Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šefčík, povedali ste, že my nejdeme rušiť Múzeum SNP. No to by už len bolo, keby ste išli rušiť takúto inštitúciu, to by vám ľudia teda spočítali (zaznievanie gongu) a neodpustili.
Pán podpredseda Blanár, ja ďakujem za slová podpory a aj to, že si rozšíril tú moju myšlienku ohľadom ministerstva obrany a hlavne osoby ministra Naďa.
Pani poslankyňa Kozelová, že ešte ste nepočuli, prečo by malo zostať pod gesciou ministerstva kultúry. No my sme sa pýtali niečo iné, ale teda keď chcete ešte raz, tak zopakujem, už aj preto, že Múzeum Slovenského národného povstania je moderná inštitúcia, uznávaná doma i v zahraničí. Nie je dôvod niečo meniť.
Druhá vec. To, čo povedal aj pán podpredseda Blanár, obávam sa, že pod gesciou ministerstva obrany môže naozaj dôjsť k spolitizovaniu mnohých vecí a že budeme jednostranne orientovaní a či sa to niekomu páči alebo nie. Územie Slovenskej republiky naozaj počas druhej svetovej vojny oslobodzovali len vojaci Červenej armády a vojaci Rumunskej kráľovskej armády. A to je fakt. A obávam sa, že pán Naď nemá takéto videnie a takýto svetonázor. A opakujem, ak to má byť len kvôli financiám, tak potom je to neschopnosť rezortu ministerstva kultúry. Peňazí na kultúru a šport nikdy nie je dosť. Ale my by sme mali zabojovať, aby sme ich dostali do týchto oblastí čo najviac.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, priznám sa, že som neplánoval vystúpiť, ale po vašom úvodnom slove, pani ministerka, aj po tom, čo teraz vystúpil pán kolega Šefčík, tak som sa rozhodol, že sa prihlásim do rozpravy.
Napriek tomu, že sme počuli mnohé, mnoho vecí vypovedaných bolo, ale tú fundamentálnu odpoveď sme nedostali, že aký je vlastne hlavný dôvod, prečo vôbec rozmýšľate, aby takáto významná inštitúcia, akou je Slovenské národné múzeum, prešlo spod gescie ministerstva kultúry pod Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Pani ministerka, v tom úvodnom slove ste spomenuli veľa a mňa teší, že ste spomenuli napríklad aj Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré tu máme hlavne vďaka bývalému ministrovi Marekovi Maďaričovi. Naozaj nedávno sme si pripomenuli 80. smutné výročie od prijatia Židovského kódexu, ktorý aj z celoeurópskeho pohľadu patrí medzi najtvrdšie zákony voči, voči Židom a naši spoluobčania Židia boli pozbavení základných ľudských, občianskych i politických práv. A všetko vyvrcholilo transportami, ktoré začali, ak sa nemýlim, v roku 1942. Ten prvý bol transport 999 dievčat a žien, hlavne z okolia Zemplína a Šarišu. Takže som rád, že toto múzeum máme a samozrejme, že som rád, že máme aj Múzeum Slovenského Národného povstania. Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Blanár povedal, prečo je dôležité a dobré mať takúto inštitúciu. Ja si myslím, že aj po tých rokoch je Slovenské národné múzeum modernou inštitúciou, ktorá nespí, ale naopak, ide s dobou a je naozaj uznávané nielen doma, ale v zahraničí a naozaj sa výraznou mierou o to zaslúžil riaditeľ Stanislav Mičev.
Pani ministerka, férovejšie by bolo povedať, že ak máte problém alebo mali ste problém s riaditeľom Stanislavom Mičevom, tak ste to mali pomenovať, mali ste ho odvolať, ale nevidím najmenší dôvod stále, prečo by ste sa mali vzdať tejto inštitúcie a dať ju len tak pod ministerstvo obrany. Bolo to tu viackrát spomínané, že ten vojenský rozmer je jeden z viacerých, ktoré Slovenské národné povstanie malo. Bolo to povstanie celoslovenské, kde sme sa vzopreli voči nacizmu a voči ľudáckemu režimu.
Pani ministerka, keď hovoríte o nejakom finančnom aspekte, tak potom prepáčte, ale vy priznávate svoju neschopnosť. Ak toto má byť dôvod, relevantný dôvod na to, aby táto inštitúcia prešla pod ministerstvo obrany, tak je to veľmi slabý argument a opakujem a potom aj vaša neschopnosť. A nikto tu ešte nepovedal hlavne tie obavy, ktoré viacerí ľudia majú, že keď sa múzeum dostane pod gesciu ministerstva obrany. Viete, v poslednej dobe môžeme sledovať, ja si to môžem dovoliť, lebo mám vyštudovanú históriu, povedať, že mnohí historici, ale aj politici majú snahu prekresľovať dejiny. A to najmä dejiny druhej svetovej vojny, ktoré sú úzko späté práve so Slovenským národným povstaním. A dneska, budem veľmi otvorený, na ministerstve obrany je ministrom pán Naď, ktorý je absolútne proamerický a tú svoju proamerickosť, vlastne na každom kroku sa s ňou môžeme stretnúť a vrcholom všetkého bolo, keď po zbabranej akcii Severoatlantickej aliancie na čele so Spojenými štátmi v Afganistane, odtiaľ museli evakuovať nielen vojakov, ale aj civilov, tak miesto toho, aby sme to pomenovali správnymi slovami, tak náš pán minister sa rozhodol, že vyznamená americkú veľvyslankyňu. Ale za čo? Za neúspech? Veď aj v športe sa dávajú medaily len za úspech a nie za neúspech. Tak preto sú tie moje obavy z toho, že aké to bude, keď to bude pod gesciou Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
A ja by som naozaj porosil, aby ste ešte raz naozaj zvážili, že len tak jednoducho sa chcete vzdať. To vaši predchodcovia, ich ani takáto myšlienka vôbec nenapadla. Takže verím, že skúsite ešte zvážiť to, aby ste zabojovali, aby tá inštitúcia naozaj zostala pod ministerstvom kultúry. A bol by som rád, keby ste mi mohli či už vo faktickej poznámke alebo vo vystúpení povedať, čo sú hlavné dôvody toho, že táto inštitúcia má odísť spod gescie ministerstva kultúry. Stále som to nepočul ani od vás, ani od ďalších, ktorí vystúpili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. No v nedeľu sme videli, že teória je síce teória, ale prax je prax, a na jednom z najmodernejších štadiónov na Slovensku sme videli, že ako to fungovalo, ako to tam prebiehalo a pritom na štadióne, ktorý je skutočne moderný, sú, je kamerový systém, proste kontrola, bezpečnosť absolútne mala byť na stopercentnom poriadku. A preto by som chcel povedať, že ako je to možné, opýtať sa, ako je to možné, že rizikový zápas, to bol rizikový zápas, kde by aj primátor Trnavy mal sedieť v pozore, čo sa tam môže stať, sa takto odflákalo?
Čiže to, čo povedal tuná kolega predo mnou, je pravda, že ak má byť denne šport vzor a priťahovať mladých ľudí, tak skutočne urobiť treba poriadky s ľuďmi, ktorí narušili tento poriadok. Ale som hlboko presvedčený o tom, že aj keď, aj keď sa stalo to, čo sa stalo, tak nakoniec jako, čo tí hráči, ako za čo môžu? Čo urobili zle tí športovci, na ktorých boli tí ľudia zvedaví? Čiže som za to, aby ľudia, ktorí to zapríčinili, boli potrestaní a verím, že do budúcna sa takéto niečo nemôže opakovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Samozrejme, že téma verejného obstarávania je veľmi ťažká téma. Aj spracovať novelu alebo nový zákon je veľmi ťažké a problematické, pretože sa ho dotýka, dotýka sa vlastne všetkých subjektov, ktoré pôsobia vo vzťahu k či už podnikaniu, ale aj štátna správa, aj všetko.
Ale ja dávam za pravdu pánovi poslancovi Suskovi, to, čo povedal, aj keď teda to vyzerá prísne, ale ja si myslím, že čo sa týka čistoty legislatívneho procesu a najmä vo vzťahu ku konečnému zneniu každého zákona, je takýto prístup, takýto prísny, úplne namieste. Predsa pozmeňujúci návrh platí vtedy, keď ho tu v pléne prednesie poslanec. To, že sa diskutovalo o nejakých návrhoch, to, že je zavesený na webe, to je len proces prípravy pozmeňujúceho návrhu. Ja sa nedotýkam toho obsahu z vecnej stránky. Asi, pravdepodobne by tam bola zhoda na mnohých veciach, ale čo sa týka tohto procesu, legislatívneho procesu, naozaj to takto čisté nie je. A keďže počúvam pána Vetráka tu mnohokrát hovoriť, ja aj nemám k nemu výhrady, určite vnútorne tiež cíti, že to nie je všetko v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať vecne k tomuto návrhu zákona vzhľadom aj na obsiahly pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ešte ďalší pozmeňovací návrh, ktorý predložený za chvíľku bude. Po takto obsiahlej zmene, ktorú navrhuje pán podpredseda vlády a ktorá bola ďalej navrhnutá v týchto pozmeňovacích návrhoch, ktorá má niekoľko strán a vyše 25 bodov, myslím si, že návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní si skôr zaslúži spracovanie samostatného nového návrhu zákona o verejnom obstarávaní aj v intenciách toho, čo povedal pán poslanec Vetrák, že nie je dorokované všetko, čo sa chce v zákone o verejnom obstarávaní ešte meniť, a že bude to predmetom v krátkom čase nasledujúcich novelizácií zákona.
Z tohto dôvodu si myslím, že by stálo za to naozaj kvalitne spracovať nový návrh zákona o verejnom obstarávaní a s riadnym pripomienkovým konaním v rámci medzirezortného pripomienkového konania ísť do legislatívneho procesu, pretože považujem takéto zásadné zmeny, ktoré boli predložené aj dnes v rozprave, zase za obchádzanie pripomienkového konania a zmeny na poslednú chvíľu.
A z tohto dôvodu si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto bode programu, pretože sa domnievam, že naozaj je tu čas a priestor na to, aby sme pripravili naozaj kvalitný nový celý návrh zákona o, alebo teda zákon o verejnom obstarávaní.
V prípade, že tento procedurálny návrh neprejde, tak navrhujem, aby sme vzhľadom na obsiahlosť podaných návrhov dnes v rozprave, ktoré nie je možné posúdiť do jedenástej hodiny, kedy pravdepodobne bude hlasovanie, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona až na októbrovej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda výboru Vetrák, chcel by som zareagovať na jednu vec, ktorú ste povedali vo svojom vystúpení a ktorú ste vlastne zahrnuli aj do pozmeňovacieho návrhu, a to je činnosť rady, Rady ÚVO, kde táto rada by mala fungovať ešte do konca roku 2022, ak som správne pochopil. No a z tohto mi teda nie je úplne jasné, prečo vláda prijala uznesenie č. 536 z 22. septembra 2021, kde zmenila doterajší systém výberu členov Rady ÚVO, kde doteraz teda sa vyberal alebo bol, sa zaviedol spôsob výberu členov Rady ÚVO prostredníctvom verejného híringu, kde bola zriadená, menovala sa hodnotiaca komisia, kde boli zastúpení rôzni členovia, bolo to celé verejné. A v zmysle toho, že v programovom vyhlásení vlády, ako som už včera povedal pri zákone o štátnej službe, je 91-krát použité slovo transparentnosť, tak počúvajte, čo vláda schválila 22. septembra 2021.
Spôsob výberu členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie sa urobí tak, že po zverejnení životopisov kandidátov na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie podľa bodu b2) tohto uznesenia vláda rozhodne, ktorých kandidátov prizve na svoje rokovanie. Čiže rozhodne sa, ktorých kandidátov prizve, a následne po ich predstavení rozhodne formou priameho vymenovania dvoch členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie na rokovaní vlády.
Tak toto je to zabezpečenie transparentnosti, o ktorom ste tak hovorili pred voľbami a v rámci programového vyhlásenia vlády? Ak tá rada má fungovať ešte ďalší rok a majú tam byť menovaní ďalší členovia teraz, tak nechápem, prečo sa menia podmienky výberu členov rady. Okrem teda iného, čo ešte poviem asi v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, len pre tvoju informáciu, ja som už na výbore pre verejnú správu povedal pánovi poslancovi Kyselicovi, že zobral na seba nesmiernu politickú zodpovednosť, ktorú v každom prípade pri normálnom legislatívnom procese má vláda a Národná rada má sa stavať za veci, ktoré mnoho razy budú aj kritické voči vláde. Týmto pán poslanec zobral na seba to, čo by mala tu prísť alebo s čím by mala prísť prostredníctvom ministra alebo predsedu vlády vláda a obhajovať to tu. Neviem, že či je to politická neskúsenosť, ale myslím si, že v tomto prípade je to nevídaný spôsob, takto vážne veci riešiť poslaneckým návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k dvom skutočnostiam pri tomto návrhu zákona. Tá prvá skutočnosť je už niekoľkokrát spomínaný prílepok, ktorý, ako tu už raz bolo povedané, ale musím to zopakovať, je, jeho účelom je obchádzať štandardný legislatívny proces.
Je to už typické pre túto vládnu koalíciu, že takýmto spôsobom mení zásadné veci v rámci legislatívneho procesu. Nejde tu o prílepok, ktorý rieši nejakú technickú záležitosť. Treba si uvedomiť, že tu ide o prílepok, ktorý rieši zásadnú otázku, a to je možnosť prekladania nadriadených zamestnancov v štátnej službe Policajného zboru. Čiže ak by to malo ísť štandardným procesom a malo by to byť predmetom nejakého pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, tak by sa mali možnosť k tomu vyjadriť aj príslušné organizácie, príslušné odbory a tak ďalej. Ale tým, že sa to takto robí, pozmeňovacím návrhom v pléne, tak ako sa to robilo aj v iných prípadoch, v prípade voľby špeciálneho prokurátora a ďalších veciach, tak čo z toho iné možno usúdiť ako len snahu obísť štandardný legislatívny proces?
A druhá vec, taká ešte zásadnejšia, je vôbec k filozofii celého tohto návrhu zákona a k jeho obsahu. Hovorilo sa tu o tom, že účelom celého tohto návrhu zákona sú čistky v štátnej správe. Ale to je len jedna minca, teda jedna strana tejto mince a tá druhá strana je ešte horšia, ešte závažnejšia a to je otázka toho, že zamestnanci, vedúci zamestnanci v štátnej správe sa budú báť konať v súlade so svojím odborným presvedčením a v súlade so zákonom.
V doterajšom právnom stave pokiaľ vedúci zamestnanec v štátnej správe dostal príkaz od nadriadeného, ktorý bol v rozpore, zjavne v rozpore so zákonom a s jeho odborným presvedčením a odborným názorom, a bol následne nejakým spôsobom za takéto postihnutý či odvolaný z funkcie, alebo prepustený zo zamestnania zo štátnej služby, tak sa mohol obrátiť na súd a mohol namietať a zdôvodňovať a väčšinou, pokiaľ máme skúsenosti historicky, tak boli takíto zamestnanci aj na súdoch úspešní a jednotlivé rezorty ich museli potom prijať naspäť v rámci štátnej služby a doplatiť i ešte aj mzdu za ten čas, kedy boli takto neoprávnene buď prepustení zo zamestnania, alebo odvolaní z funkcie.
To, čo sa navrhuje v tomto návrhu zákona, v zásade eliminuje akékoľvek možnosti obrany vedúcich štátnych zamestnancov v prípade, ak odmietnu splniť príkaz nadriadeného zamestnanca alebo nadriadeného verejného funkcionára, či už ide o štátneho tajomníka, ministra, vedúceho služobného, ale aj iného generálneho riaditeľa sekcie. Ak odmietnu splniť politický príkaz, pretože je v rozpore so zákonom, je v rozpore s ich odborným presvedčením a podobne a následkom toho budú bezdôvodne, pretože už nemusí sa uvádzať dôvod, takže bezdôvodne budú odvolaní z funkcie, tak sa nemajú ako brániť. Čiže čo to bude v konečnom dôsledku znamenať? No bude to znamenať len čistú politizáciu štátnej správy, kedy takíto zamestnanci budú plniť len politické príkazy svojich nadriadených a v prípade, že ich odmietnu, tak sa vystavujú riziku. A to riziko je tu naozaj obrovské a odôvodnené, že následkom a v dôsledku neuposlúchnutia takéhoto politického príkazu môžu byť z funkcie bez dôvodu odvolaní a akákoľvek ich obrana je znemožnená, pretože keď nebude udaný dôvod, pre ktorý boli odvolaní, tak sa nemôžu ani brániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Matúš, presne si pomenoval veci, že aký je zámer tohto zákona a vlastne tento zákon má len, ako sa hovorí, že bude mať ten začiatok svojej účinnosti a ten koniec účinnosti nebude, čiže on sa vráti ako bumerang a už potom nebude môcť byť kritika voči tomuto zákonu, keďže ho schvália v takej podobe, v akej je.
Ale ja som to aj vtedy vo faktickej nestihol povedať, ale ty si to, ty si to začal a ja by som to vlastne dokončil, že vlastne tým, že budú mať možnosť odvolávať riadiacich funkcionárov na akejkoľvek pozícii, práve vznikne situácia, že tí ľudia sa budú báť a prestanú vôbec mať záujem sa uchádzať o takúto pozíciu, lebo jednoducho, keď sa im znepáči, urobí niečo, čo sa niekomu nebude pozdávať, tak ho odvolajú, no a, samozrejme, tým, že bude jeho miesto už obsadené, na ktorom bol predtým, tak mu ponúknu úplne niekde inde to miesto a ten človek bude musieť odísť.
Takže tam vznikne ten strach z toho, že vôbec nebudú mať záujem o takéto niečo, lebo presne to sa stalo teraz pri poverovaní policajného prezidenta, kde boli oslovení piati policajti a odmietli, pričom byť policajným prezidentom, to má byť honor a to najlepšie, čo môže dosiahnuť v kariére, policajný prezident, byť policajným prezidentom. A tak to skončilo, že vlastne poverili vedením Policajného zboru človeka, ktorý bol neúspešný vo výberovom konaní.
Takže k tomuto presne bude smerovať vlastne aj v tej štátnej správe, no a možno presne je tu vlastne tá zhoda toho, že idú meniť aj tú vzdelanostnú úroveň v platových triedach, lebo kľudne sa teraz bude môcť stať to, že vlastne tými riadiacimi funkcionármi budú ľudia, ktorí budú mať prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a budú riadiť napríklad ľudí s vysokoškolským stupňom druhého stupňa. Takže presne možno to aj k tomu smeruje, že už sa dopredu predpokladá, že nebude záujem o tieto riadiace funkcie, nebudú ich vedieť obsadiť vysokoškolákmi druhého stupňa, tak preto znižujú tú kvalifikačnú úroveň tak, ako ju znižujú.

Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda Blanár, chcel by som trošku možno konkretizovať a rozšíriť to tvoje vystúpenie o konkrétne poznatky, ktoré mám z rezortu, kde som dlhé roky jednoducho pôsobil aj v kontexte toho zákona, ktorý bol prijatý v roku 2017. Treba povedať, že prvé čistky, ktoré nová vláda urobila, boli práve úrady práce. Všetci si pamätáme na prílepok, ktorý pán minister vtedy uplatnil cez legislatívu ministerstva obrany. To znamená, neschoval sa pod sukňu, ale pod vojenskú uniformu a na základe toho začali meniť riaditeľov úradov práce.
Ja neskrývam, že do roku 2017 tam bol aj prvok straníckosti, keď sa predkladali materiály na vládu. No, len vy to vraciate niekde úplne inde. Od roku 2017 každé jedno miesto riaditeľa úradu práce na tej regionálnej úrovni bolo obsadzované výberovým konaním a nie cez poslancov, ako ste riešili vy teraz tie okresné úrady, ale cez komisie zamestnanosti. Komisie zamestnanosti, to je taká malá tripartita na úrovni toho okresu. Tam sú zastúpení predstavitelia samosprávy komunálnej, samosprávy župnej, ďalej odbory, zamestnávatelia, dokonca aj tretí sektor. Tí sa vyjadrovali. Toto bolo istým spôsobom objektívne kritérium. A dovolím si povedať, že toto bolo odpolitizovanie, pretože sa mali právo k tomu vyjadriť ľudia z takéhoto širokého zastúpenia. Naopak, to, čo vy zavádzate teraz a tvrdíte, že toto je odpolitizovanie, je vrátenie sa opätovne do toho tvrdého straníckeho princípu.
Nie je jednoduché dostať odborníkov a profíkov do štátnej správy. Veľakrát sme sa s tým stretli, no a toto sa obávam, že ešte viacej znemožní, lebo jednoducho budú mať obavy.