Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani generálna riaditeľka, čo sa týka tých regionálnych odborov a toho, že teda asi pravdepodobne ste vo svojom vystúpení narážali aj na to, že v rámci niektorých regionálnych odborov mali jednotliví zamestnanci napríklad rozdelenú agendu tak, že nie každý zamestnanec jednu-dve nejaké agendy, to znamená, že sa venoval čisto napríklad nájmom, ale mali rozdelenú agendu tak, že robil všetko? Po kúpach, nájme, reštitúciách, vecných bremenách a mali to rozdelené po katastrálnych územiach a okresoch. Ale to bolo, toto všetko bolo a je podľa mňa zlyhanie vedenia Slovenského pozemkového fondu z hľadiska toho prerozdelenia tej agendy a nastavenia toho, ako to má po tých jednotlivých okresných úradoch fungovať.
Čo sa týka obvyklej ceny nájmu. Bolo k tomu viacero právnych analýz, ktoré hovorili o tom, že nie je výsostne napísané, resp. podľa právnej analýzy potrebné, zvyšovať túto cenu nájmu na základe obvyklej ceny nájmu. A súhlasím s vami, kde hovoríte o tom, že čo sa týka tej, toho podozrenia, korupčného podozrenia tých, tých zamestnancov na tých regionálnych odboroch. Že tí klasickí referenti nemali k tomu nejakú možnosť. Oni, to musíme aj širokej verejnosti povedať, oni nemali žiadnu možnosť podpisovať nejaké právne akty. Oni nevykonávali, oni chystali administratívne len papiere, ktoré sa posielali do Bratislavy. A toto som vysvetľoval aj predchádzajúcej generálnej riaditeľke, ktorá nám na výbore hovorila o tom, že musí spraviť organizačnú zmenu hlavne kvôli tomu, aby po regiónoch prerušila nejaké a roztrhala nejaké korupčné chápadlá chobotnice. Kde proste, tak ako ste povedali, proste ryba smrdí od hlavy. To znamená, že to trebalo všetko riešiť na generálnom riaditeľstve na Slovenskom pozemkovom fonde v Bratislave a nie rušiť regionálne odbory, kde tí zamestnanci za to v skutočnosti vôbec nemohli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne kolegom za reakcie. Hlavne vo faktických sa riešila teda obvyklá cena nájmu.
A, pán Kazda, čo sa týka obvyklej ceny nájmu, ja som hovoril o tom, že cena by sa mala upraviť na základe BPEJ a nejakých koeficientov navýšenia. To znamená, keby ste ma pozorne počúvali, ja som povedal, že je potrebné upraviť cenu výšky nájmu a zvýšiť ju. A to ale na základe kvality pôdy, na základe ukazovateľov a to je BPEJ-éčka, kde treba, treba spraviť nejaké nové ocenenie tejto kvality a, samozrejme, zadefinovať nejaké percentá, nejaké násobky zvýšenia.
Pán Mičovský povedal, že obvyklá cena nájmu bol prvý krok a ten druhý bude asi na základe BPEJ-éčky, lebo sme mali informácie, že sa k tomu chystá nejaká novelizácia v rámci ministerstva, ale však to sú také nezmysly, ako keď pán Mičovský ako minister, keď zaviedol, chcel zaviesť presun z prvého do druhého piliera. Potom chcel, potom vo veľkolepo sa tu začalo riešiť týždeň-dva, týždeň sa riešila redistributívna platba, navrhovalo ministerstvo 150 a nakoniec to bolo 50. Čiže to sú úplne nezmyselné kroky a pritom sme hovorili od začiatku, keď to chceme nastaviť, tak radšej rok počkajme a nastavme to úplne od začiatku tak, aby to fungovalo na 100 %, aby to fungovalo tak, ako to fungovať má a nie úplne chaoticky, tak ako proste celé ministerstvo pod vedením pána Mičovského aj fungovalo.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, som rád, že si na niektoré veci upozornil, pretože niektorí ľudia nemajú úplne, vôbec nevedia, o čom hovoria v tomto parlamente. Pretože tie zmluvy nájomné, ktoré boli podpísané za čias v období 90. rokov, rokov 2000, sa nedali pohnúť. Aj pán minister bývalý asi nevie, že tie zmluvy boli nie na päť rokov, na pätnásť a dlhšie. Čiže čo ste s tými zmluvami? Až Matečná začala, že sa znížil ten nájom z tých rokov, ktoré boli. A mohol by som vám vysvetľovať ďalšie veci, ktoré sa vôbec nedali na pozemkovom fonde pohnúť. Nemá žiaden význam držať to, čo povedal pán, kde má 5 hektárov a nemá vysporiadaných trebárs 150 metrov alebo 200 metrov. Je pravda, že vlády predchádzajúce mali spraviť ďaleko viac, pokiaľ sa týkalo sceľovania pozemkov. Pokiaľ nespravíme sceľovanie pozemkov, nemáme žiadne šance.
