s tým, že zmenou formulácie uznesenia sa posúvame smerom do stredu. Naozaj veľmi dobré zhodnotenie.
Ale na druhej strane sa pýtam, prečo pred dvoma týždňami, keď sme rokovali na zahraničnom výbore a mal som takúto výtku smerom k tomuto uzneseniu, tak jeden z predkladateľov, pán poslanec Krúpa, povedal, že tomu uzneseniu nič nechýba. Prečo poslanci z vášho klubu OĽANO – ani jeden sa neozval – a všetci stádovito mlčali. To mi vadí a musím to pripomenúť.
Dali ste dobrú paralelu s tým, že čo prežili Arménci, prežil aj štát Izrael a prežila židovská komunita. A ja takisto môžem mať výhrady k politike štátu Izrael, ale takisto už tretie volebné obdobie som členom Skupiny priateľstva medzi Slovenskom a Izraelom a je to hlavne kvôli holokaustu, kvôli 6 mil. zavraždených Židov počas druhej svetovej vojny. A to je jasná paralela aj s genocídou arménskeho obyvateľstva, ktorú vlastne spôsobila Osmanská ríša. Ja som hrdý na to, že Národná rada Slovenskej republiky našla odvahu a prijala deklaráciu, ktorá odsúdila túto genocídu. A je dôležité, aby sme si ju pripomínali a nezabúdali na tieto ohavné skutky z minulosti.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:22 - 9:24 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Pán kolega, ja rovnako vítam, že z tej, že ste sa tej pôvodnej rezolúcie vzdali, pretože tam tá konštatácia, že národný..., Náhorný Karabach je súčasť Azerbajdžanu, je absurdná a vlastne dáva za pravdu Azerbajdžanu, čiže bolo to vlastne proazerbajdžanské vyjadrenie, čo považujem za šialené v situácii, kedy tí Azeri tam mlátia a likvidujú Arménov v Náhornom Karabachu.
Ten región, naozaj je otázkou diskusie, komu patrí. Arméni hovoria, že patrí im, je to republika Arcach, je to región obývaný z 97 % Arménmi a 2-tisíc rokov je to pravda. Čiže tu sa baviť o tom, že Azeri na to majú právo len preto, že to tak Stalin rozhodol počas Sovietskeho zväzu, je z tohto hľadiska absurdné.
Mne sa skôr nepáči, že v tom našom novom texte, a budeme sa ešte baviť, keď budem vystupovať, o tom, že procedurálne je to absurdné, keďže ja nadväzujem na váš starý, pôvodný text so svojimi doplnkami, tak som veľmi zvedavý, akým spôsobom to vyriešime pri hlasovaní, lebo toto sa tu hádam ešte nestalo, že by ste si stiahli tesne pred hlasovaním svoj starý text, dali nový, je to chaos. Ale tento text je neuveriteľne alibistický a to je hlavný problém. Vy hovoríte, že diplomatický. No, viete, to je asi tak, ako keby v II. svetovej vojne Nemecko Hitlerove napadlo Poľsko, a my povieme, nepomenujeme vinníka a nepomenujeme útočníka a agresora, ale povieme, že hm, tak nech sa dohodnú. Však nebláznime, hej, Azerbajdžan spustil túto agresiu voči Arménom. Oni to tam vyhladzujú. A my sa teraz tvárime, že budeme diplomatickí?
Tento parlament mal dosť odvahy v roku 2004 odsúdiť genocídu Arménov, čo spáchali Turci. A aj vtedy sa mohli na nás Turci hnevať, ale mali sme tú odvahu a neboli sme prehnane diplomatickí. Nájdime tú odvahu aj dneska a postavme sa za našich arménskych bratov.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2020 9:20 - 9:22 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Na úvod chcem povedať, pán poslanec, že každý súdny človek musí odsúdiť takýto ozbrojený konflikt medzi dvoma suverénnymi krajinami, v tomto prípade medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Ale ak si dobre pamätáte, na rokovaní zahraničného výboru, kedy ste s pánom poslancom Krúpom predložili návrh uznesenia, tak ja som sa v diskusii prihlásil a vyčítal som, že v bode B ste napísali, že odsudzuje ozbrojené akcie a násilie v regióne Náhorného Karabachu a iných častiach Azerbajdžanu, pretože automaticky po prečítaní si takejto vety nám každému evokuje to, že Náhorný Karabach je časť Azerbajdžanu, a tým pádom aj svojím spôsobom trošku legitimizujeme právo Azerbajdžanu na to, aby toto územie patrilo jemu. Ja som to hneď odmietol, a preto vítam, že prichádza k tejto zmene a už sa nehovorí v iných častiach Azerbajdžanu, ale v okolitých častiach Náhorného Karabachu, ak som to dobre postrehol.
Ja, ja rozumiem aj tomu diplomatickému jazyku, nám sa v prvom rade, my musíme mať ambíciu, aby sa tento spor vyriešil diplomatickou cestou, ale jednoducho kocky sú hodené a nebude to také jednoduché. Ale na druhej strane, treba aj otvorene povedať, kto tento konflikt prvý vyvolal, a určite je to azerbajdžanská strana. Máme informácie o tom, že tam používajú kazetové bomby, ktoré sú zakázané, a bombarduje sa civilné obyvateľstvo. A to by sme sa nemuseli báť povedať aj pri inak používaní toho diplomatického jazyka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 18:54 - 18:55 hod.

Blanár Juraj
Pán poslanec Potocký s faktickou poznámkou.
Skryt prepis