Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

9.7.2020 o 10:10 hod.

Ing.

Ladislav Kamenický

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 9.7.2020 10:12 - 10:19 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, sme v 2. čítaní a v 2. čítaní je určený čas na to, aby sme rozoberali konkrétne paragrafy navrhovaného znenia zákona. Takže ja by som sa v mojom vystúpení chcel venovať konkrétne dvom ustanoveniam tohto, tohto návrhu, ktoré som si vybral na poukázanie toho, že, že tento alebo ustanovenia v tomto návrhu podľa môjho názoru vôbec nesúvisia s opatreniami, ktoré majú smerovať k zamedzeniu následkov alebo samotného šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ako je v nadpise tohto návrhu zákona.
A je to podľa môjho názoru hneď čl. 1, kde v čl. 1 sa mení a dopĺňa zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebný zákon, kde sa mení v § 56 písm. k), čo v konkrétnom znení znamená, že stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje na, pri stavbách elektronických komunikačných sietí, nosiče telekomunikačných zariadení umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 1,5 metra, šírku 2,5 metra a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby. Toto ustanovenie bolo potom ešte v spoločnej správe novelizované s tým, že predchádzajúce ustanovenie hovorí, že ohlásenie sa pot..., sa vyžaduje vtedy, ak je to menej ako 6 metrov, inak stavebné povolenie, a tam sa doplnilo, že ak to nie je menej ako..., resp. viac ako 1,5 metra. Čiže jednoznačne sa doplnilo, že od 1,5 m výšku a 2,5 m šírku sa nemusí ani ohlasovať takáto stavba, ani sa nemusí žiadať o stavebné povolenie. No v prvom rade vôbec ne-, ne-, nechápem, ako toto súvisí s zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Ako boli telekomunikační operátori zasiahnutí COVID-om-19 tak, aby..., a že, že im vadilo, že musia požiadať o stavebné povolenie alebo že musia ohlásiť, ohlásiť stavbu, tak tomu, tomu naozaj nerozumiem.
A druhá vec, pokiaľ ide aj o samotné, samotné toto ustanovenie, ja sa chcem spýtať pána ministra, že povedal včera v svojej, v svojom vystúpení, že v tomto návrhu zákona sa zlepšujú podnikateľské podmienky najmä v tom, že sa rušia duplicity pri jednotlivých povinnostiach, že sa nerušia povinnosti ako také, ale že sa rušia duplicity v povinnostiach. No a ja sa pýtam, kde tu máme duplicitu v tomto ustanovení, pretože toto ustanovenie v stavebnom zákone nie je samoúčelné. Nie je samoúčelné preto, aby sa tieto stavby minimálne ohlasovali, resp. aby sa na ne žiadalo stavebné povolenie. Totižto, pokiaľ mám správne informácie, tieto stavby v tomto rozsahu, to sú klasické BTS-ky, ktoré môžu niesť, resp. zariadenia, ktoré môžu niesť šíriče elektromagnetického žiarenia, na tieto sa vyžaduje súhlas hlavného hygienika, resp. ministerstva zdravotníctva a tieto vyjadrenia sa poskytujú práve v stavebnom konaní, resp. v územnom konaní už alebo potom v kolaudačnom konaní. Čiže takýmto obídením stavebného zákona sa vlastne dosiahne len to, že nie, nebude sa možné vyjadriť k budovaniu týchto zariadení na bytových domoch alebo na iných takýchto objektoch.
Ja naozaj nechápem, aj teda vôbec sa domnievam, že ide o čistý lobing telekomunikačných operátorov, ale už vôbec nerozumiem, ako to súvisí s následkami COVID-19.
No a druhé ustanovenie, ktoré som si vybral do môjho príspevku, je ustanovene čl. 18 a to je zmena zákona č. 24/2006 Z. z., zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. zákona o EIA, ktoré hovorí, dopĺňa v § 65 g) ods. 2, ktorý hovorí, že počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sa verejné prerokovanie uskutoční, len ak je konanie verejného prerokovania v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, a tu je odkaz na zákon o ochrane a podpore a rozvoji verejného zdravia.
Toto ustanovenie v zákone o EIA je najmä v súvislosti s Aarhuským dohovorom, ktorý hovorí, že v otázkach životného prostredia nie je možné obmedziť účasť verejnosti v žiadnom konaní. Ja chápem, že v prípade, ak sú opatrenia, ak je núdzový stav, je zákaz zhromažďovania, je, je, sú takéto naozaj núdzové opatrenia, tak aj toto ustanovenie má svoj význam. Ale z mimoriadnych, v mimoriadnej situácii, ktorú máme dodnes v zásade, ale dnes bežne fungujú, fungujú jednotlivé inštitúty aj zákona o EIA, tak nevidím dôvod na to, aby sa nejakým spôsobom obmedzovalo verejné prerokovávanie v týchto veciach. Navyše takéto obmedzenie môže naraziť naozaj na, na konanie v súvislosti s medzinárodným dohovorom, Aarhuským dohovorom, kde môžme byť obvinení za to, že porušujeme práva občanov v životnom prostredí domáhať sa svojich práv v jednotlivých konaniach. Čiže ja len upozorňujem na to, že takéto, takéto niečo môže, môže nastať. Čiže toľko z mojej strany.
Na záver len možno toľko, že my nevieme, týchto opatrení v tomto návrhu zákona je také množstvo, že my nevieme, aký budú mať reálny dopad. Ani sám minister to podľa mňa, minister hospodárstva to podľa mňa dobre nevie, pretože tieto opatrenia mu boli navrhnuté z rôznych rezortov. To nie sú opatrenia, ktoré sú opatreniami priamo ministerstva hospodárstva. Čiže len prax ukáže, že ktoré z tých opatrení naozaj pomohli podnikateľskému prostrediu a ktoré boli, naopak, škodlivé.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.7.2020 10:10 - 10:12 hod.

Kamenický Ladislav
Vymazať rámček!!!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.7.2020 10:10 - 10:10 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Kašper, ja, ja chápem a cením si, že chcete naliať do ekonomiky peniaze, to by som chápal, že to, že to pákovo nejaké peniaze vygeneruje, ale chcem vám povedať jednu vec.
Nie vláda, nie vy ani ja určujeme, za akých podmienok banky budú poskytovať úvery. To znamená, banky majú svoje rizikové ratingy, keď neprejdete, žiadny úver nedostanete. Keď si pozriete to memorandum, odporúčam, prečítajte si ho. Opäť je tam, ak vláda neurobí dostatok napríklad projektov na to, aby ich financovali tie banky, tak je to má byť za 0,5 mld., tak..., a napríklad ak nebudú podmienky na to, že banky možno neposkytnú toľko úverov podni-, ľuďom a podnikateľom, banky si splnia svoje, svoje povinnosti obyčajným nákupom dlhopisov. A to robia úplne bežne. Takže to neni žiadna pomoc, je to len marketing, o ktorom sa bavíme.
Nebudem hovoriť o 9 mld. hotovosti, ktoré táto vláda má, a nebudem hovoriť, neviem, či ste pozerali včera Maroša Šefčoviča, ktorý hovoril, a pán minister to včera spomínal, budeme mať, mali by sme mať z Európskej únie okolo 34 mld. eur, čo sú dva štátne rozpočty. Takže vy žiadne peniaze od nejakých bánk na takéto veci nebudete potrebovať. Vy ich máte toľko, ako ich nemala žiadna vláda. A budete mať grantové peniaze navyše, 6,6 mld., ja sa len obávam, že nebudete schopní ich vyčerpať a že na konci dňa, keď dôjde zúčtovanie, tak nebudete vedieť ukázať, kam tie peniaze použiť, a toto je moja najväčšia obava.
A ešte sa pridám aj k Dušanovi Muňkovi. Áno, ja si myslím, že bankový odvod nemal v tomto zákone čo robiť, a možno by sme ho aj po nejakom utesaní podporili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.7.2020 10:06 - 10:08 hod.

Muňko Dušan Zobrazit prepis
Nechcel som, nechcel som reagovať, pretože pán Kamenický a moji predrečníci tu povedali k tomu už dosť, ale včera na finančnom výbore, to, čo tu povedal pán Kamenický, to, čo povedal štátny tajomník, pokiaľ sa týka bankového odvodu. Vy ste prakticky znehodnotili týmto celú prácu pána podpredsedu Sulíka, pretože ten materiál, berme do úvahy, pomáha čiastočne, a verím pevne, že aj ten, ten ďalší, pretože každé riešenie dneska pri tejto kríze je dobré alebo horšie, proste je to veľmi zlé.
Ale nerozumel som vám a nerozumiem, prečo ste ten bankový odvod tam dali, pretože banky na, predtým bola, samozrejme, aj správa k finančnému trhu a k bankovému sektoru, kde guvernér Národnej banky povedal, že naše banky sú v dobrom stave.
Tí, ktorí tu nie ste a ktorí nepoznáte celú privatizáciu slovenských bánk, tak Dzurindova vláda slovenské banky predala za 38 mld. slovenských korún. Najprv ich oddlžila so 100 mld., čo celkove stálo asi 150 mld. slovenských daňových poplatníkov, a potom za ten rok, keď ich predala, ďalší rok mali taký istý zisk, za čo ich predala. Je to za nami, len vám dávam do pozornosti.
A pokiaľ sa týka bankového sektoru u nás, je v dobrom stave, má dostatok finančných prostriedkov, čiže tento materiál ste, a takisto ste sa nemuseli v tomto materiáli, keď ste chceli riešiť sudcov a chceli ste riešiť prokuratúru.
Ak chceme posilniť súdnictvo a prokuratúru, tak nemá význam im brať peniaze, naopak, treba posilniť ešte finančne, ak chceme veci riešiť, pokiaľ sa týka vyšetrovania káuz, tak takisto treba tie peniaze pridať ešte vyšetrovateľom a tí, ktorí na tom budú, lebo bez toho sa nepohneme.
To vám hovorím ako bývalý generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, že viem, aké platy majú ľudia na vidieku, a viem, aká kvalita tam je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 9.7.2020 9:57 - 10:06 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážené dámy, vážení páni, ja som k tomuto bodu dosť rozsiahlo vystupoval v prvom čítaní a nebudem sa opakovať. Nebudem hovoriť to, čo som už raz hovoril. Súhlasím v podstate s predrečníkom, že tento zákon nerieši zásadné hospodárske a ekonomické problémy Slovenskej republiky.
Ale čo sa zmenilo od tej doby, je práve množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré k tomuto zákonu boli schválené v rámci výborov, a je ich požehnane, päťdesiat. Musím povedať to, čo hovoril pán spravodajca Kazda včera, pri mojom včerajšom vystúpení, je to, že hovoril, že tento zákon však môže doznať nejakých zmien, ale však to je normálne, však bude sa novelizovať. Ja to považujem za normálne, ale práve z dôvodu, že toľkoto zmien sa tam ide robiť a doplnení, tak práve to poukazuje na to, že malo to byť robené v normálnom legislatívnom konaní. To znamená, že by to prešlo medzirezortným pripomienkovým konaním. Ja chápem, že pán minister bude opäť argumentovať, že však so všetkými sme to prebrali, ale mnohé veci, ktoré sa tam doplnili, myslím si, že aspoň tí kompetentní by sa k nim mohli vyjadriť.
Z môjho pohľadu sa chcem však zamerať aj na to, že včera sme mali výbor pre financie a rozpočet a s kolegami sme sa bavili aj o samotnom bankovom odvode a v podstate som zistil, čo bola príčina toho, že sa tak rýchlo ponáhľame. Dostal som od pána štátneho tajomníka Oravca informáciu, že 25. 7. musia banky zaplatiť bankový odvod za ďalší kvartál. A to je hlavná príčina, prečo sa to tak strašne s týmto ponáhľame.
Chcem povedať jedno. Z celkového dopadu 153 mil. eur tvorí bankový odvod až 150 mil., čiže 98 % z celkového dopadu na rozpočet. Preto jasne vidieť, že primárny cieľ tohto zákona je zaviesť bankový odvod, a opäť, tak ako tu už bolo dnes povedané, žiadna vláda neurobila pre banky toľko ako práve táto. Ja by som sa tešil, ak by ste mohli povedať, že žiadna vláda neurobila pre ľudí toľko ako táto. Aj vzhľadom na tú celkovú pomoc, ktorá tu dnes prebieha, dnes som si pozrel číslo za 100 dní tejto vlády, bolo, bola pomoc vyčíslená na úroveň okolo 500 mil. eur, keď na druhej strane vláda sľubovala pomoc okolo 1 mld. Čiže mali sme sa dnes baviť o pomoci rádove okolo 3 mld. eur.
V prípade reálnej pomoci to beží tak, ako to beží, a dnes ja ešte sa budem vyjadrovať určite aj k novele rozpočtu na rok 2020, včera som ešte netušil, že nejaká vôbec bude. Dnes dokonca som dostal informáciu, že o 8.45 hod. bude výbor k tomuto. To je, ako keby sme, ja neviem, robili nejakú vyhlášku alebo niečo také a mali sme na to po predstavení predkladateľom asi tak päť minút, čo sme sa o tom mohli baviť. Takto sa prijíma novela štátneho rozpočtu na rok 2020. Budem sa k tomu podrobne vyjadrovať.
Preto ešte by som sa rád vyjadril k jednej veci, samotný bankový odvod. Včera som tu spomínal jednu informáciu, kde som hovoril o tom, že okolo 230 mil. eur plánuje vláda Igora Matoviča vrátiť bankám. Včera na tlačovej konferencii ministra financií Hegera sa redaktor RTVS Tománek opýtal ministra, či to vláda ide urobiť, čiže či ide z už odvedeného bankového odvodu vrátiť nejaké peniaze bankám. Odpoveď pána ministra bola: „Je to blud, opozícia ako vždy klame.“ Keď už mu došli argumenty, spomenul aj Počiatka a to už mi pripadá taká mantra ako, ako s prázdnou špajzou.
Čo povedal pán minister redaktorovi? Odpovedal, chcem to zacitovať, je to jedna veta: „Odpovedajúc na vašu otázku, nie je to pravda. Takýto zámer nie je a ani nemá byť. V tomto fonde na ochranu škôd sa naakumulovalo asi 1,3 mld. eur, z ktorej 1 mld. bude použitá na tvorbu Národného rozvojového fondu,“ a teraz počúvajte, „a ten zvyšok zostáva práve pre tie účely.“ Takže je to blud. Ten zvyšok zostáva práve pre tie, tie účely. To bola nedokončená veta. Tak ja ju dokončím. Približ..., a teraz budem hovoriť, na aké účely išiel zvyšok, vyše okolo 250 mil. eur, tak je to v texte memoranda medzi vládou a Slovenskou bankovou asociáciou. A to hovorím, budem hovoriť to, čo je napísané na oficiálnych stránkach, webe Slovenskej bankovej asociácie.
Približne z 250 mil. eur z účtu štátnych finančných aktív za účelom riešenia finančných kríz v bankovom sektore, rozumej z odvedeného bankového obvodu, bude rozdelených nasledovne. Približne 150 mil. eur bude použitých na doplnenie zdrojov fondu na ochranu kladov, k naplneniu cieľovej hodnoty krytých vkladov k 31. 12. 2019, čiže za minulý rok. Približne 80 mil. eur z vyzbieraných zdrojov doplní zdroj národného fondu, to je rezolučný fond, ktorý je zriadený na základe predpisov Európskej komisie, aby došlo k naplneniu hodnoty kumulovaných prostriedkov národného fondu vo výške 1 % krytých vkladov so stavom k 31. 12. 2019.
Jedná sa teda o 230 mil. eur, ktoré štát v podstate sľúbil uhradiť za banky, aby sa naplnili tieto dva fondy k 31. 12. 2019, čiže z peňazí, ktoré už, čiže z bankového odvodu, to sú peniaze, ktoré už banky odviedli štátu. Štát našťastie túto dohodu ešte nezrealizoval, nakoľko sa jedná o tzv. štátnu pomoc. Je to štátna pomoc bankám, ktorú musí schváliť, kde musí schváliť výnimku Európska komisia. Pevne verím, že táto dohoda medzi Igorom Matovičom a bankami nebude nikdy naplnená.
Prečo by mal štát už z odvedeného bankového odvodu zaplatiť do týchto dvoch fondov 230 mil. namiesto bánk? Vláda Igora Matoviča by sa mala sústrediť na to, ako v Bruseli vybaviť výnimky zo štátnej pomoci pre kolabujúce podniky a ľudí, nie pre banky. Mimochodom, v počte žiadostí o takéto výnimky sme na chvoste v Európskej únii, čo je aj výsledkom neschopnosti vlády Igora Matoviča.
Toľko by som si dovolil zareagovať k tomu, čo hovoril pán minister. Čiže on hovorí, že my klameme, tak ja vyzývam pána ministra, aby zvere..., aby zverejnil celé, celý text memoranda s bankami, to je prvá vec.
A keď sa nad tým takto hlbšie zamyslím, tak buď klame Slovenská banková asociácia, alebo pán minister financií.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 8.7.2020 11:06 - 11:06 hod.

Kondrót Maroš
Áno. Ďakujem pekne. Ústava hovorí o tom, že treba, že sa volia predsedovia výborov tajne, ale o odvolávaní sa nehovorí nič. Táto, tento návrh bol odkonzultovaný s naším organizačným odborom. Som presvedčený, že je v poriadku, ale ak si ctená snemovňa bude myslieť, že by to mal sa k tomu vyjadriť aj ústavnoprávny výbor, nemám s tým problém. Potom môžme odložiť hlasovanie. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.7.2020 10:21 - 10:23 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začnem veľmi rýchlo odzadu.
Pán Kazda, zapamätajte si, začiatkom tohto tisícročia Slovenská republika zaplatila 11 % HDP za sanovanie slovenských bánk. Vy hovoríte, že nech sa sanujú samy. Ja som zvedavý čo urobia, ak budú mať problémy, že prídu zase za štátom. Vy ste, idete zrušiť, zrušiť nejakú rezervu, vankúš, ktorú sme mali na to, aby sme ich sanovali. Mohlo nám to pomôcť, ale, dobre, berem.
Nehovorte o ľavicovom a pravicovom pre... Viete, k čomu, čomu smeruje pravicové riadenie krízy? Ja vám poviem k čomu, k nezamestnanosti, pán Kazda. To, čo tu povedal, ja si vážim aspoň to, že, nie je tu pán minister, na rozdiel od mnohých vás sa tu vyjadril úplne konkrétne k veciam, ktoré som hovoril. A hovoril napríklad o Keynesovi. Viete, kedy sa používa keynesiánska filozofia? Práve v krízach. Tam nefungujú tie vaše pravicové pravidlá. Treba sa preinvestovať k tomu, aby sme dosiahli hospodársky rast. O tom je keynesiánska filozofia, naštudujte si to.
K pánu Pročkovi, Žiakovi sa nebudem vyjadrovať, lebo by som čakal skôr odbornú debatu. Ja by som rád, keby tu vystúpili a dali takisto 30-minútovú reč a mohli by sme to počúvať. Rád sa k tomu vyjadrím.
Trošku na prekvapil pán Kremský, ktorý sa venuje zjavne len burčiaku, lebo tomu rozumie. Čo sa týka, ste predseda fina... hospodárskeho výboru a miesto toho, nejakých argumentov, tu používate osobné útoky. Ste členom finančného výboru, tam by som očakával, že budete oveľa aktívnejší. Ďakujem pekne za toto.
Ďalšia vec. Ďakujem pani Halgašovej, odborná odpoveď, hej, to si vážim. Môžme sa o tom baviť.
Ďakujem pánu ministrovi za to, že povedal, že si sadne s opozíciou, že budeme sa baviť o týchto veciach, o ďalšom balíku, aby to išlo v normálnom legislatívnom konaní.
Čo sa týka pána Linharta, predaj z dvora... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 8.7.2020 9:25 - 9:55 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Dobré ráno, dámy, páni, takže včera som sa vyjadroval k skrátenému legislatívnemu konaniu a dnes by som pristúpil k samotnému zákonu.
Chápem hlavný cieľ predkladateľa, ktorý sa snaží zlepšiť podnikateľské prostredie, a môžte tomu veriť alebo nie, ja som zástanca toho, aby sme odbyrokratizovali Slovensko. Takisto ja som bol veľmi krátko ministrom financií a takisto som sa snažil, aby sa zbytočne napríklad smernice Európskej únie nepozlacovali a nepoplatinovávali, a myslím si, že každé jednoduché riešenie, ktoré aj reálne funguje, je dobré.
Na základe tohto zákona musím povedať, že bol prijímaný tak, ako bol, to znamená, ja som sa zhrozil toho, keď pán minister zo dňa na deň chcel predložiť tento zákon. Týka sa v podstate osemdesiatich zákonov, čiže novely osemdesiatich zákonov, ktoré naštudovať, si myslím, tak ako už povedal aj pán spravodajca, nie je vôbec jednoduché, a myslím si, že nenájde sa úplne jeden odborník, ktorý by dokázal, dokázal skutočne do detailu aj pochopiť tie princípy, ktoré sú tam nastavené, a aj rozumel všetkému. Čiže ja sa budem k niektorým veciam aj pýtať, nebudem len sa tu hrať na múdreho, že čo sa tým myslelo, a teda pevne verím, že pán minister na niektoré otázky odpovie. Ak teda vie (povedané so smiechom). Lebo pripravovali to všetky minister... alebo väčšina ministerstiev a tam sú ľudia, ktorí rozumejú veciam, ale, samozrejme, sú tu aj veci, ktoré mňa teda zarážajú a budem o nich detailne hovoriť.
Čo sa týka všeobecne, to, čo hovoril aj pán predrečník, mne tu chýba jedna vec, lebo hovoríme, že ten zákon sa volá, že lex korona. Ja by som povedal, že to korona by som asi vynechal z tohto názvu, lebo netýka sa korony samotnej, týka sa celkového systému. Považujem tento balík za nejaký väčší antibyrokratický balíček aj vzhľadom na jeho obsah, nakoľko ja si myslím, že lex korona by sa to mohlo nazývať v prípade, že sa bude riešiť celková hospodárska situácia, celkový vplyv korony na slovenskú ekonomiku. Preto tento zákon nepovažujem za tak zásadný, aby pomohol naštartovať a reštartovať slovenskú ekonomiku, aj keď teda beriem to tak, že zlepšovanie podnikateľského prostredia je v prospech veci.
To, čo si myslím, že by mohlo hlavne pomôcť, je, keď sa bavíme o reštarte slovenskej ekonomiky. V podstate zo základných ekonomických poučiek určite bude potrebné znova reštartovať rast HDP a to sa nám v podstate môže podariť iba niekoľkými spôsobmi. Sú aj veci, ktoré nevieme ovplyvniť. To znamená, keď si zoberieme napríklad samotný export, čistý export, ktorý závisí od zahraničného dopytu, kde sme, my sme s jedným, jednou z najotvorenejších ekonomík, a kde sme závislí od dopytu zo zahraničia. Ak tento dopyt nepríde a ak sa neznormalizuje situácia hlavne okolo korony v Európe, nebodaj ak príde druhá vlna ko..., druhá vlna korony, tak si myslím, že to bude mať veľmi zásadný vplyv na celkové fungovanie aj na Slovensku.
Druhá vec, čo sa týka nejakých súkromných investícií, samozrejme, investori súkromní sú veľmi opatrní a v tejto situácii asi sa nikto nehrnie veľmi, veľmi investovať, nakoľko najhoršia vec, ktorú podnikateľ najviac vníma, je neistota budúcnosti. Čiže nikto nebude investovať, ak nevie, čo bude v budúcnosti. Vidíte to aj na finančných trhoch, kde teda tá neistota a momentálne tá debata o druhej vlne spôsobuje veľké výkyvy aj na burzách svetových, a ak sa teda potvrdí druhá vlna, tak určite to bude mať vplyv aj na celkové finančné trhy.
Kde sa však dá pomôcť, kde si myslím, že je úloha práve vlády Igora Matoviča aj celkovo ministerstva hospodárstva, je naštartovať spotrebu, domácu spotrebu. Samozrejme, všetky štáty, ak ste si všimli, nerobia to úplne sebaúčelne, že, že snažia sa pomáhať obyvateľstvu, snažia sa pod... pomáhať pod... podnikom a vynakladajú obrovské prostriedky na to, aby sa práve podarila reštartovať spotreba. Nedá sa to však urobiť tak, že zamrazíme trináste dôchodky, zamrazíme, teda neschválime trináste dôchodky, zamrazíme minimálnu mzdu. Neurobíme žiadne opatrenia, ktoré by tú spotrebu naštartovali. Napríklad niektoré krajiny používajú, napríklad vydali vouchery na to, aby ľudia ich míňali napríklad v reštauráciách, ktoré doteraz obrovským spôsobom trpeli. Napríklad znižuje sa v niektorých krajinách, bol som nedávno teda v Rakúsku a naschvál som si pozeral všetky účtenky, ktoré som dostával. Tak v gastropriemysle je päťpercentná DPH napríklad v Rakúsku. Idete, napríklad lístok do, do nejakého múzea stojí, stojí oveľa menej, teda buď stojí oveľa menej, alebo sa cena, cena ponechala na rovnakej úrovni, napríklad v tom gastropriemysle, a zvýšeným ziskom sa pomáha týmto podnikateľom k tomu, aby sanovali straty, ktoré doteraz mali.
V prípade nájomného, opäť, myslím si, že to opatrenie, ako bolo nastavené, sa mi pozdáva a myslím, že veľa tých, tých podnikateľov práve sa snaží uzavrieť tie dohody, ale opäť sa mi zdá, že prišlo neskoro. Európska komisia schvaľuje tzv. výnimky zo štátnej pomoci. Slovenská republika požiadala o viaceré a doteraz boli schválené len tri, prednedávnom len dve, ale keď zoberieme celkovo, tých výnimiek, ktoré využili ostatné štáty, bolo asi dvesto. To znamená, že cca sedem výnimiek na jeden, jednu krajinu.
Čiže to, čo hovoril pán predrečník, by som si dovolil trošku spochybniť, že tá pomoc bola dostatočná. Myslím si, že mohla byť oveľa razantnejšia, oveľa väčšia, a takisto si myslím, že z hľadiska, z hľadiska toho, čo sa malo urobiť na začiatku, mala byť plošnejšia. Môžme o tom debatovať. Ja som s pánom ministrom už túto debatu viedol v jednej relácii, ale opäť si myslím, že vyhovárať sa len, ja viem, že ten hlavný argument, že informačné systémy a podobne, každá jedna krajina pochopila, že ak chce doručiť ľuďom peniaze, musí to urobiť plošne, nakoľko je to rýchle, je to nebyrokratické, nemusíte dávať žiadne žiadosti, nemusíte podpisovať žiadne zmluvy, žiadna, žiadny systém nezvládne taký nápor tých žiadostí, ktorý sme mali práve na začiatku koronakrízy.
Čo sa týka ďalšieho spôsobu, ako reštartovať slovenskú ekonomiku, určite sú to verejné investície. Sú to verejné výdavky. Dovolím si povedať, že žiadna vláda, a to chcem prízvukovať a chcel by som to aj povedať všetkým poslancom v tejto snemovni, nemala toľko peňazí na to, aby urobila aj reformy, aj reštartovala ekonomiku, aby urobila verejné investície. Poviem len zopár čísiel. Keď zoberieme, že v minulom roku sa vydali dlhopisy, aj v predminulom roku, asi za 3 mld. eur, tohto roku to už bolo 12 mld. eur ale vzhľadom na to, že sme mali splátku asi 3 mld., 3,3 mld. štátnych dlhopisov, tak v podstate má vláda k dispozícii cca 8 až 9 mld. v hotovosti. To sú peniaze, ktoré sa dajú používať práve na sanáciu COVID-u. Je jasné, že musia sa vynaložiť efektívne, musia sa vynaložiť tak, aby bol z toho aj ten efekt, ktorý očakávame.
Čo sa týka financií z Európskej únie, my ako Slovenská republika prispievame do Európskej únie asi je... jedna... jedným percentom HDP a doteraz ten pomer, teda ktorý sa vyjednáva v rámci viacročného finančného rámca, je, že my zaplatíme okolo 9 mld. a 18 mld. dostaneme ako príjemca v Európskej únii. Čo sa však dohaduje navyše, to je tých 750 mld. pre celú Európu, kde si Európa ide zobrať úver, ktorý, samozrejme, bude musieť aj nejak splácať, ale sú to grantové peniaze, ktoré dostaneme. My dostaneme asi 6,6 mld. práve na reformy a na investície. Takéto peniaze nemal žiadny minister financií predo mnou a nikdy podľa mňa už, ak teda sa nezopakuje nejaká takáto bezprecedentná kríza, mať nebude.
Keď to celé spočítame, tak z Európskej únie v ďalších siedmich rokoch vieme dostať 24 až 25 mld. eur, obrovské peniaze, a je práve úlohou tejto vlády, ako naložiť s tými peniazmi, ako bude vedieť ich použiť a ako bude ich vedieť použiť práve na riešenie tejto bezprecedentnej krízy.
Vrátim sa naspäť k samotnému zákonu. Jedná sa o 80 v podstate právnych predpisov. Z tých 114, 114 opatrení 80 je v zákone a 34 je teda úzus, že do konca roka by sa mali prijať rôznymi uzneseniami. Samotné opatrenia, by som sa pristavil pri niekoľkých, samozrejme, je ich strašne veľa a takisto si myslím, že obsiahnuť úplne všetky nie je až tak jednoduché, a preto si práve myslím, že malo to ísť do medzirezortného pripomienkového konania. Napriek tomu teda, že, samozrejme, znamená to potom odklad časový, čo nie je až také, až také zlé. V prípade, že, že tieto veci už pán minister, myslím, že chcel presadiť niekoľko rokov a už nejaké dva mesiace by to skutočne počkalo a bolo by to hlavne dobre predebatované.
To, čo ste povedali, pán, pán spravodajca, ste hovorili, áno, že bude nutná novelizácia. Samozrejme, aj naše zákony boli novelizované, ja to nespochybňujem, ale by sme sa vyhli možno niekoľkým novelizáciám v prípade, že by to išlo normálnym pripomienkovým konaním. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa k tomu vyjadrili práve tí, ktorých sa to týka. Mnohé tie opatrenia, samozrejme, sú tak nastavené, že sú sexy, sú veľmi, samozrejme, na jedn... na prvý pohľad zaujímavé pre podnikateľa, na druhú stranu treba sa však zaoberať aj vecami, ako je napríklad ochrana spotrebiteľa, či je zabezpečená, alebo nie je. Uvidíme tie konkrétne príklady z praxe, ktoré potom budú vyliezať, a či teda ten zákon bol nastavený tak, aby sme ochránili aj toho spotrebiteľa.
Čiže k zopár bodom sa pristavím. Je tu napríklad zrušenie reklamačných poriadkov. V prípade, ak bude ob..., ak bude zabezpečená ochrana spotrebiteľa, možno pán minister mi to vysvetlí, aby vedel, ako sa má, ako sa má správať v prípade nejakej reklamácie, tak nemám s tým žiadny problém.
Bod deväť. Mám zoznam, ktorý bol uverejnený na ministerstve hospodárstva, takže budem hovoriť podľa, podľa čísiel, ak teda niekto to sleduje. Bod 9 hovorí: "Zrušíme povinnosť cestovných kancelárií pravidelne zasielať Slovenskej obchodnej inšpekcii originály zmlúv a poistení insolventnosti alebo úradne overené kópie." Chcem sa opýtať, ako bude zabezpečené to, že v prípade, že napríklad cestovná kancelária, ktorá je povinná mať poistnú zmluvu, napríklad si ju neuzavrie, lebo sú to, samozrejme, náklady, resp. nebude ju vedieť uzavrieť na slovenské, -kom trhu. Ja som sa bavil s niekoľkými, sú tuším tri poisťovne, ktoré vás môžu poistiť. Ak s vami neuzavrú zmluvu, tak máte možno smolu.
Ako budú ochránení napríklad tí klienti, ak náhodou cestovná kancelária si túto povinnosť nesplní? Slovenská obchodná inšpekcia, keď dostala tú kópiu tej zmluvy, tak vedela skontrolovať, či tá daná cestovná kancelária tú zmluvu má, alebo nemá a v prípade, že ju nedoručila v nejakom termíne, tak vedela, samozrejme, ich skontrolovať a zistiť, či tá cestovka má, alebo nemá poistnú zmluvu. (Reakcia navrhovateľa.) Hej? Dobre, dobre, však v poriadku, keď mi na to odpoviete, ja sa nebránim nejakej relevantnej odpovedi.
Drobné nedostatky, ŠOI-ka, súhlas, hej, ale nemyslím si, že každý by mal byť postihovaný, ak, ak bude mať nejaký problém. Sú tu potom také drobnosti ako zlaté, malé zlaté predmety. Ja viem, že tí zlatníci majú problém ten punc tam vyraziť a podobne. Otázka je, ako budeme potom zabezpečovať to, že keď mamička kúpi nejaké drobné náušničky, že bude ich chcieť napríklad niekomu predať, keď to dieťatko vyrastie, že aby, aby vedela teda dokladovať, že má zlatý predmet a že sú to tie zlaté, zlaté náušničky. Ale toto nepovažujem skutočne za opatrenie, ktoré by pomohlo slovenskému hospodárstvu.
Ďalej. Chcel by som, aby pán minister sa vyjadril k informačným povinnostiam bánk, napriek tomu teda, že viem, že tam mala byť nejaká veta, ktorá mala spôsobovať dosť veľké administratívne problémy z hľadiska toho, že muselo byť to upozornenie uvedené na viacerých dokumentoch. Podobne, že, že v podstate, že požičiavanie peňazí stojí peniaze, čo ja podporujem, aby ľudia skutočne vedeli, že zadlžovanie sa nie je dobré, ale možno pán minister mi vysvetlí, ako sa na konci dohodli s bankami, ako toto budú vedieť aj konkrétne realizovať v nejakých termínoch.
Čo sa týka spotreby PHM, vy ste, pán minister, hovorili o tom, že budeme sa baviť, ja, ja, ja pevne verím, teda viem, že každý podnikateľ privíta to, že si bude môcť zvýšiť tú spotrebu o 20 %, v čom v podstate v určitom zmysle ušetrí nejaké peniaze, ale asi cieľom zákona by malo byť, aby to, čo ste povedali, aby skutočne ten podnikateľ si dal do nákladov tie reálne, tú reálnu spotrebu, ktorú v tom aute má. Ja viem, že niektorí tí výrobcovia dnes uvádzajú neskutočné spotreby, ktoré sa nedajú splniť, ale možno niektoré autá to majú a viem, že aj ten spôsob, ako sa to robí, že musí mať nejaký certifikát o tom, že koľko mu, mu to auto žerie, nie je zrovna jednoduchý a toto je také nejaké paušálne, paušálne zvýhodnenie podnikateľov, aj keď teda napríklad nemusia mať na to nárok, ale berem, je to propodnikateľské.
O auditoch, k tomu by sa mali vyjadriť tie zvýšené limity. My sme ich už zvyšovali, ja ešte, ja ako minister financií som ich zvyšoval na audit, samozrejme, naráža to na veľkú, veľký odpor práve komory audítorov. Myslím, že opäť je to, je to vec na odbornú debatu. Myslím, že tie limity, ktoré ste použili, sú práve z Európskej komisie, tie maximálne limity, či je to vhodné pre slovenskú, -ké podnikateľské prostredie, sa opäť dá diskutovať, ale principiálne ja proti tomu nič nemám, ak sa k tomu neohradia nejaké alebo ak k tomu neprídu nejaké relevantné argumenty.
Bankový odvod si nechám na koniec. Sú tu ďalšie veci, ktoré budú riešené uzneseniami k zákonu, ktoré, práve napríklad dosť majú s tým problémy aj odborári, určite aj my s tým budeme mať určité problémy. Neviem, ako budú nastavené gastrolístky, lebo pán minister najskôr avizoval teda, že budú dobrovoľné, ale že bude to stále výhodné, lebo, lebo hotovosť sa bude zdaňovať. Teda otázka je, či sa, či sa, ja som našiel vyjadrenie v médiách, takže môžem vám ho poslať, pán minister. Čiže ak to tak, že ako to bude vlastne nasta... nastavené, ale osobne som zástanca gastrolístkov.
Myslím si, že, že nejak dávať peniaze s tým, že niekedy sa to splynie s vašou mzdou a na konci dňa vlastne si budete, budete si kupovať tú stravu zo svojej normálnej mzdy a nie z toho, čo vám dáva zamestnávateľ, je pre mňa trošku nebezpečné a z hľadiska gast... ja podporujem napríklad, aby, a to neberte tak, že by som tu niekoho, niekoho veľmi, veľmi chcel protežovať, to aby gastrolístky mohli byť, aj sú, na tzv. tých kartách. Poviem prečo. Lebo ak tú kartu niekto použije, v tom prípade, v tom prípade je zaistené, že sa bude bojovať aj proti daňovým únikom, proti šedej ekonomike, nakoľko keď použije tú kartu, tak ten, kto poskytne tú stravu, mu to nemôže vyúčtovať v hotovosti a ja sa vôbec nebránim ani tomu, ak by tu bol nejaký celoštátny systém, ktorý by zabránil tým ziskom, ktoré tieto spoločnosti vykazujú, ale zatiaľ tu nemal na to nikto odvahu, aby to zaviedol napríklad štát nejakým takýmto spôsobom. A môže potom minimalizovať zisk, môže to robiť na náklady tej spoločnosti, ktorá to bude robiť, ale jednoznačne podporujem, aby gastrolístky boli.
Čo sa týka, sú tu ďalšie body. Upravíme podmienky pri dočasnom prideľovaní zamestnancov medzi dcérskymi a materskými spoločnosťami. Opäť zasahujeme do práv zamestnancov. Viem, že to je zatiaľ, je to otvorená záležitosť, viem, že aj odborári sa k tomu budú vyjadrovať, takže pevne verím, že sa nájde nejaké relevantné riešenie.
Zohľadníme, primerane zohľadníme kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov. Neviem, ako sa ide meniť tá reprezentatívnosť, ale myslím si, že do tohto opäť zástupcovia zamestnancov majú čo hovoriť a je veľmi dôležité, aby mali svoje slovo. Nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce a služby za nelegálne zamestnávanie, tzv. nelegálnej, nelegálnej práce. Viem, že, že je tam ten problém, že ak niekto teda berie nejakého zamestnanca a ten bol niekde na nejakú, nejakú zmluvu, myslím, že to je na, jak sa to volá, neviem, jak sa to presne volá, nájomného zamestnanca v určitom zmysle, tak dnes ručí za to, že nie je nelegálne zamestnaný. Treba nájsť možno systém, ako toto vyriešiť. Opäť si myslím, že odborári sa budú môcť k tomuto vyjadriť.
Rušia sa rôzne a znižujú pokuty, s čím nemám problém, dobre. Rušia sa prevádzkové poriadky. Je tu asi z tých 80 opatrení možno 10-12 zrušenie tých, tých prevádzkových poriadkov. Opäť nebudem tu mudrovať, možno pán minister nám vysvetlí, ja beriem, že možno to bude nadmerná byrokracia, čiže opäť, opäť si myslím, že ak teda sa to netýka, netýka ohrozenia napríklad zamestnancov, tak v tom prípade s tým nemám problém.
Myslím, že veľmi takým bude určite, bude sa tu riešiť napríklad, či môžu psy alebo mačky ísť do reštaurácií, opäť myslím, že bude to mať, je to, je to také opatrenie, ako sú tie naše hodnotové témy, ktoré tu zdieľame. To znamená, tí, čo majú psov a mačky, sa budú tešiť a tí, čo ich nemajú radi, tak tí budú nadávať. Čiže si myslím, že toto vyvolá dosť veľa polemík. Ja som fanúšik psíkov, takže nemám s tým problém.
Znižovanie frekvencie posudzovania zdravotného rizika na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategórie, z 18 na 24 mesiacov, opäť podľa mojich informácií je to, je to tiež téma, ktorá zaujíma odborárov.
To, či zavedieme burčiak, teda predaj burčiaka pred 15. 8., ja som počul argument, že sa nám tu otepľuje a že máme klimatické zmeny, čo beriem, ako možno na jednej strane verím, že niekto dokáže ten burčiak dopestovať možno skôr ako pred 15. 8. Ale ja by som sa nerád dožil, aby to bolo práve o tom, že kyslé hrozná začneme cukriť a budeme z toho vyrábať burčiak, aby niekto na tom zarobil, lebo ešte nikto nemá ten burčiak. Čiže zase nech sa k tomu vyjadria enológovia. Otázka, ako chcete zabezpečiť, že nebudeme tu cukrovú vodu piť, pán minister? Čiže to je ale zase opäť opatrenie, ktoré beriem ako skôr, skôr také na, na spestrenie tohto dnešného dňa.
Predaj z dvora. Opäť rozširujeme predaj z dvora, nemám s tým zásadný problém, ale mám zásadný problém s tým, že dnes je pod predajom z dvora rozumené, to sú aj tí melonári, aj tí paradajkári, ktorí dovezú jeden kamión z Maďarska a rozdelia si to medzi sebou a to je predaj z dvora. Čiže to opäť by som chcel na to, na to odpoveď, že ako chceme zabezpečiť, aby ten predaj z dvora bol predajom z dvora a nie šmelina, ktorú tu robia niektorí podnikatelia a tvrdia, že to sme si my dopestovali na svojej záhradke ekologickým spôsobom, a predávajú tam v podstate s dusíkmi pre... presýtené nejaké zeleniny, ktoré potom kupujeme ako bio.
Fondy. Zdobrovoľnenie príspevkov Literárneho, Hudobného fondu, Fondu výtvarných umení, opäť, ja som sa bavil s Dušanom Jarjabkom, mnohé veci sa z týchto fondov financujú. Sú to noty pre žiakov a rôzne iné veci, ja nechcem tu zase mudrovať, ale opäť si myslím, že toto potrebuje, toto potrebuje nejakú diskusiu. Samozrejme, umelec, ktorý robí nejaké predstavenie a má zo svojej, teda ten, kto si ho objednal, má z toho odviesť 2 %, samozrejme, bude radšej, keď dostane o tie 2 % viac, ale tie fondy na niečo slúžia a potrebuje tu to odbornú diskusiu. Som rád, že to nešlo priamo do zákona, že sa to odložilo na základe rôznych pripomienok.
Zrušenie kontrolnej nálepky na čelné sklo vozidla beriem ako fajn, ale treba zabezpečiť aj systém, aby si každý človek vedel, vedel zistiť, dokedy, odkedy dokedy má ten, má tú kontrolnú známku. Dnes už tak isto, keď si chcete dohľadať, napríklad viete si aktuálne tuším zistiť, že či máte diaľničnú známku, alebo teda známku kúpenú, alebo nemáte, ale neviete si to pozrieť napríklad spätne niek... niekoľko rokov dozadu. Ja dostávam informácie, že dnes dostávajú ľudia pokuty za to, že vyliezli na diaľnicu z roku, 2 roky dozadu, čo je mi, mi jasné, že pán minister povie, že to bola naša chyba, ale myslím si, že malo by byť dohľadateľné, odkedy dokedy, kto má akú známku, lebo ak to odstránime fyzicky, tak to nebudeme vedieť niekedy ani sami. Hej, dnes si každý musí dať do telefónu, že kedy mu to končí, aby náhodou nezabudol. A mnohokrát sa vám stane, že zabudnete. Je to zase len praktická vec.
Zavedenie možnosti prerušiť živnosť na 1 mesiac, opäť nemám s tým žiaden problém, takže toľkoto k tým opatreniam.
Teraz by som sa chcel ale vyjadriť k samotnému bankovému odvodu. Myslím si, že bankový odvod do tohto zákona absolútne nepatrí. Nemá tam čo robiť a podľa mňa pán minister keby to urobil ináč, to znamená, ten bankový odvod nedal do tohto zákona, tak by sme ho možno aj podporili.
Chcem povedať jednu vec. Banky za minulý rok mali zisk okolo 626 mil. eur, 804 mil. mali v hrubom zisku, keď, a to už aj po zarátaní 150 mil. bankového odvodu. Toto znamená, že keby bankový odvod nebol, tak mali hrubý zisk okolo 950 mil. Najvyšší zisk za posledných 9 rokov na Slovensku. To, že banky, samozrejme, nemajú rady ten odvod, lebo ich to ukracuje o zisky, to mi je úplne jasné, ale ja nechápem to divadielko, ktoré bolo urobené vládou s bank... spolu s bankami, že sa teda urobil veľký, krásny marketingový cirkus po tom, ako v podstate predáme našim voličom to, že ideme bankám odpustiť bankový odvod.
Ja by som s bankovým odvodom a s jeho znížením napríklad nemal problém, ak by sa niečo urobilo aj pre ľudí. Neurobilo sa nič, povedalo sa v podstate, že bankový odvod, ktorý slúžil, doteraz bolo vybraných 1,261 mil. eur z bankového odvodu. Povedalo sa, že tie peniaze použijeme na Rozvojový fond Slovenska. Ale koľko? Len miliardu. Čiže ju minieme. Ten, ten, ten samotný odvod, ktorý slúžil na sanáciu bánk, zrazu nebude a ho proste preinvestujeme. Ja si myslím, že to, čo som už povedal na začiatku, tých miliárd máme toľko, že môžme investovať, koľko chceme.
Ja mám skôr väčší problém s tým, či bude táto vláda schopná tie peniaze preinvestovať efektívne, transparentne a tak, ako ich potrebujeme. To, čo ste stále hlásali. Ja som zvedavý, koľko tých projektov príde, programov je tu neúrekom, ale som zvedavý, koľko bude projektov na to, aby sa zrealizovali.
Problém mám s tými 261 mil., ktoré tam zostali. Ja som si prečítal správu zo Slovenskej bankovej asociácie a vedzte, nevedzte, 50 mil. z toho ide na Fond na ochranu vkladov, a teda 80 mil., a 50 tuším na rezolučný fond, alebo naopak, teraz si to presne nepamätám. Nie 100, 150, 180 a 50 alebo, je to, dokopy je to 230. Aby som neklamal, 230 mil. A viete, na čo idú tieto peniaze? Na odvody bánk za rok 2019, do tý..., do, práve do týchto fondov.
Čiže bankám sme vrátili 230 mil. eur z toho, čo už odviedli do bankového odvodu. Ja som na to nedostal odpoveď ani na finančnom výbore. Ja som sa to pýtal Národnej banky Slovenska. Čiže sa pýtam, prečo sme vrátili z bankového odvodu 230 mil. bankám? Za ich príspevky do týchto fondov za minulý rok, rok 2019. Takto sme im pomohli.
To nikto nehovorí. V žiadnych médiách sa to neobjavilo. Potom si povedzme, čo sa stalo. Banky stále prezentovali, že ak, že my zvyšujeme poplatky, lebo bankový odvod. Bankové poplatky sa zvyšovali, či bol bankový odvod, alebo nebol. Ešte pred tým, jak som ja išiel zvýšiť bankový odvod kvôli rozpočtu, áno, aby sme vedeli deklarovať niektoré čísla, ktoré sme mali, lebo vy tie čísla nemáte, ja som bol kontrolovaný, či mám 0,2, 0,3 viac alebo menej. Vy budete mať 8 alebo 10 mld. deficit a nikoho to netrápi. A netrápi to ani Európsku úniu, ani Európsku komisiu. Nikoho.
Ja to chápem, je tu COVID, ale vy za tým schováte úplne všetko. Čiže poplatky sa zvyšovali, lebo banky sú povinné dva mesiace vopred oznámiť výšku poplatkov. A keď sa zvyšoval bankový odvod, tak už dávno bolo oznámené, že banky budú zvyšovať poplatky a robia to pravidelne. Teraz to robili prvého, niektoré 1.5., niektoré 1.6., 1.7. Môžte si to pozrieť. Ľudia mi píšu, koľko platia na poplatkoch. Minulý rok sa, za minulý rok sa zvýšili bankové poplatky o 14 %. Za prvé tri mesiace tohto roku o 5 mil. zdvihli, sa zdvihli bankové poplatky na celkovú úroveň 150 mil. Ja som za to, aby bol finančný trh stabilný, ale musím povedať, že tak, ako nám bolo včera aj Národnou bankou oznámené, banky sú v excelentnej koz... kondícii a takisto poisťovne na Slovensku. Percento zlyhaných úverov nestúpa, robia sa veľké opravné položky a vedzte, nevedzte, toto bude mať, samozrejme, vplyv, že banky si vedia regulovať svoj zisk alebo stratu a budú nám potom, budeme, budú nám prezentované hrozné čísla ako sú na tom banky zle. To, že sa tvoria opravné položky v desiatkach miliónov, nikto nevidí. Ja som na to upozorňoval na finančnom výbore a takisto guvernér Národnej banky mi sľúbil, že mi niektoré položky, ktoré som dopytoval, nárast prevádzkových nákladov bánk o 50 mil. oproti prvému kvartálu minulého roku, že mi dá, dá podrobné čísla.
Mám už málo času. Takže na záver, práve kvôli tomu, že je tu bankový odvod, ja budem odporúčať nášmu poslaneckému klubu, aby sme tento zákon nepodporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 18:57 - 18:58 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, ja som nepovedal, že podnikatelia nesúhlasia s opatreniami, ktoré sú obsahom tohto návrhu zákona ako takého. Ja som povedal, a to, čo povedal aj pán Machunka, viceprezident AZZZ, že nesúhlasí s tým, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní, a nebol jediný. Je tam otvorený list Súdnej rady, prokurátorov atď., ktorí nesúhlasia s tým, aby tento návrh zákona išiel v skrátenom legislatívnom konaní. A to ani oni, ani ja som nepovedal, že nesúhlasíme s tými opatreniami, ktoré tam sú.
A nesúhlasíme v skrátenom legislatívnom konaní z dvoch dôvodov.
Jeden z dôvod je, že to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním, to znamená, nemali sa možnosť k tomu vyjadriť dotknuté subjekty v riadnom pripomienkovom konaní, ktoré by bolo riadne vyhodnotené a zdôvodnené.
A za druhé je to v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku. A zákon o rokovacom poriadku jednoznačne hovorí o tom, že musia hroziť značné hospodárske škody štátu, nie podnikateľom.
A pokiaľ hovoríte o tom, že veď viacero zákonov v tomto volebnom období prešlo takto, no áno, a práve preto sme proti tomu, aby sa takéto ďalšie návrhy nezneužívali. Pretože pokiaľ to bolo a naozaj súviselo s pandémiou COVID-19 a boli to opatrenia, ktoré mali znížiť riziká, tak, samozrejme, sme aj my ako opozícia zahlasovali za tieto opatrenia. Ale v tomto návrhu už nevidíme žiadne také opatrenia, ktoré by mali či už znížiť nejakým spôsobom nákladovosť jednotlivých podnikateľov a firiem, alebo nejaký dopad na samotný COVID. Tuná nie je žiaden dôvod na to, aby to išlo v skrátenom legislatívnom konaní.
A pokiaľ chcete ďalej predkladať návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, no tak máte 95 hlasov, zmeňte rokovací poriadok. Ale prečo stále a opakovane sa musíme vracať k tomu, že predkladáte návrhy zákonov v rozpore s rokovacím poriadkom.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.7.2020 18:54 - 18:55 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
No treba povedať, že pani prezidentka sa po tomto rozhodnutí parlamentu obrátila na Ústavný súd. Ja očakávam, že taký prísľub, ako tu v parlamente dala, že aj v tomto prípade sa obráti.
Viete, v zákone sa uvádza, že hrozia veľké národnohospodárske škody. Pán minister, kto bude zodpovedný za tie dva týždne oneskoreného podania sem do parlamentu za tie hospodárske škody, ktoré vznikli? Lebo to je vec len vládnej koalície, že ste sa zaoberali nejakou diplomovkou a neriešili vážne hospodárske škody.
Ja by som chcel oceniť v tomto prípade aj postup ministerstva práce, pretože z tých pôvodných 170 opatrení ubudlo. Viaceré výhrady, a treba oceniť aj postup odborárov, pretože nie je tu minimálna mzda, nie je tu Zákonník práce, nie sú tu zákony, ktoré sa týkajú ochrany bezpečnosti zdravia pri práci, nie je tu taký veľký zákon, v úvodzovkách, ako sú gastrolístky. Jednoducho ostali tu len, ak to má byť kilečko, desať dekov tých menej podstatných vecí, ktoré v tomto prípade riešite.
Ďakujem.
Skryt prepis