Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti zapojil do diskusie k tomuto návrhu, ktorý v konečnej miere pokladám za dobrý, potrebný, ale možnože si je treba trošku pripomenúť aj istú genézu, ktorá predchádzala tomuto, tomuto návrhu zákona, pretože možno až po nejakom detailnejšom preštudovaní Matovičovho takzvaného protiinflačného balíčka alebo prorodinného balíčka som bol jeden z prvých, ktorý začal nahlas kritizovať fakt, že súčasťou tohto kontroverzného balíčka viacerých zmien je aj nenápadné ukradnutie príspevku na školské potreby pre prvákov. Som presvedčený, že drvivá väčšina ľudí aj kolegov poslancov, ktorá hlasovala za tento návrh, si to ani neuvedomila, možno sa k tomu ani nedostala, že toto je súčasťou, lebo sa to vymykalo logike, keď hovoríme o prorodinnom balíku, aby sme brali stovku pre 60-tisíc detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka, pretože tá stovka, to nie sú len základné školské potreby a, ja neviem, prezuvky a ďalšie veci. Veľa skromnejších rodín a možno detí sa z toho dokázalo zabezpečiť aj z hľadiska základného ošatenia a obutia, pretože v tom období ešte sa za tú stovku relatívne dalo nakúpiť viac možno, ako je tomu dnes.
V konečnej miere však tento návrh zákona som ešte ako minister v roku 2019 zavádzal a treba povedať, aj to krátke obdobie fungovania sa jednoznačne osvedčil. Ja chcem poďakovať, že vtedy aj opozičný poslanecký klub SME RODINA podporil tento návrh ministra práce. Každopádne som presvedčený o tom, a opakujem to ešte raz, že bol dobrý, a myslím si, že, že ten základný cieľ, ktorý mal pokryť, aj pokryl. No ale treba povedať, že nie je dôvod, prečo by štát na základe niektorých krátkodobých vrtochov zmien, priorít súčasného možno až legendárneho ministra financií už nemal prispievať na školské pomôcky, ktoré rozhodne nie sú len lacnou záležitosťou, no a jednoducho ich cena neustále rastie. Preto sme zapracovali do toho návrhu zákona, keď sme ho prijímali, aj valorizáciu, aby zohľadňoval to, čo sa vonku deje, to znamená infláciu. Nehovoriac o tom, že dnes je to veľmi, veľmi výsostne, výsostne aktuálne.
Nečakal som, kým si tento nepochopiteľný a prekvapivý krok jednoducho všimnú aj viacerí rodičia, začne jednoducho veľmi veľká kritika, ale hneď na následnú júnovú schôdzu som predložil do parlamentu poslanecký návrh zákona, ktorým som mal záujem opäť tento príspevok zaviesť, aby jednoducho pokračoval ďalej, lebo mal končiť v septembri tohto roku a mali sme eminentný záujem, aby tento príspevok pokračoval aj ďalej. Možno nie tých 100, ale už teraz to vychádzalo na 106, možno 110 vzhľadom na valorizáciu, valorizáciu eur. Samozrejmé, že bol som aj zvedavý, ako sa k tomuto návrhu postavia viacerí tí, ktorí hlasovali za ten protiinflačný balíček. No podpora neprišla. Bolo tu päť a pol človeka v parlamente aj pri hlasovaní. Ja chcem oceniť, že z poslaneckého klubu SME RODINA to bola pani poslankyňa Krištúfková, ktorá tento návrh jediná podporila. To znamená aj z morálneho hľadiska má plné právo ho dneska predkladať, pretože ona sa prihlásila k potrebe tohto, tohto príspevku aj v čase, keď ho predkladal vtedy už opozičný, opozičný poslanec.
Ale každopádne je tu istá schizofrénia, pretože u klubu poslancov SME RODINA sme si viackrát zvykli, že niečo dobré podporili, v nejakej ďalšej fáze to zrušili, ale v tomto prípade som veľmi rád, že prišli na to, že je to potrebné, a opäť s tým návrhom prichádzajú aj napriek tomu všetkému, čo teraz hovorím z hľadiska tej procedúry, garantujem, že klub poslancov strany, ktorú reprezentujem aj ja, to znamená SMER-u - sociálna demokracia, podporí tento návrh. On je celkom prirodzene rozšírený vzhľadom na to, aby nebolo treba čakať na ďalších šesť mesiacov, o ďalšiu vec, ale pozitívnu vec, ktorú takisto jednoducho vítame, ale, ale možnože je treba túto otázku aj takto trošku pripomenúť, lebo ja som bol veľmi sklamaný v tom júni, keď to nenašlo absolútne žiadnu odozvu, a to aj napriek tomu, keď som sa s viacerými s vami bavil po prijatí toho Matovičovho prorodinného balíka, povedali mi, že nevedeli o tom, že takáto zmena, že to vypustenie toho, toho príspevku v tom materiáli je. No asi to bolo v súlade s rozmýšľaním predkladateľa z hľadiska prorodinných opatrení zobrať tú stovku pre tých 60-tisíc detí, prvákov, a to aj napriek tomu, že to bolo potrebné, osvedčilo sa to a každopádne je v tomto prípade treba, treba v tomto prípade každopádne pokračovať.
Takže možno toľko len k tomu. Ja oceňujem, že ten návrh je tu.
Pani poslankyňa, som presvedčený, že to máte prediskutované aj širšie s terajšou koalíciou, že sa nedostaneme k tomu, že nakoniec to podporí opozícia a možno klub, klub SME RODINA, pretože v tom prípade by to bolo, by som povedal, ďalšia jedna veľká chyba a myslím si, že v tomto roku ďalší reparát na prijatie takého opatrenia by už ani nebolo možné.
Ďakujem pekne.

No, ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Cmorej, ja si zachovám tú časť toho vystúpenia, kde som sa snažil byť v maximálnej miere pragmatický, odmietam tie vaše chyby, morové rany, no nebolo to dobré. Bolo. Bolo to dobré preto, že my sme udržali systém. A dokonca aj II. pilier na rozdiel od susedných krajín, kde možno boli vyši liberáli, kolegovia politickí a stranícki pri moci a postupovali nejak úplne inak. Stojím si za tým.
To, o čom sme hovorili a k čomu smerovali aj tie moje poznámky z hľadiska vyhodnotenia, nebola otázka II. pilier áno alebo nie, ale vyhodnotiť jednotlivé zmeny, ktoré v predchádzajúcom období sme do toho vniesli. Do akej miery sa osvedčili, čo je dobré, čo nie je dobré a ako ďalej. Ale to je úplne logické. Tak by sa malo pri každej jednej novele jednoducho postupovať. No a to čo som, ste trošku viacej možno že skloňoval a hovoril smerom do minulosti, no bola otázka rizika a rizikovosti. Ale to je vlastné sociálnym demokratom. Ja sa k tomu hlásim. Hlásim sa k tomu aj teraz, pretože táto aktuálna novela nemá šancu ochrániť sporiteľa pred rizikom. Na tom sa zhodneme. Som presvedčený, že miera rizika pri investovaní je vždy priamo úmerná miere možnosti výnosov. A tým pádom majú sporitelia buď aspoň garancie základu, alebo treba to jednoducho pustiť a risknúť, skúsiť šťastie na tých akciových trhoch bez, bezbremenne.
No a čo sa týka samotného programového automatického presunu, nikdy nemôže byť ochranou pred rizikami investovania. Za tým si stojím. No a ak dovolíte, nakoniec ešte jedna taká osobná poznámka smerom k vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa, ale trošku som si písal tie poznámky, pretože som chcel veľmi konkrétne reagovať na kolegov. Oceňujem, že tá reakcia je, je veľmi pragmatická, konkrétna. Ale viete, tie moje odpovede budú relatívne o to, o to jednoduchšie, pretože po prvé, nepostupovali sme ako postupovali sme Češi, Poliaci, Maďari. My sme to udržali. My sme hľadali spôsob, ako to udržať a jeden z tých prostriedkov boli aj tie garancie, ktoré súviseli s tým presunom tých ľudí. To bolo ďaleko iné. Zodpovednejší prístup ako napríklad uplatnili naši kolegovia, kolegovia z krajín V4.
No a čo sa týka tej iniciatívy DSS-iek a iniciatívy sporiteľa, možno že by bola otázka, pán Cmorej, že koľko to bolo záujem a iniciatíva DSS-iek a koľko samotných sporiteľov. Ja som naznačil konkrétne z mojej rodiny dve deti, ktoré automaticky reagovali a z ich popudu prišlo k zmene toho ich, toho ich zaradenia, proste presunutia do tých, do tých akciových fondov.
No a čo sa týka, pán Lehotský, I. pilier nie je dlhodobo udržateľný. To som počúval osem rokov. Ale viete, čo sme my dokázali? Spomenul som ten rok dvanásť, resp. trinásť 1,4 mld. Vy ste hovoril o tom, koľko narástol objem prostriedkov na dôchodky a napriek tomu sme my dokázali zabezpečiť vyrovnaný rozpočet Sociálnej poisťovne. Napriek tomu, lebo to navýšenie bolo ešte viac ako. To znamená, že záleží to skutočne nielen od veľmi veľa vecí. To znamená otázka zamestnanosti, produktivita práce a napríklad aj to, čo som naznačil, o čom sa vážne diskutuje, a to je nejaká daň alebo, ja neviem, odvod z robotov a zariadení v kontexte štvrtej priemyselnej revolúcie. To nie je niečo vymyslené... (Prerušené vystúpenie časomerom.)

Pán podpredseda, ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, priznám sa, že by som bol rád, keby som hovoril do väčšieho pléna, lebo hovoríme o 1 700 000 sporiteľoch, ktorí celkom iste očakávajú isté pozitívne veci, aby to zhodnotenie tých investícií v II. pilieri bolo pre budúcnosť čo najlepšie. Ale na to sme si postupne už v tomto parlamente viackrát jednoducho, jednoducho zvykli.
Ak dovolíte, úvodom možno dve-tri vety k procedúre, bol by som ďaleko rád, keby sme boli bývali sa zaoberali skôr novelou I. piliera až následne II. piliera, pretože predsa len ten II. aj doplnkový III. pilier sú doplnkové a ten prvý je a ostane stále gro veľmi dôležité. No a možno všeobecne budem konkrétne v niektorých tých častiach, ktoré sa týkajú nejakých tých noviel, hovoriť o tom, všeobecne čo mi chýba pre objektivitu tohto zákona je analýza. My nemáme vyhodnotené jednotlivé zmeny veci, ktoré aj za mňa sa robili. Do akej miery boli úspešné, neúspešné, prečo a ako ďalej, no a to, čo je najdôležitejšie, čo mi chýba, žijeme veľmi, veľmi zložitú dobu a preto, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť vo viacerých veciach, ktoré sú obsahom tejto novely, by sme mali poznať nejaké smerovanie Slovenskej republiky v ekonomike, vôbec spoločenských činnostiach, čo sa týka východísk z krízy, pretože to všetko spolu veľmi úzko jednoducho súvisí. Vplyv na hospodárenie Sociálnej poisťovni a to aj možnosti, ktoré štátny rozpočet dáva. A vôbec HDP ako také sú, sú veľmi úzko v tomto prípade previazané. Ale ja sa pokúsim k niektorým veciam, keď budem pri jednotlivých návrhoch zmien reagovať možno trošku konkrétnejšie.
Treba povedať hneď úvodom jednu vec, že hovoríme nie o poistení, to znamená o prvom pilieri, ale hovoríme o dôchodkovom sporení, ktoré predstavuje kapitalizačný, to znamená II. pilier dôchodkového systému. To znamená finančné prostriedky sporiteľov spravujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, no a celý tento systém tvorí nejaký základný predpoklad alebo vôbec systém dôchodkového zabezpečenia. Všeobecne je účelom II. piliera zabezpečiť spolu s dôchodkom zo sociálneho poistenia, to znamená z prvého sporiteľovi príjem v starobe, prípadne aj pozostalým zo, čo sa týka po sporiteľovi zabezpečiť príjem v prípade smrti sporiteľa. Samotná výška toho priemerného hmotného zabezpečenia v starobe pomocou súčinnosti aj II. piliera má byť v prípade úspechu a priaznivých okolností teoreticky vyššia, a to podčiarkujem, ale, samozrejme, nie vždy musí byť. A možno aj teraz po istých prvých desaťročiach je to aj náš prípad, ktorý sa bezprostredne dotýka veľkej skupiny, skupiny alebo väčšiny v tomto prípade sporiteľov. Večnou otázkou je teda polemika, či sa tieto okolnosti naplnia. Ak totiž výnosy teda zhodnotenie vkladov sporiteľov na konci dňa neporazí vývoj inflácie, ktorá je dnes jedným z najväčších strašiakov, a to nielen u nás, ale dá sa hovoriť o celkove o svete, za tie celé roky toho sporenia.
No ale ak dovolíte možno tri, štyri poznámky, návraty do minulosti, ku genéze, pretože sa ma to bezprostredne ako ministra, ktorý osem rokov riadil rezort a zaoberal sa aj problematikou udržateľnosti dôchodkového zabezpečenia, sa možno vrátiť. Na začiatku v tom 2004 za čias Dzurinda, Mikloš a hlavne minister Kaník bol nastavený pomer nerealisticky na 9 : 9 percentám. To znamená, I. pilier, II. pilier, odvody, bolo nevyhnutné prijať opatrenia, bolo nevyhnutné zmeniť tento pomer. Na základe všetkých faktorov, ktoré sme mali vtedy k dispozícii, som v ´12 roku predložil viaceré návrhy a zmeny minimálne ten pomer z 9 % na 4 % a od roku 2017 bol prijatý, nazvem to, kompromisný návrh aj smerom k opozícii, DSS-kám a k ďalším, že sme postupne navyšovali o nula celá, alebo navyšujeme, lebo ešte dva roky sú pred nami, o 0,25 až po 6 %. Možno aj tu by mi v tomto prípade, pán minister, sa žiadalo povedať, bolo to dobré rozhodnutie, bolo to zlé, ideme pokračovať tie dva roky ešte ďalej, vzhľadom na ten výsledok? Lebo zaznievajú hlasy, ktoré hovoria aj o tom, že to asi dobré rozhodnutie nebolo.
Možnože, možnože treba sa aj tomu venovať a rozdiskutovať si to a rozdiskutovať si to nielen s DSS-kami, pretože tie vedia tie médiá zaplatiť cez isté prostriedky a možnosti, ktoré im dovolili, a možno aj viacerí experti, ktorí sa tejto oblasti hlásia, nechcem vstupovať nikomu do svedomia, ale môže byť niekde na výplatných listinách DSS-iek. Ale my by sme mali mať hlavne zámer robiť všetko pre tých sporiteľov, to by mala byť naša hlavná skupina, ku ktorej smerujú veškeré tie opatrenia, a tu netreba zatvárať dvere, jedno alebo druhé oko, pretože už bolo dosť času na experimenty a v tejto časti by sme mali hlavne vyhodnocovať a na základe toho robiť rozhodnutia.
No dnes takmer po tých 20 rokoch od tzv. reformy mi celkom nie je zrejmé, že či Kaníkom nastavený dôchodkový systém s investičným prvkom II. piliera dokáže aj v tej blízkej budúcnosti poskytnúť dnešným sporiteľom dôchodky, ktoré im zabezpečia ústavou predpokladanú primeranú životnú úroveň v starobe v tom seniorskom veku. No a samozrejmá vec, že dnes pri čítaní podstaty novely z pera ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je pre mňa naďalej najzásadnejším rizikom práve časovanie novely v aktuálnej obrovskej ekonomickej kríze, ktorej rozsah a dĺžku zatiaľ nemáme šancu celkom predvídať a doceniť, a práve preto by bola potrebná nejaká analýza, ako uvažuje vláda z hľadiska ekonomiky a toho spoločenského vývoja v tejto situácii, aby sa to zohľadnilo aj pri tvorbe zmien v tejto novele.
No a samozrejmá vec, že z toho vyplýva, že jednoducho veľkým otáznikom, či novelu, novelou navrhnuté presúvanie doslova státisícov sporiteľov v II. pilieri z garantovaných, teda z konzervatívnych fondov do tých rizikovejších, čiže akciových, čo je vlastne podstata v tejto navrhovanej novele a hlavne tej predvolebnej investičnej stratégie nespôsobí sporiteľom ešte väčšie straty.
No a navyše aj podľa prieskumov jednak zo strany samotných DSS-iek vieme, že paradoxne ani samotní sporitelia v II. pilieri nemajú tzv. rizikový profil. A väčšina preferuje vo veciach vlastného budúceho dôchodku skôr istotu a garancie svojich vkladov, čo je logickém, len práve preto by im bolo potrebné dať niektoré odpovede, ktoré oni očakávajú.
Ako je zrejmé, naše kroky v tom ´12 roku smerovali hlavne ku garanciám, ktoré by sa mali teraz vyhodnotiť, do akej miery naplnili alebo nenaplnili očakávania, do akej miery s nimi vedeli aktuálne narábať napríklad aj samotné DSS-ky, lebo dnes počúvam hromy blesky, preto, prečo sme to urobili a dali, dali do väčšinu alebo umožnili vstúpiť väčšine do tých konzervatívnych fondov. Ja sa pýtam, a čo robili DSS-ky? Prečo nekomunikovali hlavne s tými, ktorí by možno boli prijali nejaké rady vzhľadom na ich postavenie, ich vymeriavacie základy, ich odvody. Tu sa mi zdá, že jednoducho zaspali aj DSS-ky ako také a očakával som, že budú ďaleko, ďaleko viac aktívne. No znovu mi tu chýba, chýba jednoducho nejaká tá komunikácia DSS-iek s konkrétnymi sporiteľmi, i keď tí, čo sa o to zaujímajú, môžem hovoriť v kontexte z pozície mojich detí, viem, že automaticky vstúpili a prefázovali z tých konzervatívnejších do iných, ale ak som v ´12 roku tvrdil ako minister, že II. pilier je zaujímavý a oplatí sa tým, čo majú ten vymeriavací základ niekde okolo tisíc eur a budú sporiť aspoň tridsať rokov, zásadne sa tie veci nezmenili. Toto si myslím, že je dosť dôležité. A samozrejmá vec, potom je dôležitý vek, kde sme ako ďaleko smerom k dôchodku.
Je tu zaujímavá jedna vec, a to sú skúsenosti, ktoré máme z okolia. Je paradoxom, že socialistická vláda, ktorá dlhé roky bola tu na Slovensku, neurobila také rozhodnutia, ako urobili pravicové vlády v Čechách, Poľsku, v Maďarsku. Kde v podstate skončil II. pilier v nejakej tej základnej podobe. No ale sú tu aj iné skúsenosti, ak sme sa boli niekde učiť v Čile, vtedy minister Kaník a viacerí poslanci vycestovali, vieme, že v roku 2006 skončil ten zázrak, ktorý sa volal dôchodkový pilier v Čile, aj na základe odporúčania svetovej banky jednoducho nevyšiel. A v Južnej Amerike zhodou okolností ďalšia veľká krajina Argentína dopadla takisto.
Ako dnes vyzerá štatistika ľudí, ktorých máme v II. pilieri? To je veľmi dôležité, pretože ak som tvrdil niekedy v minulosti, že veľa ľudí bolo oklamaných, len aby vstúpili do II. piliera, pretože nejakí tí sprostredkovatelia za to mali nejakú tú odmenu, ktorá bola ďaleko pre nich dôležitejšia, ako objektívne vysvetlenie veci, kto tam má byť a nemá byť, a veľmi veľa rómskych matiek a ďalších tam, bohužiaľ, ostalo a to aj napriek tomu, že sme viackrát otvorili ten II. pilier s cieľom, aby tí, ktorí prídu k presvedčeniu, že pre nich nie je práve najvýhodnejší ten II. pilier, sa vedeli rozhodnúť nejak inak.
My z hľadiska, k 30.06. tohto roku je tu 1 716 813 sporiteľov. Priemerný vymeriavací základ je 1 318. Na prvý pohľad veľmi dobré čísla, ale čo mňa ďaleko viacej desí, že bez vymeriavacieho základu je tu skoro 400-tisíc sporiteľov, do 646 eur ďalších 305-tisíc, do 800 eur vymeriavacieho základu ďalších 200-tisíc a do tisíc ďalších 135. Spolu viac ako jeden milión sporiteľov je do vymeriavacieho základu tisíc eur. S tým chcem naznačiť to, čo som sa predtým odvolával, že pre koho to je a môže byť zaujímavé. Samozrejmá vec, že to je terajší vývoj, ten sa môže meniť, pretože niekto je na materskej a o rok, o dva bude robiť a bude mať iný vymeriavací základ. Toto všetko beriem, ale toto je tiež potrebné v značnej miere jednoducho brať v úvahu, nehovoriac o tom, že do 35 rokov, do vymeriavacieho základu tisíc eur je 400-tisíc sporiteľov. Do 35 rokov. Áno, niekto môže povedať, že tí majú ešte dosť času na to, aby sa im zmenili pomery, aj, aj, aj výška príjmu a aby si vedeli nasporiť, ale toto všetko by som bral v značnej miere v úvahu pri nejakých rozhodnutiach a v tomto prípade ďaleko viacej možno spolupracoval a veľmi otvorene aj s tými DSS-kami z hľadiska nastavenia tých, tých, by som povedal, budúcich zmien, ktoré nás v tomto prípade jednoducho, jednoducho čakajú.
Druhá vec, ktorá je veľmi dôležitá z hľadiska tej novely, a ja som s pánom ministrom na túto tému už viackrát aj debatoval, dokonca vtedy ešte aj s bývalým premiérom Matovičom, je otázka nezaplatenia odvodov do II. piliera. Zo strany jednotlivých sporiteľov, prípadne ich zamestnávateľov. Za prvých osem mesiacov tohto roku je to 17 miliónov. Hovorím o tomto roku. Ja si pamätám roky, keď to bolo cez 30 miliónov. Možnože aj tu by bolo treba, pán minister, sa pozastaviť nad tým a hľadať riešenie, ako, prečo. Prečo súkromné správcovské spoločnosti dostanú hotovú vec aj za sporiteľov, ktorí si neplnia základné povinnosti smerom k nim, automaticky preberá túto úlohou Sociálna poisťovňa. Ona vlastne úveruje toho sporiteľa len preto, aby boli uspokojené požiadavky DSS-iek. Možno by ich viacej do toho zapájal. Neviem. Očakával som, že aj na toto nejaká odpoveď príde, lebo žiada si to doba a žiadajú si to tie, tie relatívne veľké milióny, ktoré sa toho dotýkajú.
No a keď hovoríme o tých 17 miliónoch, skoro 50 % z toho tvoria nedoplatky zamestnávateľov a o to viac je táto otázka otvorená, čo s tým, ako s tým. Sledujeme do 60 dní a po 60 dní kto zaplatí, ale toto ja hovorím tých 50 % po 60 dňoch. To znamená, že to sú také veľmi praktické a pragmatické veci, ktoré by sa asi mali vedieť zhodnotiť v tej novele a jednoducho na to, na to v tomto prípade zareagovať.
No a keď hovorím o tej analýze a o tých štatistikách, ktoré, ktoré som tu mal možnosť alebo záujem ponúknuť, ony sú veľmi dôležité pre tie ďalšie rozhodnutia, ktoré sú tu navrhnuté. Ja viaceré tie rozhodnutia, ktoré sú tu, jednoducho podporujem do istej miery, čo ja viem, čo sa týka uhrádzania poplatkov, riešili sme niektoré veci aj my, v tom netreba pokračovať, v maximálnej miere v tomto prípade súhlasím, len do toho procesu si myslím, že je nejak potrebné viacej zainteresovať samotné DSS-ky. Zdá sa mi, že sú tak trošku mimo a len tak kričia od oného z boku, čo je pre nich výhodné alebo nevýhodné. Ony by mali byť tvorcom toho zákona v záujme nie ich fungovania alebo nefungovania, ale výnosu, ktorý ponúknu pre toho sporiteľa v čase, keď, keď bude mať ísť na dôchodok. Z toho titulu bolo veľmi dôležité aj to obdobie, ktoré sme jednoducho prežili, pretože ak je základným, by som povedal, princípom riešenia dôchodkovej reformy aj I., aj II. piliera udržateľnosť, no tak tých posledných osem rokov nám veľmi veľa ukázalo.
V ´12 roku som preberal Sociálnu poisťovňu so schodkom 1,4 miliardy. To znamená, ročne bolo treba vykrývať takýto schodok. Chvalabohu, v ´19 roku sa nám podarilo prvýkrát v histórii mať vyrovnaný rozpočet. Bohužiaľ, prišiel ´20 rok a problémy spojené s pandémiou a s ďalšími vecmi a plus-mínus nejakých 900 miliónov sme boli zase, zase, zase v mínuse. Toto všetko je potrebné zvažovať, pretože ten pozitívny výsledok tej Sociálnej poisťovne má veľmi jednoduché riešenie. No o 275-tisíc ľudí viac robilo. Viac odvádzalo. Samozrejmá vec, že otázka zamestnanosti a produktivity práce a ďalších atribútov má v tom jednoducho veľmi veľkú rolu. Preto je dôležité z hľadiska budúceho vývoja dôchodkového zabezpečenia sledovať aj tieto atribúty, lebo ony sú priamo úmerné. No čím bude viacej ľudí robiť alebo aj z hľadiska budúcnosti, pretože na viacerých európskych radách ministrov práce a sociálnych vecí sme my rozdiskutovávali otázku aj akejsi nepriamej dane za roboty a stroje, ktoré viacerých ľudí jednoducho dostanú mimo pracovného procesu, toto treba do toho zainteresovať.
Viem, že Nemci boli veľmi, veľmi ďaleko v tom čase, keď sme o tomto diskutovali, a toto všetko je potrebné vnímať v kontexte tej udržateľnosti toho dôchodkového zabezpečenia aj z hľadiska budúcnosti a to aj vzhľadom na tie nepriaznivé pomery, ktoré my máme v súvislosti s prestarlým obyvateľstvom a s tou, nepriaznivým vývojom, ktorý nás v tomto prípade jednoducho čaká.
Bolo nevyhnutné prijať takzvanú anuitnú novelu, pretože tie zákony, ktoré boli predtým prijaté, boli vlastne nevykonateľné, je odvtedy, odvtedy je už nejakých päť alebo dokonca sedem rokov, tiež by som očakával, že by bolo potrebné po toľkýchto rokoch vyhodnotiť, do akej miery napĺňa tú predstavu, čo sa týka tej anuitnej novely toho sporiteľa, do akej miery sa s tým vysporiadajú jednak správcovské spoločnosti, ale aj ďalšie, ktoré pripravujú a realizujú výplatu toho dôchodku z toho II. piliera. No a to je ďalší problém, ktorý tu je, a je tu z toho vyplývajúca aj dilema, že do akej miery napríklad zrušenie odplaty za zhodnotenie majetku je v tejto situácii, pán minister, to najvýhodnejšie.
V čase, keď sme my tento poplatok, alebo by som povedal, to zvýhodnenie zavádzali, to malo pozitívne riešenia, pretože tie správcovské spoločnosti to motivovalo, aby dosahovali nejaký zisk nie pre seba, ale pre toho sporiteľa, aby mal čo najlepší výnos úplne z toho odísť, možnože to má logiku, len bolo by dobre povedané na základe čoho, prečo sme k tomuto dospeli k tomuto rozhodnutiu. Nie pre Richtera, ale pre tých sporiteľov, aby vedeli, do akej miery je to v ich záujme, pretože samotné DSS-ky dosť kričia, keď sa im bere tento, tento poplatok, že, že to jednoducho nie je dobré, dobré riešenie.
Áno, celkom iste treba pokračovať v tom, čo sme zaviedli v apríli v ´19 roku, takzvaná oranžová obálka, to znamená, čo najväčšiu informovanosť tých sporiteľov, lebo obávam sa, keď som hovoril o tých, o tom milióne tých s tým vymeriavacím základom len do tých tisíc eur, minimálne 50 % z nich ani nevedia, že sú v II. pilieri, pokiaľ nedostanú nejakú, a keď dostanú tú obálku raz do roka, ako sa jej venujú, ako ju čítajú. To znamená, potrebujeme ďaleko viacej vtiahnuť tých sporiteľov do toho procesu, aby aj ten ich osobný záujem a zainteresovanosť na sporení bol čo najväčší.
Áno, preto aj samotné, návrh na tú informačnú stratégiu pri, len pre tých sporiteľov, ktorá je definovaná, to ktorá je veľmi dôležitá. Samozrejmá vec, že podporujeme, lebo ide v intenciách toho informovania, len viete, tá stratégia je veľmi dôležité, aby bola objektívne a správne nastavená a do toho majú vplyv všetky tie veci, ktoré som sa snažil aj predtým pomenovať, aby to objektívne hľadisko tam bolo jednoducho čo najlepšie, a ja sa obávam, že nemusí byť, lebo mnoho otáznikov je tuná, ktoré nevieme teraz dávať odpovede, a práve preto by to chcelo analyzovať, analyzovať a robiť rozhodnutia na základe nejakých konkrétnych konštrukcií výsledkov, aby sa to dalo jednoducho zdôvodniť, aby sa dali presvedčiť aj tí sporitelia, že takéto rozhodnutia sú jednoducho dobré. A hovorím, tu mi chýbala celú dobu vlastná iniciatíva DSS-siek z hľadiska komunikácie so sporiteľmi, možno s tými vybranými sporiteľmi, ktorí, ktorí sú tam na tých 700, ja neviem, 50-tisíc, kde tá komunikácia jednoducho nebola. K tomu netreba čakať len na vládu, na zákony, to by mal byť pravidelný kontakt a komunikácia a na to nebolo treba čakať len na oranžové obálky, prípadne na stratégiu, myslím, že tá iniciatíva zo strany DSS-iek tu mala alebo minimálne mohla byť.
No a keď hovoríme o tej budúcnosti, áno, veľmi veľa záleží predovšetkým na ekonomických atribútoch, čo sa týka ďalšieho vývoja, to nielen u nás, ale celej svetovej ekonomiky, mieri zamestnanosti, produktivity práce, no a to až po globálny stav na akciových trhoch. Tie akciové trhy, ktorí trošku sa tomu venujeme alebo občas tie veci pozeráme, nie sú dobré. Máloktorý akciový trh dneska zarába a to nie preto, že by niekto chcel alebo nechcel, ale jednoducho sú tu objektívne dôvody, ktoré som predtým pomenoval, a o to bude náročnejšie možno aj tieto veci vedieť zhodnocovať pri tom správnom cielení tých, tých sporiteľov a ich prostriedkov, aby boli čo najlepšie, najlepšie zhodnotené.
Áno, ministerstvo práce musí tvoriť tú legislatívu v oblasti sociálneho poistenia, ale aj sporenia alebo skôr investovania čo sa týka II. piliera a celkove systému dôchodkov, tak aby ochránilo čo najväčšiu časť obyvateľstva pred rôznymi životnými, ale aj extrémnymi rizikami a zároveň zabezpečilo spravodlivé prerozdelenie dôchodkov v národnom hospodárstve. A tu sa mi zdá, že aj pán minister Krajniak by možno veľmi chcel, aby to bolo ešte lepšie. Možno medzi riadkami tak čítam, že tu máme tak dosť rovnaký názor na niektoré tie veci, ktoré súvisia, súvisia z toho, čo je celkom logické, pretože ten záujem je tu v maximálnej miere objektívny. No a tie garancie tých základov sú prirodzené, že je záujem, aby boli zachované aj pri tom, že budú premiestňovaní viacerí tí sporitelia do tých rizikovejších fondov.
Dámy a páni, to však čo je dôležité a o čom sa možno trošku málo teraz hovorí, je jedna téza, ktorá hovorí o miere náhrady. Dôchodcovia mi dajú za pravdu, že je to veľmi dôležité. Tá miera náhrady to je priemerný dôchodok proti priemernej mzde. A tu sa dostávame do veľmi zložitej situácie a to aj napriek tomu, že v tom predchádzajúcom období v tých priaznivejších ekonomických časoch sa nám plus-mínus darilo tieto veci zabezpečovať, sme niekde na 53 %, čo sa týka posledného dostupného údaju.
Ale treba povedať, že tie vyspelé európske krajiny majú celkom prirodzený 60 % ako snahu a viacero je tam jednoducho aj sú. A no a tu treba znova povedať, čo s tým. Kde sme dnes a čo s tým a ako ďalej. Kde sa bude posúvať výška dôchodku a výška priemernej mzdy. Tam musí byť nejaká parita. Tam musí byť nejaké, nejaké vzájomné spojenie, ktoré dá garanciu aj tým ľuďom, ktorí si už svoje odrobili a jednoducho nemajú šancu už si ísť dneska privyrobiť alebo vylepšiť to ekonomické postavenie, aby sa ten stav nekonečne nezhoršoval v ich neprospech.
No a čo je ešte jedno dôležitejšie. Vraciame sa niekde na strednú dobu dĺžky dožitia. Ale veľmi málo hovoríme o dĺžke dožitia v zdraví. A myslím si, že toto je veľmi dôležitá vec. Ja viem, že budeme asi hovoriť ešte na tejto schôdzi pri prvom pilieri, keď sa bude táto novela preberať o týchto veciach. No ale jednoducho všetko so všetkým súvisí. Aj prvý pilier s II. pilierom. A myslím si, že aj pri stavbe a rizikovosti toho II. piliera je na to treba, treba jednoducho myslieť. A preto je treba to kompletné vyhodnotenie a z toho vyplývajúcich záverov jednoducho ako ďalej. Opakujem to často, ale myslím si, že v tomto prípade je to veľmi dôležité.
A čo sa týka súkromných dôchodkov, nemusí často zachraňovať ani nejaký rekordný rast akciových trhov. Problémom II. piliera zostávajú marže súkromných poisťovní. To znamená, vlastná politika rizika viac ako zhodnotenie. Tým myslím hlavne tzv. úmrtnostné tabuľky, ktoré sú v tomto prípade veľmi dôležité, lebo to je o priemernej veku dožitia, ktorá je vyrátaná niekde viac ako 30 rokov. Na to môžu tie správcovské spoločnosti jednoducho možno neprimerane zarábať, pretože ten vývoj je taký ako je. A hovoríme o dĺžke dožitia v zdraví. A myslím si, že tieto úmrtnostné tabuľky nie sú celkom zhodnotené v návrhu tejto novely. Z toho by sa dalo ďaleko, ďaleko viacej vychádzať. Možno niektoré veci rozmeniť na drobné. A vychádzajúc z tej analýzy, ja ju nejakú trošku mám tu urobenú, si myslím, že dozrela aj na toto doba, aby sme aj tejto otázke jednoducho venovali. To nie je proti DSS-kám, ale to je v záujme sporiteľa. A myslím, že to by mala byť pre nás tá hranica, ktorá je najdôležitejšia.
No povedal som, že nedá sa hodnotiť II. pilier bez toho, aby sa nebrali v úvahu aj zmeny, ktoré sú pripravené aj v tom prvom pilieri. Všetko to jednoducho spolu veľmi úzko súvisí. A preto aj pri novele toho II. piliera je potrebné tieto veci brať v úvahu. A to už aj preto, že sa mnohé veci a kroky urobili. Zrušili sme 13. dôchodok alebo minimálne zmenili, zrušilo sa zastropovanie veku do 64. Treba povedať, že sa úplne postavili nabok aj odborári, ktorí použili a dali k dispozícii 350-tisíc petičných hárkov podpísaných. Tie, by som povedal, názory týchto ľudí ostali úplne niekde mimo. A tu treba povedať ďalšiu vec.
Posledné údaje sú také, že dĺžka dožitia v zdraví na Slovensku ženy 54,6 roka, muži 55,5 roka. V zdraví. To znamená schopných pracovať ešte ďalej. Otázka, kde bude smerovať toto. To je otázka aj možno na ministra zdravotníctva a na ďalších, ktoré súvisia s tým, ako sa bude spoločnosť o zdravie ľudí ďalej, ďalej jednoducho uberať. Ale v konečnej miere sa to dotkne aj viacerých okolností a zmien, ktoré sú navrhované, navrhované tu. Jednoducho kvality života ľudí ako takej a, samozrejme, tá kvalita života je dôležitá aj v tom dôchodkovom veku.
No a, pán minister, ešte jedna otázka. Neviem do akej miery sa veci konzultovali alebo do akej veci sa zapájali do tejto novely Národná banka Slovenska. Ale Národná banka Slovenska má jednu dôležitú úlohu. Má dozor nad DSS-kami. Ja si myslím, že táto Národná rada by mala mať pravidelné informácie každý rok z výsledku toho dozoru a možno aj s nejakým návrhom opatrení. Každopádne by to nebolo od veci. Bolo by to v záujme veci. Myslím si, že ďaleko viacej by sa aj tá pozornosť tých ľudí v tomto prípade sústredila na tú oblasť, ktorá súvisí s DSS-kami. Možno by sa nejaké pochybnosti v tomto smere vylúčil. Ale osobne si myslím, že, že je potrebné takto jednoducho ďalej rozmýšľať.
Vítam tie ohlásené rokovania. Hlásim sa, že chcem sa aj, aj čo sa týka zo strany opozície, pán Cmorej, čo ponúka, aj u vás zúčastniť tých rozhovorov. Každopádne si myslím, že je dôležité v tomto prípade nehľadať nejaké ideologické rozdiely, pretože dôchodok, staroba je niečo, čo sa dotkne každého jedného z nás. A tí, ktorí sa rozhodli byť sporiteľmi, očakávajú z toho aj isté výsledky. A našou úlohou je o tom diskutovať a hľadať tie najlepšie a najpozitívnejšie jednoducho riešenia. Viaže nás k tomu aj Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí o dôstojnom živote, živote jednoducho v starobe. Ale o tom budeme asi viacej trošku hovoriť, keď sa bude preberať prvý pilier dôchodkového, dôchodkového poistenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Pán Vetrák, len na vysvetlenie, lebo vy v koalícii a hlavne v OĽANO, veď to už niekoľko rokov spomínate a stále sa tým oháňate, a to je to z roku 2018, kde vtedajší, vtedajšie opozičné politické strany zneužili vraždu novinára. A vy tu stále rozprávate o tom, že vtedy Robert Fico ako predseda, predseda vlády povedal, že, že popretie výsledku volieb nejaké referendum. Vy si skúste pozrieť tie vyjadrenia aj pána Šeligu a ďalších všetkých ostatných. Tí ľudia, ktorí boli zneužití na tých námestiach, spisovali, spisovali petíciu? No, nespisovali žiadnu petíciu o predčasných voľbách. Čiže to sú dva rozdielne veci, o ktorých tu vy rozprávate.
Vtedy ľudia žiadali cez ulicu tým, že vešali a vyvesovali neviem čo všetko a žiadali pomaly, aby aj Robert Fico skončil na tomto obesený. To znamená, že skúste si to fakt naštudovať, pozrieť tieto veci, sú to dve rozdielne veci. Vtedy nežiadali ľudia ulici, ulica referendum. Teraz ľudia už druhýkrát podpísali, podpísali petíciu za predčasné parlamentné voľby. Minulý rok vyše 600-tisíc ľudí, teraz vyše 400-tisíc ľudí. To sú dve rozdielne veci.
Tak keď sa tvárite byť taký právnik exkluzívny, neviem aký, tak skúste si naštudovať všetky fakty.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda.
Ja som veľmi rád, že aj v tých faktických poznámkach, aj v tých debatách, či už oficiálnych, neoficiálnych, kuloárnych, parlamentných a tak ďalej a tak ďalej. Všetci sme sa dohodli na tom, že toto trápenie, ktoré všetci tuná prežívame v tejto spoločnosti, treba skončiť. Všetci hovoríte o tom, že to treba skončiť, ide o to iba nájsť tú formu, akou to treba skončiť, ak to myslíte naozaj úprimne, vy na tej ľavej strane. Čiže ja som veľmi rád, že takáto šanca tu je, teším sa z toho, že to všetci chcete skončiť, len ešte ide o to, aby ste to úprimne pretavili aj do toho hlasovania, že to naozaj chcete skončiť, lebo takto to už naozaj ďalej nejde, a to ste pochopili aj vy. Takže budem sa veľmi tešiť, ako tento príbeh bude pokračovať a predpokladám, že sa so mnou tešia aj všetci občania alebo teda drvivá väčšina občanov Slovenskej republiky, preto lebo toto trápenie, to je ozaj trápenie, my sa trápime s vami a vy sa trápite sami so sebou. Takto to treba uzavrieť celé a občania sa trápia sami kvôli všetkým. Kvôli tomu čo je tuná v parlamente, čo je vo vláde, proste toto hrôzostrašné obdobie treba rýchlo ukončiť novými voľbami.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán poslanec Tomáš aj vážený navrhovateľ, ďakujem za predloženie tohto návrhu zákona, aj pán poslanec Tomáš, všetko, čo ste povedali, je pravda. Ja by som tu chcel poukázať na jednu skutočnosť, ktorú zadefinoval aj Ústavný súd v svojom rozhodnutí v roku 2021, kde Ústavný súd absolútne nijakým spôsobom nespochybnil právo, či už občanov v referende, alebo poslancov Národnej rady, skrátiť si svoje volebné obdobie. Jediné, čo povedal, je, že na to, aby sa tak mohlo uskutočniť, potrebujeme tento inštitút dostať výslovne do Ústavy Slovenskej republiky. Inými slovami toto rozhodnutie Ústavného súdu je nejaký imperatív pre Národnú radu na to, aby to, aby to urobila.
Čiže ja toto nevnímam vôbec ako, ako nejakú dobrú vôľu parlamentu, ale skôr ako povinnosť Národnej rady, keďže Ústavný súd takto rozhodol, aby sme takúto možnosť či už s referendom alebo rozhodnutím Národnej rady, a to je teraz na diskusiu či ústavným zákonom alebo uznesením a akou väčšinou, o tom sa môžme baviť v druhom čítaní, ale ja si myslím, že to rozhodnutie Ústavného súdu dalo imperatív pre Národnú radu Slovenskej republiky na to, aby sa takáto právna úprava do ústavy dostala. Takže my tu dnes nesedíme vôbec a nerozmýšľame alebo nemali by sme diskutovať o tom, že či vôbec takéto niečo do ústavy zakotviť alebo nie, my sa podľa môjho názoru môžme baviť len o tom, akým spôsobom to do ústavy zakotviť, ale tú povinnosť z hľadiska rozhodnutia Ústavného súdu podľa môjho názoru tu máme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Chcel by som doplniť bod programu a to znenie návrhu. Návrh urgentných opatrení na riešenie permanentného drastického zvyšovania potravín a základných potravinových komodít s odôvodnením: Aj včerajšie medializované informácie, ktoré hovoria o tom, že v rámci Európskej únie na Slovensku narástli ceny pri pekárenských výrobkov o 32 %. V porovnaní s inými krajinami Európskej únie sme jedny z najhorších z hľadiska navýšenia cien a keď ešte si prirovnáme k tomu a povieme, že naše obchodné reťazce majú zisky niekde na úrovni 9 – 10 % v miliardách a v iných členských štátov Európskej únie sú na úrovni 2 – 2,5 %. Preto je potrebné pristúpiť k tomu, aby sme zastropovali marže. To znamená obchodné prirážky na úrovni 40 % a je potrebné sa týmto zaoberať v dnešnej dobe.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec, ďakujem za veľmi korektný, slušný prejav k tejto celej veci. Viete, prekvapuje ma, že koalícia nedospela ešte k slušnému názoru napriek tomu, to, čo si tu povedal a ďalšie nahrávky, ktoré sú, kde je nahratý znova pán premiér Heger, ktorý sa zúčastnil rokovania na Dunajskej s pánom Makóm. Sú nahraté ďalšie veci, ktoré nechcem hovoriť, pretože to, len to chcem pripomenúť a doplniť ťa, že správa Slovenskej informačnej služby, ktorá bola prečítaná v parlamente, je natoľko vážna, že by sa páni z koalície mali skutočne zamyslieť, je to štátna organizácia, ktorá je platená z našich daní. To, čo dala na papier, čo je v skutočnosti, iste či to bude vláda akákoľvek, ktorá príde, bude sa s tým zaoberať.
A budú z toho padať aj hlavy, som o tom presvedčený, pretože ak sa má budovať právny štát, tak sa musí budovať na serióznom základe, ale nie to, čo sa tu predvádza. Nebudem, lebo tu už bolo dosť povedané, proste jednu vec, ja len chcem povedať, že páni, skutočne spamätajme sa, lebo to, čo aj tu dneska bolo, to nesvedčí o slušnej úrovni tohto parlamentu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ak niekto počúval vystúpenia ministrov OĽANO, pána Matoviča a Naďa mohol nadobudnúť pocit, že tu dnes odvolávame Roberta Fica alebo nejakého iného nominanta SMER-u, ale chcem upriamiť pozornosť, že dnes je zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, kde vyslovujeme nedôveru členovi vlády, poverenému riadením ministerstva vnútra, pánovi Mikulcovi.
Ak by sa niekde inde vo svete, v médiách objavil tak škandalózny rozhovor s bývalým vedúcim operatívneho oddelenia elitnej Národnej kriminálnej agentúry, nielenže by sa zatriasli stoličky pod ministrom vnútra a predsedom vlády, ale rovno by skončili. Na Slovensku sa nič nedeje. Celý rozhovor s tak vysoko postaveným človekom, ktorý vyšiel v nemenovanom týždenníku, prešiel bez väčšej pozornosti politikov, médií a dokonca i verejnosti. Spomínaný rozhovor s Jánom Kaľavským známym ako mužom, ktorý odštartoval vojnu v polícii, som čítal viackrát a bolo mi z tej situácii v polícii a celkovo so spravodlivosťou na Slovensku zle.
Patrím k politikom zastávajúcim zásadu: "Padni, komu padni". Na Slovensku však platí, minimálne pri aktuálnej politickej koalícii skôr iná zásada: "Padne, komu my chceme". Osobne sa nepoznám s pánom Kaľavským, samozrejme, človek musí ten rozhovor čítať kriticky. Kalavský určite hrá aj o seba. Faktom však je, že momentálne je na úteku v Bosne a Hercegovine, odkiaľ ho súdy odmietli vydať na Slovensko. Asi aj na Balkáne dobre vedia, prečo je nebezpečné vydať na Slovensko niekoho, koho vina nebola poukázaná a koho na Slovensku nečaká nič dobré. Sám Kaľavský to jasne povedal: "Mne ide o život. Nechcem byť utýraný a náhodne mi oko vypadne pri kľukoch. To nechcem zažiť. Viem, čoho sme boli schopní". A v rozhovore, ktorý s ním robila redaktorka Lacková, aj dodáva, čoho boli schopní. Psychicky týrať ľudí, mučiť, vydierať, fabulovať, vymýšľať si dôkazy. Z kruhu vystúpil po dvoch zlomoch.
Keď mu Ján Čurilla, mimochodom ten elitný vyšetrovateľ Ján Čurilla, za ktorého sa celou váhou osobností postavila aj prezidentka Slovenskej republiky pani Čaputová. Keď mu Ján Čurilla volal v súvislosti s neskôr obvineným kolegom Kučerkom, že: "Neboj sa, čoskoro budeš mať možnosť ísť k nim domov a môžeš mu zastreliť deti". Dámy a páni, ak to niekto chce zľahčiť na to, že to bol súkromný rozhovor, tak sa hlboko mýli. Slušní a normálni ľudia ani v súkromí nemôžu viesť rozhovor takéhoto typu. Je to neprípustné.
Druhým zlomom podľa neho bolo, keď zomrel generál Lučanský a jeho kolegovia a z toho tešili vo Whatsappovej skupine, ktorú mali založenú pod názvom "Apači". Na legitímnu otázku, ako mu môže novinárka, ktorá s ním osobne v Bosne robila daný rozhovor veriť, odpovedal: "Ja som inšpekcii predložil aj dôkazy, veľa dôkazov. Napríklad telefón s fotkami, s komunikáciou Apačov, s pokynmi vyšetrovateľa, ako treba inštruovať svedka. Všetko je zdokumentované vo vyšetrovacom spise. O tom, čo sa dialo, som povedal aj svojmu nadriadenému Branislavovi Zurianovi, niektoré správy som mu aj preposlal. Jemu prvému som niekedy v zime 2020, 2021 povedal, že už takto nemôžem pracovať."
Celý rozsiahly rozhovor je plný šokujúcich informácií o stave, v akej sa po nástupe koalície vedenej najskôr premiérom Matovičom, ktorého po roku vystriedal na poste predsedu vlády Heger, ocitol náš štát a spravodlivosť v nej. Ešte raz citát Kaľavského z rozhovoru: "Ak sa nájde prokurátor, ktorý vás nemá rád, a sudca, ktorý nestíha všetko preštudovať a na dôvažok dôveruje prokurátorovi, je s vami koniec," z týchto slov až mrazí. Napriek tomu, ako som už spomenul, že ide o obsiahly rozhovor, nie všetko Kaľavský povedal. V jednej pasáži hovorí aj o tom, ako sa na základe prosby od Mareka Kaňku, bývalého šéfa Tiposu a podľa autorky rozhovoru, Hegerovho kamaráta, dostal v jeden deň u Kaňku na stretnutie s premiérom Hegerom. Na druhý deň ráno ho zobudilo desať kukláčov. O čom sa s ním chcel vtedy Eduard Heger rozprávať, na to neodpovedal, vraj to povie neskôr, že na to ešte nedozrel čas.
Budem opakovať, mal som nepríjemný pocit po prečítaní si tohto rozhovoru. Nadobudol som presvedčenie, že Slovenská republika nejde správnou cestou, nielen čo sa týka ekonomiky a celkového neprofesionálneho riadenia štátu, ale už vôbec nie, ak sa to týka dodržiavania pravidiel právneho štátu a dovolávania sa spravodlivosti. Ak veľmi skoro nezmeníme smer, rútime sa do problémov obrovských rozmerov. Vládna koalícia, vrátane tých, ktorí sú jednou nohou v opozícii, by si to mala uvedomiť a podľa toho konať čím skôr, vrátane ministerstva vnútra, či polície. Ľudia sú frustrovaní a nahnevaní a ja dodávam že právom.
Ešte mi dovoľte v krátkosti zareagovať na vyjadrenia z rozpravy, ktoré tuná za týmto rečníckym pultom uviedol minister obrany pán Naď. Zašiel, samozrejme, do minulosti a hovoril o období, kedy ministerstvo vnútra riadil Robert Kaliňák a neskôr Denisa Saková a o tom, že bol obvinený on, že bol obvinený terajší minister vnútra Mikulec a ja dodávam, v tom období bol obvinený aj terajší podpredseda Národnej rady, za mnou sediaci, Gábor Grendel, ale aký zásadný rozdiel je, dámy a páni? Boli títo mnou obvinení páni vzatí do väzby? Bola na nich uvalená kolúzna väzba? Boli tam týraní, mučení, chcel ich niekto zlomiť? Odpoveď je jednoduchá, nie. Všetci títo traja mnou spomenutí páni sa mohli riadne na slobode brániť, využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby očistili meno. Minimálne v prípade Gábora Grendela sa to podarilo. Prečo rovnaký meter nepoužíva polícia dnes? Odpoveď asi všetci vieme. Myslím si, že Roman Mikulec aj po tejto schôdzi zostane na svojej pozícii, ale tej pachuti z toho, čo sa deje na polícii, sa už nezbaví do konca života.
Ďakujem za pozornosť.