Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, no, treba si povedať, že kto chce reformovať verejnú správu, nemôže to robiť politicky, musí to robiť skrz všetky politické strany a možno treba si povedať, je to jedna z najväčších reforiem, aká, ak by bola, ak má ambíciu táto vláda ju spraviť, tak je to jedna z najväčších reforiem, ktoré by spravila počas týchto rokov.
Čo mňa trošku, kolega tak spravil taký eksurs, exkurz do reality, koľko máme samospráv, koľko máme regiónov a tak ďalej, len zabudol jednu vec povedať, že verejná správa nie je len samospráva, verejná správa je aj štátna správa. A kto sa púšťa do reformy a, by som povedal, takej zmysluplnej, tak musí začať aj reformou štátnej správy.
Tu je potom otázka, ako chceme potom reformovať štátnu správu, znamená to určite prehodnotiť, auditovať všetky kompetencie a možno prídeme na to, že potrebujeme šesť ministerstiev, že potrebujeme o polovicu menej úradníkov v štátnej správe, pretože chcem upozorniť na jednu vec, kto sa púšťa len do reformy samosprávy bez reformy štátnej správy, urobí veľkú chybu. Nemôže to fungovať tak, že niekde zoberiem a niekde pridám. Musí to byť rovnomerne na obidvoch stranách a tu potom je otázka, vítame, lebo, tu chcem povedať, vítam tú ambíciu, je to na strane 66, že sa vytvára komisia, ktorá bude jednoducho prehodnocovať ako ďalej v rámci verejnej správy.
Ale treba jednu vec povedať, kto je nositeľom tej myšlienky. Nie je tam nikto prisúdený. Ja som sa pýtal na výbore, bolo mi povedané, že pán podpredseda Holý. Chce to podstatne vyššiu ambíciu, možno na vyšších poschodiach, aby táto reforma bola dokončená, a potom je otázka, prečo nebolo ambíciou vytvoriť aj ministerstvo regionálneho rozvoja a verejnej správy a vyňať túto verejnú správu spod ministerstva vnútra. To by bola veľká ambícia a to by možno znamenalo tú skutočnú reformu verejnej správy.
Ďakujem.

Takže ďakujem všetkým za gratulácie a ja sa pripájam k všetkými Jurajom, mojim kolegom.
Pán predseda Kollár, ja práve oceňujem, že možno práve vaša strana presadila, že aby v programovom vyhlásení bolo, že sa odmietajú povinné kvóty. Lebo ste to boli aj vy, ktorí ste, keď sme my boli vo vláde, nás podporovali. Čiže ja som len hovoril, že sa zaväzujeme, že budeme bojovať proti šíreniu tých hoaxov a neviem ešte, čo tam bolo napísané, ďalšia, klimatické zmeny, prečo aj proti šíreniu pandémií, prečo aj proti nedobrej migrácii a mnoho iných vecí, že to bolo v tej súvislosti. Čiže toľko.
A čo sa týka, dve politiky. Áno. Ak má pán predseda parlamentu na mysli bývalého pána prezidenta Kisku, áno, súhlasím, lebo on robil úplne inú zahraničnú politiku, akú sme mali my.
No a čo sa týka, pán Valášek, ešte raz, a to sa týka aj pána poslanca Šefčíka, tuším, alebo Stančíka. Ja som nespochybňoval vás, ja som len povedal, že mali by tu byť, lebo získavajú dôveru, a minimálne tí, čo ich zastupujú, aspoň nech nám odpovedia na tie otázky, ktoré máme. To je celé.
A o to mi išlo, preto som to aj povedal aj pánovi Pročkovi, to musím takisto zdôrazniť, ja som nespochybňoval vás. Ja som hovoril, že ministri tu chýbajú, a nehovoril som dokonca ani o tom, že niekto je nekompetentný. Tak mi nevkladajte do úst niečo, čo som nepovedal, lebo to sa nehodí.
No a, pán Krúpa, ja som naozaj prekvapený, že aké veci ste tu vybrali, ja som nehovoril o žiadnej servilite voči USA. Vypočujete si moje, ja neviem, vy ste sa niekde naštartovali na niečo iné a neviem ani o nejakom Kazachstane, že by sa riešila ako problémová vec. My sme išli v línii, takú, akú máte aj vy teraz v programovom vyhlásení napísanú, takže prečítajte si to, ak ste si to neprečítali. Ja som si to podrobne prečítal, pretože to patrí do našej obsahovej práce zahraničného výboru.
Takže ešte raz všetkým ďakujem a teším sa na spoluprácu.

