Videokanál klubu

Pán podpredseda, dámy a páni, nečakal som, že toľko emócií bude k tejto téme, a preto bez toho, aby som si čokoľvek pripravoval alebo overoval, dovoľte mi pár poznámok z hlavy, pretože niektoré vaše vystúpenia si želajú určitú odpoveď.
Pán poslanec Dostál, chcem vás poprosiť o jednu vec. Zapamätajte si, že keď sa Robert Fico pod niečo podpíše, tak si za tým stojí. Ja sa nepotrebujem skrývať za iných poslancov a som človek, ktorý si stojí za svojimi názormi dlhodobo. Ja viem, pán poslanec Dostál, že vy si neviete predstaviť, že by ste ako predseda vlády vrátili vojakov z Iraku. Ja som to urobil. Lebo vojna v Iraku bola vojna za ropu a my sme s tou ropou a s americkým dobrodružstvom nechceli nič mať. SMER - sociálna demokracia hovorí opakovane, že nemôžeme uznať Kosovo. Máme na to dôvod, ale SMER - sociálna demokracia rovnako suverénne povedalo, povedal, aký máme názor napríklad na Krym. Takže, prosím, ja sa nepotrebujem skrývať za nikoho, tento návrh zákona som predložil s plným vedomím toho, čo predkladám a predovšetkým vedomý si historických súvislostí, ku ktorým došlo. Prosím, nebuďme ako v 70. rokoch. Všetko, čo je západné, je správne a dobré, všetko, čo je na východ, je zlé.
Páni a dámy z vládnej koalície, svet nemá iba jednu svetovú stranu a západ. Svet má 4 svetové strany. Aj sever, aj juh, aj východ. Nezabúdajme na to, prosím, pretože potom naše názory sú v mnohých otázkach veľmi také zakrpatelé a je to veľká škoda.
Opäť sa vyjadrím k pánovi poslancovi Dostálovi, ktorý povedal, že sa poučili veľmoci z toho, čo sa udialo v roku 1938. Pán poslanec, vy ste sčítaný človek, ja o tom nepochybujem, tak určite mi dovolíte tentokrát parafrázovať, lebo nepoznám ten výrok úplne presne, ale spočíva v tom, že história dejín sa dá zhrnúť do krátkeho konštatovania: Keď sú krajiny veľké a silné, tak nikdy nie sú spravodlivé. A keď chcú byť spravodlivé, už nie sú veľké a silné. Toto vždy určovalo obsah historických udalostí, a preto ja do nich nedávam žiadnu emóciu.
Prosím vás, ako sa poučili, pán poslanec, keď som ako predseda vlády sedel na opakovanom rokovaní Európskej rady, kde sme strašne chceli pomôcť Ukrajine, pretože Ukrajina bola devastovaná, podľa názoru západných premiérov, z východu, potrebuje pomoc. A najmä čo potrebovala Ukrajina? Potrebovala strašne veľa plynu, pretože ten plyn nemala a hrozilo, že tranzit, ktorý sa nebude realizovať cez túto krajinu, ohrozí životy ľudí na území tohto štátu. My sme sa postavili férovo a otvorili sme spätný chod plynu a pomohli sme. Ale viete, čo je šokujúce? Že v ten istý deň, v ten istý deň, ako všetci premiéri kričali Ukrajine treba pomôcť, Ukrajina, Ukrajina, Ukrajina, v ten istý deň veľké západné firmy z Nemecka, z Veľkej Británie, z Francúzska večer podpísali dohodu o Nord Stream 2. A bolo po veľkej pomoci Ukrajine. Viete, keď ste veľký a silný, kašlete na spravodlivosť. A keď chcete byť hrozne spravodlivý, tak vtedy už nie ste dostatočne silný a veľký na to, aby ste tú spravodlivosť mohli aj prekonávať.
