Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
No, k tej prvej časti, fakt je mi ľúto, že to, čo sa zrušila byrokracia, tie cenové kalkulácie, cenové evidencie v kilečku, to chcete znova zaviesť. (Reakcia z pléna.) No, všetci s tým súhlasia, čo im zostáva? Čiže jednoducho je to, je to ďalšia byrokracia. V podstate to sami vidíte, lebo zároveň hneď teda v ďalšom článku to teda pre mikroúčtovné jednotky dávate preč alebo teda tam, kde celkový majetok nepresahuje nejakú sumu alebo... čiže zároveň teda robia sa z toho výnimky. Ja len teda, že to je presne to potvrdenie, že ono je to zbytočné pre všetkých, tak jak že to dva roky nemuseli používať. To je jedna vec.
Ale druhá vec, to samotné je, ja si len dovolím tiež odcitovať kúsok z dôvodovej správy, no, je to cenová regulácia, hej, "účelom navrhnutej právnej úpravy je na prechodné obdobie stanoviť povinnosť cenovému regulačnému orgánu určiť opatrenia na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja" a tak ďalej a tak ďalej, čiže jednoducho proste určiť cenu. Toto nikdy veci nevyrieši. Buď to spôsobí nedostatok, alebo, alebo to jednoducho spôsobí to, že sa tomu prispôsobia nejak. A ja potom poviem v rozprave bližšie, fakt akože toto skutočne nie je cesta. Toto bojuje proti trhovému princípu, proti trhovej ekonomike a vo finále to, bohužiaľ, a to je na tom to najsmutnejšie, že to nepomôže. Tak ako to nepomohlo v tom Maďarsku, nepomôže to ani tu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne.
Pán kolega Blanár, ja neviem o tom, že by v slovenskom parlamente bola nejaká anarchistická strana, ktorá by hovorila, že štát nemá robiť nič a nemá prijímať žiadne zákony a nemá zasahovať, ani taká asi na Slovensku nie je, si myslím. To, čo hovoríme my, je, že štát má prijímať pravidlá pre ľudí a pre podnikateľov, ktoré sú čo najjednoduchšie a tie, ktoré sú už existujúce, tie by mal zjednodušovať. A tam si myslím, že sa aj zhodneme dokonca v tomto.
Tam, kde sa asi nezhodneme, je, že štát by mal zasahovať vždy, keď si politici povedia, že je tu nejaké zlyhanie trhu a ideme ho opraviť. Ja som vám tu s kolegom teda Viskupičom povedal dve vážne, dva vážne faktory, ktoré nie sú otázka trhu, ale štátu. Tým prvým je Európska centrálna banka, ktorá nie je komerčný subjekt, ale je subjekt verejného sektora, a tým druhým sme my, bohužiaľ, Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na každé jedno zjednodušenie a zníženie nákladov pre podnikanie prijme ďalších 10 zákonov, ktoré podnikateľom náklady zvýšia. Preto by som bol rád, keby sme sa možno zhodli, že pri takýchto diskusiách by politici mali vysielať ľuďom signál, že aj oni sú veľmi dôležití a sú oveľa mocnejší než my politici tuná v parlamente alebo vo vláde z hľadiska toho, že čo sa s cenami udeje. Spotrebiteľ, a teda občan, nejde voliť len 30. 9. v politike, ale ako spotrebiteľ volí každý jeden deň. Rozhoduje o existencii alebo neexistencii obchodníkov a podnikateľov a z tohto hľadiska má veľkú moc. Ak sa rozhodnú spotrebitelia, že do obchodu, ktorý má maslo a predáva ho za štyri eurá, nevkročia, tak ten obchod skončí. Ale, prosím, zdôrazňujme to všetci, že ľudia túto moc majú.

Ďakujem pekne za slovo.
Ešte raz začnem tým, áno, skutočne problém existuje, súhlasím s pánom podpredsedom, že teda rast cien potravín je vyšší ako v západnej Európe a teda Európska centrálna banka je jedna. Áno, jeden, jedna príčina je jej neblahé pôsobenie pod kvantitatívnym uvoľňovaním a potom je tu druhý základný rozdiel a to je to, tá konkurencia na trhu. Proste v tej západnej Európe je vyššia konkurencia, tak ako to aj pán Fico teraz správne povedal, a na Slovensku je nižšia. Preto si tie reťazce môžu dovoliť mať vyššie marže. No, je ich cca päť a ovládajú takmer celý trh.
No ale teraz zasa máme dve možnosti, aby som povedal ako ďalej. Jedna je to, čo navrhujete, zakonzervovať aktuálnu slabú konkurenciu na trhu tým, že teda zaregulujete ceny a vlastne problém nám tu zostane buď väčší, alebo menší na dlhý čas. Alebo je druhá možnosť. Áno, tým, že na Slovensku je momentálne zaujímavá marža v potravinárstve, no tak treba, a to je tá úloha štátu, dopomôcť, aby sem prišiel nový reťazec, nové reťazce, vznikli malé podniky slovenské, zahraničné, akékoľvek, čo zvýši konkurenciu a dlhodobo teda zníži ceny potravín. No a tá úloha štátu, tá skutočná úloha štátu je tu tá, aby vlastne v aktuálnej problémovej situácii parametrami alebo teda možnosťami sociálneho systému sanoval situáciu tých, ktorí sú životne ohrození, to znamená zraniteľných skupín, a teda riešil to cielene, zmysluplne. Takto by to malo byť.
A ešte stihnem jedno upresnenie. No, ten rozdiel vo výbere daní nie je 1,5 miliardy, ale dokonca až 2,4 medzi ´21/´22 a tu treba jasne poďakovať ľuďom, pretože ten dobrý výsledok vlaňajší, ten nízky deficit je zaplatený ľuďmi. To sú presne tie dane, odvody, všetko, čo zaplatili ľudia navyše. Tam patrí vďaka a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, veľmi pekne ďakujem za všetky reakcie. Tiež som rád, že sa bavíme vecne, odborne.
Skúsim k pánovi kolegovi Kamenickému konkrétne.
No, ten plyn je možnože veľmi dobrý príklad, hej? Jasné, určite bol moment, v ktorom vlastne zlyhal ten trh, že tá cena plynu bola obrovská, aj teda so všetkými problémami, čo to prinášalo, ale keď sa pozreme dnes, tak tá cena plynu je že výrazne-výrazne už nízko, je, nazvime ju kľudne štandardná. Zároveň... (Reakcia z pléna.) To, že bola kedysi 17 euro, to bol extrém, hej? Proste to zasa sa nedá úplne porovnať. Každopádne cena plynu je rádovo nižšia, ako bola pred pol rokom. Zároveň teda Európa našla iné zdroje, zároveň má Európa najviac zásob, aké kedy mala, to znamená, sme pripravení aj na ďalšiu zimu, že tu je práve vidieť, že ten trh to vyriešil. Proste áno, bolo tam zlyhanie, bol tam problém, vtedy je úloha štátu pomôcť tým zraniteľným cielene, adresne, ale ďalej treba ten trh nechať fungovať, a to sa vyriešilo.
Toto isté proste vie fungovať aj v tých potravinách, ale kľúčové je ešte povedať to, že keď ten trh zlyháva, to sa stať môže. A to, ako je dneska s tými potravinami, ja to ešte raz zopakujem, ten problém tu je, ale treba to riešiť tak, že úloha štátu je tým existenčne ohrozeným dať cielenú, adresnú, zmysluplnú pomoc a zároveň ten trh nechať ďalej fungovať. Vy keď zastropujete ceny, keď už sa postavím k tomu tretiemu, nepríde sem nový hráč, nepríde sem nová konkurencia. Prečo by prišla? Práve to, že tu je teraz, momentálne majú vyššie marže, to sem láka ďalšiu konkurenciu. A tá konkurencia postupne tie ceny zníži tým, že bude ponuka vyššia a dopyt rovnaký. Takže práve to zastropovanie zakonzervuje ten stav, ktorý proste je momentálne zlyhaný, namiesto toho, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Kolegovia, ja som tiež veľmi rád, že táto diskusia sa nesie v takom vecnom tóne, pretože nejde o politiku, ale ide o ekonomiku, a teda ide o životnú úroveň ľudí.
Pokiaľ ide o ten váš návrh, tak súhlasím s Mariánom, že tých príčin v súčasnej situácii je viac. Vy vlastne v tom vašom materiáli dobre popisujete dôsledky toho problému, teda vysoké ceny potravín, rádovo až v desiatkach percent. A v tom si myslím, pán kolega Kamenický, že nemáte pravdu, keď ste hovorili, že Viskupič, kolega Viskupič, nevyhováraj sa na ECB-čko, lebo tá s tým nič nemá. (Reakcia z pléna.) Dobre, tak... (Reakcia z pléna.) Dobre, ale povedali ste, že nevyhováraj sa na ECB-čku, a tá je podľa mňa úplne kardinálna.
Neviem, či si pamätáte, kedy ECB začínala spúšťať kvantitatívne uvoľňovanie. Ja som patril k zásadným kritikom toho opatrenia a všetci hovorili, nie, však my potrebujeme viac peňazí, potrebujeme zachrániť nejaké odvetvia, zachrániť firmy, potrebujeme dať peniaze ľuďom, lenže kvantitatívne uvoľňovanie bolo jasné, že prinesie so sebou neskôr infláciu a môže priniesť aj hyperinfláciu a to zase prináša so sebou to, čo tu predkladáte vy, teda dopyt po vyššej regulácii. Čiže politika Európskej centrálnej banky je jednou zo základných príčin. A to mlieko bolo rozliate pred mnohými rokmi, držali sa tie peniaze v tom finančnom systéme a teraz sa preliali do ekonomiky a začína tento problém.
Čiže je trošku nad rámec nás, ale druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je aj to, čo máme my v našej kompetencii, to znamená, zamyslite sa nad tým, že koľko zákonov sme prijali pre obchodníkov v posledných rokoch, ktoré zvyšovali a ktoré znižovali náklady ich podnikania.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegynky, kolegovia, dovoľte aj mne pár slov.
No, v prvom rade poviem, trošku sa nám to tu mieša. Tie zákony budú vlastne tri a už aj pán kolega, podpredseda finančného výboru viac-menej hovoril o tom treťom bode, že v tomto bode teda ešte to ani nie je akoby taká tá skutočná cenová regulácia, ale tá administratíva a ja poviem, že byrokracia pred tým.
Ale aby som začal. Problém vysokých cien potravín existuje. To je jasné, to si nemohol nikto nevšimnúť. To je fakt. A v podstate oceňujem snahu kolegov, že teda sa to snažia riešiť. Ako je to problém. Treba povedať, že áno. Avšak myslím si, že tento návrh alebo tie dnešné návrhy, ktoré tu máme, to nevedia a nedokážu vyriešiť, a teda skúsim nejak povedať že prečo.
Ten prvý problém je, že ono to, toto sú dôsledky. Ak budeme riešiť dôsledky a nie príčinu, tak to proste nevyriešime. To je, to je prvá vec.
Čo súhlasím, je, že áno aj Európska únia alebo Európska centrálna banka hovoria o cenovej stabilite. Stabilite. Jedným zo základných parametrov je udržiavanie cenovej stability. Áno, ale nemá sa to diať takto z tohto konca. Tá cenová stabilita sa vlastne deje menovou politikou, je to vlastne jedna z dvoch alebo troch hlavných úloh centrálnej banky, v našom prípade Európskej centrálnej banky, a je to o tom vážení na lekárenských váhach medzi reštriktívnou menovou politikou alebo teda na druhej strane kvantitatívnou uvoľňovacou politikou. Čiže toto celé je a ten problém sa stal tu, že teda či už po poslednej kríze, alebo potom sa to, samozrejme, výrazne táto, toto kvantitatívne uvoľňovanie ešte rozbehlo pri koronakríze a pokračovalo potom ešte aj pri energetickej kríze. No, výsledok je ten, že bilancie centrálnych bánk narástli obrovsky, že skokovým, skokovým spôsobom. Ja viem, len Európska centrálna banka za posledné roky vrhla proste sedemtisíc miliárd nových eur do obehu. A to, bohužiaľ, sa prejavuje infláciou, a to, bohužiaľ, sa prejavuje potom aj rastom cien. Takže toto je ten skutočný problém, ktorý je, a ten z tohto konca jednoducho nevyriešime.
Áno, tento zákon vlastne pripravuje nové úlohy štatistickému úradu, nové úlohy či už teda potom aj vláde, jednoducho chce dať nejaké inštrumentárium, ktoré dokáže tie ceny nejak za a) sledovať, za b) teda nejak štatisticky vyhodnocovať a za ďalšie proste aj nejak akoby ovplyvňovať.
No, akože okej, snaha je legitímna, ale jednoducho takto to nefunguje. Akože my nevieme v podstate efektívne ani tie, skutočne tam, kde má zmysel nejaká cenová regulácia, napríklad teda pri, pri elektrine, pri týchto energetických oblastiach, ani tam sa nedá, nevedia presne zistiť, za čo napríklad tie distribučné spoločnosti nakupujú, za čo predávajú. Toto je cesta, ktorá nepomôže, je neefektívna, bude to len byrokracia a nikam, nikam to nevedie. Totižto najlepšia verejná politika v tejto oblasti je vôbec neurčovať ani nezasahovať do cien. To, to sme videli aj v Maďarsku, ako sa tam snažili tie ceny regulovať potravín a kam to viedlo. Ono tá, Maďarsko je ešte jedna z mála krajín, ktorá tu infláciu má ešte vyššiu ako my.
Čo je cesta, aby som teda len nehovoril, ako sa to nedá, treba povedať aj, čo by bolo dobré, jednoducho úloha štátu je teda nie regulovať, nie kontrolovať, nie stanovovať, nie následne sankcionovať, ale práve naopak. Štát má vytvárať podmienky na čo najväčšiu konkurencieschopnosť alebo teda konkurenčné prostredie v tomto odvetví, to znamená, má vytvárať podmienky na to, aby boli bariéry vstupu do odvetvia čo najnižšie, aby prišiel napríklad nejaký väčší, menší, akýkoľvek zahraničný potravinový reťazec, ale ešte viacej pomáhať malým, drobným či už producentom, alebo teda potom následne aj, aj prevádzkam predajným. Čiže aby, aby sa vytvárala tá konkurencia, aby bolo viacej tých, ktorí teda sa snažia predávať, a následne teda by mali občania väčšiu možnosť si teda veci kúpiť a jednoducho museli by viacej konkurovať medzi sebou. To je, to je ďalšia vec.
Potom takisto zjednodušovanie pravidiel, či už teda, keď budú tie pravidlá jednoduchšie, môže niekto nový prísť, to som už povedal, ale takisto aj pre, pre tých existujúcich, tie pravidlá sú častokrát, no, byrokratické sú, o tom nie je debata, ale častokrát sú napríklad aj likvidačné. Spomeňme si tie miliónové pokuty, ale vôbec aj pre, veľkí sa prispôsobia, ale pre tých malých proste, koľko majú rôznych povinností, či už ku mrazničkám, k hygiene, ja neviem k čomu všetkému. Toto je cesta, týmto treba zjednodušovať ich život a oni následne budú vedieť mať nižšie ceny. Takže toto, toto by som vnímal ako, ako možnosť, ktorá, ktorá vie pomôcť.
Koniec koncov aj sám predkladateľ vlastne v dôvodovej správe píše, že v podmienkach trhového hospodárstva má štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien, ďalej píše, obmedzenie však neznamená žiadne. Takže skutočne tá cesta nie je v tom ovplyvňovaní tých cien, v reguláciách, v štatistike, fakt toto, toto nám nedokáže, nedokáže pomôcť. Skôr sa fakt zamerajme, ja to zopakujem aj nakoniec, problém existuje, vnímam legitímnu snahu ho riešiť, ale možno sa spoločne akokoľvek pozrime na také riešenia, ktoré dokážu aj reálne tento problém vyriešiť, nielen si urobiť čiarku, že teda niečo sme vyrobili, vyrobili sme kopu byrokracie, vyrobili sme kopu nových úloh pre vládu, pre štatistiku, pre slovenskú obchod... Slovenskú obchodnú inšpekciu, ale ich výsledok by bol nulový, dokonca mínusový, lebo všetky tie nové povinnosti musí niekto robiť a buďto teda iné aktivity potrebné nebudú, alebo bude potrebné viacej zamestnancov, čo bude zasa stáť viacej verejných zdrojov a viete, ako to potom pokračuje, keď štát potrebuje peniaze a chýbajú mu. No, zvyšujú sa dane a to, bohužiaľ, ale zasa tiež zvyšuje ceny.
Posledné, čo poviem, je, a to je apel akoby na spotrebiteľov, možno sa to zdá divné, ale tie výšky cien má v čomkoľvek, nielen v potravinárstve, ale v čomkoľvek v trhovej ekonomike zo všetkého najviac v rukách spotrebiteľ. Je dôležité, aby sme boli ako spotrebitelia my všetci, všetci občania tejto krajiny aby boli citliví, aby teda vyhľadávali tam, kde tá cena je lepšia, lacnejšia, kde tá ponuka je výhodnejšia, a takto vlastne ukazovali tým iným, ktorí tú cenu majú vyššiu, že ich obrat klesá a že sa musia prispôsobiť. Ešte raz, či vláda, či parlament, či opozícia, či koalícia, pri všetkej úcte, my máme takmer nulový dopad na ceny. My ich vieme zvyšovať, ale to nechceme. Dopad na znižovanie cien my, ako tu sedíme, máme minimálny. Fakt zo všetkého najviac to majú v rukách sami občania tejto krajiny. Toto je možno dobré, aby sme všetci svojim voličom, všetkým občanom hovorili, že oni musia v tomto pomáhať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážené kolegyne, kolegovia, to skúsim skrátiť do päť minút. Takže ja vystupujem len k jednému bodu, ktorý bol ako bod 13 pozmeňujúceho návrhu, ktorý ste schválili na školskom výbore. Je tam, že nie je prítomnosť dieťaťa v škole, ospravedlňuje ho zákonný zástupca do päť dní, pokiaľ je neprítomný. Máme skúsenosti práve teraz počas pandémie z tých pandemických dní, kde tie deti mohli rodičia ospravedlniť, že sa to zneužívalo a naozaj starostovia z terénu hovoria o tom, že, preboha, zrušte už tie pandemické ospravedlnenky, no a my sme to teraz dali do zákona, tak som prosil pána ministra, aby, aby tam bola nejaká brzda, ak sa to bude zneužívať, a aj keď na poslednú chvíľu, lebo som sa o tom dozvedel len včera, tak sa, tak sa našlo riešenie.
Ja chcem zdôrazniť, že je to veľmi dôležitá vec, lebo pred mesiacom som sa stretol s rómskymi starostami, s dvoma desiatkami, ktorým som povedal, že mi povedzte dve najdôležitejšie veci, ktoré vás trápia. Prvá vec bola, že, preboha, zrušte tie pandemické voľná, ktoré môžu rodičia dať tým svojim deťom, lebo sa to zneužíva, tie deti nechodia, nechodia do školy. Takže keď to oni v terénoch vnímajú ako najväčší problém, tak asi problém to je.
Chcem povedať, že ešte pred niekoľkými mesiacmi, toho roku to bolo, sme schválili v našom sociálnom zákone znásobenie príspevku osobitného príjemcu a práve to bolo kvôli tomu, aby mestá a obce, ktoré využívajú ten osobitný prí...aby, ktorí sú osobitný príjemca pre deti, ktoré majú problém s tou dochádzkou, aby naozaj boli nejaké páky, aj keď to dosť impotentný systém, ale naozaj tam, kde im na tom záleží, tak vedia si troška týmto pomôcť. Takže vlastne týmto by sme vlastne ako keby vynulovali ten, ten systém.
Nehovoriac o tom, že zavádzame povinné materské škôlky, ale v tých lokalitách, kde ich najviac potrebujeme, je ich nedostatok, určite všetky deti sa tam nedostanú. Je to, je to odôvodnené tým, že je málo lekárov a lekári sa sťažujú na byrokratizovanie procesov. Ale naozaj, keď si postavíme to množstvo, stovky až viac ako tisíc detí, ktoré sú obce, mestá osobitnými príjemcami práve kvôli, z tohto dôvodu, tak ako to, to byrokratizovanie procesov asi až nehrá takú veľkú rolu, keď toľkým deťom to ublíži. Ale, ako som hovoril, chvalabohu, našlo sa riešenie, a to riešenie je to, že žiadosť ospravedlňuje škola a na žiadosť rodiča, čiže naozaj, keď tá škola vidí, že sa ten systém zneužíva, je schopná zakročiť tým, že tie hodiny neospravedlní.
Ja možno ešte tak poslednú, poslednú pripomienku poviem z mojich skúseností. Problém, že deti nenavštevovali školy a museli byť osobitný príjemca, nebol problém detí, ale problém rodičov, lebo naozaj tí rodičia pozerali do noci televízor a ráno nevstali tí rodičia, takže nevstali ani tie deti a nemal kto ich do tej školy vypraviť. Čiže to nie je problém detí, to je problém tým rodičov a keď tak ten rodič pristupuje k svojmu dieťaťu takto, tak verte tomu, že aj je schopný zneužívať ten systém. Takže to dieťa nepošle do školy, ale mu bude písať ospravedlnenky.
Takže ešte raz ďakujem všetkým, ktorých som dneska do tejto práce zatiahol, že sa to nejakým spôsobom vyriešilo. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, pán minister, kolegyne, kolegovia, to už je nejaké také pravidlo, že v rámci školstva, preberaných návrhov zákonov v školstve rokujeme vždy tesne pred siedmou, zvyčajne to býva ku koncu týždňa. My, ktorí sme tu už aj bývalé volebné obdobie, tak naozaj je to také pravidlo a dúfam, že do budúceho, budúcneho volebného obdobia sa to nejakým spôsobom zmení, aby sme aj takto dali najavo, že školstvo je priorita, nie iba preberali jednotlivé návrhy zákonov tesne predtým a ešte pozerali na hodinky, aby sme nemohli vysloviť to, čo chceme vysloviť. Dovoľte mi, aby som sa v druhom čítaní vyjadril k tomuto návrhu zákona aspoň v skratke.
Tento návrh zákona sa začal pripravovať už v roku, koncom roka 2021, pripravoval sa počas celého roku ´22, bol to naozaj že prelomový návrh zákona, ktorý dával deťom absolútnu možnosť dosiahnuť maximálne výsledky, maximálnu podporu a maximálne vedomie, ktoré by mohlo dosiahnuť aj za účasti podporných opatrení, alebo ostatných opatrení, ktoré by mohol dostať. Ja som veľmi rád, že sa na tom zhodli všetky organizácie, všetci aktéri v rámci pripravovaného či už návrhu zákona alebo aj MPK, ktoré potom bolo v auguste 2022. Na základe tohto MPK, ktoré sa už, bohužiaľ, nejakým spôsobom nestihlo vyhodnotiť, prevzali štafetu ohľadom tohto návrhu zákona súčasný poverený pán minister školstva, ktorý predpripravil ten návrh, samozrejme, že na svoj obraz, pretože každý máme nejakú víziu, ktorú chceme obhajovať. Tento návrh zákona potom išiel do, na vládu. Ja som veľmi rád, že v rámci vlády bol tam prijatý ten hlavný element, ktorý bol prijatý, a to sú, a to je nárokovateľnosť jednotlivých opatrení, aby táto nárokovateľnosť naozaj bola povinná od roku 2026. Následne potom tento návrh prišiel do prvého čítania. Viete, že tu bola búrlivá diskusia, že sme si nejakým spôsobom potrebovali vyjasniť jednotlivé opatrenia.
Ja som veľmi rád, že sme dostali garanciu, že tie opatrenia, ktoré naozaj pomáhajú deťom, a ja som tento zákon v prvom čítaní hovoril, že to je zákon proti deťom, tak teraz s radosťou môžem povedať, že naozaj je to zákon, ktorý bude pomáhať deťom, ktorý bude pomáhať rodičom, lebo tie navrhované opatrenia, ktoré sme chceli, aby tento zákon obsahoval, sa naozaj dostali v rámci pozmeňujúceho návrhu v školskom výbore do tohto návrhu zákona.
Ja tiež som veľmi rád, že aj segregácia je niečo, čo sa objavilo v návrhu tohto zákona. Pre mnohých sa môže zdať, že to je iba virtuálna téma, ale je to dôležitá téma, aby sme takéto opatrenia naozaj mali v litere zákona. Potom musíme pomôcť aj jednotlivým subjektom a samosprávam. Ale možno jednotlivé rozhodnutia v rámci súdov už nebudú trvať tak dlho, pokiaľ budeme mať aj tieto veci v rámci definície v zákone. Ale treba urobiť ešte aj ďalšie koky smerom, toto je možno smerom, výzva smerom k ministerstvu školstva, aby pokračovalo v tých naštartovaných veciach, ktoré sú, aby sme naozaj také to bahno tejto témy zo seba zmyli a nemuseli riešiť ešte aj žalobu, ktorá momentálne prišla v rámci ministerstva.
Na školskom výbore bol prijatý výrazný pozmeňujúci návrh. Mal viac ako päťdesiat bodov, ale je to obsah všetkého, čo sme sa v rámci školského výboru jednotlivých politických strán dohodli. Ja som veľmi rád, že bol prijatý a takýmto spôsobom môže byť teraz prednesený v druhom čítaní.
Jedna vec, ktorú ja sa veľmi teším, ktorá sa objavila v tom návrhu zákona, sú úvodné ročníky. Úvodné ročníky sú prioritné pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou dočasného charakteru alebo pre žiakov s vývinovými poruchami dočasného charakteru, alebo pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním. Či už za nášho fungovania na ministerstve školstva alebo aj za, pri súčasnom vedení sme deklarovali jednotlivým školám, že budú môcť mať úvodné ročníky a nebolo nikdy vyslovené v rámci termínov, že kedy to má byť. Školy rátali s tým, že toto bude k 1. septembru tohto roku. Bohužiaľ, v tej litere zákona nastalo to, že platnosť a účinnosť mala byť od 1. septembra roku 2024, čím vlastne znemožníme určitým školám, ktoré nás kontaktovali, aby si tieto úvodné ročníky mohli založiť už teraz v septembri, aby mohli urobiť zápisy, aby mohli vydať rozhodnutia, aby sme naozaj týmto deťom mohli pomôcť. Ja nevidím dôvod, aby sme takýmto spôsobom deti nejako odsunuli, alebo aby museli čakať. Ak je tá možnosť, aby mohli vstúpiť už v septembri v rámci úvodných ročníkov do celého systému vzdelávania, tak určite to urobme. V rámci pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem čítať, je posunutá účinnosť, posunutá účinnosť v rámci prechodného ustanovenia pre tento rok, aby mohli ešte školy prijať tieto deti, kde zápis do úvodného ročníka je stanovený od 1. júla do 31. júla a následne páni riaditelia budú vedieť dať rozhodnutie do 15. augusta.
Odôvodnenie: Cieľom zavedenia úvodného ročníka je znížiť školskú neúspešnosť žiakov so špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami. So školami prebiehala dlhodobá komunikácia, tak ako som spomínal. Po zrušení nultých ročníkov a zavedením povinnej predškolskej výchovy a o potrebe zavedenia úvodných ročníkov práve z dôvodu zvýšeného počtu detí so špeciálno-výchovno-vzdelávacími potrebami a tým zvyšujúceho sa rizika v rámci školskej neúspešnosti u týchto detí, školy sú pripravené poskytnúť im túto podporu, starostlivosť a vzdelávanie už v úvodných ročníkoch teraz od 1. septembra. Pre vašu informáciu, bude to niekde okolo dvanásť škôl, ktoré by využili túto možnosť už teraz. Ďakujem veľmi pekne, ja by som teraz prečítal pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Gröhlinga k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1467.
1. V čl. I body 31 a 34 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa primerane premietne do článku upravujúceho účinnosť.
2. V čl. I bode 32 sa slová „ods. 9" nahrádzajú slovami „ods. 12".
3. V čl. I bod 33 znie:
„33. V § 29 ods. 13 druhej vete sa slová „integrovanému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania" nahrádzajú slovami „žiakovi so zdravotným postihnutím alebo žiakovi s nadaním"."
4. V čl. I bode 91 sa § 161s dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) Úvodný ročník podľa predpisov účinných odo dňa účinnosti tohto zákona možno zriadiť od 1. septembra 2023. Zápis do úvodného ročníka zriadeného od školského roka 2023/2024 sa koná od 1. júla 2023 do 31. júla 2023; riaditeľ školy rozhodne o prijatí do 15. augusta 2023."
Body 2 a 3 predstavujú len legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na preznačenie odsekov vyplývajúce zo zmeny účinnosti bodu 31.
Pán spravodajca, ešte v súvislosti s predloženým pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie bod 9 zo spoločnej správy výborov, lebo nám koliduje s jednotlivými bodmi.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za faktické poznámky.
Pán poslanec Susko, no skúsim to povedať ešte raz. Ja som reagoval faktickou poznámkou na vaše vystúpenie. Vy ste vo vašom vystúpení v rozprave spochybnili, že vláda mohla takýto, takýto materiál predložiť, lebo ste tvrdili, že to je rozhodovanie o zásadnej otázke vnútornej alebo zahraničnej politiky. Ja som vo faktickej poznámke namietal, že to nie je rozhodovanie, lebo vláda nerozhodla, vláda iba schválila nejaký materiál, ktorý predkladá Národnej rade a rozhodovať o tom bude Národná rada. Vy ste v reakcii na moju faktickú poznámku uviedli, že vláda rozhoduje v zbore uznesením, tak ako Národná rada rozhoduje uznesením. A ja som vo svojom vystúpení teraz, lebo už som nemohol reagovať na vašu faktickú poznámku, ktorá bola faktickou poznámkou vystupujúceho v rozprave, som sa iba snažil vysvetliť, že to je irelevantné, že áno, vláda rozhoduje, rozhoduje formou, formou uznesenia, ale dôležité je, že či je to, rozhoduje, či napĺňa to, obsah toho pojmu rozhoduje, lebo keď vláda iba predkladá nejaký návrh, o ktorom rozhoduje niekto iný, tak to nie je rozhodnutie o zásadnej otázke vnútornej ani zahraničnej politiky, to je predloženie návrhu. Keby vláda schválila tento dlhodobý plán, áno, v tom prípade by ste zrejme mali, mali pravdu, ale vláda to neurobila, vláda dáva parlamentu návrh, aby o tom rozhodol, vláda o tom nerozhodla.
A pán poslanec Faič, no neviem, čo ste chceli tou Hlbokou povedať, teraz je tam ministerstvo zahraničných vecí, pred novembrom tam bol Ústredný výbor KSS, ale tu nie sme v situácii, že nejaká strana rozhoduje miesto vlády, tu ide rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja by som sa podobne ako pán poslanec Susko vyjadril k tomu ústavnému rozmeru, teda či vláda, ktorá bola odvolaná, mohla alebo nemohla predložiť takýto návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Z vecného hľadiska, samozrejme, obranná politika je tiež vec, v ktorej, v ktorej by mal existovať konsenzus prinajmenšom v štandardnej časti politickej scény, a v súčasnej situácii je len zodpovedné, ak ministerstvo obrany a vláda myslia na to, že sa máme pripravovať na to, že ideme do zlých časov a máme byť pripravení aj pokiaľ ide o obrannú politiku.
Tá námietka, ktorú vyslovil pán poslanec Susko a myslím, že po ňom aj teda nie v tak kultivovane ústavnej forme pán poslanec Mazurek, je, že či vláda, ktorá, ktorej bola vyslovená nedôvera, bola poverená dočasne výkonom svojej funkcie a má v zmysle ústavy obmedzené právomoci, môže alebo nemôže predložiť takýto návrh Národnej rade. Ešte raz, jeden z tých, jedna z tých právomocí, ktorú vláda nemôže vykonávať, keď je v nedôvere, je, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Rozhodovať o niečom znamená rozhodovať, nie navrhovať, nie, nie požiadať niekoho iného, aby, aby urobil.
Vláda napríklad, a v tomto jej právomoc nie je obmedzená, rozhoduje v zbore o návrhoch zákonov, čiže spor nie je o tom, že čo, čo robí v zbore, či prijíma alebo neprijíma nejaké rozhodnutie formou uznesenia. Samozrejme, že prijíma formou uznesenia, ale keď rozhodne, tak výsledkom je, že je rozhodnuté. Keď schváli návrh dlhodobého plánu ako návrh, ktorý predkladá Národnej rade, tak o tom nerozhodne. Rovnako ako keď schváli návrh zákona a predloží ho Národnej rade, to neznamená, že ten návrh zákona je tým pádom, tým pádom schválený. A ten návrh zákona, ak bude schválený v Národnej rade, môže byť veľmi dôležitý, môže to byť otázka, zásadná otázka vnútornej alebo zahraničnej politiky, alebo to môže byť zásadné opatrenie na zabezpečenie hospodárskej alebo sociálnej politiky, o čom tiež nemôže vláda, ktorá bola odvolaná, ktorej bola vyslovená nedôvera, samostatne rozhodovať, ale návrhy zákonov predkladať môže. Čiže to nie je, účinok toho rozhodnutia nie je, že je rozhodnuté, ak vláda schváli návrh zákona, lebo vláda neschvaľuje návrhy zákonov, zákony schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky. A preto keď ide o materiál, čiže vláda neschválila, nie je pravda, že vláda schválila Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035, vláda schválila materiál s týmto názvom, ktorý predkladá Národnej rade, a keď ho Národná rada schváli, tak v tejto veci rozhodne a Dlhodobý plán rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 bude schválený, bude platiť a tým, kto rozhodol, bola Národná rada.
A, samozrejme, po voľbách, ak tu budeme mať vládu z Republiky a SMER-u, budete to chcieť zmeniť a budete mať na to väčšinu, no tak to zmeníte. To neznamená, že keď sa teraz schváli dlhodobý plán s výhľadom do roku 2035, tak že Národná rada v budúcnosti to nemôže zmeniť. Občania si vyberú, občania rozhodnú a voličmi a voličkami zvolená Národná rada a od nej odvodená vláda budú ďalej rozhodovať tak, ako sa to, ako sa to deje aj v tejto chvíli. Národná rada dostala mandát, teraz má možnosť rozhodnúť o Dlhodobom pláne rozvoja podpory obrany štátu s výhľadom do roku 2035 a ja som presvedčený, že vláda pri predkladaní tohto materiálu neporušila svoje ústavné právomoci, nejednala nad rámec, ktorý jej umožňuje vláda, ktorý jej umožňuje Ústava Slovenskej republiky, lebo nerozhodla o zásadnej otázke ani vnútornej, ani zahraničnej politiky, rozhodla o znení materiálu, ktorý predložila a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky.