Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

20.10.2021 o 18:04 hod.

doc. Ing. PhD.

Jozef Habánik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

21.10.2021 9:52 - 10:00 hod.

Fico Robert Zobrazit prepis
Pán podpredseda, ďakujem, nie som na výsluchu, takže môžem predložiť návrh zákona. (Povedané s pobavením.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Samozrejme, vy nie, ale pán poslanec Takáč.

Fico, Robert, poslanec NR SR
V každom prípade ďakujeme za pochopenie v prípade pána poslanca Takáča.
Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene malej skupiny poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia predložil novelizáciu zákona č. 241/1993, ide o zákon o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. My sme už jeden pokus o novelizáciu tohto zákona urobili na jeseň v roku 2020. Tento pokus napriek tomu, že v Národnej rade bola veľmi zaujímavá rozprava k tejto téme, nevyšiel, ale keďže každý rok sa opakuje výročie mníchovskej zrady, považujeme za správne sa pokúšať vždy na jeseň s týmto návrhom prísť a keď to nevyjde teraz, nepochybne tak urobíme opäť o dvanásť mesiacov v roku 2022.
Dámy a páni, ťažko by sme našli lepšieho laureáta na pamätný deň, ako je mníchovská zrada. Pod pamätnými dňami si pripomíname všeličo, ale to, čo sa udialo 29. – 30. septembra 1938, je udalosť, ktorá je ako na mieru šitá na pojem pamätný deň.
Použijem teraz jedno porekadlo, ktoré nie je zo slovenského prostredia, pravdepodobne je z prostredia afrického alebo indického, pretože hovorí o slonoch. A podľa tohto porekadla je úplne jedno, či slony sa bijú alebo sexujú, vždy trpí tráva. A vždy to tak jednoducho bolo. Vždy, keď veľké krajiny si strážili svoje mocenské záujmy, tak trpeli malé štáty, malé krajiny a sme svedkami tohto javu, bohužiaľ, aj v súčasnosti, nie je to iba otázka minulosti. Pozrite sa, ako vybabrali so všetkými Nemci a Rusi, keď sa dohodli na výstavbe nového plynovodu Nordstream 2. Pozrite sa, ako dopadlo dokonca veľké Francúzsko, keď chcelo dodávať do Austrálie jadrové ponorky a došli veľkí americkí bratia a všetko bolo vyriešené a dokonca dnes z toho vznikol pomerne vážny konflikt medzi Francúzskom a Spojenými štátmi.
Niečo podobné sa udialo – avšak v hrozitánskych rozmeroch s obrovským dopadom na fungovanie jedného štátu – v roku 1938. Po viacerých ultimatívnych požiadavkách na adresu vtedajšieho Československa sa stretli 29. – 30. septembra 1938 predstavitelia štyroch veľkých krajín – Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka – a dohodli sa prakticky na faktickej likvidácii Československa. Československo muselo na základe tejto tzv. Mníchovskej dohody odovzdať časť svojho suverénneho územia, muselo pristúpiť k mnohým ponižujúcim podmienkam a na konci dňa, ako je všeobecne známe, došlo k rozpadu Československa na Protektorát Čechy a Morava a na samostatný Slovenský štát.
Prosím, nezabúdajme, že v roku 1938 Československo bolo jediným demokratickým štátom v strednej a východnej Európe. Nezabúdajme na to, že Československo patrilo medzi desať najvyspelejších krajín na svete. Nezabúdajme na to, že Československo bolo spojené s vyspelou armádou, veľmi vyspelým zbrojárskym priemyslom a celou sieťou obranných postavení a pevností, ktoré muselo Československo odovzdať v súvislosti s Mníchovskou dohodou.
