Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, ja tak aj budem trošku vystupovať sčasti do obdobia, keď som bol ešte minister. Samozrejmá vec, že budem sa venovať hlavne tejto novele, ktorá je tu na stole.
Pán poslanec, robíte v podstate nejakú opravnú skúšku, nejaký reparát povedzme toho, čo sa na jar nepodarilo celkom, ten systém fungovania zo strany ministerstva práce: pokus - omyl. Bohužiaľ, že chybička sa vní... vnímala aj do tejto, do tejto novely, No ale dobre, toto nie je podstatné. Podstatné je skôr pre mňa to, že včera som bol príliš oslovovaný médiami na otázku, ako sa zachováme, ako zahlasujeme, pretože údajne tu funguje príliš veľký lobizmus zo strany gastrofiriem. Ja som pokladal za potrebné, tak jak som zaujal včera stanovisko, aby som vystúpil aj tu a niečo k tomu povedal.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bol prvý za môjho účinkovania, ktorý zrušil gastrolístky. Zrušil ich a nabehli sme na karty. Dôvod - marža. Marža gastrofiriem je ďaleko vyššia, ako je, ako je na tie elektrické karty. A druhá vec je taká, poviem to, celkom pragmatická. Viacerí zamestnanci nás oslovovali s tým, že majú jednoducho problémy v niektorých reštauráciách, nevedia sa s tým vysporiadať, že dokonca niekde visia priamo oznámenia: „Z gastrolístkov nevydávame.“ Iné je, keď niekto tých pár centov alebo, ja neviem, koľko nechá ako sprepitné, to je úplne prirodzené a normálne, ale karty riešia aj tento problém. Riešia tým, že jednoducho odpočíta si skutočný náklad, skutočnú cenu, ktorú má platiť, a je potom na tom zamestnancovi, na tom človeku, či tam dá nejaké sprepitné, alebo nedá. To znamená, je to ďaleko čistejšie, spravodlivejšie a objektívnejšie. To je taká pragmatická záležitosť, ktorá vyplynula z tej, z tej aplikačnej praxe, a ona má svoj význam, pretože v celkových objemoch to je celkom slušný peniaz, ktorého sa toto celkom týka.
Treba povedať, že my sme upozorňovali na niektoré problémy už v čase, keď sa zavádzala možnosť jedna alebo druhá. Vtedy sme skôr apelovali na to, do akej miery to bude mať vplyv na politiku zamestnanosti, do akej miery budú ďalej chodiť do tých reštauračných zariadení, kde boli predtým zvyknutí, prípadne budú využívať nejaké iné veci. Ale čo je ešte horšie, je strašne veľa firiem, ktoré investovali do svojich jedální, kuchýň a sú veľmi dobre pripravené. Využívajú na to aj legálny nástroj, ktorý sa volá kolektívna zmluva. Mrzí ma, pán poslanec, že ste to práve vy, ktorý ste zrušil možnosť tých kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pretože kolektívna zmluva je nástroj, kde sa dajú dať benefity nad rámec Zákonníka práce, čo, samozrejme, z pohľadu zamestnanca je vítané, je veľmi dôležité a celkom, celkom aj akceptovateľné.
No aj preto je celkom prirodzené, že dnes sú firmy, ktoré dávajú isté, istý, nazvem to, bonifikáciu v podobe, ja neviem, čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska svojich základných potrieb, z hľadiska tej stravy sa prenáša do lepšieho výkonu toho zamestnanca v samotnej práci a ten zamestnávateľ si to zhodnotil asi tak, že je to aj preňho prínosom. To treba rešpektovať.
Ale poďme teraz k tomu, k tomuto, k tejto novele ako takej. Zrovnoprávniť - môj názor je - áno. Po tom, čo sa už prijalo, jednoznačne áno, i keď vnímam veľmi vážny rozpor medzi RÚZ a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Rozumiem tomu. Jedni majú v svojom portfóliu firmy, ktoré riešia gastro ako také a sú do istej miery ovplyvňované, to myslím hlavne Asociáciu zamestnávateľských zväzov, RÚZ ide úplne jednoznačne. Dobre, ten problém, je to sociálnych pracovníkov, to si musia jednoducho poriešiť oni.
Ale viete, čo vnímam ako skutočný problém? Ja viem, že celkom to nebol cieľ tohto, ale na to treba jednoducho upozorniť. Dva roky po sebe nebola valorizovaná tá základná čiastka, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce, myslím, že to je 3,80 teraz, a to pokladám za veľkú chybu. A pokladám to za veľkú chybu hlavne k tomu 1. januáru budúceho roku. Teplo, energia, ja neviem, plyn, potraviny, všetko, obávam sa, už teraz sa to rysuje, že tá strava, cena tých lístkov pôjde rapídne hore. Prirodzene, no ale mali sme jednoducho na toto rátať ako istú kompenzáciu aj s tým, že tá valorizácia sa už mala prejaviť, pretože to, čo bude drahšie, bude doplácať zamestnanec v podobe priamej platby, ktorú bude platiť v každej reštaurácii alebo v akomkoľvek zariadení. To znamená, 3,80 je málo. Dva roky nevalorizovanie tejto sumy pokladám za veľmi veľkú chybu a zvlášť v tomto roku, keď vieme, čo nás od 1. januára čaká.
No a druhý problém, možno banálny problém. Celkom nechápem postoj ministerstva financií, i keď priznám sa, že celkom som tomu pozmeňováku, ktorý ste vy čítal neporozumel, či má vplyv na tých 100 % a 85 %, pretože toto je podľa mňa absolútna chyba. My hľadáme zrovnoprávnenie, no ale tu mi z tohto vyplýva akási nerovnosť. Nerozumiem, prečo tomu a z akých dôvodov, pretože Ministerstvo financií malo hľadať úspory v lotérii, ktorá je zbytočná a stojí veľmi zbytočné peniaze, možno v ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú vynakladania nákladov na, na COVID a veci okolo toho, ale v týchto veciach sa jednoducho úsporo... úspora robiť, žiadna nemala hľadať.
Jedná sa o zamestnancov, jedná sa o ľudí, ktorí pracujú, a jedná sa o to, aby mali základné prostriedky na to, aby si zabezpečili stravu. Je to absolútne, by som povedal pochopiteľné, logické, je to v záujme sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov a v tomto prípade to daňové zvýhodnenie malo byť 100 %. V konečnej miere tak bolo aj predtým v tej časti, ktorá daňove zvýhodnená bola, myslím teraz na tie, na tie gastrolístky. Preto apel z mojej strany - dá sa v tomto smere ešte niečo urobiť? Nevytvárajme zase, i keď možno malé, neviem aké rozdiely, ale rozdiely v tejto oblasti.
Alebo, poprosím, pán poslanec, skúste mi vysvetliť ten váš pozmeňovák do akej miery túto nerovnosť rieši a dajme tomu odstraňuje, pretože pozícia klubu SMER - sociálna demokracia je taká, že sme pripravení podporiť, no ale boli by sme radi, keby sa riešila táto nerovnosť, že by bola zachovaná tá stopercentná, no a zároveň využívam túto príležitosť a z tohto miesta apelujem aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizovalo tá čiastka, tých 3,80. Myslím, že som v dostatočnej miere zdôvodnil prečo, z akých dôvodov vzhľadom na to, čo je pred nami, čo nás čaká. Každopádne si to zamestnanci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pracujú a vytvárajú isté hodnoty, ktoré štát v tomto prípade z hľadiska hospodárskych výsledkov veľmi potrebuje, aby to mali zabezpečené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Len pripomínam kolegom členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme riadne rokovanie výboru 12.15 hod.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý má takú zaužívanú skratku, že školský zákon. Skôr ako pozmeňujúci návrh prednesiem, dovoľte, aby som ho odôvodnil.
Hneď na začiatku by som chcel povedať, že tento predmetný zákon je asi jeden z najdôležitejších zákonov, podľa ktorého sa regionálne školstvo riadi, je to mimoriadne komplikovaná, zložitá právna norma, ktorá dosť často na môj vkus prechádza rôznymi zmenami, či už menšieho, alebo väčšieho rozsahu, aj tu na tejto schôdzi sme svedkami, že sa vlastne cez vládny návrh zákona, ale aj cez poslaneckú novelu otvára tento zákon č. 245, potom sú tu ďalšie a ďalšie, ďalšie zmeny, a čo môže teda v aplikačnej praxi pre tých používateľov tejto právnej normy, či už sú to riaditelia, vedúci zamestnanci v školstve alebo jednotliví učitelia, všetci tí aktéri, ktorí majú do činenia s týchto... s týmto zákonom, robiť isté, isté problémy, ale na druhej strane aj sa musí reagovať na niektoré situácie, ktoré, ktoré život, život prináša.
Ja chcem predovšetkým pozmeňovacími návrhmi upraviť niektoré časti, ktoré sa dotýkajú zavádzania cyklov vzdelávacích v rámci tohto zákona, a niektoré veci, ktoré upravujú stanovenie počtu hodín a predmetov jednotlivých ročníkov, najmä v prvom stupni základných, v základných školách. My sme o tomtom, by som povedal, veľmi podrobne mali možnosť diskutovať na školskom výbore, naozaj tá diskusia bola veľmi konštruktívna, kvalifikovaná, ja ju, nesmierne si ju ctím, ale napriek tomu by som si dovolil predložiť tieto pozmeňovacie návrhy a už som aj na výbore povedal, že mám istú obavu, že či sme na tie zmeny, ktoré zákon prináša, aktuálne pripravení a či sme dobre pripravení, a tá obava moja je v tom, že ak nie sme dobre pripravení a zavedieme túto zmenu pomerne rýchlo do praxe, tak môžeme spôsobiť v školách aplikačné, aplikačné programy... problémy.
Tým chcem povedať, že, samozrejme, nie som zástancom, že všetko treba zakonzervovať tak, ako sme nastavení, a že nemôžeme ísť v niektorých veciach s dobou alebo nemôžeme niektoré veci upraviť. Vidíme, že čo všetko sa v školách deje, čo sa deje okolo nás, že tá doba aj sa digitalizuje, aj všetky tie moderné prostriedky sa zavádzajú do edukačného procesu. A, samozrejme, aj cez novelu zákona na to reagujeme. Máme tu nové trendy vo vzdelávaní, ktoré určite tiež treba do výchovy a vzdelávania zavádzať. Ale aj z minulosti vieme, že pokiaľ - v úvodzovkách - veľmi silno tlačíme na pílu, môžeme aj pri dobrom úmysle sa pomýliť.
Preto mi dovoľte, aby som teda predniesol pozmeňovacie návrhy.
1. V čl. I bod 14 znie, v § 6 ods. 1 navrhujem zaradiť tento, tento odsek, dovolím si ho prečítať:
„Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Štátne vzdelávacie programy vymedzujú i ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.“
2. V čl. I v bode 22 v § 9 ods. 2 písm. a) znie:
„a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vyučovacie predmety, oddelene pre každý ročník základného vzdelávania,“.
3. V čl. I v bode 22 v § 9 odsek 4 znie:
„(4) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na
a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť v jednotlivých ročníkoch základnej školy,
b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vyučovacieho predmetu.“
Ďakujem pekne, skončil som, to je všetko.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia a poslanci. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Zmeny, ktoré... alebo pozmeňujúce návrhy vychádzajú z aplikačnej praxe a súvisia s oblasťou školského psychológa, ktorý vykonáva v rámci svojich odborných činností, aktivít aj psychoterapiu súvisiacu s optimalizáciou a zlepšovaním fungovania celého systému pedagogicko-psychologického poradenstva.
Ďalšie pozmeňovanie návrhy vychádzajú z toho, že návrh zákona umožní aj iným právnickým osobám podieľať sa na vzdelávaní učiteľov a odborných zamestnancov v školstve, cieľom pozmeňovacieho návrhu môjho je vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky inštitúcie, ktoré s na tomto vzdelávaní budú podieľať, či už sú to vysoké školy, ktoré vzdelávajú v akreditovaných študijných programoch, alebo sú to priamo riadené organizácie zriadené ministerstvom školstva, alebo tieto iné právnické osoby. Dovoľte mi, teda aby som teraz svoj pozmeňujúci návrh predniesol.
1. V čl. 1 bode 24 sa v § 24 ods. 2 písm. a) za slová „krízovú intervenciu,“ vkladá slovo „psychoterapiu,“.
2. V čl.1 v bode 60 sa v § 43 ods. 2 písm. d) za slovo „iná“ vkladá slovo „akreditovaná“.
3. V čl. 1 v bode 63 sa v § 44 ods. 4 a § 45 ods. 2 za slovo „iná" vkladá slovo „akreditovaná“.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Šefčík, povedali ste, že my nejdeme rušiť Múzeum SNP. No to by už len bolo, keby ste išli rušiť takúto inštitúciu, to by vám ľudia teda spočítali (zaznievanie gongu) a neodpustili.
Pán podpredseda Blanár, ja ďakujem za slová podpory a aj to, že si rozšíril tú moju myšlienku ohľadom ministerstva obrany a hlavne osoby ministra Naďa.
Pani poslankyňa Kozelová, že ešte ste nepočuli, prečo by malo zostať pod gesciou ministerstva kultúry. No my sme sa pýtali niečo iné, ale teda keď chcete ešte raz, tak zopakujem, už aj preto, že Múzeum Slovenského národného povstania je moderná inštitúcia, uznávaná doma i v zahraničí. Nie je dôvod niečo meniť.
Druhá vec. To, čo povedal aj pán podpredseda Blanár, obávam sa, že pod gesciou ministerstva obrany môže naozaj dôjsť k spolitizovaniu mnohých vecí a že budeme jednostranne orientovaní a či sa to niekomu páči alebo nie. Územie Slovenskej republiky naozaj počas druhej svetovej vojny oslobodzovali len vojaci Červenej armády a vojaci Rumunskej kráľovskej armády. A to je fakt. A obávam sa, že pán Naď nemá takéto videnie a takýto svetonázor. A opakujem, ak to má byť len kvôli financiám, tak potom je to neschopnosť rezortu ministerstva kultúry. Peňazí na kultúru a šport nikdy nie je dosť. Ale my by sme mali zabojovať, aby sme ich dostali do týchto oblastí čo najviac.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, priznám sa, že som neplánoval vystúpiť, ale po vašom úvodnom slove, pani ministerka, aj po tom, čo teraz vystúpil pán kolega Šefčík, tak som sa rozhodol, že sa prihlásim do rozpravy.
Napriek tomu, že sme počuli mnohé, mnoho vecí vypovedaných bolo, ale tú fundamentálnu odpoveď sme nedostali, že aký je vlastne hlavný dôvod, prečo vôbec rozmýšľate, aby takáto významná inštitúcia, akou je Slovenské národné múzeum, prešlo spod gescie ministerstva kultúry pod Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
Pani ministerka, v tom úvodnom slove ste spomenuli veľa a mňa teší, že ste spomenuli napríklad aj Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré tu máme hlavne vďaka bývalému ministrovi Marekovi Maďaričovi. Naozaj nedávno sme si pripomenuli 80. smutné výročie od prijatia Židovského kódexu, ktorý aj z celoeurópskeho pohľadu patrí medzi najtvrdšie zákony voči, voči Židom a naši spoluobčania Židia boli pozbavení základných ľudských, občianskych i politických práv. A všetko vyvrcholilo transportami, ktoré začali, ak sa nemýlim, v roku 1942. Ten prvý bol transport 999 dievčat a žien, hlavne z okolia Zemplína a Šarišu. Takže som rád, že toto múzeum máme a samozrejme, že som rád, že máme aj Múzeum Slovenského Národného povstania. Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky Juraj Blanár povedal, prečo je dôležité a dobré mať takúto inštitúciu. Ja si myslím, že aj po tých rokoch je Slovenské národné múzeum modernou inštitúciou, ktorá nespí, ale naopak, ide s dobou a je naozaj uznávané nielen doma, ale v zahraničí a naozaj sa výraznou mierou o to zaslúžil riaditeľ Stanislav Mičev.
Pani ministerka, férovejšie by bolo povedať, že ak máte problém alebo mali ste problém s riaditeľom Stanislavom Mičevom, tak ste to mali pomenovať, mali ste ho odvolať, ale nevidím najmenší dôvod stále, prečo by ste sa mali vzdať tejto inštitúcie a dať ju len tak pod ministerstvo obrany. Bolo to tu viackrát spomínané, že ten vojenský rozmer je jeden z viacerých, ktoré Slovenské národné povstanie malo. Bolo to povstanie celoslovenské, kde sme sa vzopreli voči nacizmu a voči ľudáckemu režimu.
Pani ministerka, keď hovoríte o nejakom finančnom aspekte, tak potom prepáčte, ale vy priznávate svoju neschopnosť. Ak toto má byť dôvod, relevantný dôvod na to, aby táto inštitúcia prešla pod ministerstvo obrany, tak je to veľmi slabý argument a opakujem a potom aj vaša neschopnosť. A nikto tu ešte nepovedal hlavne tie obavy, ktoré viacerí ľudia majú, že keď sa múzeum dostane pod gesciu ministerstva obrany. Viete, v poslednej dobe môžeme sledovať, ja si to môžem dovoliť, lebo mám vyštudovanú históriu, povedať, že mnohí historici, ale aj politici majú snahu prekresľovať dejiny. A to najmä dejiny druhej svetovej vojny, ktoré sú úzko späté práve so Slovenským národným povstaním. A dneska, budem veľmi otvorený, na ministerstve obrany je ministrom pán Naď, ktorý je absolútne proamerický a tú svoju proamerickosť, vlastne na každom kroku sa s ňou môžeme stretnúť a vrcholom všetkého bolo, keď po zbabranej akcii Severoatlantickej aliancie na čele so Spojenými štátmi v Afganistane, odtiaľ museli evakuovať nielen vojakov, ale aj civilov, tak miesto toho, aby sme to pomenovali správnymi slovami, tak náš pán minister sa rozhodol, že vyznamená americkú veľvyslankyňu. Ale za čo? Za neúspech? Veď aj v športe sa dávajú medaily len za úspech a nie za neúspech. Tak preto sú tie moje obavy z toho, že aké to bude, keď to bude pod gesciou Ministerstva obrany Slovenskej republiky.
A ja by som naozaj porosil, aby ste ešte raz naozaj zvážili, že len tak jednoducho sa chcete vzdať. To vaši predchodcovia, ich ani takáto myšlienka vôbec nenapadla. Takže verím, že skúsite ešte zvážiť to, aby ste zabojovali, aby tá inštitúcia naozaj zostala pod ministerstvom kultúry. A bol by som rád, keby ste mi mohli či už vo faktickej poznámke alebo vo vystúpení povedať, čo sú hlavné dôvody toho, že táto inštitúcia má odísť spod gescie ministerstva kultúry. Stále som to nepočul ani od vás, ani od ďalších, ktorí vystúpili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. No v nedeľu sme videli, že teória je síce teória, ale prax je prax, a na jednom z najmodernejších štadiónov na Slovensku sme videli, že ako to fungovalo, ako to tam prebiehalo a pritom na štadióne, ktorý je skutočne moderný, sú, je kamerový systém, proste kontrola, bezpečnosť absolútne mala byť na stopercentnom poriadku. A preto by som chcel povedať, že ako je to možné, opýtať sa, ako je to možné, že rizikový zápas, to bol rizikový zápas, kde by aj primátor Trnavy mal sedieť v pozore, čo sa tam môže stať, sa takto odflákalo?
Čiže to, čo povedal tuná kolega predo mnou, je pravda, že ak má byť denne šport vzor a priťahovať mladých ľudí, tak skutočne urobiť treba poriadky s ľuďmi, ktorí narušili tento poriadok. Ale som hlboko presvedčený o tom, že aj keď, aj keď sa stalo to, čo sa stalo, tak nakoniec jako, čo tí hráči, ako za čo môžu? Čo urobili zle tí športovci, na ktorých boli tí ľudia zvedaví? Čiže som za to, aby ľudia, ktorí to zapríčinili, boli potrestaní a verím, že do budúcna sa takéto niečo nemôže opakovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Samozrejme, že téma verejného obstarávania je veľmi ťažká téma. Aj spracovať novelu alebo nový zákon je veľmi ťažké a problematické, pretože sa ho dotýka, dotýka sa vlastne všetkých subjektov, ktoré pôsobia vo vzťahu k či už podnikaniu, ale aj štátna správa, aj všetko.
