Videokanál klubu

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Trošku netradične, pán poslanec Šeliga, ja tiež ďakujem za vaše vystúpenie, za váš vecný tón a za podporu tohto zákona. Ja si myslím, že tento zákon bude namiesto pána kolegu, poslanca Suju, si myslím, že bude na prospech obyvateľov a nikto nebude hľadať, nejaký zamestnávateľ, výhovorky, to znamená, aby musel prepúšťať ľudí. Je tam aj tá nábehová krivka, to znamená, dávame pozmeňujúci návrh, aby sa teda začalo toto naše zvyšovanie príplatkov za vykonávanú prácu v neštandardnom pracovnom čase, respektíve za pracovnú pohotovosť mimo pracoviska, aby sa začala uplatňovať od 1. 6. 2023. To znamená, aby aj zamestnávatelia mali nejaký priestor, teda aby sa na to pripravili. Ešte raz na záver, pán poslanec, ďakujem veľmi pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Šeliga, ďakujem pekne za podporu tohto návrhu zákona. Je treba povedať, že my sme, asi všetci dobre viete, že tento návrh zákona sa presúval ešte z minulej schôdze a to práve z toho dôvodu, že prebiehali rokovania tak s ministerstvom práce, s pánom ministrom Krajniakom, ako aj prebehli rokovania so zástupcom zamestnávateľských zväzov a so zástupcami odborového zväzu, pričom viac-menej so zástupcami odborového zväzu sme sa, sme sa dohodli a so zástupcami zamestnávateľov sme sa nie úplne dohodli, ale práve preto, že sme sa nie úplne dohodli, tak sme pristúpili na kompromis, kde, ktorý spočíva v tom, že sme vypustili z tohto návrhu zákona uplatňovanie sumy minimálneho mzdového nároku naviazaného na rast minimálnej mzdy. Ten zostal, zostáva v zákone zachovaný tak, ako bol nastavený pánom ministrom Krajniakom v roku 2020, keď boli tieto, tieto sumy minimálneho mzdového nároku zmrazené. A my sa vraciame do spred roku 2020 len s príplatkami za prácu v neštandardnom čase, to znamená v noci a v soboty a nedele.
Treba povedať, že tá konštrukcia príplatkov, ku ktorému sa vraciame spred roka 2020, už je kompromisným riešením, pretože vôbec vyrokovanie týchto príplatkov v takých percentuálnych sadzbách ako, ako navrhujeme a ako boli pred rokom 2020, už boli výsledkom kompromisných rokovaní medzi zamestnávateľmi a odbormi a zmrazili sa v roku 2020 len z dôvodu covidu a z dôvodu toho, že boli nariadené tzv. homeoffice alebo práca z domu v neštandardnom čase a tam by boli naozaj tieto príplatky v tom prípade neúmerné. Ale dnes sme už opäť v situácii štandardnej a situácii, situácii ako bola spred roku 2020, tak vidíme, že je tu dôvod na to, aby sme sa vrátili aspoň... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za otázku, pán kolega. Teda ja zastupujem konkrétne stranu SMER – sociálna demokracia, ktorá háji sociálne záujmy, teda obyvateľov. Viem vám garantovať, teda je to pravda, na zdravie, viem vám garantovať, že to bolo prejednané s odbormi. Čiže túto tému sme určite riešili a odbory nás podporujú v tomto. Čo sa týka zamestnávateľov, nebudem sa k tomu v tejto chvíli bližšie vyjadrovať.

Ešte ten úvod. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho a Borisa Suska k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Nemkyho a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 1141). Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Odôvodnenie mám prečítať ešte raz? (Reakcia predsedajúceho.) Čiže bolo tlač 1141 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. (Reakcia predsedajúceho: „Dobre, ďakujem." Reakcia z pléna: „Celé to musí prečítať.")
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
Nasledujúce body sa primerane preznačia.
2. V čl. II sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023".
Skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte mi uviesť pozmeňujúci návrh. Navrhuje sa dočasne neuplatniť návrat k úprave sumy minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta spred roka 2020. K bodu dva bude, ide o legislatívno-technickú úpravu, vzhľadom na priebeh legislatívneho procesu, zachovanie primeranej legisvakancie a dodržanie ústavných lehôt sa účinnosť zákon posúva na neskorší termín. Teraz samotný pozmeňujúci návrh, pán predseda, predsedajúci.
1. V čl. I sa vypúšťa bod 1.
2. V čl. II sa slová „1. januára 2023" nahrádzajú slovami „1. júna 2023".
Skončil som.

Veselo začíname, som presvedčený, že aj veselo skončíme, keď budeme hlasovať. Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Martina Nemkyho a Borisa Suska na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pod tlačou 1141.
Národná rada uznesením č. 1646 z 28. septembra tohto roku pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona, tlač 1141, prerokoval a odporučil Národnej rady Slovenskej republiky schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pre neprítomnosť predkladateľov návrh zákona neprerokoval. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú štyri pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor neprijal odporúčanie k návrhu zákona.
Gestorský výbor odporučil hlasovať o návrhoch 1 až 4 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci pod č. 229 z 18. októbra tohto roku.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Začnem trošku neštandardne. Chcel by som poprosiť všetkých kolegov o podporu tohto zákona. V krátkosti uvediem zákon. Slovenská republika má najväčší podiel nočnej práce z okolitých štátov. Keďže v roku 2020 boli príplatky zmrazené kvôli covidu, navrhujeme ich rozmraziť podľa stavu z roku 2020.
Otvorte, prosím vás, rozpravu, pán predsedajúci. Zároveň sa hlásim ako prvý do rozpravy.

Ďakujem za slovo.
Ja rešpektujem váš postoj, pani poslankyňa, v pozmeňujúcom návrhu, chcel by som ale uviesť, že celý tento proces v súlade s predloženým návrhom zákona je treba vnímať s celkovou politickou situáciou, ktorá tu je. Predsa táto vládna koalícia začala s ústavnou väčšinou, 94 hlasmi. Postupne odchodom z poslaneckých klubov sa zredukoval tento počet. Teraz je tu stav, že jedna zo strán vládnej koalície celá odišla z vládnej koalície.
Aký je vlastne cieľ, ak teda sa, pani poslankyňa, chcete venovať riešeniu, dovolím si povedať, tejto ústavnej krízy, aký je váš zámer, aký je váš cieľ a ako ho dosiahnuť. Tým, že na jednej strane ste odišli z vlády a na druhej strane odmietate niektoré akty, ktoré sú napríklad referendum alebo iné, na riešenie tejto situácie. Alebo sú to len gestá, ktoré teda aj v súvislosti s odchodom z vládnej koalície produkujete?
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani poslankyňa Kolíková, asi sa zhodneme na tom, že v štáte všetká moc pochádza od, od občanov. Dokonca, respektíve hovorí to aj samotný Čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov, alebo priamo. To, že občania svoju moc prenesú na volených zástupcov, to neznamená, že im tá originálna kompetencia a právomoc sa odoberá. Oni ich len dočasne poverujú svojich volený, volených zástupcov. A z tohto dôvodu teda nesúhlasím s tým, že tí občania, ktorí takto majú originálnu kompetenciu a originálnu moc v štáte, že by nemali mať právo rozhodovať v referende aj o týchto otázkach.
Naša ústava hovorí jednoznačne čo nemôže byť predmetom referenda a všetko ostatné predmetom referenda môže byť. To, že Ústavný súd povedal, že to musí byť zakotvené v ústave, je len, je len nedokonalosť ústavného textu, ale z dnešného znenia ústavy zasa je všetko, čo nie je vylúčené a je predmetom verejného záujmu, tak, tak môže byť predmetom referenda. Čiže toto, to s týmto nemôžem súhlasiť.
A to, čo ste povedali, že by tu boli permanentne nejaké referendá počas volebného obdobia, s tým tiež nie je možné súhlasiť, lebo vyzbierať 350-tisíc podpisov nie je úplne jednoduchá záležitosť. Občania nedajú svoj podpis len tak na hocičo. To, že sa teraz podarilo vyzbierať najprv 650-tisíc podpisov a potom ďalších vyše 400-tisíc podpisov, je naozaj dôsledkom toho, že občania sú nespokojní s tým, ako funguje táto vláda. A to takáto situácia tu nebude permanentne, čiže takúto obavu, takáto obava je podľa mňa úplne neprimeraná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Dostál, toto je procesná otázka, ktorú určite vyrieši aplikačná prax, a myslím si, že takisto ako prezident Slovenskej republiky môže vyhlásiť referendum, má na to presne stanovený zákonný postup, tak takým istým spôsobom by vedel prezident aj zrušiť vyhlásené referendum na návrh petičného výboru. Samozrejme, ak to bude mať ako ústavnú povinnosť, čo týmto by sme chceli zaviesť.
Ďakujem.