Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

27.4.2022 o 10:46 hod.

Ing.

Jaroslav Baška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 10:46 - 10:48 hod.

Baška Jaroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Ja len teda zopakujem, že v rámci Slovenska v Trenčianskom kraji ostane najmenej okresných súdov, a to iba dva, Prievidza, Prievidza a Trenčín. A dokonca Okresný súd Považská Bystrica bude pracovisko, ktoré bude patriť pod Okresný súd v Žiline. Čiže do úplne do iného, ide úplne do iného, do iného kraja. A dokonca z tých deviatich okresov, ktoré sú v kraji Trenčianskom, čiže Považská Bystrica a Púchov, kde teda bol aj registrový súd v Trenčíne. Tieto, táto registrácia z týchto dvoch okresov, Považská Bystrica a Púchov, bude patriť pod registrový súd Okresného súdu Žilina, čo si myslím, že nie je správne, malo to ostať pod registrovým súdom Okresného súdu v Trenčíne. Takýmto spôsobom ľudia budú mať z toho naozaj, naozaj veľký chaos, že podnikatelia z okresov Považská a Púchov sa budú musieť registrovať na registrovom súde v Žiline.
A ešte to znova porovnám s okresnými prokuratúrami, tých bude päť. Teda tie, ktoré sú aj v súčasnosti, tie ostanú zachované podľa toho návrhu, ktorý dal pán poslanec Luciak, ale naozaj ustanovili iba dva okresné súdy a tie ďalšie súdy okresné, ktoré boli, budú, zostanú len pracoviskami a budú začlenené pod tieto dva okresné súdy.
A ešte raz zopakujem, Okresný súd Považská Bystrica, tam bude pracovisko okresného súdu v Žiline. Čiže tu navrhujem naozaj, aby sa toto ešte, aby sa toto ešte zmenilo, aby naozaj tá dostupnosť k súdnemu systému nejakým spôsobom sa neznížila pre obyvateľov Trenčianskeho kraja.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 10:43 - 10:44 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Baškovi za prednesenie návrhu, pretože naozaj tento návrh, ktorý je z dielne ministerstva spravodlivosti a čiastočne aj pozmeňovací návrh pána poslanca Luciaka, svojím spôsobom pre obyvateľov Trenčianskeho kraja, osobitne okresov Bánovce nad Bebravou a Partizánske, závažným spôsobom znižuje dostupnosť k súdnemu systému. Je to absolútne nevýhodné a aj nevyvážené medzi jednotlivými krajmi v rámci Slovenskej republiky.
V rámci Trenčianskeho kraja majú zostať zachované dva okresné súdy, Okresný súd v Trenčíne a Okresný súd v Prievidzi. Potom sú tam aj teda ďalšie sídla v rámci pôvodných alebo súčasných okresných súdov. Mení sa kompetencia, zjavne nelogické sa javí osobitný prípad Považskej Bystrice, kde časť agendy prechádza pod Krajský súd v Žiline a podobne.
Hovorím to otvorene, nie je to len môj názor, ale tento názor je podložený aj uznesením zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja. Vyjadrovali sa k tomu aj samospráva mesta Trenčín, iné samosprávy, kde dotknuté okresné súdy sídlia.
Ďakujem pekne. Verím, že sa tento návrh upraví tak, aby bol vyrovnaný a komplementárny aj s ostatnými regiónmi v rámci Slovenska a aby teda občania Trenčianskeho kraja neboli nejak necitlivo dotknutí týmito zmenami.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.4.2022 10:27 - 10:40 hod.

Baška Jaroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, dobre si povedal, ideme teraz do Trenčianskeho kraja. Ja začnem tak netradične. Janko Blcháč a pán poslanec Urban, dúfam, že teda si nebudete ešte nadávať, hej? Otvorili ste tú debatu, že LM, ako luteráni z Mikuláša a ružomberskí katolíci, hej? Ešte tá téma by nám tu teda naozaj, naozaj chýbala. Ale ja tomu rozumiem. Ste dve mestá blízko seba a každý chce mať teda okresný súd. My taký problém v Trenčianskom kraji nemáme, my chceme mať tiež všade okresný súd.
Takže, vážená pani ministerka, aj tým mojím pozmeňovákom, ktorý chcem predložiť, sa mi ťažko reaguje aj na tie zmeny, ktoré pripravil pán poslanec Luciak, kde teda prekopal úplne vlastne tú súdnu mapu aj tú agendu, aj prerozdelenie celkovo tej agendy, a ja budem vychádzať teda z toho návrhu, ktorý, ktorý prišiel do parlamentu z dielne ministerstva spravodlivosti a vlastne z vlády, a tie pozmeňováky, ktoré teda predložím, tak nie sú úplne totožné, aj keď sa možno v niektorých veciach prekrývajú s pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Luciaka, ale potom chcem požiadať aj, pán spravodajca, aby sme o nich potom hlasovali, a ja potom aj poviem, že ako o jednotlivých bodoch tohto pozmeňujúceho budeme hlasovať.
Samozrejme, máme aj uznesenie zastupiteľstva Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktoré nesúhlasilo s tým návrhom súdnej mapy, ktorá bola prvotne predložená. Boli sme vlastne aj na rokovaniach na ministerstve spravodlivosti, kde sme povedali svoje, svoje námietky, svoje výhrady. A dovoľte mi teraz zareagovať a najskôr odôvodniť teda ten pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorý sme pripravili.
Týmto predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa má zachovať status quo okresných súdov a okresných prokuratúr v obvode Krajského súdu Trenčín, resp. v obvode Krajskej prokuratúry Trenčín. Predkladaný vládny návrh toho zákona, o ktorom sa dnes bavíme, sa stretol naozaj s veľkým nesúhlasom naprieč stavovskými odborovými organizáciami v justícii – hovorím o tom prvom návrhu, ktorý prišiel z dielne ministerstva spravodlivosti – a nesúhlas vyjadrilo aj už spomínané zastupiteľstvo Trenčianskeho samosprávneho kraja.
V zmysle predkladaného vládneho návrhu zákona majú na území Trenčianskeho kraja zostať iba dva okresné súdy a päť okresných súdov – Bánovce, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske... alebo teda štyri, Bánovce, Nové Mesto, Partizánske a... alebo Bánovce, Nové Mesto, Partizánske a Považská Bystrica, čiže štyri súdy sa majú zrušiť a majú zostať len pracoviskami, a dokonca aj Považská Bystrica, ktorá je tretie najväčšie mesto v kraji, kde je v súčasnosti okresný súd, má byť pracovisko a toto pracovisko dokonca má prejsť pod Okresný súd v Žiline, čo si myslím, že je, že je nezmysel. Ak by mal Okresný súd v Považskej Bystrici ostať pracoviskom, tak podľa mňa by mal byť pridelený, pretože Okresný súd Banská Bystrica vytvára aj agendu, alebo tvorí aj agendu pre okresný, okres Púchov. A vlastne potom aj Krajský súd v Trenčíne príde o veľa, keď to tak poviem, budúcich, budúcich zákazníkov a títo sa potom presunú vlastne pod Okresný súd Žilina a potom aj tá ďalšia odvolacia agenda na úrovni teda krajov prejde pod Krajský súd Žilina, čo sa týka rodinného práva. A ešte tá odvolacia agenda, čiže ten, druhostupňové, to znamená Krajský súd Trenčín, napríklad z neho berete kompetenciu alebo agendu obchodného práva, ktorá zas prejde napríklad na Krajský súd v Banskej Bystrici. Myslím, že aj to rodinné právo, aj to obchodné právo dobre funguje na Krajskom súde v Trenčíne a takýmto spôsobom to celé rozhádžeme do ďalších, do ďalších súdov, či okresných súdov, ako som spomínal, Považská pod Žilinu, resp. niektorá tá agenda z Krajského súdu Trenčín prejde na krajskú agendu Krajského súdu v Žiline a agendu Krajského súdu v Banskej Bystrici.
Takže ostanú len dva okresné súdy, to je Trenčín, Prievidza, a potom vlastne ostatné súdy budú pracoviská. Nové Mesto, tá pracovnoprávna agenda, ktorá bola pre celý kraj v Novom Meste nad Váhom, prejde na Okresný súd v Trenčíne. Čiže Nové Mesto bude už len pracovisko. To isté Bánovce, Partizánske, Bánovce, Partizánske a spomínaná Považská Bystrica, ktorá naozaj neviem, prečo by mala teda patriť pod okresný súd, Okresný súd Žilina. A dokonca aj tá ďalšia agenda, to je ako registrový súd, ktorý bol v okrese, v okrese Trenčín ostal zachovaný, ale pre podnikateľov v okresoch Považská Bystrica a Púchov toto prejde pod Okresný registrový súd v Žiline. Myslím si, že toto nie je správne a toto by sa malo ešte, ešte prehodnotiť.
Dovoľte mi teraz prejsť k... ešte pred tým, než teda začnem čítať tento pozmeňujúci návrh, tak by som ešte povedal, že ostanú nám na jednej strane dva okresné súdy, to je Trenčín a Prievidza, v dvoch najväčších mestách, ale na druhej strane nám ostane päť okresných prokuratúr, plnohodnotných päť okresných prokuratúr. Čiže neviem, aký to má, aký to má zmysel, mať iba dva okresné súdy a na druhej strane päť plnohodnotných okresných, okresných prokuratúr.
Dovoľte mi teraz prejsť k samotnému, k samotnému pozmeňujúcemu návrhu a doplňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Jaroslava Bašku, Jozefa Habánika a Richarda Takáča k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849).
V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov:
1. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno b), ktoré znie:
"b) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
2. V čl. V bod 4 sa v bode 6 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr vypúšťa:
"f) Okresnej prokuratúry Považská Bystrica."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
3. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 18 vkladá odsek 19, ktorý znie:
"(19) Sídlom Okresného súdu Považská Bystrica je mesto Považská Bystrica; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Považská Bystrica a Púchov."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
4. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 30 prvej vete vypúšťa „Považská Bystrica a Púchov".
5. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 30 mení druhá veta, ktorá znie:
"Okresný súd Žilina má pracovisko v meste Čadca."
6. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Považská Bystrica,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
7. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. c) vypúšťa „Okresného súdu Považská Bystrica".
8. V čl. II bod 2 sa mení písm. c), ktoré znie:
"c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,".
9. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 15 vkladá odsek 16, ktorý znie:
"(16) Sídlom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom je mesto Nové Mesto nad Váhom; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
10. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 26 prvej vete vypúšťa „Nové Mesto nad Váhom a Myjava."
11. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 26 vypúšťa druhá veta.
12. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
13. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 vypúšťa písm. g).
14. V čl. V bod 3 sa v písm. b) vypúšťa „Okresná prokuratúra Partizánske".
15. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr za bod 27 vkladá bod 28, ktorý znie:
"28. Sídlom Okresnej prokuratúry Partizánske je mesto Partizánske; jej obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. V bod 4 sa v bode 33 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr vypúšťa „Partizánske".
17. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno b), ktoré znie:
"b) Okresnej prokuratúry Partizánske."
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
18. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 16 vkladá odsek 17, ktorý znie:
"17) Sídlom Okresného súdu Partizánske je mesto Partizánske; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Partizánske."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
19. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 20 vypúšťa „a Partizánske".
20. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Partizánske,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
21. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Partizánske."
A ešte tu máme Okresný súd a Okresnú prokuratúru Bánovce.
22. V čl. V bod 3 sa v písm. b) vypúšťa „Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou".
23. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr za bod 1 vkladá bod 2, ktorý znie:
"2. Sídlom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jej obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou."
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
24. V čl. V bod 4 sa v bode 33 prílohy č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody okresných prokuratúr vypúšťa „Bánovce nad Bebravou".
25. V čl. V bod 4 sa v prílohe č. 1 k zákonu č. 135/2001 Z. z. v časti Sídla a obvody krajských prokuratúr bod 4 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
26. V čl. VI bod 1 sa v § 2 za odsek 3 vkladá odsek 4, ktorý znie:
"(4) Sídlom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou je mesto Bánovce nad Bebravou; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Bánovce nad Bebravou."
Ostatné odseky sa primerane prečíslujú.
27. V čl. VI bod 1 sa v § 2 ods. 20 vypúšťa „Bánovce nad Bebravou."
28. V čl. VI bod 1 sa § 3 ods. 6 dopĺňa o písmeno a), ktoré znie:
"a) Okresného súdu Bánovce nad Bebravou,".
Ostatné písmená sa primerane prečíslujú.
No a posledný novelizačný bod 29. V čl. VI bod 2 sa v § 181 ods. 1 písm. a) vypúšťa „Okresného súdu Bánovce nad Bebravou".
Vážený pán predsedajúci, v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať oddelene o bodoch 1 až 7 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Považská Bystrica, potom o bodoch 8 až 13 návrhu, ktoré sa týka Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, o bodoch 14 až 21 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Partizánske, a o bodoch 22 až 29 návrhu, ktoré sa týkajú Okresného súdu a Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 9:46 - 9:48 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán podpredseda, ďakujem pekne za toto vaše zhodnotenie a najmä to odôvodnenie tohto návrhu. Treba povedať a tu by som chcel podotknúť na tomto mieste, že aj samotná Európska komisia pre efektívnu justíciu odporúča jednotlivým krajinám pri súdnej reforme túto robiť tak, aby mala podporu zdola, teda podporu od samotného justičného stavu, pretože len veľmi ťažko robiť takúto podporu, keď prevažná časť odbornej verejnosti, ktorej sa týka, má proti tomu výhrady a má ju potom realizovať v praxi. Len ťažko sa v praxi realizujú reformy a kroky, s ktorými jednotliví adresáti týchto krokov nesúhlasia a navyše pokiaľ sami sú presvedčení o tom, že nesplní ten cieľ, ktorým je zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní. Dokumentovať to snáď ani netreba. Každý ste do svojich mailových schránok dostali množstvo protestov od jednotlivých sudcovských rád z jednotlivých súdov, takže to len dokazuje to, že táto reforma nemá podporu v rámci justičného stavu a že tu nejde o nič iné len o to, aby boli minuté peniaze z plánu podpory a odolnosti Európskej únie a že tu ide o to, aby sa znova vybudovali nejaké nové budovy pre jednotlivé súdy.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2022 9:29 - 9:30 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne všetkým za faktické pripomienky. Ja by som možno ešte len doplnil jednu informáciu z komisie pri ústavnoprávnom výbore legislatívnej, ktorá sa zaoberala aj týmto návrhom, aj návrhom zákona o správnych súdoch, kde v zásade všetci členovia alebo väčšina členov tejto komisie, kde sedia nie politici, ale právnici, odborníci od dekana právnickej fakulty cez sudcov, advokátov a ďalších odborníkov z práva, ktorí povedali zhodne, že nevidia zmysel a že myslia si, že táto reforma, reforma nie je dobrá. A pokiaľ teda na komisii odznelo, tak na základe tejto reformy sa strojnásobia náklady na právne zastupovanie na trovy konania, strojnásobia. Čiže nie zefektívnenie súdnych konaní, ale predraženie súdnych konaní a v tom úvodnom čase, a to nehovoríme v týždňoch alebo v mesiacoch, ale možno v rokoch, sa určite predĺži dĺžka súdnych konaní a nie skráti, ako je to prezentované v dôvodovej správe k tejto, k tomuto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.4.2022 9:27 - 9:28 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec predo mnou mi trošku zobral vietor z plachiet, lebo ja som chcel presne o tom istom hovoriť. Tá reforma, tá takzvaná reforma súdnictva je už tak ďaleko, že sa ňou zaoberajú aj tí, ktorí s touto problematikou majú pramálo spoločného. A všetci tí, ktorí sa dopytujú a pýtajú, prečo to všetko tak dlho trvá, a pýtajú sa tých, ktorí sa tým zaoberajú a ktorí sú priamo v teréne a ktorí sú priamo zainteresovaní na tejto súdnej mape, no prichádzajú stále k jednému jedinému názoru, stále viac a viac. No, tak prečo táto reforma? No, pre nič iného, len aby sa vytiahli nejaké peniaze, na základe ktorých by sa táto reforma mohla spraviť. Táto reforma sa už menila toľkokrát, že už jej jednoducho nikto neverí, a toto je klasická reforma pre reformu. Veď si to už povedzme úplne otvorene. Spýtajte sa všetkých tých, ktorí sú zainteresovaní v tejto problematike. Veď oni sa už smejú a keď táto nevyjde, no tak príde zase nejaký iný, nový návrh len preto, aby sa vytiahli peniaze, pre nič iného. Toto jednoducho treba zbaliť a jednoducho toto sa vám, pani ministerka, nepodarilo, povedzte to otvorene a choďte preč.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.4.2022 9:10 - 9:25 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať.
K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do návrhov zákonov pri ich prerokovaní v Národnej rade, ktoré okrem iného zasahujú do oblastí, ktoré predkladatelia pôvodným návrhom zákona neupravovali, je hrubým nerešpektovaním účelu a princípu legislatívneho procesu. Využívanie iniciatívy poslancov takýmto spôsobom je spravidla snahou o obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania, keď možno očakávať, že navrhovaná legislatívna zmena vyvolá masívny odpor a množstvo zásadných pripomienok." Toľko hovorí Ústavný súd, je to z rozhodnutia pléna Ústavného súdu 14/2014. Čiže toľko k tejto procesnej stránke tohto návrhu.
A teraz vecne vôbec k tejto reforme justície, osobitne teda k tzv. súdnej mape. Návrh prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami, tzv. verziami, pričom ani k jednej verzii neprebehla normálna odborná diskusia, najmä s pracovníkmi justície. Pani ministerka síce hovorí inak, ale keď sa opýtate pracovníkov v justícii, či už sudcov, alebo iných zamestnancov súdov, drvivá väčšina z nich vám povie, že nebola žiadna diskusia s nimi, že pani ministerka len simulovala nejakú odbornú diskusiu, ale konkrétne k žiadnej nedošlo a pripomienky v rámci MPK neboli vôbec akceptované a to bez riadneho vyhodnotenia.
To, že tento návrh hlavne v tejto finálnej verzii nemá nič spoločné s nejakou koncepciou a zabezpečovaním cieľov a účelu reformy, je dané už len tým, že tento výsledný produkt, návrh je výsledkom tlaku lobistických skupín a nie odôvodnenej koncepcie. Licituje sa tu na koaličných stretnutiach o tom, ktorý súd zostane a ktorý nie, čisto lobisticky, bez akéhokoľvek rozumného, logického zdôvodnenia z hľadiska cieľov reformy, teda zefektívnenia a zrýchlenia súdnych konaní s cieľom zabezpečenia lepšieho prístupu občanov k súdu.
A tu nemám na mysli len lobistické skupiny v pejoratívnom význame, ale reálne lobovali za zachovanie jednotlivých okresných či krajských súdov aj mestá a obce, koaliční partneri, ale aj samotní koaliční poslanci. Čo je pochopiteľné, keďže sa blížia komunálne voľby a každý sa chce zapáčiť svojim voličom vo svojom regióne. Nakoniec to ukazuje aj to, že z pôvodného návrhu, kde mali byť tri krajské súdy, zostáva všetkých osem krajských súdov podľa včera predloženého pozmeňujúceho návrhu.
Poukazuje na to aj samotný legislatívny proces, keď sa tento návrh opakovane prekladal z termínu na termín, lebo koaliční poslanci a koalícia ako taká nebola dohodnutá na konečnom znení návrhu, hlavne však na tom, ktoré okresné či krajské súdy sa zrušia, ktoré zostanú, ktoré menšie súdy budú v obvode ktorých sídelných súdov. A čo je najdôležitejšie, nie z pohľadu efektivity a koncepcie rozvoja justície, ale podľa toho, čo sa komu podarilo prelobovať, presadiť v rámci koaličnej rady. Je to hanba, ako sa robí reforma justície. Samotná príprava, ale potom aj prvé a druhé čítanie.
A teda chcel by som sa spýtať pani ministerky, na základe čoho je teda výsledok tohto návrhu v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný včera, keď ste tvrdili v predchádzajúcich verziách, že to je najlepšie riešenie a jediné možné, tak ako vám teda vyšlo, že nie to pôvodné, ale toto, ktoré bolo včera predložené v pozmeňujúcom návrhu, je najoptimálnejšie, čo zabezpečí najlepšiu efektivitu súdnych konaní? Z akej analýzy ste pri tom vychádzali? Aké dáta ste zohľadnili? Kde máme takúto analýzu k výslednému návrhu, ktorý je teda dramaticky odlišný od toho, aký bol pôvodný návrh predložený do Národnej rady? Ako, na základe čoho viete, že koľko súdov má zostať, koľko sudcov a ostatného personálu má zostať na príslušných súdoch, keď ste nedokončili projekt váženia vecí, ktorý ako jediný mal tieto dáta poskytnúť a práve ktorý bol základom na reformu justície v iných krajinách a ktorý bol aj odporúčaním Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ako sa má robiť reforma súdnictva, na základe výsledkov čoho majú byť najmä stanovené počty sudcov na jednotlivých súdoch, agendy, rozdelenie agiend a súdov ako takých? Prečo ste povedali sudcom, že tento projekt nie je treba k tejto reforme a že sa bude robiť neskôr? Neposkytol by práve tento projekt najlepšie dáta s najlepšou výpovednou hodnotou na to, aby sa naozaj zefektívnili súdne konania?
Otázkou je, na základe čoho ste stanovili práve takúto špecializáciu na súdoch. Nebola by možno treba užšia špecializácia napríklad v civilnej oblasti? Nebola by práve váha vecí, to znamená naozaj výsledok tohto projektu, tá, ktorá by ukázala, koľko je potrebných sudcov na jednotlivé agendy, koľko súdnych tajomníkov, koľko ďalšieho administratívneho aparátu, či by sa niektoré činnosti nemali presunúť zo sudcov práve na iných odborných pracovníkov súdov? Koľko je potrebných finančných prostriedkov na jednotlivé súdy, koľko je potrebných tabuľkových miest?
V Nemecku napríklad majú tieto veci rozpočítané na minúty podľa špecializácie vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých súdov a agend. Nebola by toto cesta, pani ministerka, ako zabezpečiť efektívnejšiu justíciu a nie sa tu hrať o to, ktorý súd kde zostane a ktoré budú v obvodoch ktorých? Veď to už je smiešne. Toto naozaj nie je reforma. Je to len nejaká reorganizácia súdnej agendy.
Teraz by som sa chcel venovať konkrétne tomuto, konkrétne tomuto návrhu. Keďže zostalo, zostalo osem krajských súdov, tak ako je to, tak ako je to dnes, oproti teda pôvodnému návrhu, ktorý bol teda dramaticky odlišne iný, kde sa rozdelila kauzálna príslušnosť v jednotlivých veciach na jednotlivé krajské súdy, pričom sa rozdelila napríklad aj agenda v rodinných veciach, resp. v poručenských veciach. Hovorili ste o tom, že táto agenda je najmenšia. No ja sa chcem spýtať, že kto povedal, že je najmenšia. Pretože ja pokiaľ som tieto otázky diskutoval so sudcami, tak tvrdia, že to vôbec nie je pravda, že táto agenda vôbec nie je, nie je najmenšia. Na krajských súdoch sa opakovane pojednávajú veci napríklad ohľadne výživného a podobne, kde práve v týchto veciach rodinných a poručenských by mal byť súd najbližšie k občanovi. Veď zoberme si napríklad, matka s tromi deťmi pôjde z okrajovej dediny Trenčianskeho kraja na odvolacie konanie do Žiliny, opakovane sa bude pojednávať o výživnom, budú vznikať vôbec problémy s logistikou, budú stúpať náklady na takéto trovy konania na takéto súdne pojednávanie pre jednotlivé dotknuté, dotknutých účastníkov konania. Aká je to vlastne reforma, keď teda zostali všetky krajské súdy a len sa prerozdelila kauzálne príslušnosť?
Pokiaľ hovoríme o tom alebo pokiaľ sa v návrhu hovorí o tom, že jednotlivé senáty môžu vycestovať za účastníkmi konania v rodinnoprávnej agende, pani ministerka, sama dobre viete, že toto je utópia. Veď to máme aj dnes, že sa môže pojednávať aj mimo sídla súdu a mimo budovy súdu a že sa to aplikuje len vo väzobných veciach, v ostatných veciach sa táto možnosť vôbec nevyužíva. Nevyužíva sa preto, pretože je to naozaj veľmi komplikované. Takýto sudca si bude musieť so sebou zobrať zapisovateľa. Je problém s registrom, je problém s prístupom do elektronického spisu a tak ďalej. To sú veci praktické, ktoré vôbec tento návrh nerieši. A to nie je také jednoduché, že sudca si zoberie do ruky pod pazuchu nejaký zväzok a ide do nejakého iného mesta pojednávať. To má ďaleko viac komplikácií, ktoré sú s tým spojené a ktoré sú vôbec neni vyriešené a nie je to také jednoduché ani vyriešiť.
A okrem toho, keď hovoríme o tom, že táto reforma, v úvodzovkách reforma, má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu konaní, no tak akým spôsobom sa tu zrýchlia a zefektívnia konania, keď takto sudca vybaví jednu vec za deň, kde keby pojednával v svojej pojednávacej miestnosti na svojom súde, tak možno vybaví v ten deň desať vecí.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne, úplne zle rozdelené a celá kauzálna príslušnosť nevychádza zo žiadnej analýzy žiadnych dát, ktoré by potvrdzovali, že takéto niečo zefektívni činnosť, činnosť justície, čo je cieľom samotnej reformy. Keď si pozriete dôvodovú správu k pôvodnému návrhu zákona, tak jednotlivé ciele tejto reformy sú práve zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, čo toto určite neprinesie.
Ďalšia vec sú, ktoré zavádza táto novela, sú online rokovania. Online rokovania, ktoré takisto prinášajú so sebou množstvo problémov a je otázka, akým spôsobom budú vyriešené napríklad internetové spojenie, kvalita tohto internetového spojenia, prerušenie internetového spojenia pri online pojednávaní. Ďalej overenie totožnosti, ochrana osobných údajov, okrem toho zásada, zásady konania základné, ktorými sú ústnosť priamo za verejnosť, ako sa zabezpečí pri online rokovaniach.
Ďalšia vec je výchovný účel samotného súdneho konania. Veď keď si pozrieme teóriu vôbec práva, tak jedným zo základných účelov konania je aj výchovný účel, to znamená, aby keď aj príde verejnosť na tieto pojednávania, tak sa vzdelávala v rámci, v rámci týchto konaní a učila sa na iných prípadoch, nie na svojich vlastných. Z tohto pohľadu tieto online pojednávania absolútne neplnia tento účel a podľa môjho názoru budú prinášať ďaleko väčšie problémy ako úžitok a zefektívnenie konania.
Okrem toho je zásadný rozdiel medzi jednotlivými agendami – civilnou, trestnou, poručenskou, resp. pracovnoprávnou, kde v mnohých týchto prípadoch ten sudca potrebuje účastníkov aj vidieť naživo, vidieť ich mimoverbálne prejavy počas tohto konania a podobne, čo pri online konaniach teda absolútne, absolútne nie je, nie je možné.
No a ďalšia vec je, ako ste dospeli, pani ministerka, že prečo majú byť na jednotlivých napríklad správnych súdoch tridsiati sudcovia. Z čoho vyplýva táto analýza? (Reakcia ministerky.) No, hovorí sa o tom, že by mali byť tridsiati sudcovia, nie, na jednotlivých súdoch.
Ďalšia vec je, ďalšia vec sú trestné konania. V Bratislave napríklad je otázka, akým spôsobom pri zlúčení súdov, pri teda zriadení mestských súdov, či sa bude zlučovať register. Dnes v trestných konaniach jednotlivé spisy majú svoje označenie, ktoré sú totožné na jednotlivých súdoch a sú rozlišované podľa jednotlivých súdov. To znamená, bude sa zlučovať register alebo nebudú, nebude sa zlučovať register, keď bude mať byť jednotná agenda, keď bude mať byť jednotný rozvrh prác?
Ďalej pripojovanie spisov. Hovorilo sa o tom, že veď v Bratislave to nie je problém, len častokrát treba pripojiť spisy aj z iných miest nielen v rámci Bratislavy. Čiže toto sú všetko ďalšie problémy, ktoré táto novela prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu prináša.
Nakoniec je otázka, pokiaľ teda je zlúčená rozprava, aj k zákonu o správnych súdoch, nakoniec je otázka, načo vlastne sa zriaďujú tri správne súdy. Ono to malo svoju logiku v pôvodnom návrhu, kedy mali vzniknúť tri krajské súdy a tri špecializované, pardon, tri správne súdy, ale keďže ostáva podľa tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého včera osem krajských súdov, tak sa pýtam, načo potrebujeme zriaďovať tri ďalšie správne súdy. Veď jednoducho by sa to dalo urobiť tak, že na každom krajskom súde alebo na vybraných krajských súdoch, keby ste nechceli na krajskom, sa môžu, môžu zriadiť správne kolégiá, ktoré budú rozhodovať v rámci príslušných krajských súdov. Veď teraz po tejto, po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá absolútnu logiku, aby vznikali ďalšie správne súdy s celou ďalšou agendou, či už ide o celé obslužné súvislosti, personalistiku, mzdy a tak ďalej, ktoré sú v súčasnosti zavedené na krajských súdoch. A teraz to bude musieť vzniknúť celé nanovo, pričom to nemá, nemá žiadnu efektivitu, žiadnu hospodárnosť v týchto konaniach, tak ako je to napríklad v Českej republike. V Českej republike takisto majú Najvyšší správny súd, ale jednotlivé správne súdy na krajskej, resp. okresnej úrovni nie sú. Čiže takisto sú vytvorené len kolégiá na jednotlivých príslušných existujúcich súdoch a funguje to úplne, úplne normálne.
Čiže toto sú otázky úplne také základné. Z hľadiska času už asi nie je, nie je možné ísť do väčších detailov.
A na záver už len poviem, že pokiaľ teda ide o samotnú reformu tzv. súdnej mapy, tak tak ako všetky zásadné reformy v rezorte justície sa v tomto volebnom období robia tieto veľmi neštandardným legislatívnym procesom – buď v skrátenom legislatívnom konaní, alebo poslaneckými návrhmi – bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, alebo – ako v tomto prípade – pozmeňovacími návrhmi v pléne Národnej rady na poslednú chvíľu bez možnosti akejkoľvek odbornej diskusie k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože za dvanásť hodín, odkedy bol tento návrh predložený a odkedy, dokedy budeme o ňom, resp. o ňom rokujeme a budeme hlasovať, nie je možné absolvovať žiadne, žiadne nejaké relevantné odborné diskusie k tomu. Čiže na poslednú chvíľu, bez akejkoľvek verejnej diskusie, len z pozície moci, silou koaličnej väčšiny, úplne cez mŕtvoly, ohýbaním práva, bez všetkých princípov demokratického legislatívneho procesu, so známkami svojvôle.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

26.4.2022 18:40 - 18:55 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, panie poslankyne, v nasledujúcich minútach idete roztrhať na kúsky zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, a toto robí teda vládna koalícia na čele s pani ministerkou Kolíkovou, ktorá si v programovom vyhlásení vlády dala za cieľ čistotu legislatívneho procesu.
Podľa zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa § 69, spôsob tvorby zákonov, podrobnosti o postupe pri ich príprave, predkladaní a prerokúvaní a o ich forme úpravy a legislatívne pravidlá, ktoré schváli Národná rada uznesením.
Legislatívne pravidlá sú pre navrhovateľa zákona záväzné, hovorí rokovací poriadok. Podľa legislatívnych pravidiel, konkrétne čl. 10, postup pri prerokovaní návrhu zákona v Národnej rade a jej výboroch upravuje zákon o rokovacom poriadku v § 67 až § 90 zákona o rokovacom poriadku. Podľa § 73 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada neprijme uznesenie podľa ods. 3, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, to znamená inými slovami, ak sa Národná rada Slovenskej republiky uznesie, že neprerokuje návrh zákona v druhom čítaní, znamená to, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Tak sa stalo v prípade návrhov zákonov, a to vládneho návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami, obvodmi krajských súdov (tlač 850), ďalej vládneho návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Bratislava a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 848) a vládneho návrhu zákona o zriadení Mestského súdu Košice a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 847).
Tieto tri návrhy zákonov sa v prvom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky, dňa 17. februára 2022 Národná rada rozhodla, že podľa § 73 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nebude pokračovať v rokovaní o týchto vládnych návrhoch zákonov, a to uzneseniami Národnej rady Slovenskej republiky č. 1278, 1279 a 1280. Podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov od dňa neschválenia návrhu zákona.
Podľa stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k postupu podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, o vzťahu k § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zo 16. mája 2011 sa hovorí: Uplatnenie temporálneho obmedzenia zákonodarnej iniciatívy podľa § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku nie je podmienené predložením formálne aj obsahovo totožného návrhu zákona, ale predložením nového návrhu zákona v rovnakej veci, akú upravoval návrh zákona, ktorý Národná rada Slovenskej republiky neschválila. Pojem "v tej istej veci" je pre účely § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku potrebné vykladať tak, že "tou istou vecou" sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh zákona. Pri posudzovaní, či ide o tie isté právne vzťahy, a teda o tú istú vec, je potrebné prihliadnuť najmä na to, či je totožným predmet dotknutých návrhov zákonov. To hovorí stanovisko ústavnoprávneho výboru.
Aj keď zákon o rokovacom poriadku expressis verbis pojednáva o konflikte dvoch návrhov zákonov, účelom tohto ustanovenia, ako vyplýva aj zo stanoviska ústavnoprávneho výboru, je, aby v predmetnej lehote neboli opätovne podávané návrhy v tej istej veci, teda aby Národná rada Slovenskej republiky nerokovala v určenej šesťmesačnej lehote o návrhoch v tej istej veci, hoc aj inak upravenej, ale stále upravujúc tie isté právne vzťahy. Per analogiam z hľadiska účelu tejto právnej úpravy je v rovnakom postavení, či ide o samotný návrh zákona, alebo o pozmeňujúci návrh. Výklad zákona o rokovacom poriadku v tom zmysle, že sa toto ustanovenie vzťahuje len výlučne na návrh zákona ako taký, je podľa môjho názoru ohýbaním práva, flagrantným a bezprecedentným obchádzaním účelu a zmyslu príslušného ustanovenia zákona o rokovacom poriadku, kde pri takomto výklade by akýkoľvek zamietnutý návrh zákona mohol byť v zásade predmetom pozmeňovacieho návrhu k inému návrhu zákona a poprel by sa kompletne účel a zmysel tohto obmedzenia v § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, zhodne s judikatúrou Ústavného súdu Českej republiky, Ústavný súd pripomenul, že porušenie noriem ústavného procesu pred Národnou radou je v prípadoch hrubého a svojvoľného nerešpektovania pravidiel zákonodarného zboru zásadne spôsobilé vyústiť do rozporu prijatého zákona s ústavou. Majú byť teda dodržané všetky základné záruky riadneho legislatívneho procesu v právnom štáte, vzťahuje sa to najmä na proces schvaľovania zákona v pléne Národnej rady, t. j. aby sa nekonalo v procese prijímania zákona svojvoľne, hovorí Ústavný súd, napríklad plénum Ústavného súdu 48/2003, obdobne plénum Ústavného súdu 14/2014. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z pléna Ústavného súdu 29/2005 hovorí, zdôraznil aj to, že nerešpektovanie zákonom ustanovených pravidiel legislatívneho procesu môže mať v konkrétnom prípade v konečnom dôsledku nielen nezanedbateľný vplyv na celkovú kvalitu schváleného zákona, čo vidíme aj pri tomto pozmeňujúcom návrhu, ale môže sa stať aj dôvodom, ktorý spôsobí neústavnosť zákona ako celku, pričom poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky.
Je zrejmé, že len v procesne bezchybnom procese je možné zabezpečiť zákony a ústavne súladný výsledok, takže čistote rozhodovacieho procesu je potrebné poskytnúť dôraznú ochranu. Zákonodarný zbor je povinný rešpektovať pravidlá svojej legislatívnej činnosti, ktoré si sám pre seba zakotvil zákonom, v našom prípade zákonom o rokovacom poriadku.
V demokratickom štáte politické rozhodnutia vychádzajú z vôle väčšiny, vyjadrené slobodným hlasovaním, čím sa zaisťuje ústavná legitimita a legalita prijatého rozhodnutia, ktoré je relevantné v priebehu zákonodarného procesu, vytvárajú, takže ochrana skôr prijatých rozhodnutí predstavuje jednu zo záruk ústavnosti, ktorá vylučuje svojvoľné rozhodovanie. Platí zásada, ktorá bráni vzniku potenciálneho nebezpečenstva uzurpácie moci, že okamih, kedy rozhodovací proces v danej fáze zákonodarného procesu prijatím rozhodnutia nezvratne skončil, je významný pre legalitu prijatého rozhodnutia a takto daná hranica je ústavne neprekročiteľná. Inak povedané, prekročenie z hraníc nezmeniteľnosti prijatého rozhodnutia, v našom prípade uznesenia o tom, že sa nebude pokračovať v rokovaní o týchto návrhoch zákonov, je porušením ústavnosti parlamentom, lebo uznesenie zákonodarného zboru je rozhodnutím obsahujúcim v danej procesnej fáze výrok o konečnej platnosti.
Prijatím uznesenia, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o zriadení mestských súdov v Bratislave a Košiciach, o zmene sídiel odvolacích krajských súdov je daná zákonná prekážka pre nezmeniteľnosť prijatého uznesenia akýmkoľvek spôsobom v legislatívnom procese rokovať o tomto návrhu v druhom čítaní. Postup zákonodarcu pri dôslednom rešpektovaní ústavného princípu legality štátnej moci podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bude preto dodržaný len realizáciou oprávnenia rokovať o novom návrhu najskôr po uplynutí uvedeného šesťmesačného obdobia. Splní sa tak príkaz čl. 2 ods. 2 ústavy, lebo sa umožní konať len zákonom ustanoveným spôsobom. Odlišný postup preukazuje hrubé a svojvoľné nerešpektovanie pravidiel zákonodarného procesu neprípustným konaním, pre ktoré sa nespĺňajú ústavné garancie legitímneho a legálneho zákonodarného procesu, takže dochádza potom k rozporu prijatého zákona s ústavou.
Čiže to je z hľadiska § 96 ods. 3 a šesťmesačnej lehoty na prijatie návrhu zákona v tej istej veci, ako som povedal, z účelu a zmyslu tohto ustanovenia je jedno, či je to samotný návrh zákona, alebo či je to pozmeňujúci návrh. Tu nie je možné vychádzať z expressis verbis, ale z účelu a cieľu, cieľa tejto právnej úpravy, ktorú upravuje zákon o rokovacom poriadku, podľa môjho názoru.
Ďalším problémom pri tomto návrhu zákona vzhľadom na pozmeňujúci návrh je podľa môjho názoru rozpor s § 94 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Podľa tohto ustanovenia pri prerokovaní návrhu zákona nemožno podať návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaním, s prerokúvaným návrhom zákona. Ak podaný návrh nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, predsedajúci nedá o ňom hlasovať, o námietke poslanca, ktorý návrh podal, proti tomuto rozhodnutiu rozhodne Národná rada bez rozpravy. Vzhľadom k skutočnosti, že predmetný pozmeňujúci návrh rieši aj sídla a obvody krajských súdov, ktoré nesúvisia priamo so sídlami okresných súdov, môžme tento návrh považovať za tzv. prílepok, teda za návrh, ktorým sa mení alebo dopĺňa iný zákon, ktorý obsahovo nesúvisí s prerokovaným návrhom zákona, ako taký je neprípustný a predsedajúci o ňom nedá hlasovať.
Pán predsedajúci aj pán spravodajca, prosím o vzatie uvedeného na vedomie. Tu by som chcel poukázať aj na to, že pán poslanec Luciak, ktorý predkladal pozmeňujúci návrh, sám hneď v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu povedal, že sa mení názov tohto návrhu zákona, kde sa vypúšťa slovo okresných, že tým len sám priznal to, že v prípade tohto pozmeňujúceho návrhu ide o prílepok, pretože sa neupravuje to, čo upravoval pôvodný návrh zákona, to znamená len okresné súdy, ale že sa tu aj dopĺňajú ustanovenia krajských súdov, ktoré boli predtým v úplne inej právnej úprave, teda netýkajú sa tohto návrhu zákona v pôvodnom znení.
Z argumentácie Ústavného súdu vyplýva, že ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich na to nesplnomocnil zákon, a ak konajú, sú povinní konať iba spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, máte to na dlhšie?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Áno, samozrejme.

Vytvoriť hlavičku
Blanár, Juraj, podpredseda NR SR

Takže, keďže máme ešte jednu minútku, tak vás poprosím, ak ju chcete vyplniť, vyplňte, ak nie, tak radšej vás nechám vystúpiť už v celosti. Dobre? (Reakcia rečníka.)
Takže prerušujem rokovanie o tomto bode, zároveň chcem informovať, že po pánovi poslancovi, keď dohovorí zajtra, keď budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode, sa prihlásila pani navrhovateľka, pani ministerka. (Reakcia ministerky.) Faktickou nemôžete teraz, až po skončení. Takže pani ministerka sa vzdáva svojho slova a bude pokračovať po pánovi Suskovi pán poslanec Šeliga.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a zároveň uzatváram dnešný rokovací deň. Ďakujem za spoluprácu a prajem vám pekný večer a vidíme sa zajtra ráno o deviatej hodine. Dovidenia.

(Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.)
Skryt prepis
 

26.4.2022 18:40 - 18:55 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
No vidno, že ide naozaj o reformu, ktorá sa dlhodobo pripravovala, a samotný pozmeňujúci návrh je väčší a obsahovo obsiahlejší ako samotný návrh zákona, to je naozaj hodné takejto zásadnej a veľkej reformy, keď sa celý návrh zákona v zásade pozmeňujúcim návrhom v pléne na poslednú chvíľu celý mení a v zásade sa vracia do stavu, ktorý je dnes z hľadiska či už krajských súdov, alebo aj väčšine okresných súdov, pričom pani ministerka odôvodňovala teda ten pôvodný návrh, že jediný taký je efektívny, keď sa zredukujú súdy, a dnes zisťujeme, že v zásade sa nič z hľadiska reformy neudialo. Udialo sa len nejaké prerozdelenie špecializácie a všetko ostatné, všetko ostatné zostalo, takže toto považujem z hľadiska toho legislatívneho procesu za úplný nonsens pri takejto zásadnej reforme.
A vidieť to aj zo samotného toho pozmeňovacieho návrhu, že je robený zase na poslednú chvíľu, v chvate, a ja len chcem poukázať na to, čo som si stihol všimnúť za tú krátku chvíľu, kým bol tento návrh zákona, respektíve pozmeňovací návrh, ktorý mení celý návrh zákona, prečítaný. Keď si zoberiete hneď bod 2 a bod 3, tak v čl. I sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú, a teraz sú tu vymenované a v čl. 3, teda bod 3 čl. I sa dopĺňa bodmi 3 až 8, ktoré znejú... Pôvodné znenie návrhu zákona má body len dva. Tak teraz ktoré body 3 až 8 sa menia? Tie z toho článku, z toho bodu 2, kde sa vkladajú nové body 1 až 5? Veď to spolu vôbec nehrá a tie jednotlivé ustanovenia si navzájom odporujú, takže ja som naozaj zvedavý ešte, jak sa s týmto legislatíva vysporiada.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.3.2022 17:26 - 17:37 hod.

Fico Robert Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda.
Veľmi stručne, ale vo vecnej tónine chcem nadviazať na moje úvodné vystúpenie ako navrhovateľa k tomuto návrhu. Predovšetkým chcem politicky skonštatovať, že sme veľmi vážne prekvapení zo stavu v Národnej rade Slovenskej republiky, kde sa jednému z najvýznamnejších členov vlády, pretože minister vnútra Slovenskej republiky patrí medzi najvýznamnejších členov vlády, nedostala žiadna obhajoba zo strany vládnych poslancov. To len potvrdzuje to, čo som avizoval vo svojom úvodnom slove, že minister Mikulec je trpený len a len z dôvodu existujúcej dohody medzi stranami vládnej koalície, že všetko si musíme odpustiť, môžeme kradnúť, zabíjať, urobiť čokoľvek, len sa nesmie stať, aby sa vládna koalícia rozpadla, došlo by prípadne k predčasne parlamentným voľbám a k zmene moci.
Prekvapuje ma, že najemotívnejšie vystúpenie, pokiaľ ide o obhajobu pána Mikulca, mal minister financií Slovenskej republiky, ktorého vystúpenie však zo slušnosti a z vecných dôvodov nemienim ani len komentovať, pretože takéto vystúpenia na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky nepatria. Sú prejavy, ktoré znižujú vážnosť najvyššieho zákonodarného zboru, a sú prejavy, s ktorými sa bude musieť nová vládna garnitúra vysporiadať veľmi radikálne a veľmi razantne, pretože takéto prejavy robia z Národnej rady Slovenskej republiky obyčajný chliev.
Som tridsať rokov poslancom Národnej rady, prvýkrát som bol zvolený v júni 1992, ale to, čo predvádza Igor Matovič v Národnej rade Slovenskej republiky, nemá obdobu v modernej histórii slovenského parlamentarizmu. (Potlesk.) Myslím si, že v dnešnej diskusii, ďakujem všetkým poslancom z opozície, ktorí vystúpili, niektoré vystúpenia boli emotívnejšie, niektoré boli vecnejšie.
Najviac zarezonovali dve vystúpenia, a to bolo vystúpenie pána poslanca Suska a potom vystúpenie pána poslanca Zahorčáka. Pretože najskôr sme dostali vecný rozbor problému, ktorý sa týka samotného verejného obstarávania a zmlúv. Takisto ma prekvapuje nová informácia, že to už nie je dva a pol milióna za riadenie krízy, k tomu jeden a pol milióna nejakej gastrofirme, ale že dnes sa bavíme možno už o trinástich miliónoch eur, ktoré porozdával rôznym súkromným firmám minister vnútra. Bude potrebné preskúmať pozadie týchto firiem a možno budeme prekvapení.
Ak si niekto povie, že trinásť miliónov eur, že to nie je taký veľký peniaz, tak prosím, kto sa ešte vracia do éry slovenských korún, tak je to 400 mil. korún, bavíme sa o takmer pol miliarde slovenských korún, čo je obrovská suma pre pochopenie, čo títo ľudia sú schopní len tak hodiť do vzduchu. Veľmi ma prekvapuje aj to, akým spôsobom vystúpil na dnešnom rokovaní samotný minister vnútra a budem sa venovať dvom častiam jeho vystúpenia.
Predovšetkým neviem, kde minister vnútra vzal, že ho tu niekto kritizuje za to, že sa rozhodol v rámci obstarania nejakých služieb a tovarov pre štát pristúpiť k priamemu zadaniu takejto zákazky. My predsa čítame zákony a si uvedomujeme, že sú situácie mimoriadneho charakteru, kedy musí mať vláda Slovenskej republiky a exekutíva takú právnu úpravu, ktorá umožňuje v relatívne krátkom čase zabezpečiť tovary a služby, ktoré potrebujeme. Toto predsa nie je žiadny problém. My len pripomíname, že ešte aj v rámci tohto skráteného konania sú obrovské podozrenia a pochybnosti. Pretože tieto pochybnosti a podozrenia vzniesla samotná antikorupčná najslávnejšia organizácia Zastavme korupciu a ako som pripomenul pánovi ministrovi, keď už samotná pani Petková vyzýva ministra vnútra, aby odišiel, mal by sa nad tým veľmi vážne pozamýšľať.
Čiže my nepripomíname ten charakter alebo nevyčítame ten charakter obstarávania, hoci ešte aj v ňom bol urobený obrovský prešľap a rôzne zákonné chyby. Čo my vyčítame ministrovi, je to, čo presne pomenoval vo svojom vystúpení poslanec Národnej rady a primátor mesta Michalovce pán Zahorčák. Že štát tam jednoducho nebol, potom, keď zistil, že má vážny problém, tam prišiel, vyhnal všetkých dobrovoľníkov a ostatných, ktorí mali záujem niečo robiť a našiel si súkromné firmy, ktoré sú napojené na predsedu vlády Slovenskej republiky. Toto je základný problém dnešného dňa a dnešného odvolávania. Typický klientelizmus. Vyhrali alebo zákazky dostali firmy, ktoré sú personálne napojené na súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky.
Druhá vec, ktorú treba vytknúť ministrovi vnútra, je obrovské klamstvo, ktoré predviedol vo svojej obhajobnej reči, a bol by som veľmi rád, keby sme ho v čo najkratšom čase vybrali toto klamstvo veľmi konkrétne, keď konštatoval, že odmieta naše argumenty a tvrdenia, že cez hranice sa mohli dostať závadné osoby aj s nebezpečným materiálom, lebo vraj všetci prešli riadnym schengenským systémom. Klamstvo ako hrom. Opakujem ešte raz. Klamstvo ako hrom.
Dámy a páni, cez hranice ukrajinsko-slovenské prešli stovky, možno tisíce ľudí, ktorých nikto nekontroloval. Nikto sa ich nepýtal, aké majú doklady, nikto sa ich nepýtal, čo je dôvodom prechodu hraníc z Ukrajiny na Slovensko, nikto ich nekontroloval, preto je neuveriteľné, že minister vnútra, ktorý zodpovedá politicky, odborne za bezpečnosť Slovenskej republiky, klame pred celou slovenskou verejnosťou, keď tvrdí, že žiadna takáto osoba sa na územie Slovenska nemohla dostať.
Pripomínam na základe faktov, že na území Ukrajiny boli prepustení závažní zločinci na základe amnestie z výkonu trestu odňatia slobody. Pripomínam slovenskej verejnosti, že aj týmto ľuďom boli porozdávané bez akejkoľvek registrácie mnohé zbrane, pretože dodávky ručných zbraní sú do Ukrajiny alebo na Ukrajinu neobmedzené, tam sa ktokoľvek dostal k akejkoľvek zbrani. Títo ľudia sa vedeli dostať, buď priamo cez hraničný prechod, ktorý nebol určitý čas vôbec kontrolovaný, alebo sa mohli dostať cez zelenú hranicu. Informácie sú, že cez zelenú hranicu to stálo toho Ukrajinca 800 až 1 000 eur, aby túto hranicu mohol prekročiť. Ako môže povedať minister vnútra, že nemáme alebo neexistuje riziko, že na území Slovenska existujú pochybní ľudia možno aj so zločineckým zázemím, ľudia, ktorí možno tvorili na Ukrajine mafiánske štruktúry. Ako môže niekto povedať, že títo ľudia nemôžu mať na Slovensku zbrane, že títo ľudia nemôžu vytvárať nové mafiánskej štruktúry, ktoré budú pôsobiť na slovenský podnikateľský sektor a vôbec na území Slovenskej republiky. V tomto vnímam vyhlásenia ministra vnútra Slovenskej republiky za tak šokujúce, že už iba toto by malo stačiť na jeho okamžité odstúpenie z funkcie ministra vnútra.
Poslanec Národnej rady a primátor mesta Michalovce vo svojom záverečnom vystúpení, Vilo Zahorčák, to veľmi presne, vecne, spôsobom, ktorý je pre neho typický, s pokojným hlasom povedal, ako to tam on videl. Ja si ani neviem predstaviť a znovu hovorím o mojich skúsenostiach z desiatich rokov pôsobenia vo funkcii predsedu vlády, že by som niekam došiel na územie mesta, ktoré potrebujem ako soľ a odignorujem primátora mesta. Najčastejšie obrázky, pokiaľ ide o televízne zábery, sú práve z mesta Michalovce, kde všetci ukazujú športovú halu, mestskú športovú halu, samozrejme. Ukazujú sa nejaké centrá, ktoré boli potom postavené. Ale nikto nedošiel za predstaviteľmi mesta a nezačal s nimi komunikovať a hovoriť s nimi, poďme spolupracovať na tom, ako zvládnuť celú túto situáciu.
Dámy a páni, som tak presvedčený ako nikdy, že minister vnútra Slovenskej republiky tam jednoducho nemá čo robiť.
Ja nebudem používať teraz žiadne expresívne výrazy, ktoré sme počuli od pána Matoviča. Ja som Matovičov prejav okomentoval a nemienim sa ním zaoberať. Zopakujem to ešte raz. Je to človek, ktorý prišiel o bezpečnostnú previerku „prísne tajné“ a je to potvrdené aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, lebo klamal tento štát v otázkach peňazí. Je to človek, ktorý keď pracoval na Vojenskom obrannom spravodajstve, či už ako riaditeľ kancelárie, alebo ako samotný riaditeľ, urobil všetko pre to, aby rodinný príslušníci, či to bol jeho otec, alebo jeho brat, cez ich firmy zarábali na Vojenskom obrannom spravodajstve.
Zašlo to až tak ďaleko, že premiérka Radičová ho odmietla poslať do medzinárodných štruktúr v Bruseli. Keď nastúpil na ministerstvo vnútra tento človek, stojí na čele politicky angažovaných vyšetrovateľov v rámci polície, ktorí organizujú manipulovanie trestných vecí. Všetko sa preukázalo. Je to človek, kde dôveryhodní svedkovia hovoria, že zobral úplatok 100-tisíc eur. Je to človek, ktorý pravidelne chodil do bytového domu, v ktorom býva jeden z najvýznamnejších udavačov – Zeman. Je to človek, ktorý dal prerušiť policajný zásah proti trom zločincom, ktorí potom utiekli a medzi nimi bol opäť Zeman. Je to človek, ktorý vedel o aktivitách a súhlasil s aktivitami elitných vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol., keď chceli zlikvidovať, opakujem, nie fyzicky, chceli zlikvidovať vyšetrovateľku policajnej inšpekcie Santusovú a vyšetrovací tím Oblúk, čo sa na konci dňa aj stalo.
Je to, samozrejme, človek, ktorý absolútne nezvláda a netuší, čo má robiť na ministerstve vnútra. To toto má byť curriculum vitae ministra vnútra Slovenskej republiky? Ste sa zbláznili? Ja sa vám čudujem, dámy a páni, že vôbec uvažujete, vôbec uvažujete, že idete podržať takéhoto človeka vo funkcii ministra vnútra. Celý klub strany SMER – sociálna demokracia bude nepochybne hlasovať za to, aby pánovi Romanovi Mikulcovi ako ministrovi vnútra bola dnes vyslovená nedôvera.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis