Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať za tie pripomienky kolegov. Ale ak dovolíte, zameriam sa na dvoch. Na pána Viskupiča a na pána Šimka.
To, že som pomenoval, že zlyhal trh, pán poslanec, dalo by sa hovoriť ďalej. Zlyhala Európska únia, zlyhali ďalšie inštitúcie, ktoré mali konať a mali konať ďaleko inak. Len trošku ma prekvapila tá vaša skratka, ktorú ste v tomto smere urobil, že jednoducho hlavný dôvod je v tom, že sa v predchádzajúcom období zlyhalo. Inak skratka hovorí, že ´lebo Fico´. Ale to asi, to asi v tomto prípade, prípade jednoducho nie je. To, že to tak nie je, je o tom, že sme stále v trojke krajín, ktorá dáva najmenšie percento HDP na dôchodky. To ako ekonóm asi tieto veci chápete. Nehovoriac o tom, že my sme uchovali II. pilier, ktorý má z hľadiska budúcnosti svoj význam. I keď doteraz nie som celkom presvedčený, že či som postupoval úplne správne, či som nemal možno postupovať ako Maďari, Česi alebo Poliaci, alebo ďalší. Ale je tu istý kapitál, s ktorým sa dá kalkulovať a z hľadiska udržateľnosti pre ten budúci, budúce obdobie.
Pán poslanec Šimko, 70 miliónov eur z plánu obnovy ide na digitálnu zručnosť dôchodcov. Pani Remišová hovorí, že 172-tisíc dôchodcov sa vyškolí, vyučí, aby mohli následne vedieť s týmto pracovať. Vítam to. Podporujem to. No ale budú si môcť dovoliť zriadiť nejaké internetové pripojenie? Inak je toto teraz tá hlavná priorita, s ktorou vláda mala ísť? Tých 70 miliónov, keby možno mal k dispozícii teraz minister práce, tak s tým vie riešiť veľmi konkrétne dopady na niektoré cieľové sociálne skupiny, ktoré by to veľmi, veľmi potrebovali. My riešime teraz digitálnu gramotnosť.
Ďakujem.

Pán poslanec, veľmi podrobne si rozobral a veľmi dobre, v akom stave je dôchodkový systém. A ja kvitujem, že, a podporíme, samozrejmá vec, 14. dôchodok. Chcem, samozrejmá vec, v druhom čítaní doplniť, ale chcem poprosiť, pán minister, napriek tomu, že situácia je taká, aká je, aby ste sa pozreli na invalidných dôchodcov. Pretože tí prakticky sú najviac postihnutí. Nakoniec aj výška invalidného dôchodku je najnižšia, keď to zoberiete z tej skupiny ľudí, ktorí sú najviac postihnutí. To je tak, ako tí, čo postihnutí, ktorí sú na dávkach hmotnej núdzi, tak proste invalidní dôchodcovia a ešte najhoršie sú tam dve kategórie tých invalidných dôchodcov. I keď tá prvá je už veľmi malá, ale proste sú tam. K tým by sa, aj prídeme s pozmeňovacím návrhom asi k tým invalidným dôchodkom, proste, aby sa zvýšili. Pretože tá čiastka je.
A to isté sa chcem vrátiť k valorizácii tých 2 %. Viete, tých krikľúňov, ktorých je tu k I. pilieru a vôbec k valorizácii, že veď zoberte si jednu vec. Že zvýšime dôchodky nie za päť rokov, ale za desať rokov o 20 %. Zoberme priemerný dôchodok, ktorý dneska vieme, aký je, a zvýši sa ten dôchodok o 20 %. Viete, aká je to čiastka dôchodku? A skúste si tí, čo tu hovoríte, čo stále hovoria k I. pilieru, že to treba zmeniť, skúste si pozrieť, a to teraz hovorím, aj my sa máme za niektoré veci čo hanbiť, od roku 2004, čiže od 1. 1. 2005, kedy bola dôchodková reforma 461, tridsiatka, o koľko sa zvýšil priemerný dôchodok, proste veci. Samozrejmá vec, bolo to poznačené určitými výkyvmi, to, čo sme tu hovorili, že deflácia, ale proste jednoducho títo ľudia, starí ľudia, hlavne penzisti sú najviac ohrození. Čiže vítam to. A proste podporíme to a prídeme aj s návrhmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, trošku som rozmýšľal, či ísť do vystúpenia už v prvom čítaní, ale ja si myslím, že je dôležité aj v prvom čítaní, aby niektoré veci zazneli, možno by sme ešte hľadali nejaké možnosti, ak sú tu vôbec ešte reálne možno po tom, čo dostal dôveru pán minister financií bude vedieť byť trošku štedrejší aj k dôchodcom a bude sa dať debatovať ešte možno aj o tom, či tých 70 % sa nedá navýšiť aspoň na 100 %, i keď možno to celkom zďaleka ako nerieši celé tie naše problémy.
Ale začnem s tým, čo som možno, možno by som mal končiť. Nielen ja, ale aj celý poslanecký klub strany SMER – sociálna demokracia podporí tento návrh v prvom čítaní s tým, že budeme očakávať, že do toho druhého čítania budeme spoločne hľadať ešte nejaké riešenia. Samozrejmá vec, že osobne si myslím, že teraz je potrebné ďaleko viac uvažovať nad tým, aby to nebolo jediné riešenie nejaká podoba 13. alebo druhého 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ale aby sme možno spoločnej hľadali riešenia, ako ďalej kompenzovať všetky tie dopady na seniorov a hľadať aj v iných oblastiach. Či už na priamo kešove, alebo nejakým iným spôsobom ako kategórii seniorov pomôcť, pretože spoliehať sa len na to, že tu od 1. januára bude iná veľká vysoká valorizácia, veď to je valorizácia, ktorá má pokryť v podstate infláciu, ktorá sa tohto roku vyskytuje, aj to nie celú, pretože v tejto chvíli si myslím, že by mala byť nastavená trochu inak a neriešiť veci, ktoré sú aktuálne rok pospiatku a to ešte za prvý polrok.
To znamená, aj tu by sme asi možno mali zvažovať niektoré postupy podobne, ako ich urobili Česi, pretože tá situácia je taká, ona si vyžaduje, aby sme riešili niektoré veci v konkrétnejšej dobe a až nie dôsledky, aby to nebolo tak ako, čo ja viem, tu sa predtým prerokoval iný zákon, že by to skončilo, že operácia sa podarila, pacient zomrel. Riešme toho pacienta vtedy, keď tú reálnu potrebu jednoducho má a potrebuje. Hovoriť dlho o tom, že aká je situácia a enormné zdražovanie potravín, energie, bývanie, základné služby v tejto chvíli možno by bolo, bolo, bolo plytvaním toho času, ktorý tu je, pretože nielen pri tomto zákone, ale aj pri viacerých zákonoch, ktoré ambícia a snaha bola hľadať opatrenia ako kompenzovať, ako pomáhať, ako riešiť túto situáciu. A toto je len nejaká, nejaká parciálna súčasť toho celého, pretože sa to dotýka jednej skupiny, ale veľmi, veľmi veľkej dôležitej a treba povedať, že sociálnej skupiny, ktorá na rozdiel od mnohých ďalších sociálnych skupín, ktorá tiež cíti tie, tie veľké dopady zdražovania, si nie vždy je schopná sama pomôcť, pretože oni si už svoje odrobili a nie všetci, dovolím si povedať, drvivá väčšina z nich nie je schopná ďalej pracovať a práve preto prišla doba a situácia, kedy musí pomáhať ďaleko viac štát. Nehovoriac o tom, že už aj keď aj všetci svetoví liberáli, aj tí slovenskí uznali, že trh zlyhal a je potrebné, aby sa v tomto prípade o ľudí postaral štát.
Každopádne pán Sulík si asi, asi už uvedomil, že to, čo tu mal pred voľbami, že menej štátu a viac trhu, je, je minulosťou. Ten život nás dostal do úplne inej, by som povedal, situácie a k tej sa treba jednoducho venovať a na tú treba reagovať. 22 rokov sme nemali takú infláciu, ako je táto. Dvadsaťdva rokov. To znamená, sme niekde úplne inde a možno dnes porovnávania, aj keď ja som chcel hovoriť trošku viacej o tom 13. dôchodku, ale aby sme sa pustili do situácie, čo vy, čo my a prečo, v tejto situácii asi celkom nie, lebo museli by sme sa dostať niekde, hovorím, 22 rokov dozadu, kedy bola obdobná situácia, čo sa týka inflácie, a čo je ešte horšie a čo ma ďaleko viacej mrzí, my sme sa dostali do roku 1991, viac ako 30 rokov dozadu, kedy parita medzi životnými nákladmi, to znamená, pomer priemernej starobnej penzie k priemernej mzde bol taký ako je teraz, nejakých 41,8 %. Neviem, možno, pán minister, opravte ma, ak máte iné čísla, ale toto vychádza z čísiel, ktoré mám posledné zo štatistiky. Zle, veľmi zle, ideme, ideme niekde no, dostali sme sa 30 rokov ďalej dozadu, to sa ako nedá nikomu vysvetliť, že musí tú situáciu vedieť zvládnuť a zvlášť nie osoba, človek, ktorý je odkázaný na pomoc. Myslím teraz hlavne, hlavne tých dôchodcov, tých seniorov. Preto je nevyhnutné im pomôcť, a preto je nevyhnutné sa možno zaoberať aj otázkou, ktorá súvisí s tým, že či tých 70 % zohľadňuje tú situáciu, v ktorej sa dnes dôchodcovia nachádzajú.
Nehovoriac o tom, že možno teraz by sa bolo treba vrátiť aj k tomu, že či pán Matovič dobre zvažoval vtedy, keď kupoval dôchodcov, aby sa dali zaočkovať. Ja si myslím, že dôchodcovia sú v dostatočnej miere zodpovední voči vlastnej osobe, pretože poznajú svoj zdravotný stav a všetky ďalšie veci okolo toho, a v konečnej miere treba si povedať, že tá akcia vôbec nesplnila tie očakávania, ktoré tu boli. Možno teraz tie veľké milióny by sa ďaleko viacej hodili, veľmi objektívne použili pre tých dôchodcov ako, ako v tom období.
Treba tu vidieť ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. 360-tisíc dôchodcov berie menej ako 435 eur. To znamená, že je to z hľadiska štatistík pod hranicou chudoby. A to možno ani nie sú tie najaktuálnejšie čísla, to sú možno čísla pol roka, ktoré sú niekde dozadu. To sú všetko impulzy, ktoré nás musia viesť k tomu, aby sme sa touto otázkou zaoberali. A možno práve aj preto volanie tých reprezentačných orgánov dôchodcov, v tomto prípade myslím hlavne na Jednotu dôchodcov Slovenska po tom, aby aj životné minimum sa upravilo inak. Dobre. Išlo relatívne dosť hore, ale zďaleka nie tak, jako tie očakávania boli. A stále som presvedčený o tom, že tých 180-tisíc podpisov, ktoré sem dali na ten, na tej petícii dôchodcovia, ako akože sme sa s tým v podstate veľmi málo zaoberali. Dokonca poviem vôbec. To nie je len o nejakom 13. dôchodku. Tam tie požiadavky sú veľmi jasne zadefinované a dovolím si povedať, že sú vysoko aktuálne. A to nielen pre túto chvíľu, ale z hľadiska aj tej najbližšej budúcnosti. Pretože z toho, čo nám povedal pán Kažimír generál, teda guvernér Národnej banky, nás v budúcom roku nič lepšie nečaká. Skôr opačne, a práve preto je teraz, treba myslieť už len nie na operatívne riešenie, ale ďaleko viac na systémové riešenia, ktoré by túto situáciu riešili.
Ja viem, že systémovým riešením je ten návrh zákona, ktorým sa budeme asi za chvíľku venovať, kde sa tiež predpokladám že budem mať možnosť vyjadriť, ktorý sa týka prvého piliera dôchodkového, ktorý je možno o systémovosti. No, ale zďaleka nerieši tie očakávania, ktoré možno v tomto prípade tí dôchodcovia jednoducho majú.
Začalo sa to možno niekde pred dvomi rokmi, zrušenie riadneho dôchodku. Možno teraz, keď sa pozrieme na to, pán minister, zrátame tie čísla, myslím teraz tie milióny, ktoré sa dôchodcom dostali v nejakej podobe dávky, a, ja neviem, riešenia, sú už niekde úplne inde. Veď vtedy to bolo tuším nejakých 580 miliónov v tom ´20 roku, keď by sa bola bývala zohľadnila tá čiastka tých 460 eur ako priemerný dôchodok, ktorý by boli bývali dostali všetci starobný dôchodcovia, a to je rozdiel nejakých 200 alebo 230 miliónov k tomu, kde sme teraz. Pre dnešný rok ´22 by to bolo, tuším, 506 miliónov, keby sa bola bývala tá valorizácia dodržala. Pardon, 506. 506 eur tá, tá čiastka, ktorá vyjadrovala, vyjadrovala ten priemer. To znamená, toto sú všetko veci, nad ktorými by sme sa možnože mali teraz trošku viacej zamyslieť.
Zmrazili sme minimálne dôchodky. Dobre. Teším sa, že ich ideme od prvého januára rozmraziť, ale v nejaké dva roky alebo dva a pol roka tí, tí najmenej príjmoví dôchodcovia tu žili v nejakej situácii, ktorá, keď sa zmrazoval ten minimálny dôchodok, možno z ďaleka nebola o tom, aká príde doba, situácia a aké to môže mať na nich jednoducho dopady. Je tu samozrejmá vec, že aj otázka, že ste nepredĺžili valorizáciu, tú minimálnu valorizáciu o tie dve percentá. Ja osobne si myslím a hovorím to často z toj, z tejto pozície, že dnes minister práce musí ďaleko viacej reagovať na to, čo sa deje vonku. Na tú sociálnoekonomickú situáciu, na dopady a, a nevyhnutne presadzovať veci, aby boli prvé operatívne, ale potom aj systémové riešenia, ktoré by reagovali, reflektovali na ten stav jednoducho, ktorý je vonku.
To je o tom, ako keď som ja musel v podstate zo dňa na deň sem presadiť a ponúknuť zákon, ktorý riešil defláciu. Pretože v tom čase hrozilo, že by sme museli vyplácať menšie dôchodky vzhľadom na, na to, že tu nebola inflácia, ale deflácia, no tak sme rýchlo museli zakotviť, že žiadna deflácia nebude mať vplyv na výšku dôchodkov a následne na to sme prijali nový, novú, nový, by som povedal, novelu zákona, že minimálna valorizácia musí byť dvojpercentná. Išli sme ďalej, že tie dva percentá nebudú len o percentách, ale pre, pre, pokiaľ bude pre dôchodcu výhodnejšie kešové vyjadrenie tých dvoch percent, tak si má možnosť vyjat, vybrať. To znamená, buď tie percentá, alebo, alebo to, to absolútne, absolútne riešenie.
To sú všetko veci možno z hľadiska dnešnej situácie maličkosti, ale treba si uvedomiť, že sme to prijímali v období, keď tu bol absolútny ekonomický rast. Keď Sociálna poisťovňa postupne sa dostávala do, do lepších a lepších čísel. No a o to viac, že tá situácia je teraz iná. Je na to treba jednoducho myslieť. Či chceme alebo nechceme, na toto prostriedky musia byť. Hovorí nám to ústava o nejakej, dôstojnom živote seniorov v starobe a my musíme vytvoriť podmienky pre tých, ktorí si svoje odrobili statočne, poctivo, aby, aby tú dôstojnosť mali aj v tej jeseni života, života zachovanú.
Ja relatívne vysoko hodnotím aj to, že sme ten vianočný príspevok posunuli, že sme dali takzvaný vianočný, teda letný vianočný. Áno, bola to iste, iste pomoc pre, pre ľudí, len možnože takýmto istým spôsobom, a to sa vraciam a navrhujem a hovorím, pán minister, o tom českom module, som presvedčený, že ho poznáte. Ja z mojich čias som pravidelne s kolegami z Čiech, dobre, boli rovnakého vyznania straníckeho, ale hovoril o postupe, pretože tá naša spoločná minulosť a rôzne východiská ako velili k tomu, že je potrebné sa o sebe informovať a možno aj vzájomne inšpirovať. Išli úplne opačným spôsobom. My riešime niečo rok pospiatku. Aj to len ten prvý polrok. Oni išli opačne. Oni dávajú dopredu zálohu, aby tí dôchodcovia mali z čoho jednoducho platiť tie poplatky a, a všetky tie životné náklady. No a v tom ďalšom období to vyrovnávajú. To znamená, že ak skutočne tá inflácia bola taká ako predpokladali, tak je to okej. Keď nie, tak buď im niečo stiahnu, alebo naopak, niečo doplatia. Ale v reálnej dobe, v reálnom čase majú pri istej výške inflácie čím reagovať. Som osobne presvedčený, že v tejto situácii je to ďaleko lepšie riešenie a vychádzam aj z toho, že to bolo jednoducho dobre prijaté v aj, aj samotných, aj samotných Čechách.
Sú tu ďalšie veci, ktoré by sa v tomto prípade možno mali pomenovať, ktoré súvisia už možno trošku viacej aj s tou problematikou, ktorá sa týka toho, toho I. piliera. Nikto z expertov, ktorí sa tu často vyjadrujú, ekonómov, aj OECD, ktorí tu boli a kritizovali napríklad I. pilier niekde možno až neprimerane, nehovorí o tom, že sme krajina v Európskej únii v trojici najhorších, čo sa týka nákladov z HDP na výplatu a alebo proste na, na dôchodky ako také. To znamená, tu je priestor, tu je, tu je reálny priestor. My už sa dneska nemôžeme pomaly ani s Rumunmi a neviem s akými krajinami, na ktorých sme sa predtým pozerali úplne z výšky, hodnotiť, pretože sme na tom úplne inde. Nehovorím o krajinách ako je Nemecko, Francúzsko, Rakúsko, tomu rozumiem. Ale my by sme sa mali aspoň priblížiť k priemeru Európskej únie dvadsaťsedmičky a sme ďaleko, ďaleko odtiaľ. Možno v tom ďalšom vystúpení tie veci pomenujem.
A to ešte o 20 rokov by sme boli ďaleko odtiaľ, ani keby sa nezrušil zastropovanie odchodu do dôchodku na 64 rokov. Ako tu všetci ekonómovia jednoducho kričali. Nie, tie čísla sú zďaleka iné. Veď v roku 2050, to znamená o 30 rokov plus-mínus, by naše náklady predstavujú nejakých 9,9 %. Priemer Európskej únie je 11,8. Maďari jedenásť celé, 10,6. Česi 10,8. Poliaci 11,2. A to už nehovorím o Rakušanoch, kde sú 14, 15 %. Ale, ale ten priemer Európskej únie je 12,4. A to hovorím o 30 rokoch dopredu, čo by malo byť pre nás isté vodítko a motivujúce. A myslím si, že niekedy ďaleko viac dostávajú priestor aj v médiách ľudia, ktorí kričia, strašia, ako bude, nebude, neudržíme. No udržíme, preto aj tieto čísla sú o tom, že je potrebné na tie dôchodky asi dávať toho viac. To si žiada asi potom absolútnu zmenu valorizácie. Vrátiť sa k tomu a hľadať úplne iné spôsoby ako. Ale možno rozdiskutovať dlhšie, triezvo, nie na základe vplyvu, ja neviem koho, liberálneho alebo socialistického, alebo, neviem, nejakého konzervatívneho krídla. Ale jednoducho reálne pomenovať veci. Pretože, áno, starneme, ale tie východiská vzhľadom na, na HDP a časť prostriedkov, ktoré idú nám na dôchodky, tu jednoducho sú.
Úplne na záver, myslím si, že aj v kontexte v tohto návrhu, ktorý sa týka 13. dôchodku, je tu nevyhnutnosť zmeny valorizácie. Ako, ja v tejto chvíli hovoriť nebudem, ale o tom sa treba baviť, o tom tu tých rozmerov, tých návrhov je ďaleko, ďaleko viac. Niektoré som spomenul, ony sú dokonca alternatívy aj, aj voči tomuto riešeniu, ktoré tu je. Ale možno o tom hovorím ešte viacej, keď budem v tom, v tom, v tej diskusii k prvému, prvému pilieru. Tá valorizácia, opakujem ešte raz, od 1. 1. vyrieši nič viacej, len nárast cien tovarov a služieb pre dôchodcov, ktoré definuje tá dôchodcovská, dôchodcovská inflácia. To znamená, to nie je všeliek a už nehovoriac o tom, že budú na úrovni prvého polroku minulého roku. A, bohužiaľ, ten posuv tej inflácii ide ďalej a ďalej, ďalej dopredu. Možno by sme mali zaujať stanovisko. Možno aj od vás očakávam, čo sa týka tých požiadaviek Jednoty dôchodcov Slovenska, ony sú logické. A hovorím, je ich tam viacej, ktoré smerujú k tomu, že je tam snaha komplexne, by som povedal, hodnotiť a, a, a kompenzovať tie, tie, tie dopady na nich. Veď tých možností je tam ďaleko, ďaleko viacej. Ja neviem, treba sa možno vrátiť v energetickej chudobe, do akej miery to, čo sa všetko pripravuje v kontexte, v kontexte tých dopadov, bude riešiť, pomôže to. Za to hovorím o kešových, to znamená priamych, priamej pomoci a nepriamej, ktorá môže v tomto prípade veľmi vážne, veľmi vážne pomôcť.
Toľko z môjho vystúpenia. Ešte raz hovorím, klub strany SMER – sociálna demokracia je pripravený tento návrh podporiť, ale ešte raz by som v tomto prípade vyzval aj pána ministra, ak je tu priestor, poďme sa o niečom baviť. Ako to ešte prípadne zvýšiť alebo sa aj s tými predstaviteľmi dôchodcov bavme o tom, ako budeme ďalej kompenzovať tie dopady, ktoré sú tu v tomto prípade na nich. Pretože si to jednoducho zaslúžia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Ďakujem za to vystúpenie, pán kolega, a som rád, že aj vy ste podporili špecialistov v ich raste, lebo naozaj s tým sa dá iba súhlasiť. Ja som to tiež vravel, že proste to je hybný motor celého toho systému. Bez nich sa nikde nedostaneme. Takže áno, o tom sa dá dlho rozprávať. Však možno, že raz ešte bude taká šanca, že prekopeme celý ten systém a pochopíme, že ako by to malo fungovať. Rozumiem aj tomu, čo si vravel, že sme v určitom zmysle v strese a nikto nikomu nezávidí jeho pozíciu a držíme si všetci palce, aby to všetko dobre dopadlo.
Ďakujem veľmi pekne.

Všetkým veľmi pekne ďakujem za komentáre k môjmu vystúpeniu.
Pre pani poslankyňu Kaveckú, ja som to čerpal zo zdrojov ministerstva zdravotníctva, ministerstva financií. Ja som si to nevymyslel. Takto to je, takto je to zaznamenané vo všetkých análoch, tak to tam môžeme pozrieť. To ale nevraví no nič o tom, že sestrám netreba dať viac peňazí. Však ja s tým absolútne, samozrejme, súhlasím. Myslím si, že aj v príhovore toho, čo povedal tu pán doktor Valocký je úplne jasné, že my sa musíme zamerať na to, aby sme sem dostali sestry a musíme si otvoriť iné okná v našich mysliach a dušiach, aby sme pochopili, že čo potrebujeme.
My jednoducho v krízovej situácii nemôžme riešiť to, že či je Európska únia spokojná, alebo nespokojná. To takto jednoducho nemôže ísť. Nikde to tak nefunguje. Tu teraz kolega Muňko povedal, že naše absolventky zdravotných škôl odchádzajú mimo našej vlasti a úplne kľudne tam pracujú. Však to všetci poznáme tieto témy. Prosím každého, kto tam v tom pracuje, aby si otvoril svoju myseľ, lebo bez toho sme absolútne stratení.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za poznámky.

Pán poslanec, veľmi dobrý tvoj príhovor, respektíve tvoja vyčerpávajúca správa, tak ako to vidíš zdravotníctvo. Ja som rád, že si spomenul všeobecných lekárov, ja spomeniem okrem všeobecných lekárov aj zubných lekárov a vrátim sa hlavne k zdravotníckemu personálu, hlavne k zdravotníckym sestrám a poviem prečo.
Povedal si veľmi správne, že pokiaľ sa týka, že treba tu robiť so zdravotníckymi školami, ale keď vezmete, a to hovorím teraz to, čo poznám zo Sociálnej poisťovne, koľko zdravotných sestier za rok je, tak vyštuduje a koľko ešte ostane za tie peniaze tam, tak tento problém neni vyriešený. A čím ho neskoršie budeme riešiť, tým bude horší. Ja som povedal, to, čo sa snažia robiť Česi, že proste dávajú zelené karty a riešia to proste s Ukrajincami, riešia to s ľuďmi z východnej Európy, treba spraviť tu. A druhá vec je, ten materiál, ktorý som ja voľakedy predložil, to vychádzalo zhruba, aby sme vôbec, aby sme posilnili veci a riešili zdravotné sestry, to bolo okolo 210 miliónov.
Ja vychádzam napriek tomu, že tá situácia v zdravotníctve je taká, aká je, ale poznám veci, pretože moje dcéry podnikajú v cestovnom ruchu a vieme, koľko zdravotných sestier je zhruba dneska vonku. Vieme a za aké peniaze. Pokiaľ tie sestry naše, ktoré sú v Rakúsku, v Česku, proste nedostanú sa aspoň na tú úroveň, pán minister, budete mať problémy. Čiže ja som, keď prídete s akýmkoľvek návrhom, pokiaľ sa týka zdravotných sestier, proste riešenia tých vecí napriek tomu, že tých peňazí tam nie je, máme inú možnosť, kde je ďaleko viac peňazí, a to je pokiaľ sa týka liekov, kde treba spraviť skutočne poriadok, ale treba riešiť zdravotné, lebo tie zdravotné sestry, skutočne budeme mať s nimi problém.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Baláž, som veľmi rád, že vo svojej, vo svojom príhovore si sa dotkol zdravotných sestier. Som absolventom strednej zdravotníckej školy a chcem povedať jasne, pokiaľ zdravotné sestry nebudú vychádzať zo stredných zdravotníckych škôl, ale budú musieť ísť na vysokú školu, nikdy nebude dostatok zdravotných sestier na Slovensku. Toto si zapamätajme.
Po druhé, som veľmi rád, pán poslanec, že si sa dotkol atestovaných lekárov. Nemám právo teda reagovať na pána ministra, ale položím takú otázku. Pán minister, ako je možné, že atestovaní lekári sa nedostali vo vašom zákone na zvýšený koeficient? My sme sa preto rozhodli dať tento pozmeňovací návrh, pretože tak ako neatestovaní lekári budú mať zvýšený koeficient o 0,15, máme za to, že určite o 0,15 by mali mať zvýšené aj atestovaní lekári. Ak ste si všimli, čo správne povedal pán poslanec Baláž, nejdeme nad rámec toho, čo je toto zdravotníctvo finančne schopné tým lekárom vyplatiť. Nie sme populisti, ale nemôžeme zabudnúť na atestovaných lekárov, ktorí sú chrbtica slovenského zdravotníctva.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy a páni, vážený pán minister, je nás teda tu veľmi málo na to, aká je to vážna situácia. Neviem, na čo sa všetci spoliehame, snáď na to, že každý má nejakého známeho, ktorého potom bude otravovať, aby sa dostal troška dopredu v zdravotníctve. To nie je dobrý rozmysel. Takto to nemôže fungovať. Preto sme aj tu, pretože to takto funguje u nás. To naozaj nie je správne.
Všetci vidíme, že naše zdravotníctvo je v kríze, hrozí, že bude obmedzené poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo priznal aj sám pán minister. Aktivita lekárskeho odborového združenia nás dostala až na samý okraj priepasti. Prečo sa to vlastne stalo? Príčin je viac. Ale podľa mňa jednou z hlavných týchto príčin je postup uvedenia štátu voči zdravotníckym pracovníkom počas pandémie COVID-19. Ich prístup a nesplnenie sľubov, ktoré zdravotníci dostali, boli katalyzátorom, ktorý celú reakciou urýchlili.
Tiež musím v zásade povedať, že súhlasím s tézami Lekárskeho odborového združenia, ktorých vymenovala osem, včítane podmienky pre platové úpravy lekárov a sestier a ostatných zdravotníckych kategórií.
Zásadným problémom, ktorý sprevádza zdravotníctvo odvtedy, ako si ho uvedomujem v súvislostiach, je ekonomicko-finančná nevyváženosť. Jednoducho povedané, ponúkame občanom zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia prakticky bez výraznejšieho obmedzenia. Keď však príde čas na hradenie nákladov za túto zdravotnú starostlivosť, tak oprávnené ekonomické náklady bohorovne neuhradíme. Tým vzniká obrovská nerovnováha na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a tá je zase absolútne nesystematicky riešená podivnými oddlženiami systému alebo vybraním rôznych poplatkov od príjemcov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú nejasne určené a každý si ich vyberá ako mu to napadne. Riešenie je podľa mňa dlhodobe jasné každej zúčastnenej strane.
Dovoľte mi, aby som ho veľmi zjednodušene načrtol. Pri uhrádzaní zdravotnej starostlivosti musia byť poskytovateľom uhradené všetky ekonomiky oprávnené náklady aj s čiastkou na reprodukciu a primeraný zisk. Po druhé, aby vyčerpáme všetkým finančné možnosti úhrady zdravotného systému, v prvom bode je nutné, aby sme sa zamerali na rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorú si teda môžme dovoliť z verejného zdravotného poistenia. A buď ju obmedzili a vytvorili možnosti pripoistenia, alebo prijali jasné pravidlá na spoluúčasť pacientov.
Som presvedčený, že podstatná časť problému nášho zdravotníctva je spôsobená touto nerovnováhou. Jej vyriešenie potrebuje mať dobrý plán, ktorý prejde širokou konzultáciou všetkých zúčastnených, ale vláda taký plán jednoducho nemá, respektíve ho nepredstavila, a vždy po voľbách skoro všetci čakáme na nejakého Lisana alebo Geiba, alebo mesiáša, ktorý nás nahradí, ktorý nás zachráni alebo spasí. Namiesto toho je však nutná dobrá príprava a tvrdá práca.
Tiež si tu dovolím podotknúť, že podľa mňa akákoľvek právna forma nemocnice, príspevková, rozpočtová alebo obchodná spoločnosť, ako sú akciové spoločnosti napríklad, nehrá rolu v tomto systéme a neprinesie lepší výsledok. Snáď len akciové spoločnosti môžu prejsť dôkladnejšou kontrolou vnútorných procesov. V minulosti štátne nemocnice, akciové spoločnosti boli vychvaľované ako výborne hospodária a dávalo sa na to vrub tomu, že sú akciové spoločnosti. Pravda je však taká, že mali len podstatne lepšie zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ktoré ich na trhu zvýhodňovali.
Vrátim sa k téme dnešného rokovania, k téme miezd zdravotníckych pracovníkov. Nedá sa mi však prejsť len tak in medias res k dnešnému dňu. Všetci si pamätáme na situáciu v roku 2011. Všetci vieme, aké prostriedky boli voči protestujúcim lekárom vtedy použité, ale tiež všetci vieme, ako to nakoniec dopadlo. Nie je nutné snáď tomu venovať sa viac.
Po memorande boli zvýšené platy lekárom podľa ich požiadaviek. Historické navýšenie bolo, historicky najvyššie navýšenie bolo nasledované valorizáciou miezd, tzv. platovým automatom pre lekárov až do týchto čias. Platy sestier sa vtedy nezvýšili, žiaľ, pre známe rozhodnutie Ústavného súdu. Platy sestier následne sa podstatne zvyšovali v rokoch 2016 a 2019, vždy približne o 10 %. V roku ´16 154 verzus 215 euro, keď berieme sestru bez špecializácie so špecializáciou, a v ´19 119 verzus 173 eur. Napriek tomu sa nezvrátil nedostatok sestier v systéme, čo bolo zapríčinením nielen ich nedostatočným finančným ocenením, ale aj nezmyselným nastavením vzdelávania a kompetenciami.
Napriek snahe dostať viac absolventiek či absolventov stredných zdravotných škôl do systému, táto snaha naráža na odpor a nepochopenie vo vlastnej komunite, ale aj v európskych štruktúrach, čo je prakticky pre mňa nezrozumiteľné, pretože pri aplikácie smernice Európskej únii ešte, myslím, v roku 2001 či v roku 2002 sme boli bez nutnosti len zlou interpretáciou legislatívy určili to, že sestra bude len tá, ktorá vyštuduje univerzitu, pričom len s malou úpravou školských a odborných povinností sme mohli pokračovať v pôvodnom nastavení a univerzitné štúdium vyčleniť pre potrebný počet vysoko vzdelaných sestier s podstatne väčšími kompetenciami v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Lekári z Lekárskeho odborového združenia predstavili vláde osem podmienok, za ktorých sú ochotní ich členovia stiahnuť výpovede z nemocníc. Niektoré veľmi pravdepodobne idú nad rámec toho, čím sa má Lekárske odborové združenie zaoberať. Napriek tomu ich treba brať všetky veľmi, veľmi vážne, pretože upozorňujú na hlavné nedostatky v systéme zdravotníctva.
Bolo potrebné, aby sa kompetentní ľudia nielen z ministerstva zdravotníctva, ale z ministerstva financií s nimi stretli a vážne zaoberali nielen na poslednú chvíľu. Mne ako vonkajšiemu pozorovateľovi, ktorý, samozrejme, nie je súčasťou týchto stretnutí, ale zdá sa to takisto aj rôznym novinárom alebo iným odborníkom, sa to teda berie tak, že kompetentní nebrali hrozbu vážne, reagovali povýšenecky až arogantne. Všeobecne sa dá povedať, že Dunning-Krugerov efekt, kedy nízka intelektuálna výbava spojená s vysokým sebavedomím je v súčasnom vedením štátu extrémne rozšírená.
Je potrebné urobiť všetko preto, aby sme sa vyhli hroziacemu scenáru v zdravotníctve. Poslanci SMER-u – SD budú za zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov hlasovať. Máme niektoré vážne výhrady. Stále nie je jasné, ako sa peniaze dostanú ku konkrétnym zdravotníkom. Riešenie cez zadlžovanie poskytovateľov je jednoducho striktne neprípustné. Ako sa to urobí teda? Navýšenie poistencov štátu? Máme programové rozpočtovanie v kapitole ministerstva zdravotníctva. Presunieme prostriedky len medzi kapitolami? Nikto o tom nič nevie.
Obyčajne sa to vždy stane tak, že tie peniaze sa rozpustia v systéme zdravotných poisťovní a medzi poskytovateľov prídu len ich zbytky a poskytovatelia musia dodržiavať zákon a budú sa zadlžovať. Práve prebieha v súčasnosti konferencia o zdravotníctve tu v Bratislave. Keby sme videli, koľko sa platí na hlavu v Českej republike za poistencov štátu a na Slovensku, tak porozumieme tomu, kde sa nachádzame. My sme naposledy najviac platili myslím v roku 2019 40 euro, teraz je to okolo 30 euro, 31, ak sa nemýlim. V Čechách 80. Vzďaľujú sa nám, ako keby sme my išli na vetroni a oni raketoplánom. Nikdy ich nedobehneme takýmto systémom a budeme môcť len plakať nad rozliatym mliekom.
Po druhé, je nutné jasne definovať, ako sa zvýšenia miezd, ako do zvýšenia miezd budú inkorporovaní ambulantní zdravotnícki pracovníci. To im musí byť jasne povedané a musí to byť jasný odkaz a splniteľný odkaz. A last but not least, lekári so špecializáciou nie sú ohodnotení samostatným koeficientom. Tomu veľmi dobre nerozumiem.
Lekári so špecializáciou sú vis vitalis v zdravotníctve. Sú to oni, ktorí poskytujú liečebný proces. Bez nich sa nikde nepohneme. Ja rozumiem filozofii, že treba dať niečo tým začiatočníkom, aby nám neutekali inde, ale pre mňa ako 40-ročného lekára je situácia úplne inakšia z môjho pohľadu. Práve oni musia byť tí, ktorí po štvor- až päťročnom usilovnom štúdiu dosiahnu špecializáciu a budú môcť konečne poriadne zarábať a vrátiť dlhy, ktoré si urobili počas toho, ako sa k špecializácii dostali. Nechať špecialistov bez toho, aby sme im nenavýšili koeficienty je podľa mňa tragický omyl.
Na záver mi teda, dámy a páni, dovoľte, aby som predložil pozmeňovací návrh. Je jednoduchý a ctené plénum žiadam o jeho prijatie. Navrhuje sa zvýšenie zákonom určenej základnej zložky mzdy aj lekára a zubného lekára, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností a vykonáva špecializované pracovné činnosti v príslušnom špecializovanom odbore, a to z 2,3-násobku na 2,45-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve v Slovenskej republike zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa priznáva základná zložka mzdy.
Vlastný pozmeňovací návrh znie. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Baláža a Jozefa Valockého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1200.
V čl. I bode 2 § 80a ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „a slová „2,30-násobok" sa nahrádzajú slovami „2,45-násobok''."
Ďakujem vám všetkým veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, navrhujem, aby sa o tlači 1125, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Valáška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov hlasovalo dnes, 4. 10. 2022 o jedenástej hodine.
Odôvodnenie: Spravodajca navrhol hlasovanie na zajtra, stredu o sedemnástej. Avšak tento návrh nijakým spôsobom neodôvodnil. Upresnil len, že sa tak dohodol s navrhovateľom. V tomto návrhu sme v prvom čítaní a neexistuje žiaden dôvod na odklad hlasovania na zajtrajší deň.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ako nebýva zvykom, aby sa v prvom čítaní odkladali hlasovania o jednotlivých návrhoch zákonov, pretože v prvom čítaní ide o filozofiu zákona. Nie sú žiadne pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali byť nejakým spôsobom zapracované, či už do spoločnej správy, alebo hlasovanie. Čiže nevidím žiaden dôvod na to, aby sme o tomto hlasovali v piatok, teda zajtra o sedemnástej. Navyše, pokiaľ sa má odložiť hlasovanie, tak pán spravodajca by mal povedať dôvod, pre ktorý sa má odkladať hlasovanie na neskorší dátum, a žiaden takýto dôvod som nepočul zo strany pána spravodajcu. Takže ja navrhujem, aby sme takýto návrh neakceptovali a hlasovalo sa v štandardnom termíne, tak ako to vždy býva pri prvých čítaniach. Alebo teda nech povie pán spravodajca, aký dôvod je na to, aby sa odkladalo hlasovanie na zajtra. Ďakujem.