Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.11.2020 o 15:41 hod.

Mgr. PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:41 - 15:43 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Pán kolega, to je úplne surrealistické, že vy sa čudujete, prečo sa bavíme o pamätných dňoch, že keď sme sa chceli baviť iba o korone a pandémii, ale boli ste to vy, kto zarezal náš návrh, aby sme sa bavili iba o pandémii. Veď to je absurdné.
Viete, liberálni demokrati v roku 1938 našli dosť odvahy na to, aby odsúdili Mníchovskú zradu. Ale liberálni demokrati, ako ste vy, v roku 2020 takúto odvahu nájsť nevedia. A je to iba o tom. Buď ste za alebo ste proti. Z toho sa nevyšmyknete, pán kolega. Keď ste proti, tak vyjadrujete podporu Adolfovi Hitlerovi, Benitovi Mussolinimu a francúzskym a britským zradcom. Taká je pravda. A môžte si stokrát vymýšľať rôzne demagogické otočky a finty, ale taká je pravda. Máte možnosť zahlasovať za to, aby bol pamätný deň Mníchovskej zrady, ak to neurobíte, tak Mníchov podporíte. A viete, keď hovoríte o tom, že aké zlé Rusko, zase sme sa dostali k Rusku, ako keby sa to týkalo, neviem o tom, že by bol niekto zo Sovietskeho zväzu v Mníchove v roku 1938, ale v poriadku, tak keď sa o nich bavíme, tak Vladimír Putin, ktorého ste spomínali, sa osobne ospravedlnil za vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa. Ale od pána Johnsona ani pána Macrona sme ospravedlnenie za Mníchovskú zradu nepočuli. A to je možno ten zásadný rozdiel.
Čo sa týka paktu Molotov - Ribbentrop a Sovietsky zväz, naozaj to tu nechcem viesť do historickej diskusie, opakujem, prečítajte si Roberta Servica, je to britský profesor a nie žiadny, predpokladám, že ho obviníte, že to je nejaký ruský agent, ale to je naozaj svetoznámy profesor.
Len viete, v roku 1989 ste vy ako mladý zväzák do Nového slova nepísali proti Sovietskemu zväzu ani proti paktu Molotov - Ribbentrop. Hovorili ste o tom, aký významný a dôležitý je Socialistický zväz mládeže. Povedzte prečo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:30 - 15:32 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pôjdem postupne.
Pán poslanec Szőllős, ja neobhajujem Stalina, ale obhajujem obetu Sovietov, obetu Červenej armády, obetu ruského národa. A myslím si, že keď niektoré historické súvislosti neviete pochopiť, tak je celkom dobrým zvykom zobrať historické knižky a doučiť sa problematiku. Nehanbite sa, naozaj, to je stále možné aj v 21. storočí.
Pán kolega Jano Richter, takisto ma urazilo asi ako každého, kto s úctou hľadí na Slovenské národné povstanie, že tu pán v maskáčovej uniforme na najsmiešnejšej tlačovke v dejinách slovenského národa, pán Krajniak, označil túto celonárodnú povinnú špajchlovačku za druhé Slovenské národné povstanie. On urazil všetkých hrdinov Slovenského národného povstania a mal by sa Slovensku ospravedlniť.
Pán Pročko, ja sa nevysmievam tomu, že ste telocvikár, ale vy ste sa tu smial z profesora histórie Roberta Servicea, tak som na to reagoval a príde mi neúctivé, keď takto reagujete na význačných intelektuálov podobne ako váš pán šéf Matovič, ktorý takto reaguje na profesorov zo Stanfordskej univerzity, akože on im vysvetlí na základe príbalového letáčika, ako to je s pandémiou. Takto jednoducho fungovať nemôže. Majte úctu k vzdelaniu.
Pán Stančík, v druhej svetovej vojne nás jednoducho oslobodil Sovietsky zväz. Čo bolo vzápätí, to teraz nie je vecou diskusie. My sa bavíme o Mníchovskej zrade. Sám už ste si odsúdili teraz Sovietsky zväz, tak teraz sa bavme o druhej svetovej vojne a tam nás oslobodila Červená armáda. Tak, preboha, nevieme poďakovať ruskému národu? A nevieme ukázať prstom na toho, kto nás zradil, že to boli západné mocnosti? Čo je na tom také problematické?
A pán Gyimesi, že si Rusi čistili výstroj, keď sa bojovalo o Varšavu? Nie, nečistili. Oni umierali za nás na Dukle! Oni zomierali za Slovákov na Dukle! Ospravedlňte sa ruskému národu! Toto je také zbabelé a také nemorálne, čo tvrdíte, že to je naozaj hanba.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:28 - 15:28 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, mali sme tu historické okienko a prekáračky, kto toho vie viac z histórie. Ja chcem povedať jednu vec. My sa tu bavíme momentálne o tom, že či si budeme teda pripomínať odsúdenie Mníchovskej zrady ako najväčšej zrady, ktorá sa spáchala na československom národe. Musíme sa rozhodnúť, či teda to podporíme alebo to nepodporíme, to je jedna vec.
A čo sa toho, tej migrácie týka, no tak uvidíme, keď sme takí zvrchovaní a táto vláda tak strašne bojuje za slovenské záujmy. Čo urobí Igor Matovič, keď pôjde do Bruselu a bude, bude súhlasiť alebo nesúhlasiť s migračným paktom? To som veľmi zvedavý, ako sa k tomuto postaví a potom mu nastavíme zrkadlo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:23 - 15:24 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No, dámy a páni, pospomínalo sa tu celá história zľava-sprava, jak dovolíte, sa vrátim naspäť domov. Československá republika v tom prípade alebo v tom čase bol náš spoločný domov.
Viete, nemáme v histórii veľmi veľa udalostí, na ktoré by aj následné generácie mohli byť hrdé, a osobne som presvedčený, že mobilizácia a vôbec postavenie československých národov, pretože to bolo veľa národov v tom čase v tejto republike, bolo úplne jednoznačné. A to bolo odhodlanie brániť. Brániť Československú republiku a aj preto musíme tieto veci pripomínať, lebo toto je veľmi pozitívny počin, ktorý urobili naši otcovia a dedovia.
Snáď v histórii slovenskej je takýto počin len Slovenské národné povstanie, na ktoré treba s úctu spomínať, a nie prirovnávať to tak, ako pán minister Krajniak niečomu, čo je vydieranie zo strany Matoviča a on tvrdí, že to je druhé Slovenské národné povstanie.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2020 15:17 - 15:21 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Pán Pročko, prepáčte, ja som chcel s vami hlavne diskutovať, lebo ste sa teda s úžasným príspevkom zapojili do diskusie ako odborník na históriu kotúľu vpred a kotúľu vzad, tak by som chcel vysvetliť niektoré súvislosti. Nemal som čas a možnosť dokončiť to v rámci svojej faktickej poznámky, tak budem pokračovať. Ale škoda, že pán Pročko, profesor telocviku, odišiel.
Takže Robert Service vo svojej knižke (reakcie z pléna) o Stalinovi napísal, že pakt Ribbentrop - Molotov (zaznenie gongu) a opakujem, to bol Robert Service, nie Ľuboš Blaha a ani nie Jozef Pročko, pán profesor, napísal, že keby nedošlo k tomuto paktu, tak izolovaný Sovietsky zväz v čase, kedy ho zradili Francúzi aj Briti, s ktorými sa snažil nadviazať spojenectvo, aby to pán kolega, každý kto trošku študuje históriu, by bol rozmetaný nacistickým Nemeckom za niekoľko týždňov, za niekoľko mesiacov. A vďaka tomu dneska všetci žijeme, že mali dosť rozumu na to, aby spravili strategické rozhodnutia. A vďaka tomu Červená armáda mohla poraziť nacizmus, mohla poraziť fašizmus. Ale opakujem, pokiaľ kolega neštuduje, nemôže to, samozrejme, vedieť, čiže odpúšťame.
Čo sa týka pána, pána, pani Pleštinskej, ktorá na mňa takisto reagovala, ďakujem veľmi pekne. Len obávam sa, že ja som hovoril o druhej svetovej vojne a vy ste hovorili o NKVD. Čiže ja som hovoril o esesákoch, o gestapákoch, o tých, ktorí na Slovensku vypaľovali obce, o tých. A vy máte pocit, že to je, že to je v poriadku? Vy sa k tomu neviete vyjadriť? Pre vás je druhá svetová vojna niečo, čo ani neexistuje, k tomu čomu sa netreba vyjadrovať? K Mníchovskej dohode sa netreba vyjadrovať? Lebo NKVD? Čo to má preboha spoločné s NKVD? A nerobili beštiálne veci nacisti? Gestapáci? Choďte toto porozprávať ľuďom, ktorí zomierali v Slovenskom národnom povstaní. Takto zľahčovať.
A tuto, pán kolega, hovorí o poľskom národe. (Zaznenie gongu.) Jeho nezaujíma slovenský národ, jeho nezaujíma Československo...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, zdržte sa komentárov. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Jeho zaujíma iba poľský národ. (Povedané súbežne s rečníkom.) Iba spôsob ako k Poliakom pristupovali Rusi. To je ich vec. A, samozrejme, že to môžeme odsúdiť, ale my sa bavíme o Slovensku a o Československu.
Páni kolegovia, ak dneska nezahlasujete za pamätný deň Mníchovskej zrady, si to uvedomte. Vy vyjadríte tichý súhlas s touto historickou krivdou. To sa nedá obísť, vy budete mať možnosť zahlasovať za to, že odcudzujete Mníchovskú zradu, a vy stlačíte "zdržím sa" alebo stlačíte som "proti". Ako to budete vysvetľovať svojim deťom? Ako to budete vysvetľovať ľuďom okolo? Že ste podporili Mníchovskú zradu, to ako nás rozdupali nacisti, fašisti za asistencie Francúzskych a Britských demokratov.
Čiže, páni kolegovia, pán Kazda ešte reagoval na Husáka. Gustáv Husák bol hrdina SNP. Gustáv Husák bol hrdina Slovenského národného povstania, to ste si zabudli načítať? Bol to človek, ktorý vybojoval federáciu pre Slovákov. To ste si zabudli načítať? Áno, zároveň to je symbol normalizácie, poďme ho za to kritizovať, keď chcete. Ale aj tá normalizácia priniesla mnoho vecí sociálnych a v ekonomickej sfére, ktoré boli možno pozitívne pre niekoho, možno pre niekoho menej. Pochopiteľne, ako vždy. O tom sú dejiny. Ale bol to hrdina SNP a bol to hrdina slovenského národa v boji za federáciu. A vy takýmto spôsobom krágľujete národné historické osobnosti. Podľa mňa, to je veľmi zbabelé a neuveriteľné.
Posledná vec, ktorú poviem a nechcem to predlžovať, to čo ukázala Mníchovská zrada, to čo ukázal prístup našich západných spojencov v druhej svetovej vojne, už nikto nemôže vymazať z našich národných dejín. A dá sa to vyjadriť jednou stručnou vetou. Celé dejiny druhej svetovej vojny, sa dajú vyjadriť jednou stručnou vetou - vojna a vraždy a zabíjanie prišli zo západu a sloboda a mier prišli z východu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:15 - 15:17 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za relatívne vecnú diskusiu. Na otázku pána Gyimesiho odpovedal práve Juro Blanár, to znamená, áno, my sme za to, aby sme oslavovali vznik Československa, ale 30. októbra, kedy vznikla Martinská deklarácia, lebo to je náš národný míľnik.
Čo sa týka pani poslankyne Drábikovej, v podstate súhlasí s tým a naučila sa to na základnej škole v dejepise, že je Mníchovská zrada niečím zlým. Tak prečo si to nepripomíname? Máme viacero pamätných dní, ktoré sa týkajú negatívnych udalostí, ako je povedzme pamätný deň tragédie v Černovej. To znamená, že vieme si pamätným dňom pripomínať aj negatívne udalosti. Prečo si nepripomíname takúto strašidelnú vec, ktorú spáchali západné mocnosti na Slovenskom alebo Československom štátnom celku? Viete, keď poviete pani kolegyňa, že podnecujeme tým hnev voči štátom a v prípade 21. augusta 1968, ktorý ste si pred pár hodinkami schválili ako pamätný deň, nepodnecujeme hnev voči týmto štátom, ktoré už majú dneska iný režim, ako ste povedali? Tak buďte aspoň trošku konzistentná. Ak chceme teda kopať do východu, tak kopme aj do západu, aby sme boli spravodliví voči našim dejinám.
Laco Kamenický, presne tak. V otázke migrácie už nikdy viac nedopusťme, aby sa rozhodovalo o nás bez nás, už nikdy viac nedopusťme zradu zo strany západu na našom národe.
