Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať.
K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do...
Ďakujem pekne za slovo.
Včera som hovoril o tom na záver schôdze, prečo si myslím, že z hľadiska procesného tento návrh nespĺňa predpoklady na to, aby sme o ňom mohli rokovať.
K tejto téme už poviem len jednu poslednú poznámku, a to citát z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že "aj keď je zákonodarná iniciatíva výborov Národnej rady ich legitímnym právom, doplnenie ustanovení zásadného charakteru do návrhov zákonov pri ich prerokovaní v Národnej rade, ktoré okrem iného zasahujú do oblastí, ktoré predkladatelia pôvodným návrhom zákona neupravovali, je hrubým nerešpektovaním účelu a princípu legislatívneho procesu. Využívanie iniciatívy poslancov takýmto spôsobom je spravidla snahou o obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania, keď možno očakávať, že navrhovaná legislatívna zmena vyvolá masívny odpor a množstvo zásadných pripomienok." Toľko hovorí Ústavný súd, je to z rozhodnutia pléna Ústavného súdu 14/2014. Čiže toľko k tejto procesnej stránke tohto návrhu.
A teraz vecne vôbec k tejto reforme justície, osobitne teda k tzv. súdnej mape. Návrh prešiel od svojho vzniku viacerými zmenami, tzv. verziami, pričom ani k jednej verzii neprebehla normálna odborná diskusia, najmä s pracovníkmi justície. Pani ministerka síce hovorí inak, ale keď sa opýtate pracovníkov v justícii, či už sudcov, alebo iných zamestnancov súdov, drvivá väčšina z nich vám povie, že nebola žiadna diskusia s nimi, že pani ministerka len simulovala nejakú odbornú diskusiu, ale konkrétne k žiadnej nedošlo a pripomienky v rámci MPK neboli vôbec akceptované a to bez riadneho vyhodnotenia.
To, že tento návrh hlavne v tejto finálnej verzii nemá nič spoločné s nejakou koncepciou a zabezpečovaním cieľov a účelu reformy, je dané už len tým, že tento výsledný produkt, návrh je výsledkom tlaku lobistických skupín a nie odôvodnenej koncepcie. Licituje sa tu na koaličných stretnutiach o tom, ktorý súd zostane a ktorý nie, čisto lobisticky, bez akéhokoľvek rozumného, logického zdôvodnenia z hľadiska cieľov reformy, teda zefektívnenia a zrýchlenia súdnych konaní s cieľom zabezpečenia lepšieho prístupu občanov k súdu.
A tu nemám na mysli len lobistické skupiny v pejoratívnom význame, ale reálne lobovali za zachovanie jednotlivých okresných či krajských súdov aj mestá a obce, koaliční partneri, ale aj samotní koaliční poslanci. Čo je pochopiteľné, keďže sa blížia komunálne voľby a každý sa chce zapáčiť svojim voličom vo svojom regióne. Nakoniec to ukazuje aj to, že z pôvodného návrhu, kde mali byť tri krajské súdy, zostáva všetkých osem krajských súdov podľa včera predloženého pozmeňujúceho návrhu.
Poukazuje na to aj samotný legislatívny proces, keď sa tento návrh opakovane prekladal z termínu na termín, lebo koaliční poslanci a koalícia ako taká nebola dohodnutá na konečnom znení návrhu, hlavne však na tom, ktoré okresné či krajské súdy sa zrušia, ktoré zostanú, ktoré menšie súdy budú v obvode ktorých sídelných súdov. A čo je najdôležitejšie, nie z pohľadu efektivity a koncepcie rozvoja justície, ale podľa toho, čo sa komu podarilo prelobovať, presadiť v rámci koaličnej rady. Je to hanba, ako sa robí reforma justície. Samotná príprava, ale potom aj prvé a druhé čítanie.
A teda chcel by som sa spýtať pani ministerky, na základe čoho je teda výsledok tohto návrhu v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný včera, keď ste tvrdili v predchádzajúcich verziách, že to je najlepšie riešenie a jediné možné, tak ako vám teda vyšlo, že nie to pôvodné, ale toto, ktoré bolo včera predložené v pozmeňujúcom návrhu, je najoptimálnejšie, čo zabezpečí najlepšiu efektivitu súdnych konaní? Z akej analýzy ste pri tom vychádzali? Aké dáta ste zohľadnili? Kde máme takúto analýzu k výslednému návrhu, ktorý je teda dramaticky odlišný od toho, aký bol pôvodný návrh predložený do Národnej rady? Ako, na základe čoho viete, že koľko súdov má zostať, koľko sudcov a ostatného personálu má zostať na príslušných súdoch, keď ste nedokončili projekt váženia vecí, ktorý ako jediný mal tieto dáta poskytnúť a práve ktorý bol základom na reformu justície v iných krajinách a ktorý bol aj odporúčaním Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ako sa má robiť reforma súdnictva, na základe výsledkov čoho majú byť najmä stanovené počty sudcov na jednotlivých súdoch, agendy, rozdelenie agiend a súdov ako takých? Prečo ste povedali sudcom, že tento projekt nie je treba k tejto reforme a že sa bude robiť neskôr? Neposkytol by práve tento projekt najlepšie dáta s najlepšou výpovednou hodnotou na to, aby sa naozaj zefektívnili súdne konania?
Otázkou je, na základe čoho ste stanovili práve takúto špecializáciu na súdoch. Nebola by možno treba užšia špecializácia napríklad v civilnej oblasti? Nebola by práve váha vecí, to znamená naozaj výsledok tohto projektu, tá, ktorá by ukázala, koľko je potrebných sudcov na jednotlivé agendy, koľko súdnych tajomníkov, koľko ďalšieho administratívneho aparátu, či by sa niektoré činnosti nemali presunúť zo sudcov práve na iných odborných pracovníkov súdov? Koľko je potrebných finančných prostriedkov na jednotlivé súdy, koľko je potrebných tabuľkových miest?
V Nemecku napríklad majú tieto veci rozpočítané na minúty podľa špecializácie vrátane finančného zabezpečenia jednotlivých súdov a agend. Nebola by toto cesta, pani ministerka, ako zabezpečiť efektívnejšiu justíciu a nie sa tu hrať o to, ktorý súd kde zostane a ktoré budú v obvodoch ktorých? Veď to už je smiešne. Toto naozaj nie je reforma. Je to len nejaká reorganizácia súdnej agendy.
Teraz by som sa chcel venovať konkrétne tomuto, konkrétne tomuto návrhu. Keďže zostalo, zostalo osem krajských súdov, tak ako je to, tak ako je to dnes, oproti teda pôvodnému návrhu, ktorý bol teda dramaticky odlišne iný, kde sa rozdelila kauzálna príslušnosť v jednotlivých veciach na jednotlivé krajské súdy, pričom sa rozdelila napríklad aj agenda v rodinných veciach, resp. v poručenských veciach. Hovorili ste o tom, že táto agenda je najmenšia. No ja sa chcem spýtať, že kto povedal, že je najmenšia. Pretože ja pokiaľ som tieto otázky diskutoval so sudcami, tak tvrdia, že to vôbec nie je pravda, že táto agenda vôbec nie je, nie je najmenšia. Na krajských súdoch sa opakovane pojednávajú veci napríklad ohľadne výživného a podobne, kde práve v týchto veciach rodinných a poručenských by mal byť súd najbližšie k občanovi. Veď zoberme si napríklad, matka s tromi deťmi pôjde z okrajovej dediny Trenčianskeho kraja na odvolacie konanie do Žiliny, opakovane sa bude pojednávať o výživnom, budú vznikať vôbec problémy s logistikou, budú stúpať náklady na takéto trovy konania na takéto súdne pojednávanie pre jednotlivé dotknuté, dotknutých účastníkov konania. Aká je to vlastne reforma, keď teda zostali všetky krajské súdy a len sa prerozdelila kauzálne príslušnosť?
Pokiaľ hovoríme o tom alebo pokiaľ sa v návrhu hovorí o tom, že jednotlivé senáty môžu vycestovať za účastníkmi konania v rodinnoprávnej agende, pani ministerka, sama dobre viete, že toto je utópia. Veď to máme aj dnes, že sa môže pojednávať aj mimo sídla súdu a mimo budovy súdu a že sa to aplikuje len vo väzobných veciach, v ostatných veciach sa táto možnosť vôbec nevyužíva. Nevyužíva sa preto, pretože je to naozaj veľmi komplikované. Takýto sudca si bude musieť so sebou zobrať zapisovateľa. Je problém s registrom, je problém s prístupom do elektronického spisu a tak ďalej. To sú veci praktické, ktoré vôbec tento návrh nerieši. A to nie je také jednoduché, že sudca si zoberie do ruky pod pazuchu nejaký zväzok a ide do nejakého iného mesta pojednávať. To má ďaleko viac komplikácií, ktoré sú s tým spojené a ktoré sú vôbec neni vyriešené a nie je to také jednoduché ani vyriešiť.
A okrem toho, keď hovoríme o tom, že táto reforma, v úvodzovkách reforma, má prispieť k zrýchleniu a zefektívneniu konaní, no tak akým spôsobom sa tu zrýchlia a zefektívnia konania, keď takto sudca vybaví jednu vec za deň, kde keby pojednával v svojej pojednávacej miestnosti na svojom súde, tak možno vybaví v ten deň desať vecí.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že je to úplne, úplne zle rozdelené a celá kauzálna príslušnosť nevychádza zo žiadnej analýzy žiadnych dát, ktoré by potvrdzovali, že takéto niečo zefektívni činnosť, činnosť justície, čo je cieľom samotnej reformy. Keď si pozriete dôvodovú správu k pôvodnému návrhu zákona, tak jednotlivé ciele tejto reformy sú práve zefektívnenie a zrýchlenie súdnych konaní, čo toto určite neprinesie.
Ďalšia vec sú, ktoré zavádza táto novela, sú online rokovania. Online rokovania, ktoré takisto prinášajú so sebou množstvo problémov a je otázka, akým spôsobom budú vyriešené napríklad internetové spojenie, kvalita tohto internetového spojenia, prerušenie internetového spojenia pri online pojednávaní. Ďalej overenie totožnosti, ochrana osobných údajov, okrem toho zásada, zásady konania základné, ktorými sú ústnosť priamo za verejnosť, ako sa zabezpečí pri online rokovaniach.
Ďalšia vec je výchovný účel samotného súdneho konania. Veď keď si pozrieme teóriu vôbec práva, tak jedným zo základných účelov konania je aj výchovný účel, to znamená, aby keď aj príde verejnosť na tieto pojednávania, tak sa vzdelávala v rámci, v rámci týchto konaní a učila sa na iných prípadoch, nie na svojich vlastných. Z tohto pohľadu tieto online pojednávania absolútne neplnia tento účel a podľa môjho názoru budú prinášať ďaleko väčšie problémy ako úžitok a zefektívnenie konania.
Okrem toho je zásadný rozdiel medzi jednotlivými agendami – civilnou, trestnou, poručenskou, resp. pracovnoprávnou, kde v mnohých týchto prípadoch ten sudca potrebuje účastníkov aj vidieť naživo, vidieť ich mimoverbálne prejavy počas tohto konania a podobne, čo pri online konaniach teda absolútne, absolútne nie je, nie je možné.
No a ďalšia vec je, ako ste dospeli, pani ministerka, že prečo majú byť na jednotlivých napríklad správnych súdoch tridsiati sudcovia. Z čoho vyplýva táto analýza? (Reakcia ministerky.) No, hovorí sa o tom, že by mali byť tridsiati sudcovia, nie, na jednotlivých súdoch.
Ďalšia vec je, ďalšia vec sú trestné konania. V Bratislave napríklad je otázka, akým spôsobom pri zlúčení súdov, pri teda zriadení mestských súdov, či sa bude zlučovať register. Dnes v trestných konaniach jednotlivé spisy majú svoje označenie, ktoré sú totožné na jednotlivých súdoch a sú rozlišované podľa jednotlivých súdov. To znamená, bude sa zlučovať register alebo nebudú, nebude sa zlučovať register, keď bude mať byť jednotná agenda, keď bude mať byť jednotný rozvrh prác?
Ďalej pripojovanie spisov. Hovorilo sa o tom, že veď v Bratislave to nie je problém, len častokrát treba pripojiť spisy aj z iných miest nielen v rámci Bratislavy. Čiže toto sú všetko ďalšie problémy, ktoré táto novela prostredníctvom tohto pozmeňujúceho návrhu prináša.
Nakoniec je otázka, pokiaľ teda je zlúčená rozprava, aj k zákonu o správnych súdoch, nakoniec je otázka, načo vlastne sa zriaďujú tri správne súdy. Ono to malo svoju logiku v pôvodnom návrhu, kedy mali vzniknúť tri krajské súdy a tri špecializované, pardon, tri správne súdy, ale keďže ostáva podľa tohto pozmeňujúceho návrhu predloženého včera osem krajských súdov, tak sa pýtam, načo potrebujeme zriaďovať tri ďalšie správne súdy. Veď jednoducho by sa to dalo urobiť tak, že na každom krajskom súde alebo na vybraných krajských súdoch, keby ste nechceli na krajskom, sa môžu, môžu zriadiť správne kolégiá, ktoré budú rozhodovať v rámci príslušných krajských súdov. Veď teraz po tejto, po tomto pozmeňujúcom návrhu nemá absolútnu logiku, aby vznikali ďalšie správne súdy s celou ďalšou agendou, či už ide o celé obslužné súvislosti, personalistiku, mzdy a tak ďalej, ktoré sú v súčasnosti zavedené na krajských súdoch. A teraz to bude musieť vzniknúť celé nanovo, pričom to nemá, nemá žiadnu efektivitu, žiadnu hospodárnosť v týchto konaniach, tak ako je to napríklad v Českej republike. V Českej republike takisto majú Najvyšší správny súd, ale jednotlivé správne súdy na krajskej, resp. okresnej úrovni nie sú. Čiže takisto sú vytvorené len kolégiá na jednotlivých príslušných existujúcich súdoch a funguje to úplne, úplne normálne.
Čiže toto sú otázky úplne také základné. Z hľadiska času už asi nie je, nie je možné ísť do väčších detailov.
A na záver už len poviem, že pokiaľ teda ide o samotnú reformu tzv. súdnej mapy, tak tak ako všetky zásadné reformy v rezorte justície sa v tomto volebnom období robia tieto veľmi neštandardným legislatívnym procesom – buď v skrátenom legislatívnom konaní, alebo poslaneckými návrhmi – bez riadneho medzirezortného pripomienkového konania, alebo – ako v tomto prípade – pozmeňovacími návrhmi v pléne Národnej rady na poslednú chvíľu bez možnosti akejkoľvek odbornej diskusie k týmto pozmeňovacím návrhom, pretože za dvanásť hodín, odkedy bol tento návrh predložený a odkedy, dokedy budeme o ňom, resp. o ňom rokujeme a budeme hlasovať, nie je možné absolvovať žiadne, žiadne nejaké relevantné odborné diskusie k tomu. Čiže na poslednú chvíľu, bez akejkoľvek verejnej diskusie, len z pozície moci, silou koaličnej väčšiny, úplne cez mŕtvoly, ohýbaním práva, bez všetkých princípov demokratického legislatívneho procesu, so známkami svojvôle.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