Ďakujem. Juraj, chcel by som zdôrazniť podporu tvojho konštatovania o kontinuite zahraničnej politiky od roku 1998, tie prvé štyri roky boli také kostrbaté, ale za tých vyše, vyše 20 rokov, musím povedať, že mali sme tu veľmi širokú, širokú zhodu, a bol by som veľmi rád, aby sme toto zachovali.
Myslím, že môžme predchádzajúcim vládam vyčítať čokoľvek, ale zahraničná politika je jednoznačne pozitívnym prvkom v našich dejinách krajiny. Mená ako Lajčák, Kubiš a mnohí ďalší sú vyznávané svetové kapacity, ktoré sa uplatnili na multilaterálnych fórach, a toto si, toto si musíme ctiť.
Už vo svojom vystúpení som zdôraznil význam ekonomickej agendy v zahraničnej politike a potrebu zintenzívniť naše vzťahy, dostať sa na svetové trhy a ty si sa dotkol potreby určitým spôsobom rozširovať naše snahy, ambície na všetky vektory sveta. Z tohto pohľadu je to veľmi dôležité, aby sme začali oveľa aktívnejšie pomáhať našim, našim podnikateľom. Pretože mám určitý problém pri ex, expen, expanzívnom zdôrazňovaní problematiky ľudských práv na úkor ostatných agiend.
A preto chcem apelovať na určitú vyváženosť. Pretože ľudskoprávny dialóg nesmie viesť k tomu, aby to išlo na úkor našich ekonomických záujmov, lebo potom na tretích trhoch budú stále Nemci, Francúzi, Dáni, Švédi, ale nie Slováci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem tiež poďakovať svojmu kolegovi Jurajovi Blanárovi, pánovi poslancovi, ktorý nepovedal nič viac a nič menej iba to, čo všetko v tom programovom vyhlásení vlády chýba. Že tam chýbajú isté konkrétne veci, že tam nie je ani slovo o, ja neviem, migrácii, o migrantoch, že tam nie je ani slovo o korone, pritom tieto veci sú veľmi dôležité a stretnú nás počas tohto volebného obdobia určite. Presne tak ako, zopakujem to, čo som ja povedal vo svojom vystúpení, škoda, že tu nebola pani ministerka kultúry, ako mi v tom chýba zmienka o TASR-i, napríklad. To sú veci všetky, ktoré, ktoré by nás navádzali na isté konkretizovanie toho, čo by sme veľmi radi počuli.
No a, samozrejme, tá výtka, mne tak ani nevadí to, že tu nie je vláda, veď celá vláda tu nemusí sedieť, má svoje povinnosti a tak ďalej a tak ďalej, ale mne vadí aspoň jedno jediné vystúpenie akéhokoľvek ministra tejto vlády, aby sme ho mohli oponovať s konkrétnymi vecami, kde by sme sa dozvedeli, ako ten dotyčný minister chce napĺňať toto programové vyhlásenie vlády. Akými konkrétnymi zákonmi. Čo nás môže očakávať, čo nás môže čakať v tých najbližších iks rokoch alebo mesiacoch, alebo, ja neviem, koľko budete vládnuť.
Proste toto nám tuná chýba, preto toto vyhlásenie vlády je bez naplnenia zákonov a bez istej filozofie tých zákonov, ktoré chcete predložiť, čosi, čo, nehnevajte sa, to sa nedá, keď je niekto zodpovedný, tak to sa nedá podporiť, lebo ten bianco šek je príliš veľký pre túto vládu.

Vážená snemovňa, vážení niektorí ministri, vážený predsedajúci, viete, rokujeme teraz o programovom vyhlásení vlády a povedzme si, čo to je za procedúra. Je to procedúra, kedy vláda príde do parlamentu a má získať dôveru. Dôveru poslancov. Nie to, že vláda nám tu niečo predloží a potom je kdesi zalezená a my máme získavať dôveru koho teraz? Ja poslanca niekoho iného?
Preto, pán predseda Národnej rady, nie je tu, ale, pán podpredseda, toto sa naozaj nestalo. (Reakcia z pléna.) A, ospravedlňujem sa, vidím ho teraz, ale neni na svojom mieste, čiže, lebo on nevedie schôdzu, ale, viete, keď sme my predkladali, teda bývalá vláda, keď predkladala programové vyhlásenie vlády na začiatku volebného obdobia a chýbal tu čo i len jeden minister, okamžite váš predseda vlády, terajší premiér, okamžite volal po tom, aby všetci tu boli. To je podľa mňa neprípustné. Ak vám to nevadí, tak ja vyslovujem absolútny protest proti tomuto.
Nemáme tu ani partnerov. Ja som položil niekoľko otázok na začiatku ministrom a nemá mi kto odpovedať, no, od koaličných ani nemám šancu, aby som dostal odpoveď. Ja by som rád položil otázku pánovi ministrovi zahraničných vecí. Nie je tu. Dokonca tu nie je ani podpredseda zahraničného výboru, ale ja jeho dôveru získavať nejdem, ani on moju. Je tu tuším jedine pán predseda eurovýboru. Ale, dobre, musíme sa asi s tým zmieriť.
Takže k zahraničnej politike začnem týmto.
Ja vám to prečítam. "USA", podľa Matoviča, "dávno nie sú svetovým mierotvorcom. Žijú si svojím životom a celý civilizovaný svet tŕpne, ako sa prezident Donald Trump vyspí a ktorú mierovú dohodu s ktorým štátom zruší. Precitol som z toho. Podľa mňa USA sú dnes chaos svetovej politiky a nie jej majákom," vyhlásil predseda vlády Slovenskej republiky pán Matovič svojho času.
Citoval som, dámy a páni, nie je to moje vyjadrenie, je to jeho. Preto oprávnene by som sa ho chcel spýtať, keby tu bol, ale tu nie je, či náhodou nezmenil svoj názor, lebo hlasoval o programovom vyhlásení vlády, kde USA je hlavným alebo najväčším partnerom Slovenskej republiky.
Ale nemám to komu dať, túto otázku, bohužiaľ, pretože ja mám jeden problém s pánom premiérom Matovičom, lebo on to tu sám píše: "Precitol som z toho." Akú máme my záruku, že neprecitne znova počas tohoto volebného obdobia a nezmení opäť nejakú svoju politiku? Ale to sa nedozvieme a, bohužiaľ, to ma mrzí.
Ale poďme vecne k zahraničnej politike.
Viete, v celom tom programovom vyhlásení vlády hovoríte o tom, že občania vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Ale keď si pozriem zahraničnú politiku, však to je v podstate skopírované to, čo bolo v podstate na ministerstve spracované počas našich vlád. V zahraničnej politike, nesúhlasí to, čo hovoril pán Osuský, sme mali vždy kontinuitu. Za dvanásť rokov sa tu dosiahlo mnoho významných vecí. Áno, sme ukotvení v EÚ predovšetkým a sme aj v NATO. Ale to neznamená, aby sme nemali kritické pohľady na tieto dve zoskupenia, kde sme. To je jednoducho úplne normálne a prirodzené z tohto pohľadu, ale nikto nehovorí, že by sme mali odtiaľ odchádzať alebo mali sme nebodaj, ako pán premiér precitol, že USA už jednoducho nie sú garantom.
Čiže z tohto pohľadu musím skonštatovať a pripomenúť všetkým tým, ktorí to spochybňujú, za našich vlád sa stal, stalo Slovensko, Slovenská republika členom Bezpečnostnej rady OSN. Za našej vlády sa stala Slovenská republika členom Rady OSN pre ľudské práva. Za našej vlády kandidoval náš kandidát na tajomníka, generálneho tajomníka OSN a takmer uspel. Za našej vlády predsedalo Slovensko 72. valnému zhromaždeniu OSN.
Ktoré východoeurópske krajiny by za to čo dali, Česká republika, aby mala takúto prestíž?
Za našej vlády sme úspešne zvládli predsedníctvo Európskej únie a boli sme v ťažkej práve, v ťažkom období, kedy doznievala migračná kríza. Veď si to len povedzme otvorene.
Ale tu jasný príklad toho, že, áno, sme členmi, hlásime sa k tomu, lebo to je náš priestor, absolútne. Ale nie sme zároveň servilní a hovoríme to, čo je potrebné povedať.
Pripomeňme si, že práve v migračnej politike sme významným spôsobom zmenili kormidlo Európskej únie tým, že sme odmietli povinné kvóty. A to bolo práve to, že sme dokázali sebavedomo sa postaviť proti niečomu, čo nebolo správne. A to je podľa mňa dobré, tak to má byť.
Nie je dôležité to, že povedzme jeden z ústavných činiteľov sa rozhodne ísť trošku inou cestou. Ak by pán Osuský bol tu, tak určite by hovoril, Andrej Danko si to robil po svojom. Nuž dobre, ale ja sa pýtam, ako to bude teraz, keď vy máte jedného z koaličných partnerov, ktorý úzko spolupracuje s euroskeptikmi, ktorí by takisto chceli zmeniť Európsku úniu? Čiže to je podľa mňa prirodzené, demokratické.
Ja vyčítam tomuto, trošku málo odvahy v tejto zahraničnej politike, pretože mi tu chýba nejaký, nejaká definícia alebo postoj voči tým najväčším hráčom, lebo v úvode sa hovorí o tom, že teraz v multilaterál..., teda vo svetovej politike dochádza k nejakým súbojom a konfrontáciám veľmocí. Áno, dochádza. To je úplne prirodzené, ale súčasťou tej jednej veľmoci sme aj my, to je NATO, a tá konfrontácia sa týka aj nás svojím spôsobom, a preto podľa môjho názoru by bolo dobré, aby sme mali zadefinované, aký teda máme postoj k Ruskej federácii, ktorá je veľmi dôležitá pre Európsku úniu a pre naše spolužitie tu nejakým spôsobom, napriek všetkému, čo sa udialo. Aký máme postoj k Turecku, ktoré svojím spôsobom dnes významne ovplyvňuje aj Európsku úniu a vydiera z hľadiska migračnej politiky? Aký máme postoj k Číne?
Pán minister na to povedal v zahraničnom výbore: "Viete, to sa nedá zhrnúť do jednej vety, tak sme to tam ani nedávali." A vy ste to nemali tiež v programovom vyhlásení vlády, lebo to by mohol byť tiež jeden z argumentov. Áno, nemali sme, ale o štyri roky sa posunula situácia výrazne dopredu. Aký by bol problém, aby sme zadefinovali aspoň to, že nám záleží na tom, aby Európska únia komunikovala ďalej s Čínskou republikou, lebo to je ten partner, kde môžeme využiť tú obrovskú synergiu Európskej únie.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, toto je niečo, čo jednoducho ma napĺňa tým, že nemá dostatok odvahy táto vláda v zahraničnej politike povedať viac k tým dôležitým životným veciam, ktoré potrebujeme, lebo my nemôžeme robiť len politiku, že sa tvárime, že sme súčasťou niečoho. Áno, sme a to je v poriadku. Ale musíme myslieť aj na to, že svet má štyri svetové strany a že chceme tu žiť v mieri, že tu nechceme žiť tak, že tu budeme vytvárať nejaké napätia. Veď samotná koronakríza nás o tom presviedča.
A preto si myslím, že keď napríklad v programovom vyhlásení sa hovorí o tom, že budeme bojovať proti šíreniu dezinformácií a, a jedna z tých dôležitých vecí aj klimatické zmeny. Áno, súhlasím, podčiarkujem. Ale prečo tam nie je, že budeme bojovať aj proti šíreniu pandémií. Prečo tam nie je, že budeme bojovať aj proti šíreniu chudoby? Prečo tam nie je, že budeme bojovať aj proti nekontrolovanej migrácii? Veď to je obrovská téma. To tu takisto nemáme.
Čiže z tohto pohľadu musím konštatovať, že tá odvaha tu chýba, aj keď ešte raz podčiarkujem, v podstate nič ste do toho nedali významného, iba čo som si vypočul od pána Osuského, čo je jediný reprezentant zo zahraničného výboru, ktorý tu asi je, neviem, či je ešte niekto iný, že čo sa tu robilo za minulých vlád v zahraničnej politike.
Ja som vám vymenoval, čo všetko sme dokázali. Slovenská republika môže byť hrdá právom na to, čo všetko dokázala. Dnes sme rešpektovaným partnerom nielen v Európskej únii, ale i celosvetovým partnerom. A dôkazom toho je aj práve naše pôsobenie v rámci svetového spoločenstva. Sú to významné úspechy, o ktoré sa môžeme opierať, a myslím si, že aj sebavedomo povedať svoj názor a hľadať svoje miesto aj v tých problematických témach, ktoré bezpochyby zahraničná politika prináša aj bude prinášať, lebo taký je život.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja sa ešte raz vraciam k výroku pána premiéra Matoviča, ja som chcel od neho vedieť, aby mi to povedal priamo on, aby sa nestalo, že počas tohto volebného obdobia príde a povie, ako citujem, "precitol som" a povie, že už jednoducho nechce, aby sme boli v NATO, nechce, aby sme boli tam alebo onam. Ale, bohužiaľ ,k tomu sa nedostanem, pretože pán premiér Matovič a ministri sa k tomu postavili takýmto spôsobom, že významne, by som povedal, ignorujú parlament Slovenskej republiky pri takomto významnom dokumente, kde oni majú získavať dôveru všetkých poslancov, nielen koaličných, ale nie takto.
Ja chápem, že je koronakríza. Ja chápem. A viem si to predstaviť, že teraz pán minister príde alebo hociktorý, ale minimálne tu mala byť drvivá väčšina ľudí a niektorý, ako pán minister, ktorý zastupuje pána premiéra, by sa mal postaviť a povedať za neho, aké je jeho stanovisko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Za takýchto okolností určite ja aj naši kolegovia nepodporíme programové vyhlásenie vlády. (Reakcia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.)

Dobre. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom.
Pani Kozelová, veľmi v krátkosti, áno, má pravdu, detská relácia patrí do Slovenskej televízie, určite je chybou, že tam nie je.
Pán Čekovský, tie politické floskule si nechajte na nejaké iné fórum, ja teraz hovorím o kultúre a hovorím o vzťahu ku kultúre a na čom by sme sa teda mohli dohodnúť.
Ja sa teda budem pýtať inak. Viete, každé programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúra, nemá zmysel, keď ten vzťah ku kultúre neexistuje. A preto sa pýtam svojich ctených kolegov, aký máte vzťah, vzťah ku kultúre? Kedy ste poslednýkrát, a ruku na srdce, boli v divadle na nejakom baletnom predstavení? Kedy ste poslednýkrát boli, ja neviem, v Redute na nejakom symfonickom orchestri sa pozrieť, na nejakom symfonickom koncerte? Koľkí z vás tam neboli, ja viem, že mnohí boli, koľkí z vás tam neboli?
Ja som si robil prieskum kedysi dávno. Vyše sto poslancov Národnej rady nebolo nikdy v živote v divadle, dámy a páni. Taká je pravda. Ja neviem, ako by to vyzeralo teraz, keby som položil tú istú otázku, ktorú som položil vtedy cteným poslancom, a som bol šokovaný. Nehovoriac o menšinových žánroch. Kto z vás vie, aký je rozdiel medzi operou a operetou? Kto z vás vie, čo je komorná opera? Lebo tieto žánre u nás jednoducho neexistujú.
O tom ja hovorím, nie o politických nejakých floskulách. Ja hovorím o vzťahu ku kultúre, ktorý by mal mať každý z vás a na základe toho by sme mohli napĺňať toto programové vyhlásenie vlády, ktoré vy tu máte. Preto, lebo to programové vyhlásenie vlády sa dá aj naplniť, aj nenaplniť, aj úplne zošrotovať. Z tohto tuná napísané nič nie je. O tom hovorím.
A na záver. Koľko divadiel zavriete? O toľko viacej väzníc, dámy a páni, budete musieť postaviť. To povedal alebo pán Jaroš, spisovateľ, alebo pán Jurík, spisovateľ, už si to presne nepamätám, ale je to presne tak.
A ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí to s tou kultúrou myslia naozaj vážne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie, pán kolega. To vystúpenie bolo prednesené so znalosťou veci a ja absolútne súhlasím, že keď hovorí, keď sa hovorí v programovom vyhlásení vlády o reforme fondov, tak treba povedať, akým spôsobom, aký je cieľ, aké sú prostriedky na ich dosiahnutie. Absencia nástrojov a prostriedkov, o ktorej ste hovorili vo svojom vystúpení, nie je problém len časti, ktorá sa dotýka kultúry, ale je to problém, ktorý sa vinie naprieč programovým vyhlásením vlády, takže ani v tejto oblasti to nie je nič nové.
Čas svojho vystúpenia ste venovali rekodifikácii mediálneho práva. No, tu by možno moja otázka bola, že čo je účelom rekodifikácie mediálneho práva. Zaviesť vedúcu úlohu vládneho plátku, ktorý je pomenovaný v programovom vyhlásení vlády? Hovorí sa úplne otvorene v kruhoch terajšej vládnej koalície o potrebe personálnych výmen, ktoré ste aj vy spomenuli, či je cieľom rekodifikácie výmena na poste riaditeľa, a preto potrebujeme zmeniť právo. No, zjavne, zjavne o tento krok ide.
A pýtam sa, a čo vás tak veľmi irituje, predstavitelia vládnej koalície, na verejnoprávnej televízii, keď aj tak budete mať svoj komunikačný kanál smerom k svoju voličovi? Prosím vás, keď budete robiť všetky tieto zmeny, skúste sa zamyslieť, skúste sa dvakrát alebo trikrát nadýchnuť a potom robiť tieto zmeny, lebo, tak ako povedal pán kolega Jarjabek, tieto zmeny doteraz nikomu nepomohli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, len škoda, že tu nie je pani ministerka kultúry, doteraz som ju, ale tak nevadí, však my sme sa spolu zhovárali.
Ja som veľmi rád, že konečne sa začneme venovať kultúre po dlhom čase, lebo to sa často v tomto parlamente nestáva, a ja sa budem špeciálne venovať tomu programovému vyhláseniu vlády v oblasti kultúry, ak dovolíte, a ja som ho nazval bianco šek pre vládu v jednej faktickej poznámke. Chcem len zdôvodniť prečo.
Viete, tých programových vyhlásení vlády sme už čítali niekoľko a všetky tie programové vyhlásenia vlády v oblasti kultúry boli vyhlásenia, ktoré boli, ktoré boli nesmierne pozitívne. No niekde to vyšlo, niekde to nevyšlo práve podľa toho, aké návrhy zákonov tieto programové vyhlásenia napĺňali.
Bolo tu programové vyhlásenia vlády, kde vznikol Fond kultúry, napríklad. Ten Fond kultúry mal jedno percento z rozpočtu. Nikdy to nebolo naplnené a vôbec nič sa nestalo. Pritom by to bolo fantastické, keby tá kultúra dostala jedno percento z rozpočtu.
Ďalšie programové vyhlásenie vlády opäť veľmi optimistické, v konečnom dôsledku minister, ktorý ho riešil, za jeho vlády zanikli hudobné inštitúcie. Zaniklo niekoľko hudobných inštitúcií a dodnes tie hudobné inštitúcie sa nepodarilo spraviť.
Bolo tu opäť jedno optimistické vyhlásenie, vládne, programové, v oblasti kultúry a počas neho tu bol návrh na predaj novostavby Slovenského národného divadla. Našťastie sa tak nestalo, ale bola tu opäť búrlivá debata.
Bolo tu ďalšie vynikajúce programové vyhlásenie, ale to hovorím, to nehovorím ironicky. Len tam tieto veci vôbec neboli spomenuté. Ďalšie vyhlásenie vlády, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry, kde, počas ktorého skoro prišlo k zbúraniu sochy Svätopluka. Opäť nikto v tom, o tom, teda nikto o tom nehovoril predtým.
Preto toto, toto, toto vyhlásenie, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry prináša veľmi veľa neznámych. Ale aby som nebol negatívny len. Ja za pozitívne považujem v tomto programovom vyhlásení vlády, tá spolupráca so školstvom, ďalej zákon o sponzorstve, ktorý doteraz ako neexistuje nikde preto, lebo ho, povedzme si otvorene, preto, lebo vždy to narazilo na ministra, ministra financií, ktorý si myslel, že sa mu rozvrátia financie. Čiže ja budem veľmi rád, keď niečo takéhoto skutočne opäť vznikne.
A teraz dovoľte k tomu samotnému vyhláseniu, čo sú pre mňa tie veľké neznáme. K Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry som sa vyjadril, ako už viete, na rokovaní výboru, za prítomnosti pani ministerky kultúry som položil viaceré otázky, ktoré mi napadli pri čítaní tohto textu. Dnes by som chcel upozorniť na niektoré problémy, nad ktorými sa bude musieť vláda Slovenskej republiky a rezort kultúry vážne zamyslieť pri rozpracovaní a realizácii záväzkov a úloh, ktoré obsahuje predložené programové vyhlásenie vlády, resp. na ktoré sa pri jeho zostavovaní pozabudlo.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vyjadrilo ambíciu uskutočniť postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívno-ekonomickú reformu kultúry. Z dokumentu však nie je zrejmé, aké systémové inštitucionálne zmeny chce uskutočniť. Reorganizáciu Národného osvetového centra, založenie múzea 20. storočia, posúdenie opodstat... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) umeleckých fondov či výšky finančného príspevku Matici slovenskej, za také určité považovať asi nemožno.
Viete, lebo napríklad v oblasti tých fondov, ja neviem, tieto tri fondy významné, ktoré existujú, literárny, hudobný, výtvarný, vy tie fondy môžete reštrukturalizovať takým spôsobom, že urobíte z nich jeden, ale ony stratia význam, alebo urobíte, necháte všetky tri, nalejete do nich peniaze a budete v rámci tohto koronavírusu riešiť všetky sociálne veci cez tieto fondy, k čomu sú aj ony určené. To všetko sa dá. Preto hovorím, veľká neznáma, reštrukturalizácia, ako bude vyzerať, toto nie je tuná známe.
V texte sme neobjavili ani zásadné nové legislatívne opatrenia. Všetky uvedené legislatívne iniciatívy sú v podstate len čiastkové novely, resp. zámery preskúmať jestvujúce právne predpisy a v prípade potreby pristúpiť k revízii. Jedinou výnimkou je len nový zákon o audiovizuálnych mediálnych službách, na jeho príprave však v rámci transpozície príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady pracuje skupina odborníkov na pôde ministerstva kultúry už druhý rok.
V dokumente som nenašiel ani odpoveď na otázku, ako rezort dosiahne výrazné zvýšenie financovania kultúry z verejných zdrojov a v akom objeme, rovnako sa nekonkretizuje, akými nástrojmi sa podstatne zvýši podpora kultúry zo súkromných zdrojov a s akým rozsahom prostriedkov rezort počas volebného obdobia kalkuluje.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry obsahuje veľké množstvo parciálnych úloh, ktoré plní ministerstvo kultúry ako ústredný orgán štátnej správy, vyplývajú priamo z jeho postavenia. Viaceré úlohy sú formulované všeobecne, nestanovujú merateľné ciele ani nástroje, ako ich efektívne dosahovať. Ambicióznejšie by mal byť stanovený aj cieľ zníženia investičného dlhu v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok, ktorý si ministerstvo kultúry vytýčilo ako jednu z hlavných priorít. Oprávňuje ho k tomu aj skutočnosť, že už bývalá vláda Slovenskej republiky navrhla vytvoriť na tento účel samostatnú prioritnú os v rámci prípravy nových operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov a programovacom období 2021 až 2027.
K tomu len jednu veľmi krátku poznámku. Viete, ten minister kultúry sa v prvom rade musí rozhodnúť, či bude investovať finančné prostriedky do živej alebo neživej kultúry. Nedá sa všetko, lebo keby sme chceli všetko, tak by sme na to potrebovali niekoľko rozpočtov. Nie-koľ-ko roz-poč-tov. Jednoducho sa to nedá. Alebo budete riešiť prednostne pamiatky, alebo budete prednostne riešiť platy všetkých zamestnancov, ktorí sú v oblasti kultúry. Proste sa to nedá.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje zreformovať inštitucionálne zabezpečenie, legislatívne prostredie a finančné mechanizmy podpory kultúry národnostných menšín. Keďže základným nástrojom financovania má zostať Fond na podporu kultúr a národnostných menšín, ktorý sa za relatívne krátke obdobie svojej existencie plne osvedčil a prostredníctvom ktorého sa v ostatnom období zdvojnásobil rozsah finančnej podpory kultúr národnostných menšín, vzniká zákonitá otázka, aký zmysel a obsah ohlásenej reformy, aký je zmysel ohlásenej reformy? Vláda sa navyše zaväzuje finančne podporovať aj národnostné divadlá a súbory, hoci prakticky všetky patria do pôsobnosti regionálnych alebo miestnych samospráv, ako aj vznik nových súborov a aktivity nezávislej scény. Bude mať vláda na takúto štandardnú, na takúto štedrú pomoc disponibilné zdroje, keď v prípade kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti štátu takýto veľkorysý prístup teda negarantuje?
Vláda Slovenskej republiky si zase dáva za cieľ uskutočniť zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva, no okrem nového regulačného rámca pre audiovizuálnu mediálnu službu, o ktorom sme už hovorili, sa deklaruje len zámer prehodnotiť kvóty na vysielanie slovenskej hudby a uvoľniť legislatívne obmedzenia jednej programovej služby pre jedného držiteľa licencie na súkromné rozhlasové vysielanie. To, že sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia môže výrazne posilniť postavenie najväčších komerčných vysielateľov na úkor menších regionálnych a lokálnych rozhlasových staníc, prehĺbiť koncentráciu a monopolizáciu rozhlasového trhu, akoby tvorcovia tohto návrhu nebrali do úvahy, je to však v príkrom rozpore s tézou, že cieľom mediálnej politiky je napomáhať budovaniu pluralitného a konkurencieschopného mediálneho trhu.
Vo vzťahu k legislatívnemu rámcu upravujete postavenie rozhlasu a televízie Slovenska, v programovom vyhlásení sa avizuje príprava nového legislatívneho modelu financovania verejnoprávneho vysielania, vôbec sa však nehovorí o úhradách za služby verejnosti, zato sa ale sľubuje nový spôsob voľby generálneho riaditeľa RTVS.
No ja sa budem teraz pýtať úplne otvorene. Chcete vymeniť generálneho riaditeľa? Potrebujete na to zmenu zákona? Preto, lebo zatiaľ nemáte dôvod. Každá vláda, ktorá chcela vymeniť generálneho riaditeľa RTVS a radu, hovorila o legislatívnej zmene. A viete, čo vám poviem, veľké tajomstvo? Žiadnej vláde to nepomohlo. Čiže keď takéto niečo by ste chceli spraviť, nepomôže to ani vám. Jednoducho to všetko tu už bolo. Či ten generálny riaditeľ sa volil v pléne, či ten generálny riaditeľ sa volil, ja neviem, radou samotnou, návrhy jeden, druhý, tretí, nič nepomôže. Dôležitá je vysielacia štruktúra a jej dodržiavanie.
Hovorím, teda vedeli by o tom hovoriť mnohí tí, ktorí aj sedia v tejto sále. Aby sa nerušili detské redakcie, aby bolo spravodajstvo normálne, aby tá verejná služba, aby sme nemohli povedať, že vysielacia služba bola oveľa, a teraz nechcem, aby ste ma zle pochopili, rôznorodejšia za napríklad riaditeľa Hlinického ako za riaditeľa ktoréhokoľvek, ktorý po roku ´93 nastúpil do Slovenskej televízie. Ja teraz nehovorím o tej ideologickej stránke, ja hovorím o tej rozmanitosti, ktorú tá televízia ponúkala.
Kým kedysi sme sa bavili o privatizácii druhého programu, chvalabohu, už dnes sa nebavíme, sú tu pamätníci tiež, ktorí o tom vedeli hovoriť, dnes máme tri programy a čakáme na štvrtý program, ktorý mal byť v auguste, športový program. Chvalabohu. Áno, vyriešiť financovanie verejnoprávnej televízie. Veľká úloha. Ale meniť riaditeľa a radu? Čímsi mi to zaváňa.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry s výnimkou zmienky o potrebe prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí absentuje medzinárodná kultúrna spolupráca, absentuje tam napríklad zmienka o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
A mohol by som takýmto spôsobom hovoriť až donekonečna.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Osuský, dovoľte mi, aby som vás aj takto verejne vyzval a požiadal vás, aby ste naozaj vážili tie slová, lebo vy sa snažíte ako keby tak dehonestovať, ale tak skryto. Prečo hneď červení a hnedí? My nehovoríme, že ste možno dúhoví alebo neviem akí. To sa nehodí.
Viete, povedali ste to aj o našich voličoch, že sú to tí, ktorým keď zapne prvá signálna, že začnú, s prepáčením, žrať seno. Ja vás poprosím, naozaj snažme sa tu korektne udržiavať tú diskusiu.
A poďme teraz k tým ďalším veciam, čo ste povedali.
Áno, to je veľmi vážna téma a myslím si, že na zahraničnom výbore budeme o tom viackrát diskutovať, lebo toto som položil aj pánovi ministrovi, prečo nemáme nejakú zmienku vzťahu k Číne, veľmoci, zmienku vzťahu k Ruskej federácii. Alebo aby sme aspoň nadefinovali, aký je vzťah k Turecku, ktoré dnes významným spôsobom drží v šachu aj Európsku úniu. To nám tam chýba. A myslím si, že táto diskusia dnes tu je veľmi silná. Minimálne by tam mohlo byť to, že povedzme vláda odporuje, pardon, podporuje dialóg Európskej únie s Čínou v otázkach, ktoré sa zadefinovali, lebo myslím si, že to je korektné a prihlásime sa k tomu. Lebo zatiaľ uznávame svojím spôsobom jednu Čínu a svetové spoločenstvo jedna Čína, dva systémy.
To, čo ste povedali, je vec, ktorú je potrebné riešiť na medzinárodných fórach a nie aby sme to teraz na PVV v rámci vašej vlády vysvetlili bez ohľadu na to, že tu nemáte k dispozícii ani pána ministra. Keby to bolo za nášho programového vyhlásenia, nebol by tu minister, tak by ste boli prvý, ktorý by ste kričali, a teraz ste ticho. Tak tie vážte slová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, ja vôbec nechcem spochybňovať to, čo ste povedali ohľadne občianskej spoločnosti, ale, samozrejme, to je úplne na inú polemiku.
Mňa teraz skôr zaujíma a trošku mi zobrala vietor z plachiet pani Vaľová, ako je možné, že sa objavili v súkromných médiách oveľa skôr informácie ohľadne hodnotenia volieb parlamentu, ako sa o tom oboznámili poslanci? Ja si myslím, že toto je minimálne otázka, ktorou by sa mal zaoberať príslušný výbor tohto parlamentu preto, lebo tuná ide naozaj o podozrenie z korupcie, pán podpredseda. Ja netvrdím, že v tom lietate vy. Ja sa pýtam, kto z poslancov tieto veci dal súkromným médiám, a vy ste podpredseda Národnej rady, čiže vy by ste to tiež mali zisťovať preto, lebo akonáhle ja dám nejakú takúto informáciu, pochopiteľne, je to nadštandardná informácia a očakávam za ňu niečo, že teda dostanem.
Preto hovorím o tom podozrením z korupcie, toto nie je v poriadku, pán podpredseda Národnej rady, a si myslím, že aj vo vašom záujme je, aby ste tieto veci vyšetrili.
Ďakujem za pozornosť.