Druhá vec. Ťažko sa hovorí, keď niektorí obrábajú tú pôdu desať rokov, pätnásť a potom majú prísť, ktorí sa o ňu starajú. Veď hŕba ľudí na vidieku.
A ešte inú vec musím povedať. Je pravda, že nájmy boli rozdielne. Ale musím vám povedať, že tí, čo mali od súkromníkov nájmy prenajaté, sme to museli takisto riešiť, pretože tí, ktorí ju mali prenajatú, vôbec tým súkromníkom nič neplatili. Hlavne na strednom a východnom Slovensku.
Ale, pán Pročko, nechcem, nemôžem na vás reagovať. By som vám povedal, že vôbec tomu nerozumiete.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Pani generálna riaditeľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k predkladanej správe Slovenského pozemkového fondu, ale najprv by som sa dotkol, nechcel som reagovať faktickou, dotkol vystúpenia pána poslanca Mičovského, ktorý otvoril tému zvýšenia nájmu pre poľnohospodárov na Slovensku, ktorý vlastne zvýšil Slovenský pozemkový fond v priebehu minulého roka.
Vystúpenie pána Mičovského k tomuto bolo opäť samé klamstvo, pán Mičovský. Zase ste zaklamali úplne v priamom prenose, už vám to minulý rok vyvrátili úplne všetci od poslancov cez všetky organizácie, od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, PKS-ky, úplne všetci.
Čo sa týka zvýšenia nájmu pre poľnohospodárov na Slovensku na tzv. obvyklú cenu nájmu a prikázania z Bruselu z Európskej komisie z GR AGRI je úplne klamstvo. Existuje jediný list, ktorý nám poslali z Bruselu, a ten list hovorí o tom, kde sa pýtajú tri základné otázky, na ktoré do tejto chvíle nedostali odpoveď. Nám Európska komisia a GR AGRI nič neprikázala, aby sme zvyšovali nájomné na základe obvyklej ceny nájmu. Toto je výmysel a klamstvo, spravili ste to podľa mňa účelovo minulý rok a najhoršie na tom je to, že ste to spravili počas pandémie roka, kde všetci mali zvýšené náklady. Aj tí poľnohospodári mali zvýšené náklady a vy ste im počas roka, v priebehu roka zvýšili nájomné. To máte to isté, ako keď máte uzavretú nájomnú zmluvu na prenájom bytu a vlastník bytu príde ku vám v polovičke roka a povie vám, no nebude platiť 400 euro, teraz už budete platiť 600 euro. Čiže toto ste spravili a nebolo nič potvrdené z Európskej komisie z GR AGRI. Ja ten list mám k dispozícií, majú ho k dispozícií všetci, takže neviem, prečo zase z tohto miesta klamete a zavádzate.
Všetci dobre vieme, že je potrebné a bolo potrebné a je potrebné zvýšiť, resp. upraviť výšku nájomného, ale upraviť výšku nájomného na základe, na základe BPEJ-éčky, to znamená kvality pôdy. Vy ste zvýšili na základe obvyklej ceny nájmu, ktorá hovorila o tom, že v danom okrese sa vyskladá cez pozemkový úrad nejaká cena, nejaký priemer. Ja vám poviem živý príklad, ako to bolo v skutočnosti v praxi.
Poľnohospodár mal jednu parcelu, ktorá mala 100 hektárov. Polovička parcely bola v jednom okrese, druhá polovička bola v druhom okrese. V jednom okrese vyšiel nájom 150 a v druhom vyšiel 50. Pritom celá tá parcela sa obhospodarovala ako jeden celok, mal tam zasiatu jednu plodinu, ale na polovičke platil nájom 150 a na druhom 50, keby sa to vypočítalo podľa BPEJ-éčky, podľa kvality tej pôdy, ako je celok, tak tá cena by bola jednotná a úplne iná. Takže to na vysvetlenie čo sa týka, čo sa týka obvyklej ceny nájmu.
Čo sa týka Slovenského pozemkového fondu. Ja som viackrát aj minulý rok ešte v rámci výboru vystupoval na predkladanú organizačnú zmenu, ktorá nastala v tejto inštitúcií, dovolil by som si popísať a pomenovať celý spôsob, akým sme vnímali, registrovali a vlastne ani nevedeli o tom, ako sa táto organizačná zmena chystala. Viackrát predchádzajúca generálna riaditeľka, ktorá spustila, doriešila teda a aj uzavrela túto celú organizačnú zmenu, nám na naše dotazovanie viackrát sa snažila vysvetliť, ale nevedela vysvetliť tú organizačnú zmenu. Chodila, prišla a povedala, že to bude na konci, to malo byť, ja neviem, na konci septembra, potom na konci roka, nakoniec to malo byť od 1. januára a teraz neviem, či to bolo spustené v platnosti asi k 1.6. alebo k 1.7. Neviem teda presne ten termín.
To znamená, že ani samotná generálna nám nedokázala predložiť analýzu dopadov tejto organizačnej zmeny, ktorá sa zrealizovala. Táto organizačná zmena obsahuje to, že sa zrušili všetky regionálne odbory na Slovensku a vytvorilo sa osem, deväť, desať, neviem presne koľko, nejakých tzv. špecializovaných pracovísk. Toto znamenalo to, že množstvo odborníkov, ľudí, ktorí pracovali v regionálnych odboroch, museli skončiť z toho dôvodu, že si nedovolili cestovať 80-70 kilometrov denne na iné pracoviská, ktoré sa vytvorili.
Vytvorili sa pobočky, napríklad, ak mám dobré informácie, v Košiciach je špecializované pracovisko, ktoré zastrešuje obce, mestá, vyššie územné celky. To znamená, že hociktorý starosta zo Slovenska, keď potrebuje riešiť, keď potrebuje riešiť nejaké pozemky, nejaké vecné bremeno, nejaký nájom v rámci obce, musí komunikovať s Košicami. Neviem si predstaviť, bavíme sa všetci o reštitučných konaniach. No neviem si predstaviť takú babičku niekde z nejakej časti Slovenska, ktorá určite mala jednoduchšie prísť do daného regionálneho odboru a si tam vyriešiť ten svoj, tú svoju reštitúciu, ako teraz bude musieť komunikovať, ja neviem, s Bratislavou, s Košicami, ja neviem, s ktorými časťami Slovenska, kde sa presne tieto špecializované pracoviská v rámci reštitučných konaní nachádzajú.
Podotýkam, táto organizačná zmena bola nachystaná bez dopadov, bez analýzy, ktoré by nám boli, aj nám ako výboru, ktoré sme viackrát poukazovali, predložené, kde sme sa snažili teda zavolať aj generálnu riaditeľku, vtedy sa dvakrát ospravedlnila, nakoniec sme cez videokonferenciu mali pána námestníka. Na otázku, keď som sa ho spýtal, že keď dôjde k tomu, že poodchádzajú títo odborníci na tých regionálnych odboroch, ktorí tam pracujú, že čo spraví s tým, že keď mu budú chýbať ľudia. On povedal, že nie je problém, na úrade práce 100-200 ľudí okamžite zamestnáme. Tak asi pán námestník nevie, aká je odborná a dosť problematická práca na Slovenskom pozemkovom fonde. Však to sú veľakrát právnici, ľudia fundovaní. To nie je jednoducho, jednoduché robiť s tými zmluvami, geometrické plány, vecné bremená. A ja si myslím a kladiem si otázku, ako v konečnom dôsledku táto organizačná zmena, ktorá bola schválená, ktorá je funkčná už teda z hľadiska toho, že tento proces prebieha, ako bude fungovať do budúcnosti.
Ja som sa aj vtedajšej generálnej riaditeľky pýtal, že kto prevezme hmotnú zodpovednosť za to, že to nebude fungovať. Čo keď my zistíme o rok, o rok a pol, že táto organizačná zmena vôbec nefunguje a Slovenský pozemkový fond je znefunkčnený. No momentálne je znefunkčnený. Momentálne Slovenský pozemkový fond nefunguje. V rámci programového vyhlásenia vlády ste si dali, že do konca tohto volebného obdobia vyriešite všetky reštitučné konania. Je ich asi 6-7-tisíc. Za minulý rok sa schválilo 200, 150? To znamená, že koľko na to budete potrebovať? Dvadsať-tridsať rokov, aby ste to vybavili? A podotýkam, že prichádzajú ďalšie rozhodnutia, nové rozhodnutia z pozemkových úradov. Možnože v nejakých počtoch 100, 200, 300, 400 ročne. Čiže ešte plus ďalšie. Čiže, keď si zoberiem, že minulý rok sa schválilo, ja neviem, 150 reštitučných konaní a pribudne vám dvakrát toľko, tak skôr sa vraciame naspäť. To znamená, že je úplne znefunkčnený Slovenský pozemkový fond. Podotýkam, podotýkam, že ešte za predchádzajúcej generálnej riaditeľky, neviem teda, ako teraz je to nastavené v rámci nového fungovania, boli informácie o tom, že dostali, dostali pokyn zamestnanci, aby neuzatvárali predlženia a nové nájomné zmluvy pre poľnohospodárske subjekty. Je množstvo poľnohospodárov na Slovensku, ktorí nemajú uzavreté nájomné zmluvy. Sú v takom vzduchoprázdne. Nedokážu čerpať rôzne finančné prostriedky, nemôžu sa prihlásiť do rôznych výziev, lebo Slovenský pozemkový fond s nimi neuzavrel dodatkom a nepredlžil nájomné zmluvy.
Ďalej bol taký interný pokyn vtedajšej generálnej riaditeľky, aby sa nepredávali pozemky väčšie ako rozlohy 200-300 metrov štvorcových pre poľnohospodárov. Všetci dobre vieme, že poľnohospodárke areály pre poľnohospodárov majú 2, 3, 4, 5 hektárov, čiže 20-, 40-tisíc, 50-tisíc metrov. A oni dostanú pokyn, že si nemôžu vysporiadať pozemky v rámci týchto areálov a pritom veľakrát musia čerpať rôzne eurofondy. Chcú, majú záujem. Z toho dôvodu, keď nemajú vysporiadané pozemky, nedokážu toto čerpať.
Ďalej, samozrejme, aj predsedom výboru spomínaná delimitácia dokladov. Však máme informácie o tom, že nejaké kuriérske spoločnosti chodili medzi jednotlivými regionálnymi odbormi a proste zvážali tieto doklady. Ja neviem, ako bol to úmysel, aby sa niektoré doklady stratili?
Chcem sa spýtať, ten záver, lebo už mi končí čas, je, že budeme poctivo a verím tomu, že aj v rámci výboru sledovať vývoj v rámci novej organizačnej zmeny. A verím, že Slovenský pozemkový fond sa sfunkční a nebude v takom stave, ako sa teraz nachádza z hľadiska znefunkčnenia. Lebo všetci dobre vieme, že keď si pozrieme jednotlivé akty schvaľovacie, tak to teraz momentálne vôbec nefunguje.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pani kolegyňa, ste nám tu troška pomenovali genézu pomaly 20 rokov dozadu, čo sa týka Slovenského pozemkového fondu (zaznievanie gongu), a hovorili ste o tom, že ako budú radi poctiví napríklad poľnohospodári vďaka fungovania Slovenského pozemkového fondu. A ja vám chcem pripomenúť, že vaša koalícia, vaša vláda v minulom roku zapríčinila to, že sa zdvihlo nájomné poľnohospodárom na Slovensku, a to od Slovenského pozemkového fondu, na základe tzv. obvyklej ceny nájmu, kde aktuálne vtedajšie vedenie Slovenského pozemkového fondu spolu s vedením ministerstva argumentovalo listom a povinnosťou z Bruselu, čo bol úplný nezmysel, čo sa dementovalo, vôbec to nebola pravda. Takže toto sú tie kroky, ktoré vy chcete spraviť.
A druhá vec je ešte tá, že vy ste aj spomenuli, že by ste chceli napríklad, aby Slovenský pozemkový fond fungoval z hľadiska lehôt do 30 dní. No v tomto prípade, keď chcete, aby fungoval Slovenský pozemkový fond do 30 dní, tak budete musieť prijať raz toľko zamestnancov a dať im aj množstvo finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, nakoľko napríklad aj narýchlo a podľa mňa nezmyselne teraz riešením presunov, presunom správy pod ŠOP-ku, čo sa týka aj Slovenského pozemkového fondu, Slovenský pozemkový fond príde o nemalé finančné prostriedky. Takže toto je výsledok rok a pol fungovania.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, môžem vám povedať, že keby banky platili plný bankový odvod, absolútne by nestrádali. Zisky bánk na Slovensku, čisté zisky po zdanení sa pohybujú nad úrovňou pol miliardy eur. A ak si pozrete čísla za posledné mesiace a posledný rok, tak, pri zhodnotení tých opravných položiek, tak tie zisky budú v podstate rovnaké. Keby sme... lebo každý vie, že tie opravné položky sa nenaplnia.
Ďalej musím ešte povedať aj to, že, samozrejme, my tiež hovoríme o tom, že dlh je obrovský, ja som už nemal čas to povedať, ale musí, musí sa vláda zaoberať aj dlhom a konsolidovať verejné financie, aj RRZ navrhuje konsolidáciu už v roku 2022, pričom v programe stability vláda stále hovorí o konsolidácii až od roku ´23. A každý rok keď budete znižovať deficit o jedno percento, konsolidovať o jedno percento, tak až v roku ´28 sa dosiahne ten cieľ programového vyhlásenia vlády, vyrovnaného rozpočtu, o ktorom sa toľko hovorí. Ja mám obavy, že toto sa úplne nenaplní a že, stále hovorím o tom, že je to program nestability.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, tento bod, ktorý tu momentálne preberáme, program stability, ja považujem za jeden najdôležitejší na tejto schôdzi, a preto som sa aj prihlásil do rozpravy, aby som k nemu vystúpil.
Prečo je dôležitý? Je to v podstate tak, jak povedal kolega, strednodobý dokument, ktorý sa predkladá Rade Európskej únie a je to v podstate nejaké východisko do ďalšieho rozpočtovacieho procesu a vychádza, vlastne z takýchto čísiel približne bude vychádzať aj ministerstvo financií aj pri zostavovaní rozpočtu na rok 2022 a na roky 2023 a 2024.
Na rozdiel od mojich kolegov ja by som tento program nenazval programom stability, ale programom nestability. A budem sa snažiť aj vysvetliť prečo a budem reagovať aj na niektoré veci, ktoré tu zazneli.
Musím povedať, že tak ako som upozorňoval už pri prvom navyšovaní rozpočtu na rok 2020, tak myslím si, že vyrábajú sa tu na jednej strane teplovzdušné balóny, čo sa týka výdavkov, na druhej strane, samozrejme, je to príležitosť pre pána ministra, aby sa pochválil, ako veľmi ušetril. Ale ak si pozreme napríklad rok 2020 a niekto sa trošku zahĺbil do tých čísel, tak vidíme, že výdavky štátneho rozpočtu nám enormne narastajú na jednej strane, na druhej strane pomoc, čo sa týka COVID-u za minulý rok, bola jedna z najnižších v rámci Európskej únie.
A keď sa chceme teda baviť v číslach, tak aj program stability, aj štátny záverečný účet hovorí o tom, že covidové výdavky, ktoré mali dopad na ESU, boli vo výške za minulý rok len 1,5 mld. eur, čo je enormne málo a z toho aj pramení tá nespokojnosť ľudí, ktorí proste nepocítili to, čo potrebovali, a tá pomoc, to dokazuje to, že tá pomoc bola nedostatočná. Tie prvé nástrely, že budeme pomáhať 1 mld. eur mesačne, boli absolútne nerealistické.
Ja by som sa možno ani nezamýšľal nad tým, keby nám stúpali výdavky, ale ja mám problém hlavne s necovidovými výdavkami, ktoré nám enormne rastú. Čiže, lebo keď si zoberieme, že v minulom roku len 1,5 mld. sme dali na covidové opatrenia, tak máme tu nárast necovidových opatrení a to sa týka aj roku 2021. Keď len porovnáme štátny rozpočet, výdavky v roku 2019, tak boli na úrovni okolo 18 mld. eur a v roku ´21 už máme výdavky 27,6 mld., teda bavíme sa o 50-percentnom náraste výdavkov. Samozrejme, nevieme, ako dopadne rok ´21, ale je jasné, že mnohé firmy aj zanikli, mnohé firmy dnes stále ešte trpia a nespamätajú sa len tak ľahko z toho, čo sa stalo, a nebude to ako šibnutím čarovného prútiku, že zajtra je všetko v poriadku. A v tej pomoci je potrebné na jednej strane pokračovať, ale ja si myslím, že čo je dôležitejšie, jasne vyčíslovať, čo ide na COVID a čo nejde na COVID. V tomto, toto je moja dosť veľká výčitka voči ministerstvu financií.
A chváliť sa tým, že mali sme mať deficit najprv, najprv 11 a teraz máme 6,1 %, je síce fajn, berem to ako pozitívne, ale v tom sa práve prejavuje to, že bola tá pomoc malá, ale na druhej strane nám ešte aj tak enormne rástli ostatné výdavky a to je moja najväčšia výtka. Ak by to bolo tak, že vyčíslite, že dali sme ľuďom minulý rok 6 mld., nie 1,5 mld., a vyčíslite, že to bola pomoc COVID, tak poviem, všetko je v poriadku a nebudem kritizovať tieto čísla.
Ja, mne sa nepáči to, že proste sú tu odhady, ktoré sa tu robia. Ja som to včera kritizoval aj na, aj v Národnej banke Slovenska. Sú enormné rozdiely medzi napríklad Inštitútom finančnej politiky, medzi tým, čo odhadujú ostatné inštitúcie, Národná banka, čo odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Máme tu odhady na deficit v roku 2021 na úrovni skoro 10 percent. Na druhej strane napríklad Národná banka odhaduje na úrovni okolo 6,6 mld., 6,6 percenta. Čiže obrovské rozdiely. Ja sa pýtam, ako je možné, že keď sa zostavoval, keď sa zostavoval, teda predkladal rozpočet v decembri v roku 2020 na rok ´21, tak deficit, s ktorým prišlo ministerstvo financií, bolo na úrovni 9,68 %, kedy už malo ministerstvo vedieť aspoň na nejakých 80 – 90 %, aký bude ten výsledok, a za tri mesiace príde so správou, že však hurá, máme len 6,1 %. V tomto vidím veľkú výtku voči ministerstvu financií, v odhadoch, ktoré robí.
Takisto v programe stability, keď si zobereme makrodáta. Inštitút finančnej politiky odhaduje rast na rok ´21 na úrovni 3,3 %, pričom ostatné inštitúcie hovoria skoro o 5-percentnom raste. Takže, samozrejme, ak sa vychádza z rôznych údajov, ja verím, že tie odhady sa nerobia ľahko, ale je tu obrovský rozdiel a ja by som chcel možno apelovať na to, aby sa tu napríklad makrodáta, bola nejaká dohoda napríklad s Národnou bankou alebo s RRZ na tom, že makrodáta bude robiť nejaká inštitúcia na Slovensku a nebude, nebudú takéto obrovské rozdiely. Samozrejme, deficit nám mal, bol plánovaný na rok ´21 na úrovni 7,41 %. Novelou rozpočtu, kedy sa výdavky opäť navýšili o 3,4 mld., a opäť hovorím, tu sa, viete, na jednej sa hovorí o tom, ideme to dať na COVID. Ale ja sa pýtam, na čo sa potom idú dávať tie ostatné miliardy tých navýšení výdavkov? Tie idú na necovid? Neviem. Čiže robí sa tu taká hra. Ja viem, že ľudia tomu veľmi nerozumejú, ale ja chcem upozorniť na to, robte analýzu toho a dávajte čísla, koľko dávate na COVID a koľko vám stúpajú ostatné výdavky štátneho rozpočtu. Považujem to za veľmi dôležité.
Musím povedať, že program stability už bol schválený 9. 5. 2021 vládou Slovenskej republiky. Prešli tri týždne, mali ste tam už zahrnutú vlastne tú novelu, navýšenie o 3,4 miliardy. Prešli tri týždne a už tento program stability mal neaktuálne čísla. Toto je veľká výtka. Vy ste poslali dokument do Európskej únii, ktorý má neaktuálne čísla, čo sa týka roku ´21 vzhľadom na to, že bol tu prijatý pozmeňujúci návrh o ďalšie navýšenie výdavkov o 350 miliónov. Toto by ste si za normálnych okolností v minulosti, keď Európska komisia prísne strážila čísla, keď aj ja som bol ministrom financií, by ste si nemohli dovoliť. Proste tu sa strieľajú miliardami, ako keby sme sa bavili o nejakých eurách a nie o miliardách, aj keď teda viem, že ľudia si ťažko predstavia, čo je to miliarda eur, koľko je to peňazí.
Na jednej strane COVID spôsobil to, že DPH sa vyberala lepšie aj vďaka online biznisu, lebo ľudia nakupovali veľa vecí online. Tam tá DPH sa vždy priznáva, tá šedá ekonomika tam je nízka. Na druhej strane musím ale vytknúť, že čo sa týka samotných, samotného, medzery DPH, pán predseda, tak tá vám stagnuje. Ja som pozeral čísla aj v štátnom záverečnom účte, aj v programe stability. Nezvýšila sa vám, neznížila sa vám medzera výberu DPH, takže, samozrejme, ja budem rád, ak sa to, ak sa to zlepší.
Čo sa týka tej poznámky, že banky všetkým pomohli, tak musím povedať, včera som o tom hovoril, bankám sa odpustil odvod, banky na COVID krízu neprispeli v podstate ničím, nakoľko zo všetkého si zoberú svoje zisky. A keď si zoberete opravné položky, zlyhanosť úverov je minimálna, včera sme sa to dozvedeli. Obrovské opravné položky bánk, ktoré sú čistým ziskom, nakoľko tie riziká nie sú také vysoké, ako rátali, a keď si spočítate zisky a opravné položky, dostanete čísla, ktoré hovoria o tom, že banky neutrpeli absolútne nič a buď majú zisky úplne rovnaké, akurát sa im presunú do ďalších rokov, keď sa tieto opravné položky budú rozpúšťať. Takže to je pravda o bankách.
Takisto vlastne tie podmienky, za ktorých sa, garancií, ktoré mali akože pomôcť tým úverom, včera sme sa o tom bavili, úvery komerčných bánk boli výhodnejšie ako tie podmienky, ktoré dostávali od štátu, a mnohokrát podniky to riešili priamo komerčnými úvermi od bánk a nie so štátnymi garanciami.
Viac času nemám, takže toľko a, samozrejme, ak bude diskusia, tak sa budem opäť uchádzať o slovo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 581. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Ako už bolo povedané predkladateľom, ambíciou predkladaného návrhu zákona je znovuzavedenie dotácie na obedy pre deti v posledných ročníkoch materských škôl a pre všetkých žiakov základných škôl, ktorí si plnia školskú dochádzku.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 594 z 31. mája 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán podpredseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 545. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 13. septembra 2021 a v gestorskom výbore do 14. septembra 2021.
Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Nechcem opäť teda nejakým spôsobom spochybňovať procedúru, ale žiadam, aby bolo to hlasovanie vyhlásené za zmätočné, pretože sme hlasovali a mali hlasovať o inom bode programu.
A podľa § 36 ods. 4 je jednoznačne napísané v zákone o rokovacom poriadku, že jednotlivé hlasovania nemožno prerušiť, počas neho predsedajúci nikomu nemôže udeliť slovo.
Čiže ani slovo pánovi poslancovi Kremskému nebolo možné udeliť a hlasovať o procedurálnom návrhu počas hlasovania iného bodu. (Potlesk.)