Videokanál klubu

Dobre. Ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom.
Pani Kozelová, veľmi v krátkosti, áno, má pravdu, detská relácia patrí do Slovenskej televízie, určite je chybou, že tam nie je.
Pán Čekovský, tie politické floskule si nechajte na nejaké iné fórum, ja teraz hovorím o kultúre a hovorím o vzťahu ku kultúre a na čom by sme sa teda mohli dohodnúť.
Ja sa teda budem pýtať inak. Viete, každé programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúra, nemá zmysel, keď ten vzťah ku kultúre neexistuje. A preto sa pýtam svojich ctených kolegov, aký máte vzťah, vzťah ku kultúre? Kedy ste poslednýkrát, a ruku na srdce, boli v divadle na nejakom baletnom predstavení? Kedy ste poslednýkrát boli, ja neviem, v Redute na nejakom symfonickom orchestri sa pozrieť, na nejakom symfonickom koncerte? Koľkí z vás tam neboli, ja viem, že mnohí boli, koľkí z vás tam neboli?
Ja som si robil prieskum kedysi dávno. Vyše sto poslancov Národnej rady nebolo nikdy v živote v divadle, dámy a páni. Taká je pravda. Ja neviem, ako by to vyzeralo teraz, keby som položil tú istú otázku, ktorú som položil vtedy cteným poslancom, a som bol šokovaný. Nehovoriac o menšinových žánroch. Kto z vás vie, aký je rozdiel medzi operou a operetou? Kto z vás vie, čo je komorná opera? Lebo tieto žánre u nás jednoducho neexistujú.
O tom ja hovorím, nie o politických nejakých floskulách. Ja hovorím o vzťahu ku kultúre, ktorý by mal mať každý z vás a na základe toho by sme mohli napĺňať toto programové vyhlásenie vlády, ktoré vy tu máte. Preto, lebo to programové vyhlásenie vlády sa dá aj naplniť, aj nenaplniť, aj úplne zošrotovať. Z tohto tuná napísané nič nie je. O tom hovorím.
A na záver. Koľko divadiel zavriete? O toľko viacej väzníc, dámy a páni, budete musieť postaviť. To povedal alebo pán Jaroš, spisovateľ, alebo pán Jurík, spisovateľ, už si to presne nepamätám, ale je to presne tak.
A ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí to s tou kultúrou myslia naozaj vážne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie, pán kolega. To vystúpenie bolo prednesené so znalosťou veci a ja absolútne súhlasím, že keď hovorí, keď sa hovorí v programovom vyhlásení vlády o reforme fondov, tak treba povedať, akým spôsobom, aký je cieľ, aké sú prostriedky na ich dosiahnutie. Absencia nástrojov a prostriedkov, o ktorej ste hovorili vo svojom vystúpení, nie je problém len časti, ktorá sa dotýka kultúry, ale je to problém, ktorý sa vinie naprieč programovým vyhlásením vlády, takže ani v tejto oblasti to nie je nič nové.
Čas svojho vystúpenia ste venovali rekodifikácii mediálneho práva. No, tu by možno moja otázka bola, že čo je účelom rekodifikácie mediálneho práva. Zaviesť vedúcu úlohu vládneho plátku, ktorý je pomenovaný v programovom vyhlásení vlády? Hovorí sa úplne otvorene v kruhoch terajšej vládnej koalície o potrebe personálnych výmen, ktoré ste aj vy spomenuli, či je cieľom rekodifikácie výmena na poste riaditeľa, a preto potrebujeme zmeniť právo. No, zjavne, zjavne o tento krok ide.
A pýtam sa, a čo vás tak veľmi irituje, predstavitelia vládnej koalície, na verejnoprávnej televízii, keď aj tak budete mať svoj komunikačný kanál smerom k svoju voličovi? Prosím vás, keď budete robiť všetky tieto zmeny, skúste sa zamyslieť, skúste sa dvakrát alebo trikrát nadýchnuť a potom robiť tieto zmeny, lebo, tak ako povedal pán kolega Jarjabek, tieto zmeny doteraz nikomu nepomohli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, len škoda, že tu nie je pani ministerka kultúry, doteraz som ju, ale tak nevadí, však my sme sa spolu zhovárali.
Ja som veľmi rád, že konečne sa začneme venovať kultúre po dlhom čase, lebo to sa často v tomto parlamente nestáva, a ja sa budem špeciálne venovať tomu programovému vyhláseniu vlády v oblasti kultúry, ak dovolíte, a ja som ho nazval bianco šek pre vládu v jednej faktickej poznámke. Chcem len zdôvodniť prečo.
Viete, tých programových vyhlásení vlády sme už čítali niekoľko a všetky tie programové vyhlásenia vlády v oblasti kultúry boli vyhlásenia, ktoré boli, ktoré boli nesmierne pozitívne. No niekde to vyšlo, niekde to nevyšlo práve podľa toho, aké návrhy zákonov tieto programové vyhlásenia napĺňali.
Bolo tu programové vyhlásenia vlády, kde vznikol Fond kultúry, napríklad. Ten Fond kultúry mal jedno percento z rozpočtu. Nikdy to nebolo naplnené a vôbec nič sa nestalo. Pritom by to bolo fantastické, keby tá kultúra dostala jedno percento z rozpočtu.
Ďalšie programové vyhlásenie vlády opäť veľmi optimistické, v konečnom dôsledku minister, ktorý ho riešil, za jeho vlády zanikli hudobné inštitúcie. Zaniklo niekoľko hudobných inštitúcií a dodnes tie hudobné inštitúcie sa nepodarilo spraviť.
Bolo tu opäť jedno optimistické vyhlásenie, vládne, programové, v oblasti kultúry a počas neho tu bol návrh na predaj novostavby Slovenského národného divadla. Našťastie sa tak nestalo, ale bola tu opäť búrlivá debata.
Bolo tu ďalšie vynikajúce programové vyhlásenie, ale to hovorím, to nehovorím ironicky. Len tam tieto veci vôbec neboli spomenuté. Ďalšie vyhlásenie vlády, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry, kde, počas ktorého skoro prišlo k zbúraniu sochy Svätopluka. Opäť nikto v tom, o tom, teda nikto o tom nehovoril predtým.
Preto toto, toto, toto vyhlásenie, programové vyhlásenie vlády v oblasti kultúry prináša veľmi veľa neznámych. Ale aby som nebol negatívny len. Ja za pozitívne považujem v tomto programovom vyhlásení vlády, tá spolupráca so školstvom, ďalej zákon o sponzorstve, ktorý doteraz ako neexistuje nikde preto, lebo ho, povedzme si otvorene, preto, lebo vždy to narazilo na ministra, ministra financií, ktorý si myslel, že sa mu rozvrátia financie. Čiže ja budem veľmi rád, keď niečo takéhoto skutočne opäť vznikne.
A teraz dovoľte k tomu samotnému vyhláseniu, čo sú pre mňa tie veľké neznáme. K Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry som sa vyjadril, ako už viete, na rokovaní výboru, za prítomnosti pani ministerky kultúry som položil viaceré otázky, ktoré mi napadli pri čítaní tohto textu. Dnes by som chcel upozorniť na niektoré problémy, nad ktorými sa bude musieť vláda Slovenskej republiky a rezort kultúry vážne zamyslieť pri rozpracovaní a realizácii záväzkov a úloh, ktoré obsahuje predložené programové vyhlásenie vlády, resp. na ktoré sa pri jeho zostavovaní pozabudlo.
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v programovom vyhlásení vyjadrilo ambíciu uskutočniť postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívno-ekonomickú reformu kultúry. Z dokumentu však nie je zrejmé, aké systémové inštitucionálne zmeny chce uskutočniť. Reorganizáciu Národného osvetového centra, založenie múzea 20. storočia, posúdenie opodstat... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) umeleckých fondov či výšky finančného príspevku Matici slovenskej, za také určité považovať asi nemožno.
Viete, lebo napríklad v oblasti tých fondov, ja neviem, tieto tri fondy významné, ktoré existujú, literárny, hudobný, výtvarný, vy tie fondy môžete reštrukturalizovať takým spôsobom, že urobíte z nich jeden, ale ony stratia význam, alebo urobíte, necháte všetky tri, nalejete do nich peniaze a budete v rámci tohto koronavírusu riešiť všetky sociálne veci cez tieto fondy, k čomu sú aj ony určené. To všetko sa dá. Preto hovorím, veľká neznáma, reštrukturalizácia, ako bude vyzerať, toto nie je tuná známe.
V texte sme neobjavili ani zásadné nové legislatívne opatrenia. Všetky uvedené legislatívne iniciatívy sú v podstate len čiastkové novely, resp. zámery preskúmať jestvujúce právne predpisy a v prípade potreby pristúpiť k revízii. Jedinou výnimkou je len nový zákon o audiovizuálnych mediálnych službách, na jeho príprave však v rámci transpozície príslušnej smernice Európskeho parlamentu a Rady pracuje skupina odborníkov na pôde ministerstva kultúry už druhý rok.
V dokumente som nenašiel ani odpoveď na otázku, ako rezort dosiahne výrazné zvýšenie financovania kultúry z verejných zdrojov a v akom objeme, rovnako sa nekonkretizuje, akými nástrojmi sa podstatne zvýši podpora kultúry zo súkromných zdrojov a s akým rozsahom prostriedkov rezort počas volebného obdobia kalkuluje.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry obsahuje veľké množstvo parciálnych úloh, ktoré plní ministerstvo kultúry ako ústredný orgán štátnej správy, vyplývajú priamo z jeho postavenia. Viaceré úlohy sú formulované všeobecne, nestanovujú merateľné ciele ani nástroje, ako ich efektívne dosahovať. Ambicióznejšie by mal byť stanovený aj cieľ zníženia investičného dlhu v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok, ktorý si ministerstvo kultúry vytýčilo ako jednu z hlavných priorít. Oprávňuje ho k tomu aj skutočnosť, že už bývalá vláda Slovenskej republiky navrhla vytvoriť na tento účel samostatnú prioritnú os v rámci prípravy nových operačných programov európskych štrukturálnych a investičných fondov a programovacom období 2021 až 2027.
K tomu len jednu veľmi krátku poznámku. Viete, ten minister kultúry sa v prvom rade musí rozhodnúť, či bude investovať finančné prostriedky do živej alebo neživej kultúry. Nedá sa všetko, lebo keby sme chceli všetko, tak by sme na to potrebovali niekoľko rozpočtov. Nie-koľ-ko roz-poč-tov. Jednoducho sa to nedá. Alebo budete riešiť prednostne pamiatky, alebo budete prednostne riešiť platy všetkých zamestnancov, ktorí sú v oblasti kultúry. Proste sa to nedá.
Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaväzuje zreformovať inštitucionálne zabezpečenie, legislatívne prostredie a finančné mechanizmy podpory kultúry národnostných menšín. Keďže základným nástrojom financovania má zostať Fond na podporu kultúr a národnostných menšín, ktorý sa za relatívne krátke obdobie svojej existencie plne osvedčil a prostredníctvom ktorého sa v ostatnom období zdvojnásobil rozsah finančnej podpory kultúr národnostných menšín, vzniká zákonitá otázka, aký zmysel a obsah ohlásenej reformy, aký je zmysel ohlásenej reformy? Vláda sa navyše zaväzuje finančne podporovať aj národnostné divadlá a súbory, hoci prakticky všetky patria do pôsobnosti regionálnych alebo miestnych samospráv, ako aj vznik nových súborov a aktivity nezávislej scény. Bude mať vláda na takúto štandardnú, na takúto štedrú pomoc disponibilné zdroje, keď v prípade kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti štátu takýto veľkorysý prístup teda negarantuje?
Vláda Slovenskej republiky si zase dáva za cieľ uskutočniť zásadnú rekodifikáciu mediálneho práva, no okrem nového regulačného rámca pre audiovizuálnu mediálnu službu, o ktorom sme už hovorili, sa deklaruje len zámer prehodnotiť kvóty na vysielanie slovenskej hudby a uvoľniť legislatívne obmedzenia jednej programovej služby pre jedného držiteľa licencie na súkromné rozhlasové vysielanie. To, že sa v dôsledku takéhoto rozhodnutia môže výrazne posilniť postavenie najväčších komerčných vysielateľov na úkor menších regionálnych a lokálnych rozhlasových staníc, prehĺbiť koncentráciu a monopolizáciu rozhlasového trhu, akoby tvorcovia tohto návrhu nebrali do úvahy, je to však v príkrom rozpore s tézou, že cieľom mediálnej politiky je napomáhať budovaniu pluralitného a konkurencieschopného mediálneho trhu.
Vo vzťahu k legislatívnemu rámcu upravujete postavenie rozhlasu a televízie Slovenska, v programovom vyhlásení sa avizuje príprava nového legislatívneho modelu financovania verejnoprávneho vysielania, vôbec sa však nehovorí o úhradách za služby verejnosti, zato sa ale sľubuje nový spôsob voľby generálneho riaditeľa RTVS.
No ja sa budem teraz pýtať úplne otvorene. Chcete vymeniť generálneho riaditeľa? Potrebujete na to zmenu zákona? Preto, lebo zatiaľ nemáte dôvod. Každá vláda, ktorá chcela vymeniť generálneho riaditeľa RTVS a radu, hovorila o legislatívnej zmene. A viete, čo vám poviem, veľké tajomstvo? Žiadnej vláde to nepomohlo. Čiže keď takéto niečo by ste chceli spraviť, nepomôže to ani vám. Jednoducho to všetko tu už bolo. Či ten generálny riaditeľ sa volil v pléne, či ten generálny riaditeľ sa volil, ja neviem, radou samotnou, návrhy jeden, druhý, tretí, nič nepomôže. Dôležitá je vysielacia štruktúra a jej dodržiavanie.
Hovorím, teda vedeli by o tom hovoriť mnohí tí, ktorí aj sedia v tejto sále. Aby sa nerušili detské redakcie, aby bolo spravodajstvo normálne, aby tá verejná služba, aby sme nemohli povedať, že vysielacia služba bola oveľa, a teraz nechcem, aby ste ma zle pochopili, rôznorodejšia za napríklad riaditeľa Hlinického ako za riaditeľa ktoréhokoľvek, ktorý po roku ´93 nastúpil do Slovenskej televízie. Ja teraz nehovorím o tej ideologickej stránke, ja hovorím o tej rozmanitosti, ktorú tá televízia ponúkala.
Kým kedysi sme sa bavili o privatizácii druhého programu, chvalabohu, už dnes sa nebavíme, sú tu pamätníci tiež, ktorí o tom vedeli hovoriť, dnes máme tri programy a čakáme na štvrtý program, ktorý mal byť v auguste, športový program. Chvalabohu. Áno, vyriešiť financovanie verejnoprávnej televízie. Veľká úloha. Ale meniť riaditeľa a radu? Čímsi mi to zaváňa.
Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky za oblasť kultúry s výnimkou zmienky o potrebe prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí absentuje medzinárodná kultúrna spolupráca, absentuje tam napríklad zmienka o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky.
A mohol by som takýmto spôsobom hovoriť až donekonečna.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Osuský, dovoľte mi, aby som vás aj takto verejne vyzval a požiadal vás, aby ste naozaj vážili tie slová, lebo vy sa snažíte ako keby tak dehonestovať, ale tak skryto. Prečo hneď červení a hnedí? My nehovoríme, že ste možno dúhoví alebo neviem akí. To sa nehodí.
Viete, povedali ste to aj o našich voličoch, že sú to tí, ktorým keď zapne prvá signálna, že začnú, s prepáčením, žrať seno. Ja vás poprosím, naozaj snažme sa tu korektne udržiavať tú diskusiu.
A poďme teraz k tým ďalším veciam, čo ste povedali.
Áno, to je veľmi vážna téma a myslím si, že na zahraničnom výbore budeme o tom viackrát diskutovať, lebo toto som položil aj pánovi ministrovi, prečo nemáme nejakú zmienku vzťahu k Číne, veľmoci, zmienku vzťahu k Ruskej federácii. Alebo aby sme aspoň nadefinovali, aký je vzťah k Turecku, ktoré dnes významným spôsobom drží v šachu aj Európsku úniu. To nám tam chýba. A myslím si, že táto diskusia dnes tu je veľmi silná. Minimálne by tam mohlo byť to, že povedzme vláda odporuje, pardon, podporuje dialóg Európskej únie s Čínou v otázkach, ktoré sa zadefinovali, lebo myslím si, že to je korektné a prihlásime sa k tomu. Lebo zatiaľ uznávame svojím spôsobom jednu Čínu a svetové spoločenstvo jedna Čína, dva systémy.
To, čo ste povedali, je vec, ktorú je potrebné riešiť na medzinárodných fórach a nie aby sme to teraz na PVV v rámci vašej vlády vysvetlili bez ohľadu na to, že tu nemáte k dispozícii ani pána ministra. Keby to bolo za nášho programového vyhlásenia, nebol by tu minister, tak by ste boli prvý, ktorý by ste kričali, a teraz ste ticho. Tak tie vážte slová.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán podpredseda, ja vôbec nechcem spochybňovať to, čo ste povedali ohľadne občianskej spoločnosti, ale, samozrejme, to je úplne na inú polemiku.
Mňa teraz skôr zaujíma a trošku mi zobrala vietor z plachiet pani Vaľová, ako je možné, že sa objavili v súkromných médiách oveľa skôr informácie ohľadne hodnotenia volieb parlamentu, ako sa o tom oboznámili poslanci? Ja si myslím, že toto je minimálne otázka, ktorou by sa mal zaoberať príslušný výbor tohto parlamentu preto, lebo tuná ide naozaj o podozrenie z korupcie, pán podpredseda. Ja netvrdím, že v tom lietate vy. Ja sa pýtam, kto z poslancov tieto veci dal súkromným médiám, a vy ste podpredseda Národnej rady, čiže vy by ste to tiež mali zisťovať preto, lebo akonáhle ja dám nejakú takúto informáciu, pochopiteľne, je to nadštandardná informácia a očakávam za ňu niečo, že teda dostanem.
Preto hovorím o tom podozrením z korupcie, toto nie je v poriadku, pán podpredseda Národnej rady, a si myslím, že aj vo vašom záujme je, aby ste tieto veci vyšetrili.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Šeliga, hovorili ste o spravodlivosti, zodpovednosti o informatike a ja som čakala, že sa ako chlap postavíte k včerajšiemu incidentu, pretože dvakrát ste zamietli moju faktickú, môj procedurálny návrh. A viete čo? Fakt máte informatiku v malíčku a poviem:
O 18.20 Denník N zverejnil výsledky tajných volieb, vážení. Údajne, ako som informovaná, ste podali vy správu vonku médiám o tom, ako dopadli tajné voľby bez toho, aby bola zapísaná zápisnica.
O 19.05 Národná rada vyhlásila výsledky.
A aby klamstva nebolo málo, tak 18.17 Národná rada, my to dneska pristálo na mojej stránke ako poznámka, 18.17 že vraj Národná rada zverejnila voľby.
Ako je možné, že Národná rada, zrazu dneska prišlo, že zverejnila voľby 18.17, keď ešte voľby neboli podpísané, nebola zápisnica, nebola, nič, a zrazu dnes mi príde vo faktickej poznámky na Facebook, že, pani Vaľová, čo tu vy vyprávate, pozrite sa, veď 18.17, čiže ste klamali druhýkrát. Lebo viete, to sa dá urobiť dozadu.
Fakt to ministerstvo a tá pani Remišová, vy ste v informatike zdatní, ako posunúť klamlivé informácie ešte aj do portálu Národnej rady. No nehnevajte sa na mňa, ale spravodlivosť, česť a informatika sú vám ozaj blízke.
Ďakujem aj pani ministerke, asi.

Všetkým ďakujem za reakcie, a keď nebudem môcť odpovedať.
Takže, pán Sloboda, rád sa o všetkých veciach, čo vám napísali, porozprávam s vami osobne, lebo to sa nedá. Ale prečo ste mi neodpovedali na to, ako to je s tým rodinkárstvom, čo tam máte napísané? A výstavba diaľnic, pamätajte si, že 95 % diaľnic, čo sú postavené, postavili sme za našich vlád. Som zvedavý, koľko vy postavíte.
Pani Zemanová, prečo reagujete tým, že stále spochybňujete našu vládu a tak ďalej? Prečo nevyvraciate tie veci, ktoré som vám postavil a dal som vám na stôl? Prečo to nerobíte takýmto spôsobom? Lebo ne-vie-te na to reagovať.
Viete, a hovoriť o tom, že sme zadlžili štát a tak ďalej, 48 % sme stále mimo sankčného pásma, čo sa týka dlhu. Na Nemecko, ktoré sa tu odvolávate, má 60 % a ide vyskočiť na 75 % HDP.
Pani Zemanová, prosím vás, snažte sa reagovať na to a povedzte mi rovnako, ako to myslíte s tým rodinkárstvom.
Pán Kuffa, súhlasím s vami, mladší, lebo plné PVV-čko je odvolávanie sa na verejnosť. Plné PVV-čko tam, ale žeby im dali priestor na to, aby sa vyjadrili.
A to ešte k pani Zemanovej, to, že nie sú kryté peniazmi, som čítal, ale vy ste nepočúvali, odborári povedali, lebo som vedel, že budete kritizovať SMER, ale to odborári povedali.
A pani Halagašová (Halgašová, pozn. red.), viete čo? Je úsmevné, keď hovoríte o tom, že likvidujeme podnikateľov, keď vy ste s najväčšou koaličnou stranou, ktorá to podporila, príplatky za prácu nadčas, cez štátne sviatky atď. Bolo to OĽANO. Tak choďte sa ich spýtať, že prečo ste v strane, teda prečo ste v koalícii so stranou, ktorá likviduje podnikateľov? Viete čo? Radšej dvakrát merať a potom raz strihať.
Nuž a, pán kolega Svrček, 121 strán, aby sme boli jasní, ja som si to pozrel, vy ste povedali, že len 120, ale stále ste mi neodpovedali na to rodinkárstvo. Prečo ste mi nepovedali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blanár, správne si upozornil na to, že toto je asi najviac "zvažujúca" vláda na svete. Slovko "zváži" je v programovom vyhlásení vlády takmer 50-krát. Matovičova vláda zvažuje asi toľko, ako bezradná a priemerná blondína v obchode s topánkami. Oni nevedia, čo so sebou, oni sú úplne bezradní.
A, viete, mne to pripomína tú rozprávku, ako keď psíček a mačička varili tortu. No šup tam klobásu, šup tam nejaký koláč, proste nemá to koncepciu. Oni sú aj sociálni, aj pravicoví, aj liberálni, aj konzervatívni. Oni sú všetko.
A pán poslanec Blanár veľmi správne upozornil na to, že ide o útok na Zákonník práce a útok na sociálny štát. A chcel by som upozorniť aj na to, že ide o posilňovanie, radikálne posilňovanie iného druhu štátu - policajného štátu. A teraz nehovorím o tom, iba o tom, ako dnes terorizujú dôchodcov, čo je čistý generačný rasizmus, aby som použil pojem, ktorý používa často môj priateľ Dušan Jarjabek, ale hovoríme aj o útoku na slobodu slova.
Ja vám prečítam, čo sa píše v programovom vyhlásení vlády: "Vláda preskúma zvýšenie ochrany záujmov Slovenskej republiky prostredníctvom noriem Trestného práva pred rizikom hybridných hrozieb týkajúcich sa najmä šírenia propagandy a dezinformácií."
Čiže propaganda a dezinformácie, oni si určia, ktorý názov je propaganda a dezinformácie budú kriminalizované. Oni zriadia nejakú ideologickú políciu, ideologické gestapo a budú prenasledovať ideozločiny a zatvárať každého, kto má iný názor. Toto je len krôčik od fašizmu.
Čiže som presvedčený, že takýmto spôsobom nemôžme pokračovať, alebo kolegovia môžu, ale potom nech si k tomu aj zaheilujú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, spomínal si Zákonník práce, odbory a odborárov. Chcem povedať, že odbory sú veľmi dôležitá súčasť našej vlastne, a, našej spoločnosti a mali by sa vyjadriť k takémuto dokumentu. A týmto chcem aj niečo povedať.
Vážení páni a dámy, prepáčte, dúfam, že nikto nebude protestovať, 400 ľuďom v Humennom hrozí, že prídu o prácu. Ľudia mi píšu, urobili dneska demonštráciu pred mestským úradom aj napriek tomu, že ste prijali opatrenia, že sa ľudia nesmú zhromažďovať. Čiže vy normálne bránite tomu, aby ľudia vyjadrili svoj názor dlhodobo.
Ďakujem, včera že Peter Pellegrini a ďalší poslanci vyjadrili, že ako sa môžme zhromažďovať my, keď je zákaz zhromažďovania. Využívajú to súkromní oligarchovia. Vypli energie. Vypli energie firme, kde 400 ľudí môže prísť o prácu, a nerešpektujú súdny príkaz, nerešpektujú súdny príkaz súdu.
Pán Šeliga, chcem ich podporiť a určite, ak namietate, povedzte, že ste proti tomu, aby sme sa zastali 400 ľudí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, podpredseda NR SR
Pán podpredseda nenamietal nič, niečo iné mi hovoril.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, lebo po včerajšku zamietol mi všetko. (Smiech v sále.) Takže ešte aj to, že ja sa ho ešte budem pýtať. Ale dobre. Čiže jedni môžu, jedni nie.
Takže, vážení, zoberte si, aké vy dávate opatrenia, čo robíte a ako tým napomáhate veciam.
No a čo sa týka vydávania novín, tak, samozrejme, pán premiér môže vydávať noviny, môže robiť propagandu, mestá propagandu robiť nemôžu, pretože ja si pamätám, ako Transparency hodnotila noviny, napísali: V Trnave noviny sú fantastické, síce informujú o meste iba 20 %, ale sú výborné. V Humennom noviny informujú 100 % o dianí v meste, ale sú netransparentné.
Viete, môže si niekto robiť srandy, ale ja stále budem rozprávať o praxi, lebo kopu ľudí tu prišlo bez praxe a ja som strašne veľa vecí prežila a budem hovoriť len o tom, čo ľudia zažili, čo zažívajú, či sa vám to páči... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Áno, ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa chcel tiež pridať s faktickou poznámkou k vystúpeniu pána poslanca Blanára, k jeho eufemistickému, teda zjemňujúcemu vystúpeniu, by som to nazval, alebo by som zopakoval to, čo on povedal niekoľkokrát. Naozaj veľmi slušným spôsobom, vyváženým, hodnotil toto programové vyhlásenie vlády.
Ja by som sa chcel ale z praktickej skúsenosti dotknúť toho, tej časti vystúpenia, kde poukázal na riziko zrovnoprávnenia financovania štátnych a neštátnych škôl, či sú to už základné, alebo stredné školy, a to z toho dôvodu, že priamo v praxi sa stretávame s touto diskrepanciou, kde sú či už na pôde župy, alebo mesta tieto otázky diskutované. U nás napríklad na ostatnom zastupiteľstve takýto návrh, ktorý predniesol predstaviteľ väčšiny, v parlamente neprešiel. Zostali sme na 88 percentách. Na župe, kde sme išli na 100 percent, sú s tým teraz problémy, pretože, zvlášť keď ide o výpadok príjmov, môžeme narážať na nedostatok peňazí.
Ja by som chcel teda vyzvať na opatrnosť pri rozhodovaní, pri zrovnoprávnení tohto financovania do budúcnosti. A prípadne, ak sa bude pripravovať nejaká zmena, odporúčam, aby všetci tí, ktorí budú na tejto zmene pracovať, aby sa radili so zástupcami žúp, SK osmičkou, so ZMOS-om a s Úniou miest Slovenska, pretože ten hlas zdola by potom možno potvrdil to, čo aj ja teraz hovorím a na čo upozornil pán poslanec Blanár vo svojom vystúpení.
Ďakujem pekne.