Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Budem tak všeobecne odpovedať. Zhrniem.
Ja si osobne fakt reálne myslím, že navrhnutá novela pôvodne nezodpovedá tomu svojmu cieľu, ktorí kolegovia poslanci chceli, chceli deklarovať. Myslím si, že toto spôsobí takú nestabilitu podnikateľského prostredia v rámci poľnohospodárstva.
Ja by som chcel ešte podotknúť, že ja si myslím, že to je reálny problém, že k našej poľnohospodárskej slovenskej pôde sa dostávajú zahraniční rôzni poľnohospodári, či sú to Dáni, Holanďania, Rakušáci, Nemci. Toto je problém. Nemôžme sa vyhovárať len na to, že u nich je cena vyššia, u nás je nižšia, tak si to môžu dovoliť. Musíme spraviť podľa mňa legislatívne kroky na to, aby sme to dokázali nejakým spôsobom obmedziť, keď v iných krajinách Európskej únie to dokážu obmedziť.
A poviem ešte, poprosil by som pani kolegyňu Halgašovú, keby mi zodpovedala tie dve veci z hľadiska toho jej pozmeňováka v tom ods. 12, § 12 ods. 4 tá posledná veta. Tá z hľadiska tej právnej neistoty, či je to výpoveď a oznámenie. A potom ešte, ako chcú riešiť to, kde aj pán kolega Borguľa sa tu síce dotkol toho okrajovo, ale ja hovorím o environmentálnych projektoch, záväzkoch, ktoré vyplývajú z uznesenia vlády 75/2015, ktoré hovoria o nejakých 5- až 7-ročných projektoch na poľnohospodárskych, poľnohospodárskej pôde, ktorá trvá 5 až 7 rokov, kde oni majú určité záväzky. Dostávajú na to nejaké dotácie a v prípade, že bude jednoročná výpovedná lehota, tak môže dôjsť k tomu, že im nejaký vlastník vypovie časť nejakého pozemku a oni budú musieť, budú musieť proste vrátiť všetky, všetky financie a padne im celý projekt. Toto je podľa mňa pri tej ročnej výpovednej lehote ohrozenie a môže nastať s týmto problém a nebodaj nejaké špekulácie budú ešte v tom, že to budú niektorí aj úmyselne robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Takáč, chcem ťa podporiť v tvojom vystúpení, pretože rovnako moje poznatky, ktoré som v predmetnej oblasti v diskusiách s poľnohospodármi získal, ma vedú k záveru, že predložený návrh nemožno podporiť. A to je dôvod, prečo chcem pripustiť, že nie je tento zákon dobre pripravený. Pretože aj keď zdanlivo predkladatelia idú správnym cieľom, chcú umožniť totižto vlastníkovi pozemku, aby sa sám rozhodol, komu túto pôdu prenájme, myslím si, že konečný efekt môže mať opačné výsledky.
Ďalej by som chcel poukázať, že prvý novelizačný bod zbytočne zavádza ďalšiu administratívnu byrokratickú záťaž pre podnikateľov o pôde a neviem, ako sa najväčší bojovník pán minister Sulík postaví k tomuto, že zavádzame ďalšie byrokratické opatrenia.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som teda vystúpil k tomuto, k tejto novelizácii, ktorú predkladajú kolegovia poslanci Národnej rady. V prvom rade pri návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vlastne vydanie zákona, ktorým sa mení zákon 504/2013 o nájme poľnohospodárskych pozemkov a poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, snažia sa touto novelizáciou riešiť to, že na Slovensku v jednotlivých častiach Slovenska je reálny problém s tým, že niektorí vlastníci sa nevedia dostať k svojim reálnym pozemkom.
Musím povedať, že sú to, sú to situácie, ktoré sú individuálne v rámci celého Slovenska. Ja napríklad zo stredného Slovenska, my toto nepociťujeme, lebo u nás poľnohospodárske podniky, ktoré sú, a pokiaľ napríklad požiada nejaký vlastník alebo malý farmár o vydanie týchto pozemkov, lebo tam chce hospodáriť sám, tak nie je s týmto žiaden problém. Práveže naopak, poľnohospodári, s ktorými som sa rozprával, či napríklad z regiónu Topoľčian, Nitry, hovorili o tom, že by boli radi, keby prišli mladí nejakí farmári, teda poľnohospodári a tieto pozemky by si chceli nejakým spôsobom vyňať a začať nejakým spôsobom fungovať.
Čo sa týka ale tej, toho samotného poslaneckého návrhu, ten je jeden a na druhej strane pani kolegyňa predložila k tomu aj pozmeňovací návrh. Ja si osobne myslím, že takéto, takéto kúskovanie tohto zákona v situácii, keď ministerstvo pôdohospodárstva pripravuje novelizáciu vo svojom rezorte v rámci tohto zákona, kde už bolo aj v decembri minulého roka veľké rokovanie so všetkými zainteresovanými organizáciami, či to bolo SPPK, alebo ďalšie, ďalšie poľnohospodárske a potravinárske subjekty, ktoré majú čo k tomu povedať. Preto si myslím, že tento návrh ako taký je nekoncepčný a nesystémový, lebo vypicháva len jednu vec. A ja som skôr považoval za to, že koaliční poslanci budú práveže s ministerstvom intenzívne rokovať a hľadať riešenie na to, aby čo najrýchlejšie urýchlili novelizáciu tohto zákona.
Ja si myslím, že je to strašne individuálne, ale všetci dobre vieme, že aj v čase krízy, ktorú teraz tu zažívame, tento návrh ja považujem za nedostatočný a nekvalitný. Zas treba povedať, že tento návrh bol riešený bez akejkoľvek odbornej, odbornej diskusie a širšej diskusie, kde by sa vytvoril väčší časový, časový priestor, a myslím si, že toto je chyba a hlavne s odôvodnením s tým, že samotné ministerstvo chystá veľkú novelizáciu tohto zákona.
Pôvodný návrh tohto zákona, táto novelizácia vlastne menila v § 12 ods. 4 a potom vypúšťala následne v § 13 ods. 2 a 3 a to bola jedna časť. A teraz vlastne kolegyňa predložila pozmeňovací návrh, kde v § 12 ods. 4 je nejaká zmena. A tu chcem upozorniť v závere tohto odseku, citujem z pozmeňovacieho návrhu v poslednej vete: "Ak vlastník pred uplynutím dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu na uzatvorenie nájomnej zmluvy uzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, ako je užívateľ pozemku podľa prvej vety, oznámi túto skutočnosť užívateľovi do šiestich mesiacov od dňa doručenia návrhu." Nakoľko som si to dával pozerať viacerým, ktorí aj sú právnici a majú s týmto skúsenosti, tvrdia, že táto posledná veta je zlá. Je tam rozpor v tom, že či sa to berie ako len oznámenie alebo ako výpoveď. Je tam v tomto právna neistota. A hovoria o tom, že pravdepodobne aj tak tam bude musieť ísť, ísť k tomuto výpoveď. Čiže z hľadiska, z hľadiska právneho výkladu je tam o tomto neistota.
A dovoľte mi potom ešte, v § 13 sa vlastne následne vypúšťa ods. 2, ale ten sa nahrádza potom ďalším odsekom, a to je ods. vlastne nanovo 2, ktorý je vlastne pôvodný ods. 3, kde chcem povedať, že posledná veta k 1. novembru, čiže je tam ročná výpovedná lehota v rámci, v rámci toho, tej zmeny. Tu chcem upozorniť a toto môže spôsobiť, toto môže spôsobiť veľký problém, a to je ten, že ak ide pri ročnej výpovednej lehote, ak ide o pozemok, ktorý je zaradený do viacročného záväzku podľa osobitného predpisu vlády 75/2015, to sa jedná o rôzne environmentálne záväzky, čiže sú, je požadovaná, týmto spôsobom, keď tam je ročná výpovedná lehota pri rôznych environmentálnych záväzkoch, ktoré trvajú päť až sedem rokov, sa tieto podpory, ktoré sú podporované pri týchto environmentálnych záväzkoch, pri ročnej výpovednej lehote sa zablokuje prístup k týmto podporám, lebo vlastne bude ročná výpovedná lehota. A ten kto má rôzny environmentálny projekt, na ktorý dostáva aj nejaké rôzne dotácie, má tam viazanosť päť až sedem rokov aj z hľadiska nájmu týchto pozemkov a v prípade, že by mu niekto vypovedal s ročnou výpovednou lehotou čo len malú časť toho pozemku, tak v tom prípade mu padne celý projekt a bude musieť vrátiť peniaze nielen v danom roku, ale za to celé obdobie. Čiže tuto upozorňujem, toto je tiež podľa mňa, tuto si môžme naraziť, čiže tuto je tiež dosť veľký problém.
A ja si osobne myslím, že v rámci tých jednotlivých bodov, ktoré som aj spomenul, môže dôjsť to zamýšľanie toho pozmeňovacieho a tej novelizácie, ako možnože je dobrý, hej. Akože myslíte to dobre, však myslíme to všetci dobre, že chceme, aby tí vlastníci sa dostali k tým svojim pozemkom, ale práveže tuto sa skôr obávam toho, že ten cieľ, ktorý je sledovaný, že aby sa nejakí začínajúci poľnohospodári, malí poľnohospodári dostali k nejakým pozemkom, môže spôsobiť to, že v prípade tej ročnej výpovednej lehoty aj k tomu, že ten vlastník sa bude vedieť rozhodnúť o tom, že teda ja vypoviem tomu napríklad poľnohospodárovi, ktorý má prenajaté tieto poľnohospodárske pozemky a má výmeru 3-tisíc hektárov, a ja mu to, mám tam nejakých 100 hektárov, ja mu to vypoviem s ročnou výpovednou lehotou a pôjdem to, pôjdem to prenajať niekomu inému. No viete, jak sa budú správať tí vlastníci? Budú sa správať takým spôsobom, že pôjdu po cene. A ja si myslím, že toto spôsobí to, že k týmto pozemkom sa zas dostanú zahraniční podnikatelia, poľnohospodári, ktorí proste nemajú problém preplatiť tieto peniaze, že namiesto toho slovenského malého začínajúceho poľnohospodára, ktorý by dal za ten hektár, môže 30, 40, 50, 60 euro, tak príde nejaký Dán, Nemec, Rakúšak, ktorý dá proste 120, 150, 200 a preplatí, a podľa mňa spôsobí toto skôr opačný efekt, ako je pôvodne myslený.
A môžem povedať aj skúsenosti zo Slovenska, kde napríklad rôzne samosprávy, ako napríklad mesto Trnava, resp. Rimavská Sobota, ktorá takýmto spôsobom išla prenajať poľnohospodárske pozemky, došlo k tomu, že proste zahraniční veľkí, veľkí poľnohospodári to preplatili a išli iba po cene. A toto je podľa mňa veľké ohrozenie. Preto si myslím, že daná novelizácia, jej pôvodný zámer bol možnože dobrý, ale ten reálny skutok v praxi bude úplne iný. A ja si myslím, že tuto je potrebné, aby sa spravila komplexná novelizácia, ktorú chystá aj ministerstvo pôdohospodárstva, a nielen vypichovať jednotlivé časti z tohto zákona 504/2003. Takže ja budem odporúčať nášmu poslaneckému klubu, aby sa pri tomto, tejto novelizácii zdržal.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Zajačik, ja v dobrom, v dobrom ja hovorím, že vek je len číslo a každý je tak, ako sa cíti a ja fandím každému, kto pomáha. Dovoľte mi ešte podotknúť nejaké veci.
Napríklad dnes taká aktuálna informácia, výroba elektriny z uhlia v Číne vzrástla a podiel Číny na celosvetovej produkcii elektriky z uhlia vzrástol na 53 %. To len by som dal do takého porovnania, že my môžme tu, môže v niektorých krajinách Európskej únie zrušiť všetku výrobu elektriky z domáceho uhlia, v Číne otvoria jednu takúto elektráreň a aj tak to bude omnoho viacej v tej Číne ako u nás, keď budeme takíto ekologickí.
A napríklad aj z hľadiska toho životného prostredia stačí, keby sme možnože začali aj my tu v Národnej rade, už viackrát to bolo hovorené, možnože keby sme nemali tú vodu v plastoch, plastových fľaškách, ale v sklenených. A možnože keby sme sa vedeli aj v tom bufete vedeli normálne najesť a nemuseli si to celé dni nosiť v tých plastoch, za tie týždne, čo tu chodíme, každý z nás, keď si berie obed a večeru do plastových nádob, myslím si, že je tu pomerne dosť plastu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán poslanec, dovoľte aj mne pridať sa k tým pozitívnym veciam, ktoré ste povedali, aj k tej petícii, ktorá sa dnes prejednáva v Národnej rade Slovenskej republiky, Klíma ťa potrebuje.
V prvom rade každý človek na tejto zemeguli by mal začať od seba, pretože je to človek, a každý človek, ktorý za sebou nesie nejakú uhlíkovú stopu, niekto väčšiu, niekto menšiu, a čím viac takýchto rôznych petícií a materiálov bude a čím viac budeme hovoriť o tejto klíme, o klimatickej zmene, tak tým lepšie.
Trenčiansky samosprávny kraj má projekt tzv. Zelená župa, kde máme schválenú environmentálnu koncepciu. V kraji máme zaujímavé dotačné schémy, ktoré poskytujeme rôznym organizáciám v rámci Trenčianskej župy, ktoré riešia a podporujú, samozrejme, všetky zelené, zelené veci, ktoré sú, ktoré sú možné.
Som rád, že Slovenská republika podpísala ten tzv. Green Deal, a tu chcem aj na pôde parlamentu povedať, že slovenská krajina je malou krajinou a bodaj by aj tie veľké svetové veľmoci, a som rád, že sa k tomu znova Spojené štáty americké zapojili po novej voľbe a po zvolení nového, nového prezidenta, pretože ak tu nebudú a nepridajú sa k tomu veľké krajiny, tak Slovensko alebo podobne malé krajiny s tým nič moc nemôžu, nezmôžu.
Ja som sa aj dnes zúčastnil už druhého vodíkového workshopu, ktorý, ktorý organizovala Národná vodíková asociácia Slovenska, a ten tiež je zameraný a riešili sme rôzne zaujímavé projekty aj ohľadom vodíka, čo sa týka transformácie hornouhoľnej, uhoľného regiónu Hornej Nitry, takže poďme do toho, poďme do tej ochrany klímy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť v rámci toho bodu, ktoré, ktorý tu prerokovávame už na druhýkrát, a ja poviem za náš, hneď na začiatku za náš poslanecký klub SMER - sociálna demokracia, že my to predložené uznesenie, ktoré, ktoré máme k dispozícii, podporíme.
Myslím si, že každý z nás, či je z opozície, z koalície, každému ide o, o kvalitu životného prostredia, o klímu, o znižovanie emisií skleníkových plynov bez rozdielu, z ktorej politickej strany je a z ktorej časti, verím, že aj sveta sa nachádza. Ja by som chcel poďakovať, samozrejme, každému, kto nejakým spôsobom, už otázne, akým spôsobom, podpísal túto elektronickú petíciu, kolegovia, sa už viackrát k tomu vyjadrovali a, samozrejme, že je iné podpísať petíciu elektronicky nejakým klikom a rozdiel je, keď tú petíciu podpisujeme fyzicky niekde medzi ľuďmi, a tá autenticita toho človeka je úplne iná ako niekde cez nejaký, cez nejaký možnože program cez internet, cez email, ale bez rozdielu, či to je 120-tisíc, 100-tisíc, 30-tisíc, každému ďakujem, čo i len jednému, čo toto podpísal.
Ja som bol tiež taký prekvapený, keď nám chodili, myslím si, že každému z vás množstvo emailov, ako treba túto petíciu podporiť túto v Národnej rade. Ja si myslím, že keď sme presvedčení o tom, že treba chrániť životné prostredie, nepotrebujeme dostať 150 emailov. Máme tu vnútorne to presvedčenie, a preto ja si myslím, že nepotrebujeme byť zahlcovaní rovnakým mailom niekoľko týždňov.
Myslím si, že treba aj poďakovať každému, kto akýmkoľvek spôsobom pristupuje k ochrane životného prostredia, či je to zbieraním možnože odpadkov vo svojom regióne, alebo triedením plastu, alebo šetrením vody, alebo rôznymi inými, ďalšími krokmi, ktorými sa snaží pomôcť tomu, aby ochrana životného prostredia bola prioritou pre každého z nás, lebo myslím si, že to všetci robíme pre naše budúce generácie, a ja som rád, že sme tu aj takí mladší vekovo a sa aktívne do tohto, do tejto diskusie zapájame, lebo myslím si, že je v prvom rade aj naša úloha, aby sme tým našim budúcim generáciám odovzdali, ja to poviem, v globále ten náš svet v takom lepšom stave, ako, ako sa nachádza teraz.
Dotknem sa jednej veci, kde, si myslím, že treba vnímať veci, jednak možnože aj, samozrejme, u nás na Slovensku z hľadiska ekológie a ochrany životného prostredia, ale ja si myslím, že to treba vnímať aj celosvetovo. Nemôžme my len vypichnúť malé Slovensko v rámci sveta a tváriť sa, že my tu budeme najekologickejší, najlepší, budeme tu dodržiavať všetky opatrenia, recyklovať, nebudeme tu mať fabriky, ktoré budú vypúšťať rôzne skleníkové plyny do ovzdušia, budeme najlepší a tým pádom celý svet zachránime, nie je to pravda. Netreba si predtým zatvárať oči, realita je taká, už to tu viackrát viacerí z vás spomínali, že sú iné krajiny, ktoré, ktoré proste znehodnocujú a zhoršujú to životné prostredie na svete. A keby sme hneď my ako samotná Európska únia zo všetkými členskými štátmi boli na tom najlepšie, tak je to len určité percento z toho celého globálneho vnímania ochrany životného prostredia.
Tí, ktorí to viacej vnímate, určite vám nemusím hovoriť o tom, že rôzne lode, ktoré prepravujú odpady po svete, po moriach, oceánoch, keď zistia, že kde to vyvážajú, je tam zlá cena, nedostanú zaplatené všetko, všetko sa vysypáva do morí a oceánov, je to jedna veľká tragédia.
Spomínaná aj napríklad India, ktorá z hľadiska životného prostredia patrí medzi tie tri najhoršie krajiny sveta. No môžem povedať z vlastnej skúsenosti, bol som v Indii a je to tam jedna veľká katastrofa. Ako v strede, v strede Dillí normálne máte veľké odpady, smetí, plastu všetkého možného, proste že to tam horí, ľudia si to tam zapaľujú, no je to jedna veľká tragédia. A to je ten príklad aj toho, že ako sme my poukazovali v minulosti z hľadiska, z hľadiska migrácie a utečencov, že sú to problémy, ktoré sa musia riešiť v tých krajinách, kde sa tie problémy nachádzajú. To znamená, že áno, my sa musíme zamerať aj k tomu, aby sme, aj keď viem, že v malej miere to dokážeme ovplyvniť, dokázali ovplyvniť celkovú ekológiu v rámci celého sveta a snažiť sa možnože ako Európska únia tlačiť aj tie veľké krajiny na to, aby dodržiavali tieto jednotlivé opatrenia.
Dovoľte mi povedať, že my ako Slovensko, a, chvalabohu, v tomto tak možno viacej napredujeme, lebo patríme medzi, medzi krajiny Európskej únie, ktoré patria medzi pilotné projekty v rámci znižovania týchto skleníkových plynov, a patríme medzi štyri, štyri krajiny v rámci transformácie uholných regiónov. Slovensko je jedna z krajín, ktorá bola úplne od začiatku, a to v roku 2018, kde vtedajší eurokomisár pre energetickú úniu Maroš Šefčovič s týmto prišiel, bola tam, samozrejme, aj krajina napríklad ako Poľsko, Grécko a, samozrejme, Slovenská republika a zhodou okolností región Hornej Nitry, odkiaľ pochádzam ja, takže bol som úplne od začiatku pri tomto a za toto treba poďakovať aj dotknutým. Len tu mám skôr takú obavu, že začalo to všetko v roku 2018 a stále nič, hej, ako stále sa bavíme o nejakých projektoch, stále sa snažíme niečo posudzovať, a pritom sú na to vyčlenené finančné prostriedky, ktoré reálne môžu pomôcť tomu, aby sa tieto skleníkové plyny znižovali.
V rámci transformácie regiónu Hornej Nitry dochádza k uzavretiu ťažby teda výroby elektriky z domáceho uhlia k 31. 12. 2023 a táto transformácia má tomu celému napomôcť, len, bohužiaľ, reálna, znižovanie činnosti samotných Hornonitrianskych baní už sa znižuje, ľudia sa prepúšťajú, ale nie sú adekvátne projekty na prezamestnanie týchto ľudí a na toto by mala a na toto slúžiť táto transformácia uholného regiónu, kde boli vyčlenené finančné prostriedky v sume zhruba 459 mil. eur, kde teda tieto peniaze budú použité na to, aby sa aj tento región Hornej Nitry pretransformoval na ekologickejší, lepší región. Je to veľká výzva, ktorá nás čaká, myslím si, že je aj na nás, aby sme v tomto čo najviacej pomohli v rámci tejto transformácie. U nás na Slovensku boli do toho zahrnuté aj regióny, ako je Bratislavský kraj, Banskobystrický kraj a Košický kraj. Teraz dochádza k posudzovaniu týchto jednotlivých regiónov a predkladaniu nejakých projektov na to, ako, ako tieto jednotlivé regióny sa posunú a kde koľko bude využitých finančných prostriedkov.
Hovoríme, hovoríme všetci ešte aj v rámci tejto klimatickej zmeny o, samozrejme, o tom zvyšovaní tej teploty. Všetci dobre vieme, že v minulosti, možnože tisíc rokov alebo koľko dozadu to ľudia pociťovali, ani nepociťovali tieto klimatické zmeny, a ja si myslím, že my, ako tu teraz žijeme a fungujeme, pociťujeme z roka na rok, že je teplejšie, suchšie, prídu návalové dažde a je to, je to citeľné a vnímateľné na ročnej báze, čiže nie na báze tisíc rokov, ale na báze niekoľko rokov po sebe.
V rámci aj toho nedostatku tej pitnej vody, chvalabohu, a som rád, že aj v minulosti sa schválil zákon, ktorý ukladá vlastne z hľadiska ochrany našej vody, je chránený Ústavou Slovenskej republiky, kde my patríme medzi top krajiny, neviem, či nie dve-tri krajiny na svete na počet obyvateľov z množstva, množstvom vody. A tuto je potrebné túto vodu zadržiavať v krajine a tu už viackrát spomínaný napríklad aj Plán obnovy, v ktorom, bohužiaľ, momentálne ešte zatiaľ, pevne verím, že sa to zmení, sa nenachádzajú finančné prostriedky pre ministerstvo pôdohospodárstva, kde by sme aj v rámci tohto Plánu obnovy vedeli vyčleniť, a teda i použiť finančné prostriedky na to, aby sa táto voda zadržala v krajine a aby sa možnože nevyparovala a netiekla niekde mimo, ale zadržala sa v a našom regióne.
Samozrejme, tak ako spomínal aj pán primátor Hlohovca, veľké zastúpenie v rámci ochrany klímy a podpory majú samotné obce a mestá, ktoré vedia aj možnože malými opatreniami napomôcť tomu, či sú to rôzne výsadby vegetácie, zachytávanie rôznych dažďových vôd, vytváranie rôznych jazierok a rôznych iných systémov.
Takže treba sa na to pozerať nielen takto, ale tak širokospektrálne v rámci celého sveta a pevne verím, že sa nám to nejako podarí.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upriamiť pozornosť členov zahraničného výboru, že zasadnutie výboru je dnes 12.05 hod. v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. No, samozrejme, klíma je vôbec dôležitá nielen na Slovensku, ale je dôležitá aj celosvetovo. (Ruch v sále.) Ale ja sa chcem spýtať jednu vec, či naozaj neminieme práve vyhlásením nejakej klimatickej núdze tie ciele, lebo tú cestu. Keď sme mali výbor pôdohospodársky, tak tam prišiel pán Martin Hojsík a rozprával o tom, aké si Slovensko a Európska únia má dať vysoké ciele. Ja som vtedy položila otázku, koľko percent, koľko percent my teda ako Európska únia spoločne tvoríme ako znečisťovatelia. Viete, koľko je to percent? Desať. A ja sa pýtam, vážení kolegovia, pýtala som sa na výbore, koľko to je Spojené štáty Americké? Koľko to je Čína? Koľko to je India?
Veď my sme kvapka v mori a my ideme vyhlásiť núdzu. Veď tie peniaze radšej použime na to, aby tie štáty, ktoré som vymenovala, aby títo aspoň nejaké zmluvy podpísali, aby títo sa snažili vyrábať a nejakým spôsobom meniť tú klímu, to ovzdušie, pretože nakoniec zistíme, že my nebudeme konkurencieschopní na výrobu, nakoniec zistíme, že... Neviem... Ale vyhlásiť klimatickú núdzu, samozrejme, môžme, ale skúsme to po dohode s celou Európskou úniou, so Spojenými štátmi Americkými, s Čínou, s Indiou, tí, ktorí sú najväčší znečisťovatelia, a pripomínam, je to 10 %, ktoré mi povedal pán Hojsík, je celá Európska únia.
Takže myslím si, že jednoznačne som za podporu klímy, aby bola čistejšia, a za, za všetko, ale treba sa na to pozrieť v takom tom globálnom hľadisku, pretože myslím si, že to tu je, neviem, či to uznesenie je správne.
Ďakujem. (Neutíchajúci ruch v sále.)

Pán predseda, pekne vás pozdravujem, želám vám pekný deň. Ak dovolíte, predsa len si uvedomme, že poslanci Národnej rady z iných častí Slovenska museli prísť. A by som sa tak domnieval, že by aspoň nejaké malé vysvetlenie to chcelo. Pretože nestačí vzhľadom na to, že nie ste schopní – a teraz hovorím o vládnej koalícii – ani vládnuť ani v parlamente, ani vo vláde, len tak manipulovať s programom Národnej rady, čiže aspoň nejaké vysvetlenie nám dajte. V čom je problém? Prečo? A prečo týždeň zase máme stáť a čakať, kým sa vaše blahorodia uráčia a dohodnú sa na tom, ako má fungovať vláda Slovenskej republiky? Niečo, aspoň niečo nám povedzte, nejaké klebety, pán predseda, keď už nič iné nie, nech môžme šíriť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, opäť musím zopakovať to, čo som povedal pred pár minútami pri tom prvom skrátenom legislatívnom konaní, že keď si pozriete predkladaciu správu tohto návrhu na skrátené legislatívne konanie, tak opäť tam nenájdete konkrétne dôvody, ktoré by napĺňali zákonom stanovené podmienky na to, aby mohlo byť prijaté a schválené skrátené legislatívne konanie.
Zákon o rokovacom poriadku hovorí jasne, ešte raz to zopakujem, že musí nastať mimoriadna okolnosť, musia byť ohrozené základné ľudské práva a slobody alebo musia hroziť štátu značné hospodárske škody.
Keď si pozriete dôvodovú správu k návrhu zákona ako takému, tak v dôvodovej správe zistíte, že výdavky štátneho rozpočtu, resp. výdavky verejnej správy na opatrenia, ktoré majú byť prijaté na základe zákona, sú 100 mil. eur, 100 mil. eur.
V návrhu na skrátené legislatívne konanie sa však nedočítate nič o tom, aké hrozia štátu značné hospodárske škody z titulu vzniku mimoriadnej okolnosti, resp. aké základné ľudské práva a slobody sú ohrozené vzniknutím mimoriadnej okolnosti. Aká je medzi nimi kauzalita, aký je medzi nimi súvis s tým, čo sa v tej dôvodovej správe píše, a s týmito následkami, ktoré majú byť dôvodmi na skrátené legislatívne konanie.
Opäť nespochybňujem, že opatrenia, ktoré sú v návrhu zákona, môžu mať ten charakter a sú potrebné, aby prišlo k takému konaniu, ale samotný návrh na skrátené legislatívne konanie tieto dôvody, žiaľ, neobsahuje a neobsahuje tú kauzalitu k tým podmienkam, ktoré stanovuje zákon o rokovacom poriadku. Je to zase dôvod na to, aby pani prezidentka nám tento návrh zákona vrátila.
Všetci dobre viete, čo sa stalo s ostatným vráteným návrhom pani prezidentky, že neprešiel v opätovnom rokovaní Národnej rady. Nerozumiem tomu, prečo vláda takýmto spôsobom fláka odôvodňovanie skrátených legislatívnych konaní a riskuje to, že prezidentská kancelária nám opätovne vráti tento návrh z titulu toho, že neboli dodržané podmienky na skrátené legislatívne konanie, pričom tie podmienky sa možno dali vyargumentovať a nájsť.
Ďakujem pekne.