Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Richard, ja nadviažem na tvoje záverečné slová a zdôrazním to ešte raz, že našou úlohou dnes neni tu vyvolávať konflikt, ale riešiť veľmi závažnú situáciu, ktorá nastala. Ja sa nepovažujem za odborníka v zdravotníctve, a preto sa skôr sústredím na to z regionálneho pohľadu. Pretože som zo Starej Ľubovne a Starej Ľubovne sa to týka veľmi vážne. Je to jedna moderná nemocnica, vybudovaná nemocnica, tí, ktorí ste z tejto oblasti ju poznáte. Poznajú aj sám pán minister, lebo viackrát sme sa tam stretli už. Dala tam výpoveď polovica lekárov s tým, že čo mám informácie, lebo mnohých lekárov poznám, keďže mesto je malé. Tí lekári sú odhodlaní ísť dokonca.
A to, ako si spomínal Richard, tam sú celé oddelenia. Sú to štyri oddelenia, gynekológia, chirurgia, neurológia a interné oddelenie. To znamená, že ak to dotiahnu dokonca, 1. 12. nemocnica zhasne. A ja si neviem sám predstaviť, čo bude potom. Pretože v tomto regióne je v ohrození Kežmarok, je ohrozený Poprad so svojou nemocnicou, a takisto aj prešovská nemocnica. Čiže bude to jedna veľká katastrofa.
Tak ja pevne verím, že to riešenie sa nájde. A dobre si Richard povedal, že minister zdravotníctva má veľmi ťažkú úlohu. Ja sa s Vladom Lengvarským poznám osobne, pretože sme spolupracovali štyri roky na ministerstve obrany a úprimne mu držím palce, aby tú podporu našiel v predsedovi vlády, pretože tu, konečne predseda vlády by sa mal postaviť a zohrať dôležitú úlohu a zatlačiť na ministra financií, aby tie peniaze našli.
Lebo ak dokázali nájsť tie peniaze na iné rozpočtové kapitoly, tak musia nájsť peniaze aj na ministerstvo zdravotníctva a na riešenie tohto vážneho problému, lebo tu je buď zlé alebo ešte horšie a katastrofálne riešenie.

Ďakujem za vystúpenie. Za mňa môžem povedať jednu vec, že skutočne tento štát momentálne v tom, v tomto volebnom období funguje absolútne neefektívne. Ak si spomenieme na samotné spomínané testovanie, tak sme minuli možno 800 000 000. Na lotérie očkovacie, úplne nezmyselne vyhodených 50 000 000. Spomeňme atómovky. Spomeňme ukradnutých 24 000 000 na vedy na, na tú pomoc. Nebudem hovoriť o tom, že tento štát na druhej strane mal obrovské zdroje. Nikdy žiadna vláda nemala toľko peňazí, ako má táto.
Máme tu plán obnovy, máme tu nevyčerpané zdroje z Európskej únie, staré programovacie obdobie, nové programovacie obdobie, navýšenie štátneho rozpočtu na dvojnásobok. A tu niekto tvrdí, že tu neni dostatok peňazí na zdravotníctvo? To, čo bolo povedané, podpisujem, koniec zdravotníctva, skolabovanie zdravotníctva, rovná sa koniec štátu. Ľudia tu budú umierať. Ale to sa nedá vyriešiť pamätným dňom zlyhania zdravotníctva na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán presedajúci. V nadväznosti na to, čo povedal pán, pán doktor Raší, teda pán poslanec Raši, dovoľte aj niekoľko, teda nesúvislých slov a postrehov z hľadiska pacienta, ktorý prichádza s týmito službami do kontaktu a, a nemá prečo rozumieť systému. Alebo teda nemá prečo hodnotiť ten systém taký alebo onaký podrobne. Vidí len jeho výsledky.
A tu sa treba jednoducho pozrieť do tej minulosti veľmi korektne. Kde vlastne začal tento brajgel v tomto zdravotníctve. No, bol tu jeden minister zdravotníctva, takzvaný reformátor, ktorý urobil z pacienta klienta. A to si povedzme úplne otvorene. Pacient je ten, ktorého treba liečiť. Klient je ten, ktorého si treba udržiavať. To sú tí movití alebo nemovití. Hej? Proste takí existujú. Tam to všetko začalo. A my v tejto chvíli, ako po tých x rokoch, kedy to trvalo z hľadiska tohto pohľadu, žneme výsledky tejto reformy. Tejto reformy, tohto reformátora, ktorý ešte aj dnes sa vyjadruje k tomu, aké by to zdravotníctvo malo byť alebo nie. Robil rôznych poradcov kdesi v zahraničí, ale toho klienta vymyslel on z toho pacienta. A ja som sa stal klientom a nie pacientom. Lenže ja som pacient. Ako 99 ak nie 100 % ľudí, ktorí idú k lekárovi. A tam sa zmenil tento pohľad. A toto je podľa môjho názoru jedno z najväčších svinstiev, ktoré sa v tom zdravotníctve za tie roky stalo.
Tento iný pohľad na nás všetkých, ktorí ideme k tým lekárom s istou dôverou a nerátame si s tým, nerátame s tým, že sa staneme klientami, ktorých si treba udržiavať a nie liečiť. To je všetko.

Ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Za seba chcem povedať, že áno, vďaka za otvorenie tejto schôdze, ale na druhej strane poviem, že ja žiadam všetkých poslancov a nielen teda opozičných, ale koaličných, aby schválila toto uznesenie. To uznesenie hovorí úplne konkrétne veci, ktoré táto vláda má robiť. To znamená, my chceme zaviazať vládu, aby riešila tento problém. My ako opozícia by sme si mohli povedať, že čím horšie, tým lepšie, ale my to nechceme. My chceme, aby sa riešili dané problémy, ale ako som už spomenul vo svojom vystúpení, problémy zdravotníctva sa nedajú riešiť iba na úrovni ministra zdravotníctva. Problémy zdravotníctva musí riešiť hlavne predseda vlády Slovenskej republiky a potom si musí prizvať ministra zdravotníctva, musí si prizvať ministra financií, ministra školstva a všetkých, ktorých sa to dotýka. Bez toho sa to nedá vyriešiť.
Ale čo robí pán Heger? Tam niekde sedí, dáva tlačovky, stále rozpráva svoje frázy a nič sa nedeje. Prvého dvanásty nám tikajú hodinky, 1. 12. lekári dajú tie výpovede a slovenské zdravotníctvo reálne môže skolabovať.
Vláda, zobuďte sa a robte niečo!

toho rozpočtu štátneho a toho návrhu a toho schvaľovania zo strany ministra financií. Treba si uvedomiť, že tu sa ide, tu sa ide tak ako kamarátsky a minister financií dáva peniaze tomu, s kým je za dobre a nie tým, s kým je zle. Pomenoval si to presne. Kto dostal najviac peňazí? No dostalo to napríklad ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany preto, lebo všetky, všetky zásoby z hľadiska kompletnej vojenskej techniky odovzdali na Ukrajinu a ide sa všetko nakupovať nanovo.
Ďalej. Životné prostredie. Koľko dostalo navyše ministerstvo životného prostredia? Neskutočné peniaze. A všetko pôjde pre tretí sektor, mimovládne organizácie.
A, samozrejme, už spomínané aj ministerstvá, ktoré nedostali a ktoré mali dostať. Školstvo, zdravotníctvo, však to mali byť, to mala byť priorita tejto vlády, ktorá vo svojom aj programovom vyhlásení vlády o tom hovorila. Ja poviem jeden príklad, ako sa chová minister financií. A ešte bol minister, mám pocit, ešte bol, ešte premiérom tento človek, nemenovaný človek mi to spomínal, ktorý mal osobnú skúsenosť, keď bol na jednom stretnutí, kde bol vtedajší minister školstva za SaS a bol premiér Matovič, ktorý potľapkal tohto, tohto ministra školstva a hovorí mu, že pokiaľ sa mi Richard Sulík neospravedlní, tak ti neotvorím tie školy.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Lacko Kamenický, ja ti chcem tiež poďakovať za vystúpenie a chcem, samozrejme, ako viacerí predrečníci poďakovať aj kolegom z koalície, že otvorili túto schôdzu, kde môžme širokej verejnosti povedať ten aktuálny stav a pomenovať tie problémy. Ale hlavne tie riešenia. Ten návrh, ktorý sme predložili v tomto uznesení. Chcem poďakovať aj pánovi doktorovi Balážovi za to prvotné vystúpenie v tomto pléne pri tomto bode. No tak ako si to, pán kolega Kamenický, povedal z hľadiska toho rozpočtu štátneho a toho návrhu a toho schvaľovania zo strany ministra financií, treba si uvedomiť, že tu sa ide, tu sa ide tak, ako kamarátsky a minister financií dáva peniaze tomu s kým je za dobre a nie tým, s kým je zle. Pomenoval si to presne. Kto dostal najviac
=====

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Kamenický, uvádzal si desivé čísla o tom, koľko zdravotníkov nám chýba, koľko zdravotníkov zo Slovenska odchádza. Ale naznačil si aj tým, že čím to je. Evidentne je to tým, že podmienky pre ich prácu na Slovensku sú zlé. V prvom rade je to neadekvátne ohodnotenie, ktoré je v porovnaní s okolitým svetom nízke. Ale je to aj inými podmienkami. V katastrofálnom stave je dnes zdravotnícka infraštruktúra, nedostatok zdravotníckych pomôcok a to je takisto alarmujúce. To, že mnoho ľudí zo systému odchádza, spôsobuje veľké ťažkosti aj tým, ktorí v ňom zostali, pretože tí sú už teraz preťažení a vízia, že to bude ešte z tohto pohľadu horšie, im nielenže nedáva nádej na zlepšenie, ale skôr ich núti uvažovať o tom, aby z neho odišli aj oni. Čo môže byť už skutočne zničujúce. Je preto nevyhnutné dať zdravotníctvu to, čo potrebuje. A súhlasím s tým, čo si viackrát povedal, že namiesto investícií do zbraní, do podpory vojen, vrátane tej ukrajinskej, musíme investovať do nemocníc, do lekárov, do zdravotných sestier, ale aj do školstva, ktoré so zdravotníctvom súvisí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Som veľmi rád, že Laco Kamenický pomenoval tri kľúčové faktory v tejto kríze. Za prvé, kolabujú nemocnice. Ide reálne o život a tuto z vládnej koalície sedia traja mušketieri. Portos, Atos, Aramis a Záborská. Štyria ľudia. Štyri kusy. Kolabujú nemocnice. Tu je naozaj najvážnejší problém, aký môže nastať v krajine a oni sú dneska idú váľať svoje zadky niekam do svojich teplých domov a kašľú na ľudí, že budú umierať v nemocniciach. Toto je tragédia. Kde je premiér? Kde ja pani Čaputová? Ešte raz. Ide skolabovať zdravotníctvo. Kde ste?
Po druhé. Vláda má k dispozícii 35 mld. Dokáže nájsť peniaze na obrnené transportéry. Dokáže nájsť peniaze na to, aby niekde na Ukrajine sa vraždili ľudia. Ale nevie nájsť peniaze na to, aby sme pomáhali našim seniorom, lebo tí budú prví umierať, pokiaľ skolabuje zdravotníctvo. Ale ako povedalo OĽANO, seniori volia SMER, takže o seniorov sa netreba starať. Že, áno. A potom sú tu traja.
Tretia vec. Takéto lekárske štrajky tu boli vždy iba za vlády pravice. Vždy. A to povedal Vlado Baláž úplne presne. V roku 2006, keď tu vládol Dzurinda. V roku 2011, keď tu vláda Radičová a dnes, keď tu vládne Heger. A vždy sme tie vaše špinavosti potom museli riešiť my, keď sme prišli ako ľavica späť k moci. A sem to speje. Vy absolútne neviete nič riešiť. Absolútne nič. To, čo ponúkate Slovensku je len chaos, rozvrat a arogancia. A už to vidia aj lekárski odborári. Konečne. Dobré ráno, stará mama. Ďakujem pekne.

každá vláda má určité, určitý priestor, určité možnosti, ale bez toho, aby sme videli pohľad lekárov na danú problematiku sa tie problémy nedajú, nedajú vyriešiť. Zdravotníctvo stojí veľké peniaze a preto, ja si myslím, že ak takáto situácia, premiér Heger nemôže povedať, že, ja som počúval jeho vyjadrenia, že lekári prišli v tom auguste, s ním rokovali a že mu povedali, že treba niečo robiť. No a o n povedal, že no tak však my robíme. Len to nie asi dostatočné, keď teda sa, keď vidíme, aká tá celková situácia je.
Za mňa môžem povedať, že nefunkčná vláda spôsobí to, že bude aj nefunkčné zdravotníctvo. A príčinou nefunkčného zdravotníctva sú nielen choroby. Sú to zdravotné následky pre našich pacientov, ale môže to skončiť až smrťou. Som presvedčený, že táto vláda si možno neuvedomuje akú zodpovednosť za tieto úmrtia ponesie. Možno si neuvedomuje, že mnohé tie rodiny, ktoré prídu z dôvodu nedostatočnosti zdravotnej starostlivosti o svojich blízky sa asi na to nebudú len tak prizerať. Nedá sa to vyriešiť tak, ako sa to vyriešilo pri obetiach covidu, že urobíme pamätný deň všetkým obetiam. Ja teda pevne verím, že riešením slovenského zdravotníctva nebude to, že zavedieme pamätný deň za obete zlyhaného zdravotníctva. To asi nie je riešenie pre Slovenskú republiku. Za stranu SMER - sociálna demokracia sme povedali, že štátny rozpočet, a teda aj rozpočet zdravotníctva zahlasujeme v prípade, že budú splnené podmienky. Vzhľadom na to, čo som už povedal, že som presvedčený, že táto vláda, proste, je nefunkčná, je chaotická a prejavuje sa to, napríklad veľmi ... (nezroz. vyslov.)v rezorte zdravotníctva budeme požadovať garancie toho, že budú predčasné voľby, že nám koalícia takúto garanciu dá. A ďalšia vec. My sme požadovali presun 3 mld. eur práve do oblasti, napríklad zdravotníctva, sociálnych vecí a školstva, ktoré my považujeme za veľmi dôležité. Sami vidíte, že takýto presun by bol vhodný. Neviem teda, budeme míňať veľa peňazí na zbrane, budeme ich vyvážať a naše zdravotníctvo na Slovensku bude kolabovať. Čiže opäť pripomenie toto sú naše podmienky. A my samozrejme urobíme všetko preto, aby zdravotníctvo mohlo na Slovensku fungovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

... samozrejme na z rozpočtu ministerstva zdravotníctva na poistencov, poistencov štátu. Je to druhá najväčšia oblasť výdavkov štátu vôbec. Po sociálnych veciach, teda na sociálne veci sa vynakladá asi 16 miliárd eur, celkovo na Sociálnu poisťovňu asi 11 miliárd a ministerstvo práce, sociálnych vecí asi 6 miliárd z tejto, z tejto sumy. Preto to považujem za veľmi závažnú situáciu a chceme, aby Slovenská republika do budúcna vôbec dokázala fungovať, tak musíme zabezpečiť kvalitné zdravotníctvo. Čo sa týka samotných, samotných platov samozrejme budú tu padať rôzne, rôzne čísla, ale aj vzhľadom na to ako sa vyjadrujú samotní lekári, niekto povie, že majú veľké platy, na druhej strane však treba pozrieť sa aj na okolité štáty a povedať si teda, že či sú platy dostatočné hlavne v oblasti napríklad zabezpečenia sestier, pôrodných asistentiek, laborantov a ostatných skupín, ktoré pracujú v zdravotníctve. Čo sa týka, čo sa týka samotnej situácie, tak samozrejme že mnohokrát tu bol spomínaný systém DRG, ktorý sa za roky nedokázal teda spustiť na takej úrovni, aby dokázal zabezpečiť pokrytie všetkých výdavkov. Ja nehovorím, že aj, aj strana SMER v určitom zmysle nepokročila v tejto veci, ale boli sme veľakrát kritizovaní a chcem sa teda opýtať, keď táto vláda tu je dva roky a sú tu mnohí tí, ktorí to kritizovali, nedokázali to zabezpečiť ani počas troch rokov tejto vlády. Bez 2200 lekárov nie je možné na Slovensku proste fungovať a 01.12. nám hrozí, že lekári, ktorí podali výpovede, sa nevrátia naspäť do práce. To je, toto vidím ako obrovský, obrovský problém, ale problém vidím nielen o tom, že či tí lekári budú alebo nebudú, ale hlavne to bude mať vplyv na samotných, na samotných pacientov.
Čo sa týka štátneho rozpočtu, chcem upozorniť na to, že v roku 2019 výdavky štátneho rozpočtu boli na úrovni 18 miliárd eur. V roku 2022 to je už úroveň o 50 percent výdavkov vyššia. To znamená, úroveň 27 miliárd to je aj s tou jeden a pol miliardou na navýšenie rozpočtu. Bavíme sa tu o roku 2023, kde je v rozpočte o ďalších 50 percent navyše. Čiže skoro dvojnásobok toho, čo sme my vydávali v roku 2019 a keď sa pozriete okolo seba, tak ten výsledok absolútne nevidíte. Dôkazom toho je aj slovenské zdravotníctvo a keď zoberieme, že tie výdavky stúpli o 17 miliárd, tak nechápem, že sa nenašlo dosť peňazí na to, aby sme pokryli tak významnú vec, ako je, ako je zdravotná starostlivosť na Slovensku. Ja chápem aj ministra zdravotníctva, nakoľko zdravotníctvo má nadrezortný charakter hlavne v tom, že súvisí to hlavne teda s verejnými financiami a súvisí to napríklad aj s rezortom ministerstva školstva. To sú tie problémy, o ktorých hovoril pán Baláž. To sa týka vzdelávania ďalších lekárov a preto ak chce vláda vyriešiť problémy zdravotníctva, tak tu musí byť, musí tu byť nejaký tandem alebo teda musí tu byť nejaké spojenie medzi týmito ministerstvami, musia spolupracovať na to, aby dokázali mnohé problémy, mnohé problémy vyriešiť.
Ak spomeniem napríklad len verejný dlh, tak od roku 2019, keď bola úroveň verejného dlhu na úrovni asi 45 miliárd, tak v roku 2023 bude 70,7 miliardy, to je o 25 miliárd navyše a my sme tu nenašli peniaze na slovenské zdravotníctvo. Považujem to za obrovskú, obrovskú hanbu. Ak sa pozrieme na skôr ako pristúpim k samotnému zdravotníctvu ešte, tak chcem povedať, že na niektoré rezorty sa peniaze našli a na niektoré rezorty sa nenašli. Mám pocit, ako keby minister financií sa snažil teda dofinancovať hlavne tých, ktorých má, ktorých má rád. Má rád pána Hegera. Ak si pozrieme výdavky na úrad vlády, v roku 2019 boli výdavky úradu vlády na úrovni asi 47 miliónov eur. Viete, koľko sú dnes? V roku 2022 155 miliónov, to znamená, trikrát viac a v roku 2023 193 miliónov, štyrikrát viac ako v roku 2019. Samozrejme, že na, na vojakov, na obranu sa peniaze opäť našli. Plus 56 percent oproti výdavkov v roku 2022, čiže 760 miliónov naviac dostal pán Naď, lebo samozrejme, že na vojnu treba dať peniaze. Životné prostredie. Pôvodných, z pôvodného rozpočtu 0,56 miliardy v roku 2022 sme dnes na trojnásobnej, na trojnásobnej úrovni. Čiže na toto sa peniaze našli, na slovenské zdravotníctvo sa peniaze nenašli. Ako som spomínal 81 miliónov menej ako boli reálne skutočné výdavky v roku 2022 a to hovorím o číslach, ktoré sú v rozpočte na rok 2023, ktorú predložila vláda Slovenskej republiky. Ďalšími, ktorí prehrali v budúcom roku, bude to pôdohospodárstvo, ktoré dostane o 260 miliónov menej a toľko sa tu rozprávalo o sebestačnosti Slovenska, jak potrebujeme zabezpečiť našich poľnohospodárov, aby sme si dokázali vyrobiť samo potraviny a vidíme, že potraviny sú práve tou oblasťou, ktorá je, ktorá stúpa, čo sa týka cien najviac. Nebudem hovoriť o kultúre, ktorú táto vláda nechala rozpočet kultúry na úrovni v roku 2019 napriek niekoľkoročnej veľkej vysokej inflácii. K samotnému zdravotníctvu chcem povedať toľko, že, že čo sa týka niektorých čísel, samozrejme mali sme tu pandémiu covidu a v roku, v roku 2023 nám čo sa týka priemerného veku dožitia žien klesla, kleslo dožitie na 78,3 roka, v roku 2019 to bolo 81,2 roka. Čiže je to o tri a pol roka menej ako napríklad v krajinách mimo V4-ky, čiže EÚ14. U mužov je to dokonca o šesť rokov menej sa muži dožívajú ako v týchto, v týchto krajinách a opäť nám klesol aj vek dožitia sa mužov. Samozrejme veľmi dôležitý ukazovateľ je aj priemerný vek dožitia sa v zdraví, ktorý momentálne, v ktorom máme teda veľmi nie veľmi dobré výsledky.
Vyspelé krajiny investujú do zdravotníctva viac ako, ako rastie samotná ekonomika. V Európskej únii 14, teda 14 krajín mimo V4-ky na zdravotníctvo sa dáva 7,1 percenta HDP, na Slovensku je to len 5,9 percenta HDP, aj keď teda musím priznať, že v krajinách V3 je to menej, je to len 5,1 percenta HDP, ale problémom je to, že na Slovensku stav zdravotníctva nezodpovedá, nezodpovedá týmto, týmto číslam. Pozrel som si rozpočet a čo sa týka platieb na poistencov štátu, tak je tam uvedené číslo 1,1 miliardy a hovorí sa o tom teda, že máme problém, či bude schválený rozpočet alebo nebude, tak preto sme dali 340 miliónov na platy do všeobecnej pokladničnej správy. Ja sa pýtam ako toto neviem kto vymyslel. Toto vymyslel asi pán Matovič. Preboha však keď rozpočet bude schválený, tak mal tie peniaze dať priamo do rezortu zdravotníctva a nie do všeobecnej pokladničnej správy. Čo to je za nezmysel. Toto som skutočne ešte niekde nad týmto krútim ešte stále hlavou. Je to asi za to, aby pán minister Matovič mal k dispozícii 340 miliónov a potom samozrejme vydieral svojich, svojich okolitých ministrov či teda im tie peniaze dá alebo nedá, mal im to dať priamo a nie to aby to potom analytici hľadali v rozpočte, kde sa tieto peniaze nachádzajú. Platby za poistencov štátu rozoberú asi moji kolegovia, ale musím povedať samozrejme, že my, my máme, my máme skoro polovičnú úroveň za poistenca štátu ako v českej, napríklad Českej republike a z toho potom vyplýva aj ten problém čo sa týka samotnej zdravotnej starostlivosti.
Poviem otvorene pán, sedí tu pán minister Lengvarský, sám povedal, že preňho je tento rozpočet neakceptovateľný, aj keď teda možno zmenil už názor, možno nám tu povie teda, že, že ako sa bude snažiť riešiť problémy, o ktorých hovoria odbory lekárov a možnože bolo by dobré, aby sa prešlo všetkých podrobne, všetkých sedem, sedem, sedem teda osem bodov, ktoré navrhujú. Najhorším Keď by som len citoval napríklad Asociáciu nemocníc Slovenska, tak tá hovorí o tom, že sa jedná o najhorší rozpočet za posledných dvadsať rokov, sú to rôzne iné kritiky, ale za mňa môžem povedať jednu vec. Ja si pamätám schvaľovanie rozpočtu na tento rok. Pred schvaľovaním rozpočtu sa proste napísali čísla, schválil sa rozpočet a to čo vyčítam aj pánu ministrovi je to, že potom po schválení rozpočtu začal hovoriť o tom, že treba urobiť benchmarking. To znamená, aké sú úrovne platov napríklad na Slovensku aj sestier a potom, že ako čo s tým vláda urobí. Toto sa malo riešiť pred rozpočtom. To sa nemôže riešiť potom ako sa schváli, schváli rozpočet. Keď sa to bude robiť takto, tak tí lekári proste nám budú utekať a môžme robiť čo chceme. Proste tu platia určité ekonomické zákonitosti a treba ja, ja nehovorím, že tá úroveň, keď bude na úrovni, že musí byť na úrovni Rakúska, ale musí byť na takej úrovni, aby sa tým lekárom proste neoplatilo odchádzať. Tie výhrady boli, boli nielen teda v oblasti, v oblasti samotných platov, ale tie výhrady sú v oblasti napríklad, napríklad aj toho, že či teda máme dostatočný počet lekárov, sestier, pôrodných asistentiek. Hovorí sa o platoch sestier, ktoré v podstate vláda sa snaží akože nejak vyriešiť, aj keď teda stále je tento stav nedostatočný. Lekári upozorňovali na to a to si teda vážim, že pán Visolajský povedal o tom, že tá turistika jednotlivých lekárov, za ktorú sa zakrývajú niektoré veci je riešená preto lebo musia, musia, majú zdaňované niektoré, niektoré vzdelávacie pobyty a treba to vyriešiť. Viem, že vláda v tom už niečo robí, ale dúfam teda, že doručí také riešenie, aby sme tu nemali skrytú korupciu voči, voči našim lekárom. Vzdelávací systém som už hovoril, tam je potrebné, aby sa možno zmiernili tie o tom čo hovoril pán Visolajský, zmiernili sa atestačné a špecializačné požiadavky na štúdium, lebo ak budú na Slovensku niekoľkonásobne vyššie tie požiadavky ako v okolitých krajinách na jednej strane tí lekári potom samozrejme odchádzajú do krajín, kde sú, kde sú tie štandardy nižšie a o tom možno budú hovoriť lepšie kolegovia, je to odborná vec, samozrejme nemalo by to byť na úkor kvality zdravotnej starostlivosti voči pacientom Slovenskej republiky. Je dôležité, aby sme skutočne dosiahli konkurencieschopnosť pri získavaní lekárov a sestier a ja teda poviem jedno, ak Slovenská republika platí napríklad štúdium lekárov aj sestier, tak mala by si zabezpečiť, aby títo lekári neodchádzali mimo, mimo systém slovenského zdravotníctva.
Čo sa týka, čo sa týka ostatných vecí, musím povedať, že v zdravotníctve je veľmi dôležitá komunikácia. Netreba podľa mňa hovoriť o tom len že niečo riešime, lebo ak si pozrieme komunikáciu napríklad pána Hegera, premiéra tejto krajiny, tak musím povedať, že lekárske odbory sa sťažovali, že posledné rokovanie s Lekárskym odborovým zväzom bolo na úrovni premiéra bolo 19. augusta tohto roku, napriek tomu, že upozorňovali na problém jeden a pol roka dozadu. Ja ako minister financií si veľmi dobre pamätám rokovania aj počas našich vlád, my sme sa vždycky snažili dohodnúť, sa dohodnúť, ja som napríklad dvakrát tiež navyšoval výdavky na zdravotníctvo, dvakrát po 90 miliónov a uzavreli sme dohodu, dohodu na daný rok, aby, aby sme upokojili danú situáciu. Ja si teda pamätám aj tú situáciu v roku 2011, keď sme, keď bola podobná situácia, to bolo ešte za vlády Ivety Radičovej, kde sme my potom doriešovali tieto problémy, ktoré sme mali a zabezpečili sme to, aby nám tu lekári nehádzali plášte o zem. Ja sám hovorím, oblasť zdravotníctva je veľmi komplikovaná, je tam množstvo vzťahov a poviem otvorene, že vyžaduje si to skutočne veľkú mieru diplomacie a schopnosti komunikovať. Čo sa týka, čo sa týka samotného, samotného, samotnej komunikácie. Treba určite počúvať s porozumením tých lekárov. Ja viem, že to mnohokrát si povieme, však to nejak vyhne no nevyhne. Tieto problémy vždycky sa objavia a na konci ich budeme musieť vyriešiť. Nie je potrebné určite so všetkým súhlasiť. Aj tie požiadavky, ktoré sú na stole, každá vláda má určité, určitý priestor, určité možnosti, ale bez toho, aby sme videli pohľad lekárov na danú problematiku, sa tie problémy nedajú, nedajú vyriešiť. Zdravotníctvo stojí veľké peniaze a preto ja si myslím, že ak je takáto situácia ...
=====