Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť svoj názor na prebiehajúci bod programu, ktorým je umožnenie alebo návrh na vzatie do väzby opozičného politika Roberta Fica.
Do parlamentu, a začnem tak troška z histórie, prvýkrát som do parlamentu nastúpil v roku 2002. Bolo to počas, ako opozičný politik, a bolo to počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Počas tohto volebného...
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť svoj názor na prebiehajúci bod programu, ktorým je umožnenie alebo návrh na vzatie do väzby opozičného politika Roberta Fica.
Do parlamentu, a začnem tak troška z histórie, prvýkrát som do parlamentu nastúpil v roku 2002. Bolo to počas, ako opozičný politik, a bolo to počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Počas tohto volebného obdobia vznikol v parlamente podobný prípad, preto hovorím podobný, pretože sa jednalo o vyjadrenie súhlasu Národnej rady na vydanie na trestné stíhanie jednej koaličnej poslankyne, ktorá teda bola obžalovaná z nejakých spotrebných daní, topné oleje a tak ďalej a vtedy to bolo naozaj a hovorilo sa len o tom, alebo merito veci bolo len v tom, že mala byť vydaná na trestné stíhanie. V tomto prípade a teda, keď sme, čiže ona nejakým spôsobom, vtedy žiadal vyšetrovateľ a prokurátor, aby bola vzatá na toto trestné stíhanie, potom sme zmenili v roku 2012 Ústavu Slovenskej republiky, kde sme si zrušili túto trestnoprávnu imunitu a zostala tam iba v ústave táto posledná možnosť, táto malá posledná barlička alebo táto posledná ochrana ústavnosti a slobody slova v tom, že poslanci môžu rozhodovať už iba o vydaní na väzobné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Tu chcem povedať, že toto je naozaj taká posledná, posledná šanca, posledná barla na to, aby bolo zabránené tomu, aby boli umlčaní politici, aby sa nejakým spôsobom mohol vykonávať mandát poslanca národnej, Národnej rady. Čiže za tie roky, za tých dvadsať rokov sa urobilo veľmi veľa v tom, že poslanci Národnej rady teda už nemajú tú trestnoprávnu imunitu, ale majú iba naozaj imunitu na to, aby ich chránila pred orgánmi činnými v trestnom, v trestnom konaní, aby nemohli ísť poslanci do väzby a aby im takýmto spôsobom nemohli byť zapchaté ústa, ako sa, ako sa hovorí.
Už viac dní sa v tejto debate pri tomto bode hovorí o tom, že mali by sme používať rovnaký meter a zaznieva to hlavne teda z úst koaličných poslancov, ale dovoľte mi teda povedať, čo ten rovnaký meter znamená v tomto prípade. Chcem to uviesť na viacerých známych prípadoch, ktoré, ktoré tu boli a ktoré podľa mňa ešte aj, ešte aj budú a začnem asistentom pána poslanca Rajtára, pánom Rybaničom, ktorý nazeral do osobných účtov Roberta Kaliňáka, a keď s tým vyšiel pán poslanec Rajtár na svetlo božie, tak to nebol žiadny trestný čin, nebolo to nič protizákonné, to on je hrdina, on je visiblover, ktorý, ktorý to urobil a mal to urobiť, a dobré, že to urobil pre dobro tejto, tejto spoločnosti.
Potom tu bol alebo ešte predtým to bol teda pán exminister obrany Galko, ktorý zneužil Vojenské spravodajstvo na to, aby mohol odpočúvať a odpočúvať nezákonne, to chcem povedať, nezákonne, ľudí v jeho okolí, ale aj ľudí na ministerstve obrany a dokonca aj novinárov. Bolo to veľakrát dokázané rôznymi dôkazmi, nič sa vtedy, nič sa vtedy neudialo, bolo všetko v poriadku.
Taký ďalší príklad toho rovnakého metra je to, že Imrecze vypovedal jednak na Lučanského, tam to bolo ako v poriadku, to, to, to sme, to sme zadokumentovali, ale keď Imrecze vypovedal proti ministrovi vnútra Mikulcovi, tam to už v poriadku, v poriadku nebolo.
To je ten rovnaký meter, ktorý sa v súčasnosti takýmto spôsobom používa a by som skôr povedal, že sa zneužíva v prospech iba jednej, v prospech iba jednej strany. Viete, toto nazývame u ľudí pokrytectvo, pretože ak kritizujeme niekoho iného v tom, čo sami robíme, je naozajstné pokrytectvo.
Dovoľte mi vyjadriť sa k uzneseniu, ktorým vlastne začali trestné stíhanie a vzniesli obvinenie osobám Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ďalším dvom osobám v Košiciach 19. apríla 2021. Aby to dostal Úrad špeciálnej prokuratúry, tak u Roberta Fica a Roberta Kaliňáka to bolo založenie, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ďalší dvaja obvinení nemajú tento zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, tento zločin majú iba pán Robert Fico a Robert Kaliňák a opakujem, to len preto, aby to naozaj dostal Úrad špeciálnej prokuratúry a nie obyčajná, obyčajná prokuratúra.
Ja som to spomínal aj v faktickej poznámke na môjho predchodcu Petra Pellegriniho, že keď si to tak časovo celé, celé upraceme na časovej osi, tak kedy to uznesenie bolo o začatí trestného stíhania vznesené, 19. apríla 2021. Bolo to len pár dní po tom, kedy vyšetrovateľ znova vzniesol obvinenie bývalému prezidentovi, exprezidentovi Kiskovi a tiež, keď vyšetrovatelia vzniesli obvinenie za krivú výpoveď dvom kajúcnikom, Beňovi a Makóovi.
Čiže má to byť zasa nejaké vybavovanie si účtov navzájom? Myslím, že tá spoločnosť toto nechce. Spoločnosť naozaj má veľa-veľa iných problémov a zneužívať orgány činné v trestnom konaní takýmto spôsobom na vybavovanie si účtov medzi, poviem to takto, medzi určitými ľuďmi, medzi určitými skupinami ľudí tu na Slovensku na úkor celej spoločnosti, si myslím, že nie je korektné a mali by sme z tejto krátkej cesty čo najrýchlejšie sa vrátiť, vrátiť späť. Pretože ak sú takto zneužívané orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti, tak tá dôvera v tieto orgány činné v trestnom konaní tu dlhé, dlhé, dlhé obdobie nebude a bude sa ťažko získavať táto dôvera naspäť. Hovoria to aj ľudia, ktorí sú radoví, radoví občania tejto krajiny, že už sa na to naozaj nemôžu, nemôžu pozerať, to, čo sa deje s orgánmi činnými v trestnom konaní a skôr by sme sa mali naozaj venovať tomu, čo ľudí trápi v tejto spoločnosti, a to je naozaj tá ekonomika, zlá finančná ekonomická situácia obyvateľov, obyvateľov Slovenska.
Dovoľte mi pri tejto príležitosti prečítať taký komentár alebo úryvok z článku, ktorý vydal Richard Donoghue, ktorý je partnerom medzinárodnej advokátskej kancelárie Pillsbury Winthrop Shaw Pittman a ktorý dvadsať rokov pracoval pre vládu Spojených štátov amerických. Citujem:
"Pred nástupom do firmy Pillsbury pred niekoľkými mesiacmi som viac ako dvadsať rokov pracoval pre vládu Spojených štátov amerických. Väčšinu tohto času som pôsobil ako prokurátor na ministerstve spravodlivosti a ako prokurátor som osobne riešil stovky prípadov týkajúcich sa rôznych trestných činov, od obchodovania s drogami a vrážd až po podvody a verejnú korupciu. Okrem prípadov, ktoré som osobne riešil, som počas svojej kariéry dohliadal na tisíce prípadov, ktoré predložilo Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov amerických. Svoj čas na ministerstve spravodlivosti som začal ako bežný prokurátor a časom som postúpil vyššie, až kým v roku 2018, teda osemnásť rokov po začatí mojej služby na ministerstve som bol vybraný, aby som slúžil ako prokurátor pre východný obvod New York. V tejto pozícii som bol vedúcim, federálnym zástupcom zákona v jurisdikcii, ktorá pokrývala väčšinu mesta New York a priľahlých oblastí jurisdikcie pozostávajúcej z viac ako osem miliónov ľudí, teda viac ako celé Slovensko.
V čase, keď som bol americkým prokurátorom, môj úrad viedol sériu významných trestných stíhaní proti notoricky známym zločincom, ako je napríklad El Chapo, FIFA osoby obžalovanej z korupcie a bankári zodpovední za masívny podvod Prvej MDB v Malajzii. Podali sme aj sériu žalôb proti skorumpovaným zvoleným štátnym predstaviteľom a prokurátorom. Po službe v New Yorku som bol povolaný do Washingtonu DC, aby som pomáhal hlavným generálnym prokurátorom a námestníkovi generálneho prokurátora v každodenných operáciách ministerstva spravodlivosti, je to agentúra," to nazýva ministerstvo spravodlivosti, agentúra, "ktorá má viac ako 110 000 zamestnancov a ide o súbežne desaťtisíce trestných stíhaní.
Pred niekoľkými mesiacmi ma kontaktovali ohľadom prebiehajúceho prípadu na Slovensku proti Miroslavovi Výbohovi. Pri prvom pohľade na prípad som pánovi Výbohovi povedal, že neverím tomu, že by som mohol k jeho obhajobe pridať niečo zmysluplné. Aj keď veľmi dobre poznám vyšetrovania a stíhania v USA, ako americký právnik som si nemyslel, že mám dostatok relevantných vedomostí alebo skúseností, ktoré by som mohol uplatniť v prípade podanom prokurátormi na Slovensku. Avšak vzhľadom na moje skúsenosti s univerzálnymi svedkami, čo by sme v Spojených štátoch nazvali spolupracujúcimi obžalovanými, som bol požiadaný, aby som sa pozrel na zaobchádzanie s takýmito svedkami v prípade pána Výboha a všeobecnejšie aj v iných prípadoch, ktoré boli nedávno predvedené na Slovensku.
Pohľad na týchto svedkov a spôsob ich použitia pri stíhaní vyvolal obavy a tieto obavy sú dôvodom, prečo som súhlasil s tým, aby som sa pridal k tomuto obrannému tímu. V tomto bode univerzálnych svedkov alebo, ako je známe, kajúcnikov, musím najprv povedať, že na získavaní svedectiev a iných dôkazov od jednotlivcov, ktorí sa podieľali na trestnom čine, nie je vo svojej podstate nič zlé. Všetci by sme však mali uznať, že spoliehanie sa na obvinenia, ktoré vznášajú proti iným, je vo svojej podstate nebezpečné. Všetci svedkovia majú v sebe zabudovaný motív klamať. Keďže boli prichytení pri páchaní závažných trestných činov a keďže im za tieto zločiny hrozia tresty, majú silnú motiváciu obviniť ostatných v snahe minimalizovať alebo úplne vyhnúť sa vlastnému trestu. Túto skutočnosť uznáva prakticky každá jurisdikcia, ktorá povoľuje použitie takýchto kajúcnikov. Vo väčšine z týchto jurisdikcií sú vyšetrovatelia, či už sú to sudcovia alebo poroty, upozornení, aby svedectvá univerzálnych svedkov vnímali s extrémnym skepticizmom. Podobne by sa na takýchto svedkov mali pozerať mimoriadne skepticky aj prokurátori, ktorých prvoradou povinnosťou nie je obviniť niekoho, ale nájsť pravdu. Chápem, že na Slovensku prebieha verejná diskusia o vhodnom využívaní svedkov či kajúcnikov. To je dobré. Takéto diskusie by mali prebiehať vzhľadom na vážne otázky, ktoré treba položiť. Takýchto univerzálnych svedkov som použil v mnohých svojich vlastných stíhaniach v USA a zakaždým som ich svedectvo vnímal skepticky. Prokurátor nesmie podľahnúť pokušeniu veriť svedkom len preto, že tento kajúcnik hovorí to, čo chce počuť. Aby sme mohli náležite preskúmať ich informácie, ja a ďalší prokurátori kladieme sériu otázok, aby sme zistili, či títo univerzálni svedkovia sú vo svojich obvineniach voči iným pravdiví.
1. Je príbeh univerzálneho svedka kajúcnika vierohodný? Jednoducho dáva to zmysel? Ak to nedáva zmysel, tak to asi nie je pravda.
2. Bol svedok konzistentný, keď rozpráva svoj príbeh v priebehu času? Ak sa ich príbeh časom mení, prečo sa zmenil? Sú rozdiely v ich verziách výsledkom nevinných chýb alebo naznačujú úmyselné lži?
3. Po tretie a to najdôležitejšie je výpoveď svedka potvrdená inými dôkazmi v prípade. Toto je najdôležitejší spôsob, ako môže prokurátor určiť, či svedok hovorí pravdu. V ideálnom prípade by usvedčenie malo vyplývať z dôkazov, ktoré ako také nie sú predmetom manipulácie, akými sú fyzické dôkazy alebo nesporné počítačové alebo finančné záznamy. Ak je potvrdením výpoveď iného svedka, prokurátor by sa mal opýtať: "Sú príbehy dvoch rôznych svedkov konzistentné?" Či sa ich príbehy časovo menia a ak áno, prečo. Či druhý svedok podobne ako prvý má motív klamať a či mali obaja svedkovia príležitosť koordinovať svoje príbehy. Aby sa predišlo možnej koordinácii alebo dohode medzi takýmito svedkami, dvaja univerzálni svedkovia USA, ktorí boli zapojení do rovnakého trestného činu, do rovnakého trestného činu, nemôžu byť zastupovaní tým istým právnikom. Išlo by o jasný konflikt záujmov právnika. Rovnako sa nemohli jednoducho vymeniť právnici medzi sebou, pretože by to poskytlo príležitosť na dohodu.
4. Pýta sa Donoghue: "Je príbeh svedka v rozpore s inými dôkazmi v prípade? Ak áno, aké sú možné dôvody konfliktu? Naznačuje tento konflikt, že svedok nehovorí pravdu?
5. Čo môže svedok získať poskytnutím tohto príbehu? A naopak, čo by svedok stratil, keby poskytol iný príbeh? Len ak zaujmeme takýto skeptický prístup a získame správne odpovede, môžeme ako prokuratúry dôverovať informáciám, ktoré poskytuje kajúcnik svedok. Skepticizmus takýchto zainteresovaných svedkov nie je typický len pre americký systém spravodlivosti. Napríklad v prípade Adamča proti Slovensku Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že právo na spravodlivý proces zaručené článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené, keď jediným dôkazom na preukázanie viny bolo iba svedectvo kajúcnika, svedka bez ďalších podložených dôkazov. Tamojší súd teda zdôraznil dôležitosť potvrdenia."
Mohol by som čítať aj ďalej, ale myslím si, že práve v tejto debate je veľmi dôležité použiť aj slová práve tohto amerického právnika a jeho názor na univerzálnych svedkov, čiže tzv. kajúcnikov, a aj toto uznesenie sa zakladá voči Robertovi Ficovi, Robertovi Kaliňákovi a ďalším z veľkej časti práve na takýchto kajúcnikoch, na takýchto ľuďoch. A ja sa (rečník si odkašľal), pardon. Bolo tu už aj dnes spomínané, že veľakrát už aj náš slovenský Ústavný súd, tuším, v 17 prípadoch dal za pravdu tým obžalovaným, že boli porušené ich ľudské práva. Vo veľa prípadoch to skonštatovala aj naša slovenská Generálna prokuratúra, že akým spôsobom sú vedené tie trestné stíhania, trestné konania orgánmi činnými v trestnom, v trestnom konaní. Myslím si, že takýchto prípadov ešte bude v slovenskej, v slovenskej justícii a v slovenskej spoločnosti veľmi veľa.
A zasa sa vraciam k tej dôveryhodnosti. Ako majú získať potom orgány činné v trestnom konaní dôveryhodnosť obyvateľov, občanov tejto krajiny, keď Ústavný súd, Generálna prokuratúra a veľa-veľa ďalších organizácií konštatuje takéto porušenia základných ľudských práv a slobôd pri obhajobe, pri obhajobe ľudí, ktorí sú, ktorí sú obvinení, a tobôž pri ľuďoch, ktorí sú aj poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Ja tam vidím v tomto prípade nič iné, len obmedzenie slobodného prístupu k výkonu mandátu, v tomto prípade pána predsedu Roberta Fica a takýmto spôsobom sa chce naozaj koalícia v tom politickom boji zbaviť jedného dobrého opozičného politika, ktorý sa potom nebude môcť žiadnym spôsobom, spôsobom brániť a nebude môcť kritizovať kroky tejto vlády a hlavne teraz v tomto čase, keď máme sa viac venovať občanom tejto krajiny, pretože naozaj tá sociálna situácia je už teraz veľmi zlá a v najbližších dňoch, mesiacoch bude, bude ešte horšia. Poďme radšej riešiť takéto veci, ako nejakým spôsobom obmedzovať slobodu slova po tridsiatich rokoch, teraz, presne 30 rokov v septembri, 1. septembra budeme oslavovať Deň Ústavy Slovenskej republiky a myslím, že to táto spoločnosť po tridsiatich rokoch teda by nemala zažívať a to je len vidieť, že stále to Slovensko je veľmi mladé a ja to hovorím, že si ešte stále nevieme, nevieme vládnuť.
Pozrime sa do tých okolitých krajín, ako to funguje tam. A bolo to spomínané aj v týchto dňoch v týchto debatách, že aj keď boli stíhaní, trestne stíhaní premiéri, bývalí ministri atď. aj v okolitých krajinách, aj v tých vyspelejších demokraciách, nikdy neboli stíhaní väzobne. Čiže to je jeden z veľkých príkladov a z veľkých rozdielov, ako sa to deje u nás na Slovensku a ako sa to deje vo vyspelých demokratických krajinách.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
