Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, kolegovia a kolegyne, bez mučenia sa priznám, že programové vyhlásenie vlády nepodporím, ale to vás asi nikoho neprekvapuje, zvlášť, keď mnohí z vás, napríklad pán Dostál, už na začiatku povedali, že vás náš názor ani veľmi nezaujíma, pretože programové vyhlásenie vlády sa vraj predkladá len vládnej koalícii, nie aj opozícii. Tak len chcem pripomenúť, že programové vyhlásenie vlády sa predkladá celému parlamentu a o dôveru vláda žiada celý parlament.
Po druhé, naozaj som veľmi sklamaný z toho, aká je účasť členov vlády počas celej rozpravy k programovému vyhláseniu vlády, zvlášť z účasti pána premiéra, ktorý, ak by to bolo v opačnom garde, by vykrikoval z poslaneckých lavíc – a tí, ktorí ste tu noví, si to môžete skontrolovať –, že kde je premiér. Keď chýbal Robert Fico v sále alebo Peter Pellegrini, to bolo stále, kde je premiér? Pán Dostál ten bol asi najaktívnejší v tomto. A kde je premiér, kde sú členovia vlády, pán Dostál, teraz? Teraz to neprekáža? Teraz to nevadí? Že za celú tú dobu proste nedokázali prísť k základnému dokumentu, ktorým sa chcú riadiť celé štyri roky?
No a tretia vec ešte k samotnej procedúre. Je pre mňa nepredstaviteľné, že tak dôležitý dokument nebol prerokovaný so sociálnymi partnermi, čo aj vyjadrili v otvorenom liste vláde, nemali možnosť ho pripomienkovať ani odborári, ani zamestnávatelia, ani ZMOS. Toto sa nikdy nedialo v minulosti. A keby sme niečo urobili také my, tak rovno kričíte, že je to arogancia moci. Toto nie je arogancia moci? Vy môžete? Vy ste tí slušní a vy môžete toto robiť? Nepáči sa mi to.
K samotnému dokumentu. Už to tu bolo niekoľkokrát spomínané a poviem to aj ja, je pre mňa nepochopiteľné, že základný dokument vlády, vládny program nereaguje na najväčšiu výzvu v histórii novodobého Slovenska. Nereaguje na situáciu, s ktorou sa naše generácie, priatelia, nestretli. Sami priznávate, že len jedno percento z tohto dokumentu sa venuje koronakríze. Prečo? Prečo ľudia nemôžu vedieť od vlády, ako to bude, aké sú východiská, čo sa týka ich zdravia a čo sa týka ekonomiky? No, myslím si, že preto, že nemáte plán. Že vláda jednoducho nemá plán.
Ja teraz nechcem prvoplánovo kritizovať, pretože uznávam, že chcete, že vláda chce. Však ktorý normálny člen vlády by nechcel pomôcť, ale skôr to vyzerá, že neviete, vážená vláda, že neviete pomôcť. Nemôžte ani oponovať to, že by opozícia nepodávala pomocnú ruku, pretože pri drvivej väčšine zákonov sme hlasovali jednomyseľne s vami. Ale opakujem, to, že sa dokument prakticky vôbec nevenuje najzákladnejšej téme súčasných dní, je veľmi nezodpovedné a svedčí to o buď kvalite, alebo zodpovednosti vládneho kabinetu. Potom sa nám stávajú také veci, že prvá pomoc pre podnikateľov, ľudí a živnostníkov prichádza po štyroch týždňoch a čo čítame? Z tej sľubovanej jednej miliardy sa zatiaľ minulo sedem miliónov. No úžasné! Keby tak zdravotníci podávali prvú pomoc chorým ľuďom, tak už dávno vykrvácajú. To isté by sme sa mohli baviť o DSS-kách, kde už zomierajú ľudia, ale nechcem do toho ísť, preto ešte raz chcem povedať, držím palce vláde, držím palce, len mali ste mať plán, mali ste ho mať v programovom vyhlásení vlády a mali ste už konečne sa rozhýbať a niečo robiť. Budeme podávať ruku tam, opakujem, kde len treba.
Oblasť zdravotníctva, aby som konfrontoval tento dokument s predvolebnými sľubmi, bola jednou z priorít súčasných vládnych strán, najmä hnutia OĽANO. Všetci si pamätáme, ako bola táto téma využívaná alebo skôr zneužívaná v predvolebnom boji. Všetci si pamätáme tie sviečky za odvrátiteľné úmrtia. Pýtam sa teraz, že či sa nedali odvrátiť úmrtia v DSS, v domovoch sociálnych služieb; ale dobre, nebudem taký ako váš premiér, nebudem. A tou najlepšou vizitkou pre oblasť zdravotníctva v tomto vašom programe je, že predsedníčka zdravotníckeho výboru ho nepodporí. Nehovoriac už o odborníkoch, ktorí ho označili za príliš vágne, plné všeobecných fráz, dali mu dokonca známku tri mínus. Nehovorím to ja ako opozičný politik, to hovoria odborníci a opakujem, vaša koaličná predsedníčka ho nepodporí.
Venujem sa najmä sociálnej oblasti a môžem tu opäť, tretíkrát zopakovať: Prečo v základnom dokumente vlády nie je garancia sociálnych opatrení, ktoré prijali naše vlády, keď dvaja ľudia, kľúčoví v tejto vláde, pán Matovič a pán Kollár vyhlasovali, že principiálnou podmienkou ich účasti vo vláde bude zachovanie týchto opatrení? Prečo to tam nie je?
No ja viem prečo, pretože tak ako sme varovali, viaceré z týchto opatrení sa budú rušiť. Už to aj naznačujete, už aj o tom otvorene hovoríte, už sme zachytili, že chcete preskúmať, respektíve opraviť zákon o automatickom zvyšovaní minimálnej mzdy, ktorá by ľuďom dala minimálnu mzdu na budúci rok na úroveň 650 eur, to už nebude platiť, to už vidíme. Už ste zrušili vlaky zadarmo pre študentov, chceli ste zrušiť aj vlaky zadarmo pre dôchodcov, len po tom ostrom proteste si to pán Kollár na poslednú chvíľu rozmyslel, lebo vedel, že už by toho bolo veľa. Už ste prakticky povedali, že trinásty dôchodok vyplácať nebudete, lebo vraj to stojí strašné peniaze. Tak kde je tá miliarda, sa ešte raz pýtam, ktorú ste tu pred štyrmi týždňami sľubovali? Sedem miliónov sa vyplatilo zatiaľ, ale pre dôchodcov peniaze nie sú, pre dôchodcov nie.
Čiže len to zhrniem. Tým, že tá garancia tam nie je v tom programovom dokumente, je úplne evidentné, že voliči boli podvedení, minimálne z dvoch strán, zo SME RODINA a OĽANO, pretože Sulík sa tým nikdy, nejakým spôsobom nebránil sa tomu rušeniu. Ale takto to je, to je ďalšia konfrontácia s programovým vyhlásením vlády.
Takou najväčšou pýchou toho vášho opatrenia alebo tohto programového vyhlásenia je justícia, spravodlivosť, slušnosť. Viete, možno vás prekvapím a môžete si ušetriť aj niektoré faktické poznámky, ja považujem za veľmi vážne informácie týkajúce sa pani Jankovskej, pána Kičuru. Je to problém. Dokonca súhlasím, že v justícii treba urobiť veľké zmeny, treba. Pretože justičná samospráva zlyhala, bola nastavená ešte pravicovými vládami, ale to je jedno, ale zlyhala. Len potom mi vysvetlite, prečo, prečo ešte predtým, než schválite programové vyhlásenie vlády, ktoré ste si napísali, idete proti nemu. Veď to je neskutočné, vy v programovom vyhlásení vlády píšete, že zákonodarná a vládna moc, teda politici, nemajú nominovať sudcov do Súdnej rady. A už ste to dvakrát urobili. Veď to je svetový rekord, to môžte zapísať do Guinnessovej knihy rekordov. Urobiť niečo ešte predtým, než programové vyhlásenie vlády je schválené, v rozpore s ním.
A to isté pri ďalšej tej vašej pýche, transparentné riadenie štátu, vznešený názov tejto kapitoly. Namiesto "našich ľudí" odborníci do štátov! No a šéfom Hlavného banského úradu už je výrobca čalúneného nábytku, saskár. Pán Kollár prišiel, na lístočku dal všetky mená podriadených inštitúcií na ministerstve dopravy, už nehovoriac o pani Bilecovej na ministerstve vnútra. Veď vy ste iní! Ste tvrdili voličom, že vy ste iní, my sme všetci v SMER-e zločinci, my sme nejaká zločinecká organizácia, tak sme boli pomenovaní, úplne paušálne, a vy ste iní a robíte to, ešte ste ani neschválili základný dokument, úplne to isté, čo ste vyčítali nám. Tak ako to je?
No a najlepšou pikoškou; nevidím svoj čas, môžem vás poprosiť? Aha tam, dobre. A tou, takým najväčším alebo zásadným opatrením, alebo takým dôležitým v tej oblasti justície, slušnosti, transparentnosti je detektor lži. Výborne! Vláda tvrdí, že bude konať čestne, hovoriť vždy pravdu, tak potom by nemal byť problém aj pre členov vlády alebo minimálne pre premiéra ísť na detektor lži a vysvetliť niektoré veci, nie? Je to logické. No tak keď to navrhuje v prípade policajných funkcionárov, keď pani Bilecová mala ísť, tak prečo nejde pán premiér? Vieme, že sú tu nejaké, ja teraz vás nebudem ohadzovať vašimi kauzami, lebo vy ma budete ohadzovať našimi, to už je klasické klišé parlamentné. Sústreďte sa, prosím vás, ak môžete, neradím vám to vo faktických poznámkach, na to, čo som povedal, môžte, samozrejme, vyťahovať kauzy. Ale keď má pán premiér reálnu daňovú kauzu, stačí prísť na detektor lži a vysvetliť a je to vybavené. Áno alebo nie? Jazdil som 600 kilometrov na Fabii alebo nie denne? Je to jednoduché, keď to raz odporúčame iným, našim podriadeným inštitúciám, no tak by sme mali začať a ísť príkladom od seba.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Ja chcem oceniť veľmi konštruktívny tón, ktorý zaznel aj v reakcii na moje faktické poznámky.
Ja som sa nesnažil byť konfrontačný takisto vo svojom vystúpení a oceňujem aj všetky vystúpenia kolegov, ktorí zazneli v oblasti školstva, lebo vnímal som ich ako vecné vystúpenia, ktoré posúvajú alebo môžu posúvať v tomto volebnom období slovenské školstvo dopredu, a budem rád, keď zotrváme v tomto tóne.
Pán kolega Gyimesi, a neviem, kto bola, pani kolegyňa Pleštinská, či kto ako reagoval na mňa, pokiaľ ide o národnostné školstvo, ako prichádza tu k určitému nepochopeniu, lebo ja neútočím na národnostné školy na Slovensku, ja som celé obdobie v predchádzajúcom období robil všetko preto, aby došlo k zachovaniu status quo slovenského národnostného školstva. Ja sám celý život žijem na národnostne zmiešanom území a nie som ani blázon, ani samovrah, proste že by som si vytváral konflikty so svojimi spolubývajúcimi na jednom území, kde máme neuveriteľne korektné vzťahy preto, lebo fungujeme na normálnom občianskom princípe a hľadáme porozumenie jeden u druhého. Ja som len poukazoval na to, že ak hovoríme o tom – a vy hovoríte tiež alebo povedali ste, že je problém, aby sa deti týmto spôsobom naučili adekvátne slovenský jazyk, teda spôsobom podľa súčasných osnov, a s tým ja súhlasím. Ja nemám nič proti tomu, že sa zavedie slovenčina ako druhý jazyk, teda, teda, že sa bude vyučovať ako cudzí jazyk, ale potrebujem v tom prípade mať garancie, že je to s cieľom zlepšenia ovládania slovenského jazyka, lebo tento jazyk je ten prvok, ktorý nás na Slovensku zjednocuje a je to, je to ten prvok kohézie, je to prvok občianskej spoločnosti, ktorý jednoznačne musíme posilniť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca Petráka, ktorú venoval vednej a technickej politike. Súhlasím s tým, že aj v takejto ťažkej dobe, ktorú teraz žijeme, v čase pandémie COVID-19, nesmieme zabúdať na to, aby sme definovali štátne priority v oblasti vedy a výskumu, pretože kríza, koronavírus pominie a my budeme musieť byť ako krajina pripravení na život ďalej. A bez toho, aby sme si definovali priority v oblasti vedy a výskumu, nadstavili si zdroje krytia, nadstavili si niektoré grantové a iné schémy, nebudeme môcť úspešne vyjsť z boja s koronavírusom, preto si myslím že tieto poznámky boli veľmi správne.
A chcem vedieť, chcem vyjadriť také presvedčenie, že akonáhle sa pán minister a ministerstvo školstva vysporiada so všetkými tými legislatívnymi a technickými náro... náležitosťami, ktoré sú spojené práve s pandémiou COVID-19, sa pustia do legislatívnych zámerov, či už novely zákonov o vysokých školách, ale aj do novelizácie zákona o štátnej podpore vedy a výskumu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne za slová, ktoré predniesol pán poslanec Petrák, len by som ho chcel ešte doplniť o jednu kapitolu, o ktorej sme vlastne tuná ešte nepočuli ani slovo, keď hovoríme o vysokom školstve, a to je špecifikum umeleckých vysokých škôl, ktoré sú na Slovensku tri, ktoré majú jeden obrovský význam, ktorý je do dnešného dňa, dovolím si tvrdiť, stále nedocenený. Hlavne teda najmladšej vysokej školy, Akadémie umení v Banskej Bystrici a jej troch fakúlt – výtvarnej, hudobnej a divadelnej. Proste akonáhle táto škola začala mať prvé výsledky, neuveriteľným spôsobom sa zmenil kultúrny život v celej oblasti Banskej Bystrice a ďalej, samozrejme. Nebudem sa o tom konkrétne vyjadrovať, lebo nie je tu na to priestor.
Chcel by som len poprosiť, aby sa pohľad na vysoké umelecké školstvo aj tuná trošku zmenil, aj vplyvom ministerstva školstva, lebo tieto školy sú často finančne podvyživené a často idú na doraz, a pritom tie výsledky či výtvarníkov, či divadelníkov, či hudobníkov sú skutočne obrovské aj v medzinárodnom kontexte. Čiže toľko na doplnenie a len prosba na pána ministra, aby aj toto zobral do úvahy a špeciálne sa venoval vysokému umeleckému školstvu preto, lebo tie kritériá jeho existencie v súčasnosti sú, povedzme si to úplne otvorene, stále nedocenené a dovolím si tvrdiť, že aj nedostatočné.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pretože vystupujem druhýkrát, už som bol pripravený, aby som šetril čas.
Dámy a páni, chcem len niekoľko poznámok k niektorým oblastiam. Nestihol som v tom prvom vystúpení sa vyjadriť napríklad k rovnosti príležitostí, ktoré považujem za dobre spracované v tomto programovom vyhlásení vlády. Samozrejme, že by sme sa mohli pozerať na niektoré veci rozdielnym pohľadom. Ja poviem iba jednu jedinú. Nezdá sa mi, že by vláda mala zaradiť nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka medzi kritériá špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb. Toto si fakt myslím, že je, že je nad rámec a tu, tuto o tomto by som bol schopný diskutovať, ale myslím si, že to nie je kardinálna vec, o ktorej by sme sa mali hádať.
Vyjadrím sa aj k národnostnému školstvu, kde je zásadne problém s tým, že absolútne súhlasím, podporu fungovania škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ale s rovnakými pravidlami. A to sa chcem spýtať pána ministra, či pravidlami aj finančnými v prípade škôl s vyučovacím jazykom slovenským, pokiaľ je slovenské obyvateľstvo na danom území v menšine. Dnes si uvedomme, že národnostné vzdelávanie má o 13 % vyšší normatív ako väčšinové slovenské školstvo a väčšina, drvivá väčšina škôl na jazykovo zmiešanom území sú málotriedky. To znamená, že využívajú aj kompenzačný príspevok v poväčšine prípadov až 50 % navyše oproti normatívu. Čiže oproti bežnej väčšej slovenskej škole majú príjmy zhruba na úrovni 1,7-násobku. Nehovorím, že tie príjmy sú neefektívne vynaložené, ale pýtam sa, čo je cieľom, čo je cieľom takto vynaložených finančných prostriedkov. Cieľom je, aby tieto deti ovládali aspoň na komunikatívnej úrovni slovenský jazyk, na základe ktorého sa dohovoria s väčšinovou populáciou a budú rozprávať štátnym jazykom v tejto krajine a vytvoria prvok, na ktorom tá spoločnosť môže byť jednotná a tento prvok je len jazyk, ktorým hovoria obidve skupiny obyvateľov.
Ja rozumiem, že je obohacujúcim prvkom kultúrny prínos národnostných menšín, ale jedným dychom musíme povedať, že medzi ten prvok, ktorý nás bude spájať, nie je len obohacovanie kultúrne, ale aj potreba ovládať slovenský jazyk. A to mi v tomto, v tejto kapitole o národnostnom školstve chýba, lebo hovorí sa, že sa posilní rozvoj didaktiky slovenského jazyka ako druhého jazyka. Ale to môže mať opäť iba jeden jediný cieľ, a to je lepšie ovládanie slovenčiny.
Vysoké školstvo. V tejto kapitole sa hovorí o tom, že vláda podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry. A tu chcem povedať, a to budem nadväzovať na kolegu Habánika, ktorý túto časť už rozobral a hovoril jednoznačne o tom, že Slovenská akreditačná agentúra by mala byť nezávislá, ale ja si myslím, že tu by mal nastať ani nie politický tlak, ale spoločenský tlak na to, aby Slovenská akreditačná agentúra ešte pred tým, ako prijme a zverejní štandardy a kritériá, oboznámila spoločnosť s tým, ako chce, aby sa slovenské vysoké školstvo rozvíjalo. Toto je kľúčový prvok, ktorý keď nezvládneme a neustrážime, a to je jedno, kto, kto je pri vláde, či bývalá vládna koalícia, alebo vy, slovenské školstvo sa nepohne dopredu. Čiže preto vyzývam všetkých, tuto odhoďme akékoľvek politické bariéry a začnime vytvárať spoločenský tlak na Slovenskú akreditačnú agentúru.
Nesúhlasím s tým, že by malo dochádzať k zníženiu počtu študijných odborov a programov, z jednoduchého dôvodu. Nie preto, že, že nechcem, ale nesúhlasím s tým preto, lebo už v predchádzajúcom období sme zákonom znížili počet odborov zhruba zo 400 na 40, ktoré sú širšie koncipované, a zákonom o kvalite vysokoškolského vzdelávania a zmenou vysokoškolského zákona sme zadefinovali, že podporíme inštitucionálnu akreditáciu vysokých škôl a vysoké školy si budú samy na základe tejto inštitucionálnej akreditácie otvárať študijné programy podľa potrieb, tak aby boli schopné reagovať na podnety doby, aby boli schopné reagovať na trh práce a mohli byť veľmi operatívni, čo by slovenskému vysokému školstvu pomohlo.
V programovom vyhlásení sa hovorí, že je potrebné vyprofilovať konkurencieschopné univerzity s medzinárodnými väzbami. Áno, preto sme v uplynulom období prijali zákon o konzorciách vysokých škôl. Hovorí sa tu o odoberaní podvodne získaných titulov a ja s týmto súhlasím. Ale na druhej strane sa pýtam, nemalo by byť súčasťou programového vyhlásenia aj sankcie pre tých, ktorí umožnili podvodné získanie titulov? Ja si myslím, že jednoznačne áno, ak robíme poriadok v spoločnosti, alebo chcete robiť poriadok v spoločnosti, tak sa to nemôže dotýkať len tých, ktorí dávajú úplatok, ale aj tých, ktorí berú úplatok. A toto je jednoznačne tento prípad.
Hovorí sa tu o zvyšovaní kvality vedeckej práce ako jednom z prvkov ohodnocovania alebo prideľovania financií vysokým školám. Pán minister, ja chcem apelovať na to, o čom sme hovorili predchádzajúce štyri roky, je to iba jeden z prvkov ako predpoklad pre vykonávanie magisterského alebo doktorandského štúdia, ale v žiadnom prípade to nemôže byť jediný, jediný prvok alebo hlavný prvok, lebo už dnes je príliš veľa scientologických kritérií pre vysoké školy a vôbec sa to neodráža, vôbec sa to neodráža na kvalite vysokoškolského štúdia, vôbec sa to neodráža na uplatniteľnosti v praxi, vôbec sa to neodráža na platových pomeroch absolventov vysokých škôl. Takže aj tuto sú veci, ktoré v princípe nie sú nesprávne, ale je potrebné ich ešte rozpracovať.
Najviac by som sa kriticky chcel vyjadriť ku kapitole Veda, výskum a inovácie. Tu si myslím, že bolo potrebné urobiť len niekoľko vecí, a to prebrať závery z okrúhleho stola, ako zlepšiť vedu, výskum a vysoké školstvo na Slovensku, ktorý sa konal v predvolebnom období. Všetky politické strany, ktoré sa tohto zúčastnili, všetci predstavitelia vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných ústavov, mimovládneho sektora sa vyjadrili, že existujú tri hlavné problémy štátu. A to je nový zákon o štátnej vednej politike, ktorý v programovom vyhlásení vlády absentuje, absencie pravidelného medzinárodného auditu výsledkov výskumu, toto opäť absentuje takto jasne napísané v programovom vyhlásení vlády. A tretie, finančná podpora, ktorá je, samozrejme, predmetom vždy kritiky, ale zlé rozdeľovanie finančných prostriedkov aj vo vnútri vedeckého sektoru, ktoré je ovplyvňované aj lokálnymi, aj regionálnymi, aj ekonomickými záujmami. Stačilo napísať tieto tri hlavné politiky na strane štátu a mali by sme vednú politiku, tak ako ju vidia aj vedci.
Na strane vedcov, hovorí sa o tom, že kapacity sú predimenzované, ale na druhej strane atomizované. Je to aj, je to aj názor zamestnávateľov, ktorí jednoznačne vyhlasujú, že nie sú schopní zadávať aplikovaný výskum našim vedeckým inštitúciám alebo vysokým školám, lebo tie kapacity sú tak malé, že v reálnej dobe nie sú schopné vytvoriť relevantné výstupy. Znovu absentuje v programovom vyhlásení vlády. To, čo vedci sami o sebe povedali, je predstieranie vedeckej kvality. Predstieranie vedeckej kvality, to znamená, mnohé výskumy, výskumné práce, publikácie sú publikácie pre publikácie, preto, aby škola alebo výskumná organizácia dostala peniaze. S týmto sa takisto razantne nevysporiadavame v tomto programovom vyhlásení vlády.
A tretia vec, ktorú vedci povedali sami o sebe, že je to uplatňovanie rovnostárstva a nevytváranie zdravo konkurenčného a moti... motivujúceho prostredia. Opäť tlak na tieto veci, po ktorých sami vedci volajú, tu absentuje.
Dámy a páni, nebudem vás už ďalej zdržiavať vecami, ktoré sa týkajú školstva, vedy a výskumu, ale tieto tézy sú podľa mňa natoľko dôležité pre rozvoj spoločnosti, ktorá ma byť nielen montážnou dielňou, ale má to byť spoločnosť, ktorá bude orientovaná vysokou kvalitou a sofistikovanou prácou, že som to považoval za potrebné povedať a pripomenúť bez ohľadu na to, či je to alebo nie je v programovom vyhlásení vlády. Týmito tézami sa musíte v budúcnosti zaoberať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán minister, milo ste ma prekvapili. Myslím to smrteľne vážne. Nebýva totiž zvykom, aby minister z plejády rôznych vecí, ktoré má vo svojej kapitole, sa v jednej časti, ktorá je pre štát neskutočne dôležitá, vložil celú svoju váhu. Myslím tým sebestačnosť v potravinách. Samozrejme, že to prekvapenie moje vyplýva z istých vecí, ktoré som sám zažil. Bol som spoluautorom prvého zákona o obchodných reťazcoch v roku 2002, ktorý Únia a obchodné reťazce rozbili. Bol som spoluautor druhého zákona, ktorý bol taktiež prijatý a nakoniec z neho, musím povedať, isté časti politického spektra, ktoré boli v tom čase v parlamente, vypitvali tak, že bol nerealizovateľný a nepotrebný. Tým vám chcem len povedať, že či si uvedomujete, koho budete mať na tej druhej strane ako, nie oponenta, ale by som povedal doslova nepriateľa. Asi tušíte, čo vám chcem povedať.
To znamená, že z môjho pohľadu ja osobne nepovažujem to vaše vystúpenie len ako takú frázu pri prerokovávaní programového vyhlásenia, ale ako jedno zásadné, jeden zásadný postoj vo vzťahu k slovenskej verejnosti. Každú jednu vec, s ktorou sem prídete a bude smerovať k sebestačnosti v potravinách, ja osobne podporím všetkými desiatimi, ako sa hovorí.
A druhá vec, ak sa vám podarí presvedčiť; a to je z oblasti lesníctva, poznáme sa zhruba 15 rokov ako lesníci; ak sa vám podarí presvedčiť ostatných ministrov o tom, že lesy nemajú len produkčnú funkciu, ale iné celospoločenské funkcie, tak budem tiež veľmi rád.

Ďakujem, pán podpredseda. V prvom rade treba povedať, že poďakovať sa treba za vykonanú prácu a nie za pár viet, ktoré sú tam. A v podstate tak by to malo byť, že človek, keď niečo spraví, tak má byť pochválený a nie to, že keď má, chce a má ambíciu. Lebo je to pekné, ale nič to nebude znamenať. Treba si povedať, že možno je tu strašne veľa ambícií aj v tomto programovom, aj čo sa týka poľnohospodárstva a veľa vecí je tam, môžem povedať, aj dobrých, ktoré je potrebné vykonať, len musím sa vrátiť, tak ako je to v regionálnom rozvoji alebo pri racionalizácii verejnej správy, tak aj tuná, je tu všetko.
To znamená, vrátim sa znova ku kolegom, ak chceme mať poľnohospodárstvo, ktoré je konkurencieschopné, v prvom rade musí byť dodotované tak, ako je to v iných krajinách Európskej únie, lebo ináč títo poľnohospodári, môžte od nich chcieť, čo chcete, v živote nedokážu predať za tie isté peniaze ako títo veľkí výrobcovia. Na druhej strane je tu problém s pôdou, tiež sa púšťate do veľkej, veľkej témy, nedokončené ROEP-ky, vysporiadania pozemkov a tak ďalej a tak ďalej, prenájom štátnej pôdy, máte to tam definované všetko, vidím to tam, len je to z každého rožka všetko. Fandím vám takisto, lebo je to hodne.
Treba povedať, že poľnohospodárstvo je základ rozvoja a hlavne hovorím o vidieku, hovorím aj o tých regiónoch, ako sú najmenej rozvinuté a tak ďalej, úzko to súvisí práve s poľnohospodárstvom a so živočíšnou výrobou, bez toho to jednoducho nepôjde. Ale môžem pridať krásny príklad z Kežmarku. Tatranská mliekareň, je to najväčší producent mlieka a dováža mlieko zo západného a stredného Slovenska, nie z okresu Kežmarok. Je tam len možno 10 % mlieka, čo spotrebuje, vyrobený v okrese. Takže treba sa zamyslieť nad takýmito fungovaniami a vzťahmi a možno tam podporiť ten vzťah producent a výrobca a ísť možno malými krokmi, ale sa posunieme podstatne ďalej ako veľkými vyhláseniami.
Ďakujem

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážený pán minister, ja som strávil v školstve poľnohospodárskom spolu deväť rokov ako študent, doktorand aj asistent a potom v poľnohospodárskej, ale hlavne v potravinovej praxi som pôsobil 15 rokov. Zachránili sme jednu z deviatich mliekarní, ktoré na Slovensku ešte fungujú z pôvodných tridsaťšesť. Tridsaťšesť okresov bolo niekedy do roku ´93, každý okres mal svoju mliekareň, mäsokombinát, pekáreň z hľadiska tej sebestačnosti a zásobovania. No a; takže dovolím si pár poznámok.
Páči sa mi, samozrejme, cieľ sebestačnosti, niekedy bola aj myšlienka potravinovej bezpečnosti, čo je asi 90 % spotreby. Vieme, že sa nejakými potravinami aj plytvá napríklad. Iste máte pravdu v tom, že zrazu nefunguje export, import. Viete, počúvame správy, že Rumunsko už rozhodlo o zákaze exportu svojej produkcie, čo môže mať aj dopad na nás nakoniec. Ja mám trošku obavu tiež z toho, že by sa rozbila tá poľnohospodárska výroba v takom stave, v akom je preferovaná ta jedna forma pred druhou, asi by tam bolo treba nájsť nejakú rovnováhu.
Ale hlavne by som videl problém do budúcnosti pri zvyšovaní potravinovej sebestačnosti alebo bezpečnosti v tom, že treba nájsť nejakú rozumnú mieru potom aj smerom k obchodu, pretože nakoniec na pultoch sa predávajú tie výrobky a ten obchodný systém, ktorý dnes funguje na Slovensku, je naozaj krutý z pohľadu tých slabo dotovaných poľnohospodárov, ktorí na Slovensku produkujú tú základnú surovinu, a nedostatočnej kapacity potravinárskeho priemyslu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ja mám teda veľmi rozporuplné pocity z vášho vystúpenia a nemôžem sa pridať k tým, ktorí ho oslavujú. Ak niektorí predrečníci použili, že konečne vidia svetlo na konci tunela, tak ja by som povedal, že ja vidím, že to svetlo na konci tunela práve zhasína.
Neviem, o akých rokoch hojnosti pre veľkých agropodnikateľov hovoríte, keď slovenský agropotravinársky sektor má polovičné dotácie ako vyspelé krajiny západnej Európy. Vy by ste sa mali orientovať na to, aby ste, aby slovenské poľnohospodárstvo bolo dotované rovnakými čiastkami, ak nie vyššími ako západná Európa a nie rozhádzať aj tie malé zbytky, ktoré prichádzajú na Slovensko, drobným. Vy si skutočne myslíte, že ak odovzdáte slovenské poľnohospodárstvo do rúk drobným farmárom, že zabezpečíte potravinovú bezpečnosť Slovenska? Ja som presvedčený o tom, že v žiadnom prípade nie. A to nehovorím o efektivite a nevidím o dôvodoch, prečo by drahšie potraviny mali nakupovať zahraničné reťazce, ktoré ovládajú gro potravinárskeho trhu na Slovensku.
Ak hovoríte o tom, že potravinárstvo plní krajinotvornú funkciu, plne s vami súhlasím a celý život žijem na dedine, som tam starosta a garantujem vám, že ak sú upratané priestory okolo pozemkov, tak sú upratané predovšetkým väčších poľnohospodárov alebo, ak chcete, u tých veľkopodnikateľov, lebo tí tam aspoň cez zimu vyženú svojich zamestnancov, aby upratali tie remisky a vyriešili by možno aj buriny, náletové dreviny a podobné veci. Tí drobní na to nemajú žiadnu silu a nič v tomto, v tomto nerobia. Neviem, odkiaľ prichádzate s týmito zásadnými zmenami, ale prosím vás, kým ich začnete robiť, dvakrát sa zamyslite, až potom začnite konať. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán poslanec. No, samozrejme, dopoviem aj to, že kto by teoreticky mohol súhlasiť a kto bude určite proti. Určite proti z vládnych strán bude strana ZA ĽUDÍ a strana SaS. A má to jednoduchý dôvod a uvidíte, že napriek tomu, že budú splnené kritériá na to, aby sa začalo hovoriť o unitárnom systéme, bude sa tomu vláda všemožne vyhýbať. Totiž je to tam napísané zaobalene, ale v podstate je to napísané aj dosť jasne. Pokiaľ zdravotné poisťovne nebudú schopné plniť to, čo plniť majú, tak sa téma unitárneho systému otvorí. No už teraz, a to si môžme povedať isto a sú tu už aj vyhlásenia Asociácie nemocníc Slovenska, teda súkromných nemocníc, že už teraz deklarujú, že kvôli koronakríze bude chýbať možno až 600 miliónov eur. To znamená, že tie peniaze chýbať v systéme určite budú, zdravotné poisťovne súkromné, ktoré z princípu svojho vzniku chcú vytvárať zisk, tie peniaze budú chcieť v minimálnej miere možnej odčerpávať, a teda zdravotná starostlivosť nebude poskytovaná tak, ako by poskytovať byť mala, a vtedy by téma unitáru mala vzniknúť. No ale minimálne dve strany nebudú môcť s tým súhlasiť vládne, strana ZA ĽUDÍ, pretože jej program bol písaný poslancami, členmi strany, bývalými zamestnancami Penty, a strana SaS, ktorá je od svojej podstaty v zdravotníctve úplne penťácka. A teraz to nehovorím, že by som ten, to jej pôsobenie v zdravotníctve kritizoval výrazne, ale keď raz sú, boli vytvorení preto, aby odčerpávali peniaze zo systému, tak systémom unitárneho zdravotného poistenia by o tento biznis jednoducho prišli.
A prosím, myslíte všetci aj na ten štandard a nadštandard, lebo uvidíte, že príde do slovenského zdravotníctva niečo, čo ešte v živote nebolo, rozdielna kvalita zdravotnej starostlivosti v neprospech tých, čo na to, bohužiaľ, nemajú, a v prospech tých, ktorí na to majú.
Ďakujem pekne.