Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.9.2022 o 18:40 hod.

doc. Mgr. art.

Dušan Jarjabek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 18:40 - 18:55 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja myslím, že, neviem, aspoň mám taký pocit, že by sme sa nemali takto nejako citovo vydierať a pocitovo vydierať hlavne, mali by sme zostať pri tom pragmatickom tóne. Mne sa táto debata veľmi páči, lebo tuná vychádzajú naozaj najavo veci, že, a treba to úplne rovno priznať aj v náväznosti na to, čo povedal pán poslanec Susko, že je to, že je to obyčajná personálna účelovka, celý tento, celý tento návrh zákona, čo teda asi v poriadku nie je, hej? To si treba priznať. Alebo si teda treba položiť otázku, ktorú si dovolím položiť na základe toho, čo povedal pán poslanec Susko predkladateľom, keby nebol pán JUDr. Žilinka, keby nebol generálnym riadite..., generálnym prokurátorom, mohla by prísť, mohla by uzrieť svetlo sveta táto úprava zákona, ktorá hovorí o množstve iných záležitostí, ktoré súvisia s danou problematikou, alebo by jednoducho tento návrh do parlamentu neprišiel? Treba to povedať úplne otvorene. Tak je to kvôli tomu Žilinkovi, alebo to neni kvôli tomu Žilinkovi, páni predkladatelia? Lebo vy súhlasíte s pánom predkladateľom viacerí. To si treba otvorene povedať. Proste je to personálna účelovka. A potom sa treba pýtať: prečo je to personálna účelovka? Vy hovoríte veľa o politike, no tak je to práve z tých politických dôvodov, ktoré vám nevyhovujú a zdajú sa politickými. A teraz čo? Príde nová vláda a spraví novú účelovku? Alebo ako si to predstavujete? Veď toto jednoducho nemá ani hlavu, ani pätu. Toto je jednoducho, to sú politické bonbóniky, čo tu nemajú čo hľadať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.9.2022 18:25 - 18:40 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, kde prvé čítanie by malo slúžiť na nejaké posúdenie a rozprava na filozofické ciele navrhovanej právnej úpravy a zhodnotenia týchto filozofických cieľov alebo vôbec filozofie právnej úpravy.
Čiže budem sa snažiť držať tohto ustanovenia zákona o rokovacom poriadku a preto nebudem, nepôjdem do detailov pri jednotlivých ustanoveniach, pretože ak by náhodou tento návrh zákona prešiel do druhého čítania, tak tam bude priestor, aby sme sa detailne rozprávali o, o jednotlivých konkrétnych ustanoveniach.
Čiže filozoficky celý tento návrh je o tom, ako zúžiť právomoci generálneho prokurátora a ako nastaviť politické nástroje na to, aby táto koalícia mohla odvolať Maroša Žilinku. Nie generálneho prokurátora, ale konkrétne Maroša Žilinku. Tak ako sa účelovo cez pozmeňovací návrh na ústavnoprávnom výbore menil zákon o prokuratúre, aby sa špeciálnym prokurátorom mohol stať Daniel Lipšic, tak sa teraz účelovo predkladá táto právna úprava, aby sa obmedzili kompetencie Marošovi Žilinkovi a nastavili zákonné možnosti, ako ho jednoducho politicky odvolať, a to len preto, že sa niekomu nehodí, že máme generálneho prokurátora, ktorý dbá na zákonnosť trestných konaní a ktorý nehrá hru s touto vládnou koalíciou, že účel svätí prostriedky a že na likvidáciu politických oponentov sa môže čokoľvek z moci vládnej sily, typu máme páchateľa a je jedno, akými prostriedkami dosiahneme obvinenie, väzbu a následnú obžalobu.
Keďže však Maroš Žilinka je človek, ktorý si ctí zákon a zákonnosť procesu vrátane trestných procesov, čo sa nehodí tejto vládnej koalícii, tak treba zmeniť účelovo zákon tak, aby bolo možné jednoducho ho odvolať z funkcie, tak ako to už táto vládna koalícia urobila v mnohých prípadoch za ostatné dva roky.
Spomeňme si na zmeny ústavy, aby Ústavný súd nemohol posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, keďže z úvodu to vyzeralo, že táto vládna koalícia bude mať ústavnú väčšinu, a že to, čo nebude vedieť presadiť jednoduchým zákonom, pretože by jej, jej to zrušil Ústavný súd z hľadiska nesúladu zákona s ústavou, takže to bude môcť prijať ústavným zákonom, a tým pádom Ústavný súd už k tomu nebude nič vedieť povedať, tak potom účelovo zmena voľby generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora čisto tak, aby sa neprokurátor Daniel Lipšic mohol stať špeciálnym prokurátorom. A takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej v jednotlivých účelových zmenách jednotlivých právnych úprav v našom právnom poriadku za takýmto účelom.
No a teraz tu máme tento návrh, kde máme zmenu podmienok odvolania generálneho prokurátora a dokonca opätovne pokus o obmedzenie kompetencií generálneho prokurátora ohľadom uplatňovania § 363, ktorý je len a len nástrojom na zabezpečenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní, len zdá sa, že niekomu hrozne vadí, že trestné procesy sa majú viesť zákonným spôsobom, pričom práve táto vec, ktorá je kľúčovou zmenou Trestného poriadku, vo všeobecnej časti dôvodovej správy neobsahuje ani jedno jediné slovo.
Pokiaľ hovorím, pokiaľ chcem preukázať to, čo som aj doteraz povedal, tak keď si zoberiete dôvodovú správu, všeobecnú časť, tak hneď na strane jeden v poslednom odseku sa hovorí, že: "Tvrdenia o výlučnej zodpovednosti generálneho prokurátora za fungovanie prokuratúry a tým nemožnosť ingerencie iných orgánov štátu do fungovania prokuratúry nezodpovedá aktuálnej ústavnej úprave a navrhovaná zákonná úprava teda mieri k vytvoreniu zákonných podmienok toho, čo predpokladá ústava." No a teraz, čo teda neviem, čo predpokladá ústava, aký zásah iných štátnych orgánov do fungovania prokuratúry, sa hovorí, že: "Rozšírením návrhového oprávnenia ministra spravodlivosti voči prokurátorom a zjednodušením mechanizmu odvolania generálneho prokurátora bez návrhu Národnej rady v presne vymedzených prípadoch je jedna z týchto", z týchto "spôsobov, ktorým sa to má dosiahnuť." No čo, o čo tu ide? To je čistá politizácia pri možnostiach alebo pri snahách o zásah do fungovania prokuratúry a o zásah do odvolávania generálneho prokurátora.
Myslím si, že to je úplne jednoznačné. Aj z tejto dôvodovej správy vidieť, že tu nejde o nastavenie nejakých transparentných procesov, ale jednoznačne o snahu, čo pri pánovi poslancovi Baránikovi je dlhodobo známe, snahu bez toho, aby sa zmenil systém prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, vnášať do systému prokuratúry prvky štátneho zastupiteľstva, ako ho napríklad poznáme z Českej republiky, úplne nesystémovo v našej právnej úprave a v našej koncepcii prokuratúry ako takej.
A teraz veľmi stručne k jednotlivým bodom. Ako som povedal, budem sa snažiť to čisto filozoficky poňať, nie konkrétne analyticky o jednotlivých bodoch, ale povedzme si teda bod 1.
Bod 1. kedy, kedy kandura, kandidatúra generálneho prokurátora na inú verejnú volenú funkciu automaticky mala znamenať zdanie sa funkcie. Domnievam sa, že to, čo sa aj pýtal pán poslanec Jarjabek, že aj o toto tu ide. Zrazu generálny prokurátor, resp. aj iný prokurátor, aj špeciálni iní prokurátori nebudú môcť vykonávať svoju funkciu ďalej, pokiaľ budú chcieť kandidovať na nejakú inú volenú funkciu, či funkciu prezidenta, poslanca Národnej rady alebo iné volené funkcie.
To, že Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom ako dlhoročný politik prislúchajúci k tejto vládnej koalícii, to nikomu nevadilo. Zrazu ak nejaký prokurátor má ambície kandidovať na nejakú volenú funkciu, tak už je to problém a už to treba zákonom obmedziť.
Treba povedať, že podľa môjho názoru tu ideme do rozporu s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí jasne, že občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. A my tu diskriminujeme určitú skupinu občanov len z titulu vykonávania nejakého povolania, kde im bránime rovnakým, rovnakému prístupu k týmto voleným funkciám alebo kde nastavujeme podmienky, ktoré vytvárajú nerovnaký prístup k voleným funkciám, lebo bránením by som to nenazval, to som asi prehnal, ale vytvárame nerovnaké podmienky.
Ďalší bod hovorí, že kedy sú dôvody na, na odvolanie generálneho prokurátora. No a máme tu takú, takú špecialitu, a to je napríklad nevzatie správy generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky na vedomie. Je to čisto politický dôvod na odvolanie generálneho prokurátora bez zjavného, objektívneho, objekty, bez zjavných objektívnych dôvodov. Správa generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, ombudsmana, komisára pre deti atď., jej vzatie alebo nevzatie na vedomie Národnou radou nemá žiadne právne následky. Národná rada buď zoberie na vedomie, alebo nezoberie na vedomie, a tým, tým sa to končí. Mali sme aj dlhé diskusie na komisii výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o tom, že či, odkiaľ sa vôbec vzal ten, ten inštitút vzatia na vedomie týchto správ. Pretože sú to správy, ktoré sú správami tých konkrétnych inštitúcií, resp. ich predstaviteľov, ako to oni vidia. A nikde v rokovacom poriadku nenájdete, že Národná rady by mala brať alebo nebrať na vedomie tieto správy. To vzniklo ako nejaký precedens, ktorý ale nemá žiadne právne následky. Je to čisto len politické vyjadrenie toho, že či väčšina v parlamente s takouto správou súhlasí alebo nesúhlasí, ale to je celé. Tu zrazu sa nejaké nevzatie, politické rozhodnutie parlamentu o správe sa má stať dôvodom na odvolanie generálneho prokurátora, čo vidím absolútne zase za ďalšiu politizáciu, politizáciu prokuratúry.
Čl. 2 sa týka takisto volenia volených funkcií prokurátorov. To isté si myslím, že to je v rozpore s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o prvého námestníka, to, čo spomínal, spomínal pán navrhovateľ, že ústavnoprávny výbor má odsúhlasovať prvého námestníka Generálnej prokuratúry, zase len zvýrazňuje politický zásah do fungovania prokuratúry a politizáciu celých týchto procesov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky v zásade má odporúčací charakter pre plénum Národnej rady pri prijímaní zákonov a pri, pri iných aktivitách, ktoré ústavnoprávny výbor má v kompetencii. Doteraz neexistuje žiadna takáto konštitutívna právomoc ústavnoprávneho výboru, ktorá by zakladala právo alebo, alebo neprávo niekoho byť na nejakej, na nejakej funkcii.
Nerozumiem, prečo takto nesystémovo sa má dávať kompetencia práve ústavnoprávnemu výboru ako jednej malej entite z Národnej rady, kde o všetkom v rámci Národnej rady rozhoduje plénum. Ústavnoprávny výbor nemá takúto rozhodovaciu právomoc, nemá právnu subjektivitu. Zrazu bude mať konštitutívny charakter rozhodnutie ústavnoprávneho výboru na to, či niekto bude alebo nebude prvý námestník generálneho prokurátora. Myslím si, že to je absolútne nesystémové nastavenie týchto procesov.
Ďalší bod 7) hovorí o oslabení rady prokurátorov. A čo je teda aká náhodička, že nie je to vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi alebo k prokurátorom ako takým, ale práve k špeciálnemu, špeciálnemu prokurátorovi a Špeciálnej prokuratúre. Prečo sa oslabenie funkcie rady prokurátorov má vzťahovať práve k Úradu špeciálnej prokuratúry nesystémovo? Úplne tomu opäť, opäť vôbec nerozumiem.
Ďalším bodom je politická činnosť generálneho prokurátora. Pán navrhovateľ tu dal krásny príklad o tom, že čo sa bude považovať za politickú činnosť prokurátora. To, že na svojej webovej stránke napíše, že je zdravé bicyklovanie a jedenie ovocia. Naozaj bol som veľmi šokovaný a prekvapený, keď som si prečítal text tohto návrhu zákona, ktorý hovorí, že: "Za politickú činnosť sa považuje aj akákoľvek verejná aktivita, vrátane na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry, pričom porušenie zákazu vykonávať politickú činnosť sa považuje za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré sa prokurátorovi uloží", uloží - to znamená obligatórne, "disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie prokurátora." Ešte raz: "Za politickú činnosť sa považuje aj akákoľvek verejná aktivita, vrátane na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry..." Keď to zoberiem ad absurdum, tak prokurátor nebude môcť povedať verejne o ničom inom, len o činnosti prokuratúry, pretože všetko iné, čo povie, čokoľvek, bude politická činnosť, za ktoré mu bude hroziť automaticky disciplinárne opatrenie, zbavenie funkcie. Ako myslím si, že to je, to je šialené!
Článok 4. V článku 4 sa opäť zavádza ďalšia politizácia do fungovania demokratického politického systému na Slovensku. V článku 4 sa rozširuje návrhová právomoc na rozpustenie politickej strany, okrem generálneho prokurátora, ktorý ju má doteraz, aj pre vládu a pre ombudsmana. Naozaj nechápem, prečo by vláda, ktorá je v nejakej politickej súťaži, mala mať návrhovú právomoc na rozpustenie politickej strany. Samozrejme, že to bude vždy opozičná strana, hej? Čiže vláda, ktorá vládne, bude mať návrhovú právomoc podávať návrh na rozpustenie politickej strany.
No a článok 5, už klasicky opätovne niekoľkýkrát tu máme obmedzenie § 363, teda ešte okrem takej pikošky, ako je príslušnosť rozhodovať o trestných činoch prokurátorov, výlučne Úradu špeciálnej prokuratúry, čo ja takisto nevidím, nevidím ako, ako dôvodné, tak máme tu obmedzenie § 363, v zásade ho bude môcť použiť alebo sa bude môcť použiť len v neprospech obvineného, pričom teda toto odporuje základným zásadám trestného konania, a to je právo na spravodlivý proces. Nerozumiem, komu § 363 vadí a prečo vadí, keď tento paragraf je jediným nástrojom na to, ako zabezpečiť zákonnosť, ešte raz opakujem, zákonnosť prípravného konania.
