Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, v rámci tohto návrhu zákona ja podporujem a chcem vyjadriť podporu k bodu 1 tohto návrhu zákona, ktorý dopĺňa pri týchto obstarávaniach a pri jednoduchších spôsoboch obstarávania aj obstarávanie pre chovné stanice a rehabilitačné stanice. Doteraz tak v zákone o verejnom obstarávaní sú len zoologické záhrady, ak si dobre pamätám, toto sme práve za našej vlády dopĺňali do zákona o verejnom obstarávaní a je dobré, že sa teraz tam dopĺňajú ešte aj chovné, aj rehabilitačné stanice, s tým sa dá súhlasiť a to by som aj podporil.
Na druhej strane k čomu sa chcem však kriticky vyjadriť, je bod 2, 3 a 4 tohto návrhu zákona, a to ani nie tak z obsahového hľadiska ako z legislatívno-technického a z formálneho hľadiska. Neviem, či predkladateľ, predkladatelia návrhu zákona konzultovali tento návrh s legislatívcami, ale obávam sa, že tieto body 2, 3, 4 budú v praxi nevykonateľné, resp. budú z legislatívno-technického hľadiska spôsobovať obrovský problém. A vysvetlím teraz prečo.
Zákon, tento návrh zákona novelizuje zákon o verejnom obstarávaní síce v znení zákona č. 395/2021, avšak v ustanoveniach v bode 2, 3 a hlavne 2, 3, hlavne 2 a 4 v častiach, ktoré novelizuje práve zákon č. 395/2001, ale s účinnosťou až od 31. marca 2022. Tento návrh zákona má účinnosť od 15. marca 2022, čiže v prvom rade novelizuje sa ustanovenie a ešte aj v bode 4, že sa novelizuje v § 182 ods. 6, sa za slová "vo výške" vkladá slovo "neprepadnutej", slovo "výške" sa v platnom a účinnom znení zákona vôbec nenachádza. Táto konštrukcia, kde je toto slovné spojenie "vo výške", je až v znení, ktoré je účinné od 31. marca 2022. Čiže novelizuje sa síce platná právna úprava, ale ešte nie je účinná, ale ktorá má nadobudnúť účinnosť až 31. marca 2022. Čiže novelizuje sa nejaké ustanovenie, ktoré de facto nie je v tom zákone ešte a od 15. marca 2022 nemôže sa novelizovať ustanovenie, ktoré tam ešte nie je účinné, ktoré nadobúda účinnosť až 31. marca 2022.
To je prvá vec, ktorá je problémom, a to je tak v bode 2, ako aj v bode 4. Bod 3 je trošku iný, lebo tam sa dopĺňa celý nový odsek 6, čiže ten by síce bol platný a účinný aj napriek tomu, čo som doteraz hovoril, ale zase by nekorešpondoval s tými ostatnými, pretože tie tam nie sú.
Ďalší problém, ktorý vidím z hľadiska celej tejto právnej úpravy, tak ako je nastavená aj z hľadiska účinnosti, je to, že ak by to, takto sme to prijali, tak by celá táto právna úprava bodu 2 a 4 pôsobila len 15 dní, resp. 14 dní, pretože by nadobudla účinnosť 15. marca 2022, ale 31. marca 2022 by sa právna úprava vrátila do stavu novely 395/2021. Čiže reálna účinnosť týchto ustanovení by bola len 14 dní a vrátili by sme sa späť k zneniu, ktoré je platné podľa zákona č. 395/2021 a ktoré opätovne by nadobudlo účinnosť 31. marca 2022. Čiže z týchto dôvodov je potrebné prepracovať celý tento návrh zákona v bodoch 2, 3 a 4 a je to potrebné doriešiť s legislatívnym odborom, či už formou prechodných ustanovení, alebo úplne iným systémom právnej úpravy, resp. navrhnúť účinnosť neskôr, ale aj to si bude vyžadovať úpravu prechodných ustanovení.
Čiže takto, ako to je, to, podľa môjho názoru, môjho názoru by z toho vznikol právny zmätok, a preto, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a), aby sme vrátili navrhovateľovi návrh zákona na jeho dopracovanie.
A pokiaľ ide ešte o jednu vec, keď už mám slovo, síce malo by to byť predmetom až druhého čítania, ale poviem to už dnes, v tom bode 2 to ustanovenie začína kauciou vo výške podľa ods. 2 a 4, prepadáva, ak a ide ďalej. Ale nie je tu napísané, komu prepadáva, to je ďalší problém. Ten zákon musí jednoznačne povedať, že či prepadáva v prospech obstarávateľa, prepadáva v prospech štátu alebo v prospech koho. Doterajšia právna úprava vždy hovorí, že buď sa stáva príjmom štátneho rozpočtu, alebo prepadáva v prospech obstarávateľa, alebo v prospech niekoho. Čiže to je tiež ustanovenie, ktoré je nevykonateľné, lebo nie je jasne napísané, v prospech koho tá kaucia v takom prípade prepadáva. Čiže toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcel by som pripomenúť členom zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes 12.05 hod. v miestnosti č. 30. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Podľa toho, čo som si pozeral ten pozmeňovací návrh, tak viacero vychádza asi aj z praxe a z reálneho stavu. Chcem oceniť hlavne zo svojej osobnej praxe a však stretávam sa s množstvom cyklistami, ktorí chodia hlavne, teda jazdia cestu. Oceňujem krok, ktorý je aj v iných krajinách Európskej únie už dávno schválený, a to je schválenie umožnenia jazdiť cyklistom na cestách dvaja vedľa seba. Toto je podľa mňa krok, ktorý veľmi pomôže, ja to poviem tak, že aj hlavne šoférom vozidiel, lebo keď si zoberiete, že ide 10 – 12 cyklistov za sebou, za sebou po jednom, tak určite je to náročnejšie prejsť, teda obísť motorovým vozidlom takýto, poviem, vláčik cyklistov, ako keď tí cyklisti sú v pár metroch za sebou dvaja vedľa seba. A tento krok je podľa mňa veľmi-veľmi pozitívny a určite to uľahčí aj samotným šoférom motorových vozidiel jazdu na komunikáciách.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, toto sú presne typy zákonov, kde by sme nemali politikárčiť, ale mali by sme spoločne pracovať na tom, aby ten cieľ, ktorý týmto sledujeme, sa naplnil. Tak ako povedal kolega Maroš Saloň, my sme svoj návrh stiahli a podporili váš koaličný, lebo však vieme, ako to funguje, a následne aj pri tomto zákone, ktorý teraz máme v druhom čítaní, tá najväčšia podstata je tých jeden a pol metra. Všetko okolo toho sú veci, ktoré uvidíme, ako ukáže aplikačná prax. My sme pri prvom čítaní vám aj niektoré veci vyčítali. Aj keby sme prišli s nejakým pozmeňovacím návrhom, vieme, že by teda neprešiel. Ale hlavne podstatné bude to, aby konečne, poviem to tak, že už po rokoch sa zadefinovalo priamo v zákone 1,5 metra, aby začalo to tým, že keď idú študenti na autoškolu, sa učia a bude im v autoškole hovoriť o tom, že keď obchádzate cyklistu, tak v zákone je definícia 1,5 metra. Je to, toto je hlavne taká edukatívna časť v tom, že treba širokej verejnosti na Slovensku povedať, že keď obchádzate cyklistu, je 1,5 metra potrebný.
Viacerí kolegovia to tu povedali, ja som tiež aktívny cyklista, ja hlavne teda využívam cestnú infraštruktúru, cesty a poviem osobne, že som mal veľakrát nemilé skúsenosti s tým, keď vás obchádza kamión, ktorý sa zaraďuje a myslí si, že ešte, že už vás dávno obišiel, a vás neobišiel. Takže toto je realita a ja verím, že spoločne keď podporíme tento zákon, v aplikačnej praxi bude fungovať, a verím, že nebude dochádzať k stratám na životoch a nejakým kolíziám cyklistov a áut.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Pán predkladateľ, chcem oceniť tvoj vecný príspevok. Ja si myslím, že pri takejto téme presne tak by to malo vyzerať, že si to argumentačne vieme povedať a ak sú aj z našej strany nejaké pozitívne návrhy, tak sa vedia akceptovať. Ja si myslím, že v tomto prípade tohto zákona najdôležitejšie je to, že ide o ochranu ľudského života a cyklista je veľmi ohrozený na tých cestách, ako si vravel. Samozrejme, mohli by k tomu prispieť aj lepšia cykloinfraštruktúra. No a som rád, že my sme mohli prispieť k tomu aspoň tak, že tým naším návrhom sme naštartovali túto debatu s tým, že tak ako bolo z našej strany, mojej a Richarda Takáča, deklarované, že my sme stiahli ten náš návrh a podporíme, podporíme tento váš návrh, ktorý ste predložili vy.

Pekne, ďakujem pekne, nechajme socializmus s ľudskou tráv... s ľudskou tvárou, poďme k Múzeu Slovenského národného povstania.
Ja by som chcel poďakovať, Ďuro, za to, že si, pán poslanec, pán podpredseda, naozaj že si takto zhrnul túto problematiku aj s tým postojom, ktorý teda budeme mať po voľbách, pochopiteľne.
Ja si myslím jednu vec, viete, že celý tento prevod Múzea SNP preč teda spod ministerstva, je to škoda. Naozaj je to škoda, preto, lebo to ministerstvo kultúry sa, sa jednoducho oslabodzuje, teda oslabuje, znižuje, znižuje si svoj význam. No a význam ministerstva kultúry podľa môjho názoru sa musí v dnešnej dobe duševnej globalizácie skôr zvyšovať, a nie znižovať. Robia to tak Maďari, Poliaci, Francúzi, Taliani, Češi, robia to tak všetky normálne spoločnosti, ktoré, ktoré vidia istý, ktoré majú istý pud sebazáchovy.
A my ideme presne proti týmto všetkým kritériám normálnym, ktoré existujú, a to svetlo na konci tunela sa pre nás mení na protiidúci vlak. Veď to je, to je strašné skutočne a všetko to začína tým, že tak potom dajme z toho ministerstva kultúry preč aj Národné divadlo, úplne zrušme ho. To by bolo asi najlepšie, lebo toto je cesta k tomu, proste to znižovanie významu kultúry v dnešnom globalizačnom svete je samovražda, skutočne samovražda.
Ministerstvo kultúry má byť jedno silné ministerstvo, na ktoré budeme všetci hrdí, preto, lebo formuje isté, isté to národné, aj prvá ústava Európskej únie bola taká, že tá kultúra bola na niekoľkých sto stranách, bohužiaľ, tá ústava neprešla, dneska ako hovoríme o iných, ale toto nie je, toto naozaj nie je pravda, toto, čo sa tuná deje.
To je význam ministerstva kultúry, ako keby ani nebolo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No toto je taká odpoveď, pri všetkej úcte, aby bola nejaká odpoveď, hej? No tak aj toto je odpoveď.
Ale zase o peniazoch? Veď som teraz o niečom úplne inom tam hovoril niekoľko minút. Zase peniaze, pani poslankyňa? To mi budeš hovoriť, že to je ten dôvod? Ale veď som povedal, že to je strašne málo. A tie ostatné dôvody, tie ako vôbec nehrajú žiadnu rolu? To len sa budeme teraz baviť, že no tak dajme to pod nejaké iné ministerstvo, to má ešte viacej peňazí ako ministerstvo obrany. Veď to je hlúposť. Toto nemôže byť dôvod takéhoto kroku. Počul som ho tisíckrát. To je hlúposť ako hrom. A jednoducho to Slovensko, aby som teda hovoril o tej Banskej Bystrici, to Slovensko si nezaslúži, aby to fungujúce múzeum bolo takto rozštvrte... roztretinované na tri celky v podstate, veď... A okrem toho jedna posledná veta. (Povedané so smiechom.)
Prosím vás pekne, prečo rušíte to, čo funguje? Tomu už naozaj nerozumiem.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, ešte raz (povedané so smiechom), po niekoľkýkrát, ale som rád, že ste tu a že môžeme takýmto spôsobom debatovať o týchto veciach (povedané so smiechom), zvyknite si.
Dámy a páni, ako to na prvý pohľad že nesúvisí s touto témou, ale keďže to pani kolegyňa v tejto chvíli otvorila, myslím pani spravodajkyňu, ja na to musím reagovať. To je tak, keď sa šíria polopravdy, nie zámerne, ale na základe nepoznania veci.
Po roku ’93 bola tendencia všetkých divadiel na Slovensku, hovorím všetkých divadiel na Slovensku, dokonca aj v rámci Národného divadla, kde sa o tom viedla debata, aby všetky divadlá odišli preč spod ministerstva kultúry, aby nastal ten tzv. český model, kde, veľmi dobre vieme, že niektoré divadlá sú pod župou, niektoré divadlá sú pod mestom, nie je to len ministerstvo kultúry. Máte filharmónie štátne, ktorá je napríklad v Hradci Králové a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Česká filharmónia, hej? Tam sú tri, tri české filharmónie v Čechách, teda štyri, pardon. Každý proste v tom videl istú, isté odtrhnutie od ministerstva kultúry ako istý prejav slobody, ako istý prejav istého znovunadýchnutia sa.
Po čase sa stalo, že tie divadlá aj na Slovensku, ktoré sa mohli vrátiť pod ministerstvo kultúry, to rýchlo spravili. Jeden príklad za všetky - Košické štátne divadlo. Minister kultúry Kňažko, počas jeho obdobia najskôr toto divadlo bolo pod vyšším územným celkom, a teda, samozrejme, mesto prispievalo, potom prišla, potom prišlo jedno veľké prebudenie, a pamätám si to veľmi dobre preto, lebo tu sa prijímali isté legislatívne procesy. Ja som vtedy bol riaditeľom iného divadla. Ale tu sa vtedy prijímali isté legislatívne procesy, ktoré, ktoré toto mohli umožňovať. A tak sa Štátne divadlo Košice znovu dostalo pod ministerstvo kultúry. Čiže nie je to celkom pravda, čo si v tejto chvíli povedala, a bol to prejav, hovorím, ale to sú tie, ja ti to nevyčítam, ale to sú tie také možno zaužívané nechcené polopravdy.
Nuž ale v prípade, v prípade, aby som sa teda vrátil k múzeu, k Múzeu SNP v Banskej Bystrici, o ktorom bude oveľa viacej hovoriť môj ctený kolega pán podpredseda Blanár, ja by som len chcel povedať jednu vec. Tu nejde o to vlastne v podstate, čo sa stane s bystrickým múzeom (povedané so smiechom), toto je jeden precedens. Samozrejme, že je to dôležité.
Ale v tejto chvíli sa dostávame do situácie, keď ministerstvo kultúry sa zbavuje svojich inštitúcií. A toto je pre mňa strašne dôležité, lebo, viete, ja si prajem silné ministerstvo kultúry, ktoré bude mať veľmi veľa inštitúcií, a tie inštitúcie bude môcť plnohodnotne finančne dotovať. Len toto nie je, a poviem to teraz znovu na plné ústa, toto nie je v tejto chvíli chyba ministerky kultúry, toto je len dokumentom vzťahu tejto vlády ku kultúre. Pozrite sa, kde posadili ministerku kultúry. Tam kdesi dozadu. Ešte dva metre a bola by na chodbe. Toto je vzťah tejto vlády k ministerstvu kultúry a ku kultúre všeobecne vôbec. To si treba povedať, hej?
Viete, no, argument (povedané so smiechom), že ako pamätník pôjde, pamätník pôjde z ministerstva kultúry pod obranu, nehnevajte sa, tak to je trápne preto, lebo tak je to naozaj len otázka peňazí. Ničoho iného? Veď to sa predsa dá riešiť úplne iným spôsobom. Prečo to riešiť? Tak potom zoberme tomu ministerstvu kultúry všetko a nakoniec ho zrušíme. Už aj taká tendencia tu bola za jednej vlády - spojiť ministerstvo kultúry s ministerstvom školstva. Našťastie to neprešlo, lebo v poslednej chvíli sa tí tzv. múdri tohto sveta chytili za hlavu a nechali samostatné ministerstvo kultúry, ale predtým už stihli spojiť výbor pre kultúru a médiá so školským výborom. No to vám bola veľká sranda, môžem vám povedať, lebo ten výbor musel zasadať 25 hodín denne, aby stihol všetku tú problematiku školskú a kultúrnu nejakým spôsobom prerokovať. A bolo to riešené tým, že bol urobený tzv. tretí podpredseda. No proste hovadina jak hromy.
Ale k tomuto to všetko tuná, dámy a páni, takýmto spôsobom speje. Pokiaľ sa ministerstvo kultúry bude zbavovať svojich erbových inštitúcií, a erbovou inštitúciou Múzeum SNP určite je nielen vo vzťahu k Bystrici, ale vo vzťahu k celému Slovensku, k Československu, Európe, ak chcete, a mohol by som takýmto spôsobom pokračovať. Nuž toto určite nie je cesta.
Okrem toho, že teda ani na to nie je nejaký nárok, lebo my sme sa na to ani, ani sme s tým nerátali, lebo, pozrite sa, tento krok jednoducho nie je obsiahnutý v Programovom vyhlásení vlády na roky 2020 až 2024. Čo sa stalo, že ideme nad rámec programového vyhlásenia? Bol vykonaný audit, ktorý mal byť teda intenzívny audit, ktorý, ktorý by to ministerstvo kultúry v prípade Múzea SNP muselo spraviť, aby teda vedelo hodnoverne a iným spôsobom ako, nielen to, že nemáme peniaze, ho takto doporučiť ministerstvu obrany?
Delimitácia organizácie pod, spod jedného rezortu do druhého pritom vyžaduje viacero zásadných právnych úkonov. Tie tuná budú viac-menej, niekto tomu bude rozumieť viac, niekto menej, ale zase v podstate práca nadivoko.
No a viete, mohol by som takto pokračovať veľmi dlho. Ja si jednoducho myslím, že tento krok je neuvážený, a aby som to teda skrátil, v tom ďalšom volebnom období, pokiaľ o týchto veciach budeme môcť rozhodovať, budeme tieto veci riešiť úplne inak a Banská Bystrica dostane svoj pamätník späť.
Ďakujem za pozornosť.

Takto, aby sme to len veľmi nezužovali na tie 2 %, treba si uvedomiť, že tieto tri fondy majú aj nejaký svoj nehnuteľný majetok. A keď tieto tri fondy zaniknú, ja sa pýtam, čo bude s týmto majetkom, či automaticky prejdú tento, či prejde tento majetok týchto fondov pod ten veľký fond, ktorý vznikne, čo sa s týmto majetkom stane, keď tieto fondy zaniknú. To sú legitímne otázky, samozrejme, ktoré si tuná musíme klásť a na ktoré zatiaľ teda tie odpovede nedostávame.
Čo sa týka, ale viete, tie 2 %, pani ministerka má pravdu. Tá kultúrna obec je rozčesnutá na dve časti. Niektorí sú za, niektorí sú proti. Tí, ktorí ich využívali, sú za. Tí, ktorí ich ešte nevyužívali, alebo resp. nevedia, ako ich majú využívať, sú, samozrejme, proti. Tam vidia iba tie 2 % z tých honorárov, ktoré, samozrejme, sa museli odovzdávať nad rámec toho zdanenia, ktorému každý z nás, samozrejme, podlieha.
Čiže dve otázky, samozrejme. Dve percentá - vcelku jasné, ale ten majetok. To do dnešného dňa nikto sa k tomu nevyjadril, nikto o tomto nehovorí, vieme len, že vznikne nejaký veľký fond, ktorý by mal teda túto činnosť všetkých tých troch fondov obsiahnuť, avšak o majetku tých starých fondov sa zatiaľ nehovorí, a verte mi, že ten majetok nie je malý.

Nie, nie, nechcem povedať, pani ministerka, nič nové (povedané so smiechom), iba to, o čom sme sa už bavili niekoľkokrát, o čom sa bavíme na výbore pre kultúru a médiá.
Čiže ešte raz, vážený pán predseda... (Povedané so smiechom, smiech v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
My sa tak doberáme, pani ministerka, pri všetkej úcte. Oni všetci už o tom vedia, vy nie, lebo tu s nami nesedíte, ale... (Povedané so smiechom a smiech v sále.)

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ja a teraz celkom vážne... (Povedané so smiechom.) My sa s pani ministerkou o tejto téme bavíme, odkedy táto téma vlastne vznikla. Je tu, tlmočím, obavu troch fondov, ktoré žijú, opäť sme sa o tom bavili, ale pre zápis, aby to bolo jasné aj takto. Obava troch fondov: Výtvarný, Hudobný, Literárny, sú to tie 2 %, ktoré sa viažu na istú dobrovoľnosť tých, ktorí si tieto, túto finančnú povinnosť musia vyplniť zo zákona. Ešte raz, veľmi objektívne hovorím, aj kultúrna obec je rozčesnutá, čiže niektorí sú za, niektorí sú proti. Tu je len obava z iných vecí aj Literárny, aj Výtvarný, aj Hudobný fond mali istú sociálnu činnosť voči všetkým tým, ktorých sa to týkalo. A obávame sa jednej veci, teda obávam sa jednej veci. Pokiaľ pani ministerka hovorí o alternatívnom veľkom fonde, ktorý má vzniknúť, na výbore sme sa o tom opäť bavili, pokiaľ tento fond neexistuje a pokiaľ tento fond nemá isté legislatívne rámce a kritériá, vieme, o čom hovoríme, v tejto chvíli sa nám zdá, že to je taký skok do neznáma s neoveriteľnou hĺbkou tohto skoku (povedané so smiechom), aby som sa teda metaforicky vyjadril.
A ešte raz, ide o 973... 973-tisíc euro ročne, z čoho tie fondy, samozrejme, žijú, čo nie je zanedbateľné. Pokiaľ túto sumu nedostanú, jednoducho tieto fondy nebudú, a pokiaľ nebude ten nový alternatívny fond, ktorý bude toto všetko zahŕňať pod seba, tak jednoducho toto všetko, čo tie fondy obstarávali, zmizne. To je naša obava a to je aj moja večná otázka (povedané so smiechom) na pani ministerku kultúry.
Ďakujem pekne.