Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu gestorského výboru o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Blanára a Ladislava Kamenického na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu (tlač 1275).
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1330 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh (tlač 1275) na prerokovanie zahraničnému výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady.
Zahraničný výbor uznesením č. 100 z 19. októbra 2022 odporučil Národnej rade schváliť uznesenie (tlač 1275). Výbor pre obranu a bezpečnosť neprijal uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas poslancov podľa zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady.
Návrh správy o výsledku prerokovania návrhu poslancov (tlač 1275) prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť na 86. schôdzi 20. októbra 2022. Správa výboru nebola schválená, keďže návrh správy nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu (tlač 1275). Tiež, aby som plnil úlohu spravodajcu.
Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, Chcem aj poďakovať za túto iniciatívu, ja som sa k nej pripojil, a za to, že v podstate príprava tohoto uznesenia bola hlavne teda v tvojej réžii, a myslím si, že je absolútne presne definovaná v danom uznesení, a preto sa budem snažiť ho prečítať, aby ste vedeli, o čom ideme hovoriť.
Na druhej strane máme tu aj, vidím, že záujem, záujem poslancov o nejaké mierové iniciatívy je veľmi nízky, takže budem sa snažiť byť stručný.
Takže predkladám uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k mierovej stratégii riešenia rusko-ukrajinského konfliktu, kde teda Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vážne znepokojenie nad eskaláciou napätia vo vojnovom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou a reálnou hrozbou premeny tohto konfliktu na dlhodobú vojnovú konfrontáciu s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo Ukrajiny.
Uvedomujúc si, že tento konflikt nemá reálne vojenské riešenie a že pokračujúce masívne dodávky zbraní ukrajinskej armáde budú viesť len k predlžovaniu vojny bez perspektívy jej ukončenia, žiadame Európsku komisiu, aby vypracovala a vynaložila maximálne úsilie na presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine, využívajúc pritom plnú autoritu Európskej únie a jej dôležitých inštitúcií, predovšetkým Európskej rady a Európskeho parlamentu.
Vyjadruje hlboké presvedčenie, že len takáto mierová stratégia Európskej únie môže priviesť bojujúce strany ku kompromisnému mierovému riešeniu garantujúce územnú celistvosť a suverenitu Ukrajiny a bezpečnostné záruky pre Ruskú federáciu.
Považuje prísnu vojenskú neutralitu Ukrajiny za jeden z podstatných aspektov mierovej stratégie Európskej únie.
Očakáva od Európskej únie podstatne väčšiu mieru nezávislosti pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk a definitívne akceptovanie skutočnosti, že vojna na Ukrajine nie je a nemôže byť v záujme Európskej únie, ale že ju, naopak, výrazne ohrozuje.
V tomto kontexte s plnou vážnosťou upozorňuje na obrovské riziko podpísania spoločného vyhlásenia prezidentov stredoeurópskych a východoeurópskych členských štátov NATO prezidentkou Slovenskej republiky dňa 2. októbra 2022, v ktorom podporila budúce členstvo Ukrajiny v NATO. Pripomíname prezidentke Slovenskej republiky, že závery samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008, o ktoré sa vyhlásenie z 2. októbra 2022 opiera, sa prijímali v diametrálne odlišnej bezpečnostnej situácii.
Konštatujeme, že vstup Ukrajiny do NATO musia schváliť členské štáty jednomyseľne, a zdôrazňujeme, že zmluva o NATO obsahuje ustanovenia obmedzujúce prijatie kandidáta, ktorý je vo vojne alebo má sporné územia, čím vyhlásenie zo dňa 2. októbra 2022, podpísané aj prezidentkou Slovenskej republiky, bezdôvodne vytvára zbytočné napätie a neuskutočniteľné očakávania na strane Ukrajiny.
Upozorňujeme prezidentku Slovenskej republiky, že obídenie podmienok vstupu do NATO čisto z politických dôvodov by v praxi znamenalo priame zatiahnutie Slovenskej republiky do vojnového konfliktu na Ukrajine, čo nie je v súlade so žiadnymi medzi... nadnárodným záujmom Slovenska.
Ďalej dôrazne odmietame časť vyhlásenia z 2. októbra 2022, ktoré znie: "Pevne stojíme za rozhodnutím zo samitu Severoatlantickej aliancie v Bukurešti v roku 2008 týkajúce sa budúceho členstva Ukrajiny v Aliancii."
S plnou vážnosťou žiadame prezidentku Slovenskej republiky o zdržanlivosť pri jednostranných vyjadreniach o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie a rešpektovanie kľúčovej úlohy Národnej rady Slovenskej republiky pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk, medzi ktoré patrí aj vyslovenie súhlasu s protokolmi o vstupe nových členov do NATO.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, kde Národná rada Slovenskej republiky je najvyšší zákonodarný orgán. Ani prezidentka, ani vláda nemajú samostatnú kompetenciu pri medzinárodných záväzkoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na bezpečnosť Slovenska v súčasnosti či v budúcnosti, a to môže zhoršovať situáciu pri presadzovaní a obhajovaní záujmov občanov Slovenskej republiky. Ak títo ústavní predstavitelia takto konajú, je potrebné, aby prevzal iniciatívu parlament.
Ústava Slovenskej republiky vo svojej preambule hovorí o trvalej mierovej spolupráci s demokratickými štátmi. V súčasnosti po vojenskom napadnutí Ukrajiny Ruskou federáciou, čo je jednoznačne akt porušenia medzinárodného práva, sa významne zmenila bezpečnostná situácia s dopadom na Európsku úniu, ako aj na našu vlasť. Berúc do úvahy súčasnú situáciu, Slovenská republika prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky by mala podporovať mierové riešenie konfliktu, apelujúc v zmysle ústavy aj na Európsku komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na vytvorenie a presadzovanie mierovej stratégie urovnania tohto konfliktu. Je to bytostne dôležité pre Európsku úniu, pretože dôsledky, dôsledky majú a budú mať výrazný dopad na jej budúcnosť.
Musí to byť aj prvoradý záujem Európskej únie. Európska únia postupne vznikala ako mierový projekt po druhej svetovej vojne, a preto by mala predovšetkým a nepodmienečne presadzovať tento princíp aj v súčasnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhoval, navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážená, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, na začiatku môjho vystúpenia musím skonštatovať, že predložený návrh v plnom rozsahu zodpovedá úrovni poznania problematiky a potrieb na úseku usporiadania pozemkového vlastníctva v Slovenskej republike jeho predkladateľmi. Pritom vôbec nemám v úmysle spochybňovať nevyhnutnosť komplexného prístupu k procesu pozemkových úprav, ktoré aj podľa mňa musia popri svojej komasačnej časti zahŕňať aj budovanie spoločných zariadení a opatrení. To, čo však navrhujú predkladatelia tejto novely, je podľa mňa nevykonateľné. Neviem si totiž predstaviť, ako sa bude každoročne pri schvaľovaní štátneho rozpočtu garantovať navrhovaný percentuálny podiel výdavkov na spoločné zariadenia a opatrenia, keď sa pozemkové úpravy verejne obstarávajú na obdobie nasledovných piatich rokov.
Mimo toho by bolo asi aj vhodné, keby nám predkladatelia vysvetlili, akou metódou výpočtu prišli k číslam uvedeným v dôvodovej správe. Mám na mysli osobne, že v žiadnom prípade si neviem predstaviť, náklady na budovanie spoločných zariadení by tvorili, ako navrhujete, 40 % a postupne by sa mali zvyšovať až na tých 77 %, ako uvádzate v dôvodovej správe, z nákladov pozemkových úprav, keď občania ako soľ čakajú na usporiadanie pozemkového vlastníctva.
Viem, že Európska komisia presadzuje, a to dlhodobo, že ak sa z európskych prostriedkov majú pozemkové úpravy financovať, majú sa prednostne použiť na spoločné zariadenia a opatrenia zamerané na elimináciu dopadov klimatických zmien, a preto sa pýtam, ako to bude a z čoho bude financovanie usporiadania pozemkového vlastníctva. Preto si myslím, že ak by návrh bol prijatý tak, ako ho predkladáte, tak proces usporiadania pozemkového vlastníctva na Slovensku nebude trvať predpokladaných 30 rokov, počnúc od roku 2019, ale neskončí sa ani za sto.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel veľmi stručne podporiť tento návrh zákona, kde sa môže síce na prvé čítanie zdať, že tu ide o ochranu advokátov, avšak treba si jednoznačne povedať, že to nie je smerované k ochrane advokátov ako, ako takých, ale k ochrane práv tretích osôb klientov, ktorých títo advokáti zastupujú, a kde ich práva naozaj treba chrániť pred takýmito invazívnymi úkonmi, ktorými môžu byť aj prehliadka priestorov, kde títo klienti nemusia mať nič spoločné s úkonmi, ktoré smerujú v súvislosti s nejakým konkrétnym prípadom a týchto klientov sa vôbec nedotýkajú, a preto treba zabezpečiť dôslednú ochranu ich práv.
A dovolím si v tejto súvislosti pre zápis využiť tento priestor na oznámenie osobného záujmu, aj keď si osobne nemyslím, že tu môžem mať ako advokát osobný záujem, pretože sa snažím tuná hájiť práve verejný záujem na ochrane práv klientov advokátov, teda tretích osôb, ich základné práva, ale napriek tomu, aby nebola žiadna pochybnosť, keďže som aktívnym advokátom, tak v zmysle článku 6 zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov si dovoľujem oznámiť možný potenciálny, potenciálny záujem na veci, osobný záujem na tejto veci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Hlasovať o návrhu tohto zákona budeme vo štvrtok o 11. hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda, aby som v rámci rozpravy v druhom čítaní uviedol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako vyplynuli ešte z pripomienok k predmetu novely zákona o vysokých školách.
V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 9 ods. 1 písm. m) sa slová "berie na vedomie" nahrádzajú slovom "prerokúva".
3. V § 40 ods. 4 sa za slová "poslanca Národnej rady Slovenskej republiky," vkladajú slová " s výnimkou ak ide o starostu obce, primátora mesta alebo predsedu samosprávneho kraja".
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie k bodu 2. Navrhovanou zmenou sa zabezpečuje súlad s § 41 ods. 13.
Odôvodnenie k bodu 3. Navrhovanou zmenou sa upravujú podmienky funkcie člena správnej rady verejnej vysokej školy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 28. septembra 2022 č. 1644 sa uzniesla prerokovať návrh poslancov v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslancov zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 595 zo 14. októbra 2022 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 189 z 18. októbra 2022. Zhodne odporúčali návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 4 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.
Spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 18. októbra 2022 č. 190. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Skončil som, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v rámci druhého čítania odôvodnil návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.
V rámci prvého čítania som uviedol dôvod navrhovaných zmien. V podstate od 25. apríla tohto roku je v účinnosti pomerne rozsiahla novela zákona o vysokých školách, ktorá ukladá jednotlivým vysokým školám najneskôr do 31. augusta 2023 zosúladiť svoje vnútorné predpisy so zákonom. V rámci procesov zosúladenia sa prišlo na niektoré legislatívno-technické chyby, ktoré je potrebné v zákone odstrániť tak, aby teda plynule bežalo zosúladenie vnútorných predpisov so zákonom. Návrh novely zákona bol prerokovaný, samozrejme, s ministerstvom školstva aj v rámci výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky.
Dovoľte mi, aby som na základe prerokovania návrhu zákona aj s ministerstvom školstva, aj vo výbore Národnej rady uviedol ešte jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Habánika a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Prednesiem teraz doplňujúci a pozmeňujúci návrh.
V čl. I sa za bod 1 vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. V § 9 ods. 1 písm. m) sa slová berie na vedomie nahrádzajú slovom prerokúva."
3. V § 40 ods.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pčolinský, Peter, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, ja vás musím prerušiť, ale vy ste v úvodnom slove, nemôžte ešte pozmeňovák čítať. Ste v úvodnom slove.

Habánik, Jozef, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa.