Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, téma a zadanie tejto schôdze je každému jasná, programové vyhlásenie vlády. Ak dovolíte, môj pohľad na programové vyhlásenie vlády.
Ja to vnímam ako politický dokument, na ktorom sa zhodli vládne strany, sme s nejakými kompromismi, dôležité je, aby nevynechali pri vyjednávaní takéhoto dôležitého dokumentu aj sociálnych partnerov. Z časti viem, že to bolo naplnené, bude dôležité, keď sa budú z tohto programového vyhlásenie vlády pripravovať tie výkonné konkrétne návrhy, zákony, aby tí sociálny partneri mali právo, šancu a možnosť sa vyjadriť, aby boli akceptovaní.
Programové vyhlásenie vlády má dve časti, jednu by som nazval politickú a druhú tú vecnú. K politickej relatívne veľmi stručne. Poviem toľko, že tvrdo odmietam, pretože vo veľkých miestach je to doslova politická demagógia, a trošku ma prekvapuje tá diskusia aj tu, aj tá, ktorá pred malou chvíľou tu zaznela. Priatelia, ja tvrdo odmietam, že na ministerstve práce pracuje hnoj, ktorí pripravoval tieto návrhy zákonov, ktoré sme predchádzajúcom období v skrátenom konaní schválili. Prosím vás, to treba pochopiť úplne inak, buďme radi, že v štátnej správe máme odborníkov, lebo veľakrát odmietli ponuky zo súkromnej sféry, ktorí boli mnohonásobne vyššie, akom, ako zarábajú v tej štátnej správe oni. Vážme si ich, sú to profesionáli, tak jako robili na Richtera, dnes robia na Krajniaka ako profesionáli a takto ich treba vnímať, ten hnoj si totálne odpustite, možno by bolo dobré, keby sa niekto za to aj ospravedlnil.
Tak trošku tomu zapadá aj problematika, ktorú používa vo svojich vyjadreniach aj pán premiér, ja som z toho trošku prekvapený, ako keby mu zabudol niekto otočiť ten list v tom komunikačnom materiáli, a ako keby bol stále niekde pred voľbami.
Pán premiér, vy ste dneska premiér so všetkou zodpovednosťou, máte v rukách moc a každé vaše slovo má veľkú váhu. To nemôže byť tak, že ráno inak ako večer a na druhý deň úplne opačne. A potom hľadať vinníkov. Berte zodpovednosť, máte podporu 95 poslancov, ale dôležité je zvlášť v takejto zložitej dobe vysielať pozitívne signály. Jednoducho nemôžeme sa hrať na slepú babu a ani uplatňovať pozíciu, že vodu kážem, ale víno pijem.
K tej druhej časti, k tej vecnej. Nie je veľa času, aby som podrobne rozoberal, možno som trošku zaspal a mohol som vystúpiť aj v tej prvej časti, prihlásiť sa, ale ak dovolíte, k niektorým veciam konkrétne zaujmem stanovisko.
Po prvé, čo mi najviac chýba, to je garancia sociálnych záruk prijatých predchádzajúci, vláda v predchádzajúcom obdobím. Vážim si vyjadrenie pána ministra, ktorý garantuje, že to meniť nebude, ale tá koalícia je tak zložitá, tak rozdielna, že túto garanciu nemá. Za ďalšie chcem povedať, že je to veľmi smelá predstava, ambiciózna, ktorá je, je mi sympatická, ale chýba garancia finančného krytia. Ja som si tak zbežne prezrel tie veci, ktoré sa týkajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, no to sú miliardy. To treba povedať, že sú miliardy. Na to nám nebude stačiť Európsky sociálny fond, veľmi tvrdo v tomto prípade bude potrebné tieto veci riešiť aj prostredníctvom štátneho rozpočtu.
Sú v tomto materiáli nové veci, ale aj návrhy, treba povedať, tie nové veci sú bez konkrétneho riešenia, to bude treba skutočne počkať na tie vykonávacie predpisy, ale čo ma teší, sú tam aj návrhy, ktoré nadväzujú nad isté zmeny, ktoré v uplynulom období boli prijaté, ktoré sa v aplikačnej praxi jednoducho prejavili, uspeli a dnes možno ich rozširujeme, možno ich konkretizujeme, čo pokladám za veľmi dôležité, a to aj z toho titulu, pretože veľakrát sú to postoje a návrhy, ktoré v čase, keď terajšie strany vládnej koalície boli v opozícii, nepodporovali. Takže ak dovolíte, to hlavné pozitívum z môjho pohľadu tohto programového vyhlásenia vlády je tá skutočnosť, že v tých pozitívnych veciach naväzuje, rozširuje konkretizuje, čo dáva istý priestor tomu, aby v tejto oblasti sa tie veci poplnili. Ja osobne sa vyznám hneď, že keď som si prečítal celé Programové vyhlásenie vlády, časť práce, sociálnych vecí a rodiny pokladám z toho tú najlepšiu, konkrétnu, odbornú a som tomu rád.
Ak dovolíte k jednotlivým častiam, pretože to je sociálna, rodinná politika, dôchodková politika, politika zamestnanosti, veľmi veľa častí, pokúsim sa veľmi stručne ku každej jednej oblasti. Hlavne v politike zamestnanosti tam je najviac tých zmien, čo je celkom prirodzené a pochopiteľné.
Po prvé sociálna ekonomika, február 2018, tu v pléne sa prijal zákon o sociálnej ekonomike, treba povedať, že veľmi dobrý zákon, my už máme dneska stovku sociálnych podnikov a je tu perspektíva a šanca pokračovať ďalej, pretože dáva priestor viacerým nekvalifikovaným možno aj, aj Rómom, možno aj, aj, aj marginalizovaným ďalším skupinám, aby, ak majú chuť pracovať prostredníctvom takéhoto štýlu sociálnej ekonomiky, jednoducho pracovali. Ale treba si spomenúť, že v tom februári 2018 klub SME RODINA nepodporil tento návrh zákona. Ani pani poslankyňa Gaborčáková, ktorá je dnes štátna tajomníčka na ministerstve práce. Ak to dnes ponúkajú, to je zásadný obrat a ja to vítam, pretože si myslím, že sociálna ekonomika, 6 mil. ľudí v Európe takýmto spôsobom a štýlom robí v sociálnej ekonomike, to je perspektívne a po tejto korele, ktorá tu momentálne dnes beží, tejto pandémii, jedno si, jednoznačne si myslím, že bude sociálna ekonomika veľmi významná možnosť, kde sa bude dať zamestnať. Čo sa týka Zákonníka práce, no. Už v tom skrátenom procese sme prerokovávali zmeny, ktoré sa týkajú Zákonníka práce, v podstate sme podporili s jednou veľkou výnimkou a to je otázka 400 hodín, ktoré sa plánovalo ako ďalšie nadčasy, ako satisfakciu pre tých, ktorí teraz musia byť doma nie z vlastnej viny, ale prijali tú ponuku štátu, že za 60 alebo 80 % akceptujú, hoci mali nárok na 100 %, pokiaľ je to prekážka v práci zo strany zamestnávateľa a mali by ešte doplatiť na to 400 hodinami ďalších nadčasov, ktoré sa nemali rátať do fondu pracovnej doby. No zle ste začali v tomto prípade, treba však vedieť, že tá ostatná časť tej novely bola potrebná, dobrá, a preto sme ju jednoducho podporili. Nedostatočný sociálny dialóg, to vo všetkých oblastiach jednoducho platí. Ministerstvo práce je inštitúcia, kde dennodenná forma a metóda práce je komunikácia so sociálnymi partnermi, a to nielen zákonnými, ale aj tými ostatnými. To znamená dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutý, osamelé matky, mladé rodiny, je nevyhnutné tento proces jednoducho zvládať a s nimi komunikovať, hoci to nie je vždy jednoduché.
My sme v Zákonníku práce v roku 2013 vyrovnali postavenie zamestnancov a zamestnávateľov, pretože ten tvrdý liberálny Zákonník práce nebol takto nastavený. Aj týmto Zákonníkom práce sa podarilo prijať 253-tisíc nových zamestnancov, ktorí sa odvtedy zamestnali, veľmi pozitívne vyjadrenie medzinárodnej organizácie práce, sociálneho výboru Európskej únie, k návrhu a mňa prekvapila reakcia napríklad predsedu Nemecko-slovenskej, resp. Slovensko-nemeckej obchodnej komory, ktorý definoval tento Zákonník práce ako najlepší v Európe. Ja som osobne presvedčený, že je treba zachovať a robiť len nevyhnutné zmeny, ktoré môžu reflektovať na niektoré veci, ktoré sú prirodzené. Prvá vec je štvrtá priemyselná revolúcia, áno, to sú nové veci, ktoré je potrebné tu zohľadniť, lebo vznikajú nové profesie, ktoré by mali mať svoje zakotvenie. Viete, tá flexibilita, ktorá tam je uvedená, každý si ju môže vysvetľovať po svojom, v žiadnom prípade to nemôže byť priestor na urýchlené alebo zrýchlenie v uvoľňovaní zamestnancov z procesu. Preto je dôležité urobiť všetko, podporiť udržanie zamestnanosti a vytvoriť podmienky pre to, aby sa ďalej rozširovali.
Súbeh mzdy a hmotnej núdze, od 1. januára 2015 som uplatnil tento zákon, je dobrý, 40-tisíc ľudí, ktorí boli predtým v hmotnej núdzi, sa zamestnalo tým, že sme im ponechali na 6 mesiacov dávku v hmotnej núdzi a oni k tomu brali dajme tomu minimálnu mzdu.
Motivovať ľudí, stále som presvedčený a to chcem povedať veľmi konkrétne, najlepšia sociálna politika je dať ľuďom prácu, pokiaľ o ňu stoja. A preto si aj myslím, že ak je tu zatiaľ hlavná priorita na rodinu a sociálne veci, ja by som to otočil, mala by byť priorita zamestnanosť, dať ľuďom prácu, pretože keď majú prácu, majú aj dobré sociálno-ekonomické postavenie a motivuje ich to, aby si tú svoju životnú úroveň zachovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda. Ja chcem zostať v tej pragmatickej a konštruktívnej diskusii a možno len tak povedať, že osobné útoky znižujú úroveň nielen diskusie, ale aj tohto pléna, kde sedíme, aby sme sa všetci možno nad tým zamysleli, a trochu poďme, poďme pracovať a poďme pre tých ľudí niečo robiť, nielen na seba útočiť.
Mňa, možno jedna vec, také k tomu vystúpeniu, programové vyhlásenie je len vyhlásenie štyroch strán. Programové vyhlásenie vlády je program, ktorý sa bude realizovať v tejto republike pre všetkých občanov Slovenskej republiky. Vy nám nemôžte uprieť, že hovoríme, v ktorých častiach je nedopracovaný. Ako nikto nepovedal, že celý zobrať a hodiť do koša, sú tam veci, ktoré sú ambiciózne, sú veci, ktoré sú všeobecné, pretože mne to skôr tak pripomínalo, že každý tam dal radšej všetko, aby niekomu niečo neubudlo, tak jednoducho máte, je tam všetko, ale keď upozorňujem, upozorňujem na konkrétne veci, ktoré nie sú dopracované, resp. nemajú nositeľa myšlienky, a vidíme, že nebude splnený ten cieľ, jednoducho potom dožadujme alebo by som možno poprosil, keby možno raz za pol roka alebo raz za rok prišla vláda a robila si odpočet za jednotlivé programy, ktoré tam napísali, a budeme tiež fajkať, že čo je splnené, čo je nesplnené. Čiže poďme tak skôr sa diskutovať o tom, že možno keby ste dostali ešte jednu možnosť dopracovať, tak by ten dokument bol naozaj dobrý, aby sme sa všetci zaňho mohli postaviť. Jednoducho je nedopracovaný. Treba ho dopracovať a táto naša diskusia má k tomu viesť, že asi zistíte, v ktorých bodoch je to zákulisie, a treba to tam dorobiť, veď o tom to je všetko. A poďme tak konštruktívne sa baviť, ja mám rád takú prácu normálnu, poďme sa baviť o veciach.
Ale druhú vec, lebo konštruktívna kritika posúva, len poprosím, vypusťte aj zo slovníka, že ideme vyčistiť štátnu správu, je to hnoj. Hovoríte o ľuďoch. Toto poďme vypustiť z toho slovníka všetkých.

Ďakujem pekne. Áno, je veľká pravda, že najväčším darom je mať dobrého suseda. A to si asi praje každý. A takisto aj Slovenská republika. Sme malá krajina, aby sme určovala, určovali veľkú zahraničnú politiku, ale vieme veľmi prospešne možno pri tých vzťahoch tých veľkých hráčov. A to si všetci uvedomujú.
Možno tak prakticky teraz ku programovému vyhláseniu. Sú tam definované tie naše vzťahy, aké by mali byť, ale väčšinou sú riešené z takej výšky, to znamená z vládnej úrovne. Ako Slovenská republika, ako budeme pokračovať vo vzťahu, ako to spomínali kolegovia, či k Spojeným štátom, k Rusku a tak ďalej a tak ďalej. Málokto si ale uvedomuje, že reálna politika cezhraničná sa deje medzi ľuďmi a je to v regiónoch. Hovoríme o prihraničných regiónoch, ale hovoríme aj o spolupráci jednotlivých miest a regiónov v rámci nielen Európy, ale aj v rámci Ruska, v rámci celého sveta, pretože tieto mestá, obce alebo regióny majú svojich partnerov a s nimi dennodenne komunikujú.
Trošku ma mrzí, že práve v tomto programovom vyhlásení nie je ani spomenutá budovanie alebo posilňovanie tejto cezhraničnej spolupráce práve tejto regionálnej alebo samosprávnej štruktúry, ktorú ja vnímam veľmi podstatnú. A čo treba povedať, nie je tam spomenuté ani euroregióny, nie sú ani spomenuté EZÚS-y, takisto výbor regiónov, ktorý môže zohrávať v Bruseli veľkú úlohu pri spájaní alebo vytváraní týchto, týchto možno by som povedal priateľstiev alebo spojenectiev. A najviac ma rozrušilo práve na tej str. 63, keď nové ministerstvo si zobralo za úlohu ako jediný operačný program, že bude riešiť cezhraničné spolupráce to Slovensko - Rusko a Slovensko a Česká republika. Znova sme zabudli na tých ďalších našich susedov, to vravím, mať dobrého suseda je najväčším darom. A prečo nemá ambíciu práve toto ministerstvo riadiť a byť alebo riadiacim orgánom aj pre cezhraničnú spoluprácu s Ukrajinou, Poľskom alebo Maďarskou republikou? Toto mi absolútne absentuje.
Ďakujem.

Ja som sa chcela tiež dotknúť tých karanténnych centier, ale musím povedať, že veľmi veľa ľudí mi píše cez Messenger, a keďže už moji predrečníci o tom rozprávali, tak ja poviem iba jednu vec.
Chcela by som vedieť, či tí ľudia dostávajú potvrdenia o testoch COVID C, COVID, či sú negatívni, alebo pozitívni, lebo stane sa to, že ich otestujú dvakrát. Raz vyjde test negatívny, raz pozitívny. Nikto nevie, kto tie testy robí, nikto nedostane papier a potvrdenie a naozaj je potrebné túto prácu na hraniciach zlepšiť.
Ja by som sa ale obrátila aj ohľadom tej hotovosti, ktorú ste spomínali, ženy, ktoré pracujú v Švajčiarsku ako opatrovateľky, mi povedali, že kedysi švajčiarske banky boli pre nás príkladom, dneska sú v mínusovom úroku. To znamená, že ak máte v švajčiarskej banke peniaze, tak banka si účtuje peniaze za to, že ich tam máte, obrovské poplatky. Nie, že máte nulu, máte mínus. Mne sa páčilo, čo povedal minule pán minister Krajniak, tu sedí, verím, že ho nepresvedčí OĽANO ani iný koaličný partner, že hotovosť je potrebné zachovať. My sme znížili hotovosť na 5-tisíc eur, čiže nerozumiem, o akom prepieraní alebo akým spôsobom sa snažíme toto ľuďom rozprávať cez médiá.
Ja sa pýtam, ak je dôchodkyňa, je sama doma, nemá účet, potrebuje si nakúpiť za 20 eur aj to mi ľudia píšu, tak čo potom, dá kreditnú kartu susede? Ako proste, toto sú také veci, nad ktorými sa naozaj treba zamyslieť, a Rakúsko to už dalo do ústavy, takže verím, že pán minister Krajniak je tu, tak sa teším, že verím, že zostane na svojich, na svojich názoroch zotrvá a že ich presadí vo vláde, pretože treba sa zamyslieť, že budú na tom zarábať iba banky. A naozaj keď pôjdeme, čo banky avizovali, banky to avizovali. Ja som sa rozprávala s tromi riaditeľmi bánk minulého roku a oni avizovali, že pôjdeme do mínusového úroku, že my budeme platiť bankám za to, že tam máme peniaze, nie banky nám a už sa to vlastne aj deje, takže verím tomu, že tieto veci ostanú zachované a že ostane aj zdravý rozum a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

A ja ďakujem tiež kolegovi, že poukázal na jednu, by som povedal, disproporciu, ktorá je v rámci Slovenska, že máme regióny, ktoré nazývame aj zaostalé, alebo najmenej rozvinuté. Nie je to len tak povedané, pretože je to na základe počtu nezamestnaných, kde prevyšuje určitý koeficient. Tento počet sa nám zvýšil, ako povedal, z 12 na 20 a treba povedať, možno pri súčasných podmienkach sa nám zvýši ešte ďalej. Najviac týchto regiónov leží na východnom Slovensku. Je to Prešovský a Košický kraj. Dá sa povedať, sú to najľudnatejšie kraje, a kde dochádza práve k zaostávaniu týchto regiónov.
Takisto vítam ambíciu vlády, ktorá v programovom vyhlásení hovorí, že podstatné zvýšenie motivácie obyvateľov zostať v regióne a zabránenie vysídľovania regiónov a že vytvorí zvýhodnené podmienky pre podnikateľov v zaostalých a vysídľujúcich sa regiónoch, aby tam zostali. Viete, že zákon o najmenej rozvinutých okresoch bol prijatý a platí, ale platí len do konca roka. To znamená v tomto, v tomto zmysle boli kreované, ako to bolo spomínané predchádzajúcou kolegyňou, že sa tam dávali tie peniaze na, v rámci regionálneho príspevku a tak ďalej a tak ďalej, aj keď nepozná podstatu veci rozdeľovania, ale tvrdiť môže niečo, ale nie je to popravde.
