Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda, rád by som možno rozvinul trošku tie tvoje myšlienky, ktoré si tu spomenul. Chcem povedať hneď v úvode jednu vec, že na poslaneckom klube našej strany sme dali voľné hlasovanie. Drvivá väčšina poslancov je pripravená to podporiť. Ja som si veľmi podrobne preštudoval pôvodný návrh pána Čepčeka, nič takéto som tam nenašiel. O to som bol viacej a nemilo prekvapený, že takéto niečo tu je. Ešte ako minister som prijímal veľakrát odborárov k tejto téme. Prijímal som aj Radu vysokých škôl, 60-tisíc brigádnikov pracuje hlavne v nedeľu, myslím teraz tých vysokoškolákov, ale napriek tomu si myslím, že to je dobrá myšlienka, so všetkými rizikami.
O to som viacej ja nemilo prekvapený s touto ideologickou vsuvkou, ktorá tu je, lebo ona nemá žiaden základ, nemá žiaden rozmer.
Pán Vašečka, prečo tam nie je napríklad aj nejaký cirkevný sviatok, v ktorom by ste pustili, aby tie obchody bežali? Prečo to staviate takto ideologicky? Veď keď tá rodina má byť spolu, nemôže byť spolu aj na 1. mája alebo dvadsiateho deviateho, alebo v Deň Ústavy Slovenskej republiky? Je to dehonestácia tých štátnych sviatkov, že ste vôbec pomysleli na to, že takýmto spôsobom toto obmedziť. Preto je to pre nás principiálne dôležité. Ja osobne som pripravený za to hlasovať, ak to bude bez toho, ale v tejto chvíli v plnej miere podporujem návrh pána podpredsedu Blanára.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Baránik, no nepochybne, že má Národná rada túto kompetenciu. Na druhej strane, tak ako pri schvaľovaní novelizácie ústavy sme vychádzali z odôvodnenia rozhodnutia Ústavného súdu o tom, že čo môže a čo nemôže byť predmetom referenda a prečo, čo bolo veľmi dôležité pre to, ako zakotviť túto zmenu v ústave z hľadiska či už normotvornej záležitosti, normotvorných, referenda a podobne, tak takisto aj tu si myslím, že nastavenie, správne nastavenie znenia tohto ustanovenia, ktoré sa týmto návrhom zákona mení, by mohlo ovplyvniť rozhodnutie Ústavného súdu zásadným spôsobom tak, akoby sme mali správne naformulovať znenie tohto ustanovenia. Čiže ja si myslím, že to má svoje rácio a logiku, aby sme počkali na rozhodnutie Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd zdôvodní, či už súlad alebo nesúlad tohto ustanovenie, potom sa zariadili a aj formulovali normatívny text.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, ja musím povedať, že na jednej strane vítam tento návrh novelizácie zákona ohľadom trestu prepadnutia majetku, pretože som rád, že aj koalícia si uvedomuje, že tak ako je tento trest v konkrétnej skutkovej podstate trestného činu nastavený, tak je v rozpore aj s medzinárodnými dokumentami, s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky. Čiže na jednej strane, ako som povedal vítam túto právnu úpravu, ktorú, predpokladám, že ešte v druhom čítaní, ak to prejde, tak bude priestor modifikovať z hľadiska možno alternácie jednotlivých trestov, či už trestu odňatia slobody alebo trestu prepadnutia majetku, či už v takejto forme, alebo v inej.
Na druhej strane musím povedať, že si myslím, že tento návrh je trochu predčasný, respektíve ak aj prejde do druhého čítania, že by som ocenil, keby sme s jeho schvaľovaním v druhom čítaní počkali až na rozhodnutie Ústavného súdu. Nakoľko skupina poslancov Národnej rady podala návrh na Ústavný súd o vyslovení nesúladu tohto konkrétneho ustanovenia, ktorý rieši aj tento návrh zákona s Ústavou Slovenskej republiky, a podala ho už dosť dávno a očakáva vo veľmi krátkej dobe, dúfam, že by sa Ústavný súd k tomu mohol vyjadriť. A myslím si, že by bolo dobré si počkať na rozhodnutie Ústavného súdu a najmä na zdôvodnenie toho rozhodnutia Ústavného súdu a podľa toho, ako Ústavný súd rozhodne a ako zdôvodní a odôvodní svoje rozhodnutie, potom nastaviť aj pozmeňujúcimi návrhmi finálne znenie tohto ustanovenia v Trestnom zákone.
Čiže, ako som povedal, vítam to. Na druhej strane by som ocenil, keby sme v druhom čítaní posunuli tú rozpravu alebo odložili hlasovanie o finálnom znení tohto návrhu zákona až potom, ako o tomto rozhodne Ústavný súd a myslím, že je to úplne legitímna požiadavka, ktorá má svoje rácio a svoj zmysel.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, tento zákon je veľmi dobrý. Ja chcem práve povedať, že to, čo ste povedať hlavne, projektové dokumentácie a druhá vec je, padli tu aj niektoré veci, že pokiaľ sa týka ekonomické vyhodnotenie. Ja vám chcem ale povedať jednu vec, že samozrejme, ak by som to podporujem. A druhá vec je, povedzme si na rovinu, či to bude PPP projekt, keby nebol Figeľ, ktorý zastavil tie projekty, ktoré sú, tak sú dneska za tie ceny postavené, ktoré tam boli. Každá vec, ktorá sa postaví tento rok, bude lacnejšia ako tá, ktorá sa postaví za desať rokov. To si, to vieme si, zbytočne si budeme o tomto presviedčať, lebo vieme, aká, aká, aký ekonomický vývoj.
Ale ja ťa chcel, pán poslanec, poprosiť o jednu, to, čo sme sa bavili, éčkové parcely, pretože to sa nejedná len o diaľnice, to sa jedná o cesty prvej triedy, kde sú neni vysporiadané, kde trebárs je vodovod tam, alebo je tam kanalizácia. A sú tam jednotlivci, ktorí špekulujú a ktorí aj pri výstavbe diaľnic, alebo pri aj výstavbe ciest prvej triedy, dohodnúť sa s pozemkovým fondom, čiže s katastrálnym úradom a proste jednoducho komu tie éčkové parcely patria, na základe súdneho znalca to vyvolá, proste musí to musí to odpredať. Či to už samospráve, diaľničnej alebo ten, kto ide tú cestu robiť. Ale pokiaľ toto nevysporiadame, tak máme s tým obrovské, vieš veľmi dobre, obrovské problémy.
Tak by som ťa chcel poprosiť, keby si pri druhom čítaní sme sa dohodli a vložili túto celú záležitosť. Ja by som poprosil, keby si oslovil aj katastrálny úrad, lebo ten s tým má problémy. Aspoň sa zbaví éčkových parciel, ktoré tam má, ktoré mu nič neprinášajú, lebo mu neplatia, aby si ma rozumel jednu vec. To sú zostatky staré, ktoré jednoducho sú. Preto sa k tomuto ešte raz vraciam a hovorím, vítam ten zákon.

No už to nebudem veľmi zdržiavať. Áno, ja, samozrejme, súhlasím s tým všetkým, čo ste povedali. Viete, ja som to fokusoval na to, aby sme nevytvárali, aby respektíve, aby sa v budúcnosti sme zamedzili vytváraniu z tých konfliktných miest. Tie sú jediné problematické. Verte tomu, že medicína sa zmenila. Z toho šamanstva, kedy ani my sme nechceli ukázať, čo všetko vieme, aby to sme mali zahalené, lebo keď potom sa na to pozriete laici, tak zistíte, že to až tak veľa nevie, neni veľa, čo vieme. Takže to sa otvára, tá medicína sa otvára svetu, to je jasné. Vôbec doba hospitalizácie sa skracuje, všetko sa mení absolútne čo najmenej ľudí, aby bolo čo najkratšie v nemocnici. To je jasné. Toto do toho zapadá. Preto som aj chválil ten zákon naozaj.

Ďakujem. Pani poslankyňa, ja chválim ten návrh zákona. Samozrejme, prítomnosť rodiča alebo nejakej zodpovednej osoby pri dieťati je conditio sine qua non. To je naozaj nevyhnutné. Tomu všetci dobre rozumieme. Ale aj vy, lebo sa naozaj tomu veľmi veľa venujete, rozumiete, že tu nie je problém neochoty alebo aspoň dúfam, že vo veľkej väčšine prípadov ste sa s tým nestretli, aby lekárski alebo zdravotnícki pracovníci nerešpektovali prítomnosť rodičov, budem to tak skracovať, pri dieťati.
Ten problém, ktorý tu máme a ktorý ani týmto zákonom to nevyriešime, je to prostredie, v ktorom my všetci pracujeme. Proste my nemáme na to ten priestor, aby tam tí rodičia mohli slušne bez nejakých obmedzení existovať pri tých deťoch. A ja viem, že týmto zákonom sa to nedá riešiť, ale mali by sme sa sústrediť na to, aby sme budovali tie nemocnice také a tie zdravotné zariadenia, aby tam tí rodičia pri tých dieťatkách mohli byť. Lebo to vytvára tie napäté situácie. Tam je to, tam je to úzke hrdlo tej fľaše. Že nervózni sú potom všetci. Aj zdravotnícki pracovníci, aj rodičia, ktorí potom si vynucujú, keďže je to v zákone, prítomnosť pri dieťati. A niet tam toho priestoru, ani ničoho, čo by sme im mohli ponúknuť.
A ja tam cítim ten najväčší problém, ktorý je. Takže možnože v budúcnosti budeme mať tú príležitosť, aby sme sa hlavne na toto sústredili. To, čo v Čechách funguje, je hlavne kvôli tomuto. A, samozrejme, potom sú to rôzne komunikačné schopnosti a komunikačné školenia aj pre zdravotníckych pracovníkov, v tom ja nevidím žiadny problém.
Takže ja vám držím palce, aby to vyšlo, naozaj. Ale pokračujte v tom boji aj za tie lepšie podmienky. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda.
Predložený pozmeňujúci návrh, tak ako bol predložený pánom poslancom Karahutom, predsedom výboru, môžem povedať, že za stranu SMER – slovenská sociálna demokracia tento pozmeňujúci návrh podporíme, nakoľko sa jedná o podľa mňa pozitívny krok z hľadiska rozdelenia finančných prostriedkov v pomere 70 § pre Environmentálny fond a 30 § pôjde na ministerstvo financií a aj to prerozdelenie potom tých 70 § je v duchu, že 35 § ide na rôzne typy vodozádržných opatrení, kanalizácie, vodovody pre obce a mestá, no a samozrejme, aj pre priemysel ako taký vo výške 35 §. A myslím si, že aj týmto krokom v dnešnej ťažkej dobe budeme vedieť pomôcť jednak priemyslu na Slovensku, ale na druhej strane aj obciam a mestám z hľadiska dobudovania vodovodov a kanalizácií.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, ja iba skúsim niečo navrhnúť, že či to bude akceptovateľné. To je komplikovaný návrh, ktorý teraz ideme prerokovať, pretože dva návrhy zákonov boli stiahnuté, urobil sa nejaký koncentrát. Nebolo by vhodnejšie najskôr odhlasovať veci a potom nech sa otvorí rozprava, nech sa môže normálne diskutovať a môžme hlasovať buď ešte dnes, alebo zajtra, to je úplne jedno, len asi by to bolo vhodnejšie, pretože budeme teraz držať parlament možno pol hodinu, to je dlhý pozmeňujúci návrh, možnože sa ešte nejakí ďalší ľudia prihlásia do rozpravy. Dávam na zváženie.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi tak isto nadviazať na príhovor predsedu strany SMER – sociálna demokracia Roberta Fica, ktorý zdôraznil hodnotu, ktorú naša vláda absolútne prestala rešpektovať, hodnotu mieru. A ja som veľmi rád, že ľudia na celom Slovensku môžu počuť, že ak budeme mať možnosť sedieť v budúcej vláde, na Ukrajinu nepôjde ani jeden náboj. A to je veľmi dôležitý signál pre celú slovenskú verejnosť, nech vedia, že pokiaľ ostane táto vláda pri moci, pokiaľ bude ďalej vládnuť pravica a ľudia ako Naď, ako Čaputová a ďalší, tak bude podpora vojny rásť, eskalovať konflikt a možno to skončí až jadrovou vojnou. Ale pokiaľ sa k moci dostane ľavica a vlastenecké sily, tak je šanca na to, že Slovensko nebude zapojené do vojny a že dokážeme usilovať o mier. A toto je náš zásadný cieľ.
Viete, pánovi ministrovi Naďovi sa za tie tri roky, ktoré je na čele ministerstva obrany, podarilo pretvoriť Slovensko na americkú kolóniu, na pobočku Pentagonu. Ako oni pískajú, tak on salutuje. Mal tu svojho obľúbeného ministra obrany Spojených štátov amerických a keď som videl tie zaľúbené pohľady, tak som o chvíľku pánovi Naďovi aj pochyboval. Ale viete, pán Lloyd Austin, americký minister obrany, ten vie, prečo to robí. On bol kedysi jeden zo šéfov americkej zbrojovky Raytheon, ktorá ale brutálne zarába na tejto vojne, ale brutálne. Im rastú tak miliardovo zisky, že nikomu tak nerastú okrem Pfizeru. Im rastú tak miliardovo zisky, že nikomu tak nerastú okrem Pfizeru. Raytheon, americká zbrojovka. Fajn, pán Lloyd Austin má svoje ciele, chce bohatnúť, ale čo má z toho Naď? Prečo robí takéhoto, s prepáčením, použijem terminus technicus, užitočného idiota Američanom? Prečo? Prečo nás zaťahuje do vojny? Čo my s touto vojnou máme? Toto je provinčný lokálny spor o územie Donbasu, do ktorého sa montuje Amerika a vytvorila z toho geopolitický spor, proxy vojnu medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou. Nebyť toho, že Američania futrujú zbrane do Ukrajiny, už dávno by bolo po vojne. By bolo po vojne, ukončené a nezomierali by Ukrajinci. A to je hádam naším cieľom, aby ľudia na Ukrajine neumierali. Nie, tento sa tu rehoce (rečník ukázal na ministra), lebo ten je najšťastnejší, keď môže trepotať ukrajinskou vlajočkou a zabávať sa na krvi samotných Ukrajincov a ešte do toho bude vrieskať ukrajinské banderovské pozdravy. Sláva Ukrajine, že áno, pán Naď.
Viete, tragédiou je, že na Ukrajine zomierajú nevinní ľudia a nebyť západných vojnových štváčov, ako je Naď, by tá vojna už dávno mohla skončiť. A tragédiou je aj to, že zatvárajú oči tí, ktorí majú v každom slove, v každej druhej vete hovoria o fašizme a tak ďalej, že zatvárajú oči nad tým, ako rastie popularita Stepana Banderu, Suševiča a ďalších nacistov na Ukrajine. Ako im stavajú sochy. Podľa prieskumov verejnej mienky 85 % Ukrajincov obdivuje Stepana Banderu. To je ten, ktorý vo Vulini vraždil alebo v mene ktorého vraždili desaťtisíce Poliakov, Židov a ktorí aj plienili na východnom Slovensku. Na to sa akosi zabúda. To nikomu nevadí, pán antifašista?
Zajtra je výročie porážky nacistov. Nemeckých nacistov v Stalingrade, 80. výročie, 2. február 1943. Ja som zvedavý, či si aspoň takéto veľké výročia dokáže pán Naď v mene Slovenskej republiky uctiť, že zomierali sovietski vojaci, vojaci Červenej armády za to, aby sme my boli slobodní. A dneska tu šíria títo tú najhoršiu, najodpornejšiu rusofóbiu. Horšiu ako Adolf Hitler v roku ´40. Toto je, pán Naď, hitlerovský slovník, nenávisť voči Rusom, zbrojenie, militarizmus a slúženie západným mocnostiach. Čo z toho má? Pýtam sa ešte raz, čo z toho má? Pani Čaputová dostáva aspoň vyznamenania. Tá si chodí každý druhý deň do Nemecka od jednej nacistickej organizácie, do Ameriky od ďalších. Ale čo dostáva Naď? Naď tu robí iba užitočného idiota Spojeným štátom americkým. Ako, je to aj otázka charakteru. Viete, keby aspoň pán Naď trošku viacej čítal. Napríklad Johna Mearsheimera. Veľký geopolitický analytik zo Spojených štátoch amerických, si predstavte, ktorý hovorí úplne jasne. Toto je spor medzi veľmocami, spor medzi USA a Ruskom. A jediný spôsob, ako ho zastaviť, je, že si sadnú tieto dve mocnosti a zabezpečia mier. Viete len, spomeňme si naposledy, keď sa s Rusmi dohodli západné mocnosti – Francúzi, Nemci – a uzatvorili tzv. Minské dohody 2 a o tých sme sa dozvedeli nedávno od Angely Merkelovej, že to malo len kúpiť čas Ukrajine, aby sa mohla vyzbrojiť, aby mohla potom bojovať s Rusmi. Takže od prvého dňa chceli vojnu s Ruskom a Rusi to dobre vedeli. Dobre vedeli, čo páchali od roku 2014 na Donbase. Ako vraždili ľudí, 14-tisíc ľudí. Vtedy ste boli ticho, pán Naď. Vtedy vám to bolo jedno. Dneska tu plačete nad osudom Ukrajincov, a vtedy ste boli ticho, keď zomierali nevinní ľudia na Donbase. A keď s ním nesúhlasíte, keď s pánom Naďom nesúhlasíte a tu brbloce niečo a hystericky tu jančí a označuje ľudí na Slovensku za háveď. To si vypočuli antifašistickí bojovníci, keď oslavovali koniec 2. svetovej vojny a oslobodenie Poltára, to si vypočuli od pána ministra Naďa, že vraj sú háveď. Lebo si dovolili zavolať aj predstaviteľov ruskej ambasády. A že tam viala vlajka Sovietskeho zväzu? A koho vlajka tam mala viať? Tretej ríše? Alebo Spojených štátov amerických? Pán Naď, študujte tú históriu, prestaňte prekrúcať dejiny. Oslobodila nás Červená armáda, národy Sovietskeho zväzu, áno, aj Ukrajinci a aj Rusi a aj Bielorusi, aj Kazaši, áno, všetkým ďakujeme a najviac si v tej 2. svetovej vojne vytrpeli práve Rusi, ruský národ. Viete, koľko Rusov zomrelo v 2. svetovej vojne etnicky? 14 miliónov, Ukrajincov 7 miliónov, Bielorusov 2,5 milióna. Pán Naď naštudujte si to, prosím. (Zaznievanie gongu.)
Ďalšia vec. Ak počúvame dneska svetových lídrov, ktorí hovoria, že nebudú posielať zbrane na Ukrajinu, ako napríklad brazílsky prezident Lula, ľavičiar, ak počúvame pápeža, ktorý hovorí o mieri, ak počúvame maďarského premiéra, ktorý hovorí, že áno, humanitárna pomoc musí ísť na Ukrajinu, ale zároveň musíme upozorňovať na tie fašistické praktiky, ktoré robí Ukrajina voči menšinám a musíme prestať zbrojiť. Toto hovoria viacerí významní svetoví štátnici. Ale tuto máme koloniálnu vládu, pána Naďa, Hegera a ďalších, ktorí celý svoj život spojili so spoluprácou s Američanmi, s mimovládkami. Pán Naď mal vlastnú mimovládku, ktorú futrovali rôzne kruhy, nebudem hovoriť aké. Zarábal na tom, že radil zbrojárskym firmám, a teraz sa tu rehlí, lebo je na suchu. Gratulujem, pán Naď, ale tlačíte, tlačíte Slovensko tam, kam nepatrí.
Slovensko je jeden mierumilovný národ. Slovensko má byť prvé v čele tých, ktorí budú bojovať za mier. Slovensko nesmie posielať zbrane na Ukrajinu. Slovensko musí zrušiť sankcie proti Rusku. Toto je naša úloha a ja som presvedčený, že pokiaľ sa nám podarí vyhrať parlamentné voľby, doručíme to, čo sme sľubovali. Prestaneme podporovať sankcie proti Rusku, prestaneme zbrojiť Ukrajinu a konečne sa začneme starať o Slovákov, lebo tí si to zaslúžia. Kvôli vám tu je to obrovské zdražovanie, kvôli tomu, akým spôsobom zavádzate sankcie voči Rusku, akú nezmyslenú hospodársku politiku robíte a ako slúžite Spojeným štátom americkým a ďalším západným veľmociam, čo je proti slovenským národným záujmom.
Dovoľte poslednú poznámku. Tá miera nenávisti voči ruskému národu sa prejavuje až vulgárnym spôsobom a počúvali sme tu aj pána Osuského, ktorý keď ešte hovoril o druhej svetovej vojne, tak hovoril o tom, že spojenci posielali Rusom "žrádlo". Zase sa ukázal náš veľký ctiteľ dôstojnosti a morálky. Ako môže povedať, že sa ľuďom posiela žrádlo? Takýmto spôsobom on nenávidí tých, ktorí nás oslobodzovali. Takto, takúto nenávisť, akú voči Rusom prejavujú ľudia, ako je Osuský alebo Naď, takúto nenávisť naozaj naposledy predvádzali nacisti počas druhej svetovej vojny. A to je veľké memento. Prestaňme s nenávisťou! Prestaňme s nenávisťou voči iným národom! Prestaňme s tým podhadzovaním sa západným mocnostiam a konečne začnime hovoriť o mieri!
Viete, história nás učí, že každá vojna jedného dňa skončí. Prečo to nemôže byť skôr? Prečo to nemôže byť už teraz? Prečo teraz musíme čakať rok, dva, tri, štyri, päť, až kým sa konečne uráčia a pochopia, že Rusko sa nedá poraziť? Dohodnime sa s tými mocnosťami! Prestaňme bojovať, prestaňme zabíjať! To, čo robí dneska Západ na Rusku, je podpora masového zabíjania a ja s tým odmietam súhlasiť. Budem vždy bojovať za mier a som rád, že na Slovensku je tak nádherne rozdelená spoločnosť v politike, že ľavica celkom jasne hovorí o mieri a pravica celkom jasne o vojne. Ľudia si budú môcť vybrať vo voľbách. Vojnu, Naďa, alebo Roberta Fica, a teda mier.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Ďakujem všetkým za faktické poznámky a možno niektorým odpoviem.
Pri všetkej úcte, pán poslanec Krúpa, ak si vy myslíte, že ja by som mal vedieť, ako sa dopracujeme k mieru, tak neviem, prečo si to myslíte. Ja si myslím, že to málokto dnes vie, ale určite viem, že je potrebné sa oň usilovať. A ak si vy myslíte, že jediná cesta je podporovať Ukrajinu a zničiť Rusko a tým sa všetko vyrieši, tak ja mám obavy, že toto asi nie je tá správna cesta.
Pán poslanec Dostál, opäť ste pokračovali v tom, že vidíte do hláv všetkým. Ja som ani Robert Fico nepoužil slovo, že my sme veľvyslancov poučovali. Ale to je typické pre vás, že vkladáte do úst nám iné slová, ako sme povedali, lebo sa snažíte to prekrúcať. Nie, my si vážime, že veľvyslanci prišli a že sme s nimi diskutovali o všetkých pálčivých otázkach, lebo to nie je jednoduché. Nie je to také jednofarebné, ako to vidíte vy. A vonkoncom nemôžem povedať, že jeden alebo druhý niekomu čosi poučoval, pretože všetci k tomu pristupovali s obrovskou bázňou a s rešpektom, pretože toto nie je jednoduchá situácia, v ktorej sa nachádzame. A ešte raz by som vás chcel poprosiť, všetkých poslancov, ktorí sa cítite, že ste tu na to, aby ste kontrolovali vládu, či v opozícii, alebo v koalícii, tak podporte to uznesenie, pretože to má práve tento cieľ.
Ďakujem pekne.