Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ako som povedal už v rozprave pri skrátenom legislatívnom konaní, tento návrh zákona zavádza do veľkej miery rozšírené kompetencie pre Úrad verejného zdravotníctva, ktorý doteraz tento úrad nemal, a kompetencie, ktoré zasahujú alebo obmedzujú základné ľudské práva a slobody, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä právo na osobnú slobodu, slobodu zhromažďovania sa a ochranu osobných údajov a súkromia.
Keď si pozrieme konkrétne ustanovenia tohto návrhu, tak sú tu napríklad nútená izolácia podozrivej osoby z ochorenia alebo nákazy, alebo nákazy, podozrivej z nákazy. Ja sa teda pýtam, kto je osoba, ktorá je podozrivá z nákazy alebo z prenosného ochorenia. Ako sa to bude určovať a kto to bude určovať, na základe akých kritérií, pretože to v zákone vôbec nemáme určené.
Ďalej tu máme obmedzenie základného práva na súkromie a ochranu osobných údajov v článku alebo v bode 12 tohto návrhu, kde sa zavádza povinnosť alebo teda opatrenie, ktoré môže uložiť Úrad verejného zdravotníctva – podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov poskytovateľov služieb vo všeobecnosti. A teraz kto sú poskytovatelia služieb? Sú to obchody, sú to reštaurácie, sú to kozmetiky, sú to, ja neviem, akékoľvek, všetky iné, to je akékoľvek. Akýkoľvek poskytovateľ služby bude zhromažďovať osobné údaje o fyzických osobách a s takýmito bude ďalej nakladať, môže ich poskytovať alebo teda musí ich poskytovať Úradu verejného zdravotníctva na požiadanie, ale nie je nikde zadefinované, čo táto osoba s tými údajmi môže robiť a ako s nimi môže, môže nakladať. Podobne aj registrovanie osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky.
Ďalej sa tu zavádza izolácia alebo karanténa osôb vstupujúcich na územie Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či sú ľudia, ktorí sú nakazení nejakým prenosným ochorením alebo nákazlivou chorobou, alebo nie sú. Čiže en bloc všetkých, to znamená aj zdravých osôb. Všetky tieto opatrenia sa týkajú v zásade aj zdravých osôb, lebo aj podozrivá osoba z ochorenia ešte neznamená, že je chorá alebo nakazená, čiže vo väčšine prípadov to budú zdravé osoby.
Ďalej sa tu hovorí o uložení povinnosti zamestnávateľom zákazu vstupu zamestnancom alebo iných osôb na pracoviská alebo do priestorov zamestnávateľa.
No a nakoniec je to ustanovenie, ktoré je absolútne zneužiteľné a absolútne vágne, a to sú, to je pod písmenom z) v § 48 sa dopĺňajú – ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Čo môže byť naozaj, naozaj všetko alebo teda čokoľvek. No a ja sa tu chcem spýtať, keďže tu máme nejaké ústavou garantované základné práva a slobody, ktorých obmedzenie, najmä pokiaľ ide o osobnú slobodu, resp. slobodu zhromažďovania sa, ale najmä osobnú slobodu, tak to máme naozaj v právnom poriadku Slovenskej republiky nastavené prísne kritériá, za ktorých sa môže osobná sloboda obmedziť, napríklad v trestnom konaní, prísne pravidlá, kedy sa musia skúmať rôzne okolnosti na to, aby mohlo prísť k obmedzeniu osobnej slobody fyzickej osoby. Tu bez akéhokoľvek skúmania alebo akéhokoľvek, akýchkoľvek podrobností tento návrh zákona zavádza možnosť Úradu verejného zdravotníctva nariadiť obmedzenie základného ľudského práva, práva na osobnú slobodu osoby, ktorá je podozrivá z toho, že je nakazená nejakou prenosnou chorobou alebo nákazou. Bez ohľadu na to alebo bez toho, aby tento zákon priamo nejakým spôsobom špecifikoval, ako sa to bude skúmať a ako sa bude vyhodnocovať, kto je touto podozrivou osobou. Čiže v zásade Úrad verejného zdravotníctva si určí sám, že toto sú osoby, ktoré sú podozrivé, a týmto obmedzí osobnú slobodu.
A tu, pán minister, by som sa chcel naozaj opýtať v rámci toho, že ide o skrátené legislatívne konanie, že to neprebehlo žiadnou odbornou verejnou diskusiou, že či a akým spôsobom sa tu vykonal test proporcionality.
V rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky sa hovorí o tom, že ak je potrebné na zabezpečenie verejného záujmu obmedziť niektoré zo základných ľudských práv a slobôd, tak by mal byť vykonaný test proporcionality, kde by mali byť zvážené na jednej strane základné princípy demokratického zriadenia a základné ústavné princípy, ktorým je aj právo na osobnú slobodu. A na druhej strane tie práva, ktoré sú sledované práve takouto úpravou, ktorou majú byť obmedzené tieto základné práva. A na základe tohto testu proporcionality by sa malo vyhodnotiť, že či naozaj je tu z hľadiska tej proporcionality náležité to, aby sa mohli takto základné práva obmedziť. A či sú splnené všetky náležitosti na to a Ústavný súd ich definuje, ktoré sú to tie náležitosti, ktoré majú byť posudzované a ktoré majú byť vyhodnotené na to, aby mohli byť tieto základné práva a slobody obmedzené. A či bol takýto test proporcionality vykonaný a kde je jeho vyhodnotenie, lebo z dôvodovej správy ani z predkladacej správy k tomuto návrhu zákona sme sa tieto veci vôbec nedočítali.
No a na záver už len zopakujem to, čo som povedal na úvod. Samozrejme, vôbec nemôžme súhlasiť s tými prechodnými ustanoveniami, ktoré by mali v zásade sanovať neústavné alebo nezákonné prijaté opatrenia tým, že by ich zákon mal povýšiť na to, že boli prijaté v súlade so zákonom tým, že vlastne ich vyhlási za účinné po nejakú dobu ešte po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. O tom som už hovoril.
Ďakujem pekne.
