Videokanál klubu

Ďakujem pekne za faktickú poznámku, pán podpredseda. Áno, ja by som chcel zdôrazniť ešte, aby to bolo úplne jasné a odznelo to, že sa bavíme o prechodnom období šiestich mesiacov, že my tu nejdeme riešiť koncepčné systémové riešenie do, do budúcna, pretože máme aktuálne negatívny vývoj cien na trhu a potrebujeme riešiť aktuálnu situáciu. To, ako sa nastaví koncepčne celý, celý systém napríklad viazaný na nejaké percento inflácie a podobne, sa môže riešiť do budúcna, ale my momentálne riešime aktuálnu, aktuálne negatívny vývoj na trhu s potravinami a je to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov, čiže aj nejaké výčitky toho, že či je, ide o nedovolenú štátnu pomoc a podobne, to neprichádzajú do úvahy aj po konzultáciách, ako mám informácie, s Protimonopolným úradom aj s ďalšími inštitúciami o tom, že vzhľadom k tomu, že ide to len na obmedzené obdobie šiestich mesiacov z hľadiska negatívneho vývoja, boli predmetom, tento celý návrh zákona bol predmetom prestupových rokovaní, nikto k tomu nevzniesol pripomienky, takže malo by to byť právne a legislatívne v poriadku.
A to, čo bude po šiestich mesiacoch, sa uvidí na začiatku budúceho roka a tam sa môžu nastaviť buď systémové opatrenia, alebo sa môže aj v tomto pokračovať. A treba to vnímať celé ako balík zákonov týchto dvoch plus ďalší, ktorý pôjde zákon o sociálnom poistení, kde vlastne na jednej strane tuná dávame možno nejakú záťaž pre, pre podnikateľov z hľadiska možnej prípadnej regulácie, na druhej strane zase ideme zamestnávateľom uľaviť tým, že im do výšky minimálnej mzdy odpustíme odvody na toto isté obdobie za zamestnanca, plus im to vlastne má zasanovať aj zvýšené náklady, ktoré vznikli za príplatky za soboty, nedele a prácu v neštandardnom pracovnom čase. Čiže myslím si, že to riešime naozaj ako celkový balík, ktorý ak by bol prijatý v celosti všetkých troch zákonov, tak bude mať naozaj pozitívny dopad na koncovú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, budem sa, keďže je spojená rozprava k dvom návrhom zákonov, budem sa ja osobne hlavne venovať tlači 1646, je to návrh novely zákona o cenách, zákona č. 18/1996 Z. z.
Tento návrh má zase dve časti. Jedna časť je vrátenie evidenčných povinností a druhá časť je úprava prechodného ustanovenia na prechodné obdobie šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o samotné vrátenie evidenčných povinností, bolo tu už k tomu dosť povedané, ale ja si dovolím to ešte, ešte zosumarizovať a zopakovať. V rámci prvého kilečka bolo vypustené, vypustená povinnosť nahlasovať cenové vývoje za ostatné tri roky cenovému, cenovému orgánu, resp. Štátnej obchodnej inšpekcii a ministerstvu financií ako cenovému regulačnému orgánu, čo vlastne, dôsledok čoho je znemožnenie kontroly a znemožnenie cenovej regulácie, ktorá je už dnes v platnom a účinnom zákone o cenách. V platnom a účinnom zákone o cenách dnes je možnosť, aby ministerstvo financií ako cenový regulačný orgán regulovali ceny, ak nie je buď dostatočne rozvinutá konkurencia na trhu, resp. ak sú také, nastali také skutočnosti, ktoré majú dopad na koncové ceny jednotlivých druhov tovarov a služieb.
Keďže však táto povinnosť nahlasovať tieto údaje pre podnikateľské subjekty v rámci tohto prvého kilečka vypadla, tak žiadne orgány, štátne, či už je to cenový regulačný orgán, ktorý je v zákone o cenách, alebo je to Štátna obchodná inšpekcia, nemá akým spôsobom kontrolovať tie cenové vývoje a tým pádom nemá ani možnosť vykonávať tú cenovú reguláciu, resp. skontrolovať vývoj, cenový vývoj na trhu s jednotlivými druhmi tovarov a služieb, osobitne teraz sa bavíme o potravinách.
Pokiaľ ide o samotnú kontrolu vývoja cien alebo cenový, vývoja cenovej, cenových analýz, samotní zamestnávatelia, s ktorými boli tri okrúhle stoly, kde väčšina zamestnávateľov v oblasti potravín sedela, alebo teda zástupcov združení, sami priznali, že už len samotná kontrola cenových vývojov z hľadiska Štátnej obchodnej inšpekcie, resp. ministerstva financií alebo ministerstva pôdohospodárstva by prispela k tomu, ako sa budú chovať a ako sa budú správať najmä koncoví dodávatelia potravín, napríklad obchodné reťazce. Pretože akonáhle sa začne táto cen... tento cenový vývoj kontrolovať, tak sa hneď uvidí, aké marže si dávajú napríklad obchodné reťazce, akým spôsobom stanovujú cenu a už len to samotné ich prinúti sa inak správať, ako sa správajú dnes, keď žiadna možnosť kontroly týchto, tohto vývoja cien nie je.
Čiže už len samotné to zavedenie spätnej evidenčnej povinnosti má efekt na to, ako sa budú koncoví dodávatelia potravín správať a bude to mať vplyv na koncovú cenu potravín pre spotrebiteľov, čo je podľa nášho názoru veľmi dôležitá a prínosná, prínosná vec a nemá vôbec dôsledok, nárast či už administratívy, alebo, alebo personálnych nákladov, pretože tie personálne stavy boli aj predtým, kým sa to s kilečka vypadlo a pokiaľ ide o nejakú administratívnu záťaž, tak všetky subjekty si tieto cenové vývoje tak či tak evidujú, tak či tak vedú vo vlastnej evidencii pre vlastné potreby. Čiže vyexportovať to do jednej excelovskej tabuľky a odoslať to cenovým regulačným orgánom, myslím si, že je úplne najmenšia, najmenšia administratívna záťaž, že toto nie je žiaden argument.
Pokiaľ ide o, ide o tú druhú časť, tam by som sa rád venoval tomu vývoju tej legislatívy, ako, ako sme ju pripravovali. Boli prvé dva okrúhle stoly, kde sme sa dohodli na základe, na nejakých princípoch a keďže z hľadiska času nepriaznivého vývoja na trhu bolo potrebné okamžite urýchlene konať, tak sme pripravili, pripravili návrh zákona, ktorý sme predložili do prvého čítania spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie, kde to teda už pán podpredseda Národnej rady hovoril, ako dopadlo skrátené legislatívne konanie. Nič menej, bolo to v prvom čítaní a my sme ďalej pokračovali v diskusiách s jednotlivými zamestnávateľmi v oblasti potravín, s jednotlivými potravinami, potravinovými subjektami. Na základe týchto diskusií, resp. v tom prvom návrhu sme v tomto prechodnom ustanovení zakotvili, že cenový regulačný orgán je povinný po nadobudnutí účinnosti zákona nastaviť z hľadiska toho, aký je vývoj cien aktuálny na trhoch, nastaviť cenovú reguláciu a zaviesť cenovú reguláciu podľa tretej časti zákona o cenách. Táto cenová regulácie môže, mohla spočívať v stropovaní marží, v stropovaní koncových cien, spôsobu výpočtu cien a rôznych ďalších opatreniach, ktoré sú uvedené v tretej časti zákona o cenách.
Po ďalších diskusiách a okrúhlych stoloch so zainteresovanými subjektami sme prišli k tomu záveru, že asi nebude úplne najlepšie stanovovať povinnosť regulácie len podľa tretej časti, podľa tretej časti zákona o cenách, pretože tu môžu byť na vine aj iné, iné skutočnosti, ktoré majú dopad na koncovú cenu, napríklad zvýšené ceny vstupov, zvýšené ceny energií atď. Čiže preformulovali sme to prechodné ustanovenie tak, ako je predložené v dnešnom pozmeňujúcom návrhu, kde už nie je povinnosť vykonať cenovú reguláciu, ale povinnosť vykonať analýzu cien. Ak sa na základe tejto analýzy cien zistí, že je negatívny vývoj na trhu, alebo že pretrváva negatívny vývoj na trhu, lebo to, že je, to je dnes neodškriepiteľná skutočnosť, aleže naďalej pretrváva, tak cenový orgán nebude vykonávať opatrenia podľa tretej časti zákona, ale navrhne opatrenia vláde na schválenie a vláda ich potom následne schváli, pričom tie opatrenia nemusia byť len podľa zákona o cenách, to znamená cenové regulačné opatrenia, ale môžu to byť aj iné opatrenia, napríklad dotácie z hľadiska elektrickej energie alebo iné, napríklad sociálne opatrenia a iné opatrenia, ktoré majú mať vplyv na to, aby sa znížila koncová cena potravín.
V tejto súvislosti sme aj vypustili potom prílohu zo zákona a nechali sme to teda na regulačný cenový orgán, čo je ministerstvo financií, aby takýmto spôsobom navrhla opatrenia na to, aby sa znížili koncové ceny potravín. A myslím si, že toto je správny nástroj na to, ako, ak zlyhá trh, by mal cenový regulačný orgán reagovať.
Čiže myslím si, že tu sme vyšli aj v ústrety trhovému mechanizmu a požiadavkám jednotlivých zamestnávateľských zväzov na to, aby cenový regulačný orgán nemusel priamo hneď regulovať ceny, ale aby vykonával, vykonal vývoj cenovej analýzy a na základe toho stanovil opatrenia, ktoré môžu byť aj iné, ako hovorí sám zákon o cenách. Čiže tuná si myslím, že sme vyšli maximálne v ústrety a teda je dosť nefér, že nám tu hovoríte, že sme to robili od zeleného stola a že, že máme to nechať, nechať čisto na trh, ktorý evidentne v tejto oblasti zlyhal.
No a na konci svojho vystúpenia, kolegovia a kolegyne, vás chcem veľmi pekne poprosiť, keďže prišlo k tejto zmene a dohode, dohode, k dohode s jednotlivými subjektami na potravinovom trhu a zmenili sme to prechodné ustanovenie v návrhu zákona a vypustili sme odtiaľ prílohu, ktorá tam bola, tak vás chcem veľmi pekne poprosiť, pretože na výbore boli prijaté pozmeňujúce návrhy vyplývajúce zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa vzťahovali k prílohe, a keďže tá príloha bola z tohoto návrhu zákona týmto pozmeňovacím návrhom vypustená, tak keby sme teda spoločne pri hlasovaní odmietli bod 1 a 2 spoločnej správy. Myslím si, že to je predpoklad toho, aby sa mohlo potom o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať, ktorý je naozaj pozitívny a na ktorom je dohoda všetkých zainteresovaných subjektov.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Kolega Viskupič, ty to bagatelizuješ iba na to, že sa tu vyrobí nejaká analýza pre analýzu a že sa to založí niekde, ale ja chcem upozorniť na jedno, však tu je zákon o cenách, ktorý je v gescii Ministerstva financií Slovenskej republiky. A ja sa pýtam, kde dalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky nejaký príkaz Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby vykonávala svoju kontrolnú činnosť? Slovenská obchodná inšpekcia povedala, že žiadny takýto pokyn z ministerstva financií nedostala. A ver mi, že keď sa štát začne zaujímať o to, nie Národná banka, ale štátne orgány o to, aké sú cenové vývoje, všetci si dajú pozor. A bolo mi to aj potvrdené, že zrazu, keď sa kontrolovali cenové vývoje, zrazu však tie reťazce si dávali oveľa menšie marže. A kto, kto zabezpečil to, aby sa tie cenové vývoje nemohli kontrolovať? No strana SaS, pán Viskupič.
Vy v prvom kilečku ste zrušili tzv. opatrenie, ktoré hovorilo o tom, že tri roky dozadu tie, tie reťazce musia evidovať svoje ceny. Ony síce evidujú ďalej, ale nemajú žiadne, žiadnu povinnosť voči žiadnemu štátnemu orgánu ich predkladať a my to vraciame naspäť a chceme, aby štát sa o to viac začal starať a hlavne s cieľom, samozrejme, aby potom aj klesli ceny potravín na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja dovolím si zareagovať na to, čo tu povedal pán Viskupič. Myslím, že je to dôležité v rámci toho súboja, ktorý tu prebieha v Národnej rade.
Pán poslanec Viskupič, na úvod by som chcel povedať k tomu vyhláseniu tých sociálnych partnerov. Považujem to od vás absolútne za nekorektné, že ste to pri tomto prerokovávaní týchto zákonov vôbec vytiahli. Tu je vyše dvesto zákonov na tejto, na tejto schôdzi Národnej rady a ja vás poprosím, urobte to pri tých stopäťdesiatich, ktoré sú úplne zbytočné. Postavte sa sem a môžete tu zakaždým 150-krát opakovať, ale toto sú zákony, ktoré do tejto kategórie absolútne nepatria. Preto to považujem za absolútne nekorektné, že ste vôbec začali s týmto celé toto vystúpenie.
Druhá vec, sťažujete sa teda, že je tu nejaká legislatívna smršť, tak ja sa pýtam, prečo strana SaS tak vehementne obhajovala termín predčasných volieb 30. 9? Ja sledujem každú jednu politickú diskusiu, kde pán Sulík rozpráva, ako keby strana SMER bola tá, ktorá si želala nejaké predčasné voľby až 30. 9. Strana SMER hovorila, že majú byť predčasné voľby možno už v marci, keby to bolo možné, nie 30. 9. Však toto je ten chaos, ktorý tu je. Jedenásť mesiacov absolútneho bezvládia a robí sa tu, sa tu predkladajú veci a každý sa tvári, že je opozícia, a stojí to stovky miliónov Slovenskú republiku. To je fakt. Ale vy ste jedným z tých vinníkov, prečo sa to tak stalo. Mali ste trvať na tom, aby predčasné voľby boli oveľa skorej.
Čo sa týka samotnej tej, toho cenového vývoja, bolo to tu povedané. No Slovenská republika dáva na pomoc poľnohospodárom o osemkrát menej ako okolité krajiny. A máte pravdu, slovenské tovary sú drahšie ako tie dovozové, lebo sme oveľa menší trh a keby sme pomohli dostatočne poľnohospodárom, ten benchmark tých cien tvoria slovenské potraviny. Čiže tam treba pomôcť, aby sa znížila cena slovenských potravín a takto dokážeme znížiť celkovú cenovú úroveň. A o tom sme sa odborne bavili na tých troch stretnutiach, o ktorých sa tu bavíme.
Ale to nepomôže. My musíme urobiť jednu vec. Trh je veľmi malý. To je ten trh, o ktorom vy hovoríte, jak úžasne funguje. No nefunguje, lebo by sme nemali dvakrát také vysoké ceny potravín. Čiže čo treba urobiť? Treba kontrovať cenové vývoje. A my tiež hovoríme, že k regulácii príďme až potom, keď urobíme analýzu a uvidíme, že tie cenové vývoje sú proste zlé, že sa zle vyvíjajú. Ja keď som sa rozprával s pani Machútovou, čo je šéfka Slovenskej obchodnej inšpekcie, tak vám môžem povedať, ona mi povedala, keby dostala pokyn z ministerstva financií, a to chcem kritizovať ministerstvo financií, ktoré v tom nič neurobilo, tak Slovenská obchodná inšpekcia by robila analýzu cenových vývojov. A ona mi hovorila, akonáhle by sa to začalo robiť, všetky reťazce by si veľký pozor dávali, čo aké ceny si budú určovať na malom slovenskom trhu, ktorý, bohužiaľ, je malý a nie je taký konkurencieschopný, ako sú okolité trhy.
Keď sa tu bavíme, jak vy hovoríte, o tom, že mali by prísť iné, iné reťazce na Slovensku, no tie reťazce, bohužiaľ, sú tu, je tu zopár reťazcov, ktoré majú dominantné postavenie na slovenskom trhu. Ak si pozriete čísla, sú to štyri veľké reťazce, ktoré určujú cenový vývoj, a keď sem dôjde nejaký ten piaty, kde sa teda nádejate, že to klesne, tak on príde hlavne vďaka tomu, že si pozrie, aké obrovské marže sú na Slovensku a prispôsobí svoje, svoje zisky tomuto trendu. Čiže preto my hovoríme, že štát musí sledovať cenové vývoje a ak sa nebude nič diať, tak to musí byť cenová regulácia. To sú základné opatrenia.
Čo sa týka ďalšieho podporného opatrenia, ktoré tu budeme za chvíľu predkladať, alebo ktoré sa už možno aj predkladali, je znižovanie nákladov na, na mzdy alebo teda mzdových výdavkov tých jednotlivých prvovýrobcov, hlavne od, od, odpustením sociálnych odvodov, tak to je jeden z prvkov. Ale ja považujem za najdôležitejšie práve to, čo som teraz povedal, kontrola cenových vývojov, posilnenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a treba ukázať, že štát sa o tie ceny v podstate stará. Ak to nemá pána, ak štát nesleduje, ako sa tie cenové vývoje dejú, tak tie reťazce si robia, čo chcú a zvyšujú si marže, ako sa im zachce.
Viete, ja som nedávno bol na jednom stretnutí krajín OECD a tam ja som s prekvapením teda čumel, kde sa teda hovorilo hlavne teda, že inflácia, zdražovanie a všetko, a z analýz OECD viete, čo vyplynulo? Že najviac narástli korporátne zisky tých firiem, ktorí tú infláciu zneužili a zvyšovali si ceny, ako sa im zapáčilo. A to je prípad aj na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Chcel by som doplniť pána podpredsedu Blanára. Iste máme v pamäti, že v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii tvoriacej Lisabonskú zmluvu sa dáva udržateľný rozvoj z hľadiska hospodárskeho rastu a cenovej stability za rovnaké prvky.
Čo sa týka hospodárskeho rastu, pán Viskupič, tam určite nemáme žiadne problémy ohľadne toho, aby sme teda vedeli povedať, že z čoho sa odvíja prosperita a že čo teda to musí byť. Ale Európska únia hovorí aj o cenovej stabilite ako rovnocenného prvku, pretože hospodársky rast a cenová nestabilita, nevyvážené zvyšovanie cien, znižovanie životnej úrovne, chudoba a všetko, čo z toho pramení, hovoria o tom, ako keby sme teda jeden pilier držali, všetci ho podporovali, zdôvodňovali a vytvárali aj ekonomické nástroje, ale ten druhý neberieme do úvahy, pretože narážame na ideologickú floskulu regulácie.
Len k tomu zákonu, ktorý som ja predkladal, a to by som do vašej pozornosti, pánovi Viskupičovi, ak si môžem dovoliť, nehovorí o regulácii, hovorí o posilnení kompetencií ministerstva financií. Nevytvára nič iné, len chce, aby ministerstvo financií uskutočňovalo analytickú kontrolnú činnosť a všetko, čo s tým súvisí, predkladali vec na vládu, ktorú zase nevytvárame, ale ju máme. A, samozrejmé, čo sa týka verejných politík, aby predkladala takúto správu aj do Národnej rady, ako, ako najvyššieho orgánu štátu. V tom, prosím vás, ja nevidím reguláciu, ale len efektívne využitie štátnych orgánov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec Viskupič, to, čo ste hovorili ohľadne alebo čo ste čítali to stanovisko a hovorili o tom, že sa pripravujú a predkladajú v zásade zákony písané od zeleného stola, je, žiaľbohu, pravda, ale pravda v tom, že sa vzťahuje na väčšinu koaličných návrhov. Pokiaľ ide o tieto tri návrhy, ktoré tu teraz predkladáme, dva návrhy zákona o cenách a jeden návrh zákona o sociálnom poistení, má presne opačný charakter. My sme sedeli na troch okrúhlych stoloch so zamestnávateľmi, teda zástupcami tých subjektov, ktorých ste citovali to stanovisko, či už je to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, či už je to Zväz obchodu, Slovenská aliancia moderného obchodu, Potravinárska komora Slovenska, Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora, Slovenská obchodná inšpekcia a ďalšie subjekty, s ktorými sme mali tieto okrúhle stoly a s ktorými sa na konci na ostatnom stretnutí dohodli na riešení, aké bude pre všetkých akceptovateľné. A s týmto riešením v rámci aj pozmeňujúcich návrhov tu teraz prichádzame. Takže myslím si, že táto kritika bola priamo do vašich radov, ale určite nie k týmto zákonom, ktoré tu teraz prerokovávame.
A pokiaľ ide o to, čo ste hovorili z hľadiska novej byrokracie a nových analytikov na ministerstvách a podobne, to vôbec nie je pravda. Tieto ministerstvá, či už je to ministerstvo financií alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré majú už dnes kompetencie v rámci zákona o cenách vykonávať cenovú a vecnú reguláciu, tieto odbory majú vytvorené. Akurát, že tie odbory nič nerobia v tejto oblasti.
No a pokiaľ ide o samotnú filozofiu trhového hospodárstva, tak naozaj na konci celej tej reťaze by mal byť spotrebiteľ. A práve keď trh zlyhá či už z hľadiska vstupov, cien energií, atď., tak jediný, kto to môže riešiť, tak je naozaj štát. Iné riešenie a trh sám to nevyrieši, ako sme mali možnosť vidieť aj pri cenách energií.
Viac potom poviem v ústnej rozprave, lebo toho už viac nestihnem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán poslanec, ja sa trošku pridám k svojim predchádzajúcim kolegom, pretože osem rokov ako minister práce som mal eminentný záujem, aby dobre fungovala Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, pretože si uvedomujem, že dobrý sociálny dialóg je garancia, záruka sociálneho zmieru. A ja, čo sa týka toho stanoviska, ktoré ste čítali, ja sa pod neho podpíšem, ja ho beriem. Áno, je tu veľmi veliký problém, že prečo teraz, keď skončilo všetko, prestane rokovanie parlamentu, vyšli teraz s takýmto. Pretože tie problémy tu pretrvávali skoro štyri roky v tom sociálnom dialógu.
No ale je paradoxom veci to, a to tu už bolo povedané, tu treba rátať všetky tie tri zákony, aj ten, čo ja budem predkladať, v istej súčinnosti, lebo oni smerujú za jedným cieľom. No ale k tomu boli tri okrúhle stoly. To znamená, ani hospodárska rada tak často nesedáva k zákonom, ako sme sedeli my. Viete, čo je paradoxom? Paradoxom je možno to, že za tým okrúhlym stolom nesedeli odborári. Ale oni nesedeli preto, že hlavný cieľ, ktorý sme si dali, bol o tom, že nesmú byť dotknuté ich práva aj následné, čo sa týka dôchodkových v tom riešení, ktoré my predložíme, a to sme v plnej miere zabezpečili. Naopak zamestnávatelia vítajú. Veď my znižujeme celkovú cenu práce. Tým vytvárame pre nich lepšie podmienky na tom trhu aj konkurencie so zahraničnými potravinármi, pretože sú do istej miery, i keď na isté časové obdobie, jednoducho zvýhodnení. To znamená, v žiadnom prípade.
A už keď som pri tom, na túto schôdzu sú predložené tri alebo štyri zákony, ktoré novelizujú Zákonník práce, bibliu, ktorá hovorí o právach a povinnostiach zamestnanca a zamestnávateľa. Ani jeden z nich nebol na hospodárskej rade. To by som skôr pokladal za jeden veľmi veľký problém.
Ďakujem.

Pán poslanec, trochu som sklamaný, ale navrhnem, navrhujem vám jednu vec. Poďme my dvaja a ešte zoberte niekoho z bývalej koalície, ideme porovnať ceny v Bille v Rakúsku, tu v Hainburgu, a v Bille na Slovensku. Lebo keď sme to porovnávali, tak v Bille na Slovensku boli drahšie, ako boli v Rakúsku v Bille. Takže aby, to je akademická diskusia, to, o čom hovoríte teraz.
Druhá vec, samozrejmá vec, vyzývali sme vás ix-krát počas tých troch rokov, že treba proste, príde zvýšenie energie, príde k ďalším veciam, vôbec ste na to nereagovali. Z toho vznikli, proste tá inflácia, ktorá je u nás, je ďaleko vyššia, ako je v susedných krajinách, to je prvá vec, a druhá vec, máme najnižšie, máme najnižšiu z tých krajín, ktoré sú, priemernú mzdu, nehovoriac o dôchodkoch, ktoré sú takisto minimálne alebo priemerné dôchodky, ktoré sú u nás. Takže tí naši ľudia sú dvakrát postihnutí.
A ešte čo je, ešte čo je väčšia tragédia, keď sme robili ten prieskum, tak sú ešte vyššie ceny na, tam, kde je to, kde je naše stredné Slovensko a východné Slovensko, boli ceny ešte vyššie ako v Bratislave, páni. Čiže tí ľudia ešte sú na tom horšie ako tu my v Bratislave. Takže to je zbytočné hovoriť. Pokiaľ bude ministerstvo financií dôsledne vykonávať tú kontrolu, ktorú má, tak vám garantujem, že ceny klesnú a potom zbytočné je o tom hovoriť, keď Lidl má najvyššie, najvyššie zisky vôbec v histórii a má ich na Slovensku.

Ďakujem za slovo. Nebudem vo svojej faktickej poznámke sa snažiť presviedčať pána Viskupiča, že nemá správne názory, pretože to by som si nikdy nedovolil. Zo svojho pohľadu asi je presvedčený o tom, že má pravdu on.
K tomu listu, ktorý ste čítali, pán poslanec, no asi by bolo treba povedať, že počas celých troch rokov a celého legislatívneho procesu a to, čo sa tu dialo v tomto parlamente, by pravdepodobne ten list bol sedel. Teraz pár mesiacov pred koncom volebného obdobia a ešte to postaviť tak, že to je ako keby na tieto tri naše návrhy zákonov, to, to nesedí. K tomu, aby sa tak nedialo, aby ten legislatívny proces bol iný, ako bol počas troch rokov, ste možno mohli, mohli oveľa silnejšie búchať do stola, aby to tak nebolo.
No treba povedať aj toľko, že vývoj cien a ich nekontrolované, neodôvodnené zvyšovanie má priamy vplyv na životnú úroveň občanov, priamy vplyv na rast chudoby a prehlbovania nerovností. Ak je toto tak a ak fungujú alebo sú ustanovené orgány štátnej správy a jednotlivé ministerstvá, tak my z nášho pohľadu sociálnej demokracie hľadáme nástroje, ktoré by boli nielen regulačné, ale aj kontrolné vo vzťahu k cenovému vývoju a aby kompetencie jednotlivých ministerstiev, jednotlivých orgánov mali naozaj zákonnú oporu a mali aj nástroje k tomu, aby tento stav zmenili. A to, že v Slovenskej republike prebiehajú tie, tie súboje a spory o úlohu hospodárstva a o samoregulačných mechanizmoch, asi netreba hovoriť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Viskupič, tak vážim si tú korektnosť toho, že pomenuje sa tu, aký má postoj strana SMER - slovenská sociálna demokracia z hľadiska úlohy štátu pri takýchto situáciách a je, samozrejme, aj legitímny aj váš postoj liberálnej SaS-ky, ktorá hovorí o tom, že všetko trh vyrieši, že slobodne to tu bude všetko nejakým spôsobom fungovať. Asi si si chcel nejako vyčerpať dvadsať minút, preto si tu čítal ten list, ktorý ale fakt akože vôbec nebol smerovaný na naše zákony. Ja som po predmetnej tlačovej konferencii, z ktorej vznikol aj tento list, z hľadiska určitej kritiky niektorých návrhov zákonov v tomto pléne telefonoval s dotknutými pánmi, ktorí boli na tej tlačovej konferencii, a každý mi z nich povedal, že to nebolo na naše zákony, že tie naše zákony, ktoré tu predkladáme, sú svetlou výnimkou v tej smršti týchto zákonov, ktoré sa tu nachádzajú, a že sú to dobré zákony.
Hovoril si o tom, že, že napríklad reťazce v iných krajinách tak ľahšie fungujú, že nemajú takú reguláciu alebo také povinnosti z hľadiska možno niektorých úloh ako napríklad reťazce na Slovensku. No ja ti chcem len povedať, že ja vidím veľký rozdiel medzi zahraničnými reťazcami niekde v Nemecku a Francúzsku a tými slovenskými so zahraničnými majiteľmi. No v tom Francúzsku a Nemecku majú trikrát nižšie zisky tie obchodné reťazce, ako majú na Slovensku. Na Slovensku majú reťazce klondajk, majú osem až deväťpercentné zisky.
To znamená, že táto novelizácia zákona hovorí o tom, že dávame povinnosťou, povinnosť ministerstvu financií, aby robilo tieto analýzy, keď nastane takáto výnimočná situácia, a to nielen v tomto prípade teraz do 30 dní po schválení zákona, ale potom aj dlhodobo a bude aj predkladať správu. Toto sú veci, ktoré sú veľmi potrebné, aby vedel, vedel, vedela vláda, štát vyhodnotiť takúto situáciu, keď nastane, a navrhnúť kroky a rieše... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)