Videokanál klubu

Pán poslanec, veľmi dobre si rozobral situáciu, o koľko sa jednotlivé potraviny idú, ale aj ostatné komodity, hore, prakticky 8,5 a to bude ešte vyššie. Čo ma, čo si dobre povedal, že tu sa jedná tento zákon o senioroch.
Ja sa vás pýtam, páni z koalície, veď priemerný dôchodok je 510 euro. Viete si asi predstaviť, ako títo dôchodcovia musia šetriť, aby vôbec mohli prežiť. Keď vezmete, že je milión 300-tisíc dôchodcov, z toho je, ešte horšie ako ten priemerný dôchodok sú invalidní dôchodcovia. Pričom vy už, my prakticky upozorňujeme na zvýšenie cien od októbra. Boli zvolané mimoriadne schôdze, ktoré ste zamietli, do dnešného dňa minister hospodárstva, minister poľnohospodárstva nič nespravili. Len analyzujete, ale nič nepomáhate. Pozrite sa, čo dalo Rakúsko, miliardu 700 miliónov na podporu a pričom platy, priemerný plat v Rakúsku je aký? Pozrite sa, čo spravili Poliaci, čo spravili Česi. Prosím vás, zobuďte sa a nenechajte ľudí našich napospas a trápiť sa!

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcem len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, ďakujem veľmi pekne. Dávam procedurálny návrh: Národná rada Slovenskej republiky žiada o stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k poslaneckému návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Predmetné stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky žiada Národná rada doručiť do 30 dní od podania tohto návrhu. Stanovisko bude súčasťou predkladaného poslaneckého návrhu zmeny uvedeného zákona.
Odôvodnenie: Jedná sa o citlivú záležitosť a ide o poslanecký návrh, ktorý nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. K zákonom predkladaným vládou sa môže vyjadriť aj odborná, aj laická verejnosť. Odborné stanovisko aplikácie práva v tejto veci je podstatné a pomôže poslancom Národnej rady Slovenskej republiky pri kvalifikovanom rozhodovaní. Je to zákon o, ktorý bol síce preložený, o znížení trestov sadzieb za drogy, marihuanu a podobne.

Ja sa len poďakujem. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, nebudem veľmi dlhý. Chcem plne podporiť návrh kolegu Rašiho so všetkou vážnosťou, ktorá k tomuto návrhu patrí. Je škoda, že ten návrh si vypočuje tak málo ľudí.
Situácia v zdravotníctve je veľmi-veľmi vážna. Stále všetci o tom čítame a hovoríme, ale prakticky nič sa s tým nerieši a nič sa s tým nerobí. Keď si zobereme nárast platový v okolitých štátoch, kde naši zdravotnícki pracovníci veľmi ľahko môžu ísť, pretože sú tam aj žiadne, nie sú tam žiadne rečové bariéry, ako napríklad v Čechách, ale, samozrejme, aj do Rakúska, dokonca do Maďarska či do Poľska, musíme povedať, že mám celkom vážne obavy o budúcnosť v zdravotníctve. Napriek všetkým rečiam, ktoré sa tu viedli dlhodobo o tom, ako je strašne zničené zdravotníctvo na Slovensku, zdravotníci a zdravotníctvo ukázali plnú výkonnosť za dva roky pandémie, plnú výkonnosť. Urobili všetko, čo treba pre záchranu života a zdravia našich obyvateľov. Nikto nemá ani kúsok elementárnej slušnosti, aby s tými ľuďmi rozprával.
My sme mali zdravotnícky výbor, kde prišli predstavitelia sestier a záchranárov, aby rozprávali o navýšení ich základných platov. Napriek prísľubu ministerstva financií nikto stade neprišiel. Tento tristný nezáujem je katastrofálny. Ja ani celkom dobre nerozumiem, či oni žijú v reálnej dobe, či vedia, že čo sa vlastne vôbec deje. Tí ľudia, ktorí v zdravotníctve pracujú, potrebujú mať aspoň nádej, že sa niečo zmení, ale nemení sa absolútne nič. Absolútne nič. Záchranári deklarovali, že potrebujú 12 mil. euro na to, aby splnilo všetky ich koeficienty, ktoré potrebujú z hľadiska ich navýšenia miezd. Napriek tomu, že sme minuli takmer miliardu euro, ak nie viac – kolega Raši to istotne spresní – na rôzne, prepáčte mi ten výraz, blbosti, ako bolo testovanie, lotéria, vyplácanie hocikomu peňazí len tak z brucha len kvôli nejakému piár, tak napriek tomu nemáme 12 mil. euro, aby sme pomohli záchranárom? To je predsa neuveriteľné. My potrebujeme dať do systému okolo 200 až 300 mil. euro. Tie peniaze sú odsúhlasené s Útvarom hodnoty za peniaze, napriek tomu sa nikto nedebatuje so zdravotníkmi o tom, že čo má s nimi robiť. Doktor Visolajský kričí ako posledný z Titanicu, potápajúcej sa lode, o pomoc, ale nikto sa možno viac ako pol roka s ním ani nechce stretnúť. Ja nerozumiem tomu.
