Videokanál klubu

Pán podpredseda, ak si zoberieme pozmeňujúci návrh pána poslanca Svrčeka, tak hovorí o úplne nových podmienkach starobného dôchodkového zabezpečenia. Toto ustanovenie nadobudne účinnosť v podstate tým, ako schválime novelizáciu ústavy a účinnosť bude daná dňom nadobudnutia účinnosti ústavy. To znamená, že od tohto okamihu platia nové podmienky na starobný dôchodok a k tomu musí byť predsa zákon, musíme vedieť, koľko to má byť odpracovaných rokov, ako to má vyzerať. Ako môže v ústave niečo byť zakotvené a účinné, keď k tomu nemáme zákonný predpis? Však si z nás už nerobte bláznov! Je to v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady, aj jeden, aj druhý návrh. A čo bude platiť, bude platiť v ústave, že návrh na dôchodok má človek, ktorý odpracuje primeraný počet rokov. Koľko to je rokov, kto to má vedieť? V ústave to bude platiť a vykonávací predpis nemáme. Nerobte z nás idiotov, prosím! Je to v príkrom rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady.

Nemôžme hlasovať, lebo je to v rozpore s rokovacím poriadkom o návrhoch procedurálnych, teda návrh je, pokiaľ ide o pozmeňujúci návrh pána Svrčeka a pozmeňujúci návrh pána poslanca Baránika, nie je možné o nich hlasovať.

Pán podpredseda, predpokladám, že ideme hlasovať o novelizácii ústavy teraz, pretože chcem upozorniť, že dva pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa bude hlasovať, sú v rozpore s rokovacím poriadkom Národnej rady. Pretože rokovací poriadok v § 68 ods. 4 hovorí, že ak je treba nejaký vykonávací predpis k tomu, čo bude v ústave schválené, tak tento vykonávací predpis treba predložiť súčasne s týmto ústavným zákonom. Neobstojí argument, že to sa nedotýka ústavného zákona, pretože rokovací poriadok jednoznačne hovorí o rokovaní o návrhoch zákonov.
Ak hovoríme o návrhoch zákonov, máme na mysli aj ústavné zákony, aj obyčajné zákony. Ak teda dáte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Svrčeka a pozmeňujúcom návrhu pána Baránika, hrubo porušujete rokovací poriadok Národnej rady, lebo musí byť súčasne predložený vykonávací zákon, ako to bude fungovať. Porušíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja sa vrátim, ja sa vrátim, ak dovolíte, pán minister, k reálnemu rozpočtu. V prvom rade ďakujem pekne za korektnú debatu a rozpravu o tom rozpočte, ktorá bola skutočne na základe čísel.
Ja mám len jednu otázku, čakal som v tom vašom príhovore aspoň teda dve-tri vety o kultúre v zmysle odvolania sa na vaše programové vyhlásenie vlády. A mám na mysli živú kultúru, nemám na mysli v tejto chvíli ani žiadne hrady a zámky, ale mám na mysli určite tú kultúru, tých živých ľudí a určite tých ľudí, ktorí v kultúre sú, a to hovorím ešte raz úplne korektne, platovo dlhodobo podfinancovaní. Čiže len v zmysle vašeho programového vyhlásenie vlády bez akejkoľvek politiky.
No a keď ste hovorili o stratenej generácii, tak skôr my keď sme o tom hovorili, tak sme mali na mysli stratenú generáciu v zmysle tej takzvanej nepovinnej školskej dochádzky, hoci tá povinná školská dochádzka je garantovaná ústavou. A teraz čo s tým ďalej? Čiže to je len margo tej vašej poznámky teda o stratenej generácii v súvislosti, keď ste hovorili o finančných prostriedkoch, o školstve.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, ja viem, že máte toho veľa, ale tému obedov si, prosím vás, naštudujte, pretože naozaj v skutočnosti boli to obedy zadarmo a stále sú. Tá cena euro dvadsať za stravnú jednotku nebola stanovená od brucha, ale stanovil ju Inštitút finančnej politiky a štát sa zaviazal, že túto sumu bude preplácať a tak sa aj stalo. Žiaľ, niektoré obce a mestá sa rozhodli, že finančné prostriedky, ktoré išli na materiálno-technické vybavenie kuchýň a jedální budú vymerať týmto spôsobom, že ich zahrnú do ceny stravnej jednotky. Ja to nepovažujem za korektné.
A preto vy, čo hovoríte, váš konkrétny príklad, že ste platili viacej, to nie je vina štátu. Ale pýtajte sa tých jednotlivých starostov a primátorov. Ak by sa v budúcnosti ukázalo, že euro dvadsať nie je postačujúce, boli sme pripravení, samozrejme, túto sumu navýšiť. To by priniesol život, ako sa povie, či už o 10 alebo 20 centov.
A ja ako podpredseda samosprávneho kraja vám chcem, v úvodzovkách, poďakovať za to, že tým, že sa zvýši rodičovský bonus, tak už v budúcom roku budú mať mestá, obce, ale aj samosprávne kraje menej financií v rozpočte v tej príjmovej časti z daní fyzických osôb. Takže nespokojní budú: mestá, obce, samosprávne kraje a v drvivej väčšine prípadov aj rodičia detí, ktorí už nebudú mať teplé jedlo zadarmo, a zdôrazňujem, to jedlo bolo zadarmo, môžete tvrdiť, čo chcete.

Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, možno tri poznámky k tým obedom zdarma. My sme vychádzali a robili celoštátny priemer euro dvadsať pred tým, že sa obedy zaviedli. Ja len pripomínam, že v tom čase na východnom Slovensku boli zriaďovatelia, ktorí nemali ani jedno celé euro náklady na jeden obed, toľko na vysvetlenie.
To, čo sa potom udialo, samosprávy začali brať zálohy, depozity, tvrdili, že musia nakúpiť nový materiál, jednoducho nové investície. Podstatné, 25 % sa zvýšila účasť detí na tých obedoch. No a keď obavy z veľkých nákladov na odpad, tie sa vôbec nepotvrdili.
K tej matematike. Nie je asi dôstojné, aby sme si tu vymieňali názory, čo áno, čo nie. Ale základné východiská: dnes je bonus 22,72; 23,20 bude od 1. januára, od 1. júla 1,7-násobok 39,47, od 1. 1. 2002 42,60. Náklady na jeden mesiac na obedy v priemere 21 dní je 27,30. Odrátať, jednoduchá matematika, nevychádza to.

Ďakujem pekne. Veľmi krátko ste, sa vyjadrím vzhľadom na vystúpenie pána poslanca, pána primátora. Viete, zaujala ma jedna vec, že ten rozpočet celkom neráta s tým, čo bolo, myslím si, že veľmi pozitívne zabehnuté. My sme tu prijali jeden zákon, ktorý hovorí o pomoci práve takým regiónom, v akom sa nachádza aj Rimavská Sobota. My nemôžme od toho úplne odísť. Veľakrát aj jednotlivé pracovné miesta, ktoré v týchto okresoch sú podporené, vytvorené, sú veľmi dôležité. Možno ako snehová guľa, aby sa na to jednoducho nabaľovalo, tam je treba vidieť úplne inak a pozitívne diskriminovať každého jedného zamestnávateľa, aby tá zamestnanosť v týchto regiónoch narastala. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, chcem byť vo svojom vystúpení konštruktívny. To znamená, že mám záujem poukázať na isté riziká, ktoré vidím a vnímam aj z hľadiska dlhoročný vlastných skúseností, ale možno aj istú procedúru, lebo je veľmi veľa oblastí v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sa nedajú v plnej miere vyriešiť ani za jedno volebné obdobie. Ale bolo by veľké nešťastie prerušiť niektoré, pretože o to by sa potom horšie a zložitejšie do toho rozbehnutého vlaku v tých nasledujúcich rokoch nabiehalo.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, sa ešte patrilo na začiatku povedať, bolo by bývalo slušné, i keď treba povedať, že aj v našom období nie vždy, ale viackrát tu bolo tak, že rezortní ministri boli prítomní pri rozpočte a mali záujem reagovať na niektoré pripomienky. Čo si myslím, že by bolo seriózne. Ja sa preto zameriam skôr na tie rozpočtové veci a nie obsahové. To bude asi vec príslušných rezortných ministrov.
No, ten rezort práce, sociálnych vecí je špecifický. Špecifický v tom, že celý ten rozpočet sa pohybuje v dvoch oblastiach. Po prvé obligatórne a po druhé fakultatívne.
Čo sa týka obligatórnych nárokov, tých je takmer 99 %. To znamená, to sú všetky tie veci, ktoré zo zákona musí občan dostať, keď splnil nejaké zákonné podmienky, a reálne minister a funkcionári ministerstva rozhodujú len o pár desiatkach miliónov, ktoré sú v podobne tých fakultatívnych.
Čo sa týka, celkový pohľad k rozpočtu. No, bola tu spomínaná častejšie tá makroekonomická prognóza. Ja viem, vy ste ju postavili na, by som povedal, čo najviac negatívne možné veci, ktoré s tým súvisia, aby vás niečo, niečo jednoducho neprekvapilo. Ale treba povedať, že to je v takom pohybe, že aj ten rozpočet treba vnímať, vnímať veľmi, veľmi otvorený, možno ani neuzavretý. Rátali ste so 6,7-percentným, ak som dobre zachytil, OECD minulý týždeň hovorilo o 6,3 %, to znamená, že ten vývoj je taký, že tu sa možno aj percento reálne môže líšiť, a to sú úplne iné, to sú stámilióny, ktoré budú rozdielne.
To, čo ma trápi a čo som celkom nepochopil, je dosiahnutie predkrízovej úrovne až na konci roku 2023. Nerozumiem, buď si neveríte, alebo ste rezignovali. To nie je možné, aby to bolo až na konci ´23. roku, pretože vy máte k dispozícii niečo, čo žiadna vláda nemala, a to sú troje peňazí alebo prostriedky. Jednak je štátny rozpočet, samozrejmá vec, eurofondy, ktoré sú ešte stále vo veľmi veľkej výške, no a tretia, tretia oblasť sú, sú reformy, ktoré je potrebné v maximálnej miere využiť v súvislosti s fondom obnovy. Toto musí vzájomne korešpondovať. To znamená, na čo nemôžu ísť štátne peniaze, naše z rozpočtu, treba riešiť cez eurofondy, ak to nie je zahrnuté o možnosť riešiť cez projekty, no tak cez tú zelenú politiku, ktorá by mala dominovať, dominovať, čo sa týka toho fondu, fondu obnovy.
Čo sa týka rizík. Budem hovoriť o rizikách rezortu, ale aj o rizikách Sociálnej poisťovne. Transfer zo Sociálnej poisťovne je viac ako 800 mil. Obávam sa, že časy, keď sme mali vyrovnaný rozpočet to v minulom roku, sú dávno, dávno preč a môže trvať nie roky, možno desiatky rokov, ako trvalo v predchádzajúcom období, pokiaľ sa do takéhoto štádia, štádia dostaneme, tie otázky, čo prinesie v tomto prípade tá pripravovaná dôchodková reforma.
Ale čo sa týka zníženia mzdových nákladov a počtu zamestnancov v rezorte práce, možno mi to ani neprináleží, ale pokladám to za absolútnu hlúposť, nezmysel.
Pán minister, vaši ľudia robili audit pred dvomi rokmi na úradoch práce a výsledok toho auditu bol taký, že navrhli 800 ľudí pribrať na úrady práce. Výsledok náš bol taký, povedali sme, nepotrebujeme, zabezpečíme, ale vy nemôžte teraz cez 900 ľudí brať. Nehovoriac o tom, že v tomto roku bude končiť skoro 1 000 projektových zamestnancov vzhľadom na to, že je to len doba určitá, a skončí projekt, skončí aj zamestnanie.
Jedno veľké riziko, ktorému nerozumiem, vnímam v Sociálnej poisťovni, a to je plán príjmu z poistného pre budúci rok, nárast o 6,7 %. Nerozumiem, možno keby mi to potom pán minister vysvetlil, o 65-tisíc ľudí menej robí. To je ten medziročný pokles, o to je viacej v evidencii nezamestnaných. Reálny predpoklad pre budúci rok je taký, že môže narastať tá nezamestnanosť, no ale my rátame so 6,7-percentným nárastom príjmu. Pýtam sa odkiaľ, z čoho? Je to úplne nelogické, skôr opačne, bude veľmi veľký problém udržať to, čo je možno teraz, teraz v tomto prípade aktuálne.
Jedna poznámka, komunitné centrá. Veľmi dôležité, potrebné, nespochybniteľný ich význam ďalej v tom pokračovať, ale musia sa zadefinovať podmienky fungovania z vecného hľadiska, no a finančné krytie. Treba povedať, keď sme to naštartovali, pokryli sme to kompletne z eurofondov. To z hľadiska budúcnosti nebude možné. To znamená, treba rozmýšľať teraz, čo pokryje štátny rozpočet, eventuálne čo rozpočty obcí a miest, a pripravovať sa na to, aby nezanikli v jednu dobu tie komunitné centrá, lebo ony sú jednoducho potrebné.
Čo sa týka možno otázok toho, čo mi tu chýba v rozpočte ako takom, je zaujímavé jedno, jeden poznatok alebo vystúpenie. Pán minister práce sa venoval v tom predchádzajúcom období a bol vo výbore úplne inom, ale zaujala ma pani Gaborčáková. Takto pred rokom v rozprave povedala takúto myšlienku: „Ak by som bola ja ministerkou práce“, ona bola vtedy tieňová ministerka, „každopádne by som systémove riešila jeden problém, ktorý je, z roka na rok bude narastať, to je počet starších ľudí, a preto navrhujem systémové riešenie zavedením tzv. štátnej dávky v odkázanosti.“ Veľká myšlienka, aktuálna myšlienka, je to obdoba, čo majú Češi, príspevok na péči, má svoje plusy, má svoje mínusy, ale chcem hovoriť o tom, nikde v rozpočte som to nevidel a nenašiel. V tomto prípade hovoríme o stámiliónoch, ktoré by na, na tento príspevok išli. To znamená, že asi bude rezignácia alebo to chcete možno riešiť úplne niekde v poslednom roku.
A vy, pán minister, ste vtedy pred rokom vystúpil a podporil túto myšlienku. Dokonca ste navrhol a podporil ju v tom, aby sa zobrali prostriedky z aktívnych opatrení trhu práce a riešila viacej sociálna oblasť, čomu celkom nerozumiem. Ale nevadí.
Čo sa týka pozitív toho štátneho rozpočtu, dôležité je to, že sú pokryté všetky legislatívne úpravy, ktoré boli urobené vlani a tohto roku. To je veľmi dôležité. No a samozrejmá vec, že tá štruktúra ďaleko nezodpovedá nejakým, priemeru iných krajín z hľadiska Európskej únie alebo eurozóny, sú ďaleko nižšie oblasti nezamestnanosti, podporu pre rodinu s deťmi, pomoc odkázaným, zdravotne postihnutým, ale to je ten proces, v ktorom je potrebné pokračovať, aby sa táto pieseň neprerušila, tá pozitívna pieseň, aby sa v týchto projektoch jednoducho pokračovalo.
Dávam do pozornosti správu NKÚ. Často tu bola spomínaná, ja ju hodnotím ako veľmi dobrú. Východiská, ktoré oni vidia z tohto obdobia z hľadiska zamedzenia nárastu a dopadov tohto obdobia, sú dve: udržanie sociálneho zmieru a podpora hospodárskeho oživenia. Podpora hospodárskeho oživenia je logická. Ale prvú prioritu, ktorú hovorí NKÚ, ste ako vláda rozbili. Hlavne minister práce. Nechápem, prečo v tomto období išiel do takéhoto harakiri, pretože to môže byť veľmi vážny problém, ktorý môže ovplyvniť tú druhú prioritu, to znamená podporu hospodárskeho oživenia.
No a ešte jedna myšlienka, pán minister, obedy zdarma. Zdôvodnenie bolo také, že sa znásobí daňový bonus a vykryjú sa dopady. No nie je to tak. Nie je to tak, pretože keď sa prerátame, 1,7 od 1. júla budúceho roku znamená, že rodičia prídu o 11,80 mesačne, o 141,60 ročne, lebo o toľko budú viac platiť a nepokryje im to ten daňový bonus. Keď sa od 1. januára 2022 zvýši na 1,85, ešte stále bude deficit, približne stovku ročne budú tí rodičia doplácať. To znamená, to, čo ste tvrdili, nie je celkom pravda alebo je len polopravda, pretože matematika ma nepustí v tomto prípade a som presvedčený vzhľadom na to, aký máte stav rozpočtu, koľko je ešte k dispozícii, že 13. dôchodky, obedy zdarma mohli byť kľudne poriešené, pretože finančné prostriedky na to sú.
Ďakujem, skončil som.

Pán minister, vy ste tu na nás naložili tonu výhovoriek a myslím si, že verejnosť očakáva od ministra financií to, čo robia aj ministri financií vo všetkých európskych štátoch v tejto chvíli, v čase pandémie. Prichádzajú s riešeniami a opatreniami ako pomôcť, ako štát môže pomôcť obchodníkom, ako môže pomôcť seniorom, ako môže pomôcť robotníkom, zamestnancom, všetkým. A vy tu riešite rekonštrukciu Spišského hradu a nimráte sa v rozpočte, ktorý je rok starý, v tom našom. Vy máte hovoriť o tom vašom rozpočte, o tom, ako idete pomáhať ekonomike, o tom, ako idete zabrániť tej katastrofe, kam sa rúti slovenská ekonomika. Aj kvôli vašim, vašej nečinnosti. Povedzte, čo idete robiť seniorom! Zatiaľ vieme, že im idete zobrať 13. dôchodok.
Čo idete pomôcť deťom? Zatiaľ vieme, že im beriete obedy. Ako idete pomôcť živnostníkom? No, idete im zvyšovať dane. Ako idete pomôcť robotníkom? Tým, že ničíte tripartitu? Toto sú veci, ktoré ľudí zaujímajú, a nie to, že sa budete neustále iba vyhovárať.
No, vy ste takmer o 20 % zvýšili verejný dlh. Tak toto vám gratulujem, toto sa nedá vysvetliť. A potom tu kolega, jeden z vašich kolegov tu hovoril o tom, že no, aj u nás sa zvyšoval v roku 2008, a zabudne pripomenúť, že bola hospodárska kríza a zvyšovalo sa všade. To už nepripomenie. No tak prečo by sme mali my pripomínať to, že máte pandémiu? Jednoducho zvyšujete takmer o 20 % verejný dlh. Vy sa dostávate do astronomických výšin a to sa tvárite, že vy ste tí zodpovední. To je vtip roka, ako pri 20-percentnom navýšení sa tváriť, že ste zodpovední.
Pán kolega, prestaňte sa už vyhovárať. Poďme sa baviť o tom, ako pomôcť slovenskej ekonomike. Dobre viete, že my nie sme v tomto smere nejakí úzkoprsí z hľadiska verejných financií. Vieme dobre, že sociálne štáty v celej Európe fungovali aj s tým, že boli zadlžené ďaleko dramaticky viac ako Slovensko. Zoberte si, už tu bolo spomínané Belgicko, už tu bolo spomínané Nemecko, všetky tieto štáty majú vyšší verejný dlh, ako má Slovensko. Keď chcete napumpovať do ekonomiky a rozhýbať ju, je to treba. Problém je, že vy ste si napožičiavali, zadlžili krajinu, ale nijako krajine nepomáhate. Toto je ten zásadný problém.

Pán kolega, mňa by len zaujímalo, dokedy sa táto vláda chce ešte vyhovárať na Roberta Fica a Petra Pellegriniho, lebo vy ste už doviedli to vaše slávne zaklínadlo "lebo Fico, lebo Pelle" do úplnej dokonalosti. Tak ešte aj za Hegerov rozpočet môže Fico, to je naozaj nádherné (povedané s pobavením).
Ja k tomu vášmu štatistickému okienku by som doplnil len dve informácie a skúste sa nad nimi zamyslieť. Za nás verejný dlh 48 %, za vás 62 % a plánujete 65 %. Určite ste mali na základnej škole matematiku, nárast o 17 %. Ale my sme tí zlí hospodári a vy ste tí dobrí hospodári! Fantastické! Deficit, za nás okolo, sa to motalo okolo pol percenta, percento, sme sa tu každú desatinku snažili stlačiť, nás tu naháňali všetci, všetky médiá, ako ideme do Grécka, keď desatinka pôjde trošku zle. A u vás je to 10 %. A plánujete 7,5 %. Ako to si z ľudí robíte srandu? Táto spŕška demagógie, však sa už konečne priznajte, neviete hospodáriť, máte na čele rezortu financií určite kvalitného misionára, ale celkom iste nie ekonóma. Nezvládate to a prestaňte sa, prosím, vyhovárať na Roberta Fica.
Ďakujem.