Treba povedať, že mechanizmus podpory musí byť, pretože, by som povedal, bez pozitívnej diskriminácie tieto okresy nie sú schopné sa vyrovnať rozvinutým okresom, a tu treba povedať, že je síce len deklaratórne povedané programové vyhlásenie, že niečo také dôjde, ale nie sú dané, žiaden krok, ktorý by tomu nasvedčoval, a treba povedať, že tento zákon platí len do konca roka, a treba veľmi rýchlo a efektívne konať tak, aby bol nastavený nový mechanizmus pozitívnej diskriminácie okresov, ktoré budú mať problém s nezamestnanosťou, s vlastným rozvojom, s vyľudňovaním a tak ďalej a tak ďalej. Je to veľká ambícia, určite všetci ju vítame, podporíme, len chce to niečo konkrétne, hmatateľné a potom povieme k tomu aj náš postoj.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyne, páni poslanci, no, treba si povedať, že kto chce reformovať verejnú správu, nemôže to robiť politicky, musí to robiť skrz všetky politické strany a možno treba si povedať, je to jedna z najväčších reforiem, aká, ak by bola, ak má ambíciu táto vláda ju spraviť, tak je to jedna z najväčších reforiem, ktoré by spravila počas týchto rokov.
Čo mňa trošku, kolega tak spravil taký eksurs, exkurz do reality, koľko máme samospráv, koľko máme regiónov a tak ďalej, len zabudol jednu vec povedať, že verejná správa nie je len samospráva, verejná správa je aj štátna správa. A kto sa púšťa do reformy a, by som povedal, takej zmysluplnej, tak musí začať aj reformou štátnej správy.
Tu je potom otázka, ako chceme potom reformovať štátnu správu, znamená to určite prehodnotiť, auditovať všetky kompetencie a možno prídeme na to, že potrebujeme šesť ministerstiev, že potrebujeme o polovicu menej úradníkov v štátnej správe, pretože chcem upozorniť na jednu vec, kto sa púšťa len do reformy samosprávy bez reformy štátnej správy, urobí veľkú chybu. Nemôže to fungovať tak, že niekde zoberiem a niekde pridám. Musí to byť rovnomerne na obidvoch stranách a tu potom je otázka, vítame, lebo, tu chcem povedať, vítam tú ambíciu, je to na strane 66, že sa vytvára komisia, ktorá bude jednoducho prehodnocovať ako ďalej v rámci verejnej správy.
Ale treba jednu vec povedať, kto je nositeľom tej myšlienky. Nie je tam nikto prisúdený. Ja som sa pýtal na výbore, bolo mi povedané, že pán podpredseda Holý. Chce to podstatne vyššiu ambíciu, možno na vyšších poschodiach, aby táto reforma bola dokončená, a potom je otázka, prečo nebolo ambíciou vytvoriť aj ministerstvo regionálneho rozvoja a verejnej správy a vyňať túto verejnú správu spod ministerstva vnútra. To by bola veľká ambícia a to by možno znamenalo tú skutočnú reformu verejnej správy.
Ďakujem.

Takže ďakujem všetkým za gratulácie a ja sa pripájam k všetkými Jurajom, mojim kolegom.
Pán predseda Kollár, ja práve oceňujem, že možno práve vaša strana presadila, že aby v programovom vyhlásení bolo, že sa odmietajú povinné kvóty. Lebo ste to boli aj vy, ktorí ste, keď sme my boli vo vláde, nás podporovali. Čiže ja som len hovoril, že sa zaväzujeme, že budeme bojovať proti šíreniu tých hoaxov a neviem ešte, čo tam bolo napísané, ďalšia, klimatické zmeny, prečo aj proti šíreniu pandémií, prečo aj proti nedobrej migrácii a mnoho iných vecí, že to bolo v tej súvislosti. Čiže toľko.
A čo sa týka, dve politiky. Áno. Ak má pán predseda parlamentu na mysli bývalého pána prezidenta Kisku, áno, súhlasím, lebo on robil úplne inú zahraničnú politiku, akú sme mali my.
No a čo sa týka, pán Valášek, ešte raz, a to sa týka aj pána poslanca Šefčíka, tuším, alebo Stančíka. Ja som nespochybňoval vás, ja som len povedal, že mali by tu byť, lebo získavajú dôveru, a minimálne tí, čo ich zastupujú, aspoň nech nám odpovedia na tie otázky, ktoré máme. To je celé.
A o to mi išlo, preto som to aj povedal aj pánovi Pročkovi, to musím takisto zdôrazniť, ja som nespochybňoval vás. Ja som hovoril, že ministri tu chýbajú, a nehovoril som dokonca ani o tom, že niekto je nekompetentný. Tak mi nevkladajte do úst niečo, čo som nepovedal, lebo to sa nehodí.
No a, pán Krúpa, ja som naozaj prekvapený, že aké veci ste tu vybrali, ja som nehovoril o žiadnej servilite voči USA. Vypočujete si moje, ja neviem, vy ste sa niekde naštartovali na niečo iné a neviem ani o nejakom Kazachstane, že by sa riešila ako problémová vec. My sme išli v línii, takú, akú máte aj vy teraz v programovom vyhlásení napísanú, takže prečítajte si to, ak ste si to neprečítali. Ja som si to podrobne prečítal, pretože to patrí do našej obsahovej práce zahraničného výboru.