Ale ja dávam za pravdu pánovi poslancovi Suskovi, to, čo povedal, aj keď teda to vyzerá prísne, ale ja si myslím, že čo sa týka čistoty legislatívneho procesu a najmä vo vzťahu ku konečnému zneniu každého zákona, je takýto prístup, takýto prísny, úplne namieste. Predsa pozmeňujúci návrh platí vtedy, keď ho tu v pléne prednesie poslanec. To, že sa diskutovalo o nejakých návrhoch, to, že je zavesený na webe, to je len proces prípravy pozmeňujúceho návrhu. Ja sa nedotýkam toho obsahu z vecnej stránky. Asi, pravdepodobne by tam bola zhoda na mnohých veciach, ale čo sa týka tohto procesu, legislatívneho procesu, naozaj to takto čisté nie je. A keďže počúvam pána Vetráka tu mnohokrát hovoriť, ja aj nemám k nemu výhrady, určite vnútorne tiež cíti, že to nie je všetko v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať vecne k tomuto návrhu zákona vzhľadom aj na obsiahly pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ešte ďalší pozmeňovací návrh, ktorý predložený za chvíľku bude. Po takto obsiahlej zmene, ktorú navrhuje pán podpredseda vlády a ktorá bola ďalej navrhnutá v týchto pozmeňovacích návrhoch, ktorá má niekoľko strán a vyše 25 bodov, myslím si, že návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní si skôr zaslúži spracovanie samostatného nového návrhu zákona o verejnom obstarávaní aj v intenciách toho, čo povedal pán poslanec Vetrák, že nie je dorokované všetko, čo sa chce v zákone o verejnom obstarávaní ešte meniť, a že bude to predmetom v krátkom čase nasledujúcich novelizácií zákona.
Z tohto dôvodu si myslím, že by stálo za to naozaj kvalitne spracovať nový návrh zákona o verejnom obstarávaní a s riadnym pripomienkovým konaním v rámci medzirezortného pripomienkového konania ísť do legislatívneho procesu, pretože považujem takéto zásadné zmeny, ktoré boli predložené aj dnes v rozprave, zase za obchádzanie pripomienkového konania a zmeny na poslednú chvíľu.
A z tohto dôvodu si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto bode programu, pretože sa domnievam, že naozaj je tu čas a priestor na to, aby sme pripravili naozaj kvalitný nový celý návrh zákona o, alebo teda zákon o verejnom obstarávaní.
V prípade, že tento procedurálny návrh neprejde, tak navrhujem, aby sme vzhľadom na obsiahlosť podaných návrhov dnes v rozprave, ktoré nie je možné posúdiť do jedenástej hodiny, kedy pravdepodobne bude hlasovanie, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona až na októbrovej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda výboru Vetrák, chcel by som zareagovať na jednu vec, ktorú ste povedali vo svojom vystúpení a ktorú ste vlastne zahrnuli aj do pozmeňovacieho návrhu, a to je činnosť rady, Rady ÚVO, kde táto rada by mala fungovať ešte do konca roku 2022, ak som správne pochopil. No a z tohto mi teda nie je úplne jasné, prečo vláda prijala uznesenie č. 536 z 22. septembra 2021, kde zmenila doterajší systém výberu členov Rady ÚVO, kde doteraz teda sa vyberal alebo bol, sa zaviedol spôsob výberu členov Rady ÚVO prostredníctvom verejného híringu, kde bola zriadená, menovala sa hodnotiaca komisia, kde boli zastúpení rôzni členovia, bolo to celé verejné. A v zmysle toho, že v programovom vyhlásení vlády, ako som už včera povedal pri zákone o štátnej službe, je 91-krát použité slovo transparentnosť, tak počúvajte, čo vláda schválila 22. septembra 2021.
Spôsob výberu členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie sa urobí tak, že po zverejnení životopisov kandidátov na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie podľa bodu b2) tohto uznesenia vláda rozhodne, ktorých kandidátov prizve na svoje rokovanie. Čiže rozhodne sa, ktorých kandidátov prizve, a následne po ich predstavení rozhodne formou priameho vymenovania dvoch členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie na rokovaní vlády.
Tak toto je to zabezpečenie transparentnosti, o ktorom ste tak hovorili pred voľbami a v rámci programového vyhlásenia vlády? Ak tá rada má fungovať ešte ďalší rok a majú tam byť menovaní ďalší členovia teraz, tak nechápem, prečo sa menia podmienky výberu členov rady. Okrem teda iného, čo ešte poviem asi v rozprave.
Ďakujem.