Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Kolegyne (reakcia z pléna), prosím? Kolegyne, kolegovia, milí priatelia, hlavné tí, čo to počúvate aj v rámci celého Slovenska, ja by som úplne na začiatku možno tak na uvoľnenie atmosféry povedal. Dámy a páni, takto sa to nerobí, do psej matere. Takto sa to nerobí, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície. Vidíte samotný postoj aj pána predsedu výboru zo SME RODINA. Takto sa takéto reformy nerobia. Presne to povedal aj Filip Kuffa. Ani my v opozícii nie sme proti reformám, ale nie takýmto spôsobom.
Na začiatku poviem, že taký postoj strany SMER - sociálna demokracia, také vyhlásenie možnože aj pre koaličných poslancov a pre širokú verejnosť. Dámy a páni, v prípade, že by prešla táto novelizácia tak, ako je nastavená aj s týmto pozmeňovacím návrhom, ktorý predložil pán Šíbl, tak dávam také verejné vyhlásenie, že, a to si kľudne môžte aj poznačiť, strana SMER - sociálna demokracia vyhrá najbližšie voľby či budú o rok, o rok a pol alebo v riadnom termíne, tak táto novelizácia, ktorú keď schválite, bude jedna z prvých, ktorú zmeníme do pôvodného režimu. A nastavíme proces takým spôsobom, aby sa táto reforma spravila tak, aby s ňou súhlasili všetci, aby bola nastavená tak, aby sa neničil vidiek po celom Slovensku. Je to v prvom rade úlohou nás všetkých. Nikto z nás nechce ísť tou cestou, ktorú tu niektorí popísali. Sme za reformu. Aj my súhlasíme s tým, aby tá správa, to všetko vlastníctvo, správa išlo pod jednu strechu. Ale nie takýmto spôsobom. Takže dávam také verejné vyhlásenie. Ak toto prejde, tak to bude jeden z prvých zákonov.
Keby ste išli do tejto reformy správy národných parkov takým spôsobom, že to komunikujete s odbornou verejnosťou, že nemáte, nechcem povedať v uliciach, ale nemáte oponentov z hľadiska lesníkov, poľovníkov, rybárov, súkromných vlastníkov lesov, urbariátov, pozemkových spoločenstiev, všetkých dotknutých, ktorí proste poukazujú, že sú tam chyby, zlé veci, lebo to prinesie práveže opačný efekt. Tak keby ste to nastavili normálne, tak by s tým súhlasila aj opozícia, súhlasili by s tým dotknuté organizácie. A mali by sme túto reformu nastavenú tak, aby sa v budúcnosti nemusela rušiť. Ale vy ste to tak nespravili. Obišli ste akýkoľvek proces, obišli ste ho tým, že ste to na hulváta položili poslaneckým návrhom. Nedal to ani minister, aby sa vyhol akejkoľvek diskusii.
A už tu aj spomínané pánom Šíblom a stále omieľané niektorými koaličnými poslancami, však sme zabezpečili medzirezortné pripomienkové konanie v duchu troch týždňov. Pri tak zásadnej reforme, ktorú idete robiť, dáte tri týždne. To sa robí rok, rok a pol. Ste mohli na začiatku volebného obdobia začať o tom hneď diskutovať a niekde po roku a pol sa to mohlo úplne v inom procese schváliť a nastaviť. Hovoríte o tom, že ste robili cez leto alebo po lete nejakých deväť pripomienkových konaní, resp. deväť stretnutí po Slovensku. No, bohužiaľ, videli sme tu realitu tých stretnutí, kde ste sa možnože prvýkrát na prvom, druhom ešte ako tak snažili aj s odbornou a širokou verejnosťou v tých dotknutých regiónoch komunikovať a potom ste sa začali zatvárať za dvere a utekať zadnými vchodmi, lebo ste sa báli akejkoľvek odbornej diskusie s týmito dotknutými. Nehovoriac o 134 námietkach, ktoré boli vznesené, a z toho ste akceptovali iba 25.
Dámy a páni, myslím si, že už viacerí to tu povedali, nikto z nás nie je proti ochrane prírody, lesa, pôdy a všetkého toho, čo tu na Slovensku máme. Každý je za tú ochranu, každý z nás. Ale nie takým spôsobom, ako to chcete nastaviť touto novelizáciou zákona o ochrane a nezmyselným, podľa mňa úplne zlou novelizáciou ešte a 14-stranovým pozmeňovacím návrhom. Hovorím, myslím si, že pozrite si fotky, dokumentácie z roku napríklad 1900, ako vyzerala lesnatosť na Slovensku a kde sa nachádzame teraz - 10, 20, 30 % navyše lesnatosti na Slovensku, a to vďaka tým lesníkom, tým generáciám lesníkov, ktorí na Slovensku fungovali. Tí, ktorí teraz hovoria, že to, čo teraz idete spraviť, je veľmi zlé. Hovoríme o tom, že koľko tu ťažíme my na Slovensku. No pokiaľ ja mám dobré čísla, tak viacej nám prirastie tej drevnej hmoty, ako vyťažíme, takže to je plusové. Je to stále také zneužívanie tým tretím sektorom a mimovládnymi organizáciami.
Veľmi v krátkosti ešte pripomeniem kolegom a kolegyniam, že samotný poslanecký návrh, ktorý tu je, a to že v dôvodovej správe ste hovorili o tom, že to nemá negatívny vplyv na financie, nemá to negatívny vplyv na sociálne prostredie, na verejnú správu, je úplný opak. Práveže to bude mať veľmi negatívne, veľmi negatívne vplyvy. A, samozrejme, aj samotné ministerstvo financií hovorí o tom, že nie sú riešené finančné zdroje, nie je to kryté. Všetci teraz argumentujete plán obnovy a odolnosti, potom argumentujete nejakým novým programovacím obdobím z hľadiska eurofondov. Ale čo potom, keď toto skončí? Kto to bude ďalej financovať? Nemáte vôbec finančne nastavené tieto veci. Samozrejme, nehovoriac o ďalších veciach a že už tu viackrát bolo aj spomenuté, že sa to dotkne množstva pracovných miest v tých regiónoch. Samotný, samotný vidiek bude dotknutý. V určitých analýzach došlo k tomu, že až 7-tisíc pracovných miest je priamo alebo nepriamo ohrozených. Nehovoriac o tom, že to má aj dopad z hľadiska samospráv na dane z nehnuteľností, výpadok podielových daní, zníženie odvodu daní, sociálnych, zdravotných odvodov, čo budú mať tiež miliónové výpadky. No a nehovoriac o tom, že vôbec nie je predložená a nikto z nás nevidel žiadnu dopadovú štúdiu k presunu týchto lesov a, samozrejme, aj pozemkov.
Pritom vieme, že napríklad podnik Lesy Slovenskej republiky podlieha režimu hospodárenia podľa zákona o štátnom podniku, to je 111/1990 Z. z. a rozdelenie podniku podlieha jeho § 14. Preto napríklad v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva a životného prostredia mali byť pripravené ekonomické, sociálne a ekologické dopady štúdie tohto celého. Podnik Lesy v súčasnosti má nepriaznivú ekonomickú situáciu. Áno, viacerí to vnímame, ale treba si položiť otázku, že prečo. Najjednoduchšie vysvetlenie je kvôli tomu, že ceny dreva ovplyvňované kalamitou, kalamitnou situáciou veľmi klesli. Skutočnosť je ale fakt, že napríklad obdobný štátny podnik v Českej republiky v tomto období dokázal spracovať a u nich vzniknutú kalamitu a dokonca vyvážať drevo aj do Slovenska. To je ten príklad toho, že u nás padne kalamita na Slovensku a rôzne organizácie, tretí sektor, mimovládne, Štátna ochrana prírody začnú blokovať a robiť všetko preto, aby sa táto kalamita nevyťažila. Nechajú to tam, však ten les sa s tým vysporiada. Áno, vysporiada za tristo rokov. A inde v Čechách, kúsok tu hneď vedľa, to vyťažia, spracujú, prídu lesníci a úplne inak to funguje. Samozrejme, ako som povedal, v Čechách ten podnik je ekonomicky stabilný a zisky mu rástli. Ale v slovenských lesných podnikoch sa neustále bojuje v prípade kalamity a najmä s povoleniami na spracovanie ťažby a hlavne teda zo strany životného prostredia.
Dámy a páni, skúsme si pripomenúť a povedať ešte, už to tu viackrát odznelo aj v prvom čítaní, ale my hovoríme stále o chránených územiach, národných parkoch na Slovensku a keď si pozrem takú tú základnú analýzu v rámci určitých krajín Európskej únie, kde Slovensko je top v rámci rozlohy podielu národných parkov, na v porovnaní s rozlohou štátu. My sme na 7,5 percentách a krajiny, ako je napríklad Česko, ktoré má 1,5 % rozlohu národných parkov, Bulharsko 1,7 %, Chorvátsko 1,8 %, Nemecko 2,7 %, Rumunsko 1,3 %, Švédsko 1,6 %. Takže už z tohto vidieť, kde sa my v skutočnosti nachádzame. Ten systém alebo ten, to naštartovanie tých národných parkov a toho celého, ako to tu chcete teraz spraviť, malo byť úplne inak. Mala sa začať riešiť samotná zonácia a by som povedal tak, že prehodnotenie veľkosti týchto jednotlivých národných parkov, ktoré máme. Však sme mali možnosť vidieť, ja neviem, mesiac, dva mesiace dozadu to bolo, keď sa začala zase diskusia po regiónoch, ako sa idú vyhlasovať chránené územia, ktoré začali, chvalabohu, sa to zastavilo, ale vďaka tým ľuďom z tých regiónov, kde bez nich sa na hulváta začali zase robiť rôzne prerokovania, kde sa začali tieto územia vyhlasovať. Len vyhlasujeme, vyhlasujeme, vyhlasujeme.
Ja mám niekedy taký pocit, že my chceme, my sa chceme, tak ako sme teraz z hľadiska potravinovej sebestačnosti na úrovni niekde, ja neviem, 38 - 39 %, kde v prípade dreva, drevnej hmoty sme sebestační, lebo sme, patríme medzi top krajiny z hľadiska lesnatosti v rámci Európskej únie, tak mi to pripadá tak, už som to tu viackrát aj povedal v tomto pléne, že ten tretí sektor a mimovládne organizácie, ktoré sú financované zo zahraničia, ktoré sú financované aj z tých eurofondov nezmyselne na rôzne projekty, tak vytvoríme zo Slovenska jeden veľký národný park, budeme všetko na Slovensku chrániť a budeme zo zahraničia dovážať drevo sem na Slovensko. Budeme ho sem dovážať. Však už vidíme, ako to aj teraz funguje. Že sa sem vyvezie slovenské drevo, dovezú sa sem zo slovenského dreva stoličky, stoly, skrine a neviem čo všetko. A mne to niekedy pripadá tak, jak keby toto bol zámer tých mimovládnych organizácií a tretieho sektora.
Chcel by som, musím tak troška preskočiť. Včera som mal možnosť si prečítať také vyjadrenia, stanovisko na facebooku ministerstva životného prostredia, dámy a páni. Neviem, či ste to čítali, ale akože som otváral oči. A ja by som začal k tomu tak, že viete, jak sa hovorí, že: keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. A to je presne príklad toho, čo včera ministerstvo životného prostredia napísalo na sociálnu sieť. A musím to tu povedať a odznieva to z celého Slovenska. Minister Budaj sa stal hovorcom a predĺženou rukou environmentálnych aktivistov, občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré už skoro 20 rokov za cudzie peniaze obmedzujú a bránia obhospodarovať lesné pozemky pod zámienkou ochrany medveďa, hlucháňa, vlka a podobne. Viete, ako sa hovorí: projekty, projekty, projekty rovná sa peniaze, peniaze, peniaze.
Ja by som vám, kolegyne, kolegovia, povedal taký úryvok z jedného článku o tom, čo som teraz povedal, že peniaze, peniaze, peniaze rovná sa projekty, projekty, projekty. A to je presne príklad tých environmentálnych aktivistov, občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré cez rôzne tie projekty získali niekoľkomiliónové granty. Zo získaných rôznych týchto financií si kúpili terénne autá, počítačové vybavenie, telefóny, kamery, rôzne webstránky si povytvárali, vyúčtujú si cestovné príkazy, ubytovanie, administratívu. Ja keď som sa rozprával s lesníkmi po celom Slovenku a tí mi hovoria, že: my keď stretneme týchto ochranárov v lese, najkvalitnejšie oblečenie, najkvalitnejšie, najdrahšie stotisícové autá, technika za niekoľko miliónov eur.
Toto chceme na Slovensku? Takto chceme využívať finančné prostriedky? A podľa mňa toto je celý zámer zo strany ministerstva životného prostredia, zo strany ministra Budaja, ktorý nechcel ako minister to predložiť, tak to dal cez poslancov, aby obišiel určitý legislatívny proces. A tu je cieľ prostredníctvom, za chvíľu ponúknutých finančných stoviek miliónov eur, ktoré majú ísť cez plán obnovy a odolnosti a cez nové programovacie obdobie, nové programovacie eurofondy, naliať tieto finančné prostriedky do tretieho sektora mimovládnych organizácií. Ja to tak vnímam. Lebo keby ste mali fakt úprimný záujem v rámci tých národných parkov spraviť nejakú zmenu a nastaviť tento proces, tak to robíte úplne iným spôsobom. Robíte to tak, že to komunikujete s tou širokou odbornou verejnosťou. Komunikujete aj s tou opozíciou, aby sa nestalo to, že potom, keď prídeme po vás, tak sa to celé zruší a zmení tak, aby sa to nastavilo správne.
A teraz, mi dovoľte, k tomu včerajšiemu statusu ministerstva životného prostredia. Zhromaždenie, minister a resp. stránka ministerstva životného prostredia sa vyjadruje k zhromaždeniu, ktoré pravdepodobne sa, teda asi malo na mysli to, ktoré sa má dnes konať pred Národnou radou o pol štvrtej, je to zhromaždenie, ktoré chce šíriť klamstvá a nenávisť. Dámy a páni, po prerokovaní zámerov ministerstva životného prostredia v regiónoch v jednotlivých parkoch je podľa mňa už nad slnko jasné, najjasnejšie, že nie práveže protestujúci, ale práveže ministerstvo životného prostredia chce šíriť klamstvá a nenávisť medzi občanmi. Práve ministerstvo životného prostredia. A myslím si, že diskreditácia slušných poľnohospodárov, poľovníkov, lesníkov, ľudí pracujúcich v týchto regiónoch po celom Slovensku v tomto procese nemala dosiaľ v histórii obdobu. A to napriek skutočnosti, že práve tieto skupiny obyvateľstva, ktoré som vymenoval, vytvárali pre nás krajinu, ktorú dnes v niektorých regiónoch voláme národné parky.
Áno, boli to práve tí ľudia, o ktorých, o ktorých hovorím. Vlna odporu voči zamýšľaným zmenám sa zodvihla až vtedy, keď práve predstavitelia rezortu vycestovali medzi ľudí a musím povedať, neviem, či ste mali možnosť vypočuť si niektoré tie diskusie alebo tie stretnutia, ktoré tam boli, musím povedať, že práve vďaka ich neprofesionalite, neznalosti, neodbornosti, rôzne lacné sľuby ukazovali obyčajným ľuďom to, o čo im v skutočnosti ide.
Po ďalšie. Začal, teda rokujeme tu dnes o tejto novele zákona, kde teda aj ministerstvo životného prostredia hovorí o tom, že je účelné tu vystupovania, teda aj ten tlak týchto ľudí, hlavne kvôli tomu, že chcú zamedziť čerpaniu finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti a v tejto situácii sa chystajú pritom nejaké politické protesty, dámy a páni, ja som nevidel tam nejaké politické protesty. Ja môžem povedať sám za seba, za stranu SMER - sociálna demokracia, ja neviem, že by sme sa my zúčastňovali týchto stretnutí alebo takéhoto niečoho. To len taká, taká lacná argumentácia. A, samozrejme, že chcú zmariť užitočné a ľuďom prospešné reformy, nátlakové praktiky, šírenie klamstiev, nejaký tu ministerstvo dá na stránku, že extrémisticky huckajúcich slušných ľudí proti reforme legislatíve a že oni chcú dať viac peňazí a nové šance.
Dámy a páni, však ja neviem, či ako to ministerstvo životného prostredia na čele s ministrom Budajom ide popierať nejaké stretnutia ľudí niekde, ktorí chcú prejaviť svoj názor? To on práveže ide hovoriť? Však myslím si, že práve on by ich mal podporiť v tomto. A budem reagovať na to.
Práveže podľa mňa ministerstvo životného prostredia šíri v tejto súvislosti dezinformácie, akoby správcovia a vlastníci nemohli čerpať prostriedky z plánu obnovy a odolnosti a akoby sa regióny ani nemohli ďalej rozvíjať bez údajnej reformy národných parkov. Dámy a páni, pravdou však je, že tieto subjekty ich čerpať môžu, ich čerpať môžu. Ak, samozrejme, ministerstvo životného prostredia v príslušných výzvach určí, že tieto subjekty sú oprávnenými žiadateľmi. To je úplne jednoduchá, myslím si, že každý to chápe. V takomto prípade budú zdroje z plánu obnovy s veľmi vysokou pravdepodobnosťou vynaložené účelne priamo do prírodného prostredia na jeho zlepšenie. A, samozrejme, prinesú aj potrebný rozvoj regiónu. Ale na druhej strane je pravdou aj to, že ministerstvo životného prostredia nechce reálne finančné prostriedky poukázať priamo oprávneným žiadateľom, preto potrebuje vytvoriť inštitúcie na presmerovanie týchto finančných tokov na neadresné a vo väčšine prípadov aj na nezmyselné fiktívne projekty ochranárskych odborných organizácií spolu s mimovládnymi ochranárskymi organizáciami, ktoré tak ako doteraz reálne zlepšenie stavu prírodného prostredia pri uplatňovaní bezzásahu, napríklad, napríklad v tých Smrečinách, treba sa ísť pozreť, nedocielili. Spomenúť môžem, tak ako sa to tu viackrát hovorilo, nedávno minuté miliónové projekty na sysle, hlucháne, vlky či monitoring medveďa. Dámy a páni, myslím si, že ani Európska únia nedokáže poskytnúť toľko zdrojov, koľko dokážu títo ochranári prírody nezmyselne minúť. A to je, to je realita, dámy a páni.
Zvlášť ďalší odsek, ktorý tam píše ministerstvo životného prostredia, na stránke: "Zvlášť poľutovaniahodné je konanie čelných predstaviteľov týchto súkromných vlastníkov pozemku a predstaviteľov Slovenskej lesníckej komory." Protivládne akcie?! Protivládne akcie! Protivládne, neviem, ja som to nevidel nejaké protivládne akcie, ale ministerstvo životného prostredia píše, že: "Protivládne akcie organizujú tieto organizácie spolu s politickými pohnútkami, pričom ochrana slovenského vidieka je iba falošnou zámienkou. Snaha zmariť prílev financií do zaostalých regiónov a poškodzovanie záujmov občanov a sociálny rozvoj slovenských regiónov." Dámy a páni, myslím si, že práve na tom, na tom statuse toho ministerstva životného prostredia je evidentne vidieť, kto a ako to vníma. Oni hovoria o tých politických tu nejakých protestoch, oni tu hovoria o tom, že niekto chce niečo zmariť a podľa mňa práveže je úplný opak a všetci, všetci dobre vieme, čo ministerstvo životného prostredia týmto všetkým sleduje.
Ďalej. Hovorí o klamstve, ktoré nastane vraj vyhlásenie avšak samo..., nastane vraj vyhlásenie, avšak, samozrejme, ako aj doposiaľ bez akejkoľvek kompenzácie. Skutočnosť je taká, píše ministerstvo životného prostredia z hľadiska súkromných vlastníkov, že: "... si ctí súkromné vlastníctvo. Neuskutoční sa žiadne vyvlastnenie. Zmena sa nebude týkať pozemkov v správe neštátnych vlastníkov. Nebude zavádzať ani žiadne obmedzenie na neštátnych pozemkoch, ani ináč sa ich nedotýka. Vyvlastnenie neprichádza do úvahy." Čiže to už tu spomínané viackrát je, že poslanci, ktorí to predložili, a ministerstvo životného prostredia hovorí o tom, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov. A predseda výboru pre pôdohospodárstvo vo svojom pozmeňováku hovorí o tom, že sa to dotýka a to vyníma z hľadiska podielov v rámci spoločných nehnuteľností, kde sa to dotýka aj súkromných vlastníkov, podielnikov v rámci spoločnej nehnuteľnosti.
Dámy a páni, ja neviem ako. Na jednej strane hovoríte, že nedotýka, hovorí to aj ministerstvo životného prostredia, a na druhej strane predseda výboru dáva pozmeňovací návrh, kde to dáva preč. Však vy klamete tú celú verejnosť! A to je jednoznačne preukázateľné. A vy chcete od tých ľudí z tých regiónov, aby s tým súhlasili, keď to takto robíte?! Ja tomu nerozumiem, dámy a páni. Nerozumiem tomu. A takto sa to, takto sa to nesmie robiť.
Dovoľte mi, aby som, aby som aj stihol. Pán spravodajca, chcel by som, chcel by som dať procedurálny návrh, a to podľa rokovacieho paragrafu, podľa rokovacieho poriadku § 83 ods. 1, aby sa ďalej nepokračovalo o rokovaní o tomto, o tejto novelizácii tohto zákona, čiže dávam takýto procedurálny návrh. Chcem, aby ste dali potom o tom hlasovať, aby sa ďalej nepokračovalo. Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, ja viem, teda máme to zakázané, ale ja som tu videl ministra hospodárstva Sulíka, ktorý to tu veľkolepo ukazoval minulý týždeň. Ja by som vám chcel ukázať, len tí, ktorí to vidíte, dva obrázky. (Rečník ukazuje materiál s fotkami.) Dva obrázky - jeden je pustatina, vysušený les a na druhom je krásny les. (Reakcia z pléna.) Pán kolega, no super.
No a to je obrázok vrchný a obrázok dolný. Samozrejme, že my chceme, aby ten les produkoval kyslík, ukladal uhlík, zmierňoval výkyvy mikroklímy, zabraňoval, samozrejme, erózii pôdy, aby spĺňal vodohospodársku funkciu, rôzne úkrytové a pobytové podmienky pre rôzne živočíchy, aby bola vyššia biodiverzita. Aby sa zmierňovalo vysúšanie vetrov, vytváranie chládku, zachytávanie prachových častíc vo vzduchu a rôzne ďalšie veci. To chceme od toho lesa. A keď som vám ukázal ten obrázok á a obrázok bé, tak, samozrejme, ten obrázok bé to spĺňa, resp. vrchný, dolný. No a, bohužiaľ, ten, resp. super, ten spodný obrázok, ktorý je krásny a presne plní všetky tie funkcie lesa. Ide o obhospodarovaný les lesníkmi v dnešnom Národnom parku Muránska planina, ktorý je, samozrejme, prebudovaný aktívnym manažmentom prírode blízkeho hospodárenia práve tými lesníkmi, tí lesníci. A ten vrchný obrázok, ktorý je totálne vysušený, úplný les, tam kde by mal akože žiť ten hlucháň, a to všetko by malo fungovať, je spôsobený vo vysokohorských smrečinách tzv. samovývojom v Belianskych Tatrách, ktoré chcú tí mimovládne organizácie a tretí sektor. Toto je presne príklad toho, ako to vnímajú a toto podľa mňa chce ministerstvo životného prostredia.
Dámy a páni, ja by som ešte sa dotkol aj toho, že máme tu pozmeňovací návrh jeden, druhý. Jeden pozmeňovací návrh predložil predseda výboru SME RODINA pán Karahuta, ktorý nejakým spôsobom do veľkej miery upravuje to, čo predkladá zase pán Šíbl svojím pozmeňovacím návrhom. V máji sme dostali zákon na dve strany, teraz máme pozmeňovacie návrhy na štrnásť a trinásť strán. Ja nerozumiem, toto keď vidí široká verejnosť a hlavne tí ľudia, tých možnože 7-tisíc ľudí, ktorých sa to priamo dotýka aj nepriamo dotýka v tých regiónoch z hľadiska vidieka, tak sa musia chytať za hlavu, povedať, že to čo tí naši zákonodarcovia v tom pléne v Národnej rade robia. To takýmto spôsobom idú o nás rozhodovať? Idú rozhodovať o vidieku?
Jediná cesta, akým spôsobom to nastaviť rozumne a nastaviť to tak, aby sa to prediskutovalo, koalícia, opozícia, všetky dotknuté organizácie, lesníci, poľovníci, vlastníci súkromných lesov, to musí prebiehať rok, rok a pol a nastaviť to tak, aby to fungovalo ďalej. Nemôžete to teraz, možnože o pár poslancov alebo verím, že to neprejde v pléne. Verím, že aj niektorí z koalície pochopia, že to je zle nadstavené, že to nesleduje ten cieľ, ktorý niektorí tu o tom hovoria, že nebudeme môcť čerpať finančné, my v skutočnosti chceme tým regiónom pomôcť a tak ďalej.
To vôbec tak nie je. Však som vám to povedal na úplne jednoduchom príklade. Vy hovoríte, že sa to nedotýka súkromných vlastníkov v tých regiónoch a predseda výboru predkladá pozmeňovací návrh, kde hovorí o tom, že to musí zrušiť, musí to zmeniť, lebo sa to dotýka súkromných vlastníkov.
Takže, dámy a páni, ja pevne verím, že tá snaha a myslím si, že každého z nás, ktorý tu sedí a ktorý to aj počúva, je chrániť, byť ekologickejší, chceme chrániť našu prírodu, naše bohatstvo, našu pôdu, naše lesy, ale nie takýmto spôsobom, nie takýmto, takýmito aj tými pozmeňovacími návrhmi. Pán Šíbl predloží pozmeňovací návrh, ktorý akože chcel to narýchlo zmeniť. Budaj v televízii prizná, resp. na tlačovej konferencii, že cez víkend sme niečo zbúchali, že štrnásť strán sme zbúchali cez víkend. Malo sa to dotýkať všetkých národných parkov, teraz to dajú akože na dva národné parky. Tam, kde je zonácia spravená, ale aj tak sa to, aj tak sa to potom bude budúci rok riešiť. Čiže teraz sa príjme tento pozmeňovací návrh pri tom zákone, tvárime sa, že sa idú iba robiť iba dva, tam kde je tá zonácia. Ale už potom podľa mňa po schválení tohto zákona s týmto pozmeňovacím návrhom, už potom sa nebude nikto pýtať poslancov v Národnej rade a nikoho sa, lebo už to bude tak, že budú to môcť riešiť na základe toho, ak ten zákon bude schválený. Presne tak.
Takže, dámy a páni, dal som procedurálny návrh a chcem poprosiť všetkých poslancov, že nech sa nad tým troška zamyslia, aby sme, nespravili chybu a nemuseli to potom dlhé roky naprávať.
Ďakujem veľmi pekne.