Pán Stančík, ja vám odporučím knižku od Roberta Service, to je britský profesor, ktorý urobil veľmi dobrú biografiu Stalina, kde naňho naložil, akože je to monštrum, je to úplne najhoršie monštrum v dejinách. Ale v prípade paktu Ribbentrop-Molotov si prečítajte, čo napísal. Že to bolo jedno z najmúdrejších Stalinových rozhodnutí, pretože oddialil na tri roky vojnu a vďaka tomu potom Červená armáda, ktorá ešte v čase vytvorenia prvého frontu nebola schopná sa brániť, tak už v roku 1941, ´42, ´43 a tak ďalej už bola schopná sa brániť. To bolo strategické rozhodnutie a to hovorí Robert Service. Opakujem, nikto z vás nie je profesor histórie...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Smiech v sále.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:12 - 15:14 hod.

Blanár Juraj Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni, toto neni diskusia o tom, že teraz ideme hodnotiť, aký bol vtedy Sovietsky zväz alebo aké boli vtedy veľmoci či demokratické, alebo nedemokratické. Boli nejaké a vaša kolegyňa to dokonca povedala a ja chcem doplniť kolegu Blahu, že vtedy to boli iní ľudia. Áno, boli to iní ľudia, tak ako boli iní ľudia aj 21. augusta, keď okupoval Sovietsky zväz Československú republiku. Boli to iní ľudia za Sovietsky zväz, ktorí o tom rozhodli, ale tu je esencia úplne iná, dámy a páni.
Tu ide o to, že chceme povedať, že toto bol významný deň, kedy došlo k zrade na Československom štáte a že demokratické krajiny, ktoré vtedy zasadli s tými totalitárnymi za jeden stôl, urobili chybu. A toto je potrebné jednoducho si pripomenúť. A ja si myslím, že to je absolútne korektné. A miešať do toho, že či sme hlasovali alebo nezahlasovali za 28. október ako štátny sviatok, dámy a páni, ja som za to, aby to bol 30. október, pretože vtedy bola deklarácia Slovenského národa, ktorým sme sa prihlásili k spoločnému štátu a je to dnes aj pamätný deň a ja by som to chcel, aby to bol štátny sviatok a to je podľa mňa normálny postoj, ktorý potrebujeme zobrať do úvahy.
Čiže, dámy a páni, tuto ide o to, aby sme si spomenuli a pripomínali, že aj demokratické štáty pod určitým tlakom historických udalostí urobia chybu a bola tá chyba pre nás predovšetkým devastujúca, ale to neznamená, že by sme nejakým spôsobom tu neobhajovali alebo boli sme proti Československej republike, ako tu pán Gyimesi spomínal, to nie je pravda. My sme za to a sme radi, že Československá republiky vznikla, avšak si len myslíme, že 30. október je dôležitejší z hľadiska vzniku pre Slovenský národ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:09 - 15:10 hod.

Zahorčák Viliam Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, súhlasím s tým, čo si tu prezentoval a aj keď dnešná schôdza mohla byť aj o inom, ale keďže sa tu otvorili témy tých pamätných dní, resp. dní, ktoré, na ktoré nemáme čo byť hrdí, tak si myslím, že aj tento deň by patril do tejto galérie a mali by sme si ho pripomínať. Ak máme byť teda spravodliví k našej histórii a ja som presvedčený, že chceme byť spravodliví, tak nemali by sme hovoriť len o tom ´68. neslávnom ´68., ale mali by sme si pripomenúť aj Mníchovskú zradu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2020 15:06 - 15:08 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, ja ďakujem za to, ako si to tu všetko vysvetlil a musím povedať jedno, že zahraničná politika je vždy o záujmoch a tie záujmy sa ukazujú najviac práve v tých hraničných situáciách. To sú práve tie situácie ako pred druhou svetovou vojnou.
Dnes máme veľmi chaotickú situáciu, politickú, ekonomickú a podobne a tie pravé vzťahy, tie pravé záujmy sa prejavia práve v tých, v tomto období a v plnej nahote. My musíme byť skutočne v strehu, keď si zoberieme napríklad len migráciu, tak zahraničné mocnosti v podstate najskôr veľkodušne pozývali k sebe migrantov a potom zrazu zistili, že je to problém, tak poďme sa o nich podeliť. Poďme sa podeliť tak, že urobme kvóty, rozdeľme ich a, samozrejme, v koho to bolo záujme? No v ich záujme, samozrejme.
Ale my si musíme chrániť naše slovenské záujmy a slovenský záujem je, aby sme tu nemali migráciu, ktorá nevyhovuje Slovákom, ktorá prináša napríklad islamizáciu alebo nejaké, vytváranie nejakých skupín a práve dnes to vidíme na príklade Viedne, kde práve táto migrácia spôsobuje veľké problémy. Čiže chráňme si slovenské záujmy a ja som za to, aby sme vždy boli v strehu, lebo hovorí sa, že - pomôž si sám aj pán Boh ti pomôže.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2020 14:52 - 15:04 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte iba niekoľko poznámok a chcel by som byť tiež stručný, pretože takisto zastávam názor, že túto schôdzu sme mali venovať predovšetkým boji s pandémiou a mohli sme pokojne odložiť všetky historické a ideologické body, ako je napríklad zákon proti komunizmu alebo dnešné zákony o pamätných dňoch na ďalšiu schôdzu. A už vôbec nehovorím o potratoch, ktoré sme naozaj nemuseli riešiť uprostred pandémie, kedy tu máme núdzový stav, kedy sa ani dotknuté skupiny nemôžu brániť svojimi ústavnými právami, ako je právo na protest a zhromažďovanie. Ale dobre, bola to vaša voľba a tým pádom musíme postúpiť túto diskusiu.
Dovoľte iba niekoľko historických poznámok. Mníchovská zrada je jedna z najväčších historických krívd, aké boli spáchané na slovenskom národe alebo na štátnom celku, ktorého sme boli súčasťou. Jedna z najväčších historických krívd. A toto nie je niečo, čo spochybňuje ktorákoľvek strana, ktorýkoľvek politický prúd. Toto si uvedomujú tak ľavičiari, ako aj pravičiari, tak konzervatívci, ako aj liberáli. Myslím si, že jediný, kto mľaská blahom z toho, že bola mníchovská zrada, sú fašisti. Takže som presvedčený, že každý v tejto sieni, každý v slovenskom parlamente by mal hlasovať za tento zákon. Za to, aby sme si tento čierny deň pre slovenské a československé dejiny pripomínali ako pamätný deň, ako memento, ako sa k nám postavili západné mocnosti.
A prosím, nevnímajte to ako prvoplánovo, že toto má byť nejaký trucpodnik a hejt voči západu. Tak to nie je. My sme mali možnosť, keby sme chceli, celé roky predkladať pamätné dni tohto typu, kde by sme poukazovali na to, ako sa k nám zachovali, ako špinavo sa k nám zachovali západné mocnosti. Teraz hovorím predovšetkým o Veľkej Británii a Francúzsku, ktorý v čase, kedy sa rozhodovalo o osude Československa, boli demokraciami, akými sú dodnes.
Nemci, Taliani môžu povedať, že to boli nacistické a fašistické režimu, ku ktorým sa nehlásia. Ale čo majú povedať dneska Briti, čo majú povedať Francúzi? Boli demokratickí a napriek tomu nás zradili. Ale opakujem, nie je hlavným dôvodom, pre ktorý tu sme, aby sme si teraz vylievali zlosť na západné mocnosti. Len viete, keď vy dneska, práve sa to stalo, prijmete pamätný deň 21. august a potom ešte nejaký ste si tam vymysleli dátum, ktorým chcete jasne mieriť na traumu, ktorá tu je a celkom legitímne tu je, z vpádu sovietskych vojsk a vojsk Varšavskej zmluvy a mierite to celkom očividne, aby ste si mohli vyburovať svoju zlosť voči Ruskej federácii, ktorá s týmto režimom, ktorý tu bol predtým, nemá dnes nič spoločné, tak sa pýtame, kde je tá spravodlivosť voči dejinám.
Pokiaľ chcete dávať pamätné dni tohto typu, nech sa páči, ale potom musíte byť féroví. Potom musí tu byť nejaká rovnováha, že, áno, zle sa k nám zachovala možno veľmoc na východe alebo teda režim, ktorý tam bol v tom čase. Ale potom platí aj opak, že v druhej svetovej vojne nás, alebo pred jej začiatkom, nás zradili západné mocnosti, naši západný partneri. Taký je historický fakt.
Čiže buďme féroví k našim dejinám a pokiaľ odsúdime Sovietsky zväz a Varšavskú zmluvu, tak odsúďme aj nacistické Nemecko, fašistické Taliansko a demokratické Francúzsko a demokratickú Veľkú Britániu, ktoré nás zradili v roku 1938.
Bolo to 30. septembra, resp. 29. septembra sa začala konferencia v Mníchove, kde sa rozhodlo o nás bez nás. Všimnite si, že o nás bez nás je jedno zo základných kréd, základných zlyhaní medzinárodnej politiky, ktoré nás ako trauma prenasleduje celú, celé naše dejiny, celé naše národné dejiny. Všimnite si, že keď sa aj nedávno rozhodovalo o kvótach, migračných kvótach na Slovensku, a Európska únia chcela rozhodnúť v Rade ministrov vnútra o nás bez nás, akú nevôľu to na Slovensku vyvolalo. Práve pre toto. Lebo máme skúsenosť, že západné mocnosti sa nám takýmto spôsobom otočili chrbtom a ani nemali odvahu sa nás spýtať, ani nemali odvahu prizvať nás k týmto rokovaniam. Takýmto spôsobom už viac nechceme fungovať. A myslím si, že každý Slovák, ktorý sa narodí a ktorý vyštuduje minimálne základnú školu, vie, čo je to Mníchovská zrada, a vie, že takýmto spôsobom sa svet jednoducho k Slovensku správať nemôže. Že demokratický svet takýmto spôsobom nemôže zaobchádzať s malými a suverénnymi národmi. Čiže je to obrovské memento a myslím si, že bez ohľadu na to, ako sa dneska, aké vzťahy máme dneska k západným mocnostiam, mali by sme si toto memento pripomínať, aby sa to už nikdy viac nestalo, aby sme nepodľahli slepej dôvere.
Dneska možno považujete, mnohí kolegovia, západné mocnosti za partnerov na, navždy, ako to kedysi bolo so Sovietskym zväzom na večné veky, tak teraz máme s Nemeckom, Francúzskom, Veľkou Britániou a tak ďalej na večné veky. Jasné, táto ilúzia tu vždy je v nejakých etapách histórie, keď si myslíme, že veľmoci sa budú správať v prospech malých štátov a že zo všetkého najviac túžia po tom, aby slovenský národ prosperoval. V poriadku, verte tomu, ale vždy si pamätajte, že nebuďme v geopolitike naivní, že veľmoci hľadia predovšetkým na svoje vlastné záujmy a že to ukázali aj počas Mníchovskej dohody v roku 1938. Viete, treba to povedať veľmi, veľmi expresívne. V roku 1938 to boli títo, tieto štyri západné mocnosti: Nemecko, Taliansko, Británia, Francúzsko, predovšetkým Francúzsko, ktoré malo spojeneckú zmluvu s Československom, ktoré zavraždili Československo, zavraždili Československo.
Ja som tu počúval pána Dostála, počúval som pána Osuského v predošlom, v predošlej diskusii o pamätnom dni, o štátnom sviatku vzniku Československa, ako hovorili o Československu s úctou a s dôstojnosťou. V poriadku. Viete, kto zavraždil Československo? Na to už nechcete spomínať? Boli to Nemci, Taliani, Francúzi a Veľká Británia. A opakujem to, že to spravili Taliani a Nemci, to bola historická éra, kedy tam dominovali fašistické a nacistické sily, ale že to urobili demokratickí politici z Francúzska, ktorí mali dohodu s Československom, že nás budú brániť, že to urobili Briti a že sa veľmi angažovali Briti. Spomeňte si na tie výjazdy britských diplomatov, ktorí nás presviedčali v Československu, aby sme odovzdávali územie, ktoré je obývané Nemcami. To bola taká nadpráca v prospech Hitlera, že na to jednoducho nesmieme zabudnúť.
Takže myslím si, že nežiadame nič nad rámec, pokiaľ chceme, aby sme si tento deň pripomínali. A spomeňme aj na tie historické okolnosti, keď Československo malo v tom čase silu, aby sa bránilo, malo. Keby sa za nás postavilo aj Francúzsko a keby sa za nás postavila aj Veľká Británia, nezabúdajme, že sme mali dohodu aj so Sovietskym zväzom a ten sa nás chystal brániť, keby sa všetci za nás postavili, tak by sme toho Hitlera v tom čase porazili. Všetko mohlo byť inak. Ale kvôli zbabelosti Nemcov, resp. zbabelosti Francúzov a Britov najmä, tu bola druhá svetová vojna so všetkým vraždením a všetkými dôsledkami, ktoré zanechala aj na Česku a Slovensku.
Čiže, priatelia, musíme byť v tomto smere konzistentní a nebuďme pokryteckí. Mníchovská zrada je niečo, čo by sa naše deti mali učiť ako čosi, čo je mementom pre budúcnosť slovenského národa.
Okolo našich hraníc boli vystavané bariéry, obranné bariéry, ktoré mohli zabrániť vstupu Nemecka a vstupu iných agresívnych krajín. Viete, čo sa stalo po Mníchovskej dohode? Všetky zabrali Nemci. Takto (rečník lúskol prstami) bez akéhokoľvek odporu, lebo sme to museli spraviť. Odovzdali sme im celú obranu a vystavili sa napospas Nemeckej ríši. Taká bola historická situácia. Už bolo potom len otázkou vôle nemeckých politikov, či nás obsadia celkovo alebo neobsadia. Taká bola situácia. My sme sa takto odovzdali (rečník spojil zovreté päste).
Viete, ale častokrát sa hovorí o tom, že československí politici mali vtedy niečo urobiť. Čo mohli urobiť, keď proti nám stáli štyri najväčšie veľmoci sveta so svojimi armádami? Lebo to nebola iba otázka Nemecka a Talianska. Keby sme sa vzopreli vôli štyroch najväčších mocností, tak by od nás vymáhali aj Briti a Francúzi napĺňanie dohody. By sa pokojne mohlo stať, že by nás neokupovávala iba nemecká armáda, ale aj talianska, britská a francúzska, pretože to bola ich dohoda, ich diktát. Ich diktát nad naším suverénnym územím. Je to naozaj národná tragédia.
Spomeňme si, ako sa vtedy správal Sovietsky zväz. Možnože niekto z vás študoval históriu a pamätá si, ako protestoval Sovietsky zväz proti takémuto zverstvu, ako sa postavili v Spojených národoch, ako bojovali proti tomuto diktátu, proti tejto zrade. Áno, tí zlí Rusi, ktorým chcete len, do ktorých chcete len kopať a ktorých by ste najradšej iba hejtovali. Tí sa za nás postavili. Takisto ako sa postavili za republiku v španielskej občianskej vojne, keď boli ticho tak Briti, ako aj Francúzi.
Treba si tieto veci pamätať a potom možno pochopíme aj to, v akom rozpoložení boli nielen autoritárske strany v tomto období, ale aj liberálni demokrati. Spomeňte si na tých, ktorých dneska tak veľmi uznávate, aká dezilúzia prišla po tom, čo nás západ zradil. Boli absolútne odovzdaní. Spomeňte si na memoáre politikov, ktorí v tom čase fungovali v Agrárnej strane. Buď sa časť Agrárnej strany fašizovala a priamo začala kolaborovať s Nemeckom, alebo druhá časť absolútne stratila dôveru v západ a v západnú demokraciu. A to práve potom pomohlo nástupu totalitných síl.
Čiže, páni kolegovia, treba si tieto veci pamätať a treba si pamätať, že kvôli západnej zrade v demokracii, západnej zrade Francúzska a Veľkej Británie tu došla etapa, na ktorú asi radi nespomínate.
Takže ešte raz zhrniem a už budem končiť. Pokiaľ 21. august chceme označiť za Pamätný deň vpádu vojsk Varšavskej zmluvy, pokiaľ ste takéto niečo spravili, bolo by od vás férové a myslím si, že by to bolo spravodlivé voči našim národným dejinám, ak by ste rovnakým spôsobom pristúpili k inej národnej traume. A opakujem, nie je to hejt, nie je to nenávisť voči Francúzsku, voči Veľkej Británii, voči západným mocnostiam, je to len istá miera realizmu, istá miera presvedčenia, že v geopolitike sa nemôžete nikdy naivne spoliehať na žiadnu veľmoc, nikdy. Toto je presvedčenie, ktoré, toto je memento, ktoré nám ukazuje práve 30. september 1938.
Páni kolegovia, pevne verím, že v sebe nájdete aspoň kúsok sebavedomia, národnej hrdosti a odsúdite mníchovskú zradu, lebo pokiaľ dnes zahlasujete proti mníchovskej zrade, proti pamätnému dňu mníchovskej zrady, tak už navždy budete nositeľmi súhlasu s touto obrovskou národnou traumou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis