Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

16.9.2021 o 15:21 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.9.2021 11:03 - 11:04 hod.

Fico Robert Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán predseda, ja si myslím, že Národná rada, ako najvyšší orgán tohto štátu, ktorému zodpovedá vláda, si zaslúži vysvetlenie, prečo sme včera tri hodiny nerokovali. Ako sa môže stať, že po hlasovaní o 17-tej hodine nie sú k dispozícii predkladatelia návrhov zákonov, členovia vlády, pretože hneď po hlasovaní bola schôdza prerušená. Rovnako sa pýtam, prečo bola schôdza prerušená na viac ako hodinu pred týmto hlasovaním? Chcem vás požiadať, aby ste oznámili ministrom, že zodpovedajú Národnej rade a že je ich povinnosťou chodiť predkladať návrhy zákonov. Považujem to za pohŕdanie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.9.2021 9:33 - 9:33 hod.

Hambálek Augustín
Vážený pán predseda, chcem upresniť, že hlasovanie o prerokovanom návrhu zákona bude dnes o jedenástej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 17.9.2021 9:27 - 9:32 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, už pri uvedení návrhu zákona v prvom čítaní som uviedol, že cieľom tohto návrhu je, aby sa na ňom dohodla celá reprezentácia vysokých škôl aj všetci kľúčoví aktéri vrátane Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. A chcel by som v tejto súvislosti uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý vlastne akceptuje a zohľadňuje všetky stanoviská kľúčových a relevantných aktérov, ktorí sa vyjadrovali k predmetnému návrhu zákona.
Chcem sa rovnako poďakovať všetkým svojím kolegom vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky za konštruktívne podnety, ktoré som dostal, a verím, že aj tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré prednesiem, budú výsledkom týchto našich rozhovorov v rámci nášho školského výboru.
Vážený pán predsedajúci, dovolím si teda teraz uviesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania, tlač 503, dovolím si tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítať.
1. V čl. I sa za úvodnú vetu vkladá nový prvý bod, ktorý znie:
„1. V § 21 ods. 7 sa slová „do 180 dní" nahrádzajú slovami „do jedného roka".".
(Nasledujúce body sa primerane prečíslujú, pozn. red.)
2. V čl. I v bode 1 § 27 ods. 2 písm. a) sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú sa tieto slová:
„a za slovami „v príslušnom študijnom programe" sa dopĺňajú slová „alebo uskutočňovať štátne skúšky v príslušnom študijnom programe podľa rozhodnutia agentúry; ak agentúra rozhodne, že vysoká škola nesmie uskutočňovať štátnu skúšku v príslušnom študijnom programe, táto štátna skúška ako aj doklady o absolvovaní štúdia vydané príslušnej osobe sú neplatné.".".
3. Čl. I sa dopĺňa bodmi 3 a 4, ktoré znejú:
„3. Za § 32a, pardon, za § 32 sa vkladá nový § 32a, ktorý znie:
㤠32a
Zrušenie akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania
(1) Agentúra rozhodne o zrušení akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania na základe žiadosti vysokej školy o zrušenie akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania v odbore habilitačného konania a inauguračného konania uvedenom v príslušnej žiadosti vysokej školy.
(2) Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia agentúry o zrušení akreditácie habilitačného konania a inauguračného konania sa všetky neukončené habilitačné konania a inauguračné konania na príslušnej vysokej škole v príslušnom odbore habilitačného konania a inauguračného konania zastavujú.".
4. Za § 38 sa vkladá § 39, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠39
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Ak bolo konanie podľa § 21 ods. 1 začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2021, agentúra postupuje podľa § 21 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2021.
(2) Agentúra je oprávnená na žiadosť vysokej školy v čase do podania prvej informácie vysokou školou podľa § 37 ods. 1 o tom, že zosúladila svoj vnútorný systém so štandardami pre vnútorný systém, najneskôr však do 31. augusta 2022, zapísať do registra študijných programov zmeny v údajoch o študijných programoch, ak tieto zmeny vyplývajú z potreby zosúladenia študijných programov so štandardami pre študijný program; agentúra je oprávnená zapísať tieto zmeny údajov o študijných programoch:
a) zmenu študijného odboru alebo kombinácie dvoch študijných odborov, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, ak je táto zmena odôvodnená v súvislosti s transformáciou sústavy študijných odborov,
b) zmenu miesta poskytovania študijného programu z miesta v inom sídle, ako je sídlo vysokej školy alebo fakulty, na miesto v sídle vysokej školy alebo fakulty,
c) zmenu názvu vysokej školy alebo fakulty, na ktorej sa študijný program uskutočňuje,
d) zmenu názvu študijného programu, ak nový názov lepšie vystihuje obsah vzdelávania.".".
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je, samozrejme, podporený pätnástimi podpismi, ktoré sú nevyhnutné pre to, aby takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh som mohol uviesť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2021 9:23 - 9:26 hod.

Hambálek Augustín Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda.
Ctené plénum, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. mája 2021 č. 748 sa uzniesla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určil aj lehoty na jeho prerokovanie do 14. júna 2021. Navrhovatelia zákona listom zo dňa 3. 6. 2021 požiadali predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zaradenie predmetného návrhu zákona na jeho prerokovanie v druhom čítaní na septembrovú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote do začiatku konania septembrovej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 289 z 10. júna 2021 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 100 zo 16. septembra 2021 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV. spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 6 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor Slovenskej republiky návrh zákona odporúča schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zo 17. septembra 2021 č. uznesenia 108. Týmto uznesením výbor ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.9.2021 9:21 - 9:23 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som odôvodnil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vyriešenie doterajšieho stavu, v ktorom nie je umožnené vykonať štátnu skúšku v príslušnom študijnom programe študentom, ktorí splnia všetky podmienky pre jej vykonanie, ale agentúra podľa § 27 ods. 1 pozastaví uskutočňovanie študijného programu napriek tomu, že podľa písm. c) tohto odseku zistený nedostatok je možné odstrániť úpravou študijného programu. Počas doby odstraňovania zisteného nedostatku vysoká škola nebude mať právo prijímať uchádzačov o štúdium v príslušnom študijnom programe.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu. Do rozpravy sa hlásim ako prvý a chcem vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, požiadať o podporu tejto právnej úpravy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16.9.2021 15:31 - 15:32 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Dostál, treba si povedal, že čo bolo účelom tej úpravy toho, aby sa nenovelizovali právne predpisy nesúvisiace s návrhom zákona a ten účel bol ten, aby bola určitá prehľadnosť právneho poriadku, aby keď sa novelizuje nejaký právny predpis, tak sa nemuseli adresáti tej právnej normy dohľadávať v úplne nesúvisiacich právnych predpisoch, že čo sa v tom danom predpise zmenilo. To znamená aj v tomto prípade ak sa novelizuje trestný poriadok v bode 2, ktorý súvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, tak s tým samozrejme nemáme problém, aj keď k tomu máme vecné výhrady, ale nie vo vzťahu k tomu, že by to nemohlo byť. Ale ten bod jedna alebo jeden v tomto návrhu, ten vôbec nesúvisí s Najvyšším správnym súdom a s riešením v Trestnom poriadku a pre adresáta právnej normy z toho vzniká chaos, preto toto bol aj účel, prečo sa to zakázalo.
A pán poslanec Baránik, ja dám reakciu na vašu poznámku len jednou vetou, jednou otázkou. Podľa vás je spravodlivejší jednostupňový proces disciplinárny ako dvojstupňový, kde má ten disciplinárne stíhaný mať právo sa brániť a podať opravný prostriedok. No pokiaľ sa bavíme o spravodlivosti, tak podľa mňa je jednoznačne spravodlivejší dvojstupňový proces v každom prípade. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2021 15:21 - 15:28 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, že chápeme potrebu prijať disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu vzhľadom teda k vzniku samotného Najvyššieho správneho súdu. Na druhej strane musím povedať, že s niektorými vecami filozoficky nesúhlasíme, keďže sme v prvom čítaní a v prvom čítaní by sme sa mali baviť o filozofickom nastavení predkladaného návrhu zákona a o konkrétnych potom ustanoveniach v druhom čítaní, tak budem sa snažiť povedať k týmto filozofickým nastaveniam. Samozrejme, že nepôjde to bez toho, aby som poukázal aj na konkrétne ustanovenia tohto návrhu zákona.
S čím zásadne nemôžeme súhlasiť a preto ani tento návrh zákona v prvom čítaní nemôžeme podporiť, je to, čo už pani ministerka povedala aj v úvodnom slove, a to, že disciplinárne konania Najvyššieho správneho súdu budú zásadne jednoinštančné.
Keď si pozrieme dôvodovú správu, ale aj samotný § 4 navrhovaného zákona, tak sa hovorí, že Trestný poriadok sa tu použije subsidiárne, respektíve že celé disciplinárne konanie je postavené na zásadách trestného konania. No a zásady trestného konania sa zásadne riadia dvojinštančným konaním, teda princípom dvojinštančnosti, teda aby bolo možné využiť aj opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov v prvom stupni. Teda aj v rámci disciplinárneho konania by mala zásadne byť dvojinštančnosť tohto konania, nie tak, ako sa v návrhu zákona uvádza, že len vo vybraných prípadoch, a to v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 37, je prípustné, prípustný opravný prostriedok a v ostatných prípadoch nie je prípustný opravný prostriedok. Nevidíme naozaj dôvod na to, aby tieto konania neboli dvojinštančné, ak teda sa má za to, že toto konanie sa riadi zásadami Trestného poriadku.
Čiže toto je prvá, prvý zásadný filozofický problém, ktorý máme s týmto návrhom zákona a vôbec s vedením disciplinárnych konaní ako takých.
Ďalší taký filozofický problém je otázka, otázka náležitosti, resp. náležitostí návrhu na disciplinárne konanie, resp. späťvzatie disciplinárneho návrhu. Zase ak vychádzame z toho, že tento disciplinárny proces sa riadi podľa Trestného poriadku alebo na princípoch Trestného poriadku, tak neviem o tom, že v Trestnom poriadku pokiaľ prokurátor podáva obžalobu, tak súd by mu vrátil obžalobu na dopracovanie v prípade, že tam zistí nedostatky. Keď si zoberiete zoznam navrhovateľov, kto môže byť navrhovateľom na prejednanie pred disciplinárnymi, disciplinárnym súdom v zásade, tak všetko sú to kvalifikované osoby s právnickým vzdelaním, či už je to ministerka spravodlivosti alebo minister spravodlivosti, alebo je to predseda Súdnej rady atď. Takže my naozaj nevidíme dôvod na to, aby tu sa v prípade, ak takýto návrh nebude dostatočne kvalifikovaný, tuná dávali, a má nedostatky, aby sa tu vyzývalo na doplnenie takéhoto návrhu a poučoval sa navrhovateľ, že čo má takýto návrh obsahovať. Myslím si, že všetci navrhovatelia sú dosť kvalifikovaní na to, aby vedeli predložiť kvalifikovaný návrh.
Obdobne aj pokiaľ ide o späťvzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späťvzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliadal. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo...
===== kvalifikovaný návrh. Obdobne aj pokiaľ ide o späť vzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späť vzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliada. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo s návrhom ako takým, ktoré sa viaže aj v rámci trestného konania, ak sa zase analogicky má použiť trestný poriadok, tak si myslím, že navrhovateľ má plné dispozičné právo s týmto návrhom a teda môže ho aj kedykoľvek vziať späť bez toho, aby to musel zdôvodňovať, respektíve zdôvodniť to musí, ale bez toho, aby teda sa neprihliadalo na to, pokiaľ teda bude mať takýto, alebo niekto vyhodnotí, že takéto odôvodnenie nie je dostatočné.
Čiže to sú také základné dva, by som povedal filozofické problémy, samozrejme potom tam vidíme ešte celý rad ďalších chýb, ktoré tento návrh zákona má, ktoré budeme riešiť v druhom čítaní. Ja len poviem v stručnosti niektoré z nich, napríklad čo sa týka prísediacich, tak jednou, jedným z kvalifikačných predpokladov na to, aby niekto mohol vykonávať prísediaceho, je, že nebude odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom ale tento prísediaci bude rozhodovať o disciplinárnych postihoch sudcov, ktorí budú posudzovaní takto aj za nedbanlivostný trestný čin, čiže prísediaci, ktorý môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, bude posudzovať disciplinárne sudcu, ktorý sa previnil ako za neúmyselný trestný čin, čiže tuná vidíme absolútnu neproporčnosť.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú vzdania sa funkcie prísediaceho, ktorý ešte tri mesiace ak sa sám vzdá dobrovoľne, tak ešte tri mesiace má vykonávať túto svoju činnosť, čo môže byť objektívne nemožné, ďalšia vec je napríklad pri postúpení veci pokiaľ sa zistí, že nejde o trestný čin a postupujúca vec je na disciplinárne konanie, tak sa už nepostupujú všetkým tým, ktorí majú návrhové právo, ale len ministerke spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, čo zase nevidíme odôvodnené, keď návrhovú právomoc má aj predseda súdnej rady, aj ďalší, čiže myslíme si, že to by mali mať všetci tí, ktorí majú aj štandardne návrhové právo. No a posledná vec, ktorá nám vadí, je článok 2 a to je novela Trestného poriadku, kde sa v zásade dopĺňa prílepok, dopĺňa sa úprava mladistvého, respektíve teda úprava úplne veci, ktorá nesúvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, úplne iná, vôbec nesúvisiaca s touto vecou a ktorá ešte aj vecne by som povedal nie je podľa nášho názoru v poriadku, ale k tomu sa budeme vyjadrovať v druhom čítaní, avšak ako prílepok to považujeme v tomto návrhu zákona za absolútne neadekvátne. Takže toľko z mojej strany k prvému čítaniu a k dôvodom prečo tento návrh v prvom čítaní nemôžme podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 16.9.2021 15:21 - 15:28 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, že chápeme potrebu prijať disciplinárny poriadok Najvyššieho správneho súdu vzhľadom teda k vzniku samotného Najvyššieho správneho súdu. Na druhej strane musím povedať, že s niektorými vecami filozoficky nesúhlasíme, keďže sme v prvom čítaní a v prvom čítaní by sme sa mali baviť o filozofickom nastavení predkladaného návrhu zákona a o konkrétnych potom ustanoveniach v druhom čítaní, tak budem sa snažiť povedať k týmto filozofickým nastaveniam. Samozrejme, že nepôjde to bez toho, aby som poukázal aj na konkrétne ustanovenia tohto návrhu zákona.
S čím zásadne nemôžeme súhlasiť a preto ani tento návrh zákona v prvom čítaní nemôžeme podporiť, je to, čo už pani ministerka povedala aj v úvodnom slove, a to, že disciplinárne konania Najvyššieho správneho súdu budú zásadne jednoinštančné.
Keď si pozrieme dôvodovú správu, ale aj samotný § 4 navrhovaného zákona, tak sa hovorí, že Trestný poriadok sa tu použije subsidiárne, respektíve že celé disciplinárne konanie je postavené na zásadách trestného konania. No a zásady trestného konania sa zásadne riadia dvojinštančným konaním, teda princípom dvojinštančnosti, teda aby bolo možné využiť aj opravné prostriedky voči rozhodnutiam orgánov v prvom stupni. Teda aj v rámci disciplinárneho konania by mala zásadne byť dvojinštančnosť tohto konania, nie tak, ako sa v návrhu zákona uvádza, že len vo vybraných prípadoch, a to v dvoch prípadoch, ktoré sú upravené v § 37, je prípustné, prípustný opravný prostriedok a v ostatných prípadoch nie je prípustný opravný prostriedok. Nevidíme naozaj dôvod na to, aby tieto konania neboli dvojinštančné, ak teda sa má za to, že toto konanie sa riadi zásadami Trestného poriadku.
Čiže toto je prvá, prvý zásadný filozofický problém, ktorý máme s týmto návrhom zákona a vôbec s vedením disciplinárnych konaní ako takých.
Ďalší taký filozofický problém je otázka, otázka náležitosti, resp. náležitostí návrhu na disciplinárne konanie, resp. späťvzatie disciplinárneho návrhu. Zase ak vychádzame z toho, že tento disciplinárny proces sa riadi podľa Trestného poriadku alebo na princípoch Trestného poriadku, tak neviem o tom, že v Trestnom poriadku pokiaľ prokurátor podáva obžalobu, tak súd by mu vrátil obžalobu na dopracovanie v prípade, že tam zistí nedostatky. Keď si zoberiete zoznam navrhovateľov, kto môže byť navrhovateľom na prejednanie pred disciplinárnymi, disciplinárnym súdom v zásade, tak všetko sú to kvalifikované osoby s právnickým vzdelaním, či už je to ministerka spravodlivosti alebo minister spravodlivosti, alebo je to predseda Súdnej rady atď. Takže my naozaj nevidíme dôvod na to, aby tu sa v prípade, ak takýto návrh nebude dostatočne kvalifikovaný, tuná dávali, a má nedostatky, aby sa tu vyzývalo na doplnenie takéhoto návrhu a poučoval sa navrhovateľ, že čo má takýto návrh obsahovať. Myslím si, že všetci navrhovatelia sú dosť kvalifikovaní na to, aby vedeli predložiť kvalifikovaný návrh.
Obdobne aj pokiaľ ide o späťvzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späťvzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliadal. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo...
===== kvalifikovaný návrh. Obdobne aj pokiaľ ide o späť vzatie disciplinárneho návrhu, tak nevidíme vôbec žiaden relevantný zmysel, aby späť vzatie disciplinárneho návrhu muselo byť vecne odôvodnené, v opačnom prípade naň disciplinárny senát neprihliada. No tak pokiaľ je tu dispozičné právo s návrhom ako takým, ktoré sa viaže aj v rámci trestného konania, ak sa zase analogicky má použiť trestný poriadok, tak si myslím, že navrhovateľ má plné dispozičné právo s týmto návrhom a teda môže ho aj kedykoľvek vziať späť bez toho, aby to musel zdôvodňovať, respektíve zdôvodniť to musí, ale bez toho, aby teda sa neprihliadalo na to, pokiaľ teda bude mať takýto, alebo niekto vyhodnotí, že takéto odôvodnenie nie je dostatočné.
Čiže to sú také základné dva, by som povedal filozofické problémy, samozrejme potom tam vidíme ešte celý rad ďalších chýb, ktoré tento návrh zákona má, ktoré budeme riešiť v druhom čítaní. Ja len poviem v stručnosti niektoré z nich, napríklad čo sa týka prísediacich, tak jednou, jedným z kvalifikačných predpokladov na to, aby niekto mohol vykonávať prísediaceho, je, že nebude odsúdený za úmyselný trestný čin, pričom ale tento prísediaci bude rozhodovať o disciplinárnych postihoch sudcov, ktorí budú posudzovaní takto aj za nedbanlivostný trestný čin, čiže prísediaci, ktorý môže byť odsúdený za nedbanlivostný trestný čin, bude posudzovať disciplinárne sudcu, ktorý sa previnil ako za neúmyselný trestný čin, čiže tuná vidíme absolútnu neproporčnosť.
Ďalšie veci, ktoré sa týkajú vzdania sa funkcie prísediaceho, ktorý ešte tri mesiace ak sa sám vzdá dobrovoľne, tak ešte tri mesiace má vykonávať túto svoju činnosť, čo môže byť objektívne nemožné, ďalšia vec je napríklad pri postúpení veci pokiaľ sa zistí, že nejde o trestný čin a postupujúca vec je na disciplinárne konanie, tak sa už nepostupujú všetkým tým, ktorí majú návrhové právo, ale len ministerke spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, čo zase nevidíme odôvodnené, keď návrhovú právomoc má aj predseda súdnej rady, aj ďalší, čiže myslíme si, že to by mali mať všetci tí, ktorí majú aj štandardne návrhové právo. No a posledná vec, ktorá nám vadí, je článok 2 a to je novela Trestného poriadku, kde sa v zásade dopĺňa prílepok, dopĺňa sa úprava mladistvého, respektíve teda úprava úplne veci, ktorá nesúvisí s disciplinárnym poriadkom Najvyššieho správneho súdu, úplne iná, vôbec nesúvisiaca s touto vecou a ktorá ešte aj vecne by som povedal nie je podľa nášho názoru v poriadku, ale k tomu sa budeme vyjadrovať v druhom čítaní, avšak ako prílepok to považujeme v tomto návrhu zákona za absolútne neadekvátne. Takže toľko z mojej strany k prvému čítaniu a k dôvodom prečo tento návrh v prvom čítaní nemôžme podporiť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.9.2021 13:21 - 13:22 hod.

Fico Robert Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predseda, navrhujem zaradiť ako bod programu - správu vlády Slovenskej republiky o krokoch na elimináciu dopadov prudkého nárastu cien energií a rovnako dopadov otvorenia medzinárodného plynovodu Nord Stream 2 na štátny rozpočet Slovenskej republiky. Dôvody sú evidentné. Vláda ignoruje totálne to, že môže dôjsť až k pätnásť percentnému navýšeniu cien elektriny, rovnako dôjde k prudkému navýšeniu ceny plynu a nás trápi aj to, že vláda vôbec nereaguje na obrovské riziko, ktoré príde o niekoľko rokov, že nastane prudký pokles tranzitu plynu cez územie Slovenska, čo bude znamenať stratu na príjmoch štátneho rozpočtu. Chceme od vlády Slovenskej republiky, aby sa k týmto aktuálnym výzvam postavila čelom a nie zadkom ako to robí doteraz. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 16.9.2021 13:18 - 13:19 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Žiadam presunúť a termínovať tlače 628, 634 a 674 na zajtra, piatok 17. 9. 2021 o 9.00 h. Sú to návrhy skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Odôvodnenie. Prvý návrh na odvolanie Romana Mikulca povereného riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bol predložený 25. júla a v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národná rada o ňom mala rokovať do sedem dní. V rámci koaličnej obštrukcie bolo zablokované toto rokovanie aj ďalšie dva návrhy na vyslovenie nedôvery Romanovi Mikulcovi až do dnešného dňa čo je už vyše, vyše dvoch mesiacov a považujeme to za obchádzanie zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že takáto schôdza sa má uskutočniť do sedem dní.
Skryt prepis