Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážená snemovňa, vážený pán minister, preberáme zahraničnú politiku vlády Igora Matoviča a je dobré, že tá diskusia začala zo strany pána ministra pre mňa na potešenie naozaj zatiaľ vecne a chcem aj ja, aby sme si niektoré veci vecne prediskutovali a boli vždy nad vecou.
Chcem na začiatok predovšetkým podčiarknuť to, že my sme sa vždy hlásili, pán minister, ku kontinuite zahraničnej politiky a určite to nespochybníte, pretože boli ste aj súčasťou tvorby tej kontinuity, keď ste pôsobili aj za našich vlád na ministerstve zahraničných vecí, a myslím si, že svojím spôsobom tie úspechy, že Slovenská republika je rešpektovanou krajinou nielen v rámci Európskej únie, ale aj v rámci svetového spoločenstva, je aj výsledok zahraničnej politiky našich vlád.
Hovorilo sa tu o tom a vznikla tu aj taká prestrelka, že niekto tu spochybňuje naše smerovanie. Nie. Hovorím teraz za nás a hovorím aj za najväčší poslanecký klub a hovorím aj ako predseda zahraničného výboru, my nespochybňujeme vôbec smerovanie zahraničnej politiky Slovenskej republiky. A to potvrdzujem aj to, čo sčasti povedal môj predrečník, pretože ak sme sa prihlásili k členstvu Európskej únie a bola to správe strana SMER, ktorá významným spôsobom pomohla, aby jediné platné referendum na Slovensku pomohlo tomuto členstvu, tak to nikto asi nespochybní. Súčasťou toho bolo, samozrejme, aj členstvo v NATO.
Ale jedným dychom je potrebné povedať aj to, že byť v nejakom spoločenstve neznamená servilne všetko prijímať. Ale zároveň to neznamená aj tie veci, ktoré sú dobré, opäť pochváliť. Musí to byť vyvážené, a preto nie celkom som rád, keď možno trošku v inotajoch ste, pán minister, naznačovali, že si tu niekto vytváral nejaký priestor, že by sme mali byť kdesi v medzipriestore, vy ste to doslovne povedali, že, že by to malo byť, že by sme sa mali nachádzať kdesi v nejakom medzipriestore, že niekto tu na Slovensku vytvára taký dojem.
Viete, v dobe, keď máte informačné technológie a môžete všetko možné povedať, áno, môžete mať taký pocit, ale treba povedať konkrétne. Ja si myslím, že politické strany, tak ako sú tu, majú nejaký jasný názor a ho deklarujú a z tohto pohľadu si myslím, že sa nijakým spôsobom nerozporujeme.
Rovnako potvrdzujem veľmi dôležitú vec, ktorú ste tam podčiarkovali, medzinárodné právo. A dopĺňam - dodržiavanie všetkých záväzkov, aj ľudských práv, je pre krajinu, akou je Slovenská republika, absolútne kľúčová záležitosť. A to je jedno, či sa to týka porušovania medzinárodného práva zo strany hociktorej malej alebo veľkej krajiny vrátane Spojených štátov amerických, ktorí sú naším partnerom v rámci NATO.
Rovnako je potrebné, aby sme aj zadefinovali veci, ktoré povedzme nie sú zo strany Spojených štátov celkom korektné, a pomenovali ich a Spojené štáty sa nemôžu ani na nás za to hnevať podľa môjho názoru, lebo máme záujem, aby NATO nezískavalo zlú konotáciu vo svete, čo, bohužiaľ, sa stáva, ale aby, keďže sme súčasťou toho takisto, ale aby sme sa snažili byť tí, ktorí to povedzme usmerňujú tým správnym smerom, lebo viete, že aj v NATO tá situácia nie je jednoduchá. Zoberme si napríklad Turecko ako druhá najväčšia armáda v rámci NATO. Aké sú dnes problémy v súvislosti Cyprom gréckym a že dnes Cyprus napríklad blokuje aj sankcie v rámci Európskej únie voči Bielorusku. Práve kvôli tomu, že sa nemôže dovolať práva medzi dvoma členmi aliancie NATO, že jedna krajina druhej zasahuje do výsostných vôd a tak ďalej a tak ďalej. Na toto je potrebné sa kriticky pozrieť, pretože máme záujem, aby, aby tu nevznikali takéto jednostranné akty, ktoré práve porušujú medzinárodné právo. Ešte raz podotýkam. Právo, ktoré je pre nás absolútne kľúčové a, by som povedal, najdôležitejšie, lebo krajina, ako sme my, sa bez tohoto práva nedokážeme jednoducho zaobísť.
Konsenzus vnútorný je absolútne dôležitý a myslím si, že, že to nikto nespochybňuje, ale nechápme, prosím vás, konsenzus tak, že keď povie niekto kritické slovo a povedzme aj ho pomenuje voči nášmu pôsobeniu niekde v nejakom spoločenstve, že to znamená, že sme proti tomu. Vôbec nie. Práve naopak. Ako som to spomínal, je to preto, aby sme sa vyvarovali nejakých chýb a hľadali riešenie, vždy mierové riešenie, čo naozaj kvitujem, že ste to spomenuli, pán minister, lebo Európska únia je práve projekt, ktorý nám zabezpečil mier. Chvalabohu, že ho máme, ale možno si nevážime až tak veľmi, že v tom mieri žijeme.
Štyri svetové strany absolútne podčiarkujem, berúc do úvahy, že našou snahou by malo byť naozaj pôsobenie, ako zmierňovať všetky napätia, ktoré sú vo svete, a kde môžeme byť účastníkmi.
Silné vzťahy so susedmi. Samozrejme, my sme boli tí, ktorí sme práve, naopak, dokázali, že V4 ako silný formát dokázal veľmi významne ovplyvňovať európsku politiku v tých negatívnych veciach, ktoré robila.
A spomeňme si napríklad na migračnú politiku. Práve včera bola predstavená nová migračná politika, ak ste to zachytili, vážené dámy, vážení páni, kde v podstate predsedníčka Eurokomisie nám dala za pravdu ako Slovenskej republike, že to, čo sme navrhovali ako riešenie v prípade migračnej politiky počas nášho úspešného predsedníctva v roku 2016, v druhej polovici roka, sa ukázalo, že bolo správne, pretože my sme práve navrhovali tú flexibilnú alebo pružnú solidaritu.
A toto je presne dôkaz sebavedomej politiky aj v rámci EÚ, kde keď vidíme, že sa niečo nedobré deje, tak musíme byť aj kritickí voči tomu. Nemôžeme mať nekritický pohľad voči západným krajinám, ku ktorým sa hlásime, prirodzene, demokraciou, všetko, čo k tomu patrí, lebo potom to v spoločnosti vyvoláva taký úplný jojo efekt voči východným krajinám a povedzme aj voči Rusku. Lebo pán minister tu menoval niečo, čo by som rád, keby ste aj vysvetlili, pán minister, že nemôžeme vnímať Rusko ako, že je to len agenda jednej strany, ktorá si to nejakým spôsobom vytvorila. Skúste definovať, ktorú ste mali na mysli, asi možno cítim, ale ak ste to mali na mysli, tú, čo mám na mysli aj ja, tak sa mýlite, pretože ja si to nemyslím, lebo ja rovnako môžem povedať aj na adresu vašej koalície, veď bol to predseda OĽANO, ktorý sa postavil tuto pred tento pult a povedal: My už Spojeným štátom neveríme, pretože jednoducho to, čo začali robiť, je pre nás neprijateľné a my sa musíme trošku ináč začať točiť. Máte ho tam. Máte dokonca aj ďalšieho koaličného partnera, ktorý sa spája s extrémnymi stranami v rámci Európskej únie, čo nemôžeme poprieť, pretože je to Marine Le Pen a je to rovnako aj taliansky partner Salvini a oni, priam by som povedal, bojujú proti Európskej únii a, by som povedal, proti Európskej únii, že nemá svoje miesto.
Čiže buďme kritickí a buďme trošičku aj pri zemi, pretože ten konsenzus, o ktorom hovoríte, sa nie ľahko hľadá, ale nebuďme osobní a snažme sa vždy ísť k veci a som presvedčený, že ho vždy nájdeme aj sa vzájomne podporíme.
Ale neočakávajte od nás, prosím vás, že budeme nekritickí, a ja poviem, pretože mám nedostatok času, tak poslednú vec k Bielorusko. Viete, naša vláda bola tá, ktorá po ostatných parlamentných voľbách prijala, keď tam boli pozorovatelia OBSE, aj tu v parlamente rezolúciu, že voľby neboli korektné. Čiže náš postoj je jasný, ale kritizovali sme, pán minister, to, že Európska únia k tomu pristupovala veľmi laxne a rovnako aj vy ako minister a minister zahraničných vecí, pretože hovoríte o preventívnej diplomacii - prečo ste preventívne nesnažili sa vyzývať bieloruskú stranu ako krajinu východného partnerstva, nech požiada o pozorovateľov na svoje voľby a nechali ste to plávať až dovtedy, kým už bolo neskoro? To je podľa mňa, to treba, musíme povedať objektívne, že nebolo dobré.
Rovnako nie je dobré, ak dávame bieloruskej opozícii 750-tisíc, nehovoriac, že ich potrebujeme my, ale tým jasne hovoríme, že zasahujeme do ich vnútorných vecí. Pomôžme iným spôsobom, ak sa dá, práve cez organizácie ako OBSE, cez Európsku úniu, ale konštruktívne, preventívnou diplomaciou, o ktorej píšete aj v tejto správe.
Toľko a možno ešte vo faktických poznámkach.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, hovorili ste s takým tým zväzáckym nadšením o zakotvení v západnom svete. Pripomenulo mi to tie reči spred roku ´89, ktoré ste mimochodom asi aj vy viedli ako zväzák, že so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.
Viete, samozrejme, že my sme súčasťou Európskej únie, ale k tomuto priestoru patrí aj sebakritika a my nemôžeme ísť iba ako ovce na porážku a toto ja vyčítam vám aj pánovi ministrovi, že vy chápete zahraničnú politiku asi ako, ja neviem, chlapec na mexickom predmestí, ktorý potrebuje patriť do nejakého gangu a je mu jedno, že vraždí, a je mu jedno, aké veci páchajú, on to bude robiť s nimi, lebo potrebuje niekam patriť. A toto je mylné chápanie zahraničnej politiky.
My musíme mať, samozrejme, nejaké hodnoty a, áno, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť konsenzus v zahraničnej politike. Ale to nemôže byť diktát. Tak sa poďte s nami baviť o tom konsenze v zahraničnej politike a poďme sa dohodnúť, aby sme nekopali do Ruska. Poďme sa dohodnúť, aby sme nekopali do Číny. Poďme sa dohodnúť, že budeme rešpektovať medzinárodné právo vrátane princípu národnej suverenity a pán minister Korčok sa nebude hrať na bieloruský ľud a nebude neuznávať prezidenta alebo sa nebude hrať na venezuelský ľud a, naopak, bude si uznávať, koho chce za prezidenta, a nebude posielať bieloruskej opozícii 750-tisíc euro a tváriť sa, že on nijak nezasahuje do bieloruskej politiky. Veď to je samo osebe absurdné!
Poďme sa spoločne zhodnúť na tom, že našou prioritou je ochrana našich občanov, a poďme vysielať aj kritiku voči ministerstvu zahraničných vecí, že tak šlendriánsky reagovalo a oneskorene reagovalo na vraždu, nacistickú vraždu Jozefa Chovanca v Belgicku. Poďme sa o týchto veciach baviť.
Poďme sa baviť o tom, že keď chceme chrániť slobodu, demokraciu a ľudské práva, tak dovolíme nášmu spojencovi Spojeným štátom americkým páchať zločiny na Julianovi Assangeovi. Ten človek spravil to, že bojoval za slobodu slova a dneska ho týrajú a mučia, a my sme ticho.
Čiže poďme sa baviť o hodnotách, ale buďme v tomto objektívni.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní Zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2020.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 170 z 21. júla 2020 na prerokovanie Výboru Národnej rady pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Výbor Národnej rady pre európske záležitosti uznesením č. 21 z 9. septembra 2020 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením č. 19 zo 16. septembra 2020 odporúčajú Národnej rade vziať predmetný materiál na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vziať uvedený materiál na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní Zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2020 (tlač 162a) bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 21 zo 16. septembra 2020. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Pán predsedajúci, toľko spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Áno. Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Ja som už v rozprave povedal, že, áno, vnímam pozmeňovací návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová, ktorý určitým spôsobom zjemňuje ten pôvodný návrh zákona. Je to na zamyslenie, či to je dostačujúce. Napriek tomu sa obávam, že práve tie nedbanlivostné trestné činy sú stále neprimerané vo vzťahu k tej skutkovej podstate, ale je, je to na zamyslenie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som veľmi rád, že sa venujeme tejto téme týraniu zvierat, pretože je to naozaj vážny celospoločenský problém. Pokiaľ mám správne informácie, tento návrh bol už pripravovaný v minulom volebnom období, len sa nestihol už doriešiť v rámci legislatívneho konania. Takže ja naozaj podporujem tento návrh a som rád, že sa tým zaoberáme.
Na druhej strane však ja nie som zástancom kriminalizácie za každú cenu. V návrhu zákona sa rieši týranie zvierat, kde sa tieto skutkové podstaty presúvajú do inej časti zákona pod environmentálne trestné činy z hľadiska systematiky a precizujú sa určitým spôsobom. To je v poriadku a s tým, s tým aj súhlasíme.
Ale zavádza sa aj nová skutková podstata nedbanlivostného trestného činu, konkrétne zanedbanie starostlivosti o zviera, teda o jedno zviera, kde treba povedať, že v zmysle odbornej právnickej literatúry, ako aj judikatúry Najvyššieho súdu, resp. Ústavného súdu, najmä Ústavného súdu Českej republiky, trestné právo by malo byť založené na princípe ultima ratio.
Čo je princíp ultima ratio? Tento princíp spočíva v povinnosti zákonodarcu dať prednosť prijatiu netrestných opatrení právnej a neprávnej povahy pred kriminalizáciou a taktiež povinnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa pomocou noriem trestného práva.
Princíp ultima ratio spočíva v tom, že trestnoprávne normy majú byť používané, len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Zákonodarca by mal kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií na porušenie práva, a to najmä pokiaľ ide o nedbanlivostné konanie.
Trestný zákon je principiálne postavený na tom, že má postihovať úmyselné konania, nie nedbanlivostné. Nedbanlivostné naozaj len v takej miere a v takých prípadoch, keď je to úplne nevyhnutné a keď nepostačujú iné normy práva, najmä administratívneho práva.
Domnievam sa, že v prípade nedbanlivostných trestných činov a tu máme administratívne normy, napríklad zákon o veterinárnej starostlivosti a ďalšie, ktoré majú možnosť sankcionovať nedbanlivostné konania naozaj vysokými pokutami a tieto by mohli byť dostačujúcim nástrojom na to, aby postihovali takéto konanie, resp. aby pôsobili odstrašujúco od konaní takýchto z nedbanlivosti.
Čiže z tohto pohľadu ja namietam najmä § 305b, ktorý hovorí o zanedbaní starostlivosti, potrebnej starostlivosti o jedno zviera. Ako vnímam pozmeňujúci návrh, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová, napriek tomu sa však domnievam, že, že toto ustanovenie najmä pre nedbanlivostné trestné činy je neprimerané aj z hľadiska sankcie, aj z hľadiska vôbec zavedenia do právneho poriadku vzhľadom na iné druhy trestných činov, najmä proti životu a zdraviu vo všeobecnosti.
A preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh, ktorý je len vrátením súčasného právneho stavu, kde toto nedbanlivostné konanie je aj v súčasne platnej právnej úprave zaradené systematicky v inej časti zákona, ktoré sa však týka, ak sa takéto, ak sa takýto čin spácha na viacerých zvieratách.
Čiže to je stručné zdôvodnenie pozmeňujúceho návrhu a teraz prečítam tento pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 155.
V čl. I prvý bod § 305b znie:
"§ 305b
Zanedbanie starostlivosti o zvieratá
Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať, tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o tieto zvieratá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja viem, že nebýva celkom možno zvykom, že sa k účtovnej závierke Sociálnej poisťovne vedie aj diskusia, ale ja to v tomto prípade pokladám za dôležité a potrebné.
Po prvé, hovoríme o roku 2019. V roku 2019 som zastával funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ešte ja a z titulu výkonu funkcie ministra som zároveň plnil úlohu predsedu Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Tým chcem povedať, že Sociálna poisťovňa, to nie je nejaká štátna inštitúcia, to je verejnoprávna inštitúcia. A úlohou dozornej rady je, samozrejme, dozorovať, kontrolovať, z toho titulu sú zastúpení v dozornej rade aj zástupcovia sociálnych partnerov, ale aj sociálnych skupín, zamestnávatelia, zamestnanci, dôchodcovia a dva rezorty: rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a financií.
Každopádne, čo sa týka Sociálnej poisťovne, je úplne neoddeliteľnou súčasťou hospodárenia štátu. V podstate drvivá väčšina reforiem, ja neviem, projektov, zákonov má vplyv na chod či už technickú záležitosť, alebo organizačné riešenia samotnej Sociálnej poisťovne, pretože sa bezprostredne dotýka, aby mohli byť isté veci vyplatené, zaregistrované. A preto si myslím, že plní veľmi, veľmi dôležitú úlohu aj z hľadiska samotného chodu štátu.
No a prečo som hlavne tu? Myslím, že táto snemovňa si zaslúži pomenovať jeden, jeden, by som povedal, významný faktor, ktorý tu je. Keď hodnotíme účtovnú závierku roku 2019, treba povedať jednu vec. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky dosiahla Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Opakujem, prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Obávam sa, že prejde veľmi veľa rokov, obávam sa, že možno desaťročí, kedy sa opätovne dostaneme k situácii, že budeme môcť hovoriť o vyrovnanom rozpočte Sociálnej poisťovne.
Pred tými ôsmimi rokmi, keď som nastupoval do funkcií, bol deficit Sociálnej poisťovne 1,6 mld. eur. To znamená, 1,6 mld. sa postupne zo štátneho rozpočtu muselo presúvať do Sociálnej poisťovne, aby vedela zabezpečiť úlohy, ktoré jej vyplývali zo zákonov, a vyplácať jednotlivé dávky a ďalšie náležitosti, dôchodky, ktoré z toho vyplývajú.
Tu treba povedať jednu vec, že za tých osem rokov sa toho relatívne veľmi veľa udialo, ale jeden najdôležitejší vplyv, ktorý na to pozitívne hospodárenie tej Sociálnej poisťovne je, je počet ľudí, ktorí pracovali. Za osem rokov pribudlo 270-tisíc ľudí, ktorí našli prácu a celkom prirodzene odvádzali a tým vytvárali úplne iné portfólio Sociálnej poisťovne a, samozrejmá vec, že aj možnosti na vyplácanie dôchodkov a ďalších vecí, ktoré z toho vyplývali, hlavne pri tom prvom, priebežnom dôchodkovom piliere, pretože tým dôchodcom, ktorí sú v dôchodku, platia terajší zamestnanci. A v tom je vlastne ten celý systém ešte Bismarckovho modelu postavený, ktorý sa praktizuje aj v súčasnosti.
Možno treba povedať aj ďalšiu vec. 185-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi a vyplácali sa im príspevky. V minulom roku to bolo 65-tisíc. Prečo? No ten zvyšok si našiel prácu a už neodčerpával z toho štátneho rozpočtu, ale, naopak, prispieval do Sociálnej poisťovne v podobe odvodov, pretože tí ľudia si našli prácu a jednoducho pracovali. Usporilo sa veľa na podpore v nezamestnanosti, pretože nebolo tých nezamestnaných toľko, myslím, tých prvých šesť mesiacov, že by poberali tú podporu v nezamestnanosti. To boli všetky tie pozitívne vplyvy.
Ale treba povedať aj do tej dôchodkovej oblasti, a to aj napriek tomu, že sa zaviedol minimálny dôchodok, napriek tomu, že sme zaviedli minimálne dvojpercentné, dvojpercentnú valorizáciu, čo sa týka starobných dôchodkov, zo zákona, usporiadali sa veci smerom k starodôchodcom, tie posledné, by som povedal, veľké ublíženia od Kaníka, čo sa týka starodôchodcov, sa dokázali vlani vyrovnať a usporiadať tie problémy. A urobila sa reforma I., II. a III. piliera. A to sú všetko vplyvy, ktoré pozitívne vplývali na hospodárenie a, samozrejmá vec, že aj hospodársky výsledok Sociálnej poisťovne. Ale čo je podstatné, toto všetko je o Sociálnej poisťovni, o ľuďoch, o manažmente, o riadiacich pracovníkoch, ale aj o tých pobočkách, ktoré fungujú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Opakujem ešte raz. Výsledok tohto všetkého je vyrovnaný rozpočet.
Ja aj z tohto miesta chcem poďakovať všetkým zamestnancom Sociálnej poisťovne od tých pobočiek až po ústredie, pretože odviedli veľmi dobrú prácu. Chcem pekne poďakovať sociálnym partnerom, ktorí boli veľmi dôležití pri skladbe a schvaľovaní jednotlivých reformných zákonov, ktoré s tým súvisia. Ale z tohto miesta chcem poďakovať aj všetkým zamestnávateľom, a to hlavne za to, že ľuďom prácu dali a že za nich odvádzali to, čo zo zákona im jednoducho prináležalo.
A možno teraz trošku b k tomu všetkému. Po tomto všetkom, po takomto výsledku by som bol očakával, že niekto povie jedno veľmi veľké ďakujem aj bývalému generálnemu riaditeľovi Ľubomírovi Vážnemu. My sme napriek tomu išli urobiť poslanecký prieskum na Sociálnu poisťovňu. Dobre, je to plne v kompetencii, je to právo. Nevidel som, pani spravodajkyňa, boli sme spolu, nejaké vážne problémy, ktoré by sme pri tom poslaneckom prieskume boli bývali jednoducho zistili. Napriek tomu som ostal veľmi nemilo prekvapený, keď nedávno išiel návrh na vládu na odvolanie pána Vážneho, a to z dôvodov, ktoré by som povedal, že boli absolútne neodôvodnené. Veď v konečnej miere pán minister priamo na vláde jeden z dôvodov, ktoré predtým signalizoval vzhľadom na to, že sa bývalý generálny riaditeľ písomne vyjadril, odvolal. Malo to súvisieť s tým, že niektorý materiál nebol prerokovaný na dozornej rade.
Ja len pripomínam, každý jeden materiál, ktorý je na dozornej rade, je následne zverejnený. To je verejne prístupné. To je flagrantné, by som povedal, že si minister nedokáže cez svojich úradníkov zabezpečiť materiál a proste tvrdenia, ktoré dá na odvolanie generálneho riaditeľa do vlády. No ale to hovorí o istej nekoncepčnej práci pána, pána ministra ako takého.
Preto ja aj z tohto miesta ešte raz chcem poďakovať pánovi Vážnemu. Chcem mu zaželať, aby tie pochybnosti, ktoré sú tu z hľadiska zákonitosti celého procesu, obhájil, a myslím si, že sa tu nastane v krátkom čase taký druhý precedens. Mihálova boľačka bol Dušan Muňko, ktorý sa po pár rokoch z rozhodnutia Ústavného súdu opäť vrátil na funkciu generálneho riaditeľa. A obávam sa aj vzhľadom na vyjadrenie ústavných právnikov, že tu máme druhý precedens, ktorý sa môže v istom časovom období znova objaviť, že Ľubo Vážny sa vráti do tejto funkcie, pretože boli porušené jeho ústavné práva pri odvolávaní na vláde ako také.
Úplne na záver chcem zaželať aj napriek tomu všetkému, čo som tu povedal, terajšiemu generálnemu riaditeľovi a, samozrejmá vec, aj všetkým zamestnancom, aby aj v týchto ťažkých časoch pokračoval v práci možno, ktorú robil ten Ľubo Vážny. Málokto vie, že v čase tej najväčšej epidémie, keď si viacerí riaditelia pobočiek nedokázali, alebo nedokázali svojich ľudí presvedčiť, aby prišli do práce vzhľadom na to, že pôsobí tam drvivá väčšina žien, veľa matiek, ktoré tiež majú deti a pandémia sa dotkla, samozrejme, aj týchto rodín, dokázal zabezpečiť chod týchto úradov. Vzhľadom na vývoj tejto druhej etapy to nemusí byť o nič jednoduchšie. Bol by som rád, aby sa tá práca Sociálnej poisťovne vôbec, by som povedal, nezhoršila, naopak, aby pokračovala v týchto výkonoch. A opakujem ešte raz. Bol by som rád, aby som sa veľmi mýlil, že ten vyrovnaný rozpočet príde veľmi skoro.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma odpadového hospodárstva je naozaj široká a veľmi ťažká a nastavenie správnej a zodpovedajúcej legislatívy je ešte o to ťažšie, a preto si dovoľujem vysloviť pochybnosť o tom, že takto rýchlo predkladaný návrh zákona bez diskusie so všetkými zainteresovanými subjektami, ako ich nazval pán minister, stakeholdrami, v rámci odpadového hospodárstva, to znamená, výrobcami, združeniami výrobcov, teda tými tzv. OZV, organizáciami zodpovednosti výrobcov, zberovými spoločnosťami a samotnými recyklátormi je možné, je možné nastaviť tak, aby to v praxi fungovalo, aby to všetci rešpektovali a nejakým spôsobom to neobchádzali, tak ako to v minulosti bolo zvykom.
Keďže tento návrh prišiel pred piatimi minútami, naozaj nebolo možné si z neho spraviť nejakú podrobnejšiu analýzu. Čo však, by som na čo chcel upozorniť, je jedna vec, ktorú som zachytil pri tomto rýchlom skríningu tohto návrhu zákona, je cenová regulácia. Zavádza sa týmto návrhom cenová regulácia sadzieb pre určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnocovania odpadov bez zase nejakej podrobnejšej diskusie s stakeholdermi v odpadovom hospodárstve, ktorí, pokiaľ mám správne informácie, toto aj namietali a písali otvorené listy aj pánovi ministrovi s tým, že nesúhlasia s takýmto legislatívnym postupom. A ja chcem len upriamiť pozornosť na, na vôbec ústavnosť a na, na splnenie základných princípov na to, aby mohlo k cenovej regulácii dôjsť. Pretože nejde tu o cenovú reguláciu samoúčelnú, respektíve cenovú reguláciu štátu, ale ide tu o cenovú reguláciu, ktorú, kde štát zasahuje do súkromnoprávnych vzťahov.
Treba si uvedomiť, že výrobcovia, ako aj OZV, ako aj zberové spoločnosti a spracovatelia odpadu sú súkromné spoločnosti, teda medzi nimi sú uzatvorené súkromnoprávne vzťahy. A zaviesť cenovú reguláciu do súkromnoprávnych vzťahov je možné, ak existuje na trhu buď nejaký podnik, ktorý má monopolné postavenie alebo významné postavenie na trhu a podobné podmienky. V tomto prípade však žiaden takýto subjekt na trhu v odpadovom hospodárstve nie je. Preto ja sa domnievam a obávam sa, že zavedenie cenovej regulácie v týchto vzťahoch môže byť dosť problematické a môže byť spochybnené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená kolegyňa, kolegovia, vidím, že teda nielen my v opozícii, ale aj v koalícii súhlasíte s tým, že neni žiaden dôvod na to, aby takto dôležitý zákon o odpadoch išiel v skrátenom legislatívnom konaní. A fakt je to tak, že sme sa dozvedeli pol hodinu pred zasadnutím výboru, že takéto niečo ideme, teraz tu rýchlo idete skrátiť, teda schváliť skrátené legislatívne konanie, večer o siedmej máme zase výbor k tomu a hneď ráno alebo kedy, zajtra budeme zase hlasovať o tak dôležitom zákone, ktorý si myslím, že je potrebné prediskutovať so všetkými zainteresovanými. A počul som, teda registrujem, že aj ZMOS nemá k tomu ešte úplné definitívne vyjadrenie, takže pevne verím, že tento predmetný zákon neprejde v skrátenom.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja súhlasím s predrečníkom, s Richardom Takáčom, že teda mali by sme to nie cez zrýchlené konanie, pretože pozerala som si reláciu, pán minister, TA3, kde ste práve o tejto problematike rozprávali. Trošku ste sa tam aj rozčuľovali, lebo ste čakali, že tam pošlú, pozvú aj zástupcov ZMOS-u, keď si to pamätám, a práve výrobcovia boli veľmi nespokojní a avizovali vám, že po tomto zákone sa ľuďom predražia potraviny, po tomto zákone, takisto pekári avizovali, že budú mať problém, budú mať problém so zamestnanosťou.
A mňa viete, čo vyrušuje? Že rozprávame, lebo aj tam, kde žijem ja, niektoré obce nemajú uzatvorené zmluvy, ale o tom sa bude dať polemizovať, prečo ich nemajú uzatvorené a z akého dôvodu. A ja sa pýtam, že ak je obec malá a vy argumentujete, že nemá peniaze na uzatvorenie zmluvy, ja si myslím, že sa môžu spojiť dve-tri obce na to, aby si uzatvorili jednu zmluvu na zber odpadu. Čiže nevidím vôbec, aby tu vznikli nejaké vysoko alebo veľké hospodárske škody, aby sme toto skutočne museli prejednávať v skrátenom konaní. A už nehovorím o tom, že sa nám to nedostalo ani na stôl, že pán minister tu teraz pribehol. Pán predsedajúci ohlásil, že to bude hneď teraz, toľko, čo si pán minister sadol, do 15 minút sa spustilo, že budeme prerokovávať zákon, ktorý ani poriadne nemáme načítaný, o ktorom ani nič nevieme, a prebehla jediná diskusia v TA3, kde bol fakt pán minister veľmi nespokojný, lebo mal tam naozaj strašne veľa oponentov a bolo mu jasne povedané, že sa predražia potraviny, predraží sa, predražia sa všetky tieto produkty pre obyvateľov.
A naozaj neviem, ale bola by som rada, keby pán minister bol taký láskavý a povedal, aké národohospodárske škody nám škodia alebo čo všetko, alebo ako to súvisí s COVID-om alebo s čím, že sa tak strašne ponáhľame a že si naozaj takýto dôležitý zákon, ktorý bude mať dopad na našich občanov, na zdraženie potravín, že si ho skutočne ako neprejdeme a neporozprávame sa o tom, a teda aj odborne nebudeme o tom diskutovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, myslím si, že všetci jednotne sa zhodneme na tom, že ekológia, životné prostredie a separovanie je potrebné na Slovensku a je potrebné zvyšovať vlastne percentá separovania na Slovensku. Len v tomto prípade ide o zrýchlené legislatívne konanie. Ja si myslím, že pri tak dôležitej téme, ako sú odpady, je dôležité to riešiť riadnym konaním, tak aby mohlo dôjsť aj k medzirezortnému pripomienkovaniu, lebo je tu množstvo organizácií, ktoré sa chcú aj odborne do diskusie zapojiť.
Pán minister, vy ste spomínali, vo svojom príhovore ste spomínali klasický zmesový komunálny odpad, potom ste hovorili o vlastne týchto organizáciách, ktoré tento separovaný odpad zbierajú. Myslím si, že ste to nejako tak dohromady poplietli a pomixovali tieto veci. Ja by som bol za to, aby takáto závažná vec, ako sú odpady a zákon o odpadoch, išiel riadnym konaním, tak aby sa dokázala k nemu vyjadriť aj celá odborná diskusia, ZMOS a všetky zainteresované organizácie.
Ďakujem veľmi pekne.