Videokanál klubu

Ďakujem. Ja chcem vyzdvihnúť práve taký pragmatický postoj kolegu Kmeca, celkovo jeho pohľad na programové vyhlásenie z pohľadu zahraničnej politiky. Ale čo mne možno vadí naozaj, v tom programovom je všetko, ale nič také, by som povedal, hmatateľné, že vieme, kam to bude smerovať. Pretože je tam, je tam to tak naznačené, ale to je v poriadku a nie je to pevne ukotvené. A čo mne možno práve vadí, je to postavenie aj tej zahraničnej politiky alebo aj to správanie v rámci tých fondov z pohľadu samospráv. Málokto si uvedomuje, že tie samosprávy robia svoju zahraničnú politiku, a to je vzťah nielen k svojim susedom, kde je tá spolupráca veľmi, veľmi úzka, ale aj v rámci toho európskeho spoločenstva.
A v rámci programového vyhlásenia mňa, ja som to aj na výbore otváral, zarazila jedna veta, že sa má otvárať, áno, to ministerstvo, to je v poriadku, kde sa to všetko zjednotí, veď áno, veď by som povedal, je to, môžme súhlasiť, ale je tam napísané, že v novom programovom období bude práve toto nové ministerstvo riadiacim orgánom pre jediný operačný program Slovenska a programy cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko a Slovensko - Česká republika. Ja som práve namietal, že prečo tam nie je Maďarská republika, Poľská republika, prípadne Ukrajina uvedená, pretože máme tu ambíciu riadiť len, byť riadiacim orgánom Slovensko-Rakúska a Slovensko a Česko, ale nikto nespomína Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, ako keby títo susedia neexistovali. Bolo mi odpovedané, že my nie sme riadiaci orgán, ale tie riadiace orgány sú v ich, na ich územiach, ale my si priamo nedefinujeme tú ambíciu byť rovnocenný partner voči, aj na iných častiach hranice. To znamená toto, toto som namietal a určite s tým nemôžem súhlasiť, že sa orientujeme len ma Rakúsku a Českú republiku a tie ostatné časti hraníc, ako je Poľsko, Ukrajina a Maďarsko, ignorujeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Kmecovi za vecný príspevok. Len doplním, ja keď som si čítal tú časť o zahraničnej politike v programovom vyhlásení vlády, tak som tam našiel pasáž "základné priority" a na treťom, hneď v treťom riadku Spojené štáty americké (povedané s pobavením) ako základná priorita zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ja som si myslel popravde, že to bude hneď v nadpise, takže myslím si, že ide o isté oslabovanie proamerického podlízavého postoja tejto vlády, ktorý možno očakávať. Ja by som radšej ocenil, keby sme sa vrátili k tomu Matovičomu, že Američania môžu za státisíce mŕtvych v Líbyi, v Sýrii a Iraku, pretože Matovič mal v tomto absolútnu pravdu.
Treba však zároveň povedať, že aj keď sa vláda hrá na proeurópsku, prakticky nevieme, čo to znamená, pretože samotná Európa je rozčesnutá na niekoľko kúskov. V otázke koronabondov sa dneska vadia severania a južania. Keby ste počúvali, čo Holanďania hovoria o Talianoch, keby ste počúvali, čo Nemci hovoria o Španieloch, veď sú neuveriteľne rozhádaní. V otázke Ruska sú takisto rozdelení. Iný postoj majú Pobalťania, iní Taliani. V otázke migrácie je tu obrovské rozdelenie, v otázke budúcej obrany sú štáty ako Poľsko, ktoré chcú viac proamerický prístup, sú štáty ako Francúzsko naopak, európsku obranu. Z toho programového vyhlásenia vlády absolútne netušíme, kam bude smerovať zahraničná politika, lebo len také bľabotanie, že chceme byť proeurópski a proamerickí, to naozaj nemá úroveň.
A absolútne žiadna zmienka o Číne. O Rusku. Veď Čína je nastupujúca veľmoc, ktorú nemožno ignorovať, či sa nám páči alebo nie. My potrebujeme mať dobré ekonomické vzťahy s Čínou, veď to vidíme dneska v koronakríze. A Rusko? Náš osloboditeľ v druhej svetovej vojne. Krajina, s ktorou máme veľmi dobré historické a kultúrne prepojenia. A navyše jadrová veľmoc. A nevieme zadefinovať náš korektný a priateľský vzťah k tomuto národu? Čiže myslím si, že je programové vyhlásenie vlády v zahraničnej oblasti veľkým, veľkým zlyhaním.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dnes posudzujeme dokument, ktorý má predurčiť zásadné smerovanie štátu na najbližšie štyri roky. Dokument, ktorý má byť vlajkovou loďou súčasnej vládnej koalície, ktorá, ako tvrdí, chce zásadne zmeniť štát. Keď sa však pozriem na túto 121-stránkovú knihu, je zjavné, že sa uprednostnila kvantita pred kvalitou, pretože všetkým, čo majú skúsenosť s vládnutím, musí byť jasné, že za štyri roky je možné zvládnuť iba niekoľko jasne stanovených priorít.
Ukazuje sa teda, že marketing je a bude dominantný nad zodpovedným vládnutím. Napokon vláde vystavila vysvedčenie samotná pani prezidentka, ktorá začala s členmi vlády individuálne konzultovať programové vyhlásenie a tým suplovať redakčnú a odbornú prácu koaličného tímu.
Musím povedať, že som si s veľkou pozornosťou prečítal programové vyhlásenie novej vlády zamerané na zahraničnú politiku, pretože práve medzinárodné vzťahy a postavenie Slovenska v nich budú v najbližšej budúcnosti v podstatnej miere ovplyvňovať perspektívu národa a celej spoločnosti. Chcem jasne povedať, že bezpečnostné a ekonomické prostredie sa vo svete dynamicky mení a nie je to len spôsobné celosvetovou pandémiou. Tieto tendencie začali ešte pred jej vypuknutím a už pred voľbami sme jasne hovorili o tom, že pred nami stoja kľúčové otázky, na ktoré bude musieť naša zahraničná politika reagovať. Migrácia, pandémia, nepripravenosť európskych štruktúr na krízové situácie, nový vektor americkej bezpečnostnej politiky v NATO, obranná politika EÚ a jej perspektíva sú nástojčivé otázky, na ktoré Slovensko ako člen EÚ a NATO by malo mať svoj pohľad a názor.
Je viac než zrejmé, že výzvy, ktoré pred nami stoja, presahujú formovanie zahraničnej politiky, či už na úrovni ministerstva, kancelárie prezidentky alebo Úradu vlády. Preto vítam ambíciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí vytvoriť konsenzus relevantných politických strán v oblasti zahraničnej politiky, a ten priestor vidím hlavne na pôde Národnej rady. Som pripravený ponúknuť svoje dlhoročné skúsenosti a aktívnu účasť v tejto celospoločenskej diskusii.
Všetci sa však musíme uvedomiť, že ak sa Slovensko v minulosti úspešne posunulo vpred, bol to práve zahraničnopolitický konsenzus, ktorý nám umožnil vytvoriť slobodný priestor na rozvoj národa, štátu a jeho sociálnej prosperity. Vstup SR do NATO, do EÚ, do Schengenu, prijatie eura, ktoré sa diali aj za veľmi aktívnej podpory SMER-u, vytvorili rámec pre náš pokojný a dynamický rozvoj. Stali sme sa súčasťou významných ekonomických a bezpečnostných spoločenstiev, kde sme výrazne prehovorili do obhajoby svojich národných záujmov, ako v prípade migrácie či dvojitej kvality potravín, v boji o kohézne fondy alebo poľnohospodárske dotácie. Naša zahraničná politika bola postavená na dialógu rovného s rovným a dúfam, že taká zostane aj počas tejto vlády.
Ak však hovoríme o vytvorení celospoločenského konsenzu v tejto oblasti, ktorý úprimne podporujem, nedá mi vysloviť pochybnosti v súvislosti so samotnou vládnou koalíciou. Poznám názory jednotlivcov vo vláde, ktorí úprimne presadzujú projekt Slovenska v EÚ a NATO, avšak častokrát mi nie je jasná celková politika vládnych strán, ako je napríklad OĽANO alebo SME RODINA. Súčasný predseda NR SR Boris Kollár sa intenzívne hlásil k európskym euroskeptikom až k extrémistom, či už ide o francúzsky Národný front Marine Le Pen alebo taliansku Ligu Severu, ktorých mítingy rád navštevoval a promoval ich videá.
Zároveň treba povedať, že samotného predsedu vlády a predsedu OĽANO Igora Matoviča som nikdy nepočul jasne formulovať jeho predstavu o slovenskej zahraničnej politike a mieste Slovenska na európskej a globálnej mape. Zachytil som jeho mediálne útoky voči USA a Trumpovej politike, ale to bolo všetko. Boli to skôr marketingové gestá, než ucelená predstava o ďalšom smerovaní Slovenska v dynamicky sa meniacich časoch vo svete. Nediplomaticky vyzneli aj jeho nedávne vyjadrenia o vyhadzovaní čínskych rýchlotestov do Dunaja, o ktoré ihneď prejavili záujem iné krajiny. Treba si uvedomiť, že v čase krízy sú také výroky oveľa dôslednejšie sledované a môžu krajine uškodiť v rozvoji ďalších ekonomických vzťahov s Čínou.
Ale chcem povedať, že počkáme a uvidíme. Som pripravený aktívne sa spolupodieľať na formovaní zahraničnopolitickej zhody, ale tá sa nemôže udiať, ak v súčasných napätých časoch zo strany predsedu vlády prichádzajú politické útoky nielen voči opozícii, ale aj k vlastným politickým partnerom. To nie je cesta ku konsenzu, ale k destabilizácii krajiny. Politika hľadania nepriateľa nie je cestou pre Slovensko a doplatia na to všetci ľudia, ktorí v nej žijú. Ak totiž chceme držať krok s týmto rýchlo meniacim sa svetom, krajina nemôže byť uvrhnutá do vyhroteného vnútropolitického boja. Hrozí, že štát takto zahľadený do svojich vnútropolitických problémov prestane vnímať svet okolo seba a výzvy, ktoré naňho v budúcnosti čakajú. Postupom času môžeme byť svedkami stagnácie a neschopnosti čokoľvek posunúť vpred. Preto varujem pred touto politikou a úprimne pomôžem všetkým tým, ktorí myšlienku vytvorenia zahraničnopolitickej, ale aj vnútropolitickej strategickej zhody myslia vážne a majú silu ju presadiť.
Ak ma však ešte niečo vyrušuje, tak v celom texte programového vyhlásenia vlády absentuje téma o nadrezortnom prístupe riadenia, bez ktorého nie je možné zabezpečiť efektívny a vyvážený výkon politík, ktoré reprezentujú jednotlivé rezorty. Obávam sa, že v navrhovanom znení programového vyhlásenia priority jednotlivých rezortov nebude možné naplniť, keďže sú protichodné a absentuje orgán, ktorý by ich zladil pri obmedzenom rozpočte. Vláda SR by mala vychádzať z princípu - Slovensko je potrebné konečne spájať, nie rozdeľovať. Doterajšie rozdeľovanie zapríčinilo neriešenie dlhodobých problémov Slovenska. Preto vláda SR by mala zaviesť integrovaný prístup k riadeniu spoločnosti, ktorý bude vychádzať z cieľov udržateľného rozvoja agendy 2030, strategických cieľov Európskej únie a Národného investičného plánu 2030. Prepájanie globálnych, európskych a národných cieľov si vyžaduje už spomenuté nové prístupy v riadení. Vo výkonnej politike dlhodobo absentuje koncept tzv. centra vládnutia, ktoré by kompetenčne zastrešovalo prioritné politiky, stratégiu a víziu Slovenska.
S ľútosťou musím konštatovať, že táto vládna koalícia bola vytvorená na zotrvačnom modeli, ktorého prvotným záujmom bolo od začiatku rozdeľovanie stoličiek a nie zohľadňovanie prioritných záujmov Slovenska. Namiesto spájania veľkého množstva priorít do ucelených programových cieľov, ktoré by následne viedli k vytvoreniu nových rezortných flastrov na spôsob Európskej komisie, sme svedkami copy-price prístupu s cieľom uprednostniť úzke stranícke záujmy na úkor celospoločenských.
To, čo Slovensko dnes v prvom rade potrebuje, je silný úrad predsedu vlády, ktorý by plnil nasledujúce úlohy:
- podporu rozhodovania pre predsedu vlády a vládu,
- koordináciu politík naprieč vládou,
- strategické plánovanie pre celú vládu,
- externú a internú komunikáciu smerom k verejnosti, ale aj naprieč administratívou.
Už teraz vyvoláva veľké otázniky spôsob riadenia koalície, ktorej jednotliví predsedovia strán považujú im pridelené ministerstvá za svoje vlastníctvo. Na vrchole celého nového zoskupenia stojí premiér, ktorý už teraz má ďaleko od harmonických vzťahov so svojimi partnermi. Výsledkom takéhoto štýlu riadenia bude ďalšie posilňovanie rezortizmu, čo je presne opačný trend, ktorý Slovensko momentálne potrebuje.
Fragmentácia sa dotkne aj európskej agendy, ktorá bude v nasledujúcom volebnom období rozdelená medzi tri hlavné centrá moci: premiéra Matoviča, podpredsedníčku vlády Remišovú a ministra zahraničných vecí a európskych záležitosti Korčoka. Tu je potrebné jednoznačne povedať, že pre Slovensko, ako menší a novší členský štát, je úloha a vplyv predsedu vlády v európskej vláde nezastupiteľná. V porovnaní so svojím vplyvom v Európskom parlamente a Európskej komisii má Slovensko v Európskej rade výrazne silnejší hlas. Je to jedna, jeden z 27 hlasov s právom veta. Európska rada sa na úrovni šéfov štátov a vlád stretáva čoraz častejšie, dneska práve prebieha telekonferencia lídrov, a začína sa z nej vytvárať akási európska vláda. Posilňovanie vplyvu Európskej rady musíme aktívne podporovať a zároveň brzdiť ambície Európskej komisie ašpirovať na túto úlohu. Rada je totiž jediný výkonný orgán vychádzajúci z vôle občanov členských štátov EÚ.
Prečo to hovorím? Pretože úloha predsedu vlády SR v európskych agendách je pre Slovensko životne dôležitá. Predseda vlády Matovič bude ten, ktorý bude musieť pre Slovensko vyrokovať najvýhodnejšiu pozíciu v otázke viacročného finančného rámca, klimatickej agendy alebo brániť záujmy našich poľnohospodárov a dopravcov. Premiér však zatiaľ jasne nedeklaroval svoje pozície k Európskej únii a chýba mu silné personálne a odborné zázemie k európskym politikám. Absencia tzv. Mister Europe alebo šerpu na Úrade vlády sa v minulosti ukázala ako hendikep. Šerpa by mal byť najbližší odborný, ale aj stranícky spolupracovník premiéra, ktorý by mal sedieť na Úrade vlády a zastrešovať jeho komunikáciu nielen voči európskym inštitúciám a členským štátom, ale aj voči európskej politickej frakcii, ku ktorej sa OĽANO hlási. Aby sme mohli aktívne presadzovať naše národné záujmy v EÚ, potrebujeme premiéra so silným odborným, politickým a personálnym prepojením na Brusel. Túto úlohu za neho neurobí kariérny diplomat v pozícii ministra ani šerpa z úrovne ministerstva, akokoľvek budú odborne kompetentní. Bez silného politického výtlaku na najvyššej úrovni budeme totiž hrať v Bruseli iba druhé husle.
To isté sa týka aj riadenia eurofondov na novozriadenom ministerstve, ktoré bude vedené podpredsedníčkou vlády Remišovou. Vítam ambíciu nového ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vytvoriť jediný operačný program pre nové obdobie 2021 - 2027, ktorý predpokladá zriadenie centrálneho riadiaceho orgánu. Ten však bude musieť pôsobiť nadrezortne nielen v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov, ale aj v iných zdrojoch, aby sa zabezpečila ich komplementarita. Toto však nie je možné bez nadrezortného riadenia, ktoré musí vychádzať z legislatívy, t. j. zo zmeneného kompetenčného zákona. Toto však toto programové vyhlásenie nepredpokladá.
Predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho taktiež spustila pilotný projekt inovačnej diplomacie s využitím hybridných foriem financovania. Prvé úspechy internacionalizácie slovenských inovačných firiem sú na svete a vyzývam novú vládu, aby tento pilotný projekt ďalej rozvíjala. Inovačná politika vo všeobecnosti je jedna z oblastí, ktorá je výrazne fragmentovaná a zaslúžila by si tiež svoje centrum riadenia. Som presvedčený, že je najvyšší čas na vytvorenie národnej inovačnej agentúry, ktorá by zastrešovala túto agendu na úrade predsedu vlády. Tým by sme dosiahli, že na jednom mieste by sa stretávali všetky dostupné personálne a finančné zdroje v tejto oblasti. Národné, európske, súkromné a hybridné.
Ešte by som sa v krátkosti dotkol programových cieľov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Už som sa zmienil, že oceňujem snahy novej vlády o budovanie celospoločenského konsenzu v oblasti zahranično-politického smerovania Slovenska. Taktiež sú veľmi dôležité plány aktívne vysvetľovať medzi obyvateľstvom výhody členstva SR v európskych a transatlantických štruktúrach a zároveň bojovať proti dezinformáciám smerujúcim k spochybňovaniu hodnotovej a strategickej orientácii Slovenska.
Oceňujem aj ambíciu MZV a európskych záležitostí koordinovať relevantných aktérov ekonomickej diplomacie, avšak skúsenosti z minulosti ukazujú na veľké slabiny tohto rezortu pri podpore proexportných ambícií slovenského podnikateľského sektora. Preto očakávam veľmi ambicióznu a podrobnú predstavu ministerstva o prieniku Slovenska na tretie trhy, ktorú som zatiaľ v programovom vyhlásení nenašiel. Plán podpory slovenských exportných kapacít musí byť jednou z top priorít rezortu zahraničia v najbližších rokoch. Osobne som pripravený poskytnúť svoje skúsenosti pri nastavovaní koordinačných mechanizmov so zapojením štátneho, súkromného, aj akademického sektora. Slovensko ak niečo potrebuje do najbližších rokov, je odbornosť, stabilita a profesionalita. Bez nej budeme prestupovať na mieste a svet nám zatiaľ utečie.
Slovenská republika je skvelá značka vo svete a bol by som rád, aby takou zostala aj počas vládnutia tejto koalície.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán Dostál, veľmi kvetnato ste hovorili o boji proti korupcii a klientelizmu a očista verejného života a podobne, no len v tom programovom vyhlásení nič konkrétne nie je. Vy tam dávate možno nejaké nové úrady, nová byrokracia, ale v zásade jediná konkrétna vec, ktorú som tam našiel, je hmotná zodpovednosť. A povedzme si, ako to bude fungovať v praxi s tou hmotnou zodpovednosťou.
Krásnym príkladom je Igor Matovič, ako predseda vlády. Igor Matovič keby aj niečo spáchal, tak naňho táto hmotná zodpovednosť nie je aplikovateľná, pretože on celý majetok prepísal na manželku. A on je vlastne dneska v pozícii z formálneho hľadiska nejakého somráka zo stanice. On nemá nič. Čiže keď niečo ukradne, tak vláda nemá alebo polícia nemá šancu mu to zobrať. To znamená, takýmto spôsobom obchádzate vlastný zákon.
A ja vám poviem príklad, ako môžte tieto veci napraviť. Máme tu krásnu kauzu testov, ktorú Matovičova vláda chcela hádzať do Dunaja, spomíname si. Matovič tu rozprával, že sú zbytočné, že sú predražené. (Zaznievanie gongu.) Dneska sme zistili, že Matovič tieto isté testy ide kupovať o euro drahšie, ako to urobila Pellegriniho vláda. Čiže je tu prehajdákanie jedného eura na jednom teste. Vyzývam pána Matoviča, aby preukázal svoju hmotnú zodpovednosť a zo svojho vlastného majetku toto euro navyše preplatil na každom teste. Nech sa ukáže. Nech si požičia peniaze od Pavlínky, od manželky.
Pán Dostál, veľa ste hovorili o očiste verejného života, tak len niekoľko príkladov. Na čelo banského úradu ste dali nábytkára zo strany SaS a dali ste dole dlhoročného odborníka. Toto nie je klientelizmus? Hovorkyňu na rezorte vnútra ste urobili Naďovu frajerku. Toto nie je klientelizmus? Na prezidentský úrad, na ktorý síce nemáte dosah, išla robiť Trubanova frajerka. Nie je to klientelizmus? Na čelo SIS brat poslanca. Nie je to klientelizmus? A takto by som mohol pokračovať. Vy nemôžte moralizovať o korupcii.

Ďakujem pekne za faktické poznámky a som veľmi rád za to, že všetko to bolo konštruktívne. Ja chcem prisľúbiť, keďže viacerí ste hovorili o tom, že tá debata na výbore bola konštruktívna, že my budeme robiť konštruktívnu opozíciu a budeme hľadať veci, ktoré budú posunom slovenského školstva dopredu, lebo školstvo, zdravotníctvo by boli, mali byť minimálne dve oblasti, ktoré by mali byť odpolitizované, lebo na tom je postavená existencia tohto štátu, samozrejme okrem ekonomiky, keďže tu sedí pán podpredseda Sulík.
Ale vrátim sa predsa len k financiám. To nie je kritika pána ministra, že tam nie sú financie. To je kritika programového vyhlásenia vlády, lebo v prípade, že tam nie sú zadeklarované financie, ktoré majú ísť do tohto rezortu, tak ten rezort je v ohrození. Je to vždy na osobnom vyjednávaní pána ministra školstva s pánom ministrom financií, poprípade s predsedom vlády a tie priority, ktoré sú tu dnes, sú všetky možné iné, len nie priorita školstva. Školstvo nie je v programovom vyhlásení pomenované ako priorita. Čiže ja tie financie žiadam do programového vyhlásenia z jediného dôvodu, aby školstvo malo istotu, aby školstvo malo predvídateľný vývoj, aby učitelia videli svetielko pred sebou, ku ktorému sa budú blížiť a ktoré bude aj preplatené. Toto je požiadavka, to nie je kritika pána ministra, to je kritika vlády, že nenašla vnútornú silu zaradiť školstvo ako svoju prioritu a že nie je ochotná povedať, že ako prioritu ho bude aj financovať v takomto a takomto minimálnom rozsahu.
To je všetko.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcel tiež veľmi pekne poďakovať pánovi Petrákovi za ten renomovaný príhovor ohľadne školstva, ale na doplnenie myslím si, že najväčším problémom školstva v súčasnosti, ale to sa netýka len školstva, to sa týka aj viacerých odborov a ministerstiev, je to, že žiaden minister školstva nenadväzuje na toho ministra školstva, ktorý bol predtým vo funkcii, to znamená, ako keby stále existovali nejaké nové reformy, už sú to stále reformy reforiem atď. atď., mohol by som pokračovať. Chýba mi tu nejaká kontinuita aspoň v tých základných veciach. No a ja dúfam, že sa konečne dočkáme aj toho, že ten minister školstva, ktorý nastúpil po tom predchádzajúcom ministrovi školstva, povie aspoň raz, že áno, toto je dobré, chcem v tomto pokračovať, respektíve toto chcem vylepšiť.
Problém v súčasnosti celého toho školského systému je jedna obrovská byrokracia a bolo by dobré, keby sa s touto byrokraciou aj niečo spravilo preto, lebo naozaj tí učitelia potrebujú aj učiť a či sú to vysokoškolskí alebo stredoškolskí, to je úplne jedno a nevypĺňať kadejaké nezmyslené tabuľky a tabuľky o tabuľkách a ešte tie tabuľky aj spočítavať a spočítavať ich raz štvrťročne a potom robiť celoročné výkazy, ako to vlastne s tými tabuľkami bolo, proste hovadiny a hovadiny a hovadiny. Úplne zbytočné, ktoré nikto nečíta, robota pre robotu, to si treba povedať úplne otvorene. No a tiež som veľmi zvedavý, akým spôsobom zareagujú v blízkej budúcnosti odbory preto, lebo ozaj o tých platových náležitostiach sa v tomto programovom vyhlásení vlády nehovorí vôbec nič.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Petrák, správne si poukázal na chýbajúce finančné záväzky v programovom vyhlásení vlády v časti, ktorá sa dotýka vzdelania, vedy, výskumu a inovácií. Ja by som si dovolil upozorniť, že vzdelávanie ovplyvňuje našu prítomnosť, veda, výskum a inovácie, ale určite ovplyvňujú a budú ovplyvňovať našu, našu budúcnosť. Preto si myslím, že absentuje v tejto časti minimálne finančný záväzok smerom k učiteľom, aby vedeli, či ich počas nasledujúcich rokov v rámci tohto programového vyhlásenia vlády čaká nejaká valorizácia alebo naopak pokles ich príjmov. Rovnako by som čakal, že vláda naznačí, akým smerom v zmysle možno percenta z hrubého domáceho produktu alebo iným finančným vyjadrením chce alokovať finančné prostriedky do podpory vzdelávania, ale aj do podpory vedy a výskumu mimo štrukturálnych fondov Európskej únie, lebo tam si tie čísla vieme aktuálne dopátrať, či už zo súčasného rámca alebo z toho, čo je Európskou komisiou navrhovaný na budúce, na budúce obdobie.
Na druhej strane by som aj z tohto miesta chcel oceniť veľmi konštruktívnu diskusiu, ktorú sme mali v rámci výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport k programovému vyhláseniu vlády, kde naozaj sme zaujali také tie zásadnejšie postoje a verím, že aj tieto čísla, ktoré dnes absentujú tu v tomto materiáli, budeme čoskoro poznať a minimálne na výbore budeme sa ešte o nich baviť.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Petrákovi za odborný a konštruktívny príspevok. Škoda len, že ho počúvala jedna ministerka tejto vlády a toto je naozaj škandál, teraz sa tu objavil ďalší podpredseda vlády. Viete, je naozaj trápne, pokiaľ si nenájde na parlament čas predseda vlády. Je trápne, že hovoríme o školstve a nie je tu minister školstva, ale chápem, môže mať svoje starosti a problémy, ale všetci chýbajú. Tu je jedna jediná osoba z vlády. Veď toto je tak neúctivé voči parlamentu, voči Národnej rade, je to poprením parlamentnej demokracie a myslím si, že by mal pán predseda Národnej rady na toto upozorniť kolegov z vlády.
Osobne som presvedčený, že je aj zneuctením rezortu školstva, že ministrom sa stal človek úplne mimo tejto komunity. On je možno výborný kaderník a pri všetkej úcte k účesom a vlasom on o školstve nevie nič. A je hrozné, pokiaľ človek, ktorý má síce danosti v tej oblasti, ako je účes, dokáže riadiť profesorov, nanotechnológov a všetky tie odborné ustanovizne, ktoré definujú školstvo.
A mňa veľmi mrzí aj to, že v programovom vyhlásení vlády nie sú žiadne konkrétne sľuby. Ja som veľmi dobre počúval pána Gröhlinga, keď hovoril nám, ako slabo zvyšujeme platy učiteľov. Pamätám si a možno si spomeniete aj vy, že my sme zvýšili platy učiteľov len za predošlú vládu o 38 % a vtedy pán Gröhling hovoril: "to je kozmetické". Od roku 2012 narástli platy začínajúcich učiteľov z cifry 540 na vyše 1 000 euro skoro dvojnásobne. Ale to bolo kozmetické. A teraz sa pozrime na vaše záväzky. Ani jedna cifra, vy ste jednoducho učiteľov kompletne zradili a ja pevne verím, že sa čím skôr ozvú, keď konečne odíde zákaz zhromažďovania, lebo som presvedčený, že o chvíľku ich máte v uliciach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Budem pokračovať, dámy a páni, ak dovolíte, v prerušenom vystúpení, ktoré prerušila obedňajšia prestávka.
Keďže veci, ktoré sa týkali otázok politických, financovania a priorít, keďže školstvo nie je prioritou pre túto vládu, pán premiér aj pán minister financií počuli, čo som, čo som veľmi rád. Môžme prejsť aj k vecným otázkam.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o optimalizovanej, o optimalizovanej sieti škôl a chcem dať do pozornosti všetkým, že v inej časti tohto programového vyhlásenia sa hovorí o zachovávaní malotriednych škôl predovšetkým na území jazykovo zmiešanom a hovorí sa o tom, že na tomto jazykovo zmiešanom území sa budú aj vytvárať slovenské školy, nakoľko slovenské obyvateľstvo tam tvorí jazykovú menšinu. Čiže moja otázka úplne prirodzená na pána ministra je, ako chce optimalizovať sieť škôl predovšetkým malotriednych, lebo optimalizácia znamená predovšetkým rušenie malotriednych škôl, keď na druhej strane posilňuje vytváranie aj škôl jazykových menšín a posilňuje vytváranie škôl slovenskej menšiny na tomto území?
Budem hovoriť o ďalšom kroku, ktorý sa týka financovania, financovania škôl. Musím povedať, že nebudem všetko len kritizovať, lebo krok, ktorý hovorí o tom, že zváži zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvo školstva, je vec, pokiaľ vláda s týmto krokom príde do parlamentu, s istotou takýto krok sme pripravení aj podporiť.
Omnoho závažnejší problém z hľadiska financovania je otázka vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že prístupnosť k ranej starostlivosti a predprimárnemu vzdelávaniu má byť zabezpečené podľa potrieb detí, rodičov a komunít, v ktorých žijú. V princípe by sa s týmto tvrdením dalo súhlasiť, ale na druhej strane to znamená otvorenie predprimárneho vzdelávania pre komunitárne vzdelávanie, pre individuálne domáce vzdelávanie, a dávam do pozornosti, že podľa nášho názoru potreby komunít sa vždy nerovnajú potrebami spoločnosti a nevytvárajú podmienky pre jej kohéziu, ale skôr vytvárajú podmienky pre vznikanie rozporov v spoločnosti. Čiže s týmto, s touto časťou programového vyhlásenia s istotou máme, s istotou máme problémy.
V programovom vyhlásení vlády sa ďalej hovorí, že je potreba dobudovať kapacity materských škôl tak, aby sa postupne dosiahla zaškolenosť aj detí nižšieho veku a hovorí sa o nárokovateľnosti miesta v materskej škole, s čím v zásade nemáme problémy z princípu, ale upozorňujeme a tvrdíme, že na toto táto vláda s istotou peniaze mať nebude, nakoľko ani zabezpečenie povinnej predškolskej výchovy od piateho roku veku dieťaťa nie je pri nastávajúcich ekonomických podmienkach spôsobených koronavírusom a poklesom ekonomiky vcelku reálne. Aj toto bude potrebné oddialiť. To znamená, že toto je absolútne nereálna úloha.
A úplne v rozpore s týmto, s týmto záväzkom alebo s touto požiadavkou je tu otázka, že vláda zváži možnosť poskytovať príspevok zákonným zástupcom pre dieťa od troch rokov. Tak sa idem spýtať: ideme budovať kapacity materských škôl, ideme posilňovať domáce vzdelávanie, ideme posilňovať komunitné vzdelávanie v materských školách, ideme posilňovať vznik a rozširovanie súkromných materských škôl, čo vyžaduje obrovské finančné prostriedky, alebo na druhej strane ideme vyplácať príspevok zákonným zástupcom od troch rokov veku dieťaťa, čo vyžaduje ďalšie finančné prostriedky? A v tom prípade sa kapacity budú budovať úplne zbytočne. Čiže toto je, toto je opatrenie, ktoré hovorí o vnútornom rozpore, ktorý je v programovom vyhlásení vlády.
Základné a stredné školstvo. Téza, že sa vláda chce posunúť od zvyšovania množstva vyučovacích hodín ku kvalitnému vzdelávaciemu času. Otvorí sa diskusia o zvyšovaní kvality školy spojená s vyhodnocovaním efektívnosti vynaložených prostriedkov. V princípe opäť, ak sa chcem v tomto nájsť, tak sa nájdem, lebo podpora kvality vzdelávania je úplne jednoznačná. Čo dávam úplne do pozornosti, sú veci, ktoré tu pán minister školstva v uplynulom volebnom období desiatkykrát pripomienkoval a hovoril, že je potrebné zvýšiť autoevalváciu v školách, externé hodnotenie škôl, posilniť monitor 5, monitor 9, možno rozšíriť testovanie po každom roku, aby sme videli prírastok vedomostí žiakov a toto, čo je napísané v programovom vyhlásení, nehovorí o žiadnom z týchto krokov, nehovorí o záväzku, nehovorí o potrebe, ale hovorí o otvorení diskusie. Absolútne, absolútne nedostatočné a v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami, ktoré tu pán minister mal na tomto mieste, kde stojím dnes ja.
Ďalšia časť programového vyhlásenia je venovaná navýšeniu odborných a špeciálnych školských pedagógov, pedagogických asistentov priamo na školách. Podpora navýšenia špecializovaného personálu je oprávnenou požiadavkou a budeme ju podporovať, ale nesúhlasíme s tým, aby každá škola mala svoj personál. Dôvod je úplne jednoduchý. Priemerná veľkosť školy, základnej školy na Slovensku je zhruba 200 detí. Je veľké množstvo škôl, ktoré majú menej ako 150 detí. Dôvod je úplne jednoduchý, lebo týmto jednoduchým krokom si zvyšujú normatív zhruba na 1,2 - 1,5-násobku, podľa toho, koľko je detí, aby mali vyšší normatív na žiaka. Pri tomto počte žiakov plnohodnotné využitie tých síl je absolútne neefektívne a nie je to schopná utiahnuť žiadna ekonomika ani typu nemeckej, francúzskej alebo akejkoľvek inej zabehnutej, ekonomicky zabehnutej krajiny.
Otvorenie trhu s učebnicami. S istotou áno, ale tu chcem povedať, že pán minister možno prepásol príležitosť, ktorú mu ponúkol koronavírus a oceňujem to, že v období koronavírusu sa posilnilo dištančné vzdelávanie, že nabehli elektronické, elektronické formy vzdelávania, ale nevyužil túto možnosť na to, aby v tomto období sa zdieľali veci dobrej praxe, aby učitelia v rámci domácej práce vytvárali postupy, ktoré sú podľa nich efektívne a vzhľadom na to, že sú na dom, na homeoffice, tak môžu tieto, alebo mali by tieto veci poskytnúť všetkým. Táto možnosť je čisto premrhanou možnosťou.
V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podmienkach na kontinuálny rast platov pedagogických a odborných zamestnancov. Dámy a páni, dávam všetkým do pozornosti, hlavne verejnosti, že toto je za dlhé obdobie prvé programové vyhlásenie vlády, kde sa nehovorí o konkrétnych číslach minimálneho rastu platov pedagogických a odborných zamestnancov. Ale na druhej strane sa tu hovorí, že sa posilňuje prvok osobného ohodnotenia pri platoch. A tu sa chcem spýtať vás všetkých, ktorí ste aj z praxe, dnes je gro finančných prostriedkov na platy míňaných prostredníctvom tarifných platov, nie je priestor na osobné ohodnotenie. Ako to chcete zabezpečiť? Absolútne nereálne vyhlásenie programového vyhlásenia vlády.
Nie je priestor reagovať na všetky otázky a dotknem sa v zásade vysokého školstva, kde je veta: "Vláda podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy tak, aby došlo k zásadnému a všeobecnému v rámci poslania vysokých škôl k diverzifikovanému zvýšeniu kvality a zníženiu počtu študijných odborov.". Je to veta, ktorej sa dá ťažko rozumieť, keď ju čítate, aj keď ju čítate tretíkrát. A chcem povedať, podpora Slovenskej akreditačnej agentúry neznamená zvýšenie kvality vysokých škôl. Slovenská akreditačná agentúra musí vydať štandardy, ktoré reálnym spôsobom budú odzrkadľovať potreby slovenskej spoločnosti a nebudú tam uvedené vety, ako sú tam uvedené dnes tesne pred schválením a vydaním týchto štandardov, že v jednom študijnom odbore alebo v jednej vednej disciplíne je napísané, že je podmienkou pre akreditáciu desať článkov v karentovaných časopisoch a pre druhý vedný odbor je tam napísané, že niekoľko, niekoľko publikácií. Dobre počujete, niekoľko publikácií akéhokoľvek charakteru. Toto je kľúč ku kvalite slovenského vysokého školstva a nie naliatie peňazí do Slovenskej akreditačnej agentúry.
Dalo by sa o týchto veciach hovoriť ešte veľa, ale v tejto chvíli mi nezostáva čas, takže sa pokúsim prihlásiť ešte do ústnej časti vystúpenia, aby som svoje vystúpenie mohol skončiť.
Ďakujem pekne za pozornosť zatiaľ.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vystúpil k programovému vyhláseniu vlády a povedal pár slov kapitoly, ktorá sa týka školstva, vedy, mládeže a športu.
Nie je tu pán minister a musím povedať, že som vcelku s potešením prijal jeho nomináciu na ministra školstva, lebo si myslím, že z kandidátov a tieňových ministrov, ktorí boli k dispozícii z vašich koaličných strán, podľa môjho názoru patril medzi najlepšie zorientovaných aj cez svoje štvorročné pôsobenie vo výbore pre vedu, mládež aj šport, aj cez to, že predovšetkým stredné školstvo riešil na Bratislavskom samosprávnom kraji.
Iná je už ale otázka, ktorá sa týka programového vyhlásenia vlády. Ak by som mal začať slovným hodnotením, ktoré je zavedené v tejto dobe koronavírusu, tak by som asi musel povedať repliku z filmu Marečku, podejte mi pero: "Pán minister, nepotešil jste mně, nepoteším ani ja vás". Toto by bolo slovné hodnotenie programového vyhlásenia vlády, týkajúce sa časti školstvo.
Dôvody. Tak ako celé programové vyhlásenie obsahuje viac ako stokrát vo svojom texte slovo "zváži", tak myslím si, že v časti školstva sa to vyskytuje až príliš veľakrát. Kapitola školstva je umiestnená v druhej polovici programového vyhlásenia vlády, pričom ale v celom predvolebnom období sme hovorili o tom alebo ste hovorili o tom, že školstvo je vašou prioritou a budete naňho klásť zvýšený dôraz na to, aby sme sa posunuli k riešeniu sofistikovaných výrob vzdelanej mládeže, lebo ľudský kapitál je jediný kapitál, ktorý Slovensko má, keďže nemá nerastný kapitál. Realita je taká, ako hovorím.
Čo je ale omnoho zarážajúcejšie, je to, že v časti školstvo neexistujú žiadne finančné záväzky. Neexistuje tu jeden jediný finančný záväzok. Keď si zoberiete predchádzajúce programové vyhlásenia našich vlád, tak vždy ste mali zadefinované, že budeme zvyšovať napríklad platy učiteľov o 6 %, alebo že vo volebnom období sa vynaloží na zvyšovanie výdavkov v rezorte školstva minimálne 2 mld. eur, pričom realita bola za štyri roky viac ako 3 mld. eur. V tomto programovom vyhlásení nie je absolútne, absolútne nič.
Otvorili sme túto otázku aj na výbore pre vzdelávanie s tým, že pán minister vcelku logicky, logicky argumentoval, že v tejto dobe koronavírusu je veľmi ťažké povedať, akým spôsobom by sa dali zagarantovať tieto financie, ale moja odpoveď je, že to nie je otázka situácie, v ktorej sa nachádzame. Mám pred sebou stranu 41 programového vyhlásenia vlády, ktorá sa týka zdravotnej starostlivosti, kde je povedané: "v rámci možnosti verejných financií rátame s nárastom 0,3-percentuálneho bodu HDP ročne". Takže sa pýtam: prečo v oblasti zdravotníctva vieme zagarantovať nárast financií, prečo v oblasti školstva, ktoré vraj by malo byť prioritou tejto krajiny, nevieme alebo nechcete zagarantovať absolútne nič?
Je to možno otázka toho, kto má tento rezort vo svojich rukách. Rezort zdravotníctva je rezort hlavnej a dominantnej strany OĽANO, rezort školstva je rezort marginálnej strany SaS. A tuto hľadám aj ten vnútorný rozpor, ktorý dnes už vidíme v koalícii, že pravdepodobne pán minister, ale ani koaličný partner nemal dostatočnú silu zagarantovať finančné prostriedky, ktoré by išli do školstva, čo považujem za vážny problém.
Poďme sa pozrieť na to, ako som hovoril, ako je formulované toto programové vyhlásenie v tejto časti. Je to úplne všeobecne. Je to všeobecné, rozsiahle, všeobjímajúce. Ak sa tam chcete nájsť, tak sa tam nájdete, ak sa tam nechcete nájsť, tak sa tam nenájdete, ale s istotou viem zagarantovať, že tam nie sú žiadne formulácie, ktoré by niečo sľúbili a garantovali, že toto sa stane. Znovu sa pýtam, prečo v tejto kapitole, v takto dôležitej kapitole programového vyhlásenia to neexistuje?
Ak si zoberiem, zoberiem napríklad stranu 19 programového vyhlásenia vlády, tak tu vidím, že vláda na podporu sebestačnosti integrácie obyvateľov marginalizovaných skupín sa zaväzuje. Je tu slovo zaväzuje a sú tu ďalšie záväzky - podporovať vznik atď., zaviesť vyplácanie príspevku atď., zaviesť automatické inkaso platieb atď. Prečo to v časti, ktoré sa týkajú rómskej komunity a ich integrácie obyvateľov marginalizovaných skupín ide, a prečo to v tak vážnej oblasti, ako je školstvo, veda, výskum, mládež a šport v tomto prípade nejde? Znovu je to v polohe takej, že toto patrí inej politickej strane, alebo je to absolútne mimo? Ako je to absolútne mimo vášho záujmu?
Zoberiem si programové vyhlásenia vlád, ktoré boli pred vami a za ktoré sme boli obzvlášť ostro kritizovaní. Vraj sme málo pozornosti venovali školstvu. Každé z týchto programových vlád malo napísané v preambule školstva, že školstvo je prioritou tejto krajiny. Čo je vo vašom programovom vyhlásení? Vláda Slovenskej republiky vníma rezort školstva ako jednu z najväčších výziev. Výzva nerovná sa priorita. Výzva je niečo, čo existuje, a neviem, čo s tým mám robiť. Čiže školstvo je v polohe takej a dostalo sa vo vašich rukách do polohy, že je to výzva, s ktorou neviem, čo mám robiť. Ako budem podporovať túto výzvu, ktorá je jedna z najväčších, ale nie je prioritou? Budeme k tomu pristupovať participatívne, s rešpektom a primeranou podporou. To je jediné vyčíslenie vašej podpory rezortu školstva, to znamená bez vyčíslenia, bez akýchkoľvek záväzkov.
Môžme hovoriť o tom, ako sa to programové vyhlásenie vyvíja ďalej. Budeme presadzovať aktualizáciu obsahu výchovy a vzdelávania, zatraktívnenie foriem a metód vyučovania, digitálnu transformáciu v školstve. V princípe by som mohol s týmto súhlasiť, ale budem sa znovu odvolávať na desiatky stretnutí s riaditeľmi škôl, učiteľmi, na stretnutia z celoslovenských porád, kde sa zúčastňoval pán minister, predstavitelia vtedajšej opozície, kde všetci riaditelia a všetci pedagogickí pracovníci hovorili, prestaňte blbnúť s obsahovými reformami a začnime skvalitňovať to, čo máme dnes na stole a posúvajme Slovensko dopredu. Každý učiteľ, každý riaditeľ má koprivku, keď počuje, že ideme robiť novú obsahovú reformu školstva, lebo každá obsahová reforma školstva dopadla tak, že školstvo išlo len k horšiemu. A toto je vývoj školstva od roku 1990, nie za posledných vlád Roberta Fica. Je to vývoj školstva od roku 1990.
Mňa veľmi potešovali vyjadrenia predstaviteľov niektorých strán, bol to, myslím, pán Kováč zo strany ZA ĽUDÍ, ktorí hovorili v predvolebnom období - budeme na lekárnických váhach vážiť všetky zmeny, ktoré sa dotýkajú školstva, lebo neuvážené zmeny spôsobia nenapraviteľné škody. Tak vás poprosím, aj túto ambíciu, ktorá je na začiatku vášho programového vyhlásenia, skúste brať s rezervou a skúste to znovu prehodnotiť.
Vláda uznáva, že popri formálnom vzdelávaní zohráva dôležitú úlohu aj neformálne vzdelávanie a pre toto zabezpečí systémovú, transparentno-finančnú podporu. Ja sa vás pýtam, toto je asi tretí odsek programového vyhlásenia vlády, prečo v treťom odseku programového vyhlásenia vlády za školstvo ideme podporovať neformálne vzdelávanie, keď sme doteraz nepodporili ani formálne vzdelávanie? Toto má akú logiku? Potom sa idem spýtať, z čoho idete tieto finančné prostriedky uvoľniť v čase, keď hospodársky výpadok sa očakáva alebo pokles výkonu ekonomiky sa očakáva na hranici 8 až 10 % v tomto roku? Výpadok napríklad samospráv sa očakáva minimálne na úrovni 20 %, čo je výpadok na školstvo a podobné záležitosti, školské jedálne, školské kluby detí, materské školy, sa očakáva v rozsahu 150 až 200 miliónov eur. Z čoho idete podporovať neformálne vzdelávanie, keď máte takéto plánované výpadky? Je to absolútne nereálne a nemalo to v tomto programovom vyhlásení ani čo hľadať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)