Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som sa vyjadriť, pán poslanec Ferenčák, k vášmu návrhu s porovnaním návrhom pani navrhovateľky, myslím pozmeňovacím návrhom.
Domnievam sa, že váš pozmeňujúci návrh je lepší, a to z jedného dôvodu takého legislatívnotechnického alebo právneho, pretože pani poslankyňa Kozelová navrhuje doplniť § 7 ods. 1, kde, ktorý znie, že z rozpočtu obce sa uhrádzajú a sú tam vymenované, aké, aké náležitosti sa uhrádzajú, čiže je to obligatórna náležitosť, ale tu sa chce, pokiaľ som to správne pochopil, v obidvoch tých návrhoch je cieľ rovnaký, sa chce zaviesť možnosť. A túto možnosť rieši ods. 2, kde sa už dnes v platnom znení zákona hovorí, že z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a tak ďalej. Čiže zdá sa mi ten váš návrh právne prijateľnejší, že sa do dnes už v právnej úprave platnom znení obligatórnych možností dopĺňa ďalšia obligatórna možnosť, ako dopĺňať do ustanovenia ods. 1, kde sú, pardon, do fakultatívnych, pardon, ospravedlňujem sa, ako do ods. 1, kde sú už dnes obligatórne možnosti, a tam dopĺňať nasilu fakultatívnu možnosť zaviesť nejaké financovanie na základe teda možnosti.
Čiže zdá sa mi, že ten váš návrh je právne, právne lepší, ale keďže, keďže na hlasovaní sa jeden s druhým bude vylučovať, je možné prijať len jeden, tak by som odporučil, keby ste sa s pani navrhovateľkou dohodli, aby buď sa z toho spravil jeden návrh, alebo aby ste sa potom dohodli, že ktorý sa stiahne a ktorý sa hlasuje, lebo ak sa odhlasuje ten prvý, tak ten druhý, ktorý je možno lepší, sa o ňom už nebude môcť hlasovať.
Ďakujem.

Pán Pročko, ja na to, že ste ma obvinili, že som klamárka, aj keď vám to pán Suja vyvrátil, zareagujem na vás vtipom. Príde manžel domov a nachytá svoju manželku, ako laškuje so susedom. A manželka sa naňho pozrie a povie: „Preboha, môj drahý, azda veríš mne, alebo svojím očiam?“
Presne takto. Vy nás tu presviedčate to, čo na vlastné oči, preboha, vidíme. Poviete, že nie je to politická nominácia byť prednostom napríklad, a ja si tu prečítam, že Igor Matovič povie, že politickí nominanti budú prednostovia obvodných úradov a budú pravou rukou ministra. Vy ste bol v ôsmich, neviem, či v deviatich komisiách, Šudík bol v troch a pán Šudík rovno vymenoval za prednostu do Sniny svojho asistenta manželky brata. Však ja keď vám začnem rozprávať, aké sú tam rodiny, však jasne, že vy nemáte členov, lebo nemáte, ale vy si menujete svojich bratov, frajerov, frajerky a neviem koho do funkcií. O čom sa bavíte? Toto je totálna diktatúra a každý, kto len okolo SMER-u sa pohol, tak mu asi idete vypáliť hviezdu na hlavu. Nehnevajte sa, bola som na výbore, keď váš kolega rozprával, že nie sú vtá... že nie sú tie chránené dravce, kedy mu tí poľovníci povedali, že za sto rokov tu nebolo toľko chránenej zveri, ako je teraz. Mlčal váš kolega.
A ďalšiu vec, viem aj pána ministra, s kým sa stretáva, ako oligarchovia skupujú lesy. Ja vám to potom poviem. Prečo chce súkromné vlastníctvo? Pozrite sa, kto skupuje lesy pri Svidníku a tak ďalej, a pán minister ho pravidelne navštevuje, pána oligarchu, a sa s ním stretáva. Ja vám potom presne budem aj menovať tú oligarchiu, ktorú idete tuná budovať.
Takže skúsme tam, niekde sa ísť, tak poďme do prostriedku, ja nie som proti vlastníkom lesov, nie som za rozbitie komory, ale skúsme nájsť, ak budeme meniť zákon, niečo, čo bude niekde v prostriedku. Niekde, čo bude vyvažovať, aby mohlo byť aj aby mohli ľudia poľovať, ale nie tak, že keď budú vlastníci, že nepôjdete ani na huby, ani na kvety, lebo ten oligarcha, keď zobral tie lesy, ľudia boli hotoví.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda za... prepáčte, podpredseda, za zhovievavosť.
Ďakujem veľmi pekne všetkým za reakcie. Najprv začnem od pána Kočiša.
Pán Kočiš, ďakujem, máte pravdu, je komora relevantným zväzom na komunikáciu s ministerstvom. Ukázalo sa to aj teraz, keďže ich vylúčili z rokovania a nechceli počuť ich pripomienky, nechceli s nimi ďalej rokovať, tak je to tam jasne vidieť, že sú tam ľudia, ktorí majú možno iné názory, ako majú úradníci spoza stola, a ktorí nechcú spolitizovať poľovníctvo.
Pán poslanec Blcháč, áno, samospráva vždycky preukázala životaschopnosť, preukazujeme to vo všetkých odvetviach, takže ďakujem.
A, pán poslanec Kuffa, ja si myslím, že funguje aj Slovenský poľovnícky zväz, aj Slovenská poľovnícka komora, a tak ako sa vyvíja, ako ste povedali, od grófa Andrássyho sme už niekde inde, tak sa vyvíja aj poľovníctvo, vyvíjajú sa aj zväzy a komory. A to, čo som chcela dodať a som nedodala, pán Mičovský sa už pokúšal v roku 2014 dať na Ústavný súd, že platenie členstva v tejto komore je protiústavné. Viete, ako odpovedal Ústavný súd? Že nie je protiústavné.
Takže ja nerozumiem tomu, prečo, keď ideme tvoriť zákon, najprv ideme rozbiť komoru, aby tá komora nemohla legislatívne pracovať, pretože ju už samo ministerstvo vylučuje z pripomienok alebo z nejakých vecí. Najprv ideme rozbiť to, čo funguje, a potom dáme zákon.
Tak to, čo nefunguje v tej komore, a ona vykonáva kopu činností, ja som ich chcela prečítať, tak im zoberme tieto činnosti zo zákona, ale nenechajme to politickým nominantom. Veď dneska okresné úrady, prednostovia boli takto menovaní do funkcie jednoducho, že normálne poslanci Národnej rady boli členovia komisie. Keby sa toto stalo za niekoho iného, tak nechajme, ako povedal aj pán Blcháč, tú samosprávu, nechajme tých poľovníkov, nech sa sami, teda alebo nejakým spôsobom rozhodnú, a ja si nemyslím, že všetci, tu váš kolega povedal, že on neplatí do poľovníckej komory. Ale tak ja nerozumiem, však sa asi môže aj naďalej rozhodnúť. Takže nechajme organizácie pracovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Príjemný, dobrý deň všetkým. Najprv možno ozrejmím, že vlastne nie som poľovník ani poľovníčka, ale keďže som členkou výboru pôdohospodárstva, kde túto petíciu doručili občania, tak po tom všetkom, čo som videla na tomto výbore, mám naozaj potrebu sa k tomuto vyjadriť.
Aby sme si možno nielen pre poslancov, ale možno aj pre širokú verejnosť vlastne pripomenuli, pretože mnohí z nás máme v predstave, že poľovníctvo je len o love zveri, je aj o ochrane a je aj o mnohých povinnostiach, ktoré nám ukladá zákon. Tak si možno v krátkosti pripomeňme históriu, pretože poľovníctvo má dlhodobú históriu nielen na Slovensku, ale v celom svete.
Takže celkom na začiatku si v krátkosti pripomeňme, ako to bolo na Slovenku. Za uplynulých sto rokov sa v členskej základni Národnej poľovníckej samosprávy vystriedalo niekoľko generácií a niekoľko desiatok tisíc členov. Momentálne má poľovnícky zväz 63-tisíc členov. Za celé toto obdobie prebehlo množstvo spoločenských aj legislatívnych zmien priamo ovplyvňujúcich poľovníctvo, zmien v organizácii a riadení poľovníctva, v právach a povinnostiach členov, v pomenovaní poľovníckej samosprávy, ale aj jej úlohách a kompetenciách. Samozrejme, neprejdem celú históriu poľovníctva, tá je veľmi dlhá za sto rokov, ale má svoje korene, ktoré siahajú veľmi ďaleko.
Začalo sa to vlastne dekrétom Jozefa II. z roku 1786, ktorý prikazoval mestám a obciam prenajímať poľovné právo na svojich pozemkoch prostredníctvom dražby. Tento spôsob prenajímania poľovných pozemkov, poľovných revírov trval u nás až do roku 1948. Najviac poľovali a to si, sa mi tak zdá, že história sa bude asi vracať, gróf... Andrássyovci, Pálffyovci a grófske rodiny Coburgovci, ktorí vlastnili väčšinu pozemkov a lesných porastov na území, na našom území.
Po skončení I. svetovej vojny stavy zveri následkom prechodu frontu na území Slovenska poklesli, okrem toho medzi civilným obyvateľstvom zostalo veľa nelegálne držaných zbraní a tým sa zvýšil nelegálny lov zveri. Cestou, ako zabrániť pytliactvu, bolo zjednotiť priority poľovníkov s cieľom spoločného presadzovania záujmov ochrany prírody a v nej žijúcej, voľne žijúcej zvery vrátane predátorov, najlepšie prostredníctvom jednotnej poľovníckej organizácie.
Vlastne tým, čo budem rozprávať, budete vidieť, ako aj teraz, keďže chceme zmeniť legislatívu alebo ministerstvo chce, aký ten vývoj v legislatíve bol a aké boli, aké boli problémy, ktorými sa museli vysporiadať.
Prehupnime sa však po... do po... po povojnovom čase, do Československej republiky, kde bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Sb. ako doplnok zákona z roku 1983 (pozn. red.: správne „1883“) a vznikla Myslivecká komora Československej republiky, ktorá sa zaoberala celoštátnymi otázkami poľovníctva. Čiže možno aj odtiaľ vlastne tá komora. Vplyvom vojnových udalostí počas rokov 1940 - ’45 nastal v celoslovenskej spolkovej činnosti čiastočný útlm. Po skončení II. svetovej vojny už v lete 1945 povereníctvo Slovenskej národnej rady pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska, a to z titulu počas vojny z vysokých strát zveri, ktorá prechádzala cez front. Následne 11. 5. 1947 v Brne vznikla celoštátna poľovnícka organizácia. Na riadnom valnom zhromaždení v marci 1949 bol zrušený názov poľovníckej organizácie na Zväz poľovníckych ochranných spolkov na Slovensku. Zväz mal vtedy 15 053 členov. Keď si to porovnáte, dneska máme 63-tisíc členov. Národné zhromaždenie prijalo v roku 1962 zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. Týmto zákonom sa rozhodovanie o výkone práve poľovníctva už neviaže na vlastníctvo pozemkov, lebo, preto to čítam, lebo my sa chceme vlastne k tomu pozemku vrátiť, zosilňuje sa vplyv štátnych orgánov na riadení poľovníctva a zvyšuje sa minimálna výmera potrebná pre uznanie poľovníckeho revíru.
Dňom 1. januára 1993 vzniká Slovenská republika a do platnosti vstúpil zákon Národnej rady č. 99/1993 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve a ktorý sa viaže na článok ústavy 44 Slovenskej republiky, ako aj zákon o strelných zbraniach a strelive a zákon 246 Z. z., Slovenský poľovnícky zväz a Slovenský rybársky zväz.
Obdobie (ruch v sále a zaznievanie gongu) po roku 1989 bolo charakterizované množstvom legislatívnych zmien, ktoré neobišli ani poľovníctvo. Zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. bol novelizovaný zákonom č. 99/1993 Z. z. a následne v roku 2002 malo vtedajšie ministerstvo pôdohospodárstva ambíciu predložiť ďalšiu novelizáciu zákona, právnej normy pre odvetvie poľovníctva so zásadnými zmenami, ktoré úplne menili filozofiu poľovníctva. Slovenský poľovnícky zväz vtedy reagoval v roku 2003 petíciou, ktorú podporilo za krátke obdobie letných mesiacov viac ako 350-tisíc občanov, nielen poľovníkov.
Presne sa história opakuje, pretože myslím si, že aj to, čo sa tu dneska deje s poľovníckou komorou, má svoj taký prvý krok k tomu, aby, keď bude zmena zákona, aby najsilnejšia možno stavovská organizácia nemala tú silu, a možno ako v tom roku, kedy to chcelo ministerstvo zmeniť, tak vláda Slovenskej republiky vyzvala vtedajšieho ministra pôdohospodárstva, aby po tejto petícii pripravovanú novelu stiahlo, stiahol, hovoríme o roku ’89, zo zákona, lebo bola pripravená bez participácie slovenských poľovníkov.
A tu sa zastavím, lebo hovorím, že história sa opakuje. No vypočuli sme si na výbore, čo ma teda prekvapilo, poľovnícka komora rozprávala o tom, ako sa stretli s ministerstvom, ako pripravovali zákon, ako sa dohodli na určitých ustanoveniach zákona a následne táto odborná komisia, kde mala byť aj poľovnícka komora, mne to pripadá ako pomsta, poľovnícka komora následne už ju nepozývali na ďalšie stretnutia, ministerstvo, následne už s nimi nikto nekomunikoval a následne sa zistilo, že všetky pripomienky poľovníckej komory, ktoré minister sľúbil zapracovať, zrazu zmizli. Aspoň takto to prezentovala poľovnícka komora. Proste jednoducho neboli. A práve preto táto poľovnícka komora povedala, čiže opakuje sa ten rok 1989, práve táto poľovnícka komora povedala, že jednoducho nie je možné, nie je možné, aby sa s nimi nespolupracovalo pri tvorbe nového zákona. A preto naozaj je alarmujúce, prečo sa tak možno momentálne útočí na tú poľovnícku komoru, ale v poriadku.
Po zmenách vo vláde Slovenskej republiky, najmä po voľbách v roku 2006 došlo k výrazne ústretovejšiemu prístupu ministerstva pôdohospodárstva v spolupráci s vrcholnými orgánmi Slovenského poľovníckeho zväzu pri tvorbe legislatívnych zmien. Vtedy nebola ešte komora, bol poľovnícky zväz, aby to zase nebolo, že politicky nejak prepojené. Kľúčové body petície, hlavné body, ktoré žiadali vytvorenie jednotnej poľovníckej samosprávy, vytvorenie podmienok pre veľkoplošný manažment voľne žijúcej poľovnej zveri, zachovanie poľovníctva ako aktivity v prospech prírody a prirodzenej súčasti života na vidieku, sa neskôr predstaviteľom poľovníckeho zväzu povereným zastupovať záujmy poľovníkov na rokovaniach o príprave nového zákona podarilo presadiť.
Po roku, po 47 rokoch v dňoch 1. 9. 2009 vstupuje do platnosti zákon č. 247/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa § 41 bola zákonom zriadená Slovenská poľovnícka komora. Slovenská poľovnícka komora sa prostredníctvom svojich členov, odborných komisií a zástupcov v pracovnej skupine pre tvorbu koncepčných a legislatívnych materiálov v odvetví poľovníctva významne podieľa aj na príprave v roku 2017 vládou schválenej Koncepcie rozvoja poľovníctva Slovenskej republiky do roku 2003 (pozn. red: správne „2030“), ako na ňu aj nadväzujúcich zmien legislatívnych predpisov.
Chcela by som poznamenať, že vstupom poľovníckej komory na scénu, Slovensko je v súčasnosti veľmi uznávaným členom viacerých medzinárodných poľovníckych organizácií, ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri, kde je 83 krajín z celého sveta, Federácia poľovníckych zväzov Európskej únie, kde je 27 krajín, asociovaným členom Slovenska od roku 1996, Medzinárodná kynologická organizácia - Slovensko asociovaným členom.
To ja mám len iba desať minút? (Rečníčka sa obrátila k predsedajúcemu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Možno si mnohí povedia, prečo ja o poľovníctve, tak som v pôdohospodárskom výbore.
Pán predrečník, pán poslanec, chcela by som povedať, prečo najprv neopravíme zákon, ktorý naozaj môže zobrať poľovníckej komore určité kompetencie, ktoré by mohli prejsť cez štát, ale ako hovoria moji predrečníci, nie je možné, aby všetky prešli na tie obvodné úrady, a potom následne sa zaoberajme členstvom v komore. Ja keď som si pozrela dobre, tak v roku 2014, v roku 2014 boli jasne, pán minister dal na Ústavný súd, že je protiústavné, aby boli povinné členské poplatky na komore. Ako rozhodol protiústavný súd? (Pozn. red.: správne „Ústavný súd“.) Že to nie je protiústavné. Čiže sústavne sa proti tej komore bojuje, proti tým ľuďom, ktorí vlastne, bojuje proti tým ľuďom, ktorí vlastne sú nejak odborne zdatní.
A keď sa vrátime k tým obvodným úradom, ktoré by prebrali všetky tieto, vážení pán kolega, všetko spolitizované. Ja som ešte toto nezažila, vám poviem, aby si posla... aby si OĽANO dosadzovalo ľudí, na obvodné úrady prednostov, aby vo výberových komisiách boli poslanci Národnej rady. Pre boha živého! Keby toto... (Reakcia z pléna.) Samozrejme, v Humennom bol Šudík. Však a čo sa, čo sa smejete?! Však keby sa toto stalo za SMER-u, že poslanci Národnej rady si idú vyberať prednostov, tak to je neuveriteľné toto. Takže potom nerozprávajme sa a skúsme naozaj najprv zmeniť zákon, skúsme tej komore dať tie kompetencie. (Reakcia z pléna.)
Prosím vás pekne, pán Pročko, nevrieskajte po celej sále... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím vás pekne, poslanci, ukľudnime sa v sále. (Reakcia z pléna.) Prosím, pán poslanec Pročko, prosím pekne, nerušte priebeh schôdze. (Reakcia z pléna.)
Dajte ešte raz čas poslankyni Vaľovej. Dajte čas, prosím, nový náhradný pani poslankyni Vaľovej.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
V poriadku. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Dajte čas, prosím, nový, náhradný pani poslankyni Vaľovej.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Takže chcem povedať, skúsme najprv naozaj zmeniť zákon. Skúsme tej komore dať tie veci, ktoré doteraz plnila dobre, skúsme niečo preniesť na štát a naozaj nerobme to, že prídu ľudia pripomienkovať na ministerstvo pôdohospodárstva veci, na ministerstve pôdohospodárstva im povedia, že všetko bude tak nejakým spôsobom, ako sa dohodli, a oni potom prídu, tí le... tí poľovníci, oni boli naozaj na tom výbore. Ja som otvárala oči, čo sa tam dialo. A sa k tomu aj, aj vyjadrím vlastne, ako sa tam klamalo, aká zver je a podobne. Tak ja som fakt prekvapená.
Tak neni som naozaj poľovník. Nikdy som nepoľovala, ale skúsme to nejak, ako sa hovorí, tým gazdovským rozumom urobiť. A nie najprv zrušíme organizáciu, kde sú odborníci, kde celý život ľudia žijú poľovníctvom. Nehovoríme, že v žiadnej organizácii nie sú len dobrí a zlí. A potom, potom keď urobíme ten experiment, tak potom si prispôsobíme zákon a potom nebudú obvodné úrady stíhať. Už dneska nestíhajú tie veci, ktoré majú.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán kolega, ja osobne si nemyslím a fakt ja by som ti odporučil, choď sa porozprávať so zamestnancami pozemkovo-lesných odborov, ktorí ti vysvetlia, proste že nemajú šancu, fakt nemajú šancu prebrať tieto všetky kompetencie od Slovenskej poľovníckej komory. A proste tá organizácia má svoje podľa mňa adekvátne zastúpenie na Slovensku. A tá história to aj ukazuje a nemyslím si, že to budú vedieť tieto jednotlivé odbory zastrešiť.
Hovorili, hovorili sme ešte o tých poľovníkoch na tom jednom združení, že ich bude 300. Ty hovoríš o tom, že dobre, každých 10 rokov možnože buď dostane nejakú povolenku na nejakú zver, alebo je tam 300 ľudí, ktorí budú mať zbrane a budú môcť chodiť po tom lese. Ja si to neviem predstaviť. Neviem si to predstaviť.
A takisto nesúhlasím s tým, že neviem si tiež fakt reálne pri tak rozdrobenej pôde a vlastníctve na Slovensku predstaviť, že nikto má niekde dva metre a bude prechádzať cez všetky možné, aj keď možnože tam nebude cesta nejaká, ktorá bude, ja neviem, obecná alebo aká. Ale neviem si predstaviť, ako bude prechádzať na ten svoj nejaký, aj keď väčší, nejaký veľký pozemok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za faktické reakcie. Skúsim odpovedať.
Pani Šuteková, ja som nehovoril o tom, že keď sa zruší Slovenská poľovnícka komora, tak sa skončí poľovníctvo, to nie je možné. Zver je výsostným vlastníctvom štátu ako takého a vlastne prechádza právo poľovníctva na výkon toho, na jednotlivé poľovné združenia poľovníkov. Tá reforma tu bola pred niekoľkými rokmi, a preto vznikla Slovenská poľovnícka komora, možnože si treba troška pozrieť tu históriu a nechať si to vysvetliť tými ľuďmi, ktorí s tým žijú celý život, a my to vieme, lebo sme to zachytili a mali sme to možnosť vidieť aj na výbore, kde niektorí koaliční poslanci to proste jednoznačne pomenovali, že toto všetko kvôli Slovenskej poľovníckej komore sa robí aj kvôli pánovi Lebockému. Kvôli tomu, že bol poslanec za stranu SMER- sociálna demokracia, máte krvavé oči.
Ale tu si treba uvedomiť jednu vec, že predsedu Slovenskej poľovníckej komory volí členská základňa, pán Lebocký už tretí krát po sebe bol zvolený viac ako 90 % členskej základne z celého Slovenska. Toto neni nič so SMER-om - sociálna demokracia a, bohužiaľ, toto je vo veľa prípadoch vaša politika. A ešte by som sa dotkol veci. No, kolega Kuffa, 4-tisíc vlastníkov, 2-tisíchektárový revír, no možnože keby z toho bolo 300 poľovníkov, tak je tam veľký problém, nie je to reálne, musia sa nadstaviť nejaké pravidlá. A tiež si neviem predstaviť ako tak, že bude mať niekde v lese dva metre štvorcové, pri tak rozdrobenej pôde to budú tisícky až desaťtisícky ľudí, ktorí potom by mohli chodiť krížom-krážom len kvôli tomu, že tam majú niekde nejaký podiel.
Ale všetkým ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, kolega spomenul si vo svojom vystúpení obec Palárikovo, tak by som rád dal do pozornosti, že Slovenské poľovníctvo sa pričinilo o založenie svetovej organizácie, ako je Medzinárodná rada pre poľovníctvo a ochranu zveri. A táto myšlienka založenia tejto organizácie vznikla práve v tejto obci Palárikovo. Len toľko, ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Takáč, mám rovnaký názor ako ty, že vlastne treba novelizovať zákon.
Vážení, ak zničíme komoru, ktorá tu už niekoľko rokov funguje – a dobre funguje, zničíme nejakú stavovskú, ja to poviem, že stavovskú organizáciu, ktorá sa stretla, teraz poviem tie postupné kroky vlády alebo určitých členov vlády, ktorá sa kdesi stretla v Palárikove, keď sa tam stretli, dohodli sa, ako bude vyzerať zákon, a zrazu prišli, zákon je úplne iný. Všetko je ináč a všetko si urobili ľudia, možno iní ľudia, ktorí hovoria do poľovníctva, ja o tom budem rozprávať v svojom príspevku a chcem vám povedať, takto vzniklo v školstve nové, nová, nové odbory, pán Cimmermann, Crmoman, či aký to bol, predstavte si, čo ten pán Crmoman dodnes urobil. Žiadnych učiteľov neochránil, všetko dával na prokuratúru a všetko to bolo politicky motivované ako momentálne podľa mňa je politicky motivované a sú záujmové skupiny z Nitry, aby rozbili túto silnú organizáciu, ktorá môže jediná sa postaviť, ak ten zákon o poľovníctve nebude v prospech, vlastne v prospech ľudí, ale možno len v prospech, ja som za súkromné vlastníctvo, dokonca moja mama má aj nejaké lesy, ale vidím, ako sa správajú aj súkromní vlastníci, že ľudia tam nebudú môcť ísť ani huby nazbierať, ani kvety, o tom budem viacej rozprávať v svojom príspevku.
Tak sa nedajme obalamutiť nejakými lobistickými skupinami, ktoré potrebujú rozbiť najväčšiu organizáciu, ktorá dneska jediná má odborné skupiny, ktorá má ľudí, ktorá, ktorí spracúvajú legislatívu a podobne. Alebo potom iba je to naozaj a ďalšia vec, ma v tom utvrdil tento, Pročko, pán Pročko, ktorý je poľovník, lebo povedal, lebo Lebocký, lebo SMER, lebo Fico. Čiže je jedno, že niečo funguje, je jedno, že niečo je v poriadku a tak ďalej. Samozrejme, všade sú nedostatky, ale tieto nedostatky musíme odstraňovať a nemôžme sa na to pozerať optikou ľudí, ktorí nikdy v tomto nerobili, ale teraz robiť chcú.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, tak by som ešte dokončil moje vystúpenie k tejto petícii, o ktorej dnes rokujeme.
Tak ako som povedal na začiatku svojho úvodného slova, ten dôvod, prečo dotknutá organizácia a poľovníci spustili túto petíciu, je tá, že zase sme vnímali také individuálne zasahovanie jednotlivých poslancov Národnej rady a rôznych skupín do tohto zákona o poľovníctve a mali sme možnosť zachytiť rôzne, rôzne novelizácie a také návrhy, ktoré chceli, tak z tohto dôvodu spísali, spísala táto organizácia, poľovníci túto petíciu.
Ja chcem vyzvať teda hlavne koaličných predstaviteľov a poslancov Národnej rady, že sme sa dohodli, resp. sa zhodujeme v tom, že je potrebné spraviť novelizáciu zákona o poľovníctve, ale tuto chcem vyzvať, že nech je to čisto na odbornej, profesnej úrovni a nech sú do toho zainteresovaní aj opoziční predstavitelia, lebo, myslím si, že poľovníctvo je tak silná téma naprieč celého Slovenska, koalícia – opozícia, všetkých sa dotýka a myslím si, že pokiaľ chceme spraviť novelizáciu tohto zákona o poľovníctve, je potrebné, aby sme na tom pracovali hlavne odborne.
Tak ako som povedal, poľovníctvo ako také nie je len čisto o, o love a o strieľaní zveri, ale v prvom rade je to o starostlivosti o prírodu, o zver, životné prostredie, ekológiu a ja by som chcel možno niektoré otázky tu ešte otvoriť, ale to určite bude riešiť samotný zákon o poľovníctve, ale Kuffovci obidvaja viackrát sa dotazovali toho, že právo poľovať, resp. vykonávať poľovnícku činnosť by mali tí vlastníci tých jednotlivých pozemkov. Do určitej miery súhlasím, ale neviem si to vôbec predstaviť, ako by to bolo vykonateľné v praxi, kde mám napríklad poľovné združenie na štyroch-piatich katastrálnych územiach vo výmere možno 2 000 hektárov, kde v rámci týchto 2 000 ha sú možnože, poviem príklad, tri pozemkové spoločenstvá, 4 000 vlastníkov. No neviem si predstaviť, ako z týchto 4 000 vlastníkov plus ďalší ešte iní by vykonávali túto poľovnícku činnosť v rámci tohto poľovného združenia, či to bude definované od určitého, určitej výmery, ja neviem, kto vlastní minimálne 20 ha, tak ten bude môcť poľovať a tak ďalej, je to, je to určite na diskusiu, ale myslím si, že v tomto okamihu je to ťažko vykonateľné.
Samozrejme, áno, vieme, že ten vlastník by sa vedel určite najlepšie postarať o, o to, aby možno tá zver nezožierala tie plodiny aj v tom lese tie porasty, a preto myslím si, že toto bude tiež jedna z takých dosť podstatných tém v rámci zákona o poľovníctve.
Samotný aj vstup do lesa tiež si neviem predstaviť, ako by to, ako by to fungovalo, teraz sú určité obmedzenia, myslím si, že keby sme sa išli pozrieť do zahraničia, niekde na západ v rámci Európy, tak tam sa bežne nedostanete vôbec do lesa, to práveže len u nás bolo tak, že každý mohol ísť autom, štvorkolkou krížom krážom, a tiež si nemyslím, že to bude také, že mám nejaký veľký poľovný revír a možnože niekde vlastním nejaký podiel nejakej lúčky pár metrov štvorcových niekde v lese a budem z toho dôvodu môcť ísť normálne autom do toho lesa.
Čiže toto, si tiež myslím, že toto bude problém, a chcel by som ešte aj apelovať, nakoľko sme výbor pre poľnohospodárstvo, tak poľnohospodárstvo, zvýšiť takú, no že vzájomnú komunikáciu a myslím si, že aj komunikuje Slovenská poľovnícka komora so aj napríklad s SPPK, kde jednoznačne musí byť ten vzťah spoločný, symbióza, prepojený.
A poviem taký príklad. Mám jedného známeho od Nitry, ktorý má veľké poľnohospodárske družstvo a takisto aj poľovné revíry, resp. revír v danej lokalite, a musím povedať, že oni to nastavili, a to bol príklad aj medializovaných vecí, Mojmírovce, možno to viacerí poznáte, ono pristúpili spolu aj s vysokou školou k tomu, že začali sami dochovávať zajace poľné a bažanty a postupne v spolupráci vlastne s poľovným združením aj s poľnohospodárskym družstvom tu začali vypúšťať do voľnej prírody, veľmi, veľmi pozitívne začali narastať tieto stavy drobnej, drobnej zveri a je to len o tom, že proste vzájomne komunikujú. Jeden človek je aj poľovník, jeden človek je aj poľnohospodár, vie si to nastaviť a, samozrejme, to je o tom, že v rámci aj tej poľnohospodárskej činnosti sa snaží prispôsobiť aj tej malej, drobnej zveri a nastavovať tie remízky, o ktorých tu hovorí aj pán minister Mičovský, rôzne lány, vysádzať rôzne iné kultúry, robiť rôzne pásy, biopásy a tak ďalej, a ja si myslím, že toto je veľa otázok, ktoré budeme vedieť a budeme musieť riešiť v rámci zákona o poľovníctve.
Ja by som na záver chcel poďakovať, poďakovať všetkým, ktorí túto petíciu podpísali, a nehľadal tu nejaké také rozbroje medzi tým, že niekto má názor na to, že treba, aby to členstvo v SPK bolo dobrovoľné, neplatili sa tam poplatky, niekto je zase za povinnosť a tak ďalej, ale skôr hľadali cestu v rámci toho zákona o poľovníctve tak, aby sme toto tu vyvážili, aby sme sa vedeli starať o tú zver, aby sme vedeli aj redukovať v tom počte, tak ako je potrebné, aby sa nestávali tie nehody, aby tá zver nebola premnožená, aby ten systém fungoval tak, ako má.
Ďakujem veľmi pekne.