Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Počas svojej aktívnej činnosti, kariéry som zažil veľa športových novinárov. Patrili medzi nich povedzme Igor Mráz, Ján Novák, Sväťo Okrucký, Milan Valko a tak ďalej a musím povedať, že títo novinári mali veľký rešpekt pred nami a vychádzali sme spolu veľmi dobre. Dneska, keď sa dívam na tých niektorých, niektoré články, keď čítam o určitých zápasoch alebo športových výkonoch, tak mám taký pocit, že iné som videl a iné čítam. Čiže tá objektivita mi absolútne chýba a mám taký pocit, že mali by byť viac profesionálni. Pretože jak ste v tom-ktorom športe neprecítil tú atmosféru, tak neviem, ako môžete hodnotiť tých športovcov alebo podľa akých kritérií. Čiže dneska je to veľmi zložité, pretože dosiahnuť nejaké výsledky, čo sa týka nielen Slovenska, ale aj sveta, Európy, je skutočne veľmi ťažké a myslím, že by mali byť viac docenení aj tí povedzme, ktorí nemajú tie naj-naj top výsledky, ale tí športovci, ktorí sa dostanú povedzme v prvej desiatke.
Napríklad zoberiem Petru Vlhovú, no keď nebola prvá, tak už, už neviem, čo sa robilo, už bol problém, čo sa stalo, čo sa stalo. Veď predsa to sú majstrovstvá sveta, tam ide najlepších, ja neviem, 30 - 40 športovcov, takže tá objektivita by mala byť ďaleko väčšia. Ale čo sa týka športu, myslím si, že títo novinári športoví, by mali byť viac profesionálni a viac by mali poznať tie detaily a problémy tých športovcov, ktorí to aktívne robia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Chcel by som upriamiť pozornosť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 12.05 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem vám, pán predseda. Pôvodne som plánoval, že vystúpim aj v rozprave aj s nejakými pozmeňujúcimi návrhmi, ale keďže pán poslanec Cmorej vo svojom úvodnom vystúpení mi na mnohé z mojich otázok zodpovedal, za čo ďakujem, tak chcem len vyjadriť istú takú nie veľ... takú spokojnosť najmä s tým, že sú tam tie kritériá, ktoré, ja si myslím, že bude problematicky naplniť, pretože a priori nemôžeme vedieť, aký, aký, aké požiadavky budú, a všetko do týchto kritérií zahrnúť sa jednoducho vopred nedá. To je jedna moja taká výhrada.
A druhá výhrada, čo ste už čiastočne naznačili, je, že pri § 9a ods. 2, kde sa hovorí o nediskriminačnej súťaži, že nie je priestor alebo nie je zmienka o tom, že obec môže zo súťaže aj niekoho vylúčiť. Povedzme tých, tie subjekty, ktoré majú voči obci nevysporiadané záväzky.
Takže toľko.

Ďakujem pekne. Veľmi oceňujem vaše vystúpenie pán minister, pretože naozaj treba dovysvetľovať ešte niektoré veci, s tým sa ja stotožňujem a ďakujem aj za to dovysvetlenie filozofie úvodných ročníkov z hľadiska ich financovania, ale aj z hľadiska ich potrieb v školskom systéme. Osobitne pre potreby detí a zladenie ich, v úvodzovkách, poviem, hendikepov s potreba výchovnovzdelávacieho procesu. Tam naozaj sa treba na to už pozerať úplne inými očami, ako sme možno boli v minulosti pred 10 alebo 20 rokmi dozadu alebo naspäť zvyknutí. Čiže toto je určite správny posun smerom vpred a pomôže to určite deťom z hľadiska zvládnutia všetkých nárokov, ktoré sú na ne kladené v tých úvodných ročníkoch v rámci primárneho vzdelávania. Takže toto vystúpenie ja si veľmi vážim a veľmi si vážim aj ten tón a prístup toho konštruktívneho rokovania. A naozaj budeme musieť ešte možno viacero rokovaní absolvovať, ale, ale ten, vidím, že tu je tá snaha, aby sme našli taký spoločný konsenzus naprieč celou touto sálou z ohľadom na novelu školského zákona. Aj keď tie odlišnosti v tých míľnikoch a prioritách plánu obnovy tu budú, ale možnože tie novelizačné body v tom školskom zákone, že tam to spojenie na konci dňa nájdeme. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Čo sa týka vzdelávacích cyklov, naozaj asi tie názory sú rozdielne, aj keď podľa môjho názoru by nejakým spôsobom možnosť vzdelávacích cyklov mala byť ukotvená v zákone o výchove a vzdelávaní. Čiže tam už vidím istý posun v tejto veci.
Čo sa týka toho samotného obsahu, tak ja som vždy zástanca toho, aby sme aj o legislatívnej norme, pri ktorej existujú prirodzene rozdielne názory a nie každý sa s každým novelizačným bodom - a tých novelizačných bodov je niekoľko desiatok alebo stoviek - vie stotožniť, že sa to dá v diskusii uviesť vecne, konštruktívne. Áno, dnes som teda aj zoširšie uviedol niektoré problematiky, ktoré možno priamo nesúvisia so zákonom o výchove a vzdelávaní, ktorý prerokovávame, ale mal som pocit, že je dôležité o nich hovoriť v tej širšej súvislosti, pretože sa dotýkajú školstva ako celku a myslím si, že patrím tu medzi poslancov, ktorí pravidelne predkladajú rôzne legislatívne návrhy, čiže majú legislatívnu iniciatívu či vo forme zákonov, noviel zákonov, ale aj pozmeňovacích návrhov či už na školskom výbore, alebo v rámci, v rámci druhého čítania a stretávam sa s viacerými profesnými, stavovskými organizáciami, združeniami. Rokujem s jednotlivými zástupcami, či už rezortu školstva, ale aj iných rezortov, takže to je aj moja odpoveď na otázku, že či prichádzam s niektorými vecami až tu, alebo o nich dopredu rokujem. Rokujem o nich dopredu a takéto rokovania prebiehajú. Nie vždy je dobré o nich informovať, ale som človek, ktorý v školstve žije, pracuje, bude žiť aj po septembri a venujem sa tomuto. To znamená, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k predmetnej novele zákona o výchove a vzdelávaní, ktorú teda poznáme pod skratkou školský zákon.
Ja vo svojom vystúpení začnem tým, čím som chcel pôvodne končiť, pretože keď som si robil poznámky do rozpravy, predpokladal som, že bude minulý týždeň a medzitým sa udialo ešte strašne veľa vecí aj rokovaní aj rozhovorov a mal aj ja rozhovor s pánom ministrom minulý týždeň vo štvrtok popoludní pomerne dlhý. A napriek našim rozdielnym názorom musím oceniť, že bol vecný a kultivovaný. Povedali sme si nejaké základné pravidlá, že v čom nám spoločne v školstve ide a že sa na túto tému naozaj nebudeme pozerať cez prizmu politiky, ale cez niečo, čo je ďaleko hlbšie a čo je ďaleko širšie, a to je kvalita vzdelávania a vzdelanostná úroveň našich detí, žiakov a študentov a že chceme mať v školstve nielen kvalitu výchovnovzdelávacieho procesu, ale chceme mať aj spokojných žiakov, spokojných hodnotených učiteľov aj spokojných rodičov. A že toto je náš nejakým spôsobom spoločný cieľ.
Pán minister uviedol vo svojom úvodnom slove, že v školstve sa pohybuje cirka 35 rokov na rôznych teda pozíciách, úrovniach, či už učiteľských, ale aj manažérskych z hľadiska stupňov riadenia. To znamená, že je to človek, ktorý vie, čo predkladá a čo v materiáli sa nachádza. Ja za seba môžem povedať, že som v školstve o niečo menej, cirka 25 rokov, tiež som niečím prešiel, to znamená, že sme svoj život zasvätili tomuto poslaniu a chceme tak robiť aj naďalej, aj po septembri tohto roku, takže nám všetkým by malo spoločne záležať na tom, aby sme naozaj školstvo dostávali kontinuálne dlhodobo na vyššiu, na vyššiu úroveň. S týmto sa, myslím, že sa vieme zhodnúť. Naviac môžem predložiť aj, aj, aj za seba, ale aj za svojich kolegov viacero takých podporných argumentov, že takto sa snažíme k jednotlivým zákonom, ale aj reformám pristupovať.
Nie je žiadnym tajomstvom, že v tomto pléne aj opozícia počas tohto obdobia, že podporila viacero vládnych aj poslaneckých návrhov zákona. Môžem spomenúť zákon o odborných a pedagogických zamestnancov, zákon o transformácii Slovenskej akadémie vied, potom tu boli poslanecké návrhy zákonov, ktoré sa dotýkali podporných činností a podporných služieb v školách a školských zariadeniach. Áno, nepodporili sme novelu zákona o vysokých školách ako opozícia, nepodporili sme zákon o výchove a vzdelávaní, k tomu sa ešte dostanem neskôr že prečo. Ale myslím si, že z hľadiska tých diskusií, ktoré sme doteraz za tie tri roky viedli a ku ktorým som sa aj ja snažil prispieť, že tie diskusie boli vecné a napriek rozdielnostiam a rozdielnym názorom sme sa snažili vždy do poslednej chvíle rokovať. Aj čo sa týka pozmeňovacích návrhov alebo čo sa týka niektorých aj obsahových zmien a častokrát sme našli zhodu a aj podstatná časť, či už vládnych, alebo poslaneckých zákonov v tomto pléne prešla väčšou ako nadpolovičnou väčšinou prítomných pani poslankýň a pánov poslancov.