Dámy a páni, mňa veľmi mrzí, čo sa udialo v auguste 1968, mal som 4 roky. A som presvedčený a my toto stanovisko opakujeme neustále, že keby nedošlo k okupácii vojskami Varšavskej zmluvy, tak Československo dnes je ďaleko, ďaleko pred Rakúskom. Československo je dnes možno štát, ktorý by sa vedel porovnať s ktoroukoľvek severskou krajinou, pretože to obdobie rokov ´67 - ´68 bolo tak čerstvé, tak dobré pre túto krajinu, že je veľká škoda, že normalizácia ho zastavila. Je to veľká škoda.
Rovnako chcem povedať, že ak sa pozerám na rok 1938 a keby nedošlo k mníchovskej zrade, že kde by sme dnes boli. Prosím, nezabudnite na to, že Československo v roku 1938 bola jediná demokratická krajina v strednej a východnej Európe. Jediná. Žiadna iná demokratická krajina tu nebola. Nezabúdajte, prosím, na to, že podľa štatistík Československo bolo desiata najvyspelejšia krajina na svete. Nezabúdajte na to, čo všetko sa dialo pokiaľ išlo o priemysel, zbrojársky priemysel a obranné postavenie. Keby nebola Mníchovská zrada, keby došlo k inému rozhodnutiu, malo by to podstatný vplyv na to, ako by vyzeral vývoj druhej svetovej vojny a malo by to podstatný vplyv aj na históriu nášho štátu. Hovorme o faktoch, nedávajme do toho toľko emócií.
Pán poslanec Dostál, veríte teórii, že prečo bol zabitý exilový premiér - poľský Sikorski v Gibraltáre? Alebo neveríte? Teória hovorí, že ho dali zabiť preto, lebo poľský exilový premiér chcel veľa hovoriť o Katyni. A to sa nepáčilo Britom, lebo nechceli nahnevať Rusov, lebo Rusov vtedy neuveriteľne potrebovali v boji proti fašizmu a písal sa rok 1943, ak si dobre pamätám, júl 1943. Zhodou okolností český pilot v lietadle, ktoré štartuje z Gibraltaru a dochádza k pádu lietadla, k zabitiu poľského exilového premiéra a jeho dcéry a ďalších ľudí. Do teraz sú o tom rôznorodé teórie. Mne sa ťažko pozerá na historické udalosti, ktoré sú preemotivované.
Dámy a páni, často pozeráme spoločne televíziu, napríklad bol nedávno dokumentárny film o tankovej vojne pri Kursku. A moderátor niekde zo západnej Európy hovorí: chudáci Nemci, v tom Kursku to bolo hrozné, však tí Rusi sa vyparovali jeden za druhým, jedného zabili, prišli ďalší šiesti. Nech mali Nemci najmodernejšie stroje, mali tam tigre a panciery, neviem aké všelijaké tanky a tí Rusi vyrábali tie T-34 v závode na výrobu traktorov a ničili tú najmodernejšiu nemeckú techniku. Čo to je za hovadinu? Však Kursk snáď bolo súhrnné územie vtedajšieho Sovietskeho zväzu. To ideme spochybňovať takéto veci? To ideme teraz spochybňovať, aké sú mocenské záujmy? Prečo bol teda otvorený druhý front? No snáď mi nepoviete, že tam boli nejaké morálne alebo etické záujmy. No druhý front bol otvorený preto, lebo sa báli, že Rusi prídu až na atlantické pobrežie. Však to bolo veľmi jednoduché. Mohli ho trikrát pred tým otvoriť a neotvorili ho. Na druhej strane chápem, prečo sa Rusi ponáhľali cez celú východnú Európu a oslobodzovali, lebo chceli byť prví v Berlíne, veď to sú normálne mocenské záujmy.