Dnes nikto nepochybuje a nepochybovali ani vtedy, že Veľká Británia a Francúzsko, akože spojenci Československa, obetovali Československo ako suverénnu krajinu, zlikvidovali Československo ako suverénnu krajinu, lebo vedeli, čo robia, v mene svojich vlastných mocenských záujmov. Ak sa pozrieme na politickú scénu a spoločenskú scénu v roku 1938, je úplne jedno, že či to boli ľavicové názory, pravicové názory, občianske názory, názory intelektuálov alebo robotníkov, všetci tvrdili: Toto je zrada. Všetci v roku 1938, keď sledovali, čo podpísali v Mníchove 29. – 30. septembra, jednoznačne hlásali, veľké spojenecké krajiny – Veľká Británia, Francúzsko – nás oklamali, zradili a prakticky odovzdali do rúk Hitlera, pretože môžme dnes viesť všelijaké polemiky, či sa Československo malo brániť, alebo nemalo brániť, čo mali tí politici robiť, alebo nemali robiť. Fakt je, že keby Francúzsko a Veľká Británia nezradili v danej situácii Československo, vývoj v tomto období mohol mať úplne iné smerovanie. Možno sa to bude niekomu páčiť, možno nebude páčiť, ale dodám, jediná krajina, ktorá si chcela dodržať zmluvné záväzky voči Československu, bol vtedajší Sovietsky zväz. A hovorím to ako historický fakt, nevnášam na rokovanie Národnej rady žiadne ideologické momenty.
Dámy a páni, nie je cieľom skupiny poslancov, ktorá predkladá tento návrh, vnášať akúkoľvek mieru nervozity medzi Slovensko ako suverénny štát, Veľkú Britániu a Francúzsko. Veľkú Britániu dnes už nie ako nášho partnera v Európskej únii, ale Francúzsko ako významného partnera v Európskej únii. Nie je naším záujmom jatriť historické rany, naším záujmom je iba nastaviť takú právnu úpravu, ktorá bude pripomínať historické diania, fakty a udalosti, ktoré potvrdzujú, že malé krajiny sú často obeťou veľkých mocenských záujmov, a uviedol som možno nejaké príklady na úvod tohto vystúpenia, že sa to deje aj v súčasnej dobe.
Preto, dámy a páni, navrhujeme, aby sme do zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch zaradili jeden nový pamätný deň, ktorý by sa nazýval 30. september – Deň mníchovskej zrady. Opäť bez akýchkoľvek bočných úmyslov, historicky chceme dostať do našeho kalendára túto udalosť, ktorá výrazne poznačila históriu Československa v rokoch 1938 až 1945 a mala aj obrovský vplyv na ďalšie dianie v našej krajine. Ak nám to nevyšlo minulý rok, uchádzame sa o vašu podporu tento rok, nevidíme v tomto návrhu zákona nič kontroverzné, nič šokujúce, nič urážajúce, hovoríme o tom, čo sa stalo 29. – 30. septembra 1938.
Pán podpredseda, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2021 18:53 - 18:55 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Miloš, Maroš to celkom dobre zhodnotil a ja si pamätám, keď sme minulý mesiac predkladali tento, túto novelizáciu tohto zákona aj my, a kde kolega zo SaS-ky dal teda stiahnutie tohto bodu na prepracovanie, kde ste si toto, samozrejme, väčšinou odsúhlasili, kde bola kritika, že ako to máme zle spracované, nachystané. Vy ste, vy ste predložili v zásade skoro to isté, lebo tá vzdialenosť, o ktorej ste tu kritizovali, že teda ako to budete merať, ako to bude celé fungovať, ste do tohto zákona tiež dali 1 meter a 1,5 metra. Maroš Saloň presne povedal, ako budú šoféri rozoznávať malý motocykel a veľký motocykel, že či ho majú predchádzať 1 meter, 1,5 metra alebo 50 kilometrov. Ako myslím si, že to je to je taký mačkopes.
Ďalšia vec je tá, že dali ste tam, dali ste tam do zákona spravidla najmenej jeden meter. Spravidla. Čo je spravidla? Ako môžem, nemusím, spravidla to môžem o jeden meter obchádzať, nemusím o jeden meter obchádzať. Tam mala byť úplne jednoduchá, dve vety - v obci obchádzať jeden meter a mimo obce jeden a pol metra. Jednoduchá novelizácia, ktorá, hlavne si uvedomiť, že bude pôsobiť psychologicky, psychologicky na tých šoférov, a nerozumiem, napríklad prečo ste dávali do tej novelizácie, že vodič, vodiča musí obchádzať, presne dávať smer jazdy a tak ďalej, však to už je teraz v zákone, nerozumiem, načo ste tam tieto, tri štvrtku toho, či ste chceli to nafúknuť, aby to nepôsobilo tak, že tam dávate len jeden a pol vety, ktorý sme mali my predtým, a tú politiku ste, bohužiaľ, spravili vy, lebo už to mohlo byť v druhom čítaní, teraz pozmeňovákom ste to mohli upraviť podľa vašich predstáv a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2021 18:51 - 18:53 hod.

Saloň Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Miloš, bolo to z tvojej strany trošku neseriózne, čo si povedal, hlavne čo sa týka subjektov, ktorí to predkladali v parlamente, lebo jeden z tých subjektov som bol aj ja, a keď sme predkladali na septembrovej schôdzi tento zákon, tak to bolo veľmi korektne predložený zákon a ešte sme vás prosili, aby sme do toho nevnášali politiku, a práve teraz si ukázal, ako sa politika do tohto zákona vznáša.
Mrzí ma to veľmi, lebo my sme nepolitikárčili na tom zákone. A najväčšia výčitka nášho zákona bola jeden pol metra a jeden meter, že ako sa to bude merať. My sme mali jediné obmedzenie - obec a mimo obce a je 1,5 metra a 1 meter. Pozrite sa do vášho zákona. Dali ste tam takisto 1,5 metra a 1 meter, spravili ste ďalšiu komplikáciu, že ste tam zaviedli, že 50 km za hodinu pod a nad, to znamená, že vodič keď pôjde 49, bude predbiehať tak, keď pôjde 51, bude predbiehať tak.
Zaviedli ste tam ďalšiu komplikáciu a to je malý motocykel. Koľko ľudí vie, aký je rozdiel medzi malým a veľkým motocyklom? No vám garantujem, že veľmi málokto to vie, a jediný, jediný rozoznateľný znak medzi malým a veľkým motocyklom je veľkosť ŠPZ-tky, ktorá je pri, rozmer, rozmer ŠPZ-tky pri malom motocykli je menší ako pri tej väčšej, takže veľmi ma to mrzí, a mohli sme zachrániť viac ľudských životov, lebo ak by sme boli podporili náš veľmi jednouchý zákon, mohol byť dnes v druhom čítaní, a ak by ste boli došli s takýmto pozmeňovákom, tak mohlo to byť schválené oveľa skôr.
A ešte raz fakt ma to mrzí, že ste do toho vniesol takú politiku, lebo my sme žiadnu politiku do nášho návrhu zákona nevnášali, a ako si povedal, keď ste rokovali od marca, tak bolo dosť času prísť s takýmto návrhom zákona, ale minimálne sme radi, že sme vás naštartovali a že ste tento zákon do parlamentu dali.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2021 18:12 - 18:14 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za odpovede na obe položené otázky. Samozrejme, tá jedna bola legislatívnotechnická, takže tým, že tá zmluva je teda predmetom samotnej novely zákona, to je veľmi významný prvok.
Áno, tiež tie samosprávy sú presne tak, ako bolo uvedené, že na jednej strane sú samosprávy, ktoré dávajú celých sto, celých 100 % do neštátnych škôl a školských zariadení, a niekde sú samosprávy, ktoré to percento znižujú, a možno až niektoré samosprávy idú na to nevyhnutné, teda predpísané minimum. Nemyslím si, že to robia z toho titulu, že, že by chceli ukrátiť tieto školy a školské zariadenia o tieto prostriedky, ale tiež súhlasím s tým, čo bolo povedané, že vlastne ako keby takto si vykrývajú niektoré napnuté časti financovania v rámci svojich, svojich rozpočtov.
Prechodné obdobie, ktoré je stanovené, je stanovené vlastne na podpis zmluvy, tak som to pochopil, a plus teda týkajúceho sa počtu vykazovaných detí a žiakov k 15. septembru, k 15. septembru tohto roka. Preto som sa na to pýtal, že keď prejednávajú sa alebo prerokovávajú sa takéto typy zákonov, tak vždy dostávame spravidla aj stanoviská týchto reprezentatívnych združení a asociácií a aj tu predpokladám, že určite keď tieto združenia, samosprávy zistia, že prerokovávame aj takýto bod v rámci prvého čítania alebo potom následne, tak určite, určite budú písať k tomu nejaké, k tomu stanoviska tak preto som sa pýtal, či je to s nimi nejakým spôsobom už dopredu predrokované, a že veď či vedia o tom, že takáto norma tu je a že o nej rokujeme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.10.2021 18:04 - 18:07 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem za ten úvod, ktorý bol urobený k predmetnejmu... predmetnej novele zákona, a plne súhlasím s tým, že nemali by sme my brať až príliš tak do úvahy to, že či sa dieťa, teda rodič rozhodne dať dieťa do štátnej alebo neštátnej školy. Dívajme sa skôr na kvalitu samotnej školy alebo školského zariadenia.
A ďakujem aj za to vysvetlenie, že prebehlo isté stretnutie aj so zástupcami miestnej, prípadne regionálnej samosprávy. Ale keďže táto novela má istý negatívny vplyv na rozpočet miestnej regionálnej samosprávy a účinnosť sa, ak sa nemýlim, navrhuje už od 1. januára 2022, chcem sa spýtať veľmi konkrétnu otázku, ako tieto reprezentatívne združenia, či už Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest, prípadne SK 8, aké oni dali stanovisko k predmetnej novele zákona. Či im teda to nebude v rozpočtoch, ktoré oni schvaľujú práve v týchto dňoch a týždňoch robiť v budúcom roku problém?
Čo sa týka toho samotného návrhu zákona, VZN-ko nahradí, nahradí zmluva. Chcem sa teda spýtať aj, že či sa neobávame toho, že by nastali nejaké komplikácie pri uzatváraní potom zmlúv medzi samotnými školami a príslušnou miestnou alebo regionálnou samosprávou. To, že sa tam dorovná to financovanie, ktoré je dnes, koľko, na úrovni asi 88 %, a chceme to zvýšiť na tých pomyselných 100 %, a že sa upraví tá dotácia, lebo skutočne ono to nie je dotácia v pravom slova zmysle. To si myslím, že všetko je tam v poriadku, ale tieto dve otázky mi vystali, keď som vlastne študoval predložený návrh novely zákona.
Tá jedna je skôr, by som povedal legislatívnotechnická, ale tá jedna, tú, tú mám niekde zapísanú ako veľmi takú dôležitú a to je ten dopad na rozpočty územnej samosprávy, či už miestnej a regionálnej, a či sa vlastne tieto reprezentatívne združenia k tomuto vyjadrili.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2021 16:06 - 16:08 hod.

Faič Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Nechcem sa vyjadriť k obsahu tohto návrhu zákona ani teda vecnej stránky, mám skôr otázku.
Medzi tými spolupracujúcimi organizáciami, ktoré ste hovorili, som nepočul ani Úniu miest, ani Združenie miest a obcí Slovenska. Viem, že keď bola finančná kríza v rokoch 2008 a... a ďalších, tak sa hovorilo, že mestá a obce boli stabilizujúcim faktorom celého štátu. Teraz pri pandémii sa takisto hovorí o tom, a to sú fakty, že stabilizujúcim faktorom, a vlastne aj čo sa týka pomoci štátu, boli mestá a obce Slovenska. Nemyslíte, že ste nemali obísť ich reprezentatívnych zástupcov? Pretože je jedna stránka, ak niekto chce byť aktívny, má možnosť, samozrejme, sa uchádzať o funkciu poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva, ale môže byť, samozrejme, aj aktívnym členom takéhoto parlamentu, pretože, povedzme si celkom otvorene, do riešenie problémov miest a obcí sa ľudia, hovorím o problémoch, nie chytanie funkcií, sa ľudia, či už mladí, alebo straší, až tak príliš nehrnú.
Ale ak má byť zákon, ktorý má dotvoriť samosprávu, tak myslím si, že bez týchto dvoch reprezentatívnych organizácií, pretože oni hovoria o tom, aký je názor starostov, poslancov, primátorov, myslím, že by ste nemali ich opomenúť a nerobiť pokračovanie tohto legislatívneho procesu bez nich.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.10.2021 14:36 - 14:37 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Každopádne, pán poslanec, ďakujem pekne za vysvetlenie. No, poviem to, ale moje sklamanie je o to väčšie, pretože ten pozmeňovák, ktorý ste tu dneska dali ešte horší ako to, čo bolo po tom prvom čítaní, ako nazvem to nejaký kompromis vzhľadom na postoj ministerstva financií. Tam sme hovorili o 85 %, vy tu dneska hovoríte o 55 %.
Pýtam sa, stále sa pýtam a prečo? Ako prečo, z akých dôvodov by mal v tomto smere trpieť zamestnanec, ale aj firma, ktorá poskytuje prostriedky na tento účel? Ja si myslím, že toto je nesprávne šetrenie zo strany ministerstva financií. Je ďaleko, ďaleko viac priorít, na ktorých sa malo šetriť, kde sa vyhodili tie prostriedky, a nie aby sme vytĺkali v tomto čase akékoľvek možnosti úspory na ľuďoch, ktorí pravidelne pracujú, a na firmách, ktoré v ťažkých podmienkach robia všetko pre to, aby udržali zamestnanosť a dosiahli nejaký, nejakú tú ekonomickú vyťaženosť.
Ale každopádne ďakujem pekne za vysvetlenie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 14:21 - 14:29 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, ja tak aj budem trošku vystupovať sčasti do obdobia, keď som bol ešte minister. Samozrejmá vec, že budem sa venovať hlavne tejto novele, ktorá je tu na stole.
Pán poslanec, robíte v podstate nejakú opravnú skúšku, nejaký reparát povedzme toho, čo sa na jar nepodarilo celkom, ten systém fungovania zo strany ministerstva práce: pokus - omyl. Bohužiaľ, že chybička sa vní... vnímala aj do tejto, do tejto novely, No ale dobre, toto nie je podstatné. Podstatné je skôr pre mňa to, že včera som bol príliš oslovovaný médiami na otázku, ako sa zachováme, ako zahlasujeme, pretože údajne tu funguje príliš veľký lobizmus zo strany gastrofiriem. Ja som pokladal za potrebné, tak jak som zaujal včera stanovisko, aby som vystúpil aj tu a niečo k tomu povedal.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bol prvý za môjho účinkovania, ktorý zrušil gastrolístky. Zrušil ich a nabehli sme na karty. Dôvod - marža. Marža gastrofiriem je ďaleko vyššia, ako je, ako je na tie elektrické karty. A druhá vec je taká, poviem to, celkom pragmatická. Viacerí zamestnanci nás oslovovali s tým, že majú jednoducho problémy v niektorých reštauráciách, nevedia sa s tým vysporiadať, že dokonca niekde visia priamo oznámenia: „Z gastrolístkov nevydávame.“ Iné je, keď niekto tých pár centov alebo, ja neviem, koľko nechá ako sprepitné, to je úplne prirodzené a normálne, ale karty riešia aj tento problém. Riešia tým, že jednoducho odpočíta si skutočný náklad, skutočnú cenu, ktorú má platiť, a je potom na tom zamestnancovi, na tom človeku, či tam dá nejaké sprepitné, alebo nedá. To znamená, je to ďaleko čistejšie, spravodlivejšie a objektívnejšie. To je taká pragmatická záležitosť, ktorá vyplynula z tej, z tej aplikačnej praxe, a ona má svoj význam, pretože v celkových objemoch to je celkom slušný peniaz, ktorého sa toto celkom týka.
Treba povedať, že my sme upozorňovali na niektoré problémy už v čase, keď sa zavádzala možnosť jedna alebo druhá. Vtedy sme skôr apelovali na to, do akej miery to bude mať vplyv na politiku zamestnanosti, do akej miery budú ďalej chodiť do tých reštauračných zariadení, kde boli predtým zvyknutí, prípadne budú využívať nejaké iné veci. Ale čo je ešte horšie, je strašne veľa firiem, ktoré investovali do svojich jedální, kuchýň a sú veľmi dobre pripravené. Využívajú na to aj legálny nástroj, ktorý sa volá kolektívna zmluva. Mrzí ma, pán poslanec, že ste to práve vy, ktorý ste zrušil možnosť tých kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pretože kolektívna zmluva je nástroj, kde sa dajú dať benefity nad rámec Zákonníka práce, čo, samozrejme, z pohľadu zamestnanca je vítané, je veľmi dôležité a celkom, celkom aj akceptovateľné.
No aj preto je celkom prirodzené, že dnes sú firmy, ktoré dávajú isté, istý, nazvem to, bonifikáciu v podobe, ja neviem, čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska svojich základných potrieb, z hľadiska tej stravy sa prenáša do lepšieho výkonu toho zamestnanca v samotnej práci a ten zamestnávateľ si to zhodnotil asi tak, že je to aj preňho prínosom. To treba rešpektovať.
Ale poďme teraz k tomu, k tomuto, k tejto novele ako takej. Zrovnoprávniť - môj názor je - áno. Po tom, čo sa už prijalo, jednoznačne áno, i keď vnímam veľmi vážny rozpor medzi RÚZ a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Rozumiem tomu. Jedni majú v svojom portfóliu firmy, ktoré riešia gastro ako také a sú do istej miery ovplyvňované, to myslím hlavne Asociáciu zamestnávateľských zväzov, RÚZ ide úplne jednoznačne. Dobre, ten problém je to sociálnych pracovníkov, to si musia jednoducho poriešiť oni.
Ale viete, čo vnímam ako skutočný problém? Ja viem, že celkom to nebol cieľ tohto, ale na to treba jednoducho upozorniť. Dva roky po sebe nebola valorizovaná tá základná čiastka, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce, myslím, že to je 3,80 teraz, a to pokladám za veľkú chybu. A pokladám to za veľkú chybu hlavne k tomu 1. januáru budúceho roku. Teplo, energia, ja neviem, plyn, potraviny, všetko, obávam sa, už teraz sa to rysuje, že tá strava, cena tých lístkov pôjde rapídne hore. Prirodzene, no ale mali sme jednoducho na toto rátať ako istú kompenzáciu aj s tým, že tá valorizácia sa už mala prejaviť, pretože to, čo bude drahšie, bude doplácať zamestnanec v podobe priamej platby, ktorú bude platiť v každej reštaurácii alebo v akomkoľvek zariadení. To znamená, 3,80 je málo. Dva roky nevalorizovanie tejto sumy pokladám za veľmi veľkú chybu a zvlášť v tomto roku, keď vieme, čo nás od 1. januára čaká.
No a druhý problém, možno banálny problém. Celkom nechápem postoj ministerstva financií, i keď priznám sa, že celkom som tomu pozmeňováku, ktorý ste vy čítal neporozumel, či má vplyv na tých 100 % a 85 %, pretože toto je podľa mňa absolútna chyba. My hľadáme zrovnoprávnenie, no ale tu mi z tohto vyplýva akási nerovnosť. Nerozumiem, prečo tomu a z akých dôvodov, pretože Ministerstvo financií malo hľadať úspory v lotérii, ktorá je zbytočná a stojí veľmi zbytočné peniaze, možno v ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú vynakladania nákladov na, na COVID a veci okolo toho, ale v týchto veciach sa jednoducho úsporo... úspora robiť, žiadna nemala hľadať.
Jedná sa o zamestnancov, jedná sa o ľudí, ktorí pracujú, a jedná sa o to, aby mali základné prostriedky na to, aby si zabezpečili stravu. Je to absolútne, by som povedal pochopiteľné, logické, je to v záujme sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov a v tomto prípade to daňové zvýhodnenie malo byť 100 %. V konečnej miere tak bolo aj predtým v tej časti, ktorá daňove zvýhodnená bola, myslím teraz na tie, na tie gastrolístky. Preto apel z mojej strany - dá sa v tomto smere ešte niečo urobiť? Nevytvárajme zase, i keď možno malé, neviem aké rozdiely, ale rozdiely v tejto oblasti.
Alebo, poprosím, pán poslanec, skúste mi vysvetliť ten váš pozmeňovák do akej miery túto nerovnosť rieši a dajme tomu odstraňuje, pretože pozícia klubu SMER - sociálna demokracia je taká, že sme pripravení podporiť, no ale boli by sme radi, keby sa riešila táto nerovnosť, že by bola zachovaná tá stopercentná, no a zároveň využívam túto príležitosť a z tohto miesta apelujem aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizovalo tá čiastka, tých 3,80. Myslím, že som v dostatočnej miere zdôvodnil prečo, z akých dôvodov vzhľadom na to, čo je pred nami, čo nás čaká. Každopádne si to zamestnanci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pracujú a vytvárajú isté hodnoty, ktoré štát v tomto prípade z hľadiska hospodárskych výsledkov veľmi potrebuje, aby to mali zabezpečené.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.10.2021 11:41 - 11:41 hod.

Saloň Marián
Ďakujem pekne, pán predseda. Len pripomínam kolegom, členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme riadne rokovanie výboru 12.15 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2021 10:22 - 10:28 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý má takú zaužívanú skratku, že školský zákon.
Skôr ako pozmeňujúci návrh prednesiem, dovoľte, aby som ho odôvodnil. Hneď na začiatku by som chcel povedať, že tento predmetný zákon je asi jeden z najdôležitejších zákonov, podľa ktorého sa regionálne školstvo riadi, je to mimoriadne komplikovaná, zložitá právna norma, ktorá dosť často na môj vkus prechádza rôznymi zmenami, či už menšieho, alebo väčšieho rozsahu, aj tu na tejto schôdzi sme svedkami, že sa vlastne cez vládny návrh zákona, ale aj cez poslaneckú novelu otvára tento zákon č. 245, potom sú tu ďalšie a ďalšie, ďalšie zmeny, a čo môže teda v aplikačnej praxi pre tých používateľov tejto právnej normy, či už sú to riaditelia, vedúci zamestnanci v školstve alebo jednotliví učitelia, všetci tí aktéri, ktorí majú do činenia s týchto... s týmto zákonom robiť isté, isté problémy, ale na druhej strane aj sa musí reagovať na niektoré situácie, ktoré, ktoré život, život prináša.
Ja chcem predovšetkým pozmeňovacími návrhmi upraviť niektoré časti, ktoré sa dotýkajú zavádzania cyklov vzdelávacích v rámci tohto zákona, a niektoré veci, ktoré upravujú stanovenie počtu hodín a predmetov jednotlivých ročníkov, najmä v prvom stupni základných, v základných školách. My sme o tomtom, by som povedal, veľmi podrobne mali možnosť diskutovať na školskom výbore, naozaj tá diskusia bola veľmi konštruktívna, kvalifikovaná, ja ju nesmierne, si ju ctím, ale napriek tomu by som si dovolil predložiť tieto pozmeňovacie návrhy a už som aj na výbore povedal, že mám istú obavu, že či sme na tie zmeny, ktoré zákon prináša, aktuálne pripravení a či sme dobre pripravení, a tá obava moja je v tom, že ak nie sme dobre pripravení a zavedieme túto zmenu pomerne rýchlo do praxe, tak môžeme spôsobiť v školách aplikačné, aplikačné programy... problémy. Tým chcem povedať, že, samozrejme, nie som zástancom, že všetko treba zakonzervovať tak, ako sme nastavení, a že nemôžeme ísť v niektorých veciach s dobou alebo nemôžeme niektoré veci upraviť. Vidíme, že čo všetko sa v školách deje, čo sa deje okolo nás, že tá doba aj sa digitalizuje, aj všetky tie moderné prostriedky sa zavádzajú do edukačného procesu. A, samozrejme, aj cez novelu zákona na to reagujeme. Máme tu nové trendy vo vzdelávaní, ktoré určite tiež treba do výchovy a vzdelávania zavádzať. Ale aj z minulosti vieme, že pokiaľ - v úvodzovkách - veľmi silno tlačíme na pílu, môžeme aj pri dobrom úmysle sa pomýliť.
Preto mi dovoľte, aby som teda predniesol pozmeňovacie návrhy.
1. V čl. I bod 14 znie, v § 6 ods. 1 navrhujem zaradiť tento, tento odsek, dovolím si ho prečítať:
„Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách. Štátne vzdelávacie programy vymedzujú i ciele vzdelávania a vzdelávacie štandardy pre predprimárne vzdelávanie a ciele vzdelávania, rámcové učebné plány a vzdelávacie štandardy pre základné vzdelávanie, stredné vzdelávanie a vyššie odborné vzdelávanie. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje ministerstvo školstva.“
2. V čl. I v bode 22 v § 9 ods. 2 písm. a) znie:
„a) základné vzdelanie vymedzujú najnižší počet vyučovacích hodín pre vyučovacie predmety, oddelene pre každý ročník základného vzdelávania,“.
3. V čl. I v bode 22 v § 9 odsek 4 znie:
„(4) Vzdelávacie štandardy sú vypracované v súlade s rámcovými učebnými plánmi a členia sa na
a) výkonové štandardy, ktoré sú podrobnejším rozpracovaním cieľov vzdelávania a určujú úroveň spôsobilostí, ktoré má dieťa alebo žiak nadobudnúť v jednotlivých ročníkoch základnej školy,
b) obsahové štandardy, ktoré sú spracované podľa tematických celkov a určujú okruhy činností, témy, pojmy a fakty, ktoré tvoria obsahové jadro vyučovacieho predmetu.“
Ďakujem pekne, skončil som, to je všetko.
Skryt prepis