Ďakujem veľmi, ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja začnem troška tak inak a ja si myslím, že asi štyrikrát sme sa tu snažili predkladať nejaký návrh uznesenia v rámci plánu obnovy, aby sa to tu fakt reálne prerokovalo v tomto pléne a bolo to už minulý rok viackrát a myslím si, že aj tento rok raz. A fakt ja nedokážem proste pochopiť, prečo nedokážete vašich predstaviteľov vo vláde nejakým spôsobom dotlačiť k tomu, aby sem prišli s tým materiálom a aby sme to tu prerokovali naprieč politickému spektru v rámci koalície, opozície a, tak ako už bolo viackrát povedané, dali hlavy dohromady. Lebo nejde o euríčka, ide o vyše 6 mld. a hlavne ide o to, že má to dopad na niekoľko rokov, na niekoľko volebných období.
A príklad toho, že sa nerobila žiadna reálna diskusia, ktorá sa sľúbila zo strany Igora Matoviča a ministra financií, že minulý rok sa bude viesť odborná, široká, všetci sa budú môcť zapojiť do týchto diskusií, tak sme sa dostali aktuálne do stavu, že materiál, ktorý tu máme a prešiel pripomienkovým konaním, tak nám prišlo vyše 2 500 pripomienok a z toho 1 400 pripomienok, ktoré sú opodstatnené. To sú, to sú tisícky strán, ktoré boli poslané, a ja si osobne myslím, že keby tu prebehla minulý rok diskusia a ten materiál by sa posielal ako-tak prediskutovaný v rámci aj tohto pléna a, samozrejme, všetkých dotknutých organizácií, tak by tieto pripomienky vôbec neprišli.
Treba si, treba si pripomenúť, že tie pripomienky v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania, ktoré prebehlo, kde máme možnosť vidieť tie stovky až tisícky strán, ktoré prišli, poslali jednak samosprávy, čiže ZMOS, únia miest, obce a mestá, ktoré samotné majú k tomu výhrady. Poslali to jednotlivé župy spoločne. Napríklad poviem, za Trenčiansku župu sme dali vyše 22 pripomienok.
Kritika vysokých škôl, samozrejme, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Asociácia zamestnávateľov, Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky, Klub 500 a nehovoriac o tom, že samotné v medzirezortnom pripomienkovom konaní poslali aj niektoré ministerstvá. Napríklad samotné ministerstvo obrany, Štátne lesy a ďalší.
Čiže keby tu prebehla reálna tá diskusia, po ktorej sme volali, sa dožadovali do toho, aby aj v tomto pléne bola, a tak ako bola sľúbená, tak ja si myslím, že teraz by sme mali ten materiál taký, že by sme nemuseli teraz začínať zo stavu, poviem to tak, že nula. Lebo neviem si predstaviť, ako v priebehu apríla sa spracujú všetky tieto pripomienky a tento materiál sa pošle do konca apríla do Bruselu.
Kladiem si aj otázku ako ďalej, resp. kto bude tento plán mať v gescii. Kto ho bude viesť, kto ho bude spracovávať, lebo premiér Matovič to posunul na rezort minister... rezort financií na pána Hegera a aktuálna teda zmena vo vašej vláde je taká, že novým premiérom bude pán Heger a novým ministrom financií bude pán Matovič. Takže neviem si to predstaviť, lebo všetci dobre vieme, že iné krajiny Európskej únie, v ich krajinách plány obnovy riešia jednotliví predsedovia vlád. Takže pravdepodobne u nás asi dôjde k tomu, že tento materiál bude ďalej spracovávať buď pán minister financií, pán Matovič alebo pán nový premiér, pán Heger. Neviem.
Ale mám veľkú obavu a bolo to tu už aj viackrát povedané, že sú, myslím si, že opodstatnené obavy, a to z toho dôvodu, že tento materiál bude a či vôbec bude poslaný do Bruselu v rámci apríla. A keď bude poslaný, tak bude poslaný možnože nekvalitne. Lebo nemyslím si, že dokážu spracovať všetky, všetky pripomienky. A potom reálne hrozí to, že my tie peniaze v skutočnosti dostaneme, ale my ich dostaneme potom až v druhom kole. To znamená, že my tieto finančné prostriedky nedostaneme v priebehu tohto roka, ale možnože na konci alebo budúci rok, a tým pádom si zase tiež odďaľujeme to, aby sme si vedeli vykryť jednotlivé tie veci, ktoré, pevne verím, že sa ešte v rámci aj tohto celého nejakým spôsobom vykryštalizujú.
Podotkol by som, že plán obnovy a odolnosti by z môjho pohľadu mal znamenať, teda mal by predstavovať stratégiu budúceho možného rozvoja našej vlasti. Žiaľ, tak ako sme viacerí hovorili po preštudovaní tohto materiálu, po vzhliadnutí reakcií relevantných profesijných zväzov, musíme konštatovať to, že materiál je atribútom stratégie alebo vízie, tých vízií jednoducho nezodpovedá a to je škoda. Myslím si, že každý, každý, pre každého to je škoda a dokonca nemá ani príznaky, ani analýzy. Je len konštatovaním toho, na čo chce súčasná vláda využiť ponúkaných vyše 6 mld. eur.
Ale skúsme sa pozrieť napríklad do iných členských krajín. Napríklad také Nemecko pracuje s koncepciou budúceho rozvoja postaveného napríklad na štyroch základných pilieroch. Prvý je ekologická energetika, druhý je návrat k pôdohospodárstvu bez chémie, tzv. výroba a produkcia kvalitných potravín. Po tretie preventívne zdravotníctvo a po štvrté inteligentné vzdelávanie. To sú výzvy, podľa môjho názoru, aj našej spoločnosti a, žiaľ, plán obnovy, ktorý by mal, mohol tieto kľúčové oblasti aspoň čiastočne podporiť, jednoducho v tomto zlyháva.
Tak napríklad tá prvá časť materiálu sa venuje zelenej energetike, ak však chce vláda presadiť obnoviteľné zdroje, tak by mala vysvetliť, ako to chce urobiť. Napríklad však všetci vieme, že Slovenské elektrárne nie sú v rukách štátu. Štát tu má len menšinový podiel.
Ešte jeden malý príklad. Aj vzhľadom na aktuálne problémy s klimatickými zmenami by mala byť tá ekológia, samozrejme, a všetko s tým spojené zelenšie a vrátane aj ekologickejšej dopravy. To znamená, že napríklad aj tí majitelia dopravných firiem by mali mať zabezpečený efektívny a prijateľný mechanizmus do nákupu prostriedkov, napríklad na elektropohon.
Včera sme, resp. včera diskutovali, ale dnes hlasovali za Klíma ťa potrebuje, kde, myslím si, že skoro väčšinovo prešlo uznesenie, ktoré bolo v tomto pléne aj z koalície, aj z opozície odhlasované, kde si všetci plnohodnotne uvedomujeme životné prostredie, ekológiu a klímu, a preto chcem povedať, že už viackrát aj spomenuté absento... absencia akéhokoľvek čo i len jedného eura pre rezort ministerstva pôdohospodárstva. V rámci ministerstva pôdohospodárstva máme veľmi veľa možností na to, aby sme vedeli prostredníctvom či zadržiavaní vody, rôznych nádrží a rôznych iných vecí v rámci kli... v rámci krajinnej tvorby využiť na to, aby sme aj tejto klíme vedeli pomôcť a vedeli by sme na to využiť aj finančné prostriedky z plánu obnovy.
Uvidíme či sa, či sa aj v tomto pláne obnovy, či pán minister Mičovský niečo s novým pánom ministrom financií v rámci plánu obnovy vyrokuje. Plán obnovy, o ktorom hovoríme a prostredníctvom navrhovaného uznesenia Národnej rady máme ambíciu vrátiť vláde na prepracovanie. Ja si myslím, že aj po tom doručení toho množstva tých pripomienok bude prepracovaný, a pevne verím, že bude prepracovaný tak, aby sa dostal aj sem do tohto pléna, aby sme sa vedeli k nemu reálne vyjadriť, aby sa otvorila omnoho väčšia diskusia, aká sa vytvára pri predkladaní našich uznesení. Vláda deklarovala odborné diskusie. To som už hovoril, že sa vôbec toto neuskutočnilo a to je ten dôvod toho, že prišlo také množstvo pripomienok.
Dovoľte mi v závere aspoň v krátkosti opakovať takú tú, tú základnú axiómu toho plánu obnovy. Cieľom plánu je pomôcť napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou koronavírusu a naštartovať európsku obnovu. To podľa môjho názoru vládny materiál v plnej miere nespĺňa a nereflektuje. Európska komisia si v rámci plánu obnovy určila svoje priority, už spomínané aj kolegom Lacom Kamenickým, 37 % to bola zelená ekonomika, 20 % digitalizácia. To znamená, že keď si to spočítame a odpočítame od 100 %, tak Slovensko môže reálne využiť 43 % na to, na čo potrebuje a, bohužiaľ, toto sa tam nenachádza. V tomto prípade, myslím si, že nekompetentná politika a prerozdelenie podľa politických výsledkov z toho si vypýtalo takú tú svoju daň. A to nie sú naše slová, to sú slová koaličných partnerov.
Takže ďakujem zatiaľ veľmi pekne.
