Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady odôvodnil návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Richardovi Sulíkovi, ktorý je poverený riadením významného rezortu, a to rezortu hospodárstva Slovenskej republiky.
Začnem možno otázkou, ktorá nám je kladená v posledných dňoch pomerne často. A...
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, členovia vlády, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady odôvodnil návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky pánovi Richardovi Sulíkovi, ktorý je poverený riadením významného rezortu, a to rezortu hospodárstva Slovenskej republiky.
Začnem možno otázkou, ktorá nám je kladená v posledných dňoch pomerne často. A táto otázka znie, že prečo v súvislosti s ropnou krízou, s problémami s plynom a s elektrinou, ale predovšetkým, prečo v súvislosti so schválením takzvaného šiesteho balíka sankcií proti Ruskej federácii nepodávame návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky, ale individuálnemu členovi vlády, a to ministrovi hospodárstva. Pretože vraj na konci dňa to bola plná politická zodpovednosť premiéra, ktorý za vládu Slovenskej republiky prijal v Bruseli vážne politické rozhodnutie a súhlasil so závermi Európskej rady napriek tomu, že mal plnohodnotné právo tieto závery vetovať, ako sa to stalo v mnohých iných prípadoch, ako to možno je dosť typické pre iných premiérov, ale, bohužiaľ, nie pre premiéra, ktorý je dnes na čele vlády Slovenskej republiky. Odpoveď na túto otázku je pre nás veľmi jednoduchá a dúfam, že sa neurazí pán predseda vlády, ale my sa chceme dnes rozprávať s človekom, ktorý bude rozumieť tomu, čo mu hovoríme. Lebo obávam sa, že to, čo teraz budem hovoriť, bude niečo, čo bude znieť pre pána Hegera ako jazyk iného kmeňa. Aj preto by sme boli veľmi radi, keby dnešná diskusia a rozprava mala vecný charakter a povedali by sme si niečo viac o tom, čo sa vlastne deje v Európe, kde sa nachádzame, komu to ubližuje a komu to mimoriadne vyhovuje.
Začal by som nie mojím citátom, pretože asi by ste tento citát nemohli zobrať ako citát, ktorému by ste verili, ale začnem citátom z významného nemeckého týždenníka Der Spiegel, potom poviem aj autora, ktorý konštatuje, že výsledkom európskeho postoja, pokiaľ ide o šiesty balík sankcií proti Ruskej federácii, je, že sankcie nezasiahnu Spojené štáty americké, najväčšiu radosť alebo najväčší profit z týchto sankcií bude mať Čína a India a pričom najviac bude poškodená Európa a Európska únia. Zdá sa mi, že už ani v jednej vete sa to nedalo lepšie povedať, pretože o tomto všetkom je súčasná politika, o tomto všetkom sú dôsledky sankcií, na ktorých sa nedávno dohodla Európska únia. Ak dovolíte, tá veta je tak vážna a tak presná, že by som ju rád zopakoval: „Výsledkom európskeho postoja je, že sankcie nezasiahnu Spojené štáty americké, najväčší profit budú mať Čína a India, pričom najviac bude poškodená Európa a Európska únia.". Citujem Der Spiegel, necitujem centrálu strany SMER - sociálna demokracia.
Dámy a páni, politická vôľa veľkých západných krajín v Európskej únii, a, žiaľ, k tejto politickej vôli sa bez akýchkoľvek limitov a obmedzení pridala aj súčasná vláda Slovenskej republiky, teda vôľa poškodiť za každú cenu Ruskú federáciu tlačí európsku ekonomiku do neuveriteľného kúta. Predovšetkým by som chcel porovnať aký je vzťah rozhodnutí americkej administratívy k americkému biznisu a aký je vzťah rozhodnutí Európskej únie k európskemu biznisu. Nemôže sa stať, kto sleduje zásadnú zahraničnú politiku, že by americká administratíva prijala akékoľvek rozhodnutie v podobe sankcií, ktoré by poškodzovalo americký biznis. Vždy je tam zhoda. A keď sa po prijatí rozhodnutia ukáže, že toto rozhodnutie predsa len škodí americkému biznisu, dochádza okamžite k revízii týchto opatrení. V tomto je podstatný rozdiel medzi prístupom Európskej únie k európskemu podnikaniu a prístupom americkej administratívy k americkému podnikaniu.
Pán minister, budem teraz hovoriť informácie, ktoré možno sú do určitej miery považované za klasifikované v rámci európskeho prostredia. Ale predpokladám, že ako človek, ktorý sa touto problematikou zaoberá, ich máte dostatočne k dispozícii. Došlo k osloveniu predstaviteľov mimoriadne významných európskych firiem, ktoré pôsobia na území Ruskej federácie, a z týchto rozhovorov vznikli neuveriteľné závery. Závery, ktoré podľa mňa by sme mali rešpektovať, pretože ich formulovali európski podnikatelia, významní európski biznismeni. Toto nie sú závery, ktoré by robili európski politici alebo politici na úrovni individuálnych štátov.
Prvý záver je, že vôbec nevidia, že by sankcie, ktoré sú prijímané proti Ruskej federácii, mali akýkoľvek vplyv na správanie sa Ruskej federácie v zásadnej otázke, a to je otázka vojnového konfliktu na Ukrajine. To je mimoriadne vážny záver, ak to konštatujú významní predstavitelia európskeho biznisu, ktorý je umiestnený na území Ruskej federácie.
Po druhé, dámy a páni, konštatujú, a to je mimoriadne vážne, že na základe sankcií dochádza k zvyšovaniu sebestačnosti a samostatnosti ruského priemyslu. Opäť to nehovoríme my. To dnes sa ukazuje nielen v rámci Ruskej federácie. Zvyčajne sankcie, ak sú zavedené voči nejakej krajine, vedú k tomu, že tá krajina prijíma opatrenia ochranné, ktoré zabezpečujú, že to, čo nevedia doviesť, si zabezpečujú vlastnými silami. No a čo je najvýznamnejšie, konštatujú, že tu je vysoké riziko straty vlastníctva týchto podnikov, ktoré sú dnes na území Ruskej federácie, budem hovoriť aj o konkrétnych príkladoch.
Dnes je evidentné, že ak je nejaká firma pod sankciami na území Ruskej federácie a má ťažkosti s výrobou, ale nezatvorila definitívne prevádzku, má povinnosť platiť zamestnancom dve tretiny platu, ale keďže neprodukujú alebo sú obmedzení, tak majú obrovské problémy s cash flow-om a nakoniec to vedie až k rôznym pokusom o bankrot. Problémom je ale to, že takýto pokus o bankrot je v Ruskej federácii považovaný za závažný trestný čin. Preto pomerne často dochádza k prípadom, kedy sa dostávajú predovšetkým čínski a indickí investori k obrovským majetkom, ktoré musia za veľmi jednoduchých a lacných podmienok prevádzať majitelia týchto obrovských firiem na území Ruskej federácie. Buď sa prevádzajú čínskym a indickým majiteľom, investorom alebo, samozrejme, sa dostávajú do rúk ruských investorov. Je tu možno jedno vyjadrenie, ktoré treba povedať, a to je vyjadrenie významného predstaviteľa automobilového priemyslu: „Srdce nám krváca, keď vidíme ako sa naše pozície v Ruskej federácii dostávajú Číňania a predstavitelia z Indie." Asi sa nedozvieme v slovenských médiách, že Renault predal majetok v hodnote 2,2 miliardy eur za 1 euro s tým, že si bude môcť naspäť kúpiť tento majetok po šiestich rokoch. Nuž, ale kto vie garantovať, čo sa bude diať o šesť rokov v rámci Ruskej federácie. Takéto možnosti za objavujú a zdá sa, že viaceré zahraničné firmy takto uvažujú, že radšej sa vzdať za lacné peniaze s nejakou podmienkou možnosti návratu, hoci riziká, ktoré sú spojené s takýmto prevodom, sú mimoriadne obrovské.
Dámy a páni, vráťme sa teraz k slávnej vete, ktorá bola uverejnená v nemeckom týždenníku Der Spiegel, ktorá konštatuje, kto je najviac poškodený sankciami proti Ruskej federácie. Všetci to vieme a všetci to trpíme z nejakých morálnych, politických a etických dôvodov. Všetci vieme, že to je len a len Európa, Európska únia a sú to predovšetkým najslabšie články Európskej únie, a to sú krajiny, ktoré patria do tzv. východného bloku v rámci tejto významnej medzinárodnej inštitúcie. A vráťme sa teraz len k samotnej rope a čo sa udialo na ostatnom zasadnutí Európskej rady.
Dovolím si vyhlásiť strane, alebo za stranu SMER - sociálna demokracia, že pokiaľ ide o to, čo sa udialo v Bruseli zo strany predstaviteľov slovenskej vlády je fatálne zlyhanie. Opakujem fatálne zlyhanie. Pretože v mene akejsi politiky, ktorej málokto rozumie, ste, dámy a páni, pán predseda vlády, pán minister zahraničných vecí, pán minister hospodárstva úmyselne poškodili slovenskú ekonomiku a slovenské domácnosti. O tomto dnes niet absolútne žiadnych pochybností. Čo je najnebezpečnejšie, prijímali ste rozhodnutia bez akýchkoľvek konzultácií so zainteresovanými. Toto by sa, ako som povedal, v Spojených štátoch nikdy nemohlo stať. Ako je možné, že do posledných hodín sa rokovalo o trojročnej výnimke a zrazu trojročná výnimka sa zmenila na osem mesiacov. Ako je možné, keďže musia všetci v Európskej rade hlasovať za prijaté rozhodnutie, nemal predseda vlády Slovenskej republiky dostatočný tlak zo strany ministra hospodárstva a nemal dostatočnú odvahu vetovať veci. Pán predseda vlády, mňa nezdravili niektorí premiéri tri mesiace, keď som zavetoval povinné kvóty pre migrantov, ale urobil som to a nebolo to jednoduché. Chodili za mnou všetci a presviedčali ma, musíš, musíš, musíš. Ja som povedal, nemôžem, mám mandát zo Slovenskej republiky, ktorý mi zakazuje, aby som súhlasil s povinnými kvótami na migrácie. A bolo to Slovensko, s podporou v tom čase Českej republiky a českého premiéra Sobotku a s podporou maďarského premiéra Orbana, ktorý tento výsledok dosiahol. Pýtam sa, prečo ste súhlasili s ekonomickou vlastizradou v Bruseli. Pretože odsúhlasili ste podmienky, ktoré znamenajú pre Slovensko také ťažkosti, aké si dnes neviete, dámy a páni, predstaviť.
Možno dnes len tak šomrete, keď stojíte na benzínových pumpách a vidíte, ako sa šplhajú ceny benzínu a nafty hore. Tak vám teda odporúčam, spomeňte si na dnešný deň, keď sa budete pozerať na cenovky v septembri alebo v októbri tohto roku. Spomeňte si na tento deň. A budete blahorečiť, že benzín a nafta stoja okolo dvoch eur. Pretože nielenže budete blahorečiť za cenu, ale budete blahorečiť aj za to, že ešte dnes tá nafta a benzín sú. Pretože nie ja, ale, opäť, medzinárodní analytici vážne upozorňujú, že pri týchto krokoch, ktoré boli prijaté, sa môže stať, že bude nedostatok palív možno už počas letných mesiacov, kde bude dopyt po týchto pohonných hmotách väčší ako kedykoľvek inokedy.
Pán minister hospodárstva, ja nebudem dnes vôbec sa zaoberať žiadnymi vašimi individuálnymi prešľapmi a už vôbec sa nemienim zaoberať vašim konfliktom, ktorý nabral až na smiešnosti medzi vami a predsedom vlády po tom, čo v Bruseli boli schválené sankcie, ktoré výrazne poškodzujú Slovenskú republiku. Viete, neviem si predstaviť ako predseda vlády, že by niektorý individuálny člen z mojej vlády išiel na tlačovú konferenciu a ukazoval by nejaký prepis esemesiek, ktorý by ukazoval svoju pravdu. Do troch minút by bol tento člen vlády poslaný preč. To jednoducho nie je možné. To, čo ste predviedli po samite v Európskej únii, len potvrdzuje v akom katastrofálnom vzťahu sú vnútrokoaličné vzťahy. Prosím vás, ako vám môže Slovensko veriť? To je presne to isté ako keď je futbalová reprezentácia, sú tam dvaja dôležití hráči a tí dvaja dôležití hráči urobia pred zápasom tlačovú konferenciu a dohádajú sa pred celým Slovenskom. Ako má potom veriť občan Slovenskej republiky, že takýto tím je je schopný dosiahnuť nejaký výsledok. Ale nemienim sa zaoberať týmito otázkami, pretože v rámci diskusie, ktorú teraz vedieme, sú to v podstate dôležitejšie veci ako to, ako sa navzájom k sebe vo vládnej koalícii správate.
Chcel by som, vážené dámy a páni, zvýrazniť aj to, že našťastie sa dnes bavíme len o rope a nemusíme sa ešte baviť o plyne. Verím, že nikomu z vás neušla dnešná informácia, že pokiaľ ide o dodávky na územie Slovenska, tak došlo dnes k poklesu o 30 %. Sú na to rôzne argumentácie, výhovorky, ale kto sleduje zahraničný obchod a svetovú politiku veľmi dobre vie, že čo sa deje. Uvedomme si, že došlo aj k poklesu dodávok plynu cez Nord Stream. Zrazu je nejaká havária v Texase, kde je najväčší terminál na dodávky skvapalneného plynu, pretože skvapalnený plyn sa má dovážať na územie Európy ako nejaká náhrada pre prípad, že by došlo k zastaveniu odberu ruského plynu.
Dámy a páni, dnes sa jeden megawatthodina obchodovala v rozmedzí 95 až 100 eur a v podstate ceny v utorok, pokiaľ ide o plyn, vyleteli o 16 %. Sami avizujete, že niekedy v septembri, v októbri sa začneme baviť na Slovensku o zvyšovaní cien plynu o 100 až 150 %. Kde je, preboha, nejaká odpoveď vlády na tento katastrofický scenár? Kde je? Ja neverím na žiadne náhody, neverím, že dnes sú nejaké technické problémy pri dovoze ruského plynu cez Kapušany alebo že sú problémy technického typu cez Nord Stream. A neverím v žiadne havárie v Texase, pretože dobre vieme, že tu je obrovský záujem, aby cena naďalej stúpala, pretože na tom niekto fantasticky zarába. Preto chcem využiť aj toto moje vystúpenie a opätovne požiadať vládu, ktorú sme žiadali už šesťkrát na mimoriadnych schôdzach, predstúpte pred Národnú radu Slovenskej republiky a povedzte ľuďom, čo idete, preboha, robiť so 100 až 150-percentným zvyšovaním cenu plynu.
Dámy a páni, nemám chuť hovoriť do vlastných radov. Podľa zákona máme svoje vlastné platy, ale na Slovensku máme státisíce ľudí, ktorí žijú z dôchodkov 300-400 eur. A ja mám presne takú jednu rodinu, kde dvaja dôchodcovia, dvaja dôchodcovia zrazu dostali nedoplatok 300-400 eur. Zo 120 eur im zvýšili mesačnú platbu na 160 eur. Čo urobíte, keď to bude stáť o 100 – 150 % viacej. Akú kompenzáciu týmto ľuďom ponúknete. A opakujem, na šťastie sa bavíme dnes len o rope, nebavíme sa o plyne, pretože, na šťastie, v Európe sú stále ešte lídri, ktorí majú zdravý rozum. Keby išlo o pána Hegera, tak by podpísal aj rozsudok smrti nad Slovenskom, ale spolkový kancelár nemecký povedal, nedovolí zruinovať ekonomiku nemeckú len preto, že prestaneme odoberať ruský plyn. A veľmi správne sa k tomu postavil, pretože diverzifikácia je jedna vec, všetci sme za diverzifikáciu. Všetci sa tešíme, keď je možné dostať na územie Slovenska aj ropu, aj plyn z iných druhov krajín alebo možno z iných druhov dodávok cez rôzne typy ropovodov alebo či sú to rôzne terminály, alebo sú to možno nejaké tankery.
Mimochodom, by nám mohol porozprávať predseda vlády Slovenskej republiky, lebo s tým sa nepochválil, že akú výnimku vyrokovali Gréci v súvislosti s ropou. Bol by som veľmi rád, keby ste nám porozprávali, pán Heger, že za čo Gréci zabojovali. Gréci zabojovali tak, že zarobia milióny na tomto všetkom, pretože si povedali, že pre nich je dôležitejší záujem gréckeho hospodárstva ako nejaké vymyslené etické a morálne predsudky, ktoré Európsku úniu viedli k tomu, že prijala takéto rozhodnutie. Pokiaľ ide o ropu, ktorá bola predmetom tzv. šiesteho balíka sankcií proti Ruskej federácii, ako som už naznačil, pôvodný plán bol, že bude mať každá krajina tri roky na to, aby sa pripravila na odstrihnutie od ruskej ropy. Nikto nikomu doteraz nepovedal, prečo sa tak v krátkom časovom úseku, išlo o niekoľko hodín, politicky rozhodli niektorí predstavitelia v Európskej únii a skrátili toto obdobie tri rokov na osem mesiacov. Rovnako nikto nikomu nevysvetlil, prečo vláda Slovenskej republiky nevetovala týchto osem mesiacov. Tri roky v poriadku. Tri roky je doba, ktorá je dostatočne vhodná na to, aby sa Slovensko a iné krajiny technologicky pripravili na to, že budeme spracovávať iný druh ropy. Určite tri roky sú aj doba na to, aby sa možno zvýšila kapacita Adrie, ktorá momentálne nie je dostatočná na to, aby zásobovala potreby európskeho trhu, ako niekto predpokladá. Opäť, samozrejme, budeme odkázaní na dovoz ropy z krajín, kde je možno podstatne horšia situácia v oblasti demokracie, ľudských práv, ako to je v prípade Ukrajiny.
Ak nám niekto chce povedať, že tých desať mesiacov, ktoré dostala Česká republika republika naviac, má pre Slovensko nejaký význam, tak klame a všetci viete, prečo klame. Pretože tá časť tej produkcie zo Slovnaftu, ktorá ide do Českej republiky alebo ktorá potom môže ísť 18 mesiacov predstavuje iba zlomok z produkcie, ktorú inak Slovnaft má. Pripomeniem aj to, že tých osem mesiacov, ktoré sú k dispozícii, je osem mesiacov, ktoré sa len veľmi ťažko budú dať zvládať. Ja by som chcel naozaj vidieť toho technika a toho experta, ktorý za osem mesiacov naplánuje, objedná a zrealizuje technologickú zmenu v Slovnafte. Za osem mesiacov, opakujem ešte raz. To je prakticky nemožné. Plus, ako som už uviedol, Slovnaft v takomto prípade pôjde na technologické minimum, čo môže výrazne túto firmu poškodiť. Pán predseda vlády spoločne s ministrom zahraničných vecí a spoločne s ministrom hospodárstva, ste sa rozhodli zdeštruovať jedinú monopolnú rafinériu, ktorú na Slovensku máme, čisto z nezmyselných politických dôvodov. Z čisto nezmyselných politických dôvodov a Slovensko bude trpieť. Opakujem ešte raz, trpieť tak, ako sa nám možno ani nezdá. Vy ste nám neverili, keď sme vás varovali pred niekoľkými mesiacmi, že dôjde k sociálnym výbuchom, protestom, demonštráciám a zhromaždeniam. To, čo včera predviedli učitelia, to je iba začiatok. Bude toho podstatne viac. Nebojte sa, my nič organizovať nebudeme, ľudia sú natoľko zorganizovaní.
Ja by som vám pripomenul, dámy a páni, ako ste nosili čaj autodopravcom, keď boli protesty proti nám, to my nerobíme. Ale pripravte sa na to, že podceňujete veci, tak ako vám, teraz opakujem, budete blahorečiť za situáciu v júni, ak sa budete pozerať na benzínové pumpy niekedy v septembri alebo októbri tohto roku. Čo môžeme očakávať? Šéf medzinárodnej agentúry pre energiu konštatuje, že prichádza k situácii, ktorá sa dá podobať ´70 rokom. Obrovská ropná kríza, ale pozor! Vtedy to bola iba ropná kríza, ale dnes tu máme ropnú krízu spojenú s plynovou krízou, pripomínam, dnes sa jedna megawatthodina obchodovala na úrovni 95 až 100 eur. Nárast ceny až o 16 % v utorok. Obrovský nedostatok, ktorý je umelo vytváraný, spôsobuje, že dnes tá cena pôjde ešte vyššie, ako to je v tomto okamihu. A do toho treba, samozrejme, ešte zaradiť aj problém s elektrickou energiou, pretože ak nás niekto chce presviedčať, že politické memorandum, ktoré bolo dohodnuté medzi ministerstvom hospodárstva a slovenskými elektrárňami, zachráni Slovensko pred rastom ceny elektrickej energie, túto rozprávku môžte rozprávať deťom v materskej škôlke, ale nie členom strany, predstaviteľom strany, ktorá bola 12 rokov súčasťou vládnej koalície. Čo nás teda čaká? Ja vôbec nebudem používať moje názory, to, čo hovoria zahraniční analytici a môžte si tieto názory naštudovať. Naše médiá vám to nedajú, ale ak si dáte prekladače alebo viete používať cudzie jazyky, tak to, prosím, si pozrite.
Na jeseň nás čaká brutálna drahota, pokiaľ ide o pohonné hmoty. Na jeseň nás čaká, bohužiaľ, nedostatok pohonných hmôt. A čo je najhoršie, začínajú sa objavovať vyjadrenia zahraničných analytikov, ktorí hovoria, že nejaké obdobie možno bude prídelové. Viete si predstaviť, že kvôli našej sprostosti budeme prideľovať ľuďom benzín a naftu, kvôli čomu, prosím vás. To by som naozaj chcel vedieť. Preto v tejto situácii nemôžem skonštatovať nič iné len to, že minister hospodárstva, do portfólia ktorého patria tieto odborné témy, totálne zlyhal. Až mi je to smiešne, ak čítam, že minister hospodárstva Slovenskej republiky volal českému premiérovi: Haló, pán premiér, pomôžte nám. A slovenský premiér mu odkazuje: Ja už som nechal Čechov a Maďarov nech si rokujú sami za seba. Toto sa nikdy nemohlo stať za našich vlád, nikdy.
Pán minister, nevytvorili ste dostatočný tlak na predsedu vlády, nevysvetľovali ste mu, čo to bude znamenať a môžte nám tu rozprávať teraz rozprávky, že všetko je v poriadku, lebo určite nám poviete, že všetko je v poriadku a že liter benzínu bude stáť euro v septembri alebo v októbri. A dobre sám viete, že to bude úplne inak, že sa blížime do mimoriadne vážnej doby pokiaľ ide o všetky energie vrátane ropy, plynu a už o elektrickej energii ani nehovoriac.
Preto nemám teraz vôbec chuť riešiť, aby sa tu riešili iné prípady vášho zlyhania z minulosti. Toto je dostatočný prípad na to, aby sme konštatovali, že minister hospodárstva zanedbal základné povinnosti, nepripravil a netlačil na predsedu vlády a spôsobil a vytvoril podmienky, ktoré výraznou mierou znížia životnú úroveň Slovenskej republiky možno počnúc od dnešného dňa.
Preto skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky nevidí inú možnosť len vysloviť ministrovi vlády Slovenskej republiky zodpovednému za riadenie ministerstva hospodárstva nedôveru.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