Ak opadne tá pandémia a ľudia si uvedomia, zdravotníci uvedomia, že ako bezcitne a bezohľadne sa s nimi zaobchádzalo, tak nás čakajú naozaj veľmi ťažké časy. Preto ešte raz vravím, podporujem tento návrh a prosím všetkých, aby sa zamysleli, pretože tie peniaze tu sú a dajú sa na to minúť. Kolega Raši to povedal na výbore celkom jasne: Ak vadí, že je to opozičný návrh, prijmite ho, zmeňte, urobte nejaký iný návrh, my ho istotne podporíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Nechcem veľmi vstupovať do tej debaty kolegom iuris utriusque doktorom, ale tu opakovane zazneli nejaké informácie z toho, ako lekári pracujú dovtedy, kým nemajú atestáciu, a tu treba jednoznačne povedať, že lekári nemôžu samostatne pracovať. Nemôžu samostatne pracovať, môžu pracovať len pod dozorom, dokedy nemajú urobenú príslušnú atestačnú skúšku.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Ja by som len chcel upresniť a dať na správnu mieru to, čo povedal pán navrhovateľ z hľadiska ochrany verejného záujmu.
Nie každý, kto má osobný záujem na nejakej prejednávacej veci, musí oznámiť svoj konflikt záujmov alebo možný konflikt záujmov z hľadiska ochrany verejného záujmu, len verejní funkcionári. To znamená, nie každý právnik, ktorý sa vyjadruje k danej veci, musí oznamovať osobný záujem, len pokiaľ je verejný funkcionár, a to len na rokovaní orgánu, ktorý o tom, o tejto veci rozhoduje a potom prípadne hlasuje.
Ďalšia vec, ktorú povedal pán navrhovateľ, že on chápe, že všetci tí, ktorí prijali toto spoločné vyhlásenie, že ho prijali, pretože je to ich osobným záujmom. No ja neviem, akým osobným záujmom je Najvyššieho súdu alebo Najvyššieho správneho súdu alebo Generálnej prokuratúry na tom, aby nejakým spôsobom hájila stranu povedzme advokácie. Áno, pri Slovenskej advokátskej komore je to jasné, ale pri týchto ostatných subjektoch ja nevidím najmenší dôvod, aby pokiaľ by nemali na to reálne odborné argumenty, aby takéto niečo, takýto nejaký názor verejne, verejne vyjadrovali.
No a pokiaľ ide o poslednú poznámku, ktorú povedal pán navrhovateľ vo svojom vystúpení, že každé obmedzenie trhu škodí konkurencii, s týmto si dovolím nesúhlasiť. Máme tu množstvo oblastí, v ktorej je regulácia potrebná, či už... a máme tu množstvo regulačných orgánov, ktoré dokonca regulujú určité oblasti spoločenských vzťahov práve preto, aby nedochádzalo k poškodzovaniu práv občanov Slovenskej republiky, a nemyslím si, že takáto regulácia, že sa dá povedať generálne, že akákoľvek takáto regulácia škodí, škodí konkurencii, voľnému trhu. Lebo voľný trh a voľná ruka trhu nie je jediná mantra, ktorá má všetko riadiť.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Zareagoval by som len na faktickú poznámku pána poslanca Dostála.
Z hľadiska napríklad poskytovania nejakej podpory pri legislatívnej činnosti alebo pri tvorbe práva. Ako poznáme poskytovanie právnych služieb v rámci advokácie, ale poznáme ich aj v rámci dnes závislej činnosti alebo obdobného pracovného, pracovného vzťahu. Veď máme v pracovnom pomere množstvo právnikov zamestnaných, ktorí poskytujú právne služby pre svojich zamestnávateľov, resp. v obdobnom pracovnom vzťahu. Takže toto je jedna z dnes, asistenti poslancov takisto radia, radia poslancom. (Reakcia z pléna.) Áno, otázka je, či legislatívna tvorba, tvorba legislatívy je v zmysle zákona o advokácii poskytovanie právnych služieb. Ale to je už otázka výkladu.
Samozrejme, ja sa nebránim tomu, aby sme niektoré činnosti, napríklad z hľadiska legislatívnej alebo tvorby práva, možno vyňali z tohoto, takéhoto neoprávneného podnikania aj v zmysle Trestného zákona, ale určite nie v tom rozsahu, v akom to navrhuje predkladateľ, podľa môjho názoru.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, v prvom rade mi dovoľte v zmysle čl. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov, ktorý hovorí v ods. 1, že verejný funkcionár, ktorý sa zúčastňuje na rokovaní orgánu vo veci, na ktorej má osobný záujem, je povinný oznámiť tomuto orgánu svoj osobný záujem o vec pred tým, ako na rokovaní vystúpi alebo pred hlasovaním o tejto veci. Vzhľadom k tomu, že som členom Slovenskej advokátskej komory, tak oznamujem môj potenciálny osobný záujem na prerokovanej veci.
A teraz teda k prejednávanému návrhu zákona. Na úvod by som sa chcel opýtať pána predkladateľa, že s kým v zásade, kým prejdem teda ku konkrétnym argumentom odborným, s kým v zásade prerokovával tento návrh zákona, resp. aký, aká lobistická skupina si objednala tento návrh zákona, pretože všetci odborníci z právnej aplikačnej praxe, či už sú to poskytovanie právnych služieb, justície, resp. prokuratúry, sú proti takémuto návrhu zákona, resp. proti takémuto zavádzaniu duálneho, paralelného systému poskytovateľov právnych služieb.
Nehovorím to len tak, opieram sa o spoločné vyhlásenie najvyšších predstaviteľov justičných inštitúcií k poslaneckému návrhu na vznik živnosti pre poskytovanie právnych služieb, kde sa stretli na spoločnom rokovaní 27. januára 2022 zástupcovia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory, kde títo zástupcovia za tieto organizácie prijali toto spoločné vyhlásenie, ja si dovolím ho teraz zacitovať: "Zásadne nesúhlasíme s tým, aby bol popri advokácii vytvorený paralelný systém poskytovateľov právnych služieb formou živnosti. Ide o krok proti zabezpečeniu kvality a etiky pri poskytovaní právnych služieb občanom. Navrhovanú zmenu považujeme za nedôvodnú a odmietame ju ako celok."
Podpísaný je za Najvyšší súd Slovenskej republiky predseda Najvyššieho súdu, predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, generálny prokurátor Slovenskej republiky a predseda Slovenskej advokátskej komory. Myslím si, že je to dostatočne reprezentatívna vzorka zástupcov právnických profesií na to, aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, že či prijatie takejto zmeny je účelné a je dôvodné, resp. má priniesť pre občanov Slovenskej republiky z hľadiska kvality poskytovaných právnych služieb, či má priniesť pozitíva alebo negatíva. Domnievam sa, že táto zmena okrem toho, že zabezpečí nejakú konkurenciu na trhu, čo je jediná v zásade pozitívna vec tohto návrhu, všetky ostatné veci, ktoré s tým súvisia, majú negatívny charakter.
A teraz sa skúsim venovať tým argumentom odborným, ktoré si myslím, že sú práve negatívneho charakteru, ktoré buď budú ako dôsledok, by boli teda ako dôsledok takto prijatej právnej úpravy. Štát pokiaľ môže dôjsť k určitým škodám na právach občanov, resp. jednotlivcov, tak zvyčajne vyžaduje splnenie aj určitých ďalších predpokladov, ako je samotné vzdelanie. Upustenie od týchto požiadaviek, resp. predpokladov majú potom za následok zníženie kvality, resp. určitú degradáciu, v tomto prípade právneho poriadku. Môžme si to prirovnať napr. k oblasti medicíny, kde takisto lekári majú ukončené lekárske vzdelanie, ale nemôže lekár s ukončeným lekárskym vzdelaním vykonávať nejaké ťažké operácie alebo iné úkony, potrebuje na to prejsť nejakým atestačným procesom. Obdobne je to teda aj pri poskytovaní právnych služieb. To, že niekto ukončil právnické vzdelanie, ešte nehovorí o tom, že môže poskytovať kvalifikovane právne služby, najmä také právne služby, ktoré pán predkladateľ citoval.
Je pravdou, čo povedal, že v určitom čase na Slovensku existoval systém, duálny systém dvoch komôr advokátov, a to komerčných právnikov, komory komerčných právnikov a komory advokátov, avšak tento systém sa neosvedčil a práve preto boli tieto komory zlúčené do jednej komory so zabezpečením vyššej kvality či už preskúmavania spôsobilosti na výkon advokátskej činnosti, resp. právnických, poskytovania právnických služieb. Takisto, pokiaľ si zoberieme odporúčania Benátskej komisie, ktoré boli prijaté v minulom roku, tak Benátska komisia neodporúča vznik paralelných komôr na poskytovanie právnych služieb.
No a teraz poďme teda k tým konkrétnym dôvodom, že prečo si myslím, že je to tak. Tento systém vytvára alebo by vytvoril určitý systém bez akéhokoľvek rešpektovania etických pravidiel poskytovania právneho poradenstva a bez dohľadu najmä. To, že tieto právne služby v súčasnosti môžu poskytovať len advokáti, je zabezpečené aj tým, že okrem toho, že sú nejakým náročnejším spôsobom preskúšavaní na to, či sú spôsobilí poskytovať právne služby, tak ešte sú povinní dodržiavať aj etický kódex, ktorý vyplýva priamo zo zákona o advokácii, a sú podriadení dohľadu Slovenskej advokátskej komory nad výkonom poskytovania právnych služieb. Pri poskytovaní právnych služieb z hľadiska živnosti takéto niečo neexistuje, teda ak by boli poskytované tieto právne služby, živnostníci, resp. aj spoločnosti s ručením obmedzeným alebo iné na základe teda takejto živnosti by nemali žiadnu povinnosť dodržiavať etický kódex poskytovania právnych služieb, resp. by neboli podriadení žiadnemu dohľadu žiadneho orgánu nad svojou činnosťou, a to žiadnemu dohľadu. Treba si uvedomiť, že advokáti podliehajú disciplinárnej zodpovednosti z hľadiska advokátskej komory a následne aj možnosti potom preskúmavania ďalšími súdnymi orgánmi, čo teda pri poskytovaní týchto právnych služieb v rámci činnosti nebude. To znamená, že bude tu nižšia miera kvality, resp. poskytovania, kvalifikovaného poskytovania týchto právnych služieb.
Čiže absentuje podriadenosť etickým pravidlám, dohľadu, disciplinárneho konania, no a v neposlednom rade absencia hmotnej zodpovednosti za poskytovanie právnych služieb. Advokáti, či už poskytujúci tieto služby na základe individuálnej licencie, alebo ako spoločnosti s ručením obmedzeným, sú povinne, musia byť povinne poistení za spôsobenie škody tretím osobám. Pri živnosti, aj viazanej živnosti, takáto povinnosť odpadá, to znamená, aj občan je menej chránený, pritom ak mu takýto poskytovateľ právnych služieb spôsobí nejakú škodu, kde si ju bude musieť od tohoto živnostníka komplikovane uplatňovať na súde, a pokiaľ takýto živnostník nebude mať dostatočný majetok na pokrytie škody, tak to bude vyvolávať, samozrejme, v aplikačnej praxi problémy. Advokáti majú toto vyriešené povinným poistením zodpovednosti za spôsobenú škodu.
Ďalej je tu rozpor, resp. ide tu v zásade o legalizáciu súčasného trestného činu tzv. pokútnictva alebo teda neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, kedy tu je výslovne napísané, že takéto konanie alebo takéto poskytovanie právnych služieb bez príslušnej advokátskej licencie je neoprávneným podnikaním. Čiže tento návrh zákona ako keby zavádzal legalizáciu takéhoto neoprávneného podnikania tým, že umožní živnostníkom tieto služby poskytovať, samozrejme, s tými ďalšími atribútmi, ktoré som už povedal.
Pokiaľ ide o samotných advokátov, tak posledným argumentom, aha, pardon, ešte pred tým.
Ďalším argumentom, ktorý vyplýva zo zákona o advokácii, je povinnosť mlčanlivosti a ochrana profesijného tajomstva. Advokáti sú pri výkone svojho povolania povinní chrániť súkromie a chrániť tajomstvo informácií, ktoré, s ktorými prichádzajú do styku pri poskytovaní právnych služieb. Samozrejme, sú tam výnimky z hľadiska odhaľovania korupcie alebo nelegálnych, teda príjmov z nelegálnej trestnej činnosti, ale to sú vo vzťahu ku konkrétnym štátnym orgánom, ale vo všeobecnosti majú povinnosť zachovávať mlčanlivosť. Opäť, pokiaľ ide o, by išlo o poskytovanie právnych služieb na základe živnosti, takéto niečo, takáto povinnosť by sa na takéto osoby nevzťahovala.
Ďalej, z hľadiska ochrany osôb pri poskytovaní alebo ktorým sa poskytujú právne služby, advokáti sú viazaní zákazom konfliktu záujmov. To znamená, nemôžu zastupovať viaceré osoby, ktoré stoja v opačnom postavení pri nejakých právnych úkonoch. Teda sú povinní odmietnuť poskytovanie takýchto právnych služieb. Toto opätovne pri poskytovaní ako živnosť takúto povinnosť nemajú. To znamená, môžu prichádzať do konfliktu záujmov bez toho, aby im z toho vyplývali nejaké, nejaké kontrolné mechanizmy.
No a z tohoto všetkého vyplýva nakoniec aj diskriminácia vôbec advokátov vo vzťahu k poskytovaniu právnych služieb, pretože advokáti, či už ako fyzické osoby podnikatelia, alebo ako eseročky, musia spĺňať všetky tieto podmienky, ktoré som povedal, čo živnostník nemusí spĺňať. Čiže pri poskytovaní tých istých právnych služieb sa tu vytvára jedna skupina, ktorá bude mať nejaké povinnosti, či už disciplinárnu zodpovednosť, či už hmotnú zodpovednosť z hľadiska povinného poistenia, či už dodržiavanie etického kódexu a ďalších, a iné osoby nebudú mať túto povinnosť. Odhliadnuc od toho ešte, že pokiaľ advokát poskytuje svoje právne služby ako prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, tak je tam obmedzenie, že takýto advokát musí byť zároveň spoločník aj konateľ, resp. keď je spoločník, musí byť aj konateľ a keď je konateľ, musí byť aj spoločník. To je prvé obmedzenie.
A druhé obmedzenie je, že takáto osoba nemôže, alebo, teda pardon, takáto právnická osoba, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, nemôže poskytovať iné služby ako právne služby. To je ďalšie obmedzenie, ktoré tu sú, ktoré zase živnostník, či už poskytujúci, či už teda poskytujúci tieto služby ako SZČO, alebo ako spoločnosť s ručením obmedzeným, alebo iná spoločnosť by nemala.
Ďalším obmedzením pri poskytovaní advokátskych služieb je zákaz závislej činnosti. Advokáti nesmú byť v závislej činnosti s inými právnickými alebo fyzickými osobami. Čiže to je ďalšie obmedzenie, ktoré vytvára určitú diskrimináciu. Čo však je podstatné, je podstatné to, že ide tu o poskytovanie právnych služieb občanom. Občanom, ktorým i takéto právne služby môžu pri nekvalifikovanom poskytovaní spôsobiť nejakú škodu. A práve preto bol zavedený systém, systém komory advokátskej, systém nejakého osobitného preskúšania, osobitné licencie, aby sa zabezpečila vyššia miera ochrany občanov a fyzických osôb pred možnosťou spôsobenia škody, resp. poskytovaním nekvalitných právnych služieb.
A tu sa navrhuje právna úprava, ktorá má ísť presne opačným smerom, a to si myslím, že nie je v poriadku a že by sme tento návrh nemali podporiť.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, začnem takou vašou rétorikou, ktorú ste použili pri inom zákone, že z ktorého roku je tento zákon, z roku 2004. Zaujímavé, že doteraz vám to nevadilo a reagujete na to práve teraz, keď je táto bezprecedentná legalizácia zaužívanej praxe spočívajúcej v ignorovaní prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únii niekoľkokrát v pléne realizovaná. V zásade si myslím, že je to bezprecedentnou reakciou na opakovanú kritiku vlády a koaličnej väčšiny na zlyhania pri príprave a schválení realizácie Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na predloženie návrhu skupiny poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k uskutočňovaniu zmeny Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky v nedávnom období.
Závažnosť a dosahy európskych politík v oblasti priemyslu, energetiky či environmentálnej oblasti, migrácie, ochrany vonkajších hraníc a tak ďalej a z nich vyplývajúce opatrenia môžu byť veľkou príležitosťou pre Slovensko, zároveň však môžu skrývať rôzne potenciálne riziká. Uvedená situácia si vyžaduje posilňovanie participácie Národnej rady Slovenskej republiky na schvaľovaní stanovísk Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a nie naopak, znižovanie úrovne jej participácie, tak ako to navrhujete vy, len na to, čo predloží vláda. Z tohto dôvodu nemôžme podporiť takýto návrh, samozrejme, a považujeme ho za čisto účelový a pokus o legalizáciu zaužívanej praxe ignorovania prerokovania návrhu viac ako 30 poslancov na schválenie stanoviska Slovenskej republiky k záležitostiam Európskej únie.
Ďakujem.