Takže ešte raz všetkým ďakujem a teším sa na spoluprácu.

Ďakujem. Juraj, chcel by som zdôrazniť podporu tvojho konštatovania o kontinuite zahraničnej politiky od roku 1998, tie prvé štyri roky boli také kostrbaté, ale za tých vyše, vyše 20 rokov, musím povedať, že mali sme tu veľmi širokú, širokú zhodu, a bol by som veľmi rád, aby sme toto zachovali.
Myslím, že môžme predchádzajúcim vládam vyčítať čokoľvek, ale zahraničná politika je jednoznačne pozitívnym prvkom v našich dejinách krajiny. Mená ako Lajčák, Kubiš a mnohí ďalší sú vyznávané svetové kapacity, ktoré sa uplatnili na multilaterálnych fórach, a toto si, toto si musíme ctiť.
Už vo svojom vystúpení som zdôraznil význam ekonomickej agendy v zahraničnej politike a potrebu zintenzívniť naše vzťahy, dostať sa na svetové trhy a ty si sa dotkol potreby určitým spôsobom rozširovať naše snahy, ambície na všetky vektory sveta. Z tohto pohľadu je to veľmi dôležité, aby sme začali oveľa aktívnejšie pomáhať našim, našim podnikateľom. Pretože mám určitý problém pri ex, expen, expanzívnom zdôrazňovaní problematiky ľudských práv na úkor ostatných agiend.
A preto chcem apelovať na určitú vyváženosť. Pretože ľudskoprávny dialóg nesmie viesť k tomu, aby to išlo na úkor našich ekonomických záujmov, lebo potom na tretích trhoch budú stále Nemci, Francúzi, Dáni, Švédi, ale nie Slováci.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem tiež poďakovať svojmu kolegovi Jurajovi Blanárovi, pánovi poslancovi, ktorý nepovedal nič viac a nič menej iba to, čo všetko v tom programovom vyhlásení vlády chýba. Že tam chýbajú isté konkrétne veci, že tam nie je ani slovo o, ja neviem, migrácii, o migrantoch, že tam nie je ani slovo o korone, pritom tieto veci sú veľmi dôležité a stretnú nás počas tohto volebného obdobia určite. Presne tak ako, zopakujem to, čo som ja povedal vo svojom vystúpení, škoda, že tu nebola pani ministerka kultúry, ako mi v tom chýba zmienka o TASR-i, napríklad. To sú veci všetky, ktoré, ktoré by nás navádzali na isté konkretizovanie toho, čo by sme veľmi radi počuli.
No a, samozrejme, tá výtka, mne tak ani nevadí to, že tu nie je vláda, veď celá vláda tu nemusí sedieť, má svoje povinnosti a tak ďalej a tak ďalej, ale mne vadí aspoň jedno jediné vystúpenie akéhokoľvek ministra tejto vlády, aby sme ho mohli oponovať s konkrétnymi vecami, kde by sme sa dozvedeli, ako ten dotyčný minister chce napĺňať toto programové vyhlásenie vlády. Akými konkrétnymi zákonmi. Čo nás môže očakávať, čo nás môže čakať v tých najbližších iks rokoch alebo mesiacoch, alebo, ja neviem, koľko budete vládnuť.
Proste toto nám tuná chýba, preto toto vyhlásenie vlády je bez naplnenia zákonov a bez istej filozofie tých zákonov, ktoré chcete predložiť, čosi, čo, nehnevajte sa, to sa nedá, keď je niekto zodpovedný, tak to sa nedá podporiť, lebo ten bianco šek je príliš veľký pre túto vládu.

Vážená snemovňa, vážení niektorí ministri, vážený predsedajúci, viete, rokujeme teraz o programovom vyhlásení vlády a povedzme si, čo to je za procedúra. Je to procedúra, kedy vláda príde do parlamentu a má získať dôveru. Dôveru poslancov. Nie to, že vláda nám tu niečo predloží a potom je kdesi zalezená a my máme získavať dôveru koho teraz? Ja poslanca niekoho iného?
Preto, pán predseda Národnej rady, nie je tu, ale, pán podpredseda, toto sa naozaj nestalo. (Reakcia z pléna.) A, ospravedlňujem sa, vidím ho teraz, ale neni na svojom mieste, čiže, lebo on nevedie schôdzu, ale, viete, keď sme my predkladali, teda bývalá vláda, keď predkladala programové vyhlásenie vlády na začiatku volebného obdobia a chýbal tu čo i len jeden minister, okamžite váš predseda vlády, terajší premiér, okamžite volal po tom, aby všetci tu boli. To je podľa mňa neprípustné. Ak vám to nevadí, tak ja vyslovujem absolútny protest proti tomuto.
Nemáme tu ani partnerov. Ja som položil niekoľko otázok na začiatku ministrom a nemá mi kto odpovedať, no, od koaličných ani nemám šancu, aby som dostal odpoveď. Ja by som rád položil otázku pánovi ministrovi zahraničných vecí. Nie je tu. Dokonca tu nie je ani podpredseda zahraničného výboru, ale ja jeho dôveru získavať nejdem, ani on moju. Je tu tuším jedine pán predseda eurovýboru. Ale, dobre, musíme sa asi s tým zmieriť.
Takže k zahraničnej politike začnem týmto.
Ja vám to prečítam. "USA", podľa Matoviča, "dávno nie sú svetovým mierotvorcom. Žijú si svojím životom a celý civilizovaný svet tŕpne, ako sa prezident Donald Trump vyspí a ktorú mierovú dohodu s ktorým štátom zruší. Precitol som z toho. Podľa mňa USA sú dnes chaos svetovej politiky a nie jej majákom," vyhlásil predseda vlády Slovenskej republiky pán Matovič svojho času.
Citoval som, dámy a páni, nie je to moje vyjadrenie, je to jeho. Preto oprávnene by som sa ho chcel spýtať, keby tu bol, ale tu nie je, či náhodou nezmenil svoj názor, lebo hlasoval o programovom vyhlásení vlády, kde USA je hlavným alebo najväčším partnerom Slovenskej republiky.
Ale nemám to komu dať, túto otázku, bohužiaľ, pretože ja mám jeden problém s pánom premiérom Matovičom, lebo on to tu sám píše: "Precitol som z toho." Akú máme my záruku, že neprecitne znova počas tohoto volebného obdobia a nezmení opäť nejakú svoju politiku? Ale to sa nedozvieme a, bohužiaľ, to ma mrzí.
Ale poďme vecne k zahraničnej politike.
Viete, v celom tom programovom vyhlásení vlády hovoríte o tom, že občania vyjadrili výraznú túžbu po zmene. Ale keď si pozriem zahraničnú politiku, však to je v podstate skopírované to, čo bolo v podstate na ministerstve spracované počas našich vlád. V zahraničnej politike, nesúhlasí to, čo hovoril pán Osuský, sme mali vždy kontinuitu. Za dvanásť rokov sa tu dosiahlo mnoho významných vecí. Áno, sme ukotvení v EÚ predovšetkým a sme aj v NATO. Ale to neznamená, aby sme nemali kritické pohľady na tieto dve zoskupenia, kde sme. To je jednoducho úplne normálne a prirodzené z tohto pohľadu, ale nikto nehovorí, že by sme mali odtiaľ odchádzať alebo mali sme nebodaj, ako pán premiér precitol, že USA už jednoducho nie sú garantom.
Čiže z tohto pohľadu musím skonštatovať a pripomenúť všetkým tým, ktorí to spochybňujú, za našich vlád sa stal, stalo Slovensko, Slovenská republika členom Bezpečnostnej rady OSN. Za našej vlády sa stala Slovenská republika členom Rady OSN pre ľudské práva. Za našej vlády kandidoval náš kandidát na tajomníka, generálneho tajomníka OSN a takmer uspel. Za našej vlády predsedalo Slovensko 72. valnému zhromaždeniu OSN.
Ktoré východoeurópske krajiny by za to čo dali, Česká republika, aby mala takúto prestíž?
Za našej vlády sme úspešne zvládli predsedníctvo Európskej únie a boli sme v ťažkej práve, v ťažkom období, kedy doznievala migračná kríza. Veď si to len povedzme otvorene.
Ale tu jasný príklad toho, že, áno, sme členmi, hlásime sa k tomu, lebo to je náš priestor, absolútne. Ale nie sme zároveň servilní a hovoríme to, čo je potrebné povedať.
Pripomeňme si, že práve v migračnej politike sme významným spôsobom zmenili kormidlo Európskej únie tým, že sme odmietli povinné kvóty. A to bolo práve to, že sme dokázali sebavedomo sa postaviť proti niečomu, čo nebolo správne. A to je podľa mňa dobré, tak to má byť.
Nie je dôležité to, že povedzme jeden z ústavných činiteľov sa rozhodne ísť trošku inou cestou. Ak by pán Osuský bol tu, tak určite by hovoril, Andrej Danko si to robil po svojom. Nuž dobre, ale ja sa pýtam, ako to bude teraz, keď vy máte jedného z koaličných partnerov, ktorý úzko spolupracuje s euroskeptikmi, ktorí by takisto chceli zmeniť Európsku úniu? Čiže to je podľa mňa prirodzené, demokratické.
Ja vyčítam tomuto, trošku málo odvahy v tejto zahraničnej politike, pretože mi tu chýba nejaký, nejaká definícia alebo postoj voči tým najväčším hráčom, lebo v úvode sa hovorí o tom, že teraz v multilaterál..., teda vo svetovej politike dochádza k nejakým súbojom a konfrontáciám veľmocí. Áno, dochádza. To je úplne prirodzené, ale súčasťou tej jednej veľmoci sme aj my, to je NATO, a tá konfrontácia sa týka aj nás svojím spôsobom, a preto podľa môjho názoru by bolo dobré, aby sme mali zadefinované, aký teda máme postoj k Ruskej federácii, ktorá je veľmi dôležitá pre Európsku úniu a pre naše spolužitie tu nejakým spôsobom, napriek všetkému, čo sa udialo. Aký máme postoj k Turecku, ktoré svojím spôsobom dnes významne ovplyvňuje aj Európsku úniu a vydiera z hľadiska migračnej politiky? Aký máme postoj k Číne?
Pán minister na to povedal v zahraničnom výbore: "Viete, to sa nedá zhrnúť do jednej vety, tak sme to tam ani nedávali." A vy ste to nemali tiež v programovom vyhlásení vlády, lebo to by mohol byť tiež jeden z argumentov. Áno, nemali sme, ale o štyri roky sa posunula situácia výrazne dopredu. Aký by bol problém, aby sme zadefinovali aspoň to, že nám záleží na tom, aby Európska únia komunikovala ďalej s Čínskou republikou, lebo to je ten partner, kde môžeme využiť tú obrovskú synergiu Európskej únie.
Čiže, vážené dámy, vážení páni, toto je niečo, čo jednoducho ma napĺňa tým, že nemá dostatok odvahy táto vláda v zahraničnej politike povedať viac k tým dôležitým životným veciam, ktoré potrebujeme, lebo my nemôžeme robiť len politiku, že sa tvárime, že sme súčasťou niečoho. Áno, sme a to je v poriadku. Ale musíme myslieť aj na to, že svet má štyri svetové strany a že chceme tu žiť v mieri, že tu nechceme žiť tak, že tu budeme vytvárať nejaké napätia. Veď samotná koronakríza nás o tom presviedča.
A preto si myslím, že keď napríklad v programovom vyhlásení sa hovorí o tom, že budeme bojovať proti šíreniu dezinformácií a, a jedna z tých dôležitých vecí aj klimatické zmeny. Áno, súhlasím, podčiarkujem. Ale prečo tam nie je, že budeme bojovať aj proti šíreniu pandémií. Prečo tam nie je, že budeme bojovať aj proti šíreniu chudoby? Prečo tam nie je, že budeme bojovať aj proti nekontrolovanej migrácii? Veď to je obrovská téma. To tu takisto nemáme.
Čiže z tohto pohľadu musím konštatovať, že tá odvaha tu chýba, aj keď ešte raz podčiarkujem, v podstate nič ste do toho nedali významného, iba čo som si vypočul od pána Osuského, čo je jediný reprezentant zo zahraničného výboru, ktorý tu asi je, neviem, či je ešte niekto iný, že čo sa tu robilo za minulých vlád v zahraničnej politike.
Ja som vám vymenoval, čo všetko sme dokázali. Slovenská republika môže byť hrdá právom na to, čo všetko dokázala. Dnes sme rešpektovaným partnerom nielen v Európskej únii, ale i celosvetovým partnerom. A dôkazom toho je aj práve naše pôsobenie v rámci svetového spoločenstva. Sú to významné úspechy, o ktoré sa môžeme opierať, a myslím si, že aj sebavedomo povedať svoj názor a hľadať svoje miesto aj v tých problematických témach, ktoré bezpochyby zahraničná politika prináša aj bude prinášať, lebo taký je život.
Takže, vážené dámy, vážení páni, ja sa ešte raz vraciam k výroku pána premiéra Matoviča, ja som chcel od neho vedieť, aby mi to povedal priamo on, aby sa nestalo, že počas tohto volebného obdobia príde a povie, ako citujem, "precitol som" a povie, že už jednoducho nechce, aby sme boli v NATO, nechce, aby sme boli tam alebo onam. Ale, bohužiaľ ,k tomu sa nedostanem, pretože pán premiér Matovič a ministri sa k tomu postavili takýmto spôsobom, že významne, by som povedal, ignorujú parlament Slovenskej republiky pri takomto významnom dokumente, kde oni majú získavať dôveru všetkých poslancov, nielen koaličných, ale nie takto.
Ja chápem, že je koronakríza. Ja chápem. A viem si to predstaviť, že teraz pán minister príde alebo hociktorý, ale minimálne tu mala byť drvivá väčšina ľudí a niektorý, ako pán minister, ktorý zastupuje pána premiéra, by sa mal postaviť a povedať za neho, aké je jeho stanovisko.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Za takýchto okolností určite ja aj naši kolegovia nepodporíme programové vyhlásenie vlády. (Reakcia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.)