Tak dajme teraz preč etiku, dajme teraz preč morálku a nejaké pocity spravodlivosti a nespravodlivosti. Rok 1938 nebol žiadny podvod zo strany Hitlera. Britskí diplomati vrátane Chamberlaina pravidelne nahovárali československú vládu, aby pristúpila na podmienky Mníchovskej dohody. Viete, v čom tá dohoda spočívala? Odstúpenie severných častí Českej republiky, spočívala v odovzdaní obranných línií, spočívala v odovzdaní zbrojoviek a nakoniec české zbrojovky významnou mierou prispievali Nemecku pokiaľ išlo o zbrojenie veľmi kvalitnými zbraňami, mimochodom, v danom období. Môžeme dnes hodnotiť úlohu prezidenta Beneša, ale pre neho to bolo veľmi ťažké. On sa mohol rozhodnúť ísť do súboja, boli rôzne odhady, koľko by Československá armáda vydržala. Ale veľmi jasne vedeli a dostal to Beneš aj na papieri, aj ústne, že keď začnú Čechoslováci bojovať, nikto im nepríde pomôcť, nikto. A že môžu zdochnúť, koľko ich tam bude. Spôsobilo to obrovské množstvo tragédie medzi vojakmi, boli aj samovraždy dôstojníkov Československej armády kvôli tomu, aká to bola zrada. Nikto tomu nerozumel. Podpísané veľké zmluvy s Francúzskom, Veľká Británia. Pamätáte si toho Chamberlaina, ako mával tým papierom na letisku, keď priletel do Veľkej Británie a kričal priniesol som mier? Ale za akú cenu. Veľká zrada. Tak ako môžeme oprávnene plakať nad augustom 1968 a ja sa k tomu hlásim, nemám s tým žiadny problém. By som bol veľmi rád, kedy sme spoločne plakali aj nad Mníchovom. Nič iné nechceme, nič iné do toho nedávame. My len chceme, aby historický fakt, zrada, ponaučenie bolo v našom kalendári pamätných dní. Ponaučme sa, že keď pôjde o záujmy veľkých, nikdy nám nepomôžu, už to konečne pochopme.
Jediné, čo máme, je medzinárodné právo, jediné, čo máme, je, že môžeme sa opierať o princípy medzinárodného práva, ktoré dnes sa platia. My nemáme ani stíhačky, ani veľké armády. Máme len medzinárodné právo a máme suverénny názor, suverénny názor. A ak suverénne hovoríme, že anexia Krymu bola nezákonná a bola porušením medzinárodného práva. Ak suverénne hovoríme, že nechceme nič mať v Iraku s vojakmi, ak suverénne hovoríme o tom, že Líbya bola rozbitá ako štát a Kaddáfí zavraždený. Ak suverénne hovoríme o ďalších veciach, prečo suverénne nepovieme, že Československo 30. septembra 1938 bolo zradené.
My od vás nič iné nechceme. Dajte na bok emócie a fakty, ale nebuďte ako v 70. rokoch, že poznáte len západ. Ja poznám štyri svetové strany.
Ďakujem pekne.
(Potlesk.)

Pán kolega, to je úplne surrealistické, že vy sa čudujete, prečo sa bavíme o pamätných dňoch, že keď sme sa chceli baviť iba o korone a pandémii, ale boli ste to vy, kto zarezal náš návrh, aby sme sa bavili iba o pandémii. Veď to je absurdné.
Viete, liberálni demokrati v roku 1938 našli dosť odvahy na to, aby odsúdili Mníchovskú zradu. Ale liberálni demokrati, ako ste vy, v roku 2020 takúto odvahu nájsť nevedia. A je to iba o tom. Buď ste za alebo ste proti. Z toho sa nevyšmyknete, pán kolega. Keď ste proti, tak vyjadrujete podporu Adolfovi Hitlerovi, Benitovi Mussolinimu a francúzskym a britským zradcom. Taká je pravda. A môžte si stokrát vymýšľať rôzne demagogické otočky a finty, ale taká je pravda. Máte možnosť zahlasovať za to, aby bol pamätný deň Mníchovskej zrady, ak to neurobíte, tak Mníchov podporíte. A viete, keď hovoríte o tom, že aké zlé Rusko, zase sme sa dostali k Rusku, ako keby sa to týkalo, neviem o tom, že by bol niekto zo Sovietskeho zväzu v Mníchove v roku 1938, ale v poriadku, tak keď sa o nich bavíme, tak Vladimír Putin, ktorého ste spomínali, sa osobne ospravedlnil za vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 do Československa. Ale od pána Johnsona ani pána Macrona sme ospravedlnenie za Mníchovskú zradu nepočuli. A to je možno ten zásadný rozdiel.
Čo sa týka paktu Molotov - Ribbentrop a Sovietsky zväz, naozaj to tu nechcem viesť do historickej diskusie, opakujem, prečítajte si Roberta Servica, je to britský profesor a nie žiadny, predpokladám, že ho obviníte, že to je nejaký ruský agent, ale to je naozaj svetoznámy profesor.
Len viete, v roku 1989 ste vy ako mladý zväzák do Nového slova nepísali proti Sovietskemu zväzu ani proti paktu Molotov - Ribbentrop. Hovorili ste o tom, aký významný a dôležitý je Socialistický zväz mládeže. Povedzte prečo.

Ďakujem veľmi pekne. Pôjdem postupne.
Pán poslanec Szőllős, ja neobhajujem Stalina, ale obhajujem obetu Sovietov, obetu Červenej armády, obetu ruského národa. A myslím si, že keď niektoré historické súvislosti neviete pochopiť, tak je celkom dobrým zvykom zobrať historické knižky a doučiť sa problematiku. Nehanbite sa, naozaj, to je stále možné aj v 21. storočí.
Pán kolega Jano Richter, takisto ma urazilo asi ako každého, kto s úctou hľadí na Slovenské národné povstanie, že tu pán v maskáčovej uniforme na najsmiešnejšej tlačovke v dejinách slovenského národa, pán Krajniak, označil túto celonárodnú povinnú špajchlovačku za druhé Slovenské národné povstanie. On urazil všetkých hrdinov Slovenského národného povstania a mal by sa Slovensku ospravedlniť.
Pán Pročko, ja sa nevysmievam tomu, že ste telocvikár, ale vy ste sa tu smial z profesora histórie Roberta Servicea, tak som na to reagoval a príde mi neúctivé, keď takto reagujete na význačných intelektuálov podobne ako váš pán šéf Matovič, ktorý takto reaguje na profesorov zo Stanfordskej univerzity, akože on im vysvetlí na základe príbalového letáčika, ako to je s pandémiou. Takto jednoducho fungovať nemôže. Majte úctu k vzdelaniu.
Pán Stančík, v druhej svetovej vojne nás jednoducho oslobodil Sovietsky zväz. Čo bolo vzápätí, to teraz nie je vecou diskusie. My sa bavíme o Mníchovskej zrade. Sám už ste si odsúdili teraz Sovietsky zväz, tak teraz sa bavme o druhej svetovej vojne a tam nás oslobodila Červená armáda. Tak, preboha, nevieme poďakovať ruskému národu? A nevieme ukázať prstom na toho, kto nás zradil, že to boli západné mocnosti? Čo je na tom také problematické?
A pán Gyimesi, že si Rusi čistili výstroj, keď sa bojovalo o Varšavu? Nie, nečistili. Oni umierali za nás na Dukle! Oni zomierali za Slovákov na Dukle! Ospravedlňte sa ruskému národu! Toto je také zbabelé a také nemorálne, čo tvrdíte, že to je naozaj hanba.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, mali sme tu historické okienko a prekáračky, kto toho vie viac z histórie. Ja chcem povedať jednu vec. My sa tu bavíme momentálne o tom, že či si budeme teda pripomínať odsúdenie Mníchovskej zrady ako najväčšej zrady, ktorá sa spáchala na československom národe. Musíme sa rozhodnúť, či teda to podporíme alebo to nepodporíme, to je jedna vec.
A čo sa toho, tej migrácie týka, no tak uvidíme, keď sme takí zvrchovaní a táto vláda tak strašne bojuje za slovenské záujmy. Čo urobí Igor Matovič, keď pôjde do Bruselu a bude, bude súhlasiť alebo nesúhlasiť s migračným paktom? To som veľmi zvedavý, ako sa k tomuto postaví a potom mu nastavíme zrkadlo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. No, dámy a páni, pospomínalo sa tu celá história zľava-sprava, jak dovolíte, sa vrátim naspäť domov. Československá republika v tom prípade alebo v tom čase bol náš spoločný domov.
Viete, nemáme v histórii veľmi veľa udalostí, na ktoré by aj následné generácie mohli byť hrdé, a osobne som presvedčený, že mobilizácia a vôbec postavenie československých národov, pretože to bolo veľa národov v tom čase v tejto republike, bolo úplne jednoznačné. A to bolo odhodlanie brániť. Brániť Československú republiku a aj preto musíme tieto veci pripomínať, lebo toto je veľmi pozitívny počin, ktorý urobili naši otcovia a dedovia.
Snáď v histórii slovenskej je takýto počin len Slovenské národné povstanie, na ktoré treba s úctu spomínať, a nie prirovnávať to tak, ako pán minister Krajniak niečomu, čo je vydieranie zo strany Matoviča a on tvrdí, že to je druhé Slovenské národné povstanie.
Ďakujem.

Pán Pročko, prepáčte, ja som chcel s vami hlavne diskutovať, lebo ste sa teda s úžasným príspevkom zapojili do diskusie ako odborník na históriu kotúľu vpred a kotúľu vzad, tak by som chcel vysvetliť niektoré súvislosti. Nemal som čas a možnosť dokončiť to v rámci svojej faktickej poznámky, tak budem pokračovať. Ale škoda, že pán Pročko, profesor telocviku, odišiel.
Takže Robert Service vo svojej knižke (reakcie z pléna) o Stalinovi napísal, že pakt Ribbentrop - Molotov (zaznenie gongu) a opakujem, to bol Robert Service, nie Ľuboš Blaha a ani nie Jozef Pročko, pán profesor, napísal, že keby nedošlo k tomuto paktu, tak izolovaný Sovietsky zväz v čase, kedy ho zradili Francúzi aj Briti, s ktorými sa snažil nadviazať spojenectvo, aby to pán kolega, každý kto trošku študuje históriu, by bol rozmetaný nacistickým Nemeckom za niekoľko týždňov, za niekoľko mesiacov. A vďaka tomu dneska všetci žijeme, že mali dosť rozumu na to, aby spravili strategické rozhodnutia. A vďaka tomu Červená armáda mohla poraziť nacizmus, mohla poraziť fašizmus. Ale opakujem, pokiaľ kolega neštuduje, nemôže to, samozrejme, vedieť, čiže odpúšťame.
Čo sa týka pána, pána, pani Pleštinskej, ktorá na mňa takisto reagovala, ďakujem veľmi pekne. Len obávam sa, že ja som hovoril o druhej svetovej vojne a vy ste hovorili o NKVD. Čiže ja som hovoril o esesákoch, o gestapákoch, o tých, ktorí na Slovensku vypaľovali obce, o tých. A vy máte pocit, že to je, že to je v poriadku? Vy sa k tomu neviete vyjadriť? Pre vás je druhá svetová vojna niečo, čo ani neexistuje, k tomu čomu sa netreba vyjadrovať? K Mníchovskej dohode sa netreba vyjadrovať? Lebo NKVD? Čo to má preboha spoločné s NKVD? A nerobili beštiálne veci nacisti? Gestapáci? Choďte toto porozprávať ľuďom, ktorí zomierali v Slovenskom národnom povstaní. Takto zľahčovať.
A tuto, pán kolega, hovorí o poľskom národe. (Zaznenie gongu.) Jeho nezaujíma slovenský národ, jeho nezaujíma Československo...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, zdržte sa komentárov. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Blaha, Ľuboš, poslanec NR SR
Jeho zaujíma iba poľský národ. (Povedané súbežne s rečníkom.) Iba spôsob ako k Poliakom pristupovali Rusi. To je ich vec. A, samozrejme, že to môžeme odsúdiť, ale my sa bavíme o Slovensku a o Československu.
Páni kolegovia, ak dneska nezahlasujete za pamätný deň Mníchovskej zrady, si to uvedomte. Vy vyjadríte tichý súhlas s touto historickou krivdou. To sa nedá obísť, vy budete mať možnosť zahlasovať za to, že odcudzujete Mníchovskú zradu, a vy stlačíte "zdržím sa" alebo stlačíte som "proti". Ako to budete vysvetľovať svojim deťom? Ako to budete vysvetľovať ľuďom okolo? Že ste podporili Mníchovskú zradu, to ako nás rozdupali nacisti, fašisti za asistencie Francúzskych a Britských demokratov.
Čiže, páni kolegovia, pán Kazda ešte reagoval na Husáka. Gustáv Husák bol hrdina SNP. Gustáv Husák bol hrdina Slovenského národného povstania, to ste si zabudli načítať? Bol to človek, ktorý vybojoval federáciu pre Slovákov. To ste si zabudli načítať? Áno, zároveň to je symbol normalizácie, poďme ho za to kritizovať, keď chcete. Ale aj tá normalizácia priniesla mnoho vecí sociálnych a v ekonomickej sfére, ktoré boli možno pozitívne pre niekoho, možno pre niekoho menej. Pochopiteľne, ako vždy. O tom sú dejiny. Ale bol to hrdina SNP a bol to hrdina slovenského národa v boji za federáciu. A vy takýmto spôsobom krágľujete národné historické osobnosti. Podľa mňa, to je veľmi zbabelé a neuveriteľné.
Posledná vec, ktorú poviem a nechcem to predlžovať, to čo ukázala Mníchovská zrada, to čo ukázal prístup našich západných spojencov v druhej svetovej vojne, už nikto nemôže vymazať z našich národných dejín. A dá sa to vyjadriť jednou stručnou vetou. Celé dejiny druhej svetovej vojny, sa dajú vyjadriť jednou stručnou vetou - vojna a vraždy a zabíjanie prišli zo západu a sloboda a mier prišli z východu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za relatívne vecnú diskusiu. Na otázku pána Gyimesiho odpovedal práve Juro Blanár, to znamená, áno, my sme za to, aby sme oslavovali vznik Československa, ale 30. októbra, kedy vznikla Martinská deklarácia, lebo to je náš národný míľnik.
Čo sa týka pani poslankyne Drábikovej, v podstate súhlasí s tým a naučila sa to na základnej škole v dejepise, že je Mníchovská zrada niečím zlým. Tak prečo si to nepripomíname? Máme viacero pamätných dní, ktoré sa týkajú negatívnych udalostí, ako je povedzme pamätný deň tragédie v Černovej. To znamená, že vieme si pamätným dňom pripomínať aj negatívne udalosti. Prečo si nepripomíname takúto strašidelnú vec, ktorú spáchali západné mocnosti na Slovenskom alebo Československom štátnom celku? Viete, keď poviete pani kolegyňa, že podnecujeme tým hnev voči štátom a v prípade 21. augusta 1968, ktorý ste si pred pár hodinkami schválili ako pamätný deň, nepodnecujeme hnev voči týmto štátom, ktoré už majú dneska iný režim, ako ste povedali? Tak buďte aspoň trošku konzistentná. Ak chceme teda kopať do východu, tak kopme aj do západu, aby sme boli spravodliví voči našim dejinám.
Laco Kamenický, presne tak. V otázke migrácie už nikdy viac nedopusťme, aby sa rozhodovalo o nás bez nás, už nikdy viac nedopusťme zradu zo strany západu na našom národe.
Pán Stančík, ja vám odporučím knižku od Roberta Service, to je britský profesor, ktorý urobil veľmi dobrú biografiu Stalina, kde naňho naložil, akože je to monštrum, je to úplne najhoršie monštrum v dejinách. Ale v prípade paktu Ribbentrop-Molotov si prečítajte, čo napísal. Že to bolo jedno z najmúdrejších Stalinových rozhodnutí, pretože oddialil na tri roky vojnu a vďaka tomu potom Červená armáda, ktorá ešte v čase vytvorenia prvého frontu nebola schopná sa brániť, tak už v roku 1941, ´42, ´43 a tak ďalej už bola schopná sa brániť. To bolo strategické rozhodnutie a to hovorí Robert Service. Opakujem, nikto z vás nie je profesor histórie...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Smiech v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, dámy a páni, toto neni diskusia o tom, že teraz ideme hodnotiť, aký bol vtedy Sovietsky zväz alebo aké boli vtedy veľmoci či demokratické, alebo nedemokratické. Boli nejaké a vaša kolegyňa to dokonca povedala a ja chcem doplniť kolegu Blahu, že vtedy to boli iní ľudia. Áno, boli to iní ľudia, tak ako boli iní ľudia aj 21. augusta, keď okupoval Sovietsky zväz Československú republiku. Boli to iní ľudia za Sovietsky zväz, ktorí o tom rozhodli, ale tu je esencia úplne iná, dámy a páni.
Tu ide o to, že chceme povedať, že toto bol významný deň, kedy došlo k zrade na Československom štáte a že demokratické krajiny, ktoré vtedy zasadli s tými totalitárnymi za jeden stôl, urobili chybu. A toto je potrebné jednoducho si pripomenúť. A ja si myslím, že to je absolútne korektné. A miešať do toho, že či sme hlasovali alebo nezahlasovali za 28. október ako štátny sviatok, dámy a páni, ja som za to, aby to bol 30. október, pretože vtedy bola deklarácia Slovenského národa, ktorým sme sa prihlásili k spoločnému štátu a je to dnes aj pamätný deň a ja by som to chcel, aby to bol štátny sviatok a to je podľa mňa normálny postoj, ktorý potrebujeme zobrať do úvahy.
Čiže, dámy a páni, tuto ide o to, aby sme si spomenuli a pripomínali, že aj demokratické štáty pod určitým tlakom historických udalostí urobia chybu a bola tá chyba pre nás predovšetkým devastujúca, ale to neznamená, že by sme nejakým spôsobom tu neobhajovali alebo boli sme proti Československej republike, ako tu pán Gyimesi spomínal, to nie je pravda. My sme za to a sme radi, že Československá republiky vznikla, avšak si len myslíme, že 30. október je dôležitejší z hľadiska vzniku pre Slovenský národ.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, súhlasím s tým, čo si tu prezentoval a aj keď dnešná schôdza mohla byť aj o inom, ale keďže sa tu otvorili témy tých pamätných dní, resp. dní, ktoré, na ktoré nemáme čo byť hrdí, tak si myslím, že aj tento deň by patril do tejto galérie a mali by sme si ho pripomínať. Ak máme byť teda spravodliví k našej histórii a ja som presvedčený, že chceme byť spravodliví, tak nemali by sme hovoriť len o tom ´68. neslávnom ´68., ale mali by sme si pripomenúť aj Mníchovskú zradu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Blaha, ja ďakujem za to, ako si to tu všetko vysvetlil a musím povedať jedno, že zahraničná politika je vždy o záujmoch a tie záujmy sa ukazujú najviac práve v tých hraničných situáciách. To sú práve tie situácie ako pred druhou svetovou vojnou.
Dnes máme veľmi chaotickú situáciu, politickú, ekonomickú a podobne a tie pravé vzťahy, tie pravé záujmy sa prejavia práve v tých, v tomto období a v plnej nahote. My musíme byť skutočne v strehu, keď si zoberieme napríklad len migráciu, tak zahraničné mocnosti v podstate najskôr veľkodušne pozývali k sebe migrantov a potom zrazu zistili, že je to problém, tak poďme sa o nich podeliť. Poďme sa podeliť tak, že urobme kvóty, rozdeľme ich a, samozrejme, v koho to bolo záujme? No v ich záujme, samozrejme.
Ale my si musíme chrániť naše slovenské záujmy a slovenský záujem je, aby sme tu nemali migráciu, ktorá nevyhovuje Slovákom, ktorá prináša napríklad islamizáciu alebo nejaké, vytváranie nejakých skupín a práve dnes to vidíme na príklade Viedne, kde práve táto migrácia spôsobuje veľké problémy. Čiže chráňme si slovenské záujmy a ja som za to, aby sme vždy boli v strehu, lebo hovorí sa, že - pomôž si sám aj pán Boh ti pomôže.
Ďakujem pekne.