Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Ďakujem za všetky faktické poznámky, skúsim sa v priebehu dvoch minút k nim vyjadriť, tak ako boli predložené.
Pán poslanec Žiak, z aplikačnej praxe mám iný názor na to, kto má alebo nemá byť členom správnej rady, naozaj tá správna rada funguje dobre vtedy, ak sú tam reprezentatívni ľudia, ktorí v živote niečo dosiahli a znamenajú, a či už sú z priemyslu, z inej praxe alebo sú to zástupcovia verejného života, ak sú to skúsení ľudia, tak tá správna rada naozaj dobre funguje.
Čo sa týka toho školného, tam študent, ktorý v dennej forme štúdia prekročí štandardnú dĺžku štúdia, tak tá vysoká škola, verejná vysoká škola za ňu hneď podľa rozpisu dotácie nedostáva nič. Ak my to školné znížime len na počet kreditov, ktoré neabsolvoval, k celkovému počtu kreditov, tak to školné bude síce pre každého individuálne a priaznivé, ale bude mimoriadne nízke a tie náklady, ktoré, ktorá, ktoré škola má s tým, aby tento študent mohol dokončiť štúdium, aj keď v tom nadštandarde, tak budú vyššie ako to samotné, samotné školné. Snažil som sa to aj na výbore, hľadať tam nejakú cestu, ale teda zatiaľ zostal ten návrh tak, ako, ako je, preto som dal návrh na vypustenie tej tretej vety.
Čo sa týka, áno, pána poslanca Slobodu, tak to si uvedomujem, tie rebríčky, áno, ja by som osobne sa tešil určite, keby viac univerzít bolo v týchto rebríčkoch a čo na, na najvyšších miestach. Ale nemôže to, nemôžeme na jednej strane žiadať, že chceme, aby školy boli v rebríčkoch, a na druhej strane im uťahujeme finančný opasok. To, toto nebude, táto alchýmia fungovať.
Čo sa týka naozaj ďalších tých návrhov, a ktoré, tie, ktoré tu odzneli, tak my sme o mnohých diskutovali a chcem vyjadriť aj také presvedčenie, že to nie je ešte posle... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovoril si o kvalite vysokých škôl, ktorá je taká alebo onaká. No ja môžem povedať len jednu jedinú vec. Kvalita troch vysokých škôl umeleckého typu je špičková, špičková európsky. A prečo to hovorím takto namyslene? Preto, lebo tie výsledky sú také, aké sú. Či sú to v oblasti divadelnej, hudobnej alebo výtvarnej, alebo tanečnej, v ktorejkoľvek chcete, proste to sú všetko školy, ktoré majú medzinárodné úspechy, ktoré sú neni zanedbateľné, ktoré sú v absolútne medzinárodnej konkurencii. Hlavne v muzike sa to prejavuje, vo vokálnej tvorbe, v inštrumentálnej tvorbe. To je proste čosi... tanečníci, pochopiteľne, veď tí tanečníci od nás v podstate tancujú v každom kamennom divadle, tá, na svete, to hovorím, na svete a nepreháňam.
Tá kvalita tých vysokých škôl je veľmi, hovorím o umeleckých školách, o ktorých sa v tomto zákone veľmi málo hovorí, resp. vôbec. Aká je, aká je kvalita tých vysokých škôl? No hádam taká, aká je kvalita tých študentov, ktorí z tých vysokých škôl vychádzajú. Nie? A keď sú títo študenti úspešní, tak asi sú úspešní aj tí pedagógovia, ktorí ich vedú. Opäť veľmi jednoduchá rovnica. A keď tá škola má úspešných pedagógov, tak asi tá vysoká škola je úspešná. Lenže viete, o tej výučbe sa hovorí veľmi málo. Viacej sa hovorí o vzťahoch rektor - dekan, dekan - katedra. Posilňuje sa úloha rektora, posilňuje sa, oslabuje sa úloha dekana - a toto všetko v tomto zákone je. A posilňuje sa úloha štátu.
Namiesto toho, aby tým vysokým školám sa dala jedna obrovská, alebo teda akceptovateľná individuálnosť, a aby si sami mohli rozhodnúť o tom, či budú v budúcnosti dobré alebo zlé, bez minimálneho vstupovania štátu. Veď to je to najdôležitejšie. A tento zákon hovorí trošku o opaku. V tom je ten problém... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, tak ako už bolo povedané, o novele zákona o vysokých školách sme diskutovali dlho, pomerne dlho, viac ako jeden rok. Tá diskusia v priebehu tohto času bola odborná, bola vecná, niekedy bola emotívna, miestami bola aj zavádzajúca, čiže prešli sme v podstate v rámci toho roka všetkými možnými fázami diskusie. Diskutovala nielen akademická obec, diskutovali zástupcovia zamestnávateľov, diskutovali absolventi, diskutovala širšia, širšia verejnosť.
Čo mňa však teší, je to, ako, z akej, ako sa úlohy zhostil náš školský výbor. Teší ma, že sme na školskom výbore dokázali byť pri prerokovaní predmetnej novely zákona veľmi vecní, konštruktívni, a osobitne ma teší, že aj moji kolegovia aj z koalície, aj z opozície v rámci školského výboru načúvali hlasu reprezentácie vysokých škôl, čoho výsledkom sú aj pozmeňovacie návrhy, ktoré tu zaznejú dnes alebo sú vyjadrené teda v spoločnej, spoločnej správe, či už ide o pána predsedu výboru pána Vašečku, pani poslankyňu Šofranko, pána poslanca Kašpera alebo pána poslanca Hambálka, všetci naozaj venovali tomu mimoriadnu pozornosť.
Pri prvom čítaní pri prerokovaní tejto novely zákona o vysokých školách pán minister verejne deklaroval, že sa bude zaoberať aj návrhmi opozície, ktoré k predmetnému návrhu zákona opozícia predloží. Ja som preto neváhal a oslovil som pána ministra s požiadavkou o stretnutie. Musím povedať, že bez nejakých zbytočných prieťahov som termín dostal a napriek možno aj prirodzeným rozdielnym názorom táto diskusia medzi nami, a bol tam ešte pán štátny tajomník, bola veľmi konštruktívna, a musím povedať, že aj niektoré návrhy, ktoré som predkladal osobne, sú premietnuté v spoločnej správe výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky. Nie je to v plnej miere, ale časť tých návrhov, ktoré sa dotýkali samosprávnej pôsobnosti univerzít, tam premietnuté sú.
Preto mi dovoľte, aby som predniesol ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy a prečítal pozmeňujúce návrhy poslancov Jozefa Habánika a Augustína Hambálka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822).
1. V čl. I v bode 7 v § 5 ods. 2 sa slová „verejnej vysokej školy“ nahrádzajú slovami „akademickej samosprávy verejnej vysokej školy a správna rada verejnej vysokej školy (§ 41)“.
2. V čl. I v bode 40 v § 17 v ods. 1 sa text „Úlohu kolektívneho orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní správna rada verejnej vysokej školy.“ nahrádza textom „ Úlohu orgánu pri nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy plní akademický senát verejnej vysokej školy (§ 9) a správna rada verejnej vysokej školy (§ 41).“
3. V čl. I v bode 54 v § 40 v ods. 4 sa vypúšťajú slová „poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,“.
4. V čl. I v bode 54 v § 41 sa vypúšťa ods. 5.
5. V čl. I v bode 54 v § 41 sa vypúšťa ods. 13.
6. V čl. I sa za bod 106 vkladá nový bod 107, ktorý znie:
„107. V § 57 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 8.“
7. V čl. I v bode 107 v § 75 sa vypúšťa ods. 5.
8. V čl. I v bode 121 v § 89 sa v ods. 12 za slová „alebo vytvorenie“ vkladajú slová „a činnosť“.
9. V čl. I v bode 124 v § 92 ods. 6 sa vypúšťajú slová „a tretia veta znie: „Školné z dôvodu štúdia dlhšieho, ako je štandardná dĺžka štúdia príslušného študijného programu, sa určí ako pomerná časť z ročného školného v závislosti od počtu kreditov, ktoré má študent získať v príslušnom akademickom roku vo vzťahu k štandardnej záťaži študenta.“
Pri hlasovaní prosím, aby bod 8 bol uvedený ako bod na samostatné hlasovanie.
Dovoľte mi teda pozmeňujúci návrh poslancov Jozefa Habánika a Augustína Hambálka aj odôvodniť. Väčšina z nich sa dotýka akademickej samosprávy na úrovni verejnej vysokej školy, čiže rešpektovanie postavenia akademického senátu ako orgánu akademickej samosprávy, dotýka sa správnej rady verejnej vysokej školy, dotýka sa obsadzovania funkčných miest profesorov a docentov, dotýka sa činnosti konzorcií vysokých škôl a dotýka sa školného pri, školného za nadštandardnú dĺžku štúdia na verejných vysokých školách.
Na záver môjho vystúpenia chcem ešte povedať, že ja by som osobne aj na základe vlastných skúseností negeneralizoval úplne paušálne, že naše vysoké školy sú nekvalitné, že sú zlé, že vzdelávanie, ktoré naše vysoké školy poskytujú, neprináša ovocie v prospech našej krajiny. Ja poznám strašne veľa úspešných absolventov z našich univerzít, z našich vysokých škôl. Viaceré vedecké tímy dosahujú medzinárodne akceptované výsledky a úspechy. Ukázalo to nielen covid situácia, ako sa vysoké školy zapojili do tejto činnosti, ale aj iné, iné veci, či už aj teraz spomínaná situácia na Ukrajine, ktorá je tiež premietnutá v tých pozmeňovacích návrhoch v rámci školského výboru, a mnohé, mnohé ďalšie veci.
Áno, nebudeme si tu zastierať, že všetko je ideálne a funguje skvele, ale keď si zoberieme, aké percento z hrubého domáceho produktu naša krajina vynakladá na vzdelanie, osobitne vysokoškolské vzdelanie, aké finančné prostriedky idú do verejných vysokých škôl, a porovnáme si tú cenu a výkon, tak by som určite nesúhlasil s tým, že všetko je zlé a vzdelávanie je nekvalitné. Nie je to pravda a nie je ani pravda, že by dochádzalo k nejakému výraznejšiemu - v úvodzovkách - šafáreniu na vysokých školách. V posledných rokoch vlastne väčšina a v poslednom roku všetky verejné vysoké školy dosiahli kladné hospodársky, kladný hospodársky výsledok, čím prispeli k zlepšenému k zlepšeniu financií v celom okruhu verejných financií.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. V nadväznosti aj na to, čo povedal pán poslanec predtým, ja, pri všetkej úcte, musím byť z tohto miesta naozaj kritický. A možno to nie je len kritičnosť, ktorá súvisí s ministrom súčasným, s pánom ministrom školstva, ale aj smerom dozadu, dozadu, dozadu a vychádzam z pôsobenia na vysokých školách umeleckého typu.
Ja som sa v celom návrhu zákona, verte mi, že čakám na to strašne dlho a hovorím o tom veľmi dlho, tlmočím skutočne všetko to, čo sa na akademickej umeleckej pôde vysokých škôl hovorí. Tuná v tomto návrhu zákona nie je nikde, nikde skutočne nie je nejakým spôsobom naznačená - v úvodzovkách - výnimočnosť alebo inakosť vysokých škôl umeleckého typu. Sú tri. Je to VŠMU, VŠVU, Akadémia umení. Nikde nie sú tieto školy nejakým spôsobom zohľadnené. Nikde nie je podčiarknutá tá obrovská individuálnosť vo výuke, ktorá v týchto vysokých školách, ktorá na týchto vysokých školách umeleckého typu existuje. Nikde nie je podčiarknuté, podčiarknutý aj ten vzťah zodpovednosti toho individuálneho prístupu pedagóg - študent a opačne. Jednoducho tá dôvera, ktorá ako v tejto, pri tejto výučbe existuje, keď neexistuje, škola je zlá. Proste táto inakosť umeleckých škôl neexistuje v tomto zákone nikde.
Toto ma veľmi mrzí preto, lebo na jednej strane tu máme obrovské množstvo byrokracie, ktorá narástla, skutočne ktorá narástla, a verte mi, že to hovorím ako pedagóg v rámci praxe, ktorú mám, a môžem to porovnávať. Tá byrokracia je strašne, strašne, strašne mohutná a tá výučba, samotná výučba sa dostáva kdesi na koniec a to nie je dobré.

Vážený pán predseda Národnej rady (povedané so smiechom), vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, dámy a páni... (Rečník sa obrátil k navrhovateľovi.) Pardon, pán minister školstva. (Reakcia navrhovateľa.) Ja už vás vidím aj ako ministra kultúry, vidíte. (Povedané so smiechom.)
Dámy a páni, vzhľadom na celospoločenskú situáciu, ale aj vzhľadom na situáciu, ktorá je na vysokých školách, a vzhľadom na skutočne to všetko, čo sa okolo tohto, tohto návrhu zákona v poslednej dobe deje, dovoľte, aby som vás ozná... oboznámil so stanoviskom strany SMER - sociálna demokracia... sociálna demokracia k tomuto návrhu zákona.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladá pozmeňujúci a doplňujúci návrh, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, nakoľko považuje za plne opodstatnené minimálne odloženie rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Bezprostredným účelom prijatia predmetného návrhu zákona je splnenie nie logických reformných opatrení, prečerpanie európskych peňažných prostriedkov z Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Neprimerané... neprimerane veľké spoločenské pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona má svoje príčiny a práve v zlyhaní pri príprave plánu podpory obnovy a odolnosti. Plynúci čas ďalej potvrdzuje fakt, že predstavitelia exekutívy počas celého obdobia diskrétnej prípravy návrhu plánu podpory obnovy a okolnosti venovali pozornosť a nakoniec aj otvorene komunikovali o alokáciách európskych peňazí na želané predmety.
V žiadnom prípade sa nejedná o pretavenie plánu európskej obnovy do slovenskej reality. Pod tlakom času bolo nutné do návrhu plánu obnovy zakomponovať aj reformy ako nevyhnut... nevyhnutnú podmienku pre čerpanie európskych peňazí - v úvodzovkách - nejaké boli narýchlo a bez adekvátnej verejnej diskusie požadované Európskou úniou vsadené aj pre oblasť vysokého školstva. V žiadnom prípade sa však nejedná o reformy smerujúce k naplneniu cieľov k zásadnej obnovy Slovenska. Protesty na uliciach a námestiach boli reakciou na konflikt generovaný neoptimálnymi požiadavkami na reformy a ich nesúvisom s alokovaním peňažných zdrojov v pláne podpory obnovy a odolnosti, ako aj na neexistujúci dialóg.
Úrovni reforiem a dialógu súvisiaceho so strategickou obnovou Slovenska najvýraznejšie nastavila zrkadlo generácia súčasných vysokoškolákov, keď symbolicky vyšla do ulíc pri príležitosti 17. novembra a na nápisoch poslala vláde jasný odkaz - Naše školy nie sú firmy.
Pnutie súvisiace s predmetným návrhom zákona dokumentuje aj časopis Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom Našu univerzitu (Naša univerzita, pozn. red.), ktorý bol dokončený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, jeden z podnadpisov v časti Aktuality nesie názov Slovenské univerzity vyjadrujú obavy o svoju budúcnosť. Obsahuje aj jednoznačný postoj k vládnemu návrhu. V Národnej rade Slovenskej republiky je zároveň novela vysokoškolského zákona, proti ktorej verejné vysoké školy ostro protestovali.
Uvedený článok popisuje aj finančnú situáciu vysokých škôl, a to nasledovne. Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 mil. euro menej ako vlani. Univerzita čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov. Ekonomická situácia slovenských vysokých škôl je alarmujúca a bude mať nemalé sociálne dosahy predovšetkým na študentov. Nezameniteľný rukopis opísaných tzv. reforiem pripomína minulé obdobie. Pravosť spomenutého rukopisu potvrdzuje aj účasť bývalého podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša a jeho biznisovo spriaznené osoby, napríklad Eleny Kohútikovej, na strane zástupcov rezortu školstva na stretnutí k prerokovaniu predmetnej problematiky s predstaviteľmi akademickej obce, podnikateľských a zamestnávateľských organizácií a ďalšími osobami.
Slovenský verejný sektor potrebuje štrukturálne zmeny, nie však sprofanované reformy tzv. miklošovského typu. Vláda Slovenskej republiky predložila tak závažnú problematiku, akou sú zásadné zmeny usporiadania vysokých škôl bez predchádzajúceho prerokovania akejkoľvek strategického alebo koncepčného materiálu, bez adekvátnej verejnej diskusie priamo ako návrh legislatívneho riešenia, a to z dôvodu chybnej konštrukcie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Nakoľko sa jedná o základné otázky verejnej politiky v oblasti vysokého školstva, nie je možné obísť aj pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky v predmetnej oblasti. Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvedenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. Navrhuje sa, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pozostávalo z časti A. schvaľuje, v časti B. vyjadruje znepokojenie, v časti C. žiada, v časti D. na vedomie. A okrem zásadnej kritiky obsahuje aj riešenia.
Na základe doteraz opísaných skutočností skupina poslancov považuje za opodstatnené minimálne odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a doplňujú zákony, tlač... niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
V časti návrhu uznesenia A. schvaľuje rovnako sa navrhuje schváliť prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky do 6. mája 2022.
V časti B. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila znepokojenie nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody. Nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať. Nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom tzv. reforiem bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb.
V časti C. návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala
– vládu Slovenskej republiky o predloženie na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správy o koncepte zmien verejného vysokého školstva,
– predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zabezpečenie prerokovania konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva,
– predsedu Úradu pre verejné obstarávanie o preverenie transparentnosti výboru, poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva, ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti,
– predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky o preverenie zákonnosti o hospodárení využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami, a to aj z dôvodu plnenia vládneho programu v otázkach toľko zdôrazňovanej transparentnosti.
V časti D. návrhu uznesenia sa navrhuje dať na rokovania predmetné uznesenie Národnej rady zastúpeniu Európskej komisie na Slovensku.
A teraz mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča, Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka k návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822).
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) znie:
„Národná rada Slovenskej republiky
A. schvaľuje
A.1. odloženie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 822) podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
A.2. prerokovanie základných otázok verejnej politiky v oblasti vysokého školstva podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky, termín do 6. mája 2022;
B. vyjadruje znepokojenie
B.1. nad náležitým spôsobom...“ opravujem - „nad nenáležitým spôsobom zásahu do akademických práv a slobôd vydobytých v Nežnej revolúcii, a to bez výraznejšej snahy o dosiahnutie verejne akceptovateľnej spoločenskej dohody,
B.2. nad chybnou konštrukciou Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, v dôsledku ktorej väčšina vysokých škôl reálne nebude čerpať peňažné prostriedky z plánu obnovy, ale odmietané kvázi reformy budú musieť realizovať,
B.3. nad návratom k sprofanovanému prístupu k reformám, keď skrytým účelom takzvaných „reforiem“ bola predovšetkým redukcia verejných služieb alebo redukcia peňažných zdrojov určených na poskytovanie verejných služieb;
C. žiada
C.1. vládu Slovenskej republiky
predložiť na rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky správu o koncepte zmien verejného školstva, termín do 30 dní,
C.2. predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
zabezpečiť prerokovanie konceptu zmien verejného školstva, verejného vysokého školstva na úrovni poslaneckého grémia s predstaviteľmi reprezentatívnych organizácií vysokého školstva, termín do 40 dní,
C.3. predsedu Úradu pre verejné obstarávanie
a) preveriť transparentnosť výboru, výberu poradenskej činnosti na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami,
C.4. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky
a) preveriť zákonnosť a hospodárnosť využitia peňažných prostriedkov na poradenskú činnosť na reformy v oblasti vysokého školstva Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a jeho priamo riadenými organizáciami;
D. na vedomie
D.1. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.“
Pán minister, ďakujem veľmi za pozornosť, dámy a páni, ďakujem za pozornosť, toľko, všetko z našej strany.

Pán predseda, v tomto parlamente sa dlhodobo prejavuje neúcta k akémukoľvek inému návrhu, takže ja sťahujem tento návrh späť. A vy tam nebučte ako takí barani. Ďakujem pekne.

Pán predseda, schválili sme procedurálny návrh pána poslanca Šimka, ale ja navrhujem, dokončime hlasovania, po skončení hlasovaní nech dokončí pán Šimko návrh zákona, ktorý navrhuje, a potom ešte urobíme jedno hlasovanie. Poďme teraz hlasovať o tých návrhoch, ktoré máme pred sebou.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán poslanec Svrček svojím vystúpením poukázal na niektoré z problémov, ktoré tento zákon môže priniesť, aj možné riešenia, ale ja chcem povedať, že týmto zákonom § 36 ods. 2 sa prenášajú isté povinnosti na mestá a obce, a to najmä v súvislosti s poskytovaním ubytovania pre odídencov aj fyzickými osobami, teda obyvateľmi obce.
Za seba ako jedného z primátorov hovorím, že tejto kompetencii sa nebránime, viem si predstaviť, ako budeme napr. my v Michalovciach na úrade prijímať zmluvy medzi poskytovateľmi ubytovania a odídencami, ako budeme s nimi pracovať. Viem si predstaviť, hoci to zákon nevyžaduje, ako odkontrolujeme, či tento zmluvný vzťah nie je fiktívny, a viem si aj predstaviť, ako budeme postupovať pri povinnosti odídenca, ktorému oprávnená osoba poskytuje ubytovanie, povinne raz mesačne počas poskytovania ubytovania osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba ubytovanie poskytuje. Čo si však predstaviť viem ťažšie, je verifikácia toho, že príspevok možno poskytnúť aj najviac za sedem nocí poskytovania ubytovania predchádzajúcich k dňu poskytovania dočasného útočiska odídencov, najskôr však do 26. februára 2022, ako sa uvádza v zákone.
Nie som ani proti tomu, nechcem a priori podozrievať poskytovateľov ubytovania z nekalých praktík. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj teraz mnohí z nich to robia nezištne a mnohí, myslím si, ani túto zákonnú možnosť v budúcnosti možno nevyužijú. Upozorňujem však na to, že práve to spätné uplatnenie si nároku bude možno veľmi problematické, a čo sa týka fyzického odkontrolovania, prakticky nebude možné, preto si myslím, že vo vykonávacích predpisoch alebo aj v tomto zákone by predkladateľ mohol aj na toto pamätať.
No a v neposlednom rade aj otázka, verím, že na to budú aj do našich mestských pokladníc doplnené finančné zdroje z úrovne štátu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi, pekne, pán predseda. Dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Ja len chcem povedať, prosím vás, aby sme predložený návrh prečítali dnes, alebo teda prerokovali o 11.00 hod., odhlasovali, tak.