Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja nebudem dlho, lebo bolo tuná naozaj povedané v rámci, v rámci tejto problematiky veľmi veľa múdreho. Ja som veľmi rád, že padajú tuná aj isté otázky na to, aby sme si isté veci vysvetlili a že na tie otázky si navzájom teda odpovedáme viac či menej odborne alebo neodborne. Čo je zaujímavé na...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja nebudem dlho, lebo bolo tuná naozaj povedané v rámci, v rámci tejto problematiky veľmi veľa múdreho. Ja som veľmi rád, že padajú tuná aj isté otázky na to, aby sme si isté veci vysvetlili a že na tie otázky si navzájom teda odpovedáme viac či menej odborne alebo neodborne. Čo je zaujímavé na tejto celej situácii je to, že my sa znovu z hľadiska verejnoprávnej inštitúcie dostávame k nejakému bodu nula a riešeniu úplne novej problematiky úplne novými formami, lebo to financovanie je zatiaľ taká vec, ktorá je neodskúšaná, nevieme, čo nám to prinesie, je tuná množstvo neznámych a trošku začíname od konca po tom nešťastnom zrušení koncesionárskych poplatkov, preto lebo my sme si predsa najskôr mali povedať, ale na to nebol čas, tá diskusia tuná neprebehla preto, lebo to zrušenie koncesionárskych poplatkov bolo, ja sa k tomu nebudem vracať, ale bolo to spravené nie že neštandardným, ale dosť nešťastným spôsobom bez vedomia zainteresovaných aktérov, čo je teda najväčšia chyba. Nikto to nepredpokladal a nikto sa na to nemohol dostatočne pripraviť.
Dnes namiesto toho, aby sme teda boli v situácii, keď si pomenujeme, čo verejná služba obnáša, čo chceme od verejnoprávnej televízie, aby nám v budúcnosti priniesla, za koľko peňazí, na koľkých programoch a čo všetko sa tej verejnej služby týka, hovoríme o peniazoch. Hovoríme o peniazoch a viac či menej licitujeme, opäť licitujeme tak, že len sa domnievame. A my sa môžeme domnievať. Zase máme niekoľko princípov. Ten princíp zvýšenia koncesionárskeho poplatku, toho domnelého zvýšenia koncesionárskeho poplatku, čo sa kompenzovalo zmluvou so štátom, zhruba vieme odhadnúť. Zhruba vieme odhadnúť aj to, kde tá RTVS v súčasnosti stojí z hľadiska slovenského mediálneho priestoru, ktorý je jedine porovnateľný zhruba, aj to veľmi krívajúc na obidve nohy, s tým českým mediálnym priestorom z toho dôvodu zase, že teda vysielacia hodina vo verejnoprávnej alebo teda v mediálnom priestore je porovnateľná zhruba s Českou republikou, s Českou televíziou, hovorím o vysielacej hodine vysielacieho času, teda podľa tohoto sa môžeme nejako odvinúť, koľko tých finančných prostriedkov by sme potrebovali. Ako to už, ja neviem, ktorá z kolegýň, myslím, že Monika to hovorila o tom, že čo znamenajú tie čísla 12, 15, 17, 19 a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj tá, to 0,19 je podľa týchto výpočtov, ktoré platia dnes a nemusia platiť zajtra, je istým predmetom aj teda možnosťou istého rozvoja tej televízie, keď už teda vychádzame z tých dnešných reálií. Ale má to znovu jedno nebezpečenstvo, o ktorom by sme si teda mali povedať čosi.
Nie je to, nie je to, nie je to tak dávno, keď zase bolo uzákonené percento, to bol ten bývalý fond Pro Slovakia, kde, kde bolo uzákonené, že 1 % z rozpočtu malo ísť do fondu Pro Slovakia, celého rozpočtu, a z toho mala byť financovaná kultúra. Dámy a páni, nikdy sa tak nestalo, nikdy sa tak nestalo od existencie toho fondu, od existencie toho zákona, hoci teda to bola vtedy veľká sláva a všetci sa tešili, že tá kultúra konečne dostane patričné tie finančné prostriedky, ktoré mala mať. Nestalo sa tak, no a proste vláda si nesplnila svoje povinnosti, v tom rozpočte to nikdy takto nebolo deklarované. Máte pocit, že nejaká vláda bola trestnoprávne alebo inak stíhaná za to, že porušila zákon? Nikdy sa to nestalo. A ja sa pýtam, čo keď sa dostaneme do takej situácie, že budú iné priority tej nejakej vlády, akejkoľvek, ktorá vznikne po voľbách, tých vlád, ktoré vzniknú po voľbách, že bude riešiť, že bude treba riešiť iné veci a bude sa hovoriť, tak pozrite sa, tak tá RTVS musí dostať menej finančných prostriedkov ako je v zákone, preto lebo vám zdôvodníme, prečo tie finančné prostriedky musia ísť niekde inde. Toto je to hlavné nebezpečie, toto je ten problém, ktorý by sme si teda mali uvedomiť, že teda aj do tohoto ideme prijatím tohto návrhu zákona, do tohto, do tohto riskantného procesu, a to je už riskantný proces nielen RTVS, ale to je risk celej spoločnosti.
Nehovoriac o tom, že to nešťastné zrušenie koncesionárskych poplatkov, ktoré bolo kompenzované zmluvou so štátom, inak by tá zmluva so štátom nevznikla, keby chýbala politická odvaha, nazvime to takto, ako to je, zvyšovať koncesionársky poplatok aspoň o ten inflačný koeficient, hej? Na to tá politická odvaha naozaj chýbala všetkým tým vládam za tých iks rokov a tie návrhy mohli byť akékoľvek. No ale bolo to kompenzované zmluvou so štátom. Čiže bolo jednoduchšie zvýšiť zmluvu so štátom ako navýšiť koncesionársky poplatok. Nebolo to také citlivé, hej, vtedy. No hovorím, tá televízia si prebehla strašnými vecami a nehovoriac o privatizácii, o návrhu na privatizácie druhého programu a to už sú teda veci teda dávno minulé, ale ja som, v skutočnosti sa strašne teším, že tá RTVS vlastne ešte existuje, že vysiela, že vysiela ten program, ktorý vysiela. A teraz hovorme o tej programovej štruktúre, nehovoríme o kvalite toho programu. A myslím, si, že ten zákon z hľadiska tých kontrolných mechanizmov je nastavený dobre. A zase sa bavme o tom, že či sa dodržiava, alebo nedodržiava a čo treba spraviť preto, aby sa dodržiaval viac. A opäť nehovoríme o tom, že či tá RTVS je dobrá, alebo zlá.
Vznikajú tu veci ako keby, my sa čudujeme a pýtame sa, ja neviem, na čo je orchester, na čo je vydavateľstvo v rozhlase. No tak to treba teda povedať normálne, že je súčasť verejnej služby a že ten orchester je tam preto, aby nahrával veci, ktoré sú nekomerčného charakteru, to je tá pôvodná slovenská tvorba, ja neviem, to je ten Suchoň, Cikker, Moyzes, Andrašovan, no tak ďalej a tak ďalej, Holoubek, mohol by som tuná rozprávať donekonečna o tých autoroch, a to nielen, to nie je len toto. To je mnoho inej muziky, ktorá je nekomerčná, a to vydavateľstvo je tam zase na to, aby vydávalo tú muziku, ktorý ten orchester nahrá. Už keď to mám takto jednoducho povedať. Takže ako to všetko má, všetky veľké mediálne inštitúcie majú svoj orchester a svoje vydavateľstvá, a kvalitné. Preto sa nečudujme, že to existuje aj na Slovensku a že to fungovalo, lebo je, to je zlatý poklad, čo dnes existuje v rozhlase. Opäť to kolegovia hovorili. Tak ako my teraz nechcime tieto veci, a tým netreba, a tým netreba.
My len vytvorme také podmienky, aby to mohlo fungovať aspoň tak, ako to štandardne fungovalo, a dúfajme, že teda aj tá verejnosť pochopí a bude komfortná s tým tvrdením, že skutočne tá verejnoprávna inštitúcia je veľmi dôležitá aj z hľadiska toho duálneho systému. A opäť sa nebavme o tom, či sme s ňou úplne spokojní, alebo nespokojní. Každý z nás akoby vedel rozprávať o množstve vecí, ktoré tam v tom verejnoprávnom rozhlase alebo televízii chýbajú, čo by tam malo byť iné a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej, ale v prvom rade to vedenie, nech je už akokoľvek, musí mať isté finančné prostriedky, aby sa s týmto vedelo vysporiadať. A my potom kritizujme, či sa s tým vysporiadalo dobre, alebo zle.
Ale hovorím, to sú veci, to sú veci do budúcnosti, o ktorých sa určite budeme v tom parlamente baviť, no a najdôležitejšie z toho všetkého je, aby sme si vedeli pomenovať, čo som povedal na začiatku, čo je verejná služba, čo od tej verejnej služby chceme, čo je dôležité z hľadiska verejnoprávnej inštitúcie z pohľadu duálneho mediálneho systému, ktorý všetci chceme, no a aby sme trošku ako boli aj veľkorysí v tejto chvíli finančne, lebo nechcem to parafrázovať, ale tak objednajme o tri tanky menej, no a dajme tie finančné prostriedky, ktoré nejakým spôsobom nám zostanú z tých troch tankov, do tej kultúry alebo do médií, alebo do televízií, alebo do rozhlasu a myslím si, že budú zhodnotené oveľa lepším a prijateľnejším spôsobom ako keď kúpime tri tanky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Prajem pekný víkend.
Skryt prepis