K čomu sa chcem vyjadriť v rámci tohto zákona o výchove a vzdelávaní je, že podľa môjho názoru príliš veľa v rámci prípravy tejto novely podliehame mílnikom a opatreniam v pláne obnovy a odolnosti. Že častokrát sa nám stáva, že sa skrývame za to, že povieme: Ale musíme to prijať, lebo je na to naviazaný plán obnovy, nemôžeme čerpať zdroje a tak ďalej. A s týmto sa ja osobne stretávam aj vo svojej inštitucionálnej praxi a stretávam sa aj tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aj v rozhovoroch, ktoré navzájom, navzájom máme. Áno, plán obnovy a odolnosti, čo sa týka školskej problematiky je naozaj vysoko ambiciózny, ale nedarí sa, nedarí sa nám to premietať do konkrétnych realizačných projektov, pretože viaceré tie opatrenia, ktoré sú v pláne obnovy a odolnosti a teraz sa mám na mysli len školstvo, nemám na mysli niektoré iné oblasti, ktoré sú tam uvedené. Hovorím len o školstve. Musím povedať, že sa z hľadiska času veľmi "tlačí" na pílu. Menej sa diskutuje a viac sa tlačí na ten časový exkurz tohto plánu obnovy a odolnosti, aj keď si uvedomujem nejaký jeho časový limit do roku 2026. Chýba mi tu také širšie rokovanie s jednotlivými aktérmi, či už školy, zriaďovatelia, univerzity, Slovenská akadémie vied, ďalšie vzdelávacie inštitúcie, aby sme dokázali tieto jedinečné zdroje a jedinečné peniaze využiť na modernizáciu nášho školstva.
Častokrát mám pocit, že podliehame tlaku a možno aj neprimeranému tlaku úradníkov, ktorí nemajú odučenú ani jednu hodinu v školstve. Nemajú za sebou ani jeden maličký projekt, ani jednu žiadosť. Nemajú za sebou skúsenosti z procesov verejného obstarávania, projektovej dokumentácie, stavebných povolení, ničoho, ničoho, čo vyžaduje to, aby sme mohli úspešne implementovať tieto peniažky z plánu obnovy. Toto, tieto výhovorky teda u mňa neobstoja a myslím si, že sa budeme musieť nad týmto faktorom zamyslieť a urobiť tu istú inventúru. Áno, to, čo asi sa zhodneme, že školstvo potrebuje modernú infraštruktúru, potrebuje kvalitnú legislatívu, potrebuje spokojných a hodnotených učiteľov, ale v tejto náročnej dobe, prosím, potrebuje aj širokú odbornú diskusiu a potrebuje aj implementáciu zdravého rozumu. Toto ja osobne považujem za veľmi kľúčovú vec a myslím si, že nie je tu nič také prekvapivé, čo by, čo by spochybňovalo tieto veci, o ktorých tu teraz, teraz hovorím.
Na druhej strane, aj keď budem uvádzať niektoré výhrady ku konkrétnostiam, ktoré sú k tým jednotlivým novelizačným bodom, chcem povedať, že aj keď s niektorými novelizačnými bodmi nesúhlasím a máme iný názor, iný postoj alebo chceli by sme ich implementovať iným spôsobom, vážim si ľudí, odborníkov z praxe, ktorí sa podieľali a podieľajú na tých kurikulárnych zmenách. Ja im ďakujem za obetavú prácu.
Viem, že oni to vykonávajú s dobrým srdcom, s dobrým úmyslom. Je tam, je tam ten úmysel poctivý, ale naozaj myslím si, že veľkú časť novelizačných bodov v prípade tohto zákona nemám ešte dostatočne oddiskutovanú v širšej pedagogickej verejnosti.
Pán minister, áno, ja súhlasím a dostal som aj ja tie podporné stanoviská, ktoré tu boli v rámci rozpravy uvádzané, ale máme aj iné stanoviská, ďalších profesných a stavovských organizácii, ktoré pôsobia v školstve. Či už ide o Slovenskú komoru učiteľov, sekciu materských škôl, či už ide o Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Či už ide o sekciu špeciálnych pedagógov, ktorí pôsobia na pedagogických fakultách našich univerzít a vysokých škôl. Tak sú tu aj ďalšie stavovské organizácie, ktoré uvádzajú, že im táto diskusia chýba a majú aj celý rad ďalších pripomienok, ktoré zrejme neboli zapracované v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Hovoríme o tom, že po 35 rokoch sa školstvo akože stalo našou prioritou. Stalo sa našou prioritou v diskusiách. Ale nestalo sa našou prioritou vo finančnom vyjadrení. Áno? Ja som to už uvádzal, aj keď sme prerokovali návrh štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy na tento rok s výhľadom na nasledujúce dva roky, že len pre tento rok v základnom balíku chýba školstvo, školstvu viac ako 170 mil. eur, aby sme vedeli mimo zdrojov z plánu obnovy a možno aj iných zdrojov z operačného programu Slovensko, pokryť to, čo všetko dávame do legislatívy v jednotlivých zákonoch. A teraz nemám na mysli len samotný zákon o výchove a vzdelávaní, ale aj ďalšie legislatívne normy, ktoré tu prijímame aj vrátane poslaneckých, poslaneckých návrhov. A to nároky na normatívne financovanie - 47 mil., 38 mil. - nepokrytie výrazného nárastu cien energií, 47 mil. - náklady na asistentov učiteľov. Úradom regionálnej školskej správy chýba cirka 1 mil. eur, dofinancovanie okresných a krajských škôl v súťaži žiakov viac ako 1 mil. eur. Toto sú nie čísla, ktoré by som si tu ja teraz nejakým spôsobom vymýšľal, toto sú čísla, ktoré sú uvádzané v dôvodovej správe pri prerokovaní rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva na rok 2023. Áno, preto o tom hovorím, aby sme si uvedomili, že na jednej strane chceme mať nejakú modernú legislatívu a na druhej strane, ak ju nepodporíme výrazne finančným krytím, tak vlastne tieto reformy zostanú v tom legislatívnom procese, zostanú v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach nejakých smerniciach. Ale jednoducho zriaďovatelia, samotní riaditelia škôl, pedagógovia, učitelia ich nebudú môcť alebo nebudú ich naplno vedieť realizovať v samotnej, v samotnej praxi. Môžme sa pozrieť do niektorých zákonov, kde slovíčka, ako musí alebo má, nahrádzame častokrát slovíčkom môže, to znamená a vtedy sa vytráca tá priama aplikácia v rámci výchovnovzdelávacieho, výchovnovzdelávacieho procesu.
A teraz by, ak mi dovolíte ešte k tým obsahovým rozdielom, pretože toto bol možno taký všeobecný úvod, ale my chceme prispieť v rámci druhého čítania aj jednotlivými pozmeňovacími návrhmi, konkrétnosťami pri tých novelizačných, novelizačných bodoch. Ako prvé, dovoľte, aby som sa vyjadril k vzdelávacím cyklom. Toto bol jeden dôvod, prečo sme a výrazný dôvod, prečo sme nepodporili tú predchádzajúcu novelu zákona o výchove a vzdelávaní. Aj keď sa tam dostal istú ústupok, ktorý sa urobil v rámci, v rámci druhého čítania a v zákone máme dnes napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly. Touto novelou zákona a na ňu nadväzujúcimi vyhláškami, ale túto možnosť zabíjame, ničíme ju. Budeme musieť mať vzdelávacie cykly naplno a vo všetkých, vo všetkých úrovniach. Pri tej novele zákona o výchove a vzdelávania, že sme, že sa tam dostal to slovíčko môže, tak sme vychádzali z toho, že škola sa rozhodne, ktorou cestou pôjde. To znamená, ako keby sme mali kvázi dva štátne vzdelávacie programy. Jeden vzdelávací program, ktorý by hovoril, že budeme to deliť na ročníky a predmety a jeden na vzdelávacie cykly, to znamená na oblasti, oblasti vzdelávania, pretože máme, a to treba otvorene povedať, že sú školy, ktoré chcejú ísť tou cestou vzdelávacích cyklov a dobre, tak je to v poriadku, legislatíva by nemala brániť ísť touto cestou. Ale ja dnes poznám aj desiatky, stovky škôl, ktorí chcejú ísť, ktorí chcú ísť tou cestou ako doteraz. Ročník, predmet s tým, že vlastne štátny vzdelávací program určí metódy, formy práce a určí aj ten to, ten samotný obsah toho vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Kdežto pri tých cykloch a oblastiach bude viac práce na jednotlivých pedagógov, na školách, že si budú oveľa viac formovať obsah toho vzdelávania, a tomu budú prispôsobovať príslušné metódy a formu.
Čo sa týka samotného pojmu školská segregácia, už to tu bolo dnes diskutované. Je to vec, ktorá sa najmä, ale nie výlučne dotýka školstva. To znamená, že z môjho pohľadu by to bolo lepšie riešiť v antidiskriminačnom zákone komplexne možnože s nejakou odvolávkou na zákon o výchove a vzdelávaní, kde naozaj tie rozhodnutia už, už dnes sú a dotýka sa teda možno najmä zaraďovania detí do výchovnovzdelávacieho procesu.
Ďalším takým prvkom je zavedenie úvodných ročníkov. Neviem, pán minister, či je to úplne opodstatnené, pretože máme dnes povinnú predškolskú dochádzku. Áno, ten posledný ročník materskej školy je povinný a ten sa zavádza ako povinný pre to, aby sme vlastne uľahčili prechod detí z toho predprimárneho vzdelávania do povinnej školskej dochádzky.
Dobre, môžeme uvažovať aj o nejakom takom tom ešte podpornom nástroji, ale ten sa nebude započítavať do povinnej školskej dochádzky, to znamená, nebude súčasťou normatívneho financovania a musíme vyriešiť spôsobom z hľadiska originálnych kompetencií alebo normatívneho financovania, kto takéto úvodné ročníky zaplatí. Či to bude zriaďovateľ bez ohľadu na to, či tým zriaďovateľom je územná samospráva, alebo nejaký neštátny, neštátny subjekt, alebo to túto kompetenciu na seba zoberie štát a bude tento úvodný ročník vlastne financovať tak, ako financuje povinnú školskú dochádzku.
Veľa diskusií je aj z hľadiska opakovania ročníka a jeho započítania, resp. nezapočítania do počtu trvania povinnej školskej dochádzky z hľadiska straty motivácie zvládnuť predpísané učivo a minimálne štandardy štátneho a školského vzdelávacieho programu napriek tomu, že sa počíta s tým, že žiak postúpi do vyššieho ročníka. Trošku som to povedal zložitejšie, ale my, čo sme v učiteľskej a pedagogickej praxi, vieme, o čom hovorím. Ak niekoho klasifikujem stupňom nedostatočný a on napriek tomu mi pokročí do, postúpi teda do vyššieho ročníka, tak vlastne ten žiak automaticky stratí, už dopredu stratí tú motiváciu nejakým spôsobom si toto hodnotenie opraviť.
Čo sa týka ešte vzdelávacích cyklov, vrátim sa k tomu, pretože argumentom bude určite, že však ide nakoniec v prvej fáze o pilotné, pilotné testovanie. Myslím, že sa prihlásilo niečo cez 90 škôl, ministerstvo z nich vyberie 30, urobí určité, určitý výber tak, aby to zohľadňovalo štruktúru, veľkosť školy, či má škola prvý alebo aj druhý stupeň, aj nejaký, nejaký regionálny rozptyl a tak ďalej. Ale chcem povedať, že bez toho, aby sme overili výstupy tohto trojročného pilotného programu, ktorý bude asi na jednom percente škôl, už od školského roka 2026 - 2027 zavádzame ako povinnosť týchto cyklov pre, pre všetky školy, aj keď na to stretnutí, ktoré sme mali spoločne pán minister, sme hovorili o rozptýlení na dlhšie časové obdobie, tak možnože už medzitým vlastne tí tvorcovia, kurikulárnej reformy počítajú s nejakým dlhším, dlhším časovým, časovým obdobím.
Ďalej tu máme, parlament schválil v súčasnosti viacero poslaneckých noviel zákonov o výchove a vzdelávaní, ktoré nie sú úplne v súlade s touto predkladanou novelou a bude ich treba vyriešiť, aby sa nám nestalo, že zákon, ktorý začne platiť v rovnakom alebo približne v rovnakom časovom horizonte, ak sa tam neurobia nejaké iné prechodné opatrenia a ustanovenia, aby sa nám nestalo, že bude v praxi neaplikovateľný, pretože niektoré ustanovenia si budú navzájom rozporovať. Áno, teraz mám na mysli jednu hodinu telesnej výchovy naviac. Mám na mysli návrh toho rodičovského príspevku, ak dieťa sa neumiestni do materskej školy, pretože nie sú na to v danej obci, lokalite, meste jednotlivé kapacity. A toto všetko nás čaká, aby sme sa vysporiadali s týmto v rámci druhého čítania a niektorých pozmeňovacích, pozmeňovacích návrhov. Upozorňujem na to, že je to úloha, ktorá si vyžaduje, aby vládny návrh zákona a poslanecké návrhy zákonov, aby predkladatelia, ktorí sú, aby ich dokázali nejakým spôsobom tieto veci zladiť tak, aby bol zachovaný jednoznačný výklad pravidiel od septembra, od septembra tohoto, tohoto roku.
Možno ešte jeden posledný bod, ktorý by som chcel uviesť je, a to sa vrátim k tomu plánu obnovy a odolnosti a možnože... Mám ešte desať minút. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Áno, ešte máte desať minút. Za klub 30 minút, čiže ešte desať minút máte.

Habánik, Jozef, poslanec NR SR
Bol som za klub prihlásený. Ďakujem.
K plánu obnovy a odolnosti a použijem teraz príklady z vysokoškolského prostredia, k čomu sme dospeli, že prečo som na začiatku hovoril o tom, že tie opatrenia, míľniky, že sú časovo nepripravené na implementáciu. Áno? My sme v tom vysokoškolskom prostredí spravili verifikáciu tvorivej a publikačnej činnosti za obdobie roku 2014 - 2019, vychádzali sme z britského modelu, sa to vyhodnotili, teraz sa to má zavádzať do praxe a niektoré opatrenia môžu byť z hľadiska aj doktorandských škôl napríklad financované z plánu obnovy. Viete, čo sa, pán minister, stalo? Že sme si až po tom hodnotení, nie predtým, potom sme si povedali, ktoré, na základe akých kritérií a povedali sme si, že len ministerstvo povedalo alebo úradníci niektorí na ministerstve povedali, tak my vyberieme tieto publikácie z tejto, z tejto kvality, tam pridelíme doktorandské štipendiá alebo pridelíme doktorandské štipendiá na školy, ktoré sú výborné z hľadiska získavania zahraničných grantov napríklad z programu horizont, lebo tím dosahuje excelentnú úroveň, ale toto sme urobili len pre štátne a súkromné vysoké školy. Nie je to diskriminačné? Je. Integrácia vysokých škôl, dve chyby vo výzve veľmi kľúčové, a to v akom čase má k integrácii dôjsť a financie na rekonštrukciu meter štvorcový finančný, finančný limit prišli sme o 70 000 000. Ak budeme postupovať ďalej, v súčasnej dobe prídeme o ďalších 72 000 000 eur.
Výkonnostné zmluvy, výkonnostné zmluvy, ktoré mali byť pôvodne ako financovanie vysokých škôl, ktoré plnia isto cele a míľniky dohodnuté s ministerstvom školstva z hľadiska dlhodobého zámeru rozvoja, financované z plánu obnovy nad limit dotácie, ktoré je vysokým školám poskytovaná. Dneska zisťujeme, že z plánu obnovy nula a budú sa viazať prostriedky desať percent z hľadiska rozpisu, rozpisu dotácie. A toto sú také príklady, ktoré možno sa dajú premietnuť aj do toho, do tej úrovne nižšie, to znamená do toho, do tej realizácie primárneho sekundárneho vzdelávania v rámci zákona o výchove a vzdelávaní. Hovorím o tom preto, pretože sa mi zdá, že niektoré informácie k vám idú veľmi filtrované a naozaj aj z vlastných skúseností viem, že úradníci, a teraz nehovorím o úradníkoch ministerstva školstva, ale hovorím aj o úradníkoch, ktorí majú na starosti plán obnovy, ako keby nárokovali a uzurpovali si povedať ministerstvu školstva ako ústrednému orgánu štátnej správy, ktoré je geštné z hľadiska vzdelávacej politiky, čo je pre toto ministerstvo dobré a čo má toto ministerstvo nariaďovať organizáciám, nie v zriaďovateľskej pôsobnosti, ale organizáciám v pôsobnosti samotného ministerstva školstva a dostávame sa do bodu, kedy strašne veľa výskumníkov, pedagógov, ľudí, odborných zamestnancov a ďalších vlastne začínajú toto kritizovať a nevidia zmysel vo financovaní jednotlivých projektov prostredníctvom plánu obnovy. Veľmi by som bol nerád, aby sa tieto negatívne príklady z toho vysokoškolského prostredia nám pretavovali ďalej, hlbšie aj do predprimárneho vzdelávania alebo primárneho vzdelávania. Treba si naozaj k tomu sadnúť, urobiť nejakú diskusiu, ja by som bol rád, keby sme urobili aj jeden mimoriadny výbor školský k tomuto, aby sme si zavolali pani Laššákovú z plánu obnovy, aby prišla, aby sme jej aj my povedali, aké máme informácie zdola od jednotlivých škôl, učiteľov, zriaďovateľov, čo sa týka financovania opatrení a vyhlasovania samotných výziev a textácie tých výziev v pláne obnovy. Nestačí nám povedať, mne to určite nestačí ako poslancovi, keď mi niekto napíše a povie, toto ak neschválite, Slovensko príde o tieto a tieto peniaze z plánu, z plánu obnovy, toto nie je pre mňa argument.
Vyzývam aj odtiaľto, pani Laššáková, aby prišla na výbor kľudne, keď budeme prerokúvať túto novelu alebo ak nás podporia aj kolegovia z koalície a dajú nám hlasy, aby sme teda mohli zvolať mimoriadny výbor vecne, odborne, aby sme takýto výbor zvolali a povedali si, akým spôsobom majú byť vyhlasované a s akým obsahom jednotlivé výzvy, aby sme začali tieto peniažky čerpať, aby sa nám nestalo to, že my si urobíme fajočku, že legislatívu sme schválili, lebo sme dostali súpis k prílohe legislatívy, ktorú je potrebné schváliť. Ale na druhej strane nebudeme čerpať tieto prostriedky, pretože tie výzvy budú napísané tak, že nebude záujem, nebude dopyt po tých jednotlivých, jednotlivých výzvach.
Na záver teda, aby bolo jasné stanovisko poslaneckého klubu SMER - slovenská sociálna demokracia my v prvom čítaní nepodporíme túto novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ale teda uvidíme, aká bude diskusia v rámci druhého čítania a či pozmeňovacie návrhy, s ktorými prídeme a ktoré sa budú dotýkať aj tých kľúčových tém a s tým treba počítať v tých vzdelávacích cykloch, či bude ochota vlastne viesť diskusiu k týmto veciam.
Ak áno, môžeme viesť rokovania ďalej. Ak nie, tak tento náš postoj potom zotrvá aj v rámci ďalších čítaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. No je neporovnateľné, ako sa vy z bývalej vládnej koalície rozpadnutej staviate do pozície demokratov a pritom náš návrh, ktorý tiež podľa tohto citovaného ustanovenia ústavného zákona umožňuje podávať takéto stanoviská, ste zaradili na rokovanie výboru pre európske záležitosti a váš návrh ste capli na hulváta, myslím, že dneska alebo včera do pléna a zároveň ste ho dali tak, aby sme nemohli ani sa k nemu vyjadrovať, ale priamo tu do pléna. Je to neporovnateľné a poviem to, čo som povedal aj na výbore včera pri predkladaní toho nášho návrhu na pána Osuského.
Pán Osuský, povedal som vám aj včera, že ja beriem do úvahy vaše kultivované vystúpenie aj všetko, ale porovnávať lokálnu vojnu na Ukrajine s celosvetovým konfliktom a celosvetovou druhou svetovou vojnou asi nemyslíte vážne a ten náš mierový hlas je o tom, aby nebol z toho lokálneho konfliktu celosvetový konflikt. Tak prosím vás, berte do úvahy aj náš postoj, ktorý je, myslím si, že legitímny.
Ďakujem.

Ja veľmi krátko, pán poslanec, sľubujem. Ja by som chcel poďakovať pánovi poslancovi Balážovi, že veľmi kultivovaným, ale zároveň aj odborným spôsobom vysvetlil, ako funguje naše zdravotníctvo, ale asi by sme potrebovali dva dni na to, aby sme to mohli konkrétne rozobrať. Jediné, čo by som chcel podčiarknuť, pán poslanec Kočiš otvoril tému zdravotných sestier.
Pán poslanec, ďakujem za to, ale mám pocit, že občan asi nepochopil všetko, čo si chcel povedať, čiže ja to poviem jasne, stručne. Za socializmu vychádzali zdravotné sestry zo stredných zdravotníckych škôl, ktorej som aj ja bol absolventom ako stredoškolák. Sestry vynikajúce, sestier dostatok. Prišla potom zmena, teda pomerov v štáte a čo sa stalo? Administratíva ministerstva zdravotníctva, a to hovorím aj za nás, lebo som tu od roku 2006, administratíva ministerstva zdravotníctva prišla s výkladom, že Európska únia nám nariaďuje nevolať zdravotné sestry zo stredných zdravotníckych škôl zdravotné sestry, ale že zdravotná sestra musí ísť na vysokú školu minimálne tri roky, aby mohla byť zdravotnou sestrou. Čo sa stalo? Zdravotná sestra musí chodiť do školy 7 rokov, lekár 6. Počujete dobre? A toto chcem, aby počuli občania Slovenskej republiky. Takto to u nás funguje. Potom čo nastalo.
Nastal obrovský boj poslancov s touto administratívou ministerstva zdravotníctva. Podarilo sa predsedovi zdravotníckeho výboru Štefanovi Zelníkovi aspoň to, že nemajú sestričky zo strednej zdravotníckej školy ten dehonestujúci názov, že asistent. Nazvali sme to po dlhom a tvrdom boji praktická sestra. Čo sa stalo za vašej vlády. Prvé, čo urobilo ministerstvo, vaši poslanci so zdravotníckym výborom opäť ste premenovali tie praktické zdravotné sestry na zdravotnícky asistent. To je dehonestujúci názov. Dali sa väčšie kompetencie tým stredoškolským.
Poviem jeden príklad nemenovanej strednej zdravotníckej školy. Tristo prihlášok, mohli zobrať 80. Čo to je, čo to je? A teraz tá dvojkoľajnosť. Zrazu je šéfom ministerstvo školstva, potom je šéf minister zdravotníctva, tak kto teda tie školy riadi? Kto v tomto štáte je zodpovedný za to, že nemáme zdravotnícke sestry?
A predstavte si. Išli sestry, tu mi to môže pán doktor aj potvrdiť Osuský, vyšli sestry za bývalého režimu zo zdravotníckej školy, prišla potom zmena spoločenských pomerov a naše sestričky robia v Rakúsku, tie stredoškoláčky a tam robiť môžu. Však toto je hanba storočia, a preto nemáme zdravotné sestry. Čiže povedal som to ľudovejšie, aby to pochopil každý občan na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Stručne, dámy a páni. Dovolil som si v tomto poslaneckom alebo parlamentnom chaose predložiť uznesenie, ktoré nám malo ukázať, že parlament to nie je len pôda na hádky a vzájomné osočovanie, ale aj uskutočnenie cieľavedomej kontrolnej činnosti. Žiaľ, nevieme si akosi zvyknúť, že je to nielen naše právo, ale aj povinnosť najmä v takých vážnych veciach, ako je krízový moment v zdravotníctve, kde všetci vieme, že vláda svoj záväzok s odborovým zväzom lekárskym neplní, že sú tam veľmi vážne trhliny v tom, že si ani neuvedomujú, na čele s premiérom, čo vlastne podpísali, že sú tam aj kontroverzné veci, ktoré najmä pán doktor Baláž v rozprave uviedol. Je to, je to veľmi zlé.
Bol tu vytvorený priestor na posúdenie stavu v zdravotníctve verzus obsah memoranda a plnenie alebo resp. neplnenie. Možno si spomínate ešte na situáciu v roku 2006, keď lekári hádzali plášte biele pod nohy vtedajšieho premiéra. Postavil sa k tomu čelom, strpel tento akt. No dneska ja si neviem ani predstaviť, že komu by tie plášte lekári hádzali. Kto je ten zodpovedný? Fakt, skutočne uvedomme si to, sme v takejto situácii a nič sa nedeje. Tu sú dvaja, resp. jeden poslanec vládnej koalície, ostatní sa ani len neobtreli okolo témy, hoci je veľmi vážna a v prieskumoch sa ukazuje, že zdravotníctvo bude vážna alebo prvá téma v predvolebnej kampani. Som zvedavý, ako budú kolegovia vysvetľovať svoj postoj v dnešnom prerokovávaní tohoto uznesenia, ktoré malo veci posunúť ďalej a ako budú podvádzať občanov s tým, že oni sa zdravotníctvu venujú. Kto nesie vlastne zodpovednosť? A tu by som chcel aj pani prezidentku vyzvať, ak povedala, že ak sa preukáže jeden zásadný moment neplnenia si svojho poslania vládou, že ju odvolá. Tu je hmatateľný dôkaz, že vláda neplní svoje vlastné memorandum v oblasti tak vážnej z hľadiska života a zdravia občanov. To je asi všetko. Veľmi pekne ďakujem.
Trošku ma mrzí, že ten priestor, ktorý tu bol vytvorený, využili len pán poslanec Baláž a pán poslanec Kočiš, ale aj ostatní, ktorí ste sa vo faktických prihlásili.
Ďakujem pekne.

V každom prípade ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky a ďakujem pekne za pozornosť.