Prokuratúra je samostatným štátnym orgánom na čele s generálnym prokurátorom, ktorá je ovládaná princípom hierarchie, čo vo svojich dôsledkoch znamená, že v rámci prokuratúry pôsobia prokurátori vo vzťahu k podriadenosti a nadriadenosti, pričom v rozsahu procesných koncepcií nadradených prokurátorov je limitovaná procesná samostatnosť podriadených prokurátorov, a to v záujme jednotnej, účinnej a rýchlej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, ako aj štátu, pričom generálny prokurátor v rozsahu priznaných kompetencií nielen riadi, ale rovnako aj kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch. A jedným z prostriedkov takéhoto výkonu kontroly činnosti prokuratúry na nižších stupňoch, pokiaľ ide o zákonnosť ich postupu a rozhodovania v rámci prípravného konania, je aj uplatňovanie mimoriadneho opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.
Prokurátor je povinný uplatňovať, využívať tieto prostriedky bez akýchkoľvek vplyvov zákonodarnej či výkonnej moci alebo iných subjektov. Právna úprava mimoriadnych opravných prostriedkov vrátane inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku, vzhľadom na to, že sú prielomom do právoplatnosti rozhodnutí, musí rešpektovať obmedzenia, že tento zásah je odôvodnený len v prípade, keď rozhodnutie alebo konanie, ktoré mu predchádzalo, má také chyby, že ponechanie rozhodnutia, vrátane právoplatného rozhodnutia, by vo svojich dôsledkoch znamenalo vážne ohrozenie správneho, ale predovšetkým spravodlivého rozhodnutia. Toto zaručuje článok 6 ods. 1 Dohovoru ľudských práv a základných slobôd, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Zmysel opravného konania totiž spočíva vo zvýšení záruk zákonnosti a spravodlivosti rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní. Účelom konania je naplniť účel trestného konania, ktorým je okrem iného náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ako hovorí § 1 Trestného poriadku. Účel trestného konania totiž nemožno naplniť len v tom prípade, ak zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov je realizované zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom, to znamená zásada stíhania len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. To hovorí § 2 ods. 1 Trestného poriadku.
Porušenie zásady stíhania len zo zákonných dôvodov nemožno v prípravnom konaní tolerovať, osobitne v situácii, keď táto nezákonnosť sa premietla do vznesenia obvinenia podľa § 266 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko so vznesením obvinenia je spojený celý rad negatívnych účinkov pre obvineného. A preto takúto nezákonnosť je potrebné účinne a neodkladne odstrániť čo najskôr, v najideálnejšom prípade bezprostredne po tom, čo vznikla, a nezaťažovať touto nezákonnosťou ďalší priebeh trestného konania, prípadne ponechať rozhodnutie o tejto nezákonnosti až na súdne konanie.
Často počúvame, že takéto oprávnenie generálneho prokurátora napríklad o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 môže byť považované za negatívny pokyn do procesnej nezávislosti a zodpovednosti prokurátora. Nemožno však prisvedčiť správnosti tejto argumentácie, že zrušením uznesenia o vznesení obvinenia postupom podľa § 363 dochádza k porušeniu zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny a zásahu do procesnej nezávislosti prokurátorov, nakoľko ide o nepochopenie účelu podstaty a predmetu negatívnych pokynov.
Podľa § 6 ods. 8 zákona o prokuratúre nadriadený prokurátor nemôže vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, aby sa nezačalo trestné stíhanie, nevznieslo obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpila na prejednanie inému orgánu, zastavilo trestné stíhanie, nepodala obžalobu alebo riadny mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Účelom zákazu vydávať tzv. negatívne pokyny nadriadeného prokurátora podriadenému prokurátorovi je vylúčiť procesné situácie, kedy by negatívny pokyn vo svojich dôsledkoch znemožnil stíhanie podozrivého, resp. páchateľa.
Oproti tomu účelom rozhodnutia generálneho prokurátora podľa § 363 je náprava už vydaných nezákonných uznesení o vznesení obvinenia. Opakujem a zdôrazňujem - nezákonných. Jednoducho uplatnenie postupu podľa § 363 voči nezákonným uzneseniam o vznesení obvinenia má zabrániť tomu, aby obvinený nebol nezákonne stíhaný a vystavovaný tak negatívnym dôsledkom s tým spojeným, čo je naplnením účelu trestného konania za spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Trestného poriadku, ako aj zásady stíhania obvineného zákonným spôsobom podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku. Inak povedané, účelom trestného stíhania a trestného konania nie je potrestanie páchateľa za každú cenu bez ohľadu na to, či pri tom bol porušený zákon, a preto nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia nemožno tolerovať, ale je potrebné vzniknutú nezákonnosť efektívne a neodkladne odstrániť a nezaťažovať ňou ďalší priebeh trestného konania či rozhodnutie o nej ponechávať na súdne konanie.
Rozhodovanie generálneho prokurátora podľa § 363 nedochádza, alebo rozhodovaním nedochádza k zásahu do procesnej samostatnosti prokurátorov, ale k naplneniu ústavnej a zákonnej kompetencie priznanej generálnemu prokurátorovi riadiť a kontrolovať činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch, čo vyplýva z § 10 ods. 1 zákona o prokuratúre a uplatnenie princípu hierarchického usporiadania prokuratúry, čo vyplýva z § 2 toho istého zákona.
Takisto počúvame, že pri takýchto zrušeniach právoplatných rozhodnutí už nie je možné páchateľov ďalej stíhať. To nie je pravda. V takomto prípade pri zrušení nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia sa nevytvára procesná prekážka res indicata, to znamená, aby v ďalšom konaní alebo stíhaní obvinený nemohol byť ďalej trestne stíhaný. Uplatnením priznanej kompetencie podľa § 463 dochádza k naplneniu zásady legality, nakoľko trestné stíhanie možno začať len vtedy, keď existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pričom musí byť dodržaný postup ustanovený Trestným poriadkom, ako aj zásady oficiality podľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku, nakoľko orgány činné v trestnom konaní sú povinné konať z vlastnej iniciatívy tak, aby bol naplnený účel trestného konania a teda aby bolo dodržané spravodlivé potrestanie páchateľov.
Myslím si, že tu som povedal úplne jasne, že prečo si myslím, že takéto obmedzovanie § 363 nie je na mieste a nechápem naozaj, komu vadí to, že prokurátor ako na čele hierarchického orgánu, ktorý riadi a kontroluje jednotlivé svoje zložky, má dohliadať na zákonnosť rozhodnutí jednotlivých prokurátorov a nevytvára to žiadne prekážky na ďalšie trestné stíhanie páchateľov v danej veci, ale zákonným spôsobom. Naozaj mi z toho len vyplýva, že je tu snaha o to, máme páchateľa a účel svätí prostriedky, akýmikoľvek aj nezákonnými prostriedkami môžeme dosiahnuť potrestanie páchateľa bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o spravodlivý proces.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré my, strana SMER - sociálna demokracia, určite v prvom čítaní tento návrh zákona nepodporíme.
Ďakujem pekne. (Reakcia z pléna.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 18:10 - 18:25 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Pán doktor, pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za odpoveď, ale myslím, že si trošku nerozumieme. Vy hovoríte o mentálnom nastavení z hľadiska nejakej politickej strany. Ja si myslím, že to mentálne nastavenie z hľadiska politickej strany môže byť aj bez toho, aby ste boli členom tej strany, ak teda hovoríme o tom mentálnom nastavení strany. Mne ide, ja skutočne nemám na mysli v rámci tejto faktickej poznámky, ani tej prvej, nikoho konkrétne. Skutočne nikoho konkrétne. Ja sa pýtam úplne priamo a presne, či je prerušenie členstva v strane z hľadiska tohto zákona, o ktorom vy hovoríte, prijateľné a či sa rovná nečlenstvu v strane. Ja nehovorím o vystúpení zo strany, lebo viete, je to strašne dôležité pre povedzme laikov typu mňa, ktorí budú čítať nejaké podmienky a budú sa k tým podmienkam musieť vyjadriť a musia nejakým spôsobom tie podmienky rešpektovať, prispôsobiť sa a hlavne teda vedieť, že je čierne čierne a biele biele.
Proste ja, mne ide o tú presnosť vo vašom vyjadrení. Ešte raz jednoznačne: rovná sa prerušenie členstva v strane nečlenstvu v strane? Alebo je to nejaký iný problém? A teraz nehovorme o tom, kto čo kedy spravil, resp. spraví a na koho je toto povedzme našité alebo nenašité, ako ste to vy konkretizovali z hľadiska toho vašeho zdôvodnenia. Nie. Mňa to nezaujíma. Vôbec subjektívne ma nezaujíma nikto. Ani generálny, ani špeciálny. Mňa zaujímajú presné podmienky z hľadiska zákona, ktorý vy teraz predstavujete, aby som tomu porozumel aj ja laik. Tá presnosť v tomto prípade či existuje alebo neexistuje. Či to záleží na nejakom, ako vy hovoríte, mentálnom nastavení.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 18:10 - 18:25 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán poslanec, mám, samozrejme, laickú, laickú otázku na vás. Ako sa váš návrh zákona pozerá v tom zmysle, čo ste hovorili o tej činnosti v politických stranách, špeciálne na generálneho prokurátora? Ako sa váš návrh pozerá na členstvo v strane, ktoré bolo, ale už dnes nie je, hej, ale teda tá história toho členstva v strane existuje? To je jedna vec.
A ako sa váš návrh pozerá na pozastavené, resp. prerušené členstvo v strane v rámci týchto dvoch funkcií? To znamená, v podstate preruším si členstvo v strane, ktorej som členom, kandidujem, stanem sa generálnym prokurátorom alebo špeciálnym prokurátorom, ale to členstvo v strane mám len prerušené. To znamená pozastavené. To znamená, rátam s tým, keď v tejto funkcii nebudem, že v tej straníckej činnosti, resp. v rámci toho členstva v strane budem pokračovať. Je to, váš návrh sa pozerá na to prerušené členstvo v strane presne tak isto, ako keby ten dotyčný, ktorého sa to týka, či už teda generálny prokurátor alebo špeciálny prokurátor, nebol členom strany? Je to to isté z vášho pohľadu, alebo nie?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 15:40 - 15:55 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja vždy presadzujem vecnú, odbornú a konštruktívnu diskusiu a som rád, že aj napriek istým rozdielnym názorom v prípade krúžkovného vieme tu v tomto pléne pri tejto novele zákona takto tú diskusiu, diskusiu viesť, lebo to je jediná možná cesta, ako sa dopracovať k nejakému výsledku, pretože pán poslanec Viskupič správne poukázal na to, že chceme riešiť spoločne asi financovanie voľného času dieťaťa, už to tu bolo viackrát spomínané, že čo všetko je dôležité v dnešnej dobe, či už v postcovidovej alebo aj dobe informačno-komunikačných technológií. Ale aby sme to mohli riešiť, musíme mať na to nástroje a tieto nástroje musia byť efektívne, účelné, musia byť hospodárne a hlavne musia byť realizovateľné.
A preto som rád, že pán poslanec Viskupič poukázal na niektoré aspekty súčasne platného zákona, aj keď s účinnosťou od 1. januára 2023, že či ony budú realizovateľné, či budeme ich vedieť naplniť tak, ako v tom zákone napísané sú. A tu ja tiež vidím isté otázniky a toto by tiež malo byť ešte predmetom ďalšej diskusie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 15:25 - 15:40 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne ešte raz za slovo. A chcem aj poďakovať za faktické poznámky, ktoré odzneli k môjmu vystúpeniu. Škoda, pán predseda ústavnoprávneho výboru, teda že sme chceli prioritne riešiť ten článok 2 a 3, lebo naozaj si myslím, že tento treba riešiť a, a naozaj aj to, čo uviedla pani prezidentka a čo uviedol pán poslanec Kyselica v rozprave, je pravda k tomuto. A myslím si, že tu by sa našiel, našiel konsenzus, keby sme doriešili niektoré možno drobnučké detaily.
Škoda toho článku 1, pretože, a to aj pán Kočiš povedal, pán poslanec Kočiš, ten register neviem, či je funkčný alebo či vôbec je zavedený ten register, informáciu takú nemám, môžem sa aj mýliť v tejto chvíli. Možno, že už register funguje a, lebo ten je kľúčový vlastne pre poskytovanie tých aktivít, voľnočasových, detí, pretože tam majú byť transferované či už prostredníctvom zákonného zástupcu alebo ministerstva financií príslušné prostriedky, ktoré slúžia na úhradu tých výkonov pri poskytovaní tejto, tejto služby. A ak tomu tak nie je, tak bude to od prvého januára veľký problém, aj keď teda viem a som si vedomý toho, že zákon sa nachádza na Ústavnom súde. A teda ten do dnešného dňa ešte teda nepovedal svoje slovo a nevieme, či to teda bude od 1. januára táto časť predmetného zákona platiť, alebo nie.
V každom prípade by zákonu, by vlastne jednotlivé vládne inštitúcie mali vychádzať z toho, ako keby zákon platil od 1. januára a pripravovať, či už aplikáciu alebo, alebo tú registráciu. Ak aj Ústavný súd rozhodne inak, aby sme neboli teda možno pred Vianocami prekvapení z toho rozhodnutia a, a neboli nachystaní na systém, ktorý by mal byť platný od 1. januára 2023.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.9.2022 15:25 - 15:40 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa. Pri prerokovaní samotného návrhu zákona bola tu v pléne pomerne široká diskusia a táto sa odohrávala nielen tu v pléne, ale aj v médiách, aj vo verejnosti a tá diskusia sa viedla najmä k tomu, či a akým spôsobom má byť takáto, takýto zákon prijatý. Veľmi dobre vieme, že tá diskusia sa viedla k tomu, či tento zákon má byť prijatý v skrátenom legislatívnom konaní s osobitným negatívnym dopadom na rozpočty územnej samosprávy, či máme alebo nemáme pripravenú príslušnú aplikáciu a zavedený register oprávnených osôb, ktorí môžu poskytovať voľný, voľný čas dieťaťu.
Žiaľ, touto novelou sa tieto kľúčové výhrady, ktoré boli pomenované už vtedy, neodstraňujú.
Osobitne chcem poukázať na negatívny dopad na rozpočty územnej samosprávy, pretože ak by sme dokázali vyriešiť tento problém, tak si myslím, že by nikto nemal problém s tým, že by sme zvýšili a zlepšili financovanie a zefektívnili financovanie aktivít a voľného času našich, našich detí.
Čo sa týka článkov 2 a 3, ktoré sú predmetom samotnej novely, v zásade s nimi možno súhlasiť možno na ten aspekt, kto má alebo nemá byť správnym orgánom pri určovaní pokút, ale riešenie záškoláctva aj v predprimárnom vzdelávaní má svoj význam. Preto možno, ak by sme dokázali ten článok 2 a 3 vyňať niekde do samostatnej novely, tak som presvedčený o tom, že by našiel pomerne širokú zhodu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo tento problém sa naozaj netýka len marginalizovaných skupín obyvateľstva, ale je pomerne širší a aj istá represia alebo snáď aj Damoklov meč v podobe sankcie je možný alebo jedným z riešení odstránenia tohto negatívneho javu spoločnosti.
Toľko v rozprave z mojej strany. Naozaj je škoda, že touto novelou neriešime nejakým spôsobom ten dopad na rozpočet územnej samosprávy, pretože dnes, v dnešných krízových časoch naozaj územná samospráva sa bude potýkať s tým, ako pre budúci rok, pre rok 2023 zostaviť vyrovnané rozpočty na bežnom účte, a toto bude ich kľúčová agenda a my im vlastne ešte, by som povedal, zhoršujeme ten výhľad pre rok 2023 a ďalej.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.9.2022 9:55 - 10:10 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi stručne. V konečnej miere aj pán poslanec Kočiš isté veci pomenoval. Ja by, si tiež osobne myslím, že čo sa týka tých prosociálnych návrhov, nemali by sme sa deliť, že či to predkladá koalícia alebo opozícia. Dôležitý je ten konečný výsledok, ktorý z toho vyplýva. Ale, a to hovorím veľmi otvorene, zvykli sme si už na to, že, bohužiaľ, je to hlavne poslanecký klub SME RODINA, ktorý to delí. Možno v opozícii schvaľuje, podporuje, keď je v koalícii a pri vláde, tak to ruší. A v tomto prípade som rád, že si možno uvedomili kolegovia z tohto klubu, že ten príspevok je dôležitý, aj to rozširujú dokonca ešte aj o, o ten rodičák. Takže každopádne podporím.
Možno k tej poznámke, pani poslankyňa, vaša, že zobrali ste vietor z plachát opozícii. No nezobrali. Opozícia reagovala prvá. Vy idete až následne, ale vôbec mi to nevadí pre to a na to, aby som tento váš návrh nepodporil. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.9.2022 9:55 - 10:10 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené kolegyne, kolegovia, pani predkladateľka, pani spravodajkyňa, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti zapojil do diskusie k tomuto návrhu, ktorý v konečnej miere pokladám za dobrý, potrebný, ale možnože si je treba trošku pripomenúť aj istú genézu, ktorá predchádzala tomuto, tomuto návrhu zákona, pretože možno až po nejakom detailnejšom preštudovaní Matovičovho takzvaného protiinflačného balíčka alebo prorodinného balíčka som bol jeden z prvých, ktorý začal nahlas kritizovať fakt, že súčasťou tohto kontroverzného balíčka viacerých zmien je aj nenápadné ukradnutie príspevku na školské potreby pre prvákov. Som presvedčený, že drvivá väčšina ľudí aj kolegov poslancov, ktorá hlasovala za tento návrh, si to ani neuvedomila, možno sa k tomu ani nedostala, že toto je súčasťou, lebo sa to vymykalo logike, keď hovoríme o prorodinnom balíku, aby sme brali stovku pre 60-tisíc detí, ktoré nastupujú do prvého ročníka, pretože tá stovka, to nie sú len základné školské potreby a, ja neviem, prezuvky a ďalšie veci. Veľa skromnejších rodín a možno detí sa z toho dokázalo zabezpečiť aj z hľadiska základného ošatenia a obutia, pretože v tom období ešte sa za tú stovku relatívne dalo nakúpiť viac možno, ako je tomu dnes.
V konečnej miere však tento návrh zákona som ešte ako minister v roku 2019 zavádzal a treba povedať, aj to krátke obdobie fungovania sa jednoznačne osvedčil. Ja chcem poďakovať, že vtedy aj opozičný poslanecký klub SME RODINA podporil tento návrh ministra práce. Každopádne som presvedčený o tom, a opakujem to ešte raz, že bol dobrý, a myslím si, že, že ten základný cieľ, ktorý mal pokryť, aj pokryl. No ale treba povedať, že nie je dôvod, prečo by štát na základe niektorých krátkodobých vrtochov zmien, priorít súčasného možno až legendárneho ministra financií už nemal prispievať na školské pomôcky, ktoré rozhodne nie sú len lacnou záležitosťou, no a jednoducho ich cena neustále rastie. Preto sme zapracovali do toho návrhu zákona, keď sme ho prijímali, aj valorizáciu, aby zohľadňoval to, čo sa vonku deje, to znamená infláciu. Nehovoriac o tom, že dnes je to veľmi, veľmi výsostne, výsostne aktuálne.
Nečakal som, kým si tento nepochopiteľný a prekvapivý krok jednoducho všimnú aj viacerí rodičia, začne jednoducho veľmi veľká kritika, ale hneď na následnú júnovú schôdzu som predložil do parlamentu poslanecký návrh zákona, ktorým som mal záujem opäť tento príspevok zaviesť, aby jednoducho pokračoval ďalej, lebo mal končiť v septembri tohto roku a mali sme eminentný záujem, aby tento príspevok pokračoval aj ďalej. Možno nie tých 100, ale už teraz to vychádzalo na 106, možno 110 vzhľadom na valorizáciu, valorizáciu eur. Samozrejmé, že bol som aj zvedavý, ako sa k tomuto návrhu postavia viacerí tí, ktorí hlasovali za ten protiinflačný balíček. No podpora neprišla. Bolo tu päť a pol človeka v parlamente aj pri hlasovaní. Ja chcem oceniť, že z poslaneckého klubu SME RODINA to bola pani poslankyňa Krištúfková, ktorá tento návrh jediná podporila. To znamená aj z morálneho hľadiska má plné právo ho dneska predkladať, pretože ona sa prihlásila k potrebe tohto, tohto príspevku aj v čase, keď ho predkladal vtedy už opozičný, opozičný poslanec.
Ale každopádne je tu istá schizofrénia, pretože u klubu poslancov SME RODINA sme si viackrát zvykli, že niečo dobré podporili, v nejakej ďalšej fáze to zrušili, ale v tomto prípade som veľmi rád, že prišli na to, že je to potrebné, a opäť s tým návrhom prichádzajú aj napriek tomu všetkému, čo teraz hovorím z hľadiska tej procedúry, garantujem, že klub poslancov strany, ktorú reprezentujem aj ja, to znamená SMER-u - sociálna demokracia, podporí tento návrh. On je celkom prirodzene rozšírený vzhľadom na to, aby nebolo treba čakať na ďalších šesť mesiacov, o ďalšiu vec, ale pozitívnu vec, ktorú takisto jednoducho vítame, ale, ale možnože je treba túto otázku aj takto trošku pripomenúť, lebo ja som bol veľmi sklamaný v tom júni, keď to nenašlo absolútne žiadnu odozvu, a to aj napriek tomu, keď som sa s viacerými s vami bavil po prijatí toho Matovičovho prorodinného balíka, povedali mi, že nevedeli o tom, že takáto zmena, že to vypustenie toho, toho príspevku v tom materiáli je. No asi to bolo v súlade s rozmýšľaním predkladateľa z hľadiska prorodinných opatrení zobrať tú stovku pre tých 60-tisíc detí, prvákov, a to aj napriek tomu, že to bolo potrebné, osvedčilo sa to a každopádne je v tomto prípade treba, treba v tomto prípade každopádne pokračovať.
Takže možno toľko len k tomu. Ja oceňujem, že ten návrh je tu.
Pani poslankyňa, som presvedčený, že to máte prediskutované aj širšie s terajšou koalíciou, že sa nedostaneme k tomu, že nakoniec to podporí opozícia a možno klub, klub SME RODINA, pretože v tom prípade by to bolo, by som povedal, ďalšia jedna veľká chyba a myslím si, že v tomto roku ďalší reparát na prijatie takého opatrenia by už ani nebolo možné.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

20.9.2022 15:25 - 15:40 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
No, ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Cmorej, ja si zachovám tú časť toho vystúpenia, kde som sa snažil byť v maximálnej miere pragmatický, odmietam tie vaše chyby, morové rany, no nebolo to dobré. Bolo. Bolo to dobré preto, že my sme udržali systém. A dokonca aj II. pilier na rozdiel od susedných krajín, kde možno boli vyši liberáli, kolegovia politickí a stranícki pri moci a postupovali nejak úplne inak. Stojím si za tým.
To, o čom sme hovorili a k čomu smerovali aj tie moje poznámky z hľadiska vyhodnotenia, nebola otázka II. pilier áno alebo nie, ale vyhodnotiť jednotlivé zmeny, ktoré v predchádzajúcom období sme do toho vniesli. Do akej miery sa osvedčili, čo je dobré, čo nie je dobré a ako ďalej. Ale to je úplne logické. Tak by sa malo pri každej jednej novele jednoducho postupovať. No a to čo som, ste trošku viacej možno že skloňoval a hovoril smerom do minulosti, no bola otázka rizika a rizikovosti. Ale to je vlastné sociálnym demokratom. Ja sa k tomu hlásim. Hlásim sa k tomu aj teraz, pretože táto aktuálna novela nemá šancu ochrániť sporiteľa pred rizikom. Na tom sa zhodneme. Som presvedčený, že miera rizika pri investovaní je vždy priamo úmerná miere možnosti výnosov. A tým pádom majú sporitelia buď aspoň garancie základu, alebo treba to jednoducho pustiť a risknúť, skúsiť šťastie na tých akciových trhoch bez, bezbremenne.
No a čo sa týka samotného programového automatického presunu, nikdy nemôže byť ochranou pred rizikami investovania. Za tým si stojím. No a ak dovolíte, nakoniec ešte jedna taká osobná poznámka smerom k vám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis