Ďakujem pekne. Ešte raz, páni kolegovia a pani kolegynky, ja si naozaj nemyslím, že toto je téma, ktorá by nás mala rozdeľovať, a necítim ani nejaké argumenty, ktoré by boli rozporné. My sa v zásade zhodneme. Aspoň čo počúvam kolegov, že srdcom sme na strane Arménov a že cítime, že došlo k násiliu, ktoré treba odsúdiť.
Jediné, čo hovoríme my v našej rezolúcii SMER-u – sociálnej demokracie alebo v tom, čo chceme doplniť do vášho...
Ďakujem pekne. Ešte raz, páni kolegovia a pani kolegynky, ja si naozaj nemyslím, že toto je téma, ktorá by nás mala rozdeľovať, a necítim ani nejaké argumenty, ktoré by boli rozporné. My sa v zásade zhodneme. Aspoň čo počúvam kolegov, že srdcom sme na strane Arménov a že cítime, že došlo k násiliu, ktoré treba odsúdiť.
Jediné, čo hovoríme my v našej rezolúcii SMER-u – sociálnej demokracie alebo v tom, čo chceme doplniť do vášho uznesenia, lebo to uznesenie je v tejto podobe v poriadku, chceme doplniť, že to malo genézu, že to bol Azerbajdžan, ktorý vojensky zaútočil na Náhorný Karabach. Taká je genéza.
Pán Valášek to povedal veľmi presne. Tam sú obrovské spory, komplikácie, jedna strana bude hovoriť to, druhá to, ale v jednej veci morálne nemal pravdu, že Azeri budú hovoriť, že tak diplomatické riešenie tu 30 rokov nefungovalo, tak skúsime násilie. Toto my chceme zakryť? To je v poriadku, keď niekto povie, že tak diplomacia nefunguje, tak poďme do násilia? Veď toto, preboha, musíme odsúdiť. Toto je ten zásadný rozdiel, ktorý tu my vedieme. Odsúďme tú agresiu, odsúďme ten vojenský útok Azerbajdžanu. Že im došla trpezlivosť? A to máme teraz prikryť morálne? No nemôže im dôjsť trpezlivosť, nemôže sa to stať. Nemôže sa stať, že teraz budeme pritvá..., zatvárať oči nad tým, že Azerbajdžan nech si aj myslí, že to je jeho územie, ale 30 rokov je spravované väčšinovou populáciou Arménov, že Azerbajdžan si povie, že už má dosť tých diplomatických jednaní a on to tam proste ide aj vymlátiť. A toto je ako postoj Azerbajdžanu a my sa tvárime, že je rovnocenný tomu postoju Arménov, ktorí sa bránia. Toto nemôžme, preboha, prijať. Toto je jediné, čo v tých doplneniach hovoríme, že musíme odsúdiť Azerbajdžanskú agresiu. Toto je jediný rozdiel a to je reálny fakt a potvrdil ho aj pán poslanec Valášek.
To, že ten problém nevyriešime našou rezolúciou, to je úplne zjavné a ja som ani nemal ambíciu a myslím, že nikto z nás dopĺňať teraz riešenie arménsko-azerbajdžanského konfliktu v Náhornom Karabachu. Však na to sú práve tie Minské skupiny, na to sú práve tie jednania, o ktoré sa usilujeme všetci ich podporiť, a chceme to podporiť, je to v tej rezolúcii pôvodnej, s tým nemáme žiaden problém, samozrejme.
A áno, pán Valášek hovorí správne, jedna strana bude hovoriť o svojich krivdách, druhá o svojich krivdách, bude to veľmi, veľmi dlhý a komplikovaný proces, ale my sa v tejto chvíli bavíme v rámci našich dopĺňaní iba o tejto aktuálnej veci, že Azerbajdžan spáchal agresiu a že to odsúďme a že ho podporujú Turci a že tam sú tí islamskí džihádisti a že tam je aj ten problém moslimského expanzionizmu, ktorý môže nejakým spôsobom veľmi vážne poškodiť náš bratský arménsky národ, a toto je podľa mňa niečo, čo by sme mali vedieť urobiť.
Viete, keď sa dokáže Slovenská republika alebo ministerstvo zahraničných vecí natoľko oddať veci v zahraničnej politike povedzme v Bielorusku, že ide podporovať bieloruskú opozíciu ťažkými peniazmi, ale tuto má pocit, že sa nemôže do tohto zapojiť, lebo toto už je vec čisto ich, Arménov, ktorí sú vraždení, tam nemožno pomôcť, tak kde je tu tá logika, kde je tu tá konzistentnosť. Tak potom hrajme na mŕtveho chrobáka pri všetkých veciach, ale potom sa vykašlime na všetky naše podporné gestá pre bieloruskú opozíciu alebo pre iné naše medzinárodné postoje, alebo sa potom snažme byť konzistentní, a keď vidíme, že vraždia Arménov a že začali Azerbajdžanci, tak to odsúďme a podporme tých Arménov. Čiže nie je to ani konzistentnosť.
Ja ešte by som zareagoval na možno niektoré tie veci, ktoré tu zazneli. Pán poslanec Šefčík hovoril o tom, že ako sa ja môžem zastávať kresťanov, keď som teda obhajoval bývalý režim. Ale vy ste ma včera asi zle počúvali, pán kolega. Ja som jednoznačne povedal, že odsudzujem, že bývalý režim prenasledoval kresťanov. To som jednoznačne povedal a vždy to hovoriť budem. Je to chyba, je to zlé. Ešte raz to hovorím. Dobre? Aby sme si rozumeli a aby ste už nabudúce nemuseli plytvať slovami.
Ďalšia vec. Pán poslanec Kuffa má úplnú pravdu v tom, že je nám ľúto aj obetí na jednej strane, aj obetí na druhej strane. To je v poriadku, to v tej rezolúcii je, aj v tej pôvodnej, ktorú predložili kolegovia Valášek a..., neviem teraz, kto bol ten druhý. Vy, pán, pán Krúpa, pardon. To tam bolo. A to je v poriadku, to som nespochybňoval, to je fajn, to je dobre. Iba pomenujme vinníka a vinníkom v tejto chvíli naozaj je ten, kto spustil tú agresiu, a to je Azerbajdžan, či sa to niekomu páči, alebo nie.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Osuský, viete, to nadšenie z toho volebného zázraku v Arménsku. V poriadku, arménsky národ sa rozhodol, je to v poriadku, ale aby sme chápali tie súvislosti aj mimo tejto entuziastickej predstavy pána poslanca Osuského, tak geopoliticky sa asi najviac tešil tej zmene v Arménsku režim v Turecku, pretože arménsky nový prezident je mimoriadne prozápadný a de facto hostilný voči Ruskej federácii. Dovtedy Rusko chránilo Arménsko aj Náhorný Karabach. To bol ten hlavný pilier bezpečnosti. Prišiel nový prezident, z ktoré..., z ktorého je nadšený pán poslanec Osuský, nech sa páči, a začal, samozrejme, vysielať signály, že on je teda najväčším milovníkom západnej Európy a nemá až taký, takú chuť ďalej spolupracovať s Ruskou federáciou.
No tak Ruská federácia zareagovala, Erdogan to, samozrejme, vedel, Azerbajdžan to vedel, čo sa bude diať, a stiahla sa. A dneska máte výsledok. Okamžite využili príležitosť, tzv. okno príležitosti. A to vie každý, kto geopoliticky rozmýšľa a nebude teraz zredukovať celú tú situáciu na to, že sme nadšení z toho, že tam je prozápadný prezident, a vbehli tam so svojimi džihádistami do Náhorného Karabachu. Vybavené. Takto to využili. A teraz jediné, čo mohla spraviť Európska únia, že tam je prezident, ktorý je ako ich deklarovaný partner, ktorý ich miluje, ktorý sa snaží im vopchať do priazne, a čo spravila Európska únia na oplátku, kedy mala tú možnosť nejakým spôsobom sa zapojiť do tohto regiónu, vykašlala sa naňho. Vykašlala sa naňho.
Čiže prepáčte, myslím si, že sa veľmi silne popálil pán prezident Arménska a došlo to, čo nazývajú dneska arménski predstavitelia, určite ste čítali rozhovor jedného z nich, Mníchovskou zradou. Oni varujú pred tým, aby sa západná Európa nepostavila k Arménsku a k Náhornému Karabachu, ako kedysi sa postavili k Československu západné mocnosti v roku 1938. On použil príklad Mníchovskej zrady, lebo presne to sa dneska deje, a myslím si, že najviac z toho ryžuje práve Turecko, práve Azerbajdžan a práve tí predstavitelia islamizmu, ktorí chcú expandovať a ktorí, ak im v tom nezabránime, keď vidím tie reakcie alibistické, tak im v tom nezabránime, ak im v tom nezabráni Rusko, lebo to je naozaj jediná nádej pre Arménov, tak možno znova zopakujú genocídu, ktorú sme tu už raz odsúdili, a potom sa konečne kolegovia možno postavia a nájdu odvahu a túto genocídu svojich kresťanských spoluvercov odsúdia. A to bude ten morálny výkon, ku ktorému vám vopred gratulujem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
