Videokanál klubu

Pán poslanec Karahuta, keby som bol býval vedel, že chcete tak rozsiahlo vystúpiť, tak by som sa aj ja prihlásil do rozpravy, no možno sa prihlásim do rozpravy k tomu ďalšiemu návrhu zákona, ak to nestihnem vo faktickej.
Po prvé, ja som sa vyjadroval iba k skrátenému legislatívnemu konaniu. Ja som nepovedal ani slovo k obsahu, obsahu samotných návrhov zákonov. K tomu sú u nás poverení tímlídri, ktorí sa k tomu vyjadria z vecnej stránky. Ja som posúdil to, či sú dané náležitosti. Podľa mňa sú dané náležitosti na skrátené legislatívne konanie, a teda z vecného hľadiska ja som sa nevyjadril, že ako, ako napríklad náš poslanecký klub bude hlasovať o jednotlivých návrhoch zákonov.
Druhá vec, je naozaj škoda, že tu nie je ani pán minister, že tu nie je ani pán bývalý minister, tí by si s vami o tomto asi, asi podiskutovali a, samozrejme, že ak sú, ak sú tam veci, ktoré nepatria do skráteného konania, tak áno, dajú sa, dajú sa odtiaľ, odtiaľ vyhodiť, dá sa to, dá sa to namietať.
A tretia vec, ja som nehovoril, že to máme schváliť za jeden deň. Ja, práve naopak, som apeloval na to, že napriek tomu, že je to skrátené legislatívne konanie, tak my to môžme schváliť o tri týždne alebo o dva, o dva týždne. To nemusí byť že zo dňa na deň. Veď skrátené konanie neznamená automaticky, že je to zo dňa na deň. Sú situácie, keď treba schváliť zákon zo dňa na deň, ale toto nie je tá situácia. Keby sme nemali predčasné voľby, tak si myslím dokonca, že by ani nebol dôvod na skrátené legislatívne konanie, malo sa to prerokovať teraz v prvom čítaní, niekedy v septembri by bolo druhé a tretie čítanie, to už by nás nezabilo, ale keď tu máme predčasné voľby, vláda vznikne možno niekedy koncom októbra, tak áno, to už by problém mohol byť. Tak to je ten dôvod, pre ktorý sa ja domnievam, že sú dôvody na skrátené konanie.

Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia iba v tejto chvíli, kolegyne tu nie sú. Nebudem hovoriť k samotnému návrhu zákona, to patrí potom do prvého čítania, chcem sa vyjadriť iba k návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Domnievam sa, že sú dané dôvody, ktoré rokovací poriadok stanovuje pre rozhodnutie Národnej rady o skrátení legislatívneho konania a v tomto prípade hrozia štátu značné hospodárske škody a v dôsledku meškajúcej transpozície smernice Európskej únie a konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. A rovnako je to aj v tých nasledujúcich dvoch bodoch na, v nasledujúcich dvoch návrhoch zákonov z oblasti rezortu životného prostredia, ku ktorým nebudem vystupovať osobitne, lebo myslím si, že sú to analogické situácie. Vo všetkých prípadoch ide o žalobu Európskej komisie proti Slovenskej republike na Súdny dvor Európskej únie. Tie žaloby sú v rôznych štádiách, v jednom prípade je to už rozhodnuté, v druhom je to podané a v treťom je to iba avizované, ale ten princíp je ten istý, hrozia Slovenskej republike finančné sankcie a možno aj, aj penále za neplnenie transpozície, takže sa domnievam, že by sme mali rozhodnúť o tom, že Národná rada prerokuje tieto tri návrhy zákonov v skrátenom legislatívnom konaní a tam ich, samozrejme, vecne posúdi.
A to, na čo by som chcel apelovať, je, že skrátené legislatívne konanie nemusí znamenať, že tie návrhy budú prerokované zo dňa na deň, a teda že v utorok musíme, musí byť všetko, všetko schválené. Teda by som sa prihováral skôr za taký, taký voľnejší režim, aby poslanci mali viac času oboznámiť sa aj vecne s tými návrhmi zákonov, samozrejme, aby to bolo prerokované na tejto júnovej schôdzi, lebo je to posledná plánovaná pracovná schôdza Národnej rady, ale tie, tie lehoty a termíny, to sa bude o tom hovoriť zrejme až v prvom čítaní, keď dnes budeme hlasovať o skrátenom konaní, tak myslím si, že môžme všetky tieto tri návrhy podporiť.
Ďakujem.

Vážení kolegovia, to je veľmi kratučké, technické, technická úprava. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Kolegovia, prosím, utíšme sa, už len päť hlasovaní. Už len päť.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
...ktorá bola nevyhnutná z toho dôvodu, že keď sme schválili už pozmeňovacie návrhy, je potrebné tam urobiť krátku technickú úpravu. Čiže dovoľte, aby som prečítala dva pozmeňovacie návrhy, ale naozaj je to veľmi krátke. Takže čítam.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím pokoj, páni poslanci, pani poslankyne.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej a Karola Galeka k návrhu skupiny poslancov na vydanie o turistických trasách, zákona o turistických trasách (tlač 1391).
1. V čl. I § 9 odsek 4 znie:
"(4) Ak ministerstvo v konaní podľa osobitného predpisu⁵⁾ vydá stanovisko, že zriadenie turistickej trasy je žiaduce, má ministerstvo postavenie účastníka konania."
2. V čl. I § 19 odsek 4 znie:
"(4) Verejnosť môže nahlasovať ministerstvu turistické trasy bez správcu, ak nie sú uvedené v zozname podľa ods. 2, do 31. decembra 2024. Ak nebola podaná žiadosť na existujúcu turistickú trasu podľa ods. 2 do 31. decembra 2024, ministerstvo zapíše príslušnú turistickú trasu do turistického registra do 28. februára 2025 a stáva sa jej dočasným správcom. Ministerstvo do jedného roka turistickú trasu, ktorej je dočasne správcom, zruší alebo prevedie na základe dohody jej správu na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu."
Druhý pozmeňovací návrh poslankyne Anny Zemanovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o turistických trasách (tlač 1391).
Návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
1. V čl. I § 7 ods. 2 písm. i) sa slová "povolenia a súhlasy" nahrádzajú slovami "povolenia, súhlasy a obmedzenia".
2. V čl. I poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
"8) Napríklad § 13 ods. 2 písm. i) zákon 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, zákon 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, § 31 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z., § 6 ods. 5 písm. a) 2. bod zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti."
3. V čl. I § 18 sa slová "§ 8" nahrádzajú slovami "§ 7".
To je všetko. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mazurek, k tomu, či sú všetci nelegálni migranti zločinci a kriminálnici, a k tomu, kto čomu rozumie alebo nerozumie. Vy tvrdíte, že my z klubu SaS-ky, ktorí sme sa tu pousmievali pri vašom vystúpení, tomu nerozumieme, lebo podľa vás každý, kto pácha nelegálnu činnosť, pácha kriminálnu činnosť. To ale nie je pravda. Kriminálna činnosť nie je porušovanie akéhokoľvek zákona, ale porušovanie Trestného zákona.
Skúsim to vysvetliť, aby ste tomu porozumeli aj vy. Ak napríklad pán poslanec Mazurek poruší zákon o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, nerobí to z neho kriminálnika. Kriminálnika z neho robí, ak poruší Trestný zákon, spácha trestný čin a konštatuje to právoplatným rozsudkom na to príslušný súd. To je rozdiel. Hoci rozumiem, že zrovna vám ako právoplatne odsúdenému kriminálnikovi tento rozdiel môže unikať.

Poslanec Mazurek označil všetkých migrantov za zločincov a kriminálnikov. Pri tom množstve migrantov, ktorí aj prichádzajú na naše územie, je teoreticky možné, že sa medzi nimi vyskytne aj človek, ktorý mal opletačky s políciou, či bol dokonca odsúdený. Avšak toto Mazurekovo tvrdenie nadobúda zvláštny pôvab v súvislosti s tým, že práve on bol právoplatne odsúdený za extrémistické a rasistické výroky na adresu Rómov, takže skôr o ňom by bolo možné hovoriť ako o kriminálnikovi.
Poslanec Mazurek tu skritizoval všetko možné, ale recept nejaký neponúkol. A ja sa pýtam teda, či trvá na tom recepte, ktorý kedysi ponúkol na svojom facebooku na profile, ktorý si neskôr po voľbách v roku 2016 vymazal, v súvislosti s jedným incidentom, ktorý sa odohral na hraniciach dvoch balkánskych krajín, keď sa skupina utečencov na noc ocitla uzavretá z oboch strán policajnými silami tých krajín na území cintorína. Cintorín je pietne miesto a treba sa tam správať, samozrejme, primerane tomuto významu, avšak keď sa skupina, väčšia skupina ľudí ocitne na takomto mieste na celú noc, akiste to nemôže dopadnúť dobre s tým cintorínom. No a poslanec Mazurek vtedy ponúkol takýto recept: "Toto by som riešil nasledovne, najprv pod hrozbou samopalu a obušku ten cintorín by museli vyčistiť tak, že by sa tam nenašiel ani špak. Potom by som ich dobil ako psov, zmlátil všetkých do modra, vykúpal ich v slznom plyne a následne vyhostil do tej špinavej púšte, odkiaľ tieto zvieratá vyliezli."

Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.
Ďakujem obom kolegom za faktické pripomienky. Budem sa venovať kolegovi Andrejovi Stančíkovi.
No vieš, Andrej, a len tak si spomeň, ako si hlasoval pri prorodinnom balíčku, hej? Tiež to nebolo v rozpočte, tiež to dáva aj tým, ktorí skutočne nepotrebujú, lebo tam máš jasne povedané, ktoré rodiny potrebujú, ktoré nepotrebujú. Andrej, toto je že čistý alibizmus, lebo jedným rozhodnutím si urobil to, čo teraz kritizuješ, a keby sme sa ale pozreli na mieru toho, že kde treba a či treba u dôchodcov, tak jednoducho ešte aj toto kríva, hej? Ako určite nie je dobré rozhodnutie, že sme najprv nezvyšovali-nezvyšovali a teraz sa to zvyšovalo relatívne veľa a takto v strede roka. Ale toto, to je jasné. Ale to, že vlastne sa dôchodcom, im sa v podstate nič nepridalo, im sa od roku 2020 týmto zvýšením dorovnala inflácia. Dorovnala inflácia. Ale budiž, Andrej, keď kritizuješ, tak akože treba, treba sa pozerať najprv na ten svoj prah.
Čo sa týka kolegu Svrčeka, ďakujem pekne ešte raz za pripomienky a áno, oceňujem a presne to hovorím aj ja, teraz na konci volebného obdobia by sme mali riešiť veci technické a v podstate by sme sa fakt už nemali venovať veciam, ktoré majú dosah na, negatívny dosah na verejný rozpočet. Bohužiaľ, je to práve naopak, pretože je tam skôr veľa takýchto rôznych návrhov, ktoré ten dosah majú a možno menej technických. No ale tak, veď uvidíme, ako to dopadne.
Ďakujem pekne ešte raz za pripomienky.

Ďakujem, pán predsedajúci. Veľmi pekne ďakujem, že ste rešpektovali moju žiadosť o vystúpenie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, počas rozpravy k programovému vyhláseniu vlády toho bolo povedané už veľa. Každý máme svoj pohľad. Každý sa snaží obhájiť si svoje hlasovanie, ktoré nás zajtra čaká. A keďže sme, povedzme, chvíľu, tri, tri a pol mesiaca pred voľbami, v každom vyjadrení cítiť aj blížiace sa voľby.
Ja poviem pár slov ku časti programového vyhlásenia vlády o verejných financiách a nebude to populistický pohľad. V politike sú rozdielne pohľady a rozdielne prístupy úplne prirodzené. Častokrát dokonca platí, že ku želanému cieľu sa dá dostať aj viacerými, častokrát aj diametrálne rôznymi cestami. Aj vo verejných financiách sú rôzne, sú možné rozdielne prístupy. Ale rozpor, ktorý tu máme v parlamente aktuálne, teda na jednej strane parlamentnú smršť populistických návrhov, ktorých finančné dopady na verejné financie sú aleže absolútne mimo možností a schopností slovenských verejných financií. Poslanci i celé strany sa predháňajú v pomoci ľuďom, hovoria o ďalších a ďalších dávkach pomoci, bonusoch. Za všetky prípady spomeniem návrh OĽANO, návrh na vyplatenie 500 eur každému človeku za účasť na voľbách, čo je okamžitý náklad vyše 2 miliardy.
No proste vyzerá to na tej jednej strane akoby vo viacerých straníckych centrálach pristáli vesmírne lode s nákladom nejakých cenných vesmírnych nerastov alebo teda rovno s nákladom, s obrovským nákladom peňazí. Všetci sa totiž tvária, že rozdávajú zo svojho, že na všetko je dostatok finančných zdrojov, že nás čaká absolútne príjemná budúcnosť, plná padajúcich pečených holubov priamo na pripravené taniere na kontinuálne prestretých stoloch. Politickí kolegovia absolútne zabúdajú na realitu. Nepriznávajú, že žiadne vesmírne lode s mannou nebeskou v ich centrálach nepristáli. Nepriznajú, že nemajú žiadne vlastné peniaze. Nepriznajú, že verejné financie, že všetky príjmy štátneho rozpočtu i celých verejných financií pochádzajú od ľudí a firiem. A peniaze od firiem takisto v konečnom dôsledku pochádzajú od ľudí, takže vo finále je to jednoduché ako facka. Politici žiadne vlastné peniaze nemajú. Všetky peniaze, o ktorých tu rozhodujeme, pochádzajú od ľudí. Najprv ich štát musel silou zákonov ľuďom zobrať.
Takže, kolegovia, čím viacej chcete rozdávať, tým, tým viac je potrebné najprv ľuďom zobrať. A pracujúcim sa teda berie dnes a zadlžovaním berieme ich deťom a vnukom. A okrádame ich o budúcnosť. V podstate všetky tieto populistické návrhy, ktoré máme aj na tejto schôdzi, prejedajú budúcnosť celej krajiny a jej občanov, prejedajú budúcnosť Slovenska a nás všetkých. No a ďalším efektom je, že naša ekonomika takto stráca konkurencieschopnosť a o chvíľu už ani nebude komu brať.
No a do tejto situácie prichádza vláda so svojím programovým vyhlásením, prichádza s pravdivými vyjadreniami, nalieva do pohára čisté víno a informuje o tom, čo nás čaká. A popri tohtoročnom deficite približne 8 miliárd nás čakajú deficity na úrovni na úrovni cca 6 miliárd pre ďalšie roky, ak sa nič ďalšie už neprijme, ani čo by to zhoršovalo, ale teda ani čo by to zlepšovalo. No ale ak sa, ak sa prijmú niektoré ďalšie atómovky zo spomínanej smršte, tak o tom, čo nás čaká v takom prípade, už radšej minister financií ani nehovoril.
SaS-ka dlhodobo upozorňujeme na neudržateľnosť vývoja nastaveného predchádzajúcimi ministrami financií, či už pána Hegera, ale hlavne pána Matoviča, a pre úplnosť, samozrejme, poviem, že dobré časy prejedli a verejné financie na budúcnosť, na ťažké časy nepripravili ani, ani predchádzajúci ministri za stranu SMER. Každopádne dostali sme sa na hranu, a preto je dobré, že i keď len na pár mesiacov, ale máme vládu, pre ktorú je rozpočtová zodpovednosť prioritou. Obávam sa síce, že súboj rozhadzovania financií tu v NR SR a ich hospodárneho využívania, ktoré dnes chce prezentovať vláda, nedopadne pre vládu dobre, ale aspoň bude niekoľko mesiacov počuť aj hodnotiaci hlas. Bude dobré to, že vláda nastaví aj parlamentu a tým výsledkom práce tuná v parlamente realistické zrkadlo.
Ale poďme naspäť k programovému vyhláseniu. Dovolím si citovať: „Spojíme odborné kapacity štátu a pripravíme možnosti pre budúcu vládu, ako zabezpečiť poriadok vo verejných financiách. Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie. Budúce generácie si zaslúžia, aby sme prestali riešiť naše problémy len a len na ich úkor." Toto sú slová z programového vyhlásenia a máločo tak vystihuje realitu a potrebnosť toho, čo potrebujeme ako, ako tieto tri vety. Preto oceňujem, že jednou z troch základných krátkodobých priorít úradníckej vlády je príprava zodpovedného štátneho rozpočtu na roky ´24 až ´26. Vláda jasne deklaruje, že Slovensko potrebuje realistický, efektívny a zodpovedný plán konsolidácie verejných financií.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaväzuje pripraviť konkrétny strednodobý plán na ozdravenie verejných financií a zároveň vláda krátkodobo i strednodobo deklaruje pomoc ohrozeným a zraniteľným skupinám. V tej súvislosti prehodnotí plošné pomoci, ktoré majú extrémny, negatívny dosah na rozpočet. Jednoducho na nich nemáme dostatok financií a, bohužiaľ, presne takéto opatrenia pomáhajú len limitovane tam, kde je to skutočne potrebné. Toto sú skutočne kľúčové veci, kľúčová zmena, ktorú Slovensko potrebuje, a už len dodám, že presne toto sme dlhodobo hovorili my, aby sa pomáhalo tam, kde je to potrebné, a iba takým množstvom financií, proste ktoré máme k dispozícii.
Prioritou vlády je tiež maximalizácia využitia dostupných eurofondov, či už teda samotných eurofondov alebo teda prostriedkov plánu obnovy, čo tiež môže zásadne pomôcť znížiť investičný dlh a zlepšiť stav verejných financií. Zasa je to nastavenie zrkadla, kde sme dlhý čas počúvali slovami pani ministerky Remišovej, ako je všetko v poriadku, ako sa všetko stíha, ako sa všetko z minulosti opravilo, lebo, samozrejme, zasa tu platí, že ani v minulosti to nebolo dobré. Ale výsledok je zasa ten, že hrozí, že nám prepadne 800 miliónov eur. Aj to ešte teda, ak tie odhady, ktoré vláda teraz používa, sú teda realistické. Ak ten prepad toho, čo je dnes zazmluvnené, nebude ešte vyšší. A to, že vlastne nejakej časti eurofondov sa našlo alebo hľadá iné využitie, už to je prehra. Tie samotné eurofondy z aktuálneho obdobia mali slúžiť skutočne na to, aby, aby Slovensko znížilo ten svoj investičný dlh v rôznych, v rôznych oblastiach, či už je to samotná cestná doprava alebo aj vlaková doprava, alebo iks ďalších oblastí, a jednoducho už toto je prehra, pretože aj keď tie eurofondy sa ešte nejak využijú, už to je len niečo, čo už neni ten účel taký, ako mal byť. No ale každopádne oceňujem to, že skutočne nalialo sa čistého vína a ide sa urobiť v tom zostávajúcom čase maximum, aby sa tie, ten prepad znížil čo najmenej.
Takisto sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje pripraviť plán opatrení smerujúci ku zjednodušeniu a modernizácii daňového systému. Zasa, myslím si, že ťažko by som si vedel prečítať akože vetu, ktorá mi je akoby príjemnejšia, pres to všetko si dovolím jednu výtku, áno, mne tam chýba deklarácia, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa nebude zvyšovať. Ale každopádne je veľmi dobré, ak sa na úrovni ministerstva financií s tým, že je to aj medzi fakt zásadnými prioritami, pripraví komplexný a, okej, bez ideologického zafarbenia materiál hodnotiaci aktuálny stav daňového systému a takisto ktorý prinesie návrhy na úpravu daňového mixu, tak ako samotné PVV spomína, jeho zjednodušenie, zrušenie nesystémových výnimiek, rozvoj digitalizácie samotnej správy daní a poplatkov. Som presvedčený, že ak sa im teda táto priorita podarí naplniť, tak takýto materiál môže ďalšej vláde skutočne veľmi pomôcť a zrýchliť prijatie prepotrebných zmien. Je jednoznačné, že potrebujeme urobiť zmeny v daňovej politike Slovenska.
Vláda chce tiež pripraviť nové pravidlá pre hodnotenie verejných investícií, aby sa hodnotenie veľkých projektov dialo čo najskôr, v procese ich prípravy. Môže sa tak ušetriť veľa financií, ale takisto by to mohlo tieto investície zrýchliť. Správne je tiež to, že programové vyhlásenie hovorí o tom, že rozsah podkladov a hĺbka hodnotenia je závislá alebo bude závislá na veľkosti investície. Jednoznačne. Presne tak. Pretože práve niekedy tá rigidná a byrokratická kontrola blokuje včasnú realizáciu investícií. No a vo finále už spomínané, toto vie potom rezultovať nečerpanie aj dostupných zdrojov z eurofondov a ich prepadnutie.
Takže skutočne nie je to o tom, aby každá investícia, tak ako to bolo povedané, nad jeden milión bola rigidne a dlho a testovaná a pomaly náklady na celé to hodnotenie sa pomaly budú rovnať veľkosti investície. Nie, treba to rozlišovať. Veľká investícia, veľa peňazí, okej, hĺbková kontrola, menšia investícia, jednoduchšia a rýchlejšia kontrola, to, toto sa mne páči na celom tom programovom vyhlásení, taká tá realistickosť, ten pohľad na to, že to nie je vyhlásenie na štyri roky, to je vyhlásenie na niekoľko mesiacov a jednoducho všade sa vníma tá realistickosť. Píšu v programovom vyhlásení o tom, čo tá vláda reálne môže urobiť za ten čas, ktorý je jej daný.
Spomeniem dlhovú brzdu. Jej zaradenie do strednodobých priorít veľmi kvitujem a znova ako prejav realistického pohľadu na svet. Vláda chce pre nasledujúcu vládu pripraviť a predrokovať novelu zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Už to bolo aj spomínané v pléne, ale predstavy, že by sa dala novela prijať ešte v aktuálnom parlamente, považujem za nerealistické. Bol som u tých rokovaní od začiatku do konca, nevidím nijakovsky realistické to, že by sa to dalo, dalo schváliť ešte v tomto parlamente. Navyše si myslím, že ak by to šlo tým, že veď návrh tu bol, tak o ňom hlasujme, keby sa toto stalo, tak to tej téme, téme proste zodpovedných verejných financií by to skôr uškodilo. Takže kvitujem zasa, že to vláda takto realisticky vidí.
Zároveň, kolegovia, ak sa my všetci poslanci chceme správať rozpočtovo zodpovedne teraz, netreba volať po tom, aby sa ten zákon teraz ešte schvaľoval. Teraz máme tú možnosť sa správať rozpočtovo zodpovedne tak, že odmietneme veľkú väčšinu, ideálne všetky tie populistické, tie desiatky populistických návrhov, ktoré tu máme. To je tá reálna, realizovateľná rozpočtová zodpovednosť, ktorú vieme ako parlament urobiť a ktorou vieme ako parlament pomôcť vláde.
Samozrejme, SaS-ka podporujeme úpravy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takže teším sa, že ako strednodobá priorita sa to stalo prioritou, bude na tom vláda pracovať, a tuná jasne hovorím, že žiadame o zapracovanie aj daňovej brzdy ako ďalšieho piliera zodpovedného za riadenie verejných financií. Som totiž presvedčený, že aktuálna výška celkového daňovo-odvodového zaťaženia je maximálna, že jej ďalšie zvyšovanie by už nezniesli ľudia a nezniesla ani ekonomika. Preto si myslím, že celospoločenská dohoda, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie, také, ktoré je dnešné, by sa už ďalej nezvyšovalo, je rovnako dôležitá ako napríklad dohoda z dlhovej brzdy, že teda aj výdavky majú mať svoj limit. Pochopiteľne. Samozrejme, týmto nehovorím, že by sa daňový mix nemal meniť, práve naopak, zmeny daňového mixu, jeho modernizácia, ale aj ekologizácia je potrebná, ale všetko by sa to malo diať v režime, že celkové daňové zaťaženie by sa nemalo v čase zvyšovať.
No úplne základnou prioritou úradníckej vlády je však priviesť Slovensko čo najpokojnejšie k voľbám a zabezpečiť férový priebeh samotných volieb. A tak ako aj pán minister vnútra hovorí, nielen ho zabezpečiť, ale celý ten čas venovať aj vysvetľovaniu a presvedčovaniu občanov Slovenska, aby, aby skutočne vnímali, že tie voľby budú transparentné, že sú pripravované transparentne, že proste je všetko tak, ako má byť. To je veľmi-veľmi dôležitou úlohou vlády. Takisto ju vidím v programovom vyhlásení, takže takisto kvitujem.
No a Slovensko v týchto ťažkých časoch zásadne potrebuje vládu, ktorá bude skôr upokojujúcim ako rozdeľujúcim elementom. To si myslím, že tiež dokážem vidieť aj v tom PVV-čku, aj pri debatách s členmi vlády.
Držím pánovi premiérovi, ale i všetkým členom a členkám vlády palce, nemáte a nebudete to mať ľahké, a o to viac verím, vážení členovia vlády, že dostanete zo seba to najlepšie a že pomôžete Slovensku v tom čase, ktorý vám je daný, aby sme sa posúvali dopredu.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za všetky reakcie. No marketingový ťah Zuzany Čaputovej na odvrátenie klesajúcich preferencií, pán poslanec Taraba, to je dosť absurdné zdôvodnenie. Lebo pani prezidentka prevzala na seba zodpovednosť a teraz to bude schytávať, teraz to schytáva od vás, od iných fašistov, od SMER-u, od OĽANO. Oceňujem, že SME RODINA sa zatiaľ ešte, ešte drží pomerne, pomerne konštruktívne. A toto nijako nie je ťah, ktorý by jej mohol zvýšiť popularitu. Naopak, ona tým vlastnú popularitu ohrozuje. Ale prevzala zodpovednosť, lebo bolo potrebné, aby prevzala zodpovednosť. A keď tu takto vyrátavate, že je to vláda SaS, PS, KDH, mne sa to vcelku páčilo, ak by po voľbách taká nastala, ale toto nie je taká vláda. A chystajú sa za vyslovenie dôvery vláde hlasovať aj Demokrati. Tak možno by niekto mohol vysvetliť, že aj či aj oni sú, oni sú v tej vláde alebo, alebo teda aké majú oni motívy, keď vlastne oni mali predchádzajúceho premiéra.
A, pán poslanec Svrček, áno, to sa zhodneme. Nemusí tá vláda všetko dotiahnuť, lebo vlastne v legislatívnej úrovni nedotiahne nič. Ale ak tu budeme mať po voľbách nejakú príčetnú vládu, tak bude z toho čerpať. Ak budeme mať nepríčetnú vládu alebo extrémistickú vládu, tak, samozrejme, asi máločo si z toho osvojí.
A, pán poslanec Pollák, v roku 2020 sme nedávali také ódy na programové vyhlásenie vlády, ja neviem, čo si vy celkom predstavujete pod pojmom óda, ja som žiadne ódy tu nespieval. Ale je fakt, že v tom našom spoločnom programovom vyhlásení boli aj úplne hlúposti ako vydávanie vládnych novín. Tak áno, nebol som z toho až taký nadšený, priznávam.

Ďakujem veľmi pekne, pán kolega Ondro Dostál, za zhrnutie doterajšieho priebehu schôdze k programové... a rozpravy k programovému vyhláseniu vlády. Si myslím, že vláda Ľudovíta Ódora si zaslúži dôveru a treba sa zamyslieť nad tým, že čo je lepšie pre Slovensko a čo je najlepšie pre Slovensko. Pre Slovensko je najlepšie, keď má vládu, ktorá má dôveru, ako vládu, ktorá je len v poverení. To znamená, že vláda, ktorá má dôveru, je pevnejšie pod kontrolou Národnej rady, môžeme viacej kontrolovať, kritizovať, odvolávať prípadne členov vlády, ktorý by sa nám nepozdával alebo robil by niečo, čo by bolo v príkrom rozpore s predstavami Národnej rady, ako vláda, ktorá je v poverení. Síce pod kontrolou pani prezidentky, ale v podstate nemá Národná rada, poslanci, na ňu dosah. Programové vyhlásenie vlády, tak ako si povedal, je realistické. Áno, je ambiciózne, ale mnohé z toho za tých niekoľko mesiacov, ktoré táto vláda bude v činnosti, sa dajú realizovať a verím, že pripraví aj pevnú pôdu pre ďalšiu vládu, ktorá vzíde po voľbách. Ďakujem ti za tvoje vystúpenie.

Vážený pán premiér, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, členky a členovia vlády, budem hovoriť o troch veciach, o tom, či vláda má alebo nemá legitimitu, o programovom vyhlásení vlády a o diskusii, ktorá odznieva už druhý deň v Národnej rade.
Zo strany viacerých vystupujúcich tu zaznelo, že táto vláda nie je legitímna, táto vláda nemá mandát, bola vymenovaná v rozpore s ústavou. To je, samozrejme, nezmysel. Vládu v zmysle slovenskej ústavy menuje a odvoláva hlava štátu, čiže prezidentka Slovenskej republiky, vláda sa zodpovedá parlamentu a áno, v normálnych pomeroch je to tak, že vláda je vymenovaná na základe výsledkov demokratických parlamentných volieb a je vymenovaná tak, aby odrážala vôľu väčšiny parlamentu. Lenže my sme v situácii, že tu žiadna väčšina, ktorá by bola schopná podržať vládu, neexistuje. Ak by tu taká väčšina bola, tak by tu ešte nejaká vláda zostavená zo zástupcov politických strán, ktoré majú zastúpenie v Národnej rade, naďalej fungovala, buď by pokračovala alebo by po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera vznikla nejaká iná, ktorá by mala podporu aspoň 76 poslancov. Nie je vina pani prezidentky, že vládna koalícia, ktorá pôvodne mala k dispozícii ústavnú väčšinu, sa zmenila na menšinovú vládu. Nie je vina pani prezidentky, že vláde bola vyslovená parlamentom nedôvera, nie je vina pani prezidentky, že odvolaná vláda, ktorá bola ňou dočasne poverená, aby vykonávala svoju funkciu, postupovala tak, že jej odpadávali ďalší a ďalší ministri, až jej pani prezidentka to poverenie odobrala. A napokon nie je vina pani prezidentky, že voľby, predčasné voľby do Národnej rady sa nekonajú v máji alebo v júni, ale až v septembri. Je to naša vina, je to vina poslancov Národnej rady, ktorí takýmto spôsobom postupovali, čiže nemali by sme my hádzať zodpovednosť na niekoho iného, na niekoho, komu tá zodpovednosť nepatrí.
Nepochybujem o tom, že ak by v tejto Národnej rade existovala väčšina 76 poslancov a poslankýň, ktorí by boli ochotní podporiť akúkoľvek vládu, tak by pani prezidentka nemenovala úradnícku vládu, nemala by na to dôvod, ale taká väčšina 76 poslancov jednoducho v tomto parlamente neexistuje a pani prezidentka má v zmysle ústavy povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, čiže má povinnosť vymenovať vládu. Nemôžeme tu teraz až do septembra, do 30. septembra existovať bez toho, aby bola akákoľvek vláda. Čiže z tohto pohľadu áno, táto vláda je legitímna, áno, táto vláda má mandát, aj keď to nie je mandát, ktorý vzišiel z volieb, je to mandát, ktorý má od pani prezidentky, zrejme nebude mať dôveru parlamentu, ale to nemala ani predchádzajúca vláda a niekoľko mesiacov fungovala v režime, že jej bola vyslovená nedôvera, tak táto vláda bude niekoľko mesiacov fungovať v režime, že jej nebude vyslovená dôvera.
Druhá vec. Vo vzťahu k programovému vyhláseniu vlády tu zaznelo množstvo výčitiek, množstvo kritiky. Vraj je nekonkrétne, vraj tam všeličo chýba a nie je tam šport, je to málo ambiciózne, SMER-u chýba, že tam nie je zhodnotenie zodpovednosti tých vlád, ktoré tu boli v tomto volebnom období, niektorým kolegom z OĽANO zase chýba, že sa vláda nedostatočne vymedzuje voči tým neprávostiam, ktoré tu páchal SMER v tých predchádzajúcich volebných obdobiach. Niektorí vyčítajú, že ten program je málo ambiciózny a že vláda sa správa akoby to bol nejaký think tank alebo že by bola vo funkcii poradcov vlády alebo nejakého analytického tímu. Ja nevychádzam z úžasu, lebo tá rozprava, ak by zaznela po voľbách na začiatku volebného obdobia vo vzťahu k vláde, ktorá tu má vládnuť štyri roky, v poriadku. Ale my tu diskutujeme o programovom vyhlásení vlády, ktorá má vládnuť štyri mesiace, možno trošku dlhšie, ak nebude po voľbách hneď zostavená, zostavená vláda. Sme úplne na konci volebného obdobia, sme v situácii, že vláda už nebude chodiť do parlamentu s nejakými návrhmi zákonov, možno v situácii, keď bude musieť niečo urýchlene riešiť v skrátenom volebnom, volebnom období. Toto je posledná schôdza, ktorá je plánovaná taká, že sa na nej majú schvaľovať zákony a vláda, keď vládne, aj keď je orgánom výkonnej moci, tak veľká časť činnosti vlády je predsa, že prichádza s návrhmi zákonov do parlamentu, nič také už táto vláda nebude robiť. Úlohou tejto vlády je kúriť a svietiť, čo zodpovedá tomu, že má pripraviť voľby a keby nerobila nič iné, tak to v zásade stačí. Ale táto vláda musí aj hasiť, lebo keď niekde vypukne nejaký požiar, tak je povinná ho hasiť, čo napríklad znamená, že budeme mať na programe tejto schôdze, myslím, že už zajtra, tri skrátené legislatívne konania, lebo na Slovensko bola podaná žaloba Európskou komisiou pre neplnenie si povinností a nedostatočné transponovanie smerníc, alebo už tam dokonca existuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie, alebo taká žaloba má prísť. Takže vláda ide robiť niečo, čo mala robiť tá predchádzajúca vláda. Lebo ak by nedala návrh v skrátenom legislatívnom konaní, tak by sa to zrejme dostalo do parlamentu až po voľbách. A Slovensku by hrozili škody v podobe pokuty, ktorú by muselo, muselo platiť.
A tretiu vec, ktorú môže vláda robiť, je, že niečo pripraví. A aj to tu je kritizované, že aký strašný problém, že vláda chce pripravovať nejaké zámery, ktoré nestihne realizovať. No tak áno, mohli sa na to vykašľať, mohli nerobiť, nerobiť nič. Mne naopak je sympatické, že vláda má ambíciu prísť aj s nejakými témami, o ktorých vie, že sama ich nezrealizuje, ale pripraví ich pre tú vládu, ktorá príde po nej. Či už je to reforma verejnej správy, ktorá, ktorá tu spí ako Šípková Ruženka, s ktorou sa vlastne nič nedeje od vlád Mikuláša Dzurindu. Alebo je to návrh rozpočtu a zámer zodpovednejšie hospodáriť a zodpovednejšie nakladať s verejnými financiami, alebo je to zámer robiť adresnejšie sociálne opatrenia na pomoc tým najzraniteľnejším. Nie je to nijako nabubralé, je to realistický plán, ktorý samotná vláda si uvedomuje, že tieto veci zväčša nebude už ona realizovať, ale pripraví ich ako niečo, čo tu nechá tej budúcej vláde. A bude rozhodovať, samozrejme, budúca vláda a budúca parlamentná väčšina.
Posledná vec, tá diskusia, ktorá tu zaznievala a zaznieva, bola o všetkom možnom, len veľmi málo bola o tom, o čom naozaj je táto vláda a o čom je vládny program. Videli sme tu útoky na pani prezidentku, na Progresívne Slovensko, na SaS, na Európsku úniu, na Západ, na NATO, na našu pomoc Ukrajine, na pomoc Rómom, na mimovládne organizácie, na národnosť pána premiéra, na otvorenú spoločnosť a na princípy otvorenej spoločnosti. SMER prostredníctvom, prostredníctvom kritiky alebo útočenia na vládu útočil na tú predchádzajúcu vládu, aj na pani prezidentku. OĽANO zase útočilo na všetkých ostatných, lebo nikto nechce podporiť ich geniálnu myšlienku s 500 eurami ako odmenou za účasť vo voľbách. Čiže nikomu inému nezáleží na tom, aby na Slovensku bola udržaná demokracia.
Ja chcem za seba povedať iba toľko, že vláda je legitímna, je kompetentne zložená, programové vyhlásenie je realistické, nič ma na ňom nevyrušuje. Táto vláda si zaslúži dôveru a ja budem hlasovať za vyslovenie dôvery tejto vláde, rovnako ako všetci moji kolegovia a kolegyne z poslaneckého klubu SaS-ky, ktorí na hlasovaní budú prítomní.
Ďakujem za